Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/143/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 1.579,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19C/395/2015-113 zo dňa 10.04.2017 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby čo do sumy 115,40 eur s prísl. a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu.

2. Vyslovil, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, §§ 52; 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

4. Konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie úveru z titulu používania pôžičkovej karty K.. Pôžičková karta K. je revolvingovou kartou a umožňuje čerpať spotrebiteľovi revolvingový bezúčelový spotrebný úver až do úverového rámca 600 eur. Vzhľadom na charakter tohto zmluvného vzťahu, tento sa riadi ustanoveniami § 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ust. § 9 tohto zákona, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná.

5. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter tohto zmluvného vzťahu prvoinštančný súd aplikoval aj ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na predmetný zmluvný vzťah sa podľa ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka vždy prednostne použije ustanovenie Občianskeho zákonníka, aj

keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pokiaľ žalobca (správne žalovaný) na predmetnú pôžičkovú kartu vyčerpal 635,40 eura a poukázal 520 eur, ostatná úhrada bola realizovaná 15.05.2012 a bez ohľadu na to, kedy žalobca, resp. právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť, je potrebné počítať premlčaciu lehotu od dátumu 15.05.2012, pretože po tomto termíne už žiadna úhrada na predmetnú pôžičkovú kartu neprišla a v danom prípade teda nárok je premlčaný, aj keby súd nepovažoval uzavretú zmluvu za absolútne neplatnú pre nedostatok povinnej zmluvnej náležitosti v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, keďže zmluva ako taká samotná neobsahovala výšku úrokovej sadzby v texte zmluvy, len odkaz na príslušný cenník, avšak v cenníku je uvedená výška úrokovej sadzby 1,98 % p.m. dokonca vyššia, než aká napokon bola použitá na úročenie predmetného dlhu. V spotrebiteľských zmluvných vzťahoch je neprípustné podstatné náležitosti zmluvy neuvádzať v texte zmluvy jednoznačne a prehľadne tak, aby bolo zrejmé, aká je výška úrokovej sadzby, a aké sú v zmluve uvedené a kde sa nachádzajú povinné náležitosti zmluvy.

7. Uviedol ďalej, že samotná zmluva bola uzatváraná už za účinnosti zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, pričom pôvodný veriteľ bola banka, ktorá takéto zmluvy uzatvárala so svojimi klientmi, mala si byť vedomá povinnosti, ktoré majú byť uvedené v príslušných zmluvách. Spôsob, akým právny predchodca žalobcu uzatvoril túto zmluvu o pôžičkovej karte K., vzbudzuje pochybnosť o tom, či vôbec došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytnutí pôžičkovej karty, pretože v danom prípade tlačivo sa volá Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty a ďalšie náležitosti, ktoré by mali byť splnené, a ktoré sú aj uvedené drobným písmenom ako odkladacia podmienka, nie je zrejmé, či vôbec boli splnené a akým spôsobom boli splnené.

8. Keď žalovaný prestal splácať už 15.05.2012 úhrady na predmetnú pôžičkovú kartu, nič nebránilo už právnemu predchodcovi žalobcu, aby uplatnil svoje nároky riadne a včas v súdnom konaní, pretože aj žalovaný sa bránil voči úrokom z omeškania z dôvodu, že nečinnosťou veriteľa došlo k ich podstatnému navýšeniu. Keďže však podstatná je skutočnosť, že predmetný dlh aj keby bol vznikol, nárok z neho je premlčaný, súd prvej inštancie sa už nezaoberal ďalšími prípadnými neplatnými zmluvnými dojednaniami uzavretými v tejto zmluve a žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Konštatoval, že žalovanému trovy konania nevznikli, preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti tomuto rozsudku v časti o zaplatenie 115,40 eur s príslušenstvom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že súd posúdil ukončenie zmluvy nesprávne, vychádzal z nepreukázaných tvrdení, resp. odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy, príp. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Žalobca nemôže súhlasiť s uvedeným záverom z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy uplynutím lehoty uvedenej vo vyhlásení o predčasnej splatnosti dlžného zostatku. Listom zo dňa 03.10.2012 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy do 10 dní od jej doručenia. Žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 09.10.2012. Poskytnutá lehota teda uplynula dňa 19.10.2012, pričom dňom nasledujúcim, teda 20.10.2012 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy. Zároveň je od tohto dátumu (20.10.2012) potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby. Žalobca si nemohol uplatniť svoj nárok skôr. Uvedený názor vyplýva aj zo súdnej praxe, rozhodnutia Najvyššieho súdu zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4Cdo/146/2008. Keďže žaloba bola podaná dňa 01.10.2015, premlčacia doba k predmetnému dátumu neuplynula. Zároveň nemožno uplatnený nárok posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatnosti zmluvy pre nedostatok povinnej zmluvnej náležitosti v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, keďže zmluva neobsahovala výšku úrokovej sadzby v texte zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že dohodnutie úrokov nie je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy, ktorej absencia by spôsobila jej neplatnosť. Aj v prípade, ak by súd prvej inštancie posúdil predmetný zmluvný vzťah ako zmluvu o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, pre daný typ zmluvy nie je písomná forma zmluvy nevyhnutná. Vzhľadom na to nemá neuvedenie výšky úrokovej sadzby za následok neplatnosť zmluvy, keďže tieto náležitosti môžu byť dohodnuté aj ústne.

11. Žalobca poukázal na ustanovenia §§ 9 ods. 1, 9 ods. 2, 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie a uviedol, že pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je nedodržanie všetkých vyššie citovaných náležitostí, prípadne nedodržanie písomnej formy zmluvy sankcionované jej neplatnosťou, ale len bezúročnosťou a „bezpoplatkovosťou“ úveru. Je zrejmé, že žalovaný čerpal finančné prostriedky v sume 635,40 €, z čoho uhradil len sumu 520,- €, pričom finančné prostriedky čerpal titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nie titulom bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to nemožno uplatnený nárok posudzovať ako nárok z titulu vzniku bezdôvodného obohatenia.

12. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 ho zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnený nárok, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalobca si zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania do výšky 47,03 €, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za podané odvolanie vo výške 16,50 € a z trov právneho zastúpenia odvolacieho konania vo výške 30,53 € s DPH. Trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 19,92 € s DPH a režijného paušálu k úkonu práv nej služby vo výške 10,61 € s DPH (podanie odvolania).

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 20.06.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ žalobu žalobcu pre premlčanie uplatnenej pohľadávky zamietol.

16. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 14.05.2010 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty W., a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600,- eur a bol povinný právnemu predchodcovi žalobcu platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 20,- eur.

17. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením od vymáhania žalobca vystavil ku dňu 14.08.2015 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku 31.07.2015, obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom vo výške 1.579,82 eur.

18. Žalobca k žalobe pripojil Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty K., ktorú žalovaný podpísal dňa 27.04.2010 a právny predchodca žalobcu W., a.s. dňa 14.05.2010, výpis z Pôžičkovej karty K. ku dňu 14.08.2015.

19. Dňa 15.12.2015 podal žalobca návrh na zmenu účastníka konania a súhlas so vstupom do konania z dôvodu postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa na žalobcu.

20. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 19C/395/2015-34 zo dňa 26.01.2016 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ Všeobecná úverová banka a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava a aby na jeho miesto vstúpil nový navrhovateľ EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava.

21. Žalovaný písomným podaním zo dňa 29.04.2016 oznámil súdu prvej inštancie, že K. kartu obdržal 14.05.2010. Svoj dlh prestal splácať 15.05.2012, kedy mal finančné ťažkosti a neskôr prišiel

o zamestnanie. Žalobca tvrdil, že žalovaný nereagoval na výzvu. Spomína si na dve výzvy, na ktoré reagoval a odpoveď na ne nedostal. Návrh bol na súd podaný 01.10.2015, čo predstavuje dobu vyše troch rokov od jeho poslednej splátky, z toho dôvodu nesúhlasil so zaplatením úrokov navýšených počas tejto doby. Nesúhlasil so zaplatením pohľadávky navýšenej o ročne úroky, čo predstavuje sumu 1.579,82 eur.

22. Slovenské kreditné karty listom z 03.10.2012, adresovaným žalovanému vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku kreditnej karty K. vo výške 748,35 eur.

23. Žalobca listom zo dňa 22.10.2015 vyzval žalovaného na Poslednú výzvu k úhrade 1.642,09 eur.

24. Na výzvu súdu žalobca špecifikoval, z čoho pozostáva žalovaná suma.

25. Upomienkami Slovenských kreditných kariet bol žalovaný dňa 28.07.2012 vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy 654,81 eur a dňa 09.09.2012 na zaplatenie dlžnej sumy 709,50 eur.

26. Podľa výpisu z pôžičkovej karty K., štandardná úroková sadzba za obdobie od 14.05.2010 do 31.07.2015 predstavovala 1,90 % p.m. /22,80 % ročne/, sankčná úroková sadzba 5,05 % ročne.

27. Z prehľadu pohybu bolo zistené, že žalovaný z tejto karty čerpal dňa 24.05.2010 sumu 50 eur, 25.05.2010 sumu 9,90 eura, 24.05.2010 sumu 10 eur, 25.05.2010 sumu 50 eur, 26.05.2010 sumu 60, 26.05.2010 sumu 15,60 eura, 28.05.2010 sumu 60 eur, 27.05.2010 sumu 60 eur, 30.05.2010 sumu 9,90 eura, 29.05.2010 sumu 20 eur, 31.05.2010 sumu 60 eur, 01.06.2010 sumu 60 eur, 02.06.2010 sumu 60 eur, 04.06.2010 sumu 50 eur, 03.06.2010 sumu 60 eur, pričom predmetný výber bol ostatným výberom na túto kreditnú kartu (správne posledný výber z bankomatu 04.06.2010).

28. Žalovaný realizoval úhrady vo výške 20 eur dňa 16.06.2010 a 03.08.2010, dňa 17.08.2010 vo výške 40 eur, a opätovne v dňoch 17.09.2010, 19.10.2010, 18.11.2010, 17.12.2010, 18.01.2011, 16.02.2011, 18.03.2011, 19.04.2011, 23.05.2011, 30.06.2011 úhrady vo výške 20 eur, dňa 29.07.2011, 05.09.2011 a 12.11.2011 vo výške 40 eur a 16.01.2012 a 01.03.2012 vo výške 20 eur, ostatná úhrada bola uskutočnená dňa 15.05.2012 vo výške 60 eur.

29. Vo výpise z pôžičkovej karty po tomto termíne sú uvedené už len sankčné úroky, štandardné úroky, poplatky za úverové, rizikové poplatky typu B, správa kartového účtu, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti a to každomesačne až do 31.7.2015, kde celková debetná transakcia predstavovala sumu 2.099,82 eura. Konečný stav na výpise z pôžičkovej karty k 31.07.2015 predstavuje 1.579,82 eura.

30. Zo spisu vyplýva, že žalovaný z predmetnej kreditnej karty čerpal sumu 635,40 eur, z čoho uhradil sumu 520,- eur.

31. Z Výpisu z pôžičkovej karty K. vyplýva, že poslednú splátku uhradil žalovaný dňa 15.05.2012.

32. V žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty K. sú v článkoch I. a II. údaje o žalovanom. V článku III. je uvedený schválený úverový rámec 600,- eur a štandardná mesačná splátka 20,- eur. V článku IV. sú údaje k používaniu karty. V článku V. je uvedené úverové poistenie (poistenie schopnosti splácať).V článku VI. v bode 5 je uvedené vyhlásenie, že klient sa pred podpisom tejto žiadosti oboznámil s: a) OP, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, b) s Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou, c) zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že údaje o vernostnom programe sú zverejnené.V článku VI. v bode 14 je uvedené, že prijatím a schválením Žiadosti zo strany banky sa táto Žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty W., a.s. vydanej v spolupráci s CFH. Účinnosť Zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu Klientovi. OP, Cenník a Potvrdzujúci list sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.

33. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:

34. Zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká na základe dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán, ktoré, vzhľadom na zákonné ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o SÚ, musia byť vykonané v písomnej forme (návrh na uzavretie zmluvy - oferta a prijatie návrhu na uzavretie zmluvy - akceptácia). Inak povedané, predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť presne adresovaný a určitý.

35. Tak, ako správne v napadnutom rozsudku konštatoval súd prvej inštancie, pôvodný veriteľ bola banka, ktorá takéto zmluvy uzatvárala so svojimi klientmi a mala si byť vedomá povinných údajov, ktoré majú byť uvedené v príslušných zmluvách. Spôsob, akým právny predchodca žalobcu uzatvoril túto zmluvu o pôžičkovej karte K. vzbudzuje pochybnosť o tom, či vôbec došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytnutí pôžičkovej karty, pretože v danom prípade tlačivo sa volá Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty a ďalšie náležitosti, ktoré by mali byť splnené, a ktoré sú aj uvedené drobným písmenom ako odkladacia podmienka, nie je zrejmé, či vôbec boli splnené a ak áno, akým spôsobom boli splnené.

36. Vychádzajúc z obsahu Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty K. nemal odvolací súd preukázanú existenciu dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán o poskytnutí úveru vo výške 600,- eur. Na uvedenom nič nemení obsah bodu 14 článku VI. Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty K., keďže žalobca nepreukázal, že bola splnená odkladacie podmienka. Žalovaný síce čerpal finančné prostriedky výberom z bankomatu, z čoho je možné usúdiť, že mu bol zaslaný PIN kód, avšak nie je zrejmé, či bola (vzhľadom na gramatické vyjadrenia spojkou „a“) splnená aj druhá časť odkladacej podmienky, a to či bol žalovanému vydaný Potvrdzujúci list. Žalobca o tomto nepredložil dôkaz.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že touto Žiadosťou o aktiváciu Pôžičkovej karty K. nevznikol žiadny konkrétny zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom. V predmetnej žiadosti sú len osobné údaje o žalovanom bez toho, aby bolo v žiadosti uvedené, o aký úver, s akým úverovým rámcom má žalovaný záujem, za akých podmienok a podobne. Pôvodný žalobca schválil dňa 14.05.2010 úver vo výške 600,- eur pri mesačnej splátke 20,- eur, avšak v konaní nepreukázal platné uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru v takejto výške a pri takejto výške mesačnej splátky, a teda či žalovaný ako žiadateľ úveru skutočne žiadal o úver za takýchto podmienok. Je zrejmé, že po prehodnotení žiadosti žalovaného bol schválený úverový rámec v sume a za podmienok jednostranne stanovených bankou, pričom mohlo ísť iba o nový návrh na uzatvorenie novej zmluvy. Zo zmluvy pritom vôbec nie je zrejmé, za akých podmienok sa úver poskytuje, pri akej úrokovej sadzbe, za akých podmienok jeho čerpanie, podmienky splácania a podobne.

38. Podľa odvolacieho súdu preto nedošlo k účinnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom aj vzhľadom na charakter úveru neboli dodržané podmienky a náležitosti zmluvy predpokladané v § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

39. Veriteľ je povinný i pri týchto spotrebiteľských úveroch splniť podmienky upravené v tomto zákone. Žalobca vôbec nepreukázal, či žalovaný ako spotrebiteľ bol informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, o poplatkoch platných od doby, keď mala byť zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých mohla byť zmenená a doplnená a prípadne o spôsobe a zániku alebo ukončenia zmluvy. Pre rozpor s citovaným ustanovením preto nemohlo dôjsť k účinnému uzavretiu zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá by bola zároveň i zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje zmluvu o poskytnutí úveru za neúčinnú, teda za takú, ktorá vôbec nebola uzavretá.

40. Súd prvej inštancie tiež správne postupoval, pokiaľ skúmal možné premlčanie nároku žalobcu, pričom vyslovil záver, že nárok žalobcu je premlčaný. V súvislosti s tým však odvolací súd konštatuje, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že „zmluva“ uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je absolútne neplatnou pre absenciu náležitostí zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

41. Platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere nepochybne nebráni ani skutočnosť, že takáto zmluva, ktorá je podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, neobsahuje všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 tohto zákona. Absenciu týchto náležitostí

zákon nestíha absolútnou neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou.

42. V tejto súvislosti je preto potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že absencia náležitostí zmluvy podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. nespôsobuje jej neplatnosť, avšak na druhej strane nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že ním uplatnený nárok nemožno posudzovať ako nárok z titulu vzniku bezdôvodného obohatenia.

43. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k účinnému uzatvoreniu zmluvy, žalobcovi by patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

44. Keďže žalovaný čerpal zo „zmluvy“ finančné prostriedky, aj keď k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo, žalobcovi by patril len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy, ktorá ani nevznikla. V nadväznosti na túto skutočnosť preto musí odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci v súlade s ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol ex offo na premlčanie nároku žalobcu, keďže uvedené ustanovenia bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie platné a účinné. Z dôvodu zachovania právnej istoty ani odvolací súd nemohol uvedené posúdiť inak.

45. Žalovaný naposledy čerpal prostriedky výberom z bankomatu dňa 04.06.2010, čo vyplýva z výpisu z jeho účtu. Žalobcovi preto začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba najneskôr týmto dňom (u skôr čerpaných finančných prostriedkoch skôr), pretože veriteľ musel vedieť, že nedošlo k účinnému uzavretiu zmluvy, resp. vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvného vzťahu začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba od momentu, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo, t.j. nepochybne najneskôr dňom 04.06.2010 a premlčacia doba uplynula najneskôr dňom 04.06.2013. Žalobca podal žalobu na súd dňa 01.10.2015, teda po uplynutí premlčacej doby.

46. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že si nemohol uplatniť svoj nárok skôr, ako po uplynutí 10-dňovej lehoty poskytnutej žalovanému na zaplatenie dlžného zostatku, plynúcej odo dňa nasledujúceho od prevzatia výzvy žalovaným t. j. od 20.10.2012.

47. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku v jeho napadnutej časti.

48. Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 .