Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-278-2017.pdf
PDF · 88.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Csp/278/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci žalobcu: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanej : N. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y. XX, XXX XX D. P. Y., v konaní o zaplatenie 301,69 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 301,69 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 21.06.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 301,69 eur.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.12.2015 bola vykonaná u žalovanej kontrola odberného miesta a touto vykonanou kontrolou bol zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Doba trvania neoprávneného odberu bola od 10.06.2015 do 10.12.2015, žalobca si v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom uplatnil voči žalovanej sumu 382,28 €, ktorú žalovanej vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2015 s lehotou splatnosti 29.12.2015. Žalobca ďalej uviedol, že trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. XT/ XX/XXXX zo dňa 17.10.2016 bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona vo veci tohto neoprávneného odberu, žalobcovi priznaná náhrada škody vo výške 80,59 € a so zvyškom nároku na náhradu škody bol odkázaný na civilný proces.
3. Vo veci bol pod sp.zn.: 10Csp/278/2017-15 dňa 08.09.2017 vydaný platobný rozkaz, ktorým súd v plnom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu.
4. Voči tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor, v ktorom uviedla, že dňa 27.02.2017 nastúpila do výkonu trestu a nemohla dlžnú čiastku uhradiť. Príjem z dobrovoľnej práce vo väzení jej neumožňuje dlžnú čiastku uhradiť naraz a uviedla, že za tento trestný čin si práve odpykáva trest vo väzení. Vo svojom podaní uznala len dlh vo výške 80,59 eur a vo zvyšku podáva voči rozhodnutiu t.j. vo výške 301,69 eur odpor. Súd následne uznesením zo dňa 29.01.2018 tento platobný rozkaz na základe podaného odporu žalovanou zrušil.
5. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v rozhodnutí ako „CSP“) pojednávanie v spotrebiteľských veciach nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Súd tak v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 03.07.2018.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, odporom voči platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu zo dňa 26.02.2018 a ostatným spisovým materiálom, a na základe týchto listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav:
7. Na základe vykonanej kontroly na odbernom mieste Y. XXXX/XX v D. nad Y. bolo dňa 11.2.2015 zistené, že na predmetnom odbernom mieste dochádza k neoprávnenému odberu elektrickej energie, pričom ako odberateľ bola označená N. L., nar. XX.XX.XXXX. Žalobca zistil, že v elektromerovom rozvádzači umiestnenom vpravo na fasáde bytového domu sa nenachádzal žiadny elektromer a na svorkovnicu káblovej šmyčky prívodného kabelu AYKY 4x70 bol bez istenia pripojený vodič CY 2,5 mm, ktorý napájal elektroinštaláciu bytu bez určeného meradla - elektromera a bez riadnej uzavretej zmluvy o pripojení. Takto spotrebovaná elektrina nebola meraná a teda ani fakturovaná. K neoprávnenému odberu došlo za obdobie šiestich mesiacov tj. 10.6.2015-10.12.2015. Doba trvania odberu elektriny a výpočet vzniknutej škody boli vypočítané podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, a žalovanej v rámci zodpovednosti za škodu bola vyúčtovaná škoda v sume 382,28 eur faktúrou č. 8200301408 zo dňa 15.12.2015 s lehotou splatnosti 29.12.2015. Na základe takto zisteného skutkového stavu bola žalovaná uznaná vinnou za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e trestného zákona, za čo bola trestným rozkazom na Okresnom súde Košice - okolie, pod sp.zn.: XT/XX/XXXX odsúdená na šesť mesiacov nepodmienečného trestu odňatia slobody v ústave s minimálnym stupňom stráženia, povinná zaplatiť žalobcovi škodu v sume 80,59 eur a so zvyškom náhrady škody bol poškodený, t.j. v tomto prípade žalobca, odkázaný na civilný proces.
8. Podľa § 46 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len zákon č. 251/2012 Z.z.), neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny.
9. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z., pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
10. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len vyhláška.), škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
11. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky., cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
13. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. Žalovaná v podanom odpore voči platobnému rozkazu uviedla, že uznáva iba škodu vo výške 80,59 eur a vo zvyšku podáva odpor.
15. Žalobca sa k podanému odporu voči platobnému rozkazu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26.02.2018, v ktorom odkázal na svoje doterajšie tvrdenia a zároveň doplnil, že špeciálna úprava rozsahu náhrady škody zákona o energetike určuje, že skutočná škoda má byť určená len na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. V prípade uplatneného nároku na náhradu škody je podstatnou a významnou skutočnosťou, že zodpovednosť vznikla na základe protiprávneho činu žalovanej. Bolo by v rozpore s o samotným účelom náhrady škody a to poskytnutie ochrany poškodenému, ako aj reparačnou a prevenčnou funkciou náhrady škody, aby osoba, ktorá sa dopustila protiprávneho činu, vytvorila protiprávny stav, sama na základe svojho uváženia určovala následok, náhradu resp. výšku škody, aby uvedená osoba bola prostriedkom pre jej určenie. Nakoľko škoda bola spôsobená úmyselne nie je tu daný priestor na moderáciu škody v zmysle Občianskeho zákonníka. V zmysle § 1 ods. 4 predmetnej vyhlášky bola určená celková spotreba elektriny v jednotkách vo výške 16668kWh, ktorá sa vypočítala vynásobením dennej spotreby a počtu dní, počas ktorých neoprávnený odber trval. Vzhľadom na to, že sa presný čas neoprávneného odberu nedal s určitosťou ustáliť, žalobca ho určil v zmysle právnej domnienky podľa § 1 ods. 4 druhá veta vyhlášky a to na obdobie posledných 183 dní (t.j. 6 mesiacov) a to od 10.06.2015 do 10.12.2015. Denná spotreba bola určená podľa § 1 ods. 6 písm. b vyhlášky, čiže na výpočet dennej spotreby sa použije hodnota praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča, prostredníctvom ktorého bol neoprávnený odber uskutočňovaný, čo v tomto prípade predstavuje hodnotu 33A a to za časového využitia 12 hodín za deň. Pri týchto údajoch sa pre výpočet hodnoty praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča využije vzorec súčinu 12*230*33= 91,080 kwh dennej spotreby, t.j. 16.668kwh za celé obdobie neoprávneného odberu. Vynásobením celkovej spotreby cenou neoprávnenej odobratej elektriny v zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky súčtom jedenapolnásobku ceny elektriny za straty, tarify za distribúciu elektriny a ostatných taríf, poplatkov a odvodov (za distribučné straty a odvod do jadrového fondu). Nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 2.178,42 eur bez DPH. Nakoľko však takto určená škoda môže predstavovať neprimeranú tvrdosť zákona, žalobca si v rámci svojej dispozičnej zásady uplatnil voči žalovanej v trestnom konaní len sumu 382,28 eur. A po čiastočnom priznaní v sume 80,59 eur si v adhéznom konaní uplatňuje len zostatkovú sumu vo výške 301,69 eur.
16. K podanému odporu súd uvádza, že výška spôsobenej škody bola určená podľa vyhlášky, ktorú si pôvodne žalobca uplatnil v trestnom konaní. Žalovaná bola trestným rozkazom uznaná vinnou za spáchaný trestný čin krádeže a okrem uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody bola zaviazaná aj na náhradu škody v sume 80,59 eur, a vo zvyšku nároku na náhradu škody bol žalobca ako poškodená strana v trestnom konaní, odkázaný na tzv. adhézne konanie - konanie o náhrade škody spôsobenej trestným činom v civilnom sporovom konaní.
17. Na základe zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy súd dospel k záveru, že je daná zodpovednosť žalovanej na náhradu škody vo výške, ktorú si voči nej uplatnil žalobca za neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste Budulovská 44, v období od 10.06.2015 do 10.12.2015 . Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je : 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie. Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť preukázaním toho, že škodu nezavinil. O zavinenie škodcu ide vtedy, ak mu možno pričítať jeho protiprávne konanie. Skutočnosť, že žalovaná neoprávnený odber elektriny na škodu žalobcu uskutočnila, bola potvrdená závermi trestného konania, ktoré sa viedlo proti žalovanej pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, v ktorom konaní bola žalovaná trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie, č.k. 5T/59/2016-45 zo dňa 17.10.2016 ako obvinená uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že v dobe od 10.6.2015-10.12.2015 na ul. Budulovská 44 v Moldave nad Bodvou, v obytnom bloku, bez riadne uzavretej zmluvy o pripojení a bez určeného meradla neoprávnene odoberala elektrickú energiu a tak Východoslovenskej distribučnej a.s. Košice spôsobila škodu. Vzhľadom na skutočnosť, že trestnoprávna rovina konania žalovanej bola právoplatne vyriešená v trestnom konaní, súd tvrdenia žalovanej, že neuznáva zvyšok dlhu považuje za účelové. Spôsobenie škody žalobcovi neoprávneným odberom elektrickej energie je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej a vzniknutou škodou.
18. Na základe uvedeného súd uzatvára, že žalovaná v súlade s ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu, ktorú spôsobila žalobcovi a je žalobcovi povinná uhradiť skutočne vzniknutú škodu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.