Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16Csp-196-2017.pdf
PDF · 153.12 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/196/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanému I. Y., V.. XX.XX.XXXX, B. P. T. V. L., o zaplatenie 548,00 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Z a m i e t a s a žaloba žalobcu zo dňa 15.11.2011 v časti týkajúcej sa istiny vo výške 49,91 EUR.
II. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.11.2011, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.11.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 490,--Eur, zmluvný úrok vo výške 36,39 Eur, poplatok za výber z bankomatu vo výške 4,58 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 6,36 Eur, sankčný úrok vo výške 1,73 Eur, mesačný poplatok z vedenie účtu vo výške 8,94 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,024% denne z čiastky 490,--Eur odo dňa 12.11.2011 do zaplatenia a trovy konania.
2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.1.2004 uzatvoril žalovaný so žalobcom úverovú zmluvu XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške 497,91 Eur. V súlade s úverovými podmienkami bol žalovanému poskytnutý úver k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb a žalovaný bol oprávnený čerpať úver prostredníctvom úverovej karty. Žalobca a žalovaný sa dohodli na vrátení poskytnutého úveru spolu s dohodnutým úrokom v pravidelných mesačných splátkach. Žalobca a žalovaný sa v úverovej zmluve dohodli na tom, že v prípade oneskorenia s úhradami splátok úveru dlhšími ako 7 dní, je žalovaný povinný v zmysle úverových podmienok zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,08 % z dlžnej sumy za každý aj začatý deň oneskorenia a ďalej jednorázovú zmluvnú pokutu vo výške vo výške 8 % z čiastky, s úhradou ktorej je žalovaný v oneskorení. V zmysle úverových zmluvných podmienok je klient povinný splatiť celý čerpaný úver na požiadanie spoločnosti v prípade , že sa oneskoril s platením aspoň 2 splátok, alebo sa oneskoril s platením 1 splátky pod dobu dlhšie ako 3 mesiace. Nakoľko žalovaný nesplácal úver podľa dohodnutých podmienok, žalobca mu dňa 27.10.2010 zaslal výzvu k splateniu dlhu vo výške 548,--Eur . Žalovanému tak vznikla povinnosť uhradiť dlžnú čiastku, tvorenú dlžnou istinou úveru splatnou ku dňu zosplatnenia, zosplatnenou zostávajúcou výškou poskytnutého úveru, poplatkami za výpisy a výbery z bankomatov a úrokmi dlžnými do podania žaloby. Žalovaný po zosplatnení úveru zaplatil len 0, - Eur. K dnešnému dňu žalovaný neuhradil istinu vo výške 490,--Eur, zmluvný úrok vo výške 36,39 Eur, poplatok za výber z bankomatu vo výške 4,58 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 6,36 Eur, sankčný úrok vo výške 1,73 Eur, mesačný poplatok z vedenie účtu vo výške 8,94 Eur. Zákonný úrok z omeškania v zmysle vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z,. bol v čase omeškania žalovaného min. 9% ročne. Žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 0,024 % predstavuje ročný úrok 8,76 % , z čoho je zrejmé, že žalobca ani nevyužíva zákonom povolený strop tohto inštitútu.
3. Tunajší súd ako provoinštančný rozsudkom sp.zn. 16C/50/2012 - 51 zo dňa 10. júla 2012 zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 490,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 490,- EUR počnúc od 14.6.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 25,35 EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
4. Proti tomuto rozsudku proti výroku , ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podal v zákonnej lehote dňa 22.8.2018 odvolanie žalobca a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalobe žalobcu zo dňa 15.11.2011 vyhovie a to tak, že nárok žalobcu v časti zmluvného úroku vo výške 36,39 EUR, poplatku za výber z bankomatu vo výške 4,58 EUR, mesačnému poplatku za vedenie účtu vo výške 8,94 EUR uzná a zaviaže žalovaného k jeho úhrade spolu s trovami odvolacieho konania.
5. Žalobca v uvedenom odvolaní vyslovil názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že pokiaľ ide o výšku RPMN, ktorá podľa odôvodnenia súdu prvej inštancie v zmluve absentovala, jej výšku nie je možné pri revolvingovom úvere určiť, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, preto pre neuvedenie RPMN nebolo možné považovať úver bez úrokov a poplatkov.
6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 21. decembra 2012, sp.zn. 4Co/159/2012-70 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.
7. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky vyššie uvedený rozsudok odvolacieho súdu uznesením z 30. júla 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nespĺňalo parametre zákona na odôvodnenie rozsudku (§ 157 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd zdôraznil, že súd prvej inštancie zamietnutie návrhu nad 490,00 Eur odôvodnil púhym konštatovaním: „Mal za to, že prevyšujúcu časť sumy istiny predstavujú úroky a poplatky, na ktoré žalobca nemá nárok, keďže v úverovej zmluve nebola platne dojednaná výška ročnej percentuálnej miery nákladov.“ Odvolací súd s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa s týmto právnym záverom stotožnil, uviedol, že záver súdu prvej inštancie o tom, že pre neuvedenie RPMN je úver postupujúc podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úverov bez úrokov a poplatkov, je vecne správny. Takéto odôvodnenie je bez ďalšieho nespreskúmateľné. Odvolací súd žiadnym spôsobom nereagoval na zásadnú námietku žalobkyne, ktorú uviedla v odvolaní, že výšku RPMN pri revolvingovom úvere nie je možné určiť, pretože úver sa čerpá a dopĺňa, prehliadol, že pri takomto type úveru vzniká medzi poskytovateľom a klientom dlhodobý vzťah, ktorý klientovi umožňuje čerpať akúkoľvek čiastku peňazí, kedykoľvek ju potrebuje - a teda aj opakovane - až do výšky svojho úverového rámca a nereflektoval ani na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 27. januára 2011, sp. zn. 6 Co 95/2010, ktoré rieši otázku RPMN pri revolvingovom úvere, na ktoré žalobkyňa upozornila v odvolaní. Odvolací súd bol povinný náležite a presvedčivo odôvodniť, prečo pri tomto type úveru je úver bez úrokov a poplatkov. Vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci a predmet namietaného konania sa podľa dovolacieho súdu odvolací súd mal zaoberať aj touto otázkou a výslovne k nej zaujať jednoznačný právny záver. Tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil riadne, zaťažil konanie vadou podľa § 237 písm. f) O.s.p, majúcej za následok zmätočnosť konania pred ním a zároveň dôvodnosť podaného dovolania.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací následne uznesením zo dňa 17.3.2017 sp.zn.11Co/87/2016-121 predmetný vyššie uvedeným odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Z odôvodnenia tohto zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu vyplynulo, že zo žaloby samotnej, ako aj z obsahu spisu, je zrejmé, že žalobca sa domáhal uplatnených nárokov titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú 8. januára 2004 uzatvorili žalovaný so žalobcom a predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru a používanie platobnej karty „YES“ s úverovým rámcom vo výške 497,91 Eur (15.000,- Sk) s mesačnými splátkami vo výške 19,92 Eur (600,- Sk). Zásadnou odvolacou námietkou žalobcu je argumentácia, v zmysle ktorej výšku RPMN pri revolvingovom úvere nie je možné určiť, pretože úver sa čerpá a dopĺňa, pri takomto type úveru
vzniká medzi poskytovateľom a klientom dlhodobý vzťah, ktorý klientovi umožňuje čerpať akúkoľvek čiastku peňazí, kedykoľvek ju potrebuje - a teda aj opakovane - až do výšky svojho úverového rámca.
10. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu Prešov z 27. januára 2011, sp. zn. 6Co 95/2010, na ktoré upriamil pozornosť žalobca vo svojom odvolaní, v zmysle ktorého RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber toho najakurátnejšieho úveru. Nie vždy je však možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné údaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Revolvingový úver je však typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z.) preto aj výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN.
11. Na druhej strane, ako uviedol odvolací súd vo svojom odôvodnení, však zákon č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere stanovuje, že ak nemožno určiť percentuálnu mieru nákladov (§ 3 ods. 6 zákona), musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa odseku 7, ak veriteľ ponúka spotrebiteľský úver tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2. (pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline z 10. novembra 2011, sp. zn. 9 Co 352/2011,ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 2012, sp. zn. 4 Cdo 179/2012).
12. Vo svetle vyššie uvedených právnych záverov odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nevenoval pozornosť posúdeniu náležitosti zmluvy a nároku žalobcu, uplatneného v žalobe, teda neskúmal, či tieto podmienky boli alebo neboli v zmluve riadne splnené. Preto jeho záver, že v danom prípade je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov je predčasný. Takéto odôvodnenie rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol bez náležitého posúdenia uplatneného nároku žalobcu a úverovej zmluvy podľa aspektov spotrebiteľského práva, nezodpovedá zákonu.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne zdôvodnenie, ako aj vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, odvolací súd konštatoval, že takéto odôvodnenie meritórneho rozhodnutia, ako v napadnutom rozsudku, je nedostatočné, neúplné, nepresvedčivé a nezrozumiteľné, a preto nespĺňajúce kritériá požadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie.
14. Odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude opakovane po riadnom vykonaní dokazovania posúdiť nárok žalobcu v prejednávanom spore, vyporiadať sa so všetkými právnymi a skutkovými tvrdeniami sporových strán, opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 CSP.
15. Žalovanému sa nepodarilo doručiť súdne zásielky v tomto prebiehajúcom konaní po zrušení vyššie uvedeného napadnutého rozsudku na jeho pôvodnú adresu uvedenú v žalobe : B. X. R. XXXX/XX, T. V. L.. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov má žalovaný hlásení od 28.5.2013 ako trvalý pobyt Mesto T. V. L., t.j. je bezdomovcom. Podľa správy Mestskej polície T. V. L. na vyššie uvedenej adrese sa nezdržiaval , nakoľko predal svoj byt. Blízki príbuzní žalovaného ( jeho rodičia) uviedli, že sa zdržuje v Českej republike na neznámej adrese, a v čase pred dňom účinnosti zákona č. 140/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, odmietli vykonávať menovanému aj funkciu opatrovníka.
16. Uznesením sp.zn. 16C/5012-113 zo dňa 15.1.2016 súd ustanovil žalovanému za opatrovníka pre toto konanie Mesto T. V. L.. Dňom 1.7.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysle ustanovení § 69 tohto procesného predpisu súd môže ustanoviť procesného opatrovníka len fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu, prípadne ak jej zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný, čo nebol prípad žalovaného v tomto konaní, a preto aj zo zákona zanikla funkcia vyššie uvedeného procesného opatrovníka žalovaného.
17. Vzhľadom na uvedené, sa súd opätovne pokúsil zistiť miesto súčasného pobytu žalovaného, avšak bezúspešne. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov má žalovaný naďalej hlásený od 28.5.2013 ako trvalý pobyt Mesto T. V. L., B..j. je bezdomovcom. Podľa správy Mestskej polície T. V. L. na vyššie uvedenej adrese sa nezdržiava. Mestu T. V. L. sa nepodarilo doručiť súdne zásielky menovanému ani postupom podľa § 5 a § 7 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR v platnom znení. Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka T. V. L., nie je vedený ako poberateľ dávok dôchodkové poistenia, dávok v nezamestnanosti a nemocenských dávok. Podľa oznámenia Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves žalovaného vedú v evidencie na adrese : T. V. L. . Žalovaný sa nenachádza ani v evidencii ZVJS.
18. Súd v zmysle nového procesného predpisu musel žalovanému doručovať súdne písomnosti , predovšetkým predvolania na pojednávanie a ostatné súdne listiny postupom podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku, t.j. oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, pričom podľa uvedeného ustanovenia sa súdne písomnosti považujú za doručené žalovanému po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia na úradnej tabuli súdu a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
19. V zmysle uvedeného sa preto predvolanie na pojednávanie konané dňa 3.7.2018, na ktorom súd rozhodol , považovalo za doručené žalovanému dňa 26.6.2018, nakoľko oznámenie o doručovaní tohto predvolania žalovanému bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 11.6.2018.
20. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
21. Tunajší súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 11.6.2018 v súlade s § 150 ods. 2 C.s.p. vyzýval žalobcu, aby v lehote 15 dní doplnil svoje skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a síce oboznámenie, koľko úverových kariet bolo žalovanému vydaných za dobu trvania Úverovej zmluvy č. 5312041269, kedy a akým spôsobom bola tá - ktorá z úverových kariet vydaných na základe tejto úverovej zmluvy žalovanému zaslaná a kedy a akým spôsobom tá - ktorá z úverových kariet bola aktivovaná, či a v ktorom období si na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX žalovaný voči žalobcovi uplatnil úver za obdobie od 08.01.2004 do 27.04.2010, kedy a akým spôsobom bol žalovaný zo strany žalobcu informovaný o jeho nákladoch ako spotrebiteľa spojených so spotrebným úverom, ktorý mal získať na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX z úveru, ktorý si mal uplatniť voči žalobcovi v r. 2010, kedy a akým spôsobom bol žalovaný žalobcom informovaný o úverovom limite vo vzťahu k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX, kedy a akým spôsobom bol žalovaný žalobcom informovaný o spôsobe výpočtu RPMN k predmetnej úverovej zmluve č. 5312041269, kedy a akým spôsobom bol žalovaný žalobcom informovaný o podmienkach, za ktorých môže byť predmetná úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zmenená, kedy a akým spôsobom bol žalovaný žalobcom informovaný o spôsobe a termíne ukončenia úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, kedy a akým spôsobom bol žalovaný žalobcom vyrozumený o hodnote RPMN a priemernej hodnote RPMN v zmysle § 8aa/ zákona č. 568/2007, ktorým sa mení zákon č. 258/2001 Z.z.
22. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 28.6.2018 uviedol, že so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 8.1.2004, na základe ktorej mu boli vydané dve karty . Prvá karta č. XXXXXXXXXXXXXXX bola vydaná dňa 8.1.2004, žalovaný ju telefonicky aktivoval dňa 4.2.2004. Z tejto karty však nikdy úver nečerpal . Po uplynutí platnosti karty bola žalovanému vydaná nová karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXX dňa 20.12.2009, ktorú žalovaný aktivoval telefonicky dňa 30.3.2010. Z tejto karty čerpal finančné prostriedky dvakrát. Jedenkrát dňa 27.4.2010 vo výške 330,--EUR a druhýkrát dňa 4.5.2010 vo výške 160,--EUR. ďalšie transakcie žalovaný predmetnou kreditnou kartou neuskutočnil. žalovaný bol o všetkých informáciách týkajúcich sa poskytnutého úveru informovaný prostredníctvom úverovej zmluvy a tiež úverových podmienok. Bližšie ozrejmenie spôsobu uzatvorenia úverovej zmluvy
vzhľadom na dlhý odstup času žalobca nedokáže popísať, nakoľko kompetentné osoby už nie sú zamestnancami žalobcu. Pokiaľ ide o výšku RPMN , výšku RPMN nie je možné pri revolvingovom úvere určiť, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočty RPMN, čo potvrdil aj krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku z 27. januára 2011,, sp.zn. 6Co/85/2010, kde jednoznačne stanovil, že „ ..keďže predmetná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nie je možné stanoviť, nebolo možné stotožniť sa s prvostupňovým súdom, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 zákona bez úrokov a bez poplatkov.“. Priemerná RPMN v čase uzavretia úverovej zmluvy nebola povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, preto sa v zmluve nenachádza. Žalovaný z predmetného sporu neuhradil ani jednu splátku , je preto nesprávne dlhodobo ho chrániť pri neplnení jeho povinností. Tento stav určite nemôže byť žiaduci ani na základe európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, nakoľko namiesto zabezpečenia rovnosti účastníkov konania by nesprávne sankcionovanie veriteľov spôsobilo vznik nerovnováhy v neprospech žalobcu - dodávateľa , ktorý si uplatňuje svoj zákonný nárok z uzatvorenej úverovej zmluvy. Tiež uviedol, že nemá žiadne ďalšie skutočnosti a dôkazy, okrem tých, ktoré už uviedol vo svojej žalobe a v tomto svojom vyjadrení.
23. Žalobca a ani žalovaný sa pojednávania nezúčastnili, hoci naň boli riadne predvolaní, pričom žalobca svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 28.6.2018.
24. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi , vyjadrením žalobcu na základe čoho zistil tento skutkový stav :
25. Žalobca prostredníctvom sprostredkovateľa - spoločnosti UNIVERSAL poisťovacie služby , a.s. uzavrel so žalovaným dňa 8.1.2004 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí revolvingového úveru a používaní platobnej karty "YES" ( ďalej len ako " úverová zmluva"). Podľa tejto úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver - varianta A, na základe ktorej mu bol poskytnutý úverový rámec vo výške 15.000,--Sk (497,91 Eur podľa konverzného kurzu SKK-EURO) s mesačnými splátkami vo výške 600,--Sk (19,92 Eur podľa konverzného kurzu SKK-EURO). Podľa obsahu uvedenej zmluvy u žalovaného za zdroj jeho príjmu bol označený príjem zamestnanca a tiež bol uvedený aj názov jeho zamestnávateľa. V zmluve nebol uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len ako "RPMN"). Rovnako tak v uvedenej zmluve nie je uvedený žiaden úrok a ani poplatky, ktoré by inak žalobca bol oprávnený žiadať od žalovaného.
26. Súčasťou zmluvy a to na jej druhej strane a na jej pokračovaní na ďalšom liste formátu A4 boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti žalobcu (ďalej len ako " úverové podmienky"). Ani predmetné Úverové podmienky neobsahovali žiaden údaj o RPMN.
27. Podľa Hlavy 1 § 3 Úverových podmienok , ak spoločnosť prijme návrh klienta, oznámi mu túto skutočnosť prostredníctvom predávajúceho alebo sama. Úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom spoločnosti a dňom, ktorý je uvedený v úverovej zmluve v kolónke "Dátum platnosti a účinnosť zmluvy".
28. V zmysle uvedeného bola preto zmluva uzavretá dňa 8.1.2004, kedy bola podpísaná vyššie uvedeným zástupcom žalobcu.
29. Podľa Hlavy 3 § 1 Úverových podmienok , klient sa uzatvorením tejto zmluvy dohodol so spoločnosťou na tom, že spoločnosť poskytne klientovi revolvingový úver, vydá a zašle úverovú kartu špecifikovanú v hlavách 5 a 6 týchto Úverových podmienok spolu s Výzvou k jej aktivácii (ďalej iba výzva) a príručkou. Vo spoločnosť uvedie dátum zaslania výzvy, Identifikačné číslo úverovej zmluvy , ktoré je zároveň variabilným symbolom pre úhradu splátok revolvingového úveru a číslo účtu pre úhradu splátok revolvingového úveru. Súčasťou príručky je zároveň Sadzobník poplatkov a odmien (ďalej iba sadzobník). Záväzky klienta súvisiace s poskytnutím úveru , najmä na zaplatenie úrokov z omeškania, zmluvných pokút a náhrady škody voči spoločnosti zostávajú poskytnutím revolvingového úveru nezmenené a nedotknuté. Na poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty nemá klient právny nárok.
30. Podľa písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.6.2018 tento žalovanému na základe predmetnej zmluvy vydal dve karty . Prvá karta č. 676642024863017 bola vydaná dňa 8.1.2004, žalovaný ju telefonicky aktivoval dňa 4.2.2004. Z tejto karty však nikdy úver nečerpal. Po uplynutí platnosti karty bola
žalovanému vydaná nová karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXX dňa 20.12.2009, ktorú žalovaný aktivoval telefonicky dňa 30.3.2010.
31. Súd nebol predložený dôkaz o tom, že žalovanému boli zaslaná akákoľvek príručka spolu so Sadzobníkom poplatkov týkajúcich sa tohto úveru, z ktorého sa žalobca domáha plnenie v tomto spore.
32. Podľa Hlavy 9 § 2 Úverových podmienok klient je povinný celý čerpaný úver a všetky záväzky klienta voči spoločnosti definované v hl. 9 § 4 týchto úverových podmienok splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade , že a.) klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace , b.) klient uviedol v návrhu nepravdivé údaje , c.) porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy, týchto úverových podmienok alebo z dokumentov , ktorých predmetom je zabezpečenie pohľadávok vyplývajúcich z úverovej zmluvy, d.) bolo začaté exekučné konanie voči klientovi ako povinnému.
33. Podľa Hlavy 9 § 4 Úverových podmienok v prípade vzniku predčasnej splatnosti úveru podľa § 2 a § 3 tejto Hlavy, alebo v prípade odstúpenia spoločnosti od úverovej zmluvy , je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku , teda čiastku , na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok , pokiaľ by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
34. Podľa Hlavy 10 § 2 Úverových podmienok v prípade omeškania s úhradou splátky úveru či jej časti , zmluvnej pokuty alebo platby podľa hl. 7 týchto úverových podmienok , je klient povinný spoločnosti zaplatiť zmluvné úroky z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý započatý deň omeškania. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru či jej časti dlhšieho než 7 dní je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s úhradou ktorej je v omeškaní. Ustanoveniami o zmluvnej pokute , ako aj zaplatením samotnej zmluvnej pokuty, nie sú žiadnym spôsobom dotknuté nároky spoločnosti voči klientovi na náhradu v celom rozsahu a výške spôsobenej škody.. Spoločnosť je oprávnená zmluvnú pokutu alebo úrok z omeškania klientovi úplne alebo sčasti odpustiť. Súhlas s odpustením zmluvnej pokuty alebo úrokov z omeškania musí byť vždy písomne.
35. Zo Splátkového kalendára predloženého žalobcom vyplynulo, že žalovaný dňa 27.4.2010 výberom z bankového automatu si vyzdvihol sumu 330,--Eur a dňa 4.5.2010 tak isto výberom z automatu sumu 160,--Eur. Z uvedeného Splátkového kalendára a síce zo stĺpca označeného ako " výška úhrady" vyplynulo, že zo strany žalovaného v prospech žalobcu nebola dosiaľ uhradená žiadna splátka na úhradu vyššie uvedených vybratých súm.
36. Prípisom zo dňa 27.10.2010 žalobca označeným ako "Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade" vyzval žalovaného na splatenie celého čerpaného úveru a tým zároveň na úhradu žalovanej sumy 548,--Eur a to v lehote 15 dní od spísania uvedeného podania . Žalobca však súdu nezdokladoval, že uvedený prípis žalovanému aj doručil.
37. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 16C/50/2012 - 51 zo dňa 10. júla 2012 súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 490,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 490,- EUR počnúc od 14.6.2012 do zaplatenia a trovy konania vo výške 25,35 EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Uvedený rozsudok čo do výroku zaväzujúceho žalovaného na plnenie priznaných nárokov a ich príslušenstva nadobudol právoplatnosť dňa 24.8.2012.
38. Proti vyššie uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie , a síce proti výroku , ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, podal v zákonnej lehote dňa 22.8.2018 odvolanie žalobca a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalobe žalobcu zo dňa 15.11.2011 vyhovie a to tak, že nárok žalobcu v časti zmluvného úroku vo výške 36,39 EUR, poplatku za výber z bankomatu vo výške 4,58 EUR, mesačnému poplatku za vedenie účtu vo výške 8,94 EUR uzná a zaviaže žalovaného k jeho úhrade spolu s trovami odvolacieho konania.
39. Vyššie uvedeným odvolaním teda žalobca nenapadol teda tie časti uvedeného zamietajúceho výroku uvedeného rozsudku, ktoré sa týkali zamietnutia jeho žaloby čo do zmluvnej pokuty vo výške 6,36 EUR, sankčného úroku vo výške 1,73 EUR a ani úroku z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 490,-- EUR za obdobie od 12.11.2010 do 15.6.2012.
40. Žalobca napriek výzve súdu tomuto nezdokladoval, ako , akým spôsobom a kedy si splnil podmienky, ktoré mu vo vzťahu k žalovanému vyplynuli z ust. § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX o poskytnutí revolvingového úveru a používaní platobnej karty "YES" uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 8.1.2004, teda ako pred uzavretím zmluvy žalovaného informoval o úverovom limite, o jeho nákladoch ako spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť predmetná zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu., a tiež ako a kedy bol vyrozumený o hodnote RPMN a priemernej hodnote RPMN v zmysle § 8aa/ zákona č. 568/2007, ktorým sa mení zákon č. 258/2001 Z.z..
41. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.6.2018 len uviedol, že žalovaný bol o všetkých informáciách týkajúcich sa poskytnutého úveru informovaný prostredníctvom úverovej zmluvy a tiež úverových podmienok. Bližšie ozrejmenie spôsobu uzatvorenia úverovej zmluvy vzhľadom na dlhý odstup času žalobca nedokáže popísať, nakoľko kompetentné osoby už nie sú zamestnancami žalobcu.
42. Pokiaľ ide o výšku RPMN , výšku RPMN k tej opätovne uviedol, že ju nie je možné pri revolvingovom úvere určiť, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočty RPMN, a odkázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. januára 2011,, sp.zn. 6Co/85/2010,
43. V prípade priemernej RPMN zase poukázal na to, že v čase uzavretia úverovej zmluvy nebola povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, preto sa v zmluve nenachádza.
44. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“) , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
45. Podľa ust. § 879e ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
46. Podľa ust. § 879e ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
47. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., medzi žalobcom a žalovanou, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
48. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
49. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
50. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
51. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
52. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
53. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
54. Podľa § 25 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v čase zosplatnenia úveru, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
55. Podľa § 25 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v čase zosplatnenia úveru, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
56. Podľa § 2 písm.b./ zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX o poskytnutí revolvingového úveru a používaní platobnej karty "YES" uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 8.1.2004 ( ďalej len ako „ zák.č. 258/2001 Z.z.) , zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
57. Podľa § 2 písm.d./ zák. č. 258/2001 Z.z., ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
58. Podľa § 2 písm.e./ zák. č. 258/2001 Z.z., poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
59. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
60. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
61. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
62. Podľa § 3 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z.z., ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy tohto zákona.
63. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
64. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
65. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
66. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
67. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
68. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
69. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
70. Predmetom tohto konania po vrátení veci odvolacím súdom bolo už len rozhodovanie o žalobcom požadovanom a v jeho odvolaní bližšie vymedzenom nároku a síce o jeho nároku na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 36,39 EUR, poplatku za výber z bankomatu vo výške 4,58 EUR a mesačného poplatku za vedenie účtu vo výške 8,94 EUR, teda rozhodovanie o zaplatení sumy 49,91 EUR.
71. Je to zrejmé aj z obsahu odvolania žalobcu, v ktorom tento sa dožadoval , aby súd na základe tohto jeho odvolania mu priznal vyššie uvedené nároky, ktoré priamo v uvedenom odvolaní špecifikoval.
72. Ďalej je potrebné uviesť, že vzťah založený úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX uzavretou dňa 8.1.2004 medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľskoprávnym a teda že uvedená zmluva spĺňa definíciu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle pôvodnej právnej úpravy definovanej v Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinného od 1.1.2008, od uvedenej novely spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v zmysle ods. 3 citovaného paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm.b./ a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, pričom veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
73. Navyše podľa podľa ust. § 879e ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona, a ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 uvedeného zákona podľa odseku 3 citovaného paragrafu sa po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stali neplatnými.
74. Z predloženej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX nie je zrejme, aby žalovaný pri uzatváraní uvedenej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalovaného. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.
75. Pokiaľ o vyššie uplatnené nároky, a síce o nárok na zmluvný úrok vo výške 36,39 EUR, poplatok za výber z bankomatu vo výške 4,58 EUR a mesačný poplatok za vedenie účtu vo výške 8,94 EUR, k týmto súd uvádza, že ani jeden z nich nie je uvedený v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.1.2004, ktorú strany sporu medzi uzavreli.
76. V danom prípade sa súd stotožnil s názorom žalobcu , že v čase podpísania predmetnej úverovej zmluvy nebolo možné uviesť údaj o RPMN priamo v zmluve , keďže vtedajšia právna úprava a dokonca ani právna úprave v čase vydaná novej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXX dňa 20.12.2009, ktorú žalovaný aktivoval telefonicky dňa 30.3.2010, v prípade úverov , keď nebolo možné určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, sa tento údaj nevyžadoval.
77. Na druhej strane však aj v týchto prípadoch bol žalobca povinný dodržať povinnosti, ktoré mu ukladal § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., a síce informovať žalovaného ako spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy
o úverovom limite, o jeho nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Zároveň počas trvania zmluvy ho musel tiež spotrebiteľ bezodkladne informovať o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. Navyše podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý v čase uzavretie úverovej zmluvy medzi stranami sporu bol už platný a účinný, a zmenu nezaznamenal počas celého trvania úverového vzťahu medzi stranami sporu, nemal žalobca voči žalovanému nárok na tie úroky alebo poplatky, ktoré neboli uvedené v predmetnej úverovej zmluve.
78. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z., v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, žalobca ako veriteľ nemôže od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zákon pritom výslovne uvádza , že takéto poplatky a úrok musia byť uvedené v zmluve a nie teda v nejakých letkách prospektoch či iných materiáloch, ktoré netvoria pevnú súčasť zmluvy.
79. Podľa Hlavy 3 § 1 Úverových podmienok , na druhej strane predmetnej zmluvy sa síce uvádza , že by klientovi mala byť zasielaná výzva k aktivácii úverovej karty spolu s príručkou, pričom by zároveň jej súčasťou mal byť aj Sadzobník poplatkov a odmien , avšak tieto nepredstavujú súčasť zmluvy , nie sú s ňou preukázateľne spojené, a v konečnom dôsledku ani samotným žalovaným podpísané a nie je ani zrejmé kedy a ako sa s nimi mal možnosť oboznámiť, keďže aj samotný žalobca uvádza vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.6.2018 , že plnenie svojich povinností v zmysle § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy , v rámci ktorých malo byť okrem iného aj poučenie žalovaného o jeho nákladoch ako spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, realizoval len skrz úverovú zmluvu , v ktorej sa však tieto položky ako bolo vyššie uvedené neuvádzajú.
80. Navyše v konaní ani nebolo preukázané, že žalovanému nejaký Sadzobník poplatkov a odmien bol aj v skutočnosti zasielaný a tomu napokon aj bol doručený.
81. Súd opätovne zdôrazňuje, že podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona musia byť úroky a poplatky, ktoré veriteľ žiada od spotrebiteľa uvedené priamo v úverovej zmluve, a aplikujúc § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, konštatoval sa tak v danom prípade nestalo.
82. Preto súd nárok žalobu žalobcu v tej časti, v ktorej sa na základe obsahu jeho odvolania domáhal zaplatenia zmluvného úroku vo výške 36,39 EUR, poplatku za výber z bankomatu vo výške 4,58 EUR a mesačnému poplatku za vedenie účtu vo výške 8,94 EUR, teda v časti zaplatenie sumy 49,91 EUR, zamietol.
83. Podľa § 251 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „ CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
84. Podľa § 255 ods.1CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
85. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
86. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
87. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
88. V danej veci si trovy konania uplatnil jedine žalobca, ktorý však nebol v konaní úspešný. Naopak žalovaný ako strana úspešná si trovy konania neuplatňovala, navyše sa tohto konania ani nezúčastňovala, keďže sa súdu nepodarilo zistiť miesto jej pobytu a súdne zásielky jej preto doručoval náhradným spôsobom. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaný v celom konaní
pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
89. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli.
90. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona(analogia legis alebo juris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdnym úradníkom o výške náhrady trov konania, za situácie, keď žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
91. Súd preto o trovách tohto konania rozhodol tak, ako je to uvedené v výroku II tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.