Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-157-2017.pdf
PDF · 99.38 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/157/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a. s., IČO: 36 854 140, Michalská 18, Bratislava, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s. r. o., Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanému: H. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, v konaní o zaplatenie 1 267,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 25Csp 182/2016-122, zo dňa 15.06.2017 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu 1.inštancie v jeho napadnutej časti t.j. vo výroku I. a II. čo do zamietnutia žaloby o úroku z omeškania nad sumu 5,15 % ročne tak, že žalovaný j e p o- v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 827,42 Eur spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 8,15 % ročne zo sumy 751,02 Eur od 01.09.2014 do 14.10.2016,
- vo výške 8,15 % ročne zo sumy 737,58 Eur od 15.10.2016 do 15.11.2016,
- vo výške 8,15 % ročne zo sumy 715,94 Eur od 16.11.2016 do 09.12.2016,
- vo výške 8,15 % ročne zo sumy 694,30 Eur od 10.12.2016 do 16.01.2017,
- vo výške 8,15 % ročne zo sumy 673,10 Eur od 17.01.2017 do 16.02.2017,
- vo výške 8,15 % ročne zo sumy 651,46 Eur od 17.02.2017 do 16.03.2017,
- vo výške 8,15 % ročne zo sumy 629,82 Eur od 17.03.2017 do 10.04.2017,
- vo výške 8,15 % ročne zo sumy 608,62 Eur od 11.04.2017 do 16.05.2017,
- vo výške 8,15 % ročne zo sumy 585,53 Eur od 17.05.2017 do zaplatenia.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a - c i a vec súdu 1.inštnacie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť I. zaplatiť žalobcovi sumu 827,42 Eur spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 751,02 Eur od 01.09.2014 do 14.10.2016,
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 737,58 Eur od 15.10.2016 do 15.11.2016,
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 715,94 Eur od 16.11.2016 do 09.12.2016,
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 694,30 Eur od 10.12.2016 do 16.01.2017,
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 673,10 Eur od 17.01.2017 do 16.02.2017,
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 651,46 Eur od 17.02.2017 do 16.03.2017,
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 629,82 Eur od 17.03.2017 do 10.04.2017,
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 608,62 Eur od 11.04.2017 do 16.05.2017,
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 585,53 Eur od 17.05.2017 do zaplatenia,
II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,
III. zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 165,49 Eur spolu s
- úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 13,44 Eur od 15.10.2016 do zaplatenia,
- úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 21,64 Eur od 16.11.2016 do zaplatenia,
- úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 21,64 Eur od 10.12.2016 do zaplatenia,
- úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 21,20 Eur od 17.01.2017 do zaplatenia,
- úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 21,64 Eur od 17.02.2017 do zaplatenia,
- úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 21,64 Eur od 17.03.2017 do zaplatenia,
- úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 21,20 Eur od 11.04.2017 do zaplatenia,
- úrokom vo výške 19,50 % ročne zo sumy 23,09 Eur od 17.05.2017 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 13,44 Eur od 15.10.2016 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 21,64 Eur od 16.11.2016 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 21,64 Eur od 10.12.2016 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 21,20 Eur od 17.01.2017 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 21,64 Eur od 17.02.2017 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 21,64 Eur od 17.03.2017 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 21,20 Eur od 11.04.2017 do zaplatenia,
- úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 23,09 Eur od 17.05.2017 do zaplatenia,
posledným výrokom IV. vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 497, § 502 a § 504 Obchodného zákonníka, ust. § 52 ods. 1,2 a 3, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, ust. § 3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o kontokorentnom úvere. Hoci ide o úverovú zmluvu, ktorá je upravená Obchodným zákonníkom, zároveň ide o zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný, na rozdiel od žalobcu, nevystupoval pri uzatváraní zmluvy v pozícii podnikateľa 4. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená úverová zmluva, ktorá je absolútnym obchodom a takýto vzťah sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. V predmetnej veci však ide o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný osobitnou právnou úpravou (zákon o spotrebiteľských úveroch). Za spotrebiteľský úver sa považuje akákoľvek odložená platba a samozrejme napriek absolútnemu obchodu sa úver popri inštitúte pôžičky nedal nezahrnúť medzi právne vzťahy označené ako spotrebiteľské úvery. Ide však o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Spotrebiteľský úver je jeden z najfrekventovanejších občianskoprávnych vzťahov. 5. Čo sa týka žalobcom uplatnenej „čistej“ istiny vo výške 751,02 Eur, súd v tejto časti žalobe vyhovel, okrem časti, v ktorej bola istina zobratá späť, keďže bolo preukázané, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade istiny v tejto sume. Po podaní žaloby, ako bolo uvedené vyššie, žalovaný uhradil na istinu 165,49 Eur. V tejto časti žalobca zobral žalobu späť a súd konanie zastavil. Súd teda priznal žalobcovi sumu 585,53 Eur. 6. Súd ďalej priznal žalobcovi úrok z úveru, vyčíslený ku dňu zosplatnenia, teda k 31.08.2014, vo výške 233,32 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,57 Eur, vyčíslený taktiež k tomuto dňu. Celkovo tak súd po zohľadnení splátok, ktoré na istinu uhradil žalovaný po zosplatnení, priznal žalobcovi sumu 827,42 Eur, spolu s uplatneným úrokom z omeškania z priznanej istiny, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 7. Súd zamietol žalobu v časti žalobcom uplatneného úroku z úveru, ktorý si vyčíslil z nezaplatenej istiny po zosplatnení úveru. Súd taktiež zamietol žalobu v časti kapitalizovaného úroku z omeškania, vyčísleného ku dňu 30.09.2016, keďže z podaní žalobcu bolo zrejmé, že si tento úrok počítal aj z úrokov z úveru po zosplatnení, ktoré súd považoval za nedôvodné. Je zrejmé, že žalobcovi patria po zosplatnení len úroky z omeškania z priznanej istiny, tak ako sú špecifikované v rozsudku. 8. Súd vychádzal z toho, že veriteľ má právo na úroky len do konečnej splatnosti úveru, bez ohľadu na to, či nastala uplynutím času podľa zmluvy, alebo vyhlásením predčasnej splatnosti. Po tomto dátume má veriteľ podľa súdu právo už len na úroky z omeškania. 9. Bez pochýb je to, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, t. j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do
splatnosti, podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, a to či už zákonné (napr. úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu). Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 251, § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Vzhľadom k tomu, že strany konania boli v konaní úspešné len čiastočne a ich úspech a neúspech je približne rovnaký, súd im náhradu trov konania nepriznal. 10. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Uviedol, že podáva odvolanie voči výroku I. a výroku IV. Podľa obsahu však ide aj o odvolanie v časti výroku II., ktorým bola žaloba zamietnutá, čo do úroku z omeškania nad sumu 5,15% ročne a vo výroku o trovách konania. Právne odôvodnil žalobca svoje odvolanie ust. § 355 ods. 1 v spojení s ust. § 365 ods. 1 písm. f.) a h.) Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). Konštatoval, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 25.11.2016 požaduje úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne. Výška úrokovej sadzby úrokov z omeškania je v súlade s platnou právnou úpravou, nakoľko žalobcom požadovaná výška úroku z omeškania sa riadi dňom, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz, a tým je deň nasledujúci po dni splatnosti (zosplatnení) úveru, t.j. 01.09.2014. Úrok z omeškania je preto v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka ku dňu 01.09.2014 vo výške 8,15% p. a. z dlžnej sumy. V tejto súvislosti žalobca podotkol, že deň podania návrhu na súd nemá vplyv na výšku úrokovej sadzby úroku z omeškania. Naopak, vplyv na jej výšku má iba deň, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. Žalobca podaním žaloby na vydanie platobného rozkazu využíva svoje ústavou SR garantované právo na súdnu ochranu. Poukázal na § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ktoré sa v napadnutom rozsudku odvoláva aj konajúci súd s tým, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úroku z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. Konajúci súd opomenul uvedenú skutočnosť a priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne. Preto má žalobca za to, že konajúci súd nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia týkajúce sa určenia výšky úroku z omeškania, nakoľko výška úroku z omeškania, tak ako bola určená žalobcom, je v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobca má za to, že mu patrí úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne s tým, že uvedené právo priamo vyplýva z ustanovení Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z a je v zmysle § 186 CSP skutočnosťou, ktorá nepodlieha ďalšiemu dokazovaniu. 11. Žalobca nesúhlasil ani s výrokom IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý súd prvej inštancie odôvodnil tým, že strany sporu boli v konaní úspešné len čiastočne a ich úspech a neúspech je približne rovnaký. Nárok na náhradu trov konania má strana sporu voči protistrane. Táto je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Zásada úspechu v spore sa premieta v ust. § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania trov konania. Žalobcovi nie je zrejmé na základe akej logicko-právnej úvahy konajúci súd opomenul skutočnosť, že pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Možno len dovodiť, že konajúci súd mal za to, že úspech a neúspech v konaní sa navzájom vyvážili. S uvedeným zásadne žalobca nesúhlasí. Má za to, že bol v konaní prevažne úspešným účastníkom konania. Táto skutočnosť navyše podľa názoru žalobcu vyplýva priamo zo súdneho spisu a je v zmysle § 186 CSP skutočnosťou, ktorá nepodlieha ďalšiemu dokazovaniu. Konajúci súd žiadnym spôsobom nekonkretizoval čím boli dané zákonné podmienky na nepriznanie náhrady trov konania. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Ústavného súdu II. ÚS 31/04, z ktorého je zrejmé, že vo veci náhrady trov konania nie je možné použiť voľnú úvahu súdu, ale je potrebné striktne dodržať zákonné podmienky a ich použitie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti poukázal na to, že pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť náhrada trov rozdelená. Zároveň citoval ust. § 220 ods. 2 CSP s tým, že rozhodnutie musí byť preskúmateľné. Podľa názoru žalobcu napadnutý rozsudok je čo do trov konania nepreskúmateľný pre nedodržanie postupov opísaných žalobcom v odvolaní. preto navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 12. K odvolaniu žalobcu v napadnutej časti sa vyjadril žalovaný. V plnej miere sa stotožnil s rozsudkom vo výroku I. a IV. Uviedol, že je majiteľom účtu č. XXXXXXXXXXX vedeného v ČSOB, pobočka Prešov. Uzavrel zmluvu o povolenom prekročení účtu vo výške 40.000,- Sk. Na uvedený účet mu boli aj v súčasnej dobe poukazované finančné prostriedky. Zároveň mal žalobca možnosť uspokojiť svoje pohľadávky formou sťahovania si finančnej hotovosti, ktorá je mesačne na uvedenom účte. S účtom
nemanipuloval minimálne 3 až 4 roky a všetka finančná hotovosť, ktorá mu došla na uvedený účet bola plne k dispozícii žalobcovi na pokrytie jeho pohľadávok. Taktiež bol ochotný žalobcovi splácať pohľadávku v mesačných splátkach. 13. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané na vyjadrenie žalobcovi. Ďalšie vyjadrenie zo strany odvolateľa súdu doručené nebolo. 14. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu čo do úroku z omeškania nad sumu 5,15% ročne a vo výroku o trovách konania v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti je dôvodné. 15. Predmetom odvolacieho konania, tak ako to už v poznámke uviedol odvolací súd, je odvolanie vo vzťahu k výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá v prevyšujúcej časti čo do úroku z omeškania nad sumu 5,15% ročne a vo výroku o trovách konania. 16. Tak ako správne konštatuje žalobca vo svojom odvolaní súd prvej inštancie opomenul úrok z omeškania nad sumu 5,15% ročne, teda vo výške 8,15% ročne, tak ako žalobca žiadal v žalobe priznať. Z obsahu spisu skutočne vyplýva, že záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol dňa 20.04.2005, teda v období pred 01.02.2013. 17. Podľa ust. § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2014 označeného ako prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 01.02.2013. „Ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.“ Možno prisvedčiť žalobcovi, že ním požadovaná výška úrokov z omeškania sa riadi dňom, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý raz, a tým je deň nasledujúci po dni splatnosti úveru, t.j. 01.09.2014. Uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná. Keďže k omeškaniu došlo medzi 11.06.2014 až 09.09.2014, sadzba úrokov z omeškania v právnych vzťahoch vzniknutých do 31.01.2013 je skutočne 8,15%, tak ako to žiadal žalobca. Iba v právnych vzťahoch vzniknutých po 01.02.2013 je sadzba úrokov z omeškania vo výške 5,15%, tak ako ich priznal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom žalobcu vysloveným v jeho odvolaní, že uvedené priamo vyplýva z ustanovenia Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. a je v zmysle § 186 CSP skutočnosťou, ktorá nepodlieha ďalšiemu dokazovaniu. 18. Preto odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP z dôvodu, že neboli splnené podmienky na potvrdenie rozhodnutia v časti nepriznaných úrokov z omeškania nad sumu 5,15% ročne ani na jeho zrušenie v tejto časti, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v napadnutej časti, t.j. vo výroku I. a II. čo do zamietnutia žaloby o úroku z omeškania nad sumu 5,15% ročne tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 827,42 Eur spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 8,15% ročne zo sumy 751,02 Eur od 01.09.2014 do 14.10.2016,
- vo výške 8,15% ročne zo sumy 737,58 Eur od 15.10.2016 do 15.11.2016,
- vo výške 8,15% ročne zo sumy 715,94 Eur od 16.11.2016 do 09.12.2016,
- vo výške 8,15% ročne zo sumy 694, 30 Eur od 10.12.2016 do 16.01.2017,
- vo výške 8,15% ročne zo sumy 673,10 Eur od 17.01.2017 do 16.02.2017,
- vo výške 8,15% ročne zo sumy 651,46 Eur od 17.02.2017 do 16.03.2017,
- vo výške 8,15% ročne zo sumy 629,82 Eur od 17.03.2017 do 10.04.2017,
- vo výške 8,15% ročne zo sumy 608,62 Eur od 11.04.2017 do 16.05.2017,
- vo výške 8,15% ročne zo sumy 585,53 Eur od 17.05.2017 do zaplatenia. Priznaných bolo vo výroku I. právoplatne 5,15 %. Rozdiel tak činí 3 % úroku z omeškania ročne z priznaných súm.
19. Žalobca napadol výrok o trovách konania z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Súd prvej inštancie iba konštatuje, že strany sporu boli v konaní úspešné len čiastočne a ich úspech a neúspech je približne rovnaký, preto im náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, tak ako ho namietal v odvolaní, že pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Javí sa tak, ako to žalobca uviedol v odvolaní, že prevažuje víťazstvo žalobcu v spore. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. aj žalobcom citované rozhodnutie II. ÚS 31/04. Skutočne vo vzťahu k náhrade trov konania nie je možné použiť voľnú úvahu súdu, ale je potrebné striktne dodržať zákonné podmienky a ich použitie náležite odôvodniť. 20. Rozhodnutie čo do výroku o trovách konania sa teda javí aj vo vzťahu k ust. § 220 ods. 2 CSP ako nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie nevysvetlil, aký je pomer úspechu a neúspechu strán sporu a prečo stranám náhradu trov konania nepriznal.
21. Odvolací súd konštatuje, že k porušeniu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru dochádza aj vtedy, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania celkom nedostatočné, t.j. nepreskúmateľné. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní v časti týkajúcej sa náhrady trov konania nepostupoval podľa príslušných ust. § 220 ods. 2 CSP, lebo neuviedol dostatočné dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie. 22. Preto odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b.) CSP a podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 23. Úlohou súdu prvej inštancie bude znova sa zaoberať trovami konania i vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd zmenil rozsudok v časti zamietnutia žaloby čo do úroku z omeškania nad sumu 5,15% ročne a samozrejme svoje rozhodnutie v tejto časti v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 CSP. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.