Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-2-2018.pdf
PDF · 147.27 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: B. W., K.. XX. XX. XXXX, O. W. XXX, XXX XX W., zastúpený JUDr. Ladislav Török, so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúp. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 3.211,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.211,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy, za čas od 17. 03. 2018 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšujúcej časti žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.211,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy, za čas od 30.01.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300054307 dňa 19.12.2012 (ďalej len „Zmluva“). Predmetná Zmluva bola zmluvou spotrebiteľskou, pričom výška úveru predstavovala 1.500,- eur, úroková sadzba 70,01 % ročne, RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) 70,04 %, výška splátky 77,05 Eur, počet splátok 48, odplata za poskytnutie služby 367,49 eur. Celkovo mal žalobca zaplatiť žalovanému sumu 4.343,51 eur. Žalobca žalovanému zaplatil sumu vo výške 4.343,51 eur, z toho 1.132,51 eur na poskytnutú sumu a 3.211,- eur na úroky. Výška úrokovej sadzby uvedená v Zmluve nezodpovedala výške priemerných úrokových mier úverov peňažných ústavov, ktoré poskytovali v čase uzavretia Zmluvy. Ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,01 % možno považovať za nielen neprimeranú zmluvnú podmienku, ale aj nekalú obchodnú praktiku, s používaním takmer nečitateľného textu v časti Všeobecných obchodných podmienok. Aj keď je úver odplatný úkon, ale výška úrokovej sadzby nie je ponechaná na ľubovôli veriteľa. Úrok vo výške 70,01 % zjavne vybočuje z rámca, ktorý by bol akceptovateľný z hľadiska dobrých mravov. Takýto úkon je neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Rozpor s dobrými mravmi bol konštatovaný v podobnej súvislosti aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2009, č.k. 1M Cdo 1/2009. Zmluva obsahovala aj úpravu zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne, tzn. ročne vo výške 23,725 %. Žalobcovi sa teda javí, že v takomto prípade by bol postihnutý dvoma spôsobmi za rovnaké porušenie zmluvných podmienok. V Zmluve tiež absentovala doba trvania Zmluvy a konečná splatnosť. Nesprávne bola určená aj RPMN v neprospech spotrebiteľa, pretože po prepočte, správna výška RPMN predstavovala 112,13 %, nie 70,04 %, tak ako je uvedené v Zmluve.
3. Vzhľadom k týmto nedostatkom Zmluvy, je potrebné takýto úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový s poukazom na Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., z čoho vyplýva, že povinnosťou žalobcu bolo vrátiť žalovanému len úver vo výške skutočne poskytnutej sumy. Keďže žalobca zaplatil vyššiu sumu žalovanému vo výške 4.343,51 eur, pričom mu bola poskytnutá len suma úveru vo výške 1.132,51 eur (žalobca si totiž zo sumy 1.500,- eur odpočítal odplatu za poskytnutie služby vo výške 367,49 eur), uplatnil si titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému sumu 3.211,- eur.
4. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe. Poprel dôvodnosť tvrdení žalobcu. Podľa názoru žalovaného bola Zmluva uzavretá v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. V prípade termínu konečnej splatnosti zdôraznil, že Zmluva je tvorená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. V Zmluvných dojednaniach, v čl. 4 ods. 4.5 je zrejmý deň splatnosti poslednej splátky úveru, a to ako deň konečnej splatnosti úveru podľa splátkového kalendára. Deň splatnosti poslednej splátky je uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákona. Oznámenie predstavuje súčasne neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Vychádzajúc z počtu splátok a ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. V súvislosti s uvedeným konštatovaním, poukázal žalovaný na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove a rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15. Žalovaný popieral aj tvrdenia žalobcu o povinnom členení úveru na istinu, úrok a iné poplatky, v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k.) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15, v zmysle ktorého uvedené ustanovenie by sa nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2 uvedenej Smernice. Žalovaný tiež vyslovil názor, že z hľadiska výkladových metód, súd nie je absolútne viazaný iba doslovným znením zákonných ustanovení, ale môže, ak to vyžaduje účel zákona a systematické súvislosti, alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku, vyložiť tak, aby závery jeho výkladu boli vo všeobecnosti akceptovateľné a objektívne realizovateľné. Žalovaný nevidel žiadny zmysel pre rozpisovanie splátok, pokiaľ existuje právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa ust. § 9 ods. 5 uvedeného zákona. Od 01. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu uvedeného ustanovenia, ktorú bolo možné preklenúť aj podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom. 5. Výška odplaty za spotrebiteľský úver je v súlade s právnou úpravou, zahrňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu (nie na bankovom trhu). Žalobca berie do úvahy len jednu zložku predmetnej odplaty, ročnú úrokovú sadzbu. Zmluva medzi sporovými stranami bola uzavretá v roku 2012 a riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka ako úverová zmluva. V otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje, riadi sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z., s účinnosťou od 01.04.2015. Z toho žalovaný vyvodil, že na uzavreté zmluvy sa môžu použiť len tie predpisy z Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2012 osobitne upravovali otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Zdôraznil, že výška úrokov pre úverovú zmluvu, dojednaná v zmysle ust. 502 Obchodného zákonníka, umožňuje dojednanie úrokov v najvyššej prípustnej výške, podľa zákona alebo na základe zákona, z čoho vyplýva skutočnosť, že zneplatňujúce dojednanie o úrokovej sadzbe neznamená vyslovenie neplatnosti celého dojednania o odplate, a to ani v prípade, ak by boli v rozpore so zákonom. 6. Súčasne žalovaný vzniesol námietku premlčania v časti prevyšujúcej sumu 2.498,06 eur, teda v tej časti, ktorá predstavuje úhrady vykonané od 05.01.2015.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa písomnými vyjadreniami strán sporu, s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Žalobca na podanej žalobe trval v celom rozsahu. V súvislosti s vyjadrením žalovaného k žalobe poukázal na zásadu prednostnej aplikability občianskoprávnej normy v prospech spotrebiteľa. Uvedená zásada vyplýva aj ustálenej rozhodovacej praxe súdov, pričom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.04.2015, č.k. 3M Cdo 14/2014, a konkrétne na ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva a vzťahuje sa aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou zákona č. 104/2014 Z.z. Žalovaný vystupoval ako podnikateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, pričom žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť podstatný obsah Zmluvy, ani jej podmienky, uzavretej ako formulárová spotrebiteľská zmluva. Za týchto okolností je aplikácia ust. § 502 Obchodného zákonníka vylúčená pre rozpor so zásadou ochrany spotrebiteľa a zásadou prednostnej aplikability občianskoprávnej normy. Žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah Zmluvy, ani Dohody o poskytovaní služieb. Ustanovenie o určení splatnosti odplaty ku dňu uzavretia dohody, je v rámci súdnej praxe SR považované za rozpor s dobrými mravmi. Keďže dlžník sa vopred vzdal svojho práva a pritom ani len nepožiadal o odklad splatnosti. Je nezlučiteľné s dobrými mravmi, aby dlžník platil odplatu za to, že v budúcnosti možno požiada o odklad splátky. Ide o nekalú obchodnú praktiku. Žalobca naďalej trval na nesprávnosti výšky RPMN, a to už aj s poukazom na to, že v zmysle ust. § 19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, sa na účely výpočtu RPMN použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Údaje o RPMN aj o priemernej RPMN patri k základným parametrom poskytnutého úveru a musia byť v Zmluve uvedené jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom, aby mal spotrebiteľ možnosť jednoducho zistiť, aká je výška úveru, a to aj revolvingu. Nesúhlasil s tým, že uplatnený nárok je premlčaný, pretože žalobca sa dozvedel o tom, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil, až v januári 2017, kedy žalovanému poslal aj predsporovú výzvu. V zmysle ust. § 107 ods. 2 sa najneskôr právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia za 10 rokov, do dňa keď k nemu došlo.
9. Žalovaný písomne reagoval na vyjadrenie žalobcu, pričom zdôraznil že Dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou, ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere a žalobca ju nemusel uzavrieť. Uvedené ustanovenie je jedným z faktorov, ktorý spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti, oddelenosť dohody o poskytnutí služby, ako niečoho samostatného od samotnej Zmluvy o revolvingovom úvere. Keďže išlo o samostatnú dohodu, nebol ani dôvod na to, aby bola zahrnutá odplata do RPMN úveru. To, že bola žalobcovi poukázaná na účet nižšia suma, ako je uvedené v Zmluve, nie je spôsobené tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver, ale zmluvné strany sa dohodli na započítaní odplaty za možnosť odkladu splátok.
10. Na výzvu súdu žalovaný pre účely konania oznámil, že žalobca po podpise Zmluvy uhradil na účet žalovaného platby vo výške 4.277,56 eur a súčasne pripojil aj prehľad týchto platieb.
11. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300054307 bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 19.12.2012. Uvedená Zmluva pozostávala zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru - bod 5. a z časti schváleného revolvingového úveru - bod 6. V zmysle žiadosti bol žiadaný úverový limit 1.500,- eur, ktorý mal byť zaplatený v 48. mesačných splátkach po 77,05 eur. Predpokladaná RPMN za úver bola 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 %. V časti bodu 6 bol schválený revolvingový úver s úverovým limitom 1.500,- eur, so splatnosťou 19. deň v mesiaci, výška splátky 77,05 eur, 48 mesačných splátok. RPMN bola vo výške 70,04 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN vo výške 46,35 %. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť, predstavovala výšku 3.698,40 eur. 12. Z uvedenej Zmluvy okrem týchto údajov vyplynulo, že pod bodom 8. bola zahrnutá Dohoda o poskytnutí služby, uzavretá podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Poskytnutá služba mala spočívať v záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení nižšie uvedených podmienok, službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru, pričom sa dlžník podľa písm. a/ mal zaviazať zaplatiť za túto službu odplatu vo výške 367,49 eur a podľa písm. b/ zaplatiť za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu ďalšiu sumu 167,04 eur. V bode 8.6. bolo obsiahnuté znenie, z ktorého vyplynulo, že uzavretie Dohody nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. K uvedenému bodu sa vzťahovala časť, kde sa nachádzali osobitné podpisy účastníkov Zmluvy a dátumu jej podpísania. Z bodu 8.4 Zmluvy vyplynulo, že odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok, je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby a tiež, že veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, na poskytnutie schválenej výške úveru. Uvedené dojednanie je súčasťou Zmluvy a textu Zmluvy, pričom aj typ písma je totožný aj v predchádzajúcich bodoch.
13. Z predloženého prehľadu splátok žalobcom, zo systému veriteľa, vyplynulo, že mali byť uhradené splátky v celkovej výške 3.642,20 eur, s tým, že posledná splátka vo výške 29,21 eur bola uhradená dňa 11.08.2017.
14. Z prehľadu úhrad doručených žalovaným, na výzvu súdu, vyplynulo, že dňa 19.12.2012 bola na účet žalobcu poskytnutá suma 1.132,51 eur. Od uvedeného obdobia až do 11.08.2017 bola zaplatená žalobcom suma potvrdená žalovaným vo výške 4.277,56 eur. V tomto prehľade chýbala vykázaná
úhrada platbou z účtu v Č., U..W.., preukázaná žalobcom, z ktorej vyplynula platba zo dňa 15.02.2013 vo výške 77,05 eur. Jednalo sa o platbu na účet veriteľa, tak ako to vyplynulo porovnaním z ďalších predložených záznamov o vykonaní transakcie žalobcu v prospech účtu žalovaného.
15. Žalobca vyzval predsporovou výzvou zo dňa 30.01.2017 žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia s tým, že navrhol podpísanie dohody o urovnaní, v zmysle ktorej dôjde k jednoznačnej povinnosti klienta uhradiť úver v zmysle Zmluvy len vo výške poskytnutej istiny a k vráteniu preplatku úveru, ktorý ma charakter bezdôvodného obohatenia.
16. Žalovaný v danom prípade prezentoval daný vzťah ako vzťah vyplývajúci z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Súd však konštatuje, že uvedený vzťah je nesporne vzťahom zo spotrebiteľského záväzkového vzťahu, čo vyplýva z obsahu Zmluvy, ako aj z postavenia účastníkov tejto Zmluvy. Je nesporné, že žalovaný konal pri uzavretí tejto Zmluvy v rámci svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, pričom žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu podnikateľskej, ani inej obchodnej činnosti. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov. Napokon to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, možno vyvodiť aj zo Zmluvných dojednaní, a to konkrétne z bodu 2.4, z ktorého je zrejmé, že mal byť odovzdaný dlžníkovi Formulár pre štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere so všetkými náležitosťami, ktoré ustanovuje Zákon č. 129/2010 Z.z. Súd poukazuje aj na zásadu, že všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mohli použiť normy obchodného práva (ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy). Z týchto dôvodov súd posudzoval uplatnený nárok v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a Zákona o ochrane spotrebiteľa.
17. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku žalovaným, prednostne posudzoval, či bol nárok uplatnený po uplynutí premlčacej doby.
18. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 19. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
20. Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
21. V prípade vydania bezdôvodného obohatenia je nutné skonštatovať, že pri tomto type premlčania platí kombinovaná premlčacia doba, subjektívna a objektívna. Začiatok ich plynutia je ustanovený odlišne a je od seba nezávislý, ako aj ďalší priebeh ich plynutia a ich skončenia. Platí však, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Pre začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu. V danom prípade sa žalobca dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia najneskôr ku dňu, keď zaplatil úver a ďalšie požadované úhrady. Keďže nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, počiatok plynutia premlčacej doby plynie od zaplatenia poslednej splátky. Súd pri posúdení plynutia premlčacej doby vychádzal zo skutočnosti, že úver bol poskytnutý dňa 19.12.2012. Podľa prehľadu úhrad posledná úhrada, ktorou bola zaplatená celková suma úveru vo výške 4.354,61 eur, bola zaplatená dňa do 11. 08. 2017. Dvojročná subjektívna premlčacia doba by v danom prípade by uplynula ku dňu 11. 08. 2019. Žalobca podal žalobu dňa 05. 01. 2018. Žaloba bola podaná pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Uplatnený nárok žalobcu nie je premlčaný.
22. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného v čase uzavretia Zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 23. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 24. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 25. Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 27. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
28. Podľa ust. § 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., účinného v čase uzavretia Zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, i)ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
29. Podľa ust. § 9 ods. 2 uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
30. 43. Podľa ust. § 11 ods. 1 uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
31. Podľa ust. 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy , každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
32. Podľa ust. § 7 ods. 1 uvedeného zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. 33. Podľa odseku 2 písm. b.) uvedeného zákona, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
34. Zmluva o Revolvingovom úvere č. 8300054307 zo dňa 19.12.2012 obsahovala síce časť údajov požadovaných Zákonom o spotrebiteľskom úvere, avšak bol zistený nesúlad niektorých zmluvných dojednaní s uvedeným zákonom. 35. Nesúlad bol zaznamenaný pri výpočte RPMN, z hľadiska nákladov, ktoré mali byť zahrnuté do výpočtu RPMN. Pojem nákladov bol uvedený v ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z., pričom celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. To znamená, že na výpočet RPMN sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutým úverom. Podstatná je suma poskytnutého úveru, to znamená suma, ktorú dostal žalobca do dispozície. To vylučuje sumy, ktoré si žalovaný účtoval na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Takéto neoprávnené nezahrnutie sumy do celkových nákladov spotrebiteľa vedie k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. V Zmluve bola dohodnutá výška úveru 1.500,- eur, v skutočnosti bol úver poskytnutý len v sume 1.132,51 eur. Je zrejmé, že žalovaný pre účely výpočtu RPMN, do nákladov nezapočítal sumu 367,49 eur ako poplatok za doplnkovú službu, ktorá reálne nemohla byť v čase uzavretia Zmluvy ani poskytnutá. Nie je zrejmé, akým spôsobom sa dopracoval žalovaný k výpočtu, pretože pri dosadení nesprávnych údajov, nie je možné dosiahnuť správny výsledok. Podľa názoru súdu, prepočet správnosti výpočtu RPMN spotrebiteľom v čase pred, ale zrejme aj po uzavretí Zmluvy, je vysoko nepravdepodobný, pretože si vyžaduje určité matematické danosti, ktorými bežne spotrebiteľ nedisponuje. Povinnosťou dodávateľa služby je riadne vypočítať RPMN a oboznámiť s výpočtom aj spotrebiteľa tak, aby tento mohol posúdiť, či poskytnutý úver bude v jeho možnostiach a či zásadne nezhorší jeho ekonomické postavenie (povinnosť informácie vyplýva z ust. § 3 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z.z.). 36. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 70,04 %. V súlade s prepočtom súdu, ktorý pre tieto účely použil kalkulačku, s odkazom zo stránky Národnej banky Slovenska (NBS) pre výpočet RPMN a ročného úroku, a to „Ekonomika€sme.sk“ a „Finančné centrum O peniazoch.Zoznam.sk“, po zadaní výšky úveru, počtu a výšky splátok a tiež poplatku (ktorý si podľa názoru súdu bezdôvodne započítal poskytovateľ úveru ako samostatne uplatňovaný nárok mimo Zmluvy) vo výške 367,49 eur, predstavovala RPMN výšku 108,74 % a celkovo mala byť zaplatená suma 4.065,89 eur. Evidentne ide teda o nesprávne uvedený údaj o výške RPMN v Zmluve, čo už znamená bezpoplatkovosť a bezúročnosť poskytnutého úveru. 37. Keďže zníženie sumy poskytnutého úveru žalobkyni má zásadný vplyv na výšku RPMN, súd posudzoval oprávnenie žalovaného znížiť schválený úver o poplatok za možný odklad splátok. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zdôraznil započítanie jeho pohľadávky z titulu poskytnutia doplnkovej služby v zmysle bodu 8. Zmluvy, v ktorom je zahrnutá Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, tzn. môže byť uzavretá aj zmluva, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. 38. Do bodu 8.1 Zmluvy bola do vopred formulovaného textu, písaného minimalizovaným písmom, zahrnutá Dohoda o poskytnutí služby, spočívajúca v záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru vo výške 367,49 Eur v prípade poskytnutia úveru. A pokiaľ bude odklad povolaný aj zaplatenie ďalšej sumy 167,04 eur. V zmysle uvedeného textu je veriteľ dokonca oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť úver, k čomu mu dlžník údajne udelil súhlas. Veriteľ bol povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom uvedené oznámenie malo tvoriť prílohu Dohody o poskytnutí služby. Súd pri posudzovaní obsahu tejto časti Zmluvy konštatuje, že spôsob zapracovania uvedeného textu - Dohody o poskytnutí služby (ktorá mohla a nemusela byť vôbec v budúcnosti poskytnutá ) do Zmluvy, považuje za zavádzanie spotrebiteľa, zvlášť pokiaľ takáto služba mohla byť využitá po nezaplatení maximálne troch splátok úveru, aj to na žiadosť dlžníka. Naviac z bodu 8.2 Zmluvy vyplynulo, že len v prípade práceneschopnosti dlžníka, je dlžník oprávnený požiadať o odklad splátok. Pokiaľ však ide o iný dôvod, odklad je podmienený schválením veriteľa a žiadosťou dlžníka o odklad podloženou relevantnými dokladmi o dôvodoch odkladu. V zmysle bodu 8.4. Zmluvy malo byť dojednanie o odplate za poskytnutie odkladu splatnosti splátok splatné vopred, v deň uzavretia Dohody o poskytnutí služby, zahrnutej do textu úverovej zmluvy. Veriteľ a dlžník sa mali dohodnúť na započítaní vzájomných pohľadávok.
39. Podľa ust. § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
40. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam § 34 OZ, podľa ktorého právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítaciu námietku možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Dojednanie umožňujúce veriteľovi znížiť poskytnutý úver o poplatok za budúci možný odklad splátok, už v čase uzavretia Zmluvy, nemá opodstatnenie. Žalovaný si nemohol započítať takúto pohľadávku v čase uzavretia Zmluvy, pretože v danom čase nemohlo dôjsť k stretu splatných pohľadávok. Taký postup by prichádzal do úvahy až od podania žiadosti o odklad splátok. Počas dokazovania nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že by žalobca žiadal o odklad, bol by mu schválený a kedy sa tak stalo. Pokiaľ žalovaný započítal svoju nesplatnú pohľadávku na plnenie voči žalobcovi, konal v rozpore s ust. 580 OZ. Je potrebné poukázať aj na to, že splatnosť odplaty za odklad si určil vo vopred formulovaných zmluvných podmienkach sám veriteľ. To znamená, že sa nejednalo o žiadne individuálne dojednanie. Bolo potrebné prihliadať na vôľu konajúcej osoby - žalobcu pri plnení dlhu, keďže z okolností daného prípadu vyplýva, že mal v úmysle uhradiť dlh a nie žiadať o neprimerane spoplatnený odklad splátok. Zároveň nie je možné konštatovať, že by nebola chránená dobromyseľnosť žalovaného, keďže práve žalovaný bol tým subjektom, ktorý vopred pripravil zmluvné podmienky, a teda si musel byť vedomý obsahových nedostatkov Zmluvy.
41. Dojednanie ročnej úrokovej sadzby v Zmluve vo výške 70,01 % je nepochybne neprimerané, pretože presahuje viac ako šesťnásobok priemerných úrokových mier úverov poskytovaných bankami a uverejnených NBS pri nových obchodoch v roku 2012, platných aj pre spotrebiteľské úvery. Pokiaľ súd vychádzal z uvedených priemerných úrokových mier, zistil, že v období poskytnutia úveru, v decembri 2012, bola priemerná miera úrokov pri nových obchodoch v spotrebiteľských úveroch, platná pre domácnosti pre obdobie 1-5 rokov, vo výške 10,58 %. Keďže najvyššia prípustná miera nesmie prekročiť dvojnásobok miery, je zrejmé, že úroková sadzba v Zmluve túto mieru niekoľkonásobne prekročila. Naviac si poskytovateľ úveru nesplnil ani svoje povinnosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 písm. i.) Zákona 129/2010 Z.z. a neoboznámil riadne spôsob výpočtu úrokovej sadzby. Dojednanie neprimerane vysokej úrokovej sadzby, súd považuje za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože veriteľ takýmto spôsobom zneužíva svoje postavenie a narúša tak princíp dôvery a právnej istoty vo vzťahu k druhému zmluvnému partnerovi. Pre rozpor s citovanou právnou úpravou a dobrými mravmi, súd právny úkon posúdil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 OZ, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Takéto dojednanie predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, použitia ktorej sa má žalovaný vyvarovať.
42. V Zmluve absentoval aj údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona č. 129/2010 Z.z.. Obranu žalovaného v tom zmysle, že splatnosť úveru bola vyjadrená v Zmluvných podmienkach, v čl. 4 bode 4.5 a v prípade revolvingu je takýmto dňom deň splatnosti poslednej splátky úveru, súd nepovažoval za opodstatnenú. Konečná splatnosť úveru má byť súčasťou Zmluvy a nie Zmluvných podmienok. Argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej je možné riešiť časť zmluvných dojednaní odkazom na ich úpravu v ďalších listinách, nie je podľa názoru súdu akceptovateľná s poukazom na to, že takýmto odkazom je možné riešiť zmluvné dojednania len v zmysle ust. § 273 Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník neupravuje možnosť riešiť zmluvné dojednania odkazom na prípadné všeobecné podmienky. Dalo by sa to akceptovať za predpokladu, že by boli aj Zmluvné dojednania riadne podpísané účastníkmi Zmluvy, čo v danom prípade nie sú.
43. Z vnútroštátneho predpisu Zákona č. 129/2010 Z.z. vyplývala v ust. § 9 ods. 2 písm. k.) povinnosť zapracovať do zmluvy výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo doterajšia rozhodovacia prax súdov SR vo svojich rozhodnutiach zohľadňovala. Z vysloveného právneho názoru v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Cdo/ 146/2017 zo dňa 22.02.2018, je zrejmé, že dané ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Akceptujúc uvedený názor, súd dospel k záveru, že zmluvné podmienky upravené v Zmluve, v časti splátok, výšky úrokovej sadzby, RPMN, splatnosti jednotlivých splátok, ako aj dojednaných poplatkov sú v súlade so Zákonom o spotrebiteľských úveroch,.
44. K problematike namietanej nemožnosti aplikácie spätnej retroaktivity v súvislosti s účinnosťou právnej úpravy zákona č. 102/2014 Z.z. , ktorou sa dopĺňa Občiansky zákonník súd konštatuje, že v oblasti ochrany spotrebiteľa, teda aj finančného spotrebiteľa, Európska únia prijala viaceré smernice, ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa, pričom prevažnú väčšinu smerníc Slovenská republika preniesla do svojej legislatívy už pred vstupom do Európskej únie (napríklad zákon o spotrebiteľských úveroch
- 258/2001 Z.z.). Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb. Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. a následne aj ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako dodávateľom) a spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou je pritom akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v Smernici 93/13/EHS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Rovnaká úprava, ako už bolo vyššie uvedené, vyplývala aj z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. V čase uzavretia Zmluvy bolo účinné aj znenie ust. § 52 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Z toho teda vyplýva, že otázka prednostnej aplikácie Občianskeho zákonníka pred Obchodným zákonníkom v prípade spotrebiteľských zmlúv bola už jednoznačne vyriešená a upravená v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy.
45. Podľa ust. § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 46. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
47. Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
48. Súd konštatuje na základe vykonaného dokazovania, že Zmluva nebola súladná so Zákonom o spotrebiteľských úveroch v časti RPMN a jej spôsobu výpočtu, rovnako aj čo sa týka spôsobu výpočtu a dojednania ročnej úrokovej sadzby, označenia konečnej splátky úveru, čo v danom prípade má za následok v zmysle vyššie citovaného ust. § 11 ods. 1 písm. a.), b.) uvedeného zákona bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a v prípade neprimeranej ročnej úrokovej sadzby aj neplatnosť takéhoto dojednania v zmysle ust. § 39 OZ. Žalobca zaplatil podľa jeho výpočtu 4.343,51 eur, v skutočnosti podľa prepočtu súdu, vychádzajúc z prehľadu poskytnutého žalobcom, žalovaným ako aj z ďalších platobných dokladov predložených žalobcom, predstavovala výška úhrady sumu 4.354,61 eur (súd je viazaný žalobou a preto vychádzal zo sumy 4.343,51 eur). Suma prevyšujúca výšku skutočne poskytnutého úveru predstavovala bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktorý vzhľadom na aktuálnu platnú právnu úpravu v oblasti spotrebiteľských úverov a profesionálnych skúseností z poskytovania peňažných prostriedkov úverovou formou, mal a mohol predpokladať, že uzavretá úverová zmluva je nesúladná v časti základných náležitostí Zmluvy so Zákonom č. 129/2010 Z.z.. Keďže sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, bolo jeho povinnosťou vrátiť žalobcovi sumu predstavujúcu rozdiel medzi skutočne poskytnutými peňažnými prostriedkami a sumou, ktorú zaplatil žalobca na uvedený úver. Tento rozdiel predstavoval výšku 3.211,- eur (4.343,51 eur - zaplatených žalovaným mínus suma 1.132,51 eur - skutočne vyplatený úver).
49. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 50. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
51. Žalovaný bol vyzvaný elektronicky na plnenie predsporovou výzvou zo dňa 30.01.2017, z obsahu ktorej vyplynulo, že v prípade, že nebude akceptovať riešenie situácie v lehote do 14 dní od doručenia výzvy, bude si žalobca uplatňovať všetky súvisiace nároky. Dôkaz o tom, že výzva sa dostala do dispozície žalovaného nebol preukázaný. Žalovaný sa teda mohol dozvedieť o uplatnenom nároku až doručením žaloby v tomto konaní, dňa 16.03.2018. Žalovaný prezentoval jednoznačne odmietavý postoj k uplatnenému nároku žalobcu, súd priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, tzn. odo dňa 17.03.2018. K uvedenému dňu výška úroku z omeškania predstavovala 5 %, s poukazom na ust. § 3 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z. z. v účinnom znení. Úrok z omeškania bol tvorený súčtom 5 percentuálnych bodov a základnej sadzby Európskej centrálnej banky Slovenska, vo výške 0,0 %, platnej k prvému dňu omeškania. Súd uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania za čas od 30.01.2017 do 16.03.2018 zamietol.
52. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 3.211,- eur spolu s priznaným zákonným úrokom z omeškania. Vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.
53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Žalobca mal úspech v konaní vo výške 99 %, aj so započítaním rozsahu úspechu a neúspechu v časti uplatneného úroku z omeškania, žalovaný vo výške 1 %. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal úspech len v rozsahu 1 %, ide len o veľmi nepatrný úspech v konaní, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý bude povinný zaplatiť žalovaný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).