Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-12-2018.pdf
PDF · 92.54 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/12/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 4.7.2018, v trestnej veci proti obžalovanému K. K. pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného K. K. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T 23/2018 zo dňa 27.4.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania okresného prokurátora a obž. K. K..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného K. K. vinným z pokračujúceho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- obžalovaný K. K. spolu s obv. F.K. a ml. D.D., ktorých stíhanie bolo uznesením vyšetrovateľa PZ sp. zn. ČVS:ORP-XXXX/X-VYS-PO-XXXX zo dňa 20.12.2017 vylúčené na samostatné konanie (vedené na Odbore kriminálnej polície OR PZ Prešov pod sp. zn. ČVS:ORP-XXXX/X-VYS-PO-XXXX) v čase od 22.00 hod. dňa 07.10.2017 do 10.42 hod. dňa 08.10.2017 po predchádzajúcej vzájomnej dohode sa vlámali do priestorov Obecného úradu vo E. D. č. 82 a to tak, že všetci traja prišli k budove obecného úradu zo zadnej strany, F.K. hasákom vypáčil okno na prízemí, cez ktoré menovaný vošiel dovnútra spoločne s D.D., pričom K. K. do budovy nevošiel, ale zostal vonku a dával pozor, aby ich niekto nevyrušil, F.K. spoločne s D.D. sa v budove úradu presunuli po chodbe k vstupným dverám do kancelárie obecného úradu, kde nezisteným predmetom vypáčili kovové mreže zabezpečujúce vstupné dvere a vykopli samotné dvere kancelárie, vošli dnu, kde mnohé uzamknuté skrine nezisteným predmetom vypáčili a dostali sa tak ku kovovej pokladničnej schránke, ktorú odcudzili aj s finančnou hotovosťou v sume 682,56 €, následne sa po schodoch presunuli na podlažie budovy, kde nezisteným predmetom vypáčili dvere vedúce do kuchynky a miestnosti sály obecného úradu, pričom odtiaľ nič neukradli, čím takto obvinení svojím konaním pre Obecný úrad vo E. D. spôsobili škodu krádežou finančnej hotovosti v kovovej pokladničnej schránke v sume 707,56 € a škodu poškodením zariadenia obecného úradu v celkovej sume 431,- €,
- obžalovaný K. K. spolu s obv. F.K., ktorého stíhanie bolo vylúčené na samostatné konanie, dňa 9.10.2017 v presne nezistenom čase od 17:35 hod. do 24:00 hod., po vzájomnej dohode sa vlámali do objektu Obecného úradu v obci C. D. č. 48, okr. Prešov a to tak, že F.K. páčením za pomoci hasáku a následným vykopnutím vstupných dverí tieto otvoril, takto sa dostali dnu do budovy, kde následne tým istým spôsobom F.K. vylomil ešte ďalších šesť dverí vedúcich do rôznych miestnosti obecného úradu, pričom v miestnosti sekretariátu obecného úradu hasákom vypáčil uzamknuté zásuvky na písacom stole a z jednej zásuvky odcudzil pokladničku s finančnou hotovosťou v sume 315,63 €, čím týmto konaním pre Obecný úrad obce C. D. spôsobili škodu poškodením dverí obecného úradu v sume 377,74€ a odcudzením finančnej hotovosti a pokladničky škodu v sume 332,58€,
- obžalovaný K. K. spolu s obv. F.K., ktorého stíhanie bolo vylúčené na samostatné konanie, dňa 10.10.2017 v presne nezistenom čase do 06.30 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode sa vlámali do priestorov Materskej školy v obci X. (ďalej len "MŠ") na ul. P. č. 265/4 a to tak, že F.K. po neúspešnom páčení vstupných dvojkrídlových plastových dverí hasákom v časti zámku, nohou vykopol spodnú ľavú časť dverí, cez vzniknutý otvor vošli obaja do priestorov škôlky na prízemí, kde prehľadali neuzamknuté miestnosti, následne F.K. hasákom ale aj vykopnutím poškodil uzamknuté dvere vedúce do skladu potravín, odtiaľ sa presunuli na poschodie objektu, kde F.K. nohou vykopol viacero dverí až sa napokon dostali do kancelárie riaditeľky MŠ, odkiaľ odcudzili 1 ks notebook zn. Lenovo IdeaPad 100-15IBD a po opustení priestorov MŠ cez okno na prízemí sa presunuli k budove Obecného úradu X., Ul. P. 271/2 (ďalej len "OcÚ"), susediacej s budovou MŠ, F.K. hasákom vypáčil hlavné vchodové dvere vedúce do budovy, vrátane dverí vedúcich do zádveria chodby, čím sa dostali do prízemnej časti, kde F.K. nohou vykopol dvere vedúce do miestnosti Malej sály Miestneho kultúrneho strediska OcÚ, odtiaľ prešli k schodisku, kde F.K. za pomoci hasáku prekonal kovové mreže v časti zámku oddeľujúce chodbu prízemnej časti budovy od schodiska vedúceho na 1. poschodie, kde vykopli a poškodili viaceré dvere vedúce do kancelárskych priestorov obecného úradu a to registratúrneho strediska, kancelárií pracovníčok OcÚ, starostu obce, vrátane dverí vedúcich do priestorov Slovenskej pošty, a.s., kde zároveň poškodili aj 2 ks visiacich zámkov na kovových mrežiach zabezpečujúcich dvere do priestorov pošty, priestory na 1. poschodí budovy prehľadali, ale nič neukradli, čím svojím konaním obvinení odcudzením notebooku zn. Lenovo spôsobili Obci X., so sídlom P. č. XXX/X škodu v sume 168,- € a poškodením dverí a zámkov v priestoroch MŠ a OcÚ škodu v celkovej sume 1.916,- € a poškodením mreže a 2 ks visiacich zámkov spôsobili Slovenskej pošte, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica škodu v sume 61,59 €, Za to mu podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov a 4 (štyroch) mesiacov a na jeho výkon ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona zaviazal obžalovaného K. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., prechodne bytom I. č. XXX, okr. D., povinný rukou spoločnou a nerozdielnou uhradiť poškodeným - Obec X., Obecný úrad X., P. č. 271/2, škodu vo výške 153,22 € (stopäťdesiattri eur a 22 centov), Slovenská pošta a.s., Turzova 1, 042 21 Košice, škodu vo výške 61,59 € (šesťdesiatjeden eur a 59 centov), Obec C. D., Obecný úrad C. D., škodu vo výške 16,95 € (šestnásť eur a deväťdesiatpäť centov), 315,63 € (tristopätnásť eur a 63 centov, 142,80 € (stoštyridsaťdva eur a 80 centov) , Obec E. D., Obecný úrad E. D. č. XX škodu vo výške 682,56 € (šesťstoosemdesiatdva eur a 56 centov) a 25,- € (dvadsaťpäť eur).
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal poškodenú Obec X., Obecný úrad X., P. č. 271/2 so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor v neprospech obžalovaného, a to v časti výroku o treste, ktoré dodatočne písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uviedol, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne neuznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, teda spáchanie viacerých trestných činov obžalovaným, pričom sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s tým, prečo spáchanie dvoch alebo viacerých trestných činov nepovažuje za priťažujúcu okolnosť. Ak by však túto priťažujúcu okolnosť prvostupňový súd uznal, malo by to podstatný vplyv na ukladanie trestu, pretože v takomto prípade by bol trest ukladaný podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona, keďže by nastala prevaha priťažujúcich okolností, čím by došlo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Obžalovanému by tak v súlade s § 38 ods. 8 Tr. zákona musel byť uložený trest v minimálnej výmere 5 rokov a 4 mesiace. Uložený trest vo výmere 3 roky a 4 mesiace je trestom mimo uvedeného rámca zvýšenej trestnej sadzby. Pri tomto konštatovaní vychádzal z gramatického výkladu pojmu „viac trestných činov“, pričom súčasne poukázal na s týmto výkladom korešpondujúci názor Krajského súdu v Prešove vo viacerých jeho rozhodnutiach. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. zákona zrušiť napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a vrátiť vec súdu prvého stupňa, alternatívne podľa § 322 ods. 3 Tr. zákona rozhodnúť o uložení prísnejšieho trestu v načrtnutých intenciách v rámci zvýšenej trestnej sadzby. Zároveň okresný prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť, keď napadol rozsudok síce vo výroku o treste, avšak v samotných dôvodoch odvolania namieta najmä právnu kvalifikáciu. Zdôraznil, že súd prijal vyhlásenie o vine, a tým aj právnu kvalifikáciu skutku v zmysle obžaloby a súčasne takáto právna kvalifikácia je v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Tpj 78/2011 prijatého dňa 12.12.2011.
Okrem okresného prokurátora podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu taktiež proti výroku o treste, ktoré odôvodnil tým, že podľa jeho názoru prvostupňový súd pri rozhodovaní o vine a treste nevzal do úvahy všetky podstatné a rozhodujúce okolnosti jeho prípadu a preto považuje napadnuté rozhodnutie za predčasné, nesprávne a nezákonné. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne kvalifikoval jeho konanie ako pokračujúci zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona a z tohto dôvodu rozhodol nesprávne pri ukladaní trestu. Žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok zrušil.
V dôsledku včas podaných odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného bola vec predložená krajskému súdu ako súdu odvolaciemu. Krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a zistil, že odvolania okresného prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.
V prvom rade je potrebné poukázať na to, že na hlavnom pojednávaní dňa 27.4.2018 vo vzťahu ku skutkom popísaným v obžalobe po zákonnom poučení a postupom podľa § 257 ods. 1 a 5 Tr. poriadku urobil obžalovaný za prítomnosti svojho obhajcu a po porade s ním vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, pričom súd vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal. Prijať vyhlásenie o vine navrhli aj zvyšné strany. Súd prvého stupňa preto podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vykonal dokazovanie len vo vzťahu k ukladaniu trestu, vo vzťahu k otázke viny dokazovanie nevykonával.
Ako vyplýva z odvolania obžalovaného, tento síce podal odvolanie proti výroku o treste, avšak v dôvodoch odvolania namieta aj právnu kvalifikáciou skutku tak, ako ju ustálil súd prvého stupňa. V tejto súvislosti však krajský súd uvádza, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine voči skutkom, ktoré sa mu kládli za vinu vo vzťahu ku konkrétnej a jemu známej právnej kvalifikácii predmetných skutkov. Možno teda konštatovať, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine s tým vedomím, že súd jeho konanie kvalifikuje ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podĽa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Súd prvého stupňa právnu kvalifikáciu uvedenú v obžalobe nezmenil. Ako vyplýva z ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nie je napadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, teda ak by bolo namietané zásadné porušenie práva na obhajobu, ktoré však v prejednávanom prípade zistené nebolo a takáto námietka ani nebola predmetom odvolania.
Obžalovaný bol riadne poučený ohľadom následkov takéhoto vyhlásenia, pričom na súdom položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. poriadku, vrátane otázok, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a či rozumie právnej kvalifikácii skutku, odpovedal zhodne „áno“. Právna kvalifikácia skutku súvisí s otázkou viny, vo vzťahu ku ktorej obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný z uvedených skutkov. Nie je možný taký postup, aby bol obžalovaný uznaný vinným z konkrétne právne kvalifikovaného skutku, pričom trest by bol ukladaný podľa iných, miernejších zákonných ustanovení. Právna kvalifikácia skutku vo výroku o vine musí byť v súlade s ustanovením, podľa ktorého súd následne ukladal trest a určil trestnú sadzbu. Z uvedených dôvodov preto krajský súd nepreskúmaval otázku viny a teda ani právnu kvalifikáciu skutkov, z ktorých bol obžalovaný uznaný za vinného, pričom tak ani urobiť nemohol. Výrok o vine vrátane právnej kvalifikácie skutkov, za ktoré bol obžalovaný uznaný za vinného, tak zostáva nezmenený. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže odvolania smerovali len proti výroku o treste, krajský súd ďalej v rámci odvolacieho konania na základe podaných odvolaní preskúmal len výrok o treste v napadnutom rozsudku, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov a 4 (štyroch) mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Čo sa týka poľahčujúcich okolností, správne súd prvého stupňa vzhliadol u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, keďže obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, o čom svedčí aj jeho vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní. Tu je potrebné uviesť, že Trestný zákon v žiadnom svojom ustanovení neobmedzuje právny účinok priznania ako poľahčujúcej okolnosti len na určité štádium trestného konania.
Naopak, vo vzťahu k otázke priťažujúcich okolností treba prisvedčiť okresnému prokurátorovi, ktorý v odvolaní namietal nepriznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Táto priťažujúca okolnosť mala byť obžalovanému pričítaná, keďže v prejednávanom prípade nepochybne spáchal viac trestných činov, konkrétne dva trestné činy a to zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. V tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti aj stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 104/2009 zo 14.6.2010, v súlade s ktorým pojmy „viac“ v slovnom spojení „viac trestných činov v § 37 písm. h/ Tr. zákona a „dva a viac“ v slovnom spojení „dva a viac trestných činov v § 41 ods. 1 Tr. zákona sú synonymom a ustanovenie § 37 písm. h/ Tr. zákona je v tomto rozsahu potrebné vykladať tak, že Trestný zákon považuje za priťažujúcu okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu.
Na druhej strane, súd prvého stupňa vzhliadol u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, teda že už bol za trestný čin odsúdený, s čím sa krajský súd nestotožnil. Tu je potrebné zdôrazniť, že v prípade dvoch predchádzajúcich odsúdení a to odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/22/2012 zo dňa 9.3.2012 a trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/28/2016 zo dňa 3.5.2016 sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný bol ešte okrem toho odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/149/2017 zo dňa 25.9.2017 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov. V tejto prejednávanej veci bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu krádeže v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona. V § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona je v prípade trestného činu krádeže uvedená okolnosť podmieňujúca použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty a síce, že páchateľ bol už za takýto čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Podľa § 38 ods. 1 Tr. zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Nakoľko táto okolnosť, teda že bol už za trestný čin odsúdený a predchádzajúce odsúdenie vo veci sp. zn. 0T/149/2017 bolo uvádzané aj v skutkovej vete obžaloby aj rozsudku, vzhľadom na to, že sa jednalo taktiež o trestný čin krádeže, je zákonným znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a dvojité pričítanie tej istej okolnosti prípustné nie je, predmetná okolnosť nemala byť v tomto prípade zároveň posúdená ako okolnosť priťažujúca.
Pri samotnom určení trestnej sadzby teda konečnom dôsledku aj napriek vyššie uvedenému pochybeniu okresný súd postupoval správne, pričom ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona za dva trestné činy podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, t. j. v rozmedzí 3 až 10 rokov ako to stanovuje § 212 ods. 4 Tr. zákona, berúc do úvahy aj ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovanému síce mala byť priznaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/, avšak mu bola nesprávne pričítaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/, preto by sa pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ani v prípade nápravy tohto pochybenia nijakým spôsobom nezmenil. Trestná sadzba, konkrétne jej dolná hranica, by teda pri správnom postupe v súlade s ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona s konštatovaním rovnakého pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich ostala nezmenená. Na základe uvedeného, vzhľadom na zachovanie rovnakého pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností preto krajský súd nepokladal za nevyhnutné za účelom nápravy tohto pochybenia rušiť výrok o treste v napadnutom rozsudku.
Z hľadiska samotnej výmery trestu odňatia slobody, okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov a 4 (štyroch) mesiacov je trestom zákonným, uloženým v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby. V súlade s § 34 Tr. zákona upravujúcim zásady ukladania trestov, majúc na zreteli predovšetkým účel trestu, keď trest má plniť represívnu funkciu, ako aj úlohu individuálnej a generálnej prevencie a súčasne má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, potom uložený trest krajský súd považoval za trest primeraný vo vzťahu k samotnému skutku aj vzhľadom na osobné pomery a doterajšiu minulosť obžalovaného, rovnako na možnosti jeho nápravy. Uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom neprichádzalo vzhľadom na ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona do úvahy, keďže prvostupňový súd odsudzoval obžalovaného za úmyselný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody plne zodpovedá závažnosti a charakteru trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil.
Na výkon uloženého trestu správne zaradil súd prvého stupňa obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním predmetného skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolania okresného prokurátora, ako aj obžalovaného K. K. ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.