Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-35-2017.pdf
PDF · 119.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-4Csp/35/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobkyne K.. A. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ž.E. W. W. XXX proti žalovanému Tatra banka, a.s., so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov a iné, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 30.8.2013 uzatvorená medzi ňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov, určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 30.8.2013 je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 30.8.2013 bola medzi ňou a žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 30.8.2013, na základe ktorej jej žalovaný poskytol bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5 000 €, ktorý mal byť splácaný pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 103,28 € v počte 72 splátok. V rovnaký deň s ňou uzatvoril žalovaný dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy. Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, nakoľko jej chýbajú náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2001 Z. z. účinného v čase podpisu zmluvy, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia; doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Poukázala tiež na to, že v úverovej zmluve je nesprávne uvedená RPMN, nakoľko pri zmluve bolo dohodnuté poistenie vo výške 1,14 € mesačne, ktoré malo byť započítané do celkových nákladov úveru. Ide totiž o pravidelný mesačný náklad spojený s úverom, pričom dlžník je povinný uhradiť túto sumu. Neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy odôvodnila tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá s úverovou zmluvou. Vzhľadom na to, že daný úver je bezúročný a bez poplatkov, veriteľ si ňou zabezpečuje pohľadávku vo väčšej výške, než na ktorú má nárok. Tieto dohody neboli individuálne dojednané a spôsobujú hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje len výšku pohľadávky, ktorú má zabezpečovať, ale neobsahuje výšku jednotlivých splátok, takže z nej nie je zrejmé, v akej výške by sa mali vykonávať tieto zrážky zo mzdy. Ďalej poukázala na to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C - 1 06/17 Simmenthal). Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok. Danosť naliehavého právneho záujmu odôvodnila poukazom na § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku a § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 7.12.2017. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol , že úverová zmluva jednoznačne obsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/, keďže v článku l. „Základné ustanovenia“ je výslovne uvedené, že: výška pravidelnej mesačnej anuitnej splátky úveru je 103,28 €, počet pravidelných mesačných anuitných splátok úveru je 72 a termín splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok úveru je 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Explicitné uvedenie výšky, počtu a termínu splatnosti všetkých splátok, ktoré sú opakovane definované ako anuitné splátky nemôže byť výkladom vyhodnotené ako nesplnenie náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k/. Sankcia podľa § 11 zákona, ktorá postihnutím úveru ako bez poplatkov a bez úrokov zasahuje základný ekonomický záujem žalovaného veriteľa, musí byť použitá len v prípade, že zmluva náležitosti fakticky neobsahuje, inak je porušená zásada primeranosti, ktorá sleduje naplnenie záujmov spotrebiteľa pri zachovaní ochrany záujmov žalovaného veriteľa. Z definície anuitnej splátky je zrejmé, že je sumou (súčtom) splatnej istiny a úroku úveru, a ako taká je konečná a jediná pre určenie povinnosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ má vedomosť o výške splátky, ktorá konzumuje splátku úroku a istiny úveru v dostatočnej miere na to, aby bol pripravený riadne a včas plniť svoj záväzok. A teda, aby poznal rozsah svojho záväzku. Spornou sa stala len podoba uvedených náležitostí s odkazom na judikatúru SR a s využitím výkladového priestoru pre získanie majetkového prospechu na úkor žalovaného. V tomto zmysle je žaloba bezdôvodná a jej účelom je získanie majetkového prospechu, nie ochrana práv spotrebiteľa. Všetko v harmonizovanom prostredí práva európskej únie. Takýto právny stav je nežiaduci a pre právnu istotu žalovaného v právnom prostredí SR neakceptovateľný. Uplatnené nároky žalobkyne nemôžu požívať ochranu, lebo by vo svojich následkoch viedli k priamemu rozporu s právom európskej únie. Aktuálna judikatúra, na ktorú poukazuje žalobkyňa, je v rozpore s právom európskej únie. Argumentoval, že nie ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ uvedením v úverovej zmluve, ale ustanovenie § 9 ods. 3 a 5 zákona o spotrebiteľských úveroch stanovuje spotrebiteľovi právo kedykoľvek si bezplatne vyžiadať presný rozpis anuitných splátok s podrobným rozčlenením výšky splátky istiny a výšky splátky úroku. Toto právo spotrebiteľa je ustanovené aj v článku 111. ods. 8 úverovej zmluvy. Žalobkyňa však o takéto predloženie nepožiadala, jednoducho preto, že nemala pochybnosť o rozsahu, zrozumiteľnosti a určitosti svojho zmluvného záväzku. Žalobkynin výklad judikatúry potom znamená, že v rozpore s harmonizovaným právom EU je potrebné v zmluve takýto rozpis splátok uvádzať. Pritom článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Z článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku 10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Vzhľadom na jasné znenie týchto ustanovení je možné konštatovať, že Smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky, čo odporuje tvrdeniam žalobkyne. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že zmluva o úvere obsahuje aj údaj o konečnej splatnosti úveru, ako aj údaj o dobe trvania zmluvy v podobe slovného spojenia v základných ustanoveniach úverovej zmluvy „72“, resp. „6 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky“. Žalovaný považuje takto určený údaj za celkom zrozumiteľný a určitý. Pokiaľ sa tvrdí opak znamená to, že súd posudzuje priemerného spotrebiteľa ako osobu, ktorá na jednej strane nevie pochopiť trvanie zmluvy určené v mesiacoch, ale zároveň porozumie aktuálnej judikatúre, dokáže podať kvalifikovanú žalobu, podať odvolanie, spočítať dlžný úrok, orientovať sa v premlčaní, atď. Článok 10 ods. 2 písm. c/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť úveru spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum konečnej splatnosti. Formalizovaný účelový výklad, ako požaduje vo svojej žalobe žalobkyňa je tak v hrubom rozpore s účelom zákona a smernicou ako aj s judikatúrou Súdneho dvora EU. Takisto údaj o RPMN je správny. Uzatvorenie poistnej zmluvy je voľbou žalobkyne pred uzatvorením zmluvy, a teda nie je pravdou, že úverová zmluva je akokoľvek spojená s poistnou zmluvou. Platí, že ide o odlišné zmluvné vzťahy a prípadné neplnenie poistnej zmluvy nezakladá žiadne oprávnenie na zmenu úverovej zmluvy. Preto splátka poistenia nevstupuje do RPMN, lebo s nim nesúvisí. Je len účelovou predstavou žalobkyne, že plnenie poistnej zmluvy malo vplyv na úverovú zmluvu, jej podmienky, alebo že je s takýmto plnením spojené. Žalobkyňa mohla kedykoľvek požiadať o vysvetlenie tejto skutočnosti (lebo zmluva takéto spojenie neobsahuje), nikdy však v súvislosti s úverovou zmluvou, či poistnou zmluvou žiadnu obdobnú žiadosť nepodala. Uzatvorenie poistnej zmluvy nie je podmienkou poskytnutia úveru článok (111. Ods. 2.) a jej neplnenie nie je dôvodom splatnosti úveru. Nedôvodnosť žaloby v časti o určenie neplatnosti dohody zo zrážkach zo mzdy žalovaný videl najmä v tom, že žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP je prípustná najmä vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalovaný však vyjadril presvedčenie, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva žalobkyni právo podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy. Ďalej žalovaný poukázal na to, že dotknutá dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a ním je samostatnou dohodou podľa § 551 Občianskeho zákonníka a nemožno ju vnímať ako zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve (neprijateľné zmluvné podmienky) podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je právom aprobovaný inštitút zabezpečenia záväzkov a jeho využitie nie je vylúčené (a ani v čase uzavretia dotknutých dohôd nebolo) ani na zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľských právnych vzťahov. Len samotná skutočnosť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi pristúpiť k uspokojeniu zabezpečenej pohľadávky bez potreby exekučného titulu vo forme súdneho rozhodnutia, nemôže spôsobovať hrubú nerovnováhu a byť dôvodom neplatnosti takejto dohody. Žalobkyňa nijakým spôsobom nekonkretizovala a neosvedčila, že by realizovaním dohody mali byť uspokojované nároky žalovaného, ktoré by boli v rozpore s hmotným právom, resp. ktoré by mali svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách uzavretých medzi ňou a žalovaným.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku), na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, vyjadrenia žalovaného k žalobe, záznamu o sprostredkovaní zo dňa 30.08.2013 a zistil, že dňa 30.8.2013 žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX- XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v celkovej sume 5 000 €, ktorý sa zaviazala žalobkyňa splatiť spolu s úrokom v 72 mesačných splátkach po 103,28 €. Celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť predstavovala sumu 7 536,16 €. Ďalšie údaje týkajúce sa poskytnutého úveru boli v zmluve uvedené nasledovne: výška úrokovej sadzby: 13,90 %, výška RPMN: 15,93 %, výška priemernej RPMN: 18,84 %, konečná splatnosť spotrebiteľského úveru: do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, termín splatnosti pravidelných mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru: 20-dňa príslušného mesiaca, počet pravidelných mesačných anuitných splátok spotrebiteľského úveru: 72, výška pravidelnej mesačnej anuitnej splátky spotrebiteľského úveru: 103,28 €, výška mesačného poistného pre poistenie: 1,14 €. Dňa 30.8.2013 bola medzi sporovými stranami uzavretá tiež dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, a to za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
4. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že presné okolnosti uzavretia zmluvy o úvere si už nepamätá. Potvrdila, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá zároveň so zmluvou o úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá pre prípad, že by úver nesplácala. Vedela o tom, že pokiaľ by úver nesplácala, tak by jej mohli byť vykonávané zrážky zo mzdy. V čase uzatvárania zmluvy a dohody bola zamestnaná. Nevedela sa vyjadriť, či si podrobne prečítala dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný doteraz uvedenú dohodu o zrážkach zo mzdy žiadnemu jej zamestnávateľovi na realizáciu nepredložil, pretože pokiaľ bola zamestnaná, úver splácala a keď prišla o zamestnanie, tak nastali problémy so splácaním. Nevylúčila dohodu so žalovaným, ale potrebuje sa poradiť so zástupkyňou Prvej oddlžovacej spoločnosti. Prvú oddlžovaciu spoločnosť požiadala v septembri 2017 o riešenie jej situácie. Dáva jej 350 € mesačne a ona spravuje jej záväzky a uhrádza ich.
5. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 31.5.2018 ďalej vyplynulo, že poistné nemuselo byť zahrnuté do RPMN, nakoľko ide o dobrovoľné poistné. Poistenie banka dohaduje ako finančný sprostredkovateľ pre poisťovňu, preto je to dobrovoľná voľba spotrebiteľa. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobkyňa celkom presne vedela, na akú dlhú dobu zmluvu uzatvára, bola si vedomá, že ju uzatvára s poistením, svoju finančného situáciu namiesto štandardného rokovania s bankou presunula na subjekt, ktorý dubiózne pôsobí na finančnom trhu. Žalovaný taktiež poukázal na aktuálnu rozhodovaciu činnosť NS SR, ktorý vo vzťahu k rozpisu splátok v rozhodnutí č. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 celkom konkrétne uvádza, že takýto rozpis splátok ani vo vzťahu k aktuálnemu zneniu zákona pri správnom použití eurokomformného výkladu uvádzaný byť nemusí. Osobitne k dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že v súčasnej dobe dohoda o zrážkach zo mzdy voči žalobkyni nebola použitá. V okamihu, keď bude žalobkyňa zamestnaná, tak dohodu žalovaný použije, lebo je zabezpečovací inštitút. Žalovaný upozornil na formuláciu v žalobe vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy, kedy je žaloba formulárová v tom, že spochybňuje neprijateľnú zmluvnú podmienku dohody o zrážkach zo mzdy, v tomto prípade nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku v dohode o zrážkach zo mzdy, keďže dohoda bola uzavretá samostatne. Neskoršia právna úprava zákona o ochrane spotrebiteľa výslovne umožňuje zabezpečenie spotrebiteľského úverového záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy, pokiaľ je uvedená na samostatnej listine. Žalovaný takúto možnosť ponúkol ešte pred platnosťou a účinnosťou tohto zákona, čo vylučuje možnosť aplikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže o takú nejde.
6. Zo záznamu o sprostredkovaní zo dňa 30.8.2013 vyplýva, že žalovaný vykonáva sprostredkovanie poistenia na základe zmluvy s viacerými finančnými inštitúciami. Žalobkyňa, ktorá záznam o sprostredkovaní podpísala, prejavila v ňom záujem o poistenie schopnosti splácať bezúčelový úver. Na základe klientových potrieb, požiadaviek, skúseností a znalosti bol klientovi odporučený produkt - Poistenie k spotrebiteľskému úveru č. poistenej zmluvy XXXXXXX s tým, že poistný produkt bol vybraný a s klientom prerokovaný.
7. Podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
8. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
9. Podľa § 2 písm. g/ a i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
10. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ a j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
12. Podľa § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
15. Súd sa v prvom rade zaoberal prípustnosťou podania žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru a žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Súd vychádzal z toho, že prípustnosť týchto žalôb v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej vyplýva z § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku v spojení s § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2018. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., s účinnosťou od 1.1.2018 sa spotrebiteľ „môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou“. Tvrdenie žalovaného, že zo žiadneho právneho predpisu žalobcovi nevyplýva právo podať takéto žaloby preto súd nepovažoval za preukázané. Uvedená novela zákona výslovne takýto druh žalôb pripustila a keďže zákonodarca nestanovil žiadne prechodné ustanovenia v súvislosti s uvedenou novou právnou úpravou, od jej účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred týmto dňom. Súd preto dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je prípustná.
16. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 30.8.2013 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere s poistením pre fyzické osoby, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5 000 €. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že v ten istý deň, 30.8.2013, bola na samostatnej listine uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dohoda o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere. Sporné medzi stranami bolo to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.8.2013 obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Konkrétne boli sporné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f/, k/ a j/ a tiež to, či poskytnutý spotrebiteľský úver je z tohto dôvodu bezúročný a bez poplatkov. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané tvrdenie žalovaného, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky podstatné náležitosti.
17. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že v minulosti bola rozhodovacia činnosť v súvislosti s výkladom § 9 ods. 2 písm. f/ i k/ zákona o spotrebiteľských úveroch nejednotná. NS SR však pokiaľ ide o náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k/ zák.č. 129/2010 Z.z. /účinného v čase uzavretia zmluvy/ v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018 konštatoval, že „predmetné ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátky /výška ktorej je konštantná/ pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť akej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa a to bezplatne, kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky. Konštatoval, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné , aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Ak toto ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.“ Podľa čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd v záujme právnej istoty rozhoduje v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, nakoľko podľa tohto ustanovenia predstavuje táto povinnosť jeden zo základných princípov zák.č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku. Súd v súlade s týmto rozhodnutím dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
18. Aj v prípade výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch súd vychádzal z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Trenčíne, ktorý napríklad v uznesení sp. zn. 17Co/493/2016 zo dňa 27.9.2017 pripustil, že pre výklad náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je výstižné konštatovanie Súdneho dvora Európskej únie obsiahnuté v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej. Súdny dvor v ňom uviedol, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Krajský súd v Trenčíne potom vo všeobecnosti skonštatoval, že formulácia úverovej zmluvy musí spotrebiteľovi umožniť bez ťažkostí a s istotou identifikovať podmienky zmluvy. Významná je zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa ako jeden zo základných pilierov spotrebiteľského práva. Z tohto hľadiska nie je podstatné, či význam zákonnej formulácie konečná splatnosť spotrebiteľského úveru spočíva v uvedení presného dátumu alebo konkrétneho počtu splátok spolu s ich začiatkom a frekvenciou, alebo v inom vyjadrení trvania splátkovej povinnosti spotrebiteľa. Nielen presný dátum, ale aj akékoľvek vyjadrenie konečnej splatnosti úveru, ktoré prinesie zmluvná prax, bude spĺňať túto zákonom stanovenú obsahovú zložku zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ obstojí ako zrozumiteľné pre spotrebiteľa. V súlade s týmto princípom potom bez pochybností obstojí aj žalobkyňou namietané vyjadrenie konečnej splatnosti úveru počtom splátok, ich začiatkom a frekvenciou. Predstavuje jedno z možných zrozumiteľných vyjadrení uvedenej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože je založené na elementárnych znalostiach. Na základe toho súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
19. Súd po vykonanom dokazovaní dospel tiež k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj správny údaj o RPMN. Žalobkyňa založila svoje tvrdenie o nesprávnosti RPMN na tom, že do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom nebolo zahrnuté poistné. Poistné však podľa § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom patrí len v prípade, ak spotrebiteľ musí uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Žalovaný však v konaní preukázal, že poistenie žalobkyni len sprostredkoval. Zo záznamu o sprostredkovaní zo dňa 30.08.2013, ktorý bol podpísaný oboma stranami sporu vyplýva, že žalobkyňa v ňom vyjadrila záujem o poistenie, na základe ktorého jej následne bol predložený návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poistením pre fyzické osoby. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že poistenie bolo dobrovoľné, nebolo podmienkou toho, aby žalovaný so žalobkyňou zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrel, resp. uzavrel ju za dohodnutých podmienok, a preto ako náklad poistné nemuselo byť zahrnuté do výpočtu RPMN.
20. Súd na základe uvedených skutočností nemal za preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje niektorú z podstatných náležitostí uvedených v 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že zmluva obsahuje náležitosti zmluvy o úvere , nie je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.08.2013 je bezúročná a bez poplatkov ako nedôvodnú zamietol.
21. Súd zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá dňa 30.8.2013 je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Aby bolo možné určitú zmluvnú podmienku vyhodnotiť ako neprijateľnú, musí okrem iného spĺňať aj tú požiadavku, že nebola individuálne dojednaná. V tejto veci však z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá dňa 30.8.2013 bola individuálne dojednaná. Bola síce uzavretá v ten istý deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ale na samostatnej listine a jej uzavretie nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že by podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou získania finančných prostriedkov. Taktiež z dokazovania nevyplynulo, že by sa žalobkyňa pred podpisom tejto dohody nemala možnosť vopred s dohodou oboznámiť, resp. že by nemala možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz dokonca ani netvrdila, že by jej žalovaný úver neposkytol v prípade, ak by s ním dohodu o zrážkach zo mzdy nepodpísala. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že presné okolnosti uzatvárania zmlúv si už nepamätá. Nevedela sa vyjadriť, či si podrobne prečítala dohodu o zrážkach zo mzdy. Uviedla však, že vedela o tom, že pokiaľ by úver nesplácala, tak by jej mohli byť vykonávané zrážky zo mzdy. Keďže žalovaný doposiaľ dohodu o zrážkach zo mzdy na realizáciu zamestnávateľovi žalobkyne nepredložil, žalobkyňa musela o následkoch uvedenej dohody vedieť len tak, že sa oboznámila s jej obsahom pri jej uzatváraní. Žalobkyňa si tak musela byť vedomá toho, aké dôsledky bude mať pre ňu uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Bolo jej rozhodnutím, či dohodu o zrážkach zo mzdy so žalovaným uzavrie alebo nie. Súd preto žalobu žalobkyne zamietol aj v tej časti, v ktorej sa domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 30.08.2013 je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.
22. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, žalobkyňa by mala byť zaviazaná povinnosťou náhrady trov konania, ktoré vznikli žalovanému. Súd však rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaný sa na pojednávaní konanom dňa 3.7.2018 výslovne vyjadril, že si náhradu trov konania neuplatňuje. Súd preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Súd žalovanému napriek tomu, že bol vo veci úspešný výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval skutočnosť, že si žalovaný voči žalobkyni náhradu trov konania neuplatnil, náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.