Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4T-4-2018.pdf
PDF · 230.52 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/4/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.07.2018 v Pezinku v trestnej veci obžalovaného Mgr. Q. F. pre zločin výroby extrémistických materiálov podľa § 422a ods. 1 Trestného zákona a iné samosudcom JUDr. Oldřichom Kozlíkom takto
rozhodol:
Obžalovaný Mgr. Q. F., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom J. XX, okres J. Q., poslanec Národnej rady Slovenskej republiky,
sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/2 Gv 25/17/1000-44 zo dňa 24.01.2018, ktorá tvrdila, že
ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v presne nezistenom čase od 09.01.2017 do 10.01.2017 na doposiaľ presne nezistenom mieste sa podieľal na vyhotovení textového dokumentu s urážlivým obsahom, ktorého zverejnenie následne zabezpečil tak, že
- dňa 10.01.2017 bol zverejnený ako status na sociálnej sieti www.facebook.com <http:// www.facebook.com>, a to v čase o 10:16 hod. v rámci profilu „Volá hlas Gemera / Ľudová strana - Naše Slovensko“ a v čase o 21:48 hod. v rámci profilu „Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko - Bratislavský kraj“ v znení: „SÚ DVE MOŽNOSTI: KISKA SA ZBLÁZNIL, ALEBO VEDOME DEGRADUJE SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA - TVRDIA REAKCIE NA INTERNETE! Udeľovanie štátnych vyznamenaní Kiskom otočilo zdravý rozum hore nohami. Z histórie vieme, že slovenskí velikáni Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža, Jozef Holuby, Jozef Miloslav Hurban, Svetozár Hurban Vajanský mali negatívny vzťah ku Židom kvôli ožobračovaniu slovenského národa - úžerníctvo a tiež aj kvôli náboženským otázkam. A čuduj sa svete! Občan Kiska, toho času zhodou nešťastných okolností prezident Slovenskej republiky, odovzdal: 1. Rad Ľudovíta Štúra I. triedy Ivanovi Kamencovi, členovi KSČ, kandidátovi tajnej spolupráce vo zväzkoch ŠTB, marxistovi, ktorý sám v rozhovore priznal, že je žid. 2. Rad Ľudovíta Štúra II. triedy Eve Mosnákovej - židovke a Michalovi Kaščákovi - organizátorovi zvráteného festivalu Pohoda, kde sa propaguje islamizmus, homosexualita, slniečkárstvo a „zlé jazyky“ tvrdia, že sa tam zbiehajú „húliči“ trávy a iných drog. 3. Rad Bieleho dvojkríža II. triedy udelil českému režisérovi židovského pôvodu Jurajovi Herzovi a Michaelovi Kocábovi - slniečkárovi, ochrancovi cigánov, moslimov, ktorý vrieskal na besede na Alexandra Dubčeka: „... to by tak bolo, aby bol Slovák prezidentom“. Pribinov kríž tiež dostala in memoriam Daniela Šilanová, zakladateľka rómskeho divadla Romathan, fanatička do cigánskych zvykov. Mgr. Q. F. Poslanec NR SR“,
ktorý status bol následne preberaný a zverejňovaný v plnej alebo skrátenej forme najmä na internetových stránkach www.topky.sk <http://www.topky.sk>, www.aktuality.sk <http:// www.aktuality.sk>, www.pravda.sk <http://www.pravda.sk>, www.tvnoviny.sk <http://www.tvnoviny.sk>,
www.sme.sk <http://www.sme.sk>, www.webnoviny.sk <http://www.webnoviny.sk>, www.teraz.sk <http://www.teraz.sk>, www.glob.sk <http://www.glob.sk>, a z obsahu ktorého vyplýva, že obvinený vyjadruje nesúhlas voči udeleniu štátnych vyznamenaní rôznych stupňov osobám: Ivan Kamenec, Eva Mosnáková, Juraj Herz prezidentom Slovenskej republiky Andrejom Kiskom dňa 09.01.2017 pri príležitosti 24. výročia vzniku Slovenskej republiky, a to z dôvodu príslušnosti vyššie uvedených troch vyznamenaných osôb k židovskej národnosti alebo náboženskému vyznaniu, čím tieto osoby hrubo znevážil pred čitateľmi statusov na sociálnej sieti Facebook, ako aj pred čitateľmi článkov na vyššie uvedených webových stránkach, čo bolo právne kvalifikované ako zločin výroby extrémistických materiálov podľa § 422a ods. 1 Trestného zákona, zločin rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, p r e t o ž e nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR podal na Mgr. Q. F. obžalobu pre zločin výroby extrémistických materiálov podľa § 422a ods. 1 Trestného zákona, zločin rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Skutku sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Špecializovaný trestný súd vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného Mgr. Q F, svedkov poškodených Ing. M. F., PhDr. D. A. a taktiež bola prečítaná po splnení zákonných podmienok výpoveď svedka poškodeného P. O.. Ďalej súd vypočul svedkyňu Z.D., Ing. F. R., PhD. a J. Q.. Za súhlasu procesných strán boli potom na hlavnom pojednávaní prečítané svedecké výpovede Ing. Mgr. F. A., L. T., X. C., P. H. a F. A.. Súd taktiež na základe návrhu strán vypočul znalcov ad hoc Mgr. F. Q., PhD. a Mgr. X. L. PhD. V rámci vykonaného dokazovania súd taktiež konštatoval listinné dôkazy. Obžalovaný Mgr. Q F na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Na svoju obranu iba v záverečnej reči uviedol, že textový dokument, ktorý bol zverejnený ako status na sociálnej sieti www.facebook.com <http://www.facebook.com> v čase od 09.01.2017 do 10.01.2017 v rámci profilu „Volá hlas Gemera / Ľudová strana - Naše Slovensko“ a v rámci profilu „A. - ľudová strana Naše Slovensko - Bratislavský kraj“ nevyhotovil, nezabezpečil jeho zverejnenie na sociálnej sieti a ani sám ho na sociálnu sieť neumiestnil. V rámci svojho práva vypovedať, resp. nevypovedať sa potom obžalovaný Mgr. Q F len vyjadroval k niektorým svedeckým výpovediam. Svedkyňa poškodená Ing. M F na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného Mgr. Q F nepozná. O tom, že bol na internete umiestnený nejaký status po udelení vyznamenaní jej osobe prezidentom republiky Andrejom Kiskom sa dozvedela od pána T. B. z Denníka N. Ten ju upozornil, aby status radšej nečítala, pretože by sa mohla veľmi rozčúliť. Ona sama si uvedený status prečítala v tlači a zistila, že v texte, ktorý bol podpísaný Mgr. Q F bola obvinená z toho, že bola vyznamenaná prezidentom republiky ako židovka. Uvedená skutočnosť sa jej dotkla, pretože sama prežila holokaust. Jej otec bol žid a kvôli židovskému pôvodu otca sa museli v roku 1944 skrývať. Ak bol v texte uverejnený negatívny vzťah štúrovcov k židom tak ona sama si Ľudovíta Štúra veľmi váži a podľa jej názoru v 19. storočí bola iná situácia ako za druhej svetovej vojny. Je presvedčená, že ak by Ľudovít Štúr žil počas druhej svetovej vojny, nepochybne by sa tiež podieľal na pomoci židom. Pokiaľ autorovi statusu stačilo, že jej vyznamenanie bolo udelené ako židovke, považuje to sama za prejav extrémizmu. Obžalovaný Mgr. Q F o nej vôbec nič nevie, ani nevedel a preto ju veľmi rozhorčilo, že 70 rokov po vojne existujú ľudia, dokonca poslanci, ktorý používajú takéto výrazy. Tieto prejavy zle chápali aj členovia židovskej komunity, ktorej je členkou a títo ľudia na to veľmi citlivo reagovali.. Svedok poškodený PhDr. D A pred súdom vypovedal, že osobne obžalovaného Mgr. F nepozná, pozná ho len ako poslanca Národnej rady SR. Po tom, čo dostal vyznamenanie od prezidenta republiky sa dozvedel, že pán Mgr. F na to reagoval tak, že nesúhlasil s udelením tohto vyznamenania jeho osobe a to kvôli tomu, že je žid. Svojim vyjadrením sa tak dotkol jeho pôvodu, ako aj pôvodu jeho rodičov. On sám patrí k židovskej komunite a v tomto spoločenstve tento status veľmi zle zarezonoval. Podľa jeho názoru ak niekto niekomu vytýka pôvod, že je Žid, Rus, Nemec a podobne, tak to svedčí o xenofóbií, alebo takýto človek musí byť hlúpy. Ďalej svedok vypovedal, že nikdy nebol spolupracovníkom ŠTB. Podľa jeho názoru vyjadrenia Mgr. F rozoštvávajú ľudí a spoločnosť. Ďalej svedok uviedol, že v súčasnosti
pracuje v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a vyznamenanie od pána prezidenta mu bolo udelené za dlhodobú odbornú činnosť a jeho občianske postoje Svedkyňa Z. D. pred súdom uviedla, že za svoju nebohú tetu Danielu D. dňa 09.01.2017 prebrala vyznamenanie od pána prezidenta SR. Následne si prečítala na internete textový dokument , pod ktorým bol podpísaný poslanec Národnej rady SR Mgr. Q F, ktorý obvinil niekoľko ocenených osobností, len na základe ich príslušnosti k nejakej národnosti. Medzi nimi bola aj jej teta L. D.. Tento status ju osobne neurazil, ale ona sama s takýmito prejavmi nesúhlasila, pretože má výhrady k tomu, keď niekto posudzuje ľudí len na základe príslušnosti k nejakej národnosti a nie na základe toho, čo pre spoločnosť urobil. Podľa jej názoru táto kritika bola úplne neodôvodnená a vyvolávala nenávistné prejavy voči oceneným, o ktorých autor nič nevedel. Ďalej svedkyňa uviedla, že jej teta L. D. bola spisovateľka a zakladateľka rómskeho divadla Romathan a rómskych novín. Snažila sa tak podporovať najmä mladých Rómov, ktorí chceli hrať v divadle. Sama jej teta nebola členkou rómskej komunity ani rómskej národnosti. Predpokladala, že autorom statusu je Mgr. Q F, pretože bol pod ním podpísaný. Súd zistil, že svedok poškodený P Herz zomrel v Prahe dňa 08.04.2018. Z týchto dôvodov bola jeho svedecká výpoveď v zmysle § 263 ods.3 písm. a) Tr. por. prečítaná. Zo svedeckej výpovede P Herza vyplynulo, že obžalovaného Mgr. Q F nepozná a nikdy o ňom ani nepočul. Jemu samotnému bol udelený prezidentom SR Rad Bieleho dvojkríža II. triedy a to za to, že počas svojho života natočil okolo 60 filmov. Netušil, prečo ho obžalovaný Mgr. Q F kritizoval. Jeho osobne sa článok nedotkol, pretože sprostý človek ho nemôže uraziť. Svedok Ing. F. R., PhD. pred súdom vypovedal, že pozná obžalovaného Mgr. Q F z politickej práce a majú medzi sebou neutrálny vzťah. Stretávajú sa najmä pri rokovaní Národnej rady SR ako poslanci. O Mgr. Q F vie, že hovorí otvorene a nikdy ho nepočul vyjadrovať sa o nejakej kolektívnej vine. Čo sa týka priamo textového dokumentu dozvedel sa o tom z médií a v tomto smere mu volali aj novinári. On sám na uvedený status reagoval všeobecne s tým, že nemôže byť trestné, aby príslušníci nejakej menšiny stáli mimo práva na kritiku. Tiež nesúhlasil s vyznamenaniami, ktoré udelil prezident SR Kiska, lebo ich udelil členom ŠTB a príslušníkom multikulturalizmu. K samotnému statusu uviedol, že nevie, kto je jeho autorom a ani nevie, kto ho umiestnil na sociálnu sieť. V tomto smere vypovedal, že ako pozná Mgr. Q F, tak by nebol schopný technicky tam takýto text umiestniť. Ďalej svedok uviedol, že ich politická strana A. - Ľudová strana Naše Slovensko nemá na facebooku vytvorenú oficiálnu stránku. Pokiaľ tam existujú stránky s názvom ich politickej strany tak tieto vytvorili sympatizanti. Nevie, kto je správcom profilu s názvom Volá hlas Gemera / Ľudová strana - Naše Slovensko, túto stránku pozná len z videnia a netuší, kto ju založil. Taktiež sa nevedel vyjadriť k tomu, či Mgr. Q F sa prostredníctvom facebooku sám alebo prostredníctvom niekoho iného kontaktuje so svojimi voličmi a sympatizantmi. Tiež ho pri poslaneckej práci nevidel pracovať na počítači, väčšinou používal svoje vypracované písomné poznámky. Samotného obžalovaného Mgr. Q F sa nikdy nepýtal, či je autorom statusu, resp. či ho umiestnil na sociálnu sieť www.facebook <http://www.facebook>.com . Svedok J. Q. pred súdom vypovedal, že obžalovaného Mgr. Q F pozná a majú medzi sebou neutrálny vzťah. Sám osobne pozná profil vytvorený na sociálnej sieti www.facebook.com <http:// www.facebook.com> s názvom Volá hlas Gemera / Ľudová strana - Naše Slovensko a v minulosti bol aj administrátorom tejto stránky. V čase, keď bol členom ĽSNS a spolupracoval s Mgr. F, tak ten ho žiadal, aby na túto stránku dával jeho príspevky. To prebiehalo tak, že obžalovaný Mgr. Q F ho požiadal o uverejnenie nejakého príspevku a on ho zverejnil. Prebiehalo to tak preto, že Mgr. Q F neovládal prácu s počítačom. Takúto činnosť vykonával do roku 2013 alebo 2014, kedy mu predseda strany A. ukončil členstvo v strane z dôvodu straty dôvery. V súčasnosti sa o túto stránku vôbec nezaujíma a nevie, kto túto stránku spravuje. Svedok taktiež vypovedal, že nevie, kto je autorom textu, ktorý je predmetom obžaloby a ani nevie, kto tento textový dokument uverejnil ako status na profile Volá hlas Gemera / Ľudová strana
- Naše Slovensko. Obžalovaného Mgr. Q F sa nepýtal, či je autorom tohto textového dokumentu, ani či tento textový dokument umiestnil na uvedenom profile. On sám tento text nenapísal a ani ho nezverejnil. Svedok Ing. Mgr. F. A. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná obžalovaného Mgr. Q F a taktiež pozná sociálnu sieť www.facebook.com <http://www.facebook.com>. Konkrétne profil, ktorý je na tejto sociálnej sieti vytvorený s názvom Volá hlas Gemera / Ľudová strana - Naše Slovensko nepozná. Taktiež nikdy nepozeral príspevky umiestnené na predmetnom profile a nevie, kto je správcom alebo používateľom tohto profilu. Čo sa týka konkrétneho statusu uverejneného na tomto profile, ktorý je predmetom obžaloby, tak sa nevedel vyjadriť od koho sa o tomto statuse dozvedel a taktiež nevie, kto je autorom textu a kto tento textový dokument uverejnil. Pripustil, že sa o tomto statuse mohol rozprávať s obžalovaným Mgr. Q F, pričom nemá vedomosť o tom, že by to on celé vymyslel alebo napísal, ani o tom, že by tento status zverejnil, pretože nevie robiť s počítačom. Na to kto je autorom textového dokumentu a kto ho zverejnil sa obžalovaného Mgr. Q F nepýtal.
Svedok Mgr. Ing. F. A. sa na tlačovej konferencii dňa 27.04.2017 vyjadroval aj k policajnému zásahu proti obvinenému poslancovi Mgr. Q F. Ak okrem iného uviedol,“ že status zverejnený na sociálnej sieti považuje za jeho úplne nevinné, jeho názor vyjadrujúce nejaké posolstvo na internete s tým, že pán poslanec odsúdil spôsob rozdeľovania alebo princíp rozdeľovania štátnych vyznamenaní, ďalej, že nemá prečo kritizovať jeho myslenie a že proste takýmto spôsobom s rozdeľovaním vyznamenaní nesúhlasil“, tak podľa jeho názoru vyjadril slobodne svoj politický názor. Ak z tohto tvrdenia malo vyplývať, že sa malo jednať o výroky obžalovaného Mgr. Q F, tak k tomu svedok uviedol, že on vychádzal z uznesenia o trestnom stíhaní proti obžalovanému, kde bolo uvedené meno Mgr. Q F. Z výpovede svedka L. T. súd zistil, že je zamestnaný ako redaktor televízie JOJ. Po tom, ako na facebooku uvidel status podpísaný pánom F tak ho požiadal emailom o vyjadrenie, pričom kópiu zaslal aj pánovi R.. Mgr. Q F na jeho email vôbec nereagoval, pričom od pána R. obdŕžal stanovisko, že Ľudová strana Naše Slovensko žiadne oficiálne stanovisko k oceneným ľuďom nikde nezverejňovala. K tomu, čo niekto napísal na facebooku sa vyjadrovať nebudú. Taktiež uviedol, že Ľudová strana Naše Slovensko nemá žiadnu oficiálnu facebookovú stránku. Ďalej svedok vypovedal, že Mgr. Q F pozná ako poslanca, nevie, kto je správcom alebo používateľom profilov, kde bol status uverejnený, ani nevie kto je autorom uvedeného textu, len bol pod týmto textom podpísaný Mgr. Q F. Taktiež nevedel, kto tento text uverejnil ako status na vyššie uvedenom profile. Z výpovede svedka Ing. X. C. súd zistil, že je poslaneckým asistentom obžalovaného Mgr. Q F. Jeho práca spočíva v tom, že mu robí servis v okrese Poltár, Rimavská Sobota a Revúca. Zúčastňuje sa s ním na rôznych kultúrnych, športových a spoločenských akciách. Okrem neho má obžalovaný Mgr. Q F ešte jednu asistentku a to Veroniku Javorovú, ktorá pre neho pracuje v Bratislave. Ďalej svedok vypovedal, že s obžalovaným sa pozná asi 3 roky, nevie sa vyjadriť k tomu, kto používa jeho osobný počítač umiestnený v kancelárií obžalovaného Mgr. Q F. Taktiež nevie, kto je správcom citovaného profilu, ani nevie, kto tam uverejňuje príspevky. O článku ktorý je predmetom obžaloby sa dozvedel z novín, nevie, kto je autorom textu, ani kto textový dokument uverejnil ako status na vyššie uvedenom profile. Obžalovaného Mgr. Q F sa nepýtal, či je autorom textového dokumentu, ani či ho umiestnil na vyššie uvedenom profile. On sám text nepísal, ani ho nezverejnil. Svedok P. H. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaného Mgr. Q F pozná a to najmä z kultúrnych akcií. Zúčastnil sa s ním aj petičnej akcie za vystúpenie z Európskej únie a z NATO. Pozná profil s názvom Volá hlas Gemera / Ľudová strana - Naše Slovensko. Nevie, kto je správcom alebo používateľom predmetného profilu. Status uvedený v obžalobe na tomto profile nevidel a stretol sa s ním prvýkrát až pred vyšetrovateľom. Nevie, kto je autorom tohto textu, ani kto text zverejnil. Svedkyňa F. A. vypovedala, že obžalovaného Mgr. Q F pozná len z videnia. Profil s názvom Volá hlas Gemera / Ľudová strana - Naše Slovensko nepozná. Nevie, kto je správcom, resp. používateľom tohto profilu. Čo sa týka statusu, ktorý je predmetom obžaloby, tak o tom len niečo počula, pretože sa o také veci nezaujíma. Nevie, kto je autorom tohto statusu, ani kto textový dokument uverejnil. Na tieto veci sa obžalovaného Mgr. Q F nepýtala. Ona sama text nezverejnila ani ho nenapísala. V trestnej veci obžalovaného bol vypracovaný znalecký posudok z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. V znaleckom posudku mala znalkyňa Mgr. Mária Zelenková za úlohu porovnať sporné písomnosti zaistené počas prehliadky iných priestorov v poslaneckej kancelárií č. 33 poslanca NR SR Mgr. Q F dňa 27.04.2017 označené ako stopa č. 1 a stopa č. 4 s cieľom overenia, či tieto sporné písomnosti vyhotovil totožný pisateľ. Ďalej mala znalkyňa k dispozícií porovnávací materiál, ktorý bol vyhotovený obžalovaným Mgr. Q F a to triednu knihu trieda VI.A školský rok 2014/2015 + klasifikačný záznam (51 listov), triednu knihu trieda VI.A školský rok 2014/2015 + klasifikačný záznam (37 listov), triednu knihu trieda VII.A školský rok 2014/2015 (26 listov), klasifikačný záznam trieda 6. A, školský rok 2014/2015 (11 listov) a zápisnicu o výsluchu obžalovaného Mgr. Q F. Sporné písomnosti tvorili 2 listy kancelárskeho papiera formátu A4, na ktorých sa nachádzajú kurzívnym písmom vyhotovené texty, textové zápisy, číslice a niekoľko zápisov bolo vyhotovených aj paličkovým písmom a to na lícnej i rubovej strane každého listu papiera. Za účelom vypracovania znaleckého posudku znalkyňa vlastnoručne označila lícnu stranu stopy č. 1 ako SM 1a, rubovú stranu stopy č. 1 ako SM 1b, lícnu stranu stopy č. 4 ako SM 2a a rubovú stranu stopy č. 4 ako SM 2b. Na písomnosti označenej ako SM 1a bolo uvedené:
- P Herz - český režisér, židovského pôvodu prekrstený na evanjelika
- Michael Kocáb
- D A - člen KSČ, kandidát tajnej spolupráce v zväzkoch ŠTB, sám priznal, že je žid
- M F - židovka
- Alexandra Krsková
- L. Silanová
- Štúr - všeobecne negatívny vzťah
- Lege artis - pred 4 dňami
- Dávali nedávno na dvojke záznamy z „divadla“ z čias nežnej Kocáb tam vrieskal na adresu Dubčeka
Na písomnosti označenej ako SM 1b bolo uvedené:
- Michal Mihal asi Hrachovo o 18-19 zajtra
- 364 volať Oskarovi
Čo sa týka písomností označených ako SM 2a a SM 2b, tak tieto nesúviseli so skutkom uvedeným v obžalobe. Na základe výsledkov znaleckého skúmania, identifikačnej hodnoty, miery výskytu podobných, zhodných znakov, ktoré vykazujú sporné písomnosti pri vzájomnom porovnaní, následne s predloženými porovnávacími písomnosti (ukážkami písma, číslic a podpisov Mgr. Q F) dospela znalkyňa k záveru, že sporné texty, zápisy na originálnych písomnostiach označených vyšetrovateľom PZ ako stopa č. 1 a stopa č. 4 (rukou znalca označených SM 1a, SM 1b, SM 2a, SM 2b) jednoznačne vyhotovil totožný pisateľ. Pisateľom sporných textov, zápisov na originálnych písomnostiach vyšetrovateľom PZ označených ako stopa č. 1, stopa č. 4 (rukou znalca označených SM 1a, SM 1b, SM 2a, SM 2b) je jednoznačne Mgr. Q F. Súd ďalej oboznámil strany s výsledkami prehliadky iných priestorov a pozemkov, ktorá bola vykonaná v nebytovom priestore - v kancelárií s označením č. 33, ktorá sa nachádza v objekte areálu Bratislavského hradu a ktorú užíva Mgr. Q F ako poslanec Národnej rady SR. Okrem vyššie citovanej písomnosti, o ktorej obžalovaný Mgr. Q F počas prehliadky uviedol, že to písal on a že je to odpísané z internetu boli zaistené ďalšie dva papiere, kde bol nápis Volá hlas Gemera, k čomu sa obžalovaný vyjadril tak, že to je staré 2 roky. Ďalej bola zaistená mailová komunikácia vedená s L. Levicky T. a text označený ako SM 2a a SM 2b, ktorý bol venovaný predsedovi Národnej rady Andrejovi Dankovi. Ďalej pri prehliadke iných priestorov bol zaistený notebook HP Folio 1040 pridelený obžalovanému, mobilný telefón obžalovaného, USB kľúč obžalovaného a počítač HP PRO ONE 600 pridelený obžalovanému. V trestnej veci obžalovaného bol ďalej vypracovaný aj znalecký posudok z odboru elektrotechnika odvetvie počítačové programy. Znalec mal k dispozícií počítač HP All In One Product No. L3N88AV označený ako stopa č. 1, notebook HP Elitebook Folio 1040 G3 notebook PC označený ako stopa č. 2, mobilný telefón NOKIA 230 označený ako stopa č. 3, USB Flash Disk DataTraveler G4 označený ako stopa č. 4, ktoré boli zaistené v kancelárií č. 33 a ktoré patria obžalovanému Mgr. Q F. Znalec Ing. Roman Fundárek pred súdom uviedol, že vypracoval písomný znalecký posudok, pričom všetky získané údaje a fotodokumentácia, ako aj výsledky skúmania sú súčasťou obsahu elektronickej prílohy. Ďalej znalec vypovedal, že jeho úlohou bolo vyhľadať v zaistených údajoch slová, slovné spojenia a vety, na čo použil programové vybavenie Archivarius 3000. Pre potreby znaleckého posudku znalec použil kľúčové slová a to KISKA SA ZBLÁZNIL, ALEBO VEDOME DEGRADUJE SLOVENSKÉ VYZNAMENANIA - TVRDIA REAKCIE NA INTERNETE, Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža, Jozef Holuby, Jozef Miloslav Hurban, Svetozár Hurban Vajanský, Židom, Žid, D A, členovi KSČ, kandidátovi tajnej, spolupráce vo zväzkoch ŠTB, marxistovi, D A, M F, M F, Michal Kaščák, islamizmus, homosexualita, slniečkárstvo, P Herzovi, Michaelovi Kocábovi, P Herz, Michael Kocáb, L. D., Romathan, Cigán, Róm a taktiež použil rovnaké slová po odstránení diakritiky. Znalec tiež uviedol, že sa zúčastnil prehliadky iných priestorov a to v kancelárií č. 33 obžalovaného, ktorú má pridelenú obžalovaný Mgr. Q F a poskytol súčinnosť pri manipulácií s počítačmi, notebookmi, mobilnými telefónmi, multifunkčnými zariadeniami, dátovými nosičmi a inou výpočtovou technikou. Na mieste potom vytvoril dátové obrazy a kópie údajov dátových nosičov označených vyšetrovateľom. Tieto obrazy potom opatril jedinečným kódom - HASH hodnotou. Súd následne oboznámil procesné strany s elektronickou prílohou znaleckého posudku. Bolo zistené, že na stope č. 1 sa nachádzalo veľké množstvo obrázkov, ktorú nesúvisia so skutkom uvedeným v obžalobe. Taktiež na stope č. 2 sa nachádzalo veľké množstvo obrázkov, ktoré nesúvisia so skutkom uvedeným v obžalobe. Čo sa týka stopy č. 3, to znamená mobilného telefónu, tak táto stopa bola vyradená zo skúmania, pretože pamäť SMS bola prázdna. Čo sa týka stopy č. 4, aj na tejto stope sa nachádzalo veľké množstvo fotografií, pričom ide o fotografie obžalovaného Mgr. Q F z jeho súkromného a pracovného života. Znalec ďalej uviedol, že v dátových nosičoch, resp. vytvorených dátových obrazoch sa nenachádzajú údaje a to najmä prevádzkové údaje ohľadom pripájania sa k sieti internetu, konkrétne na web stránku facebook a prihlasovanie sa na tejto web stránke na profil „Volá hlas Gemera / Ľudová strana Naše Slovensko“. Taktiež v týchto zariadeniach neboli nájdené slová, slovné spojenia a vety, ktoré boli znalcom označené ako vyššie uvedené kľúčové slová. Ďalej znalec vypovedal, že k tomu, aby niekto mohol vložiť na facebookovú stránku nejaký príspevok stačí poznať prístupové meno a heslo k tejto stránke. K uverejneniu článku alebo k zverejneniu fotografie je potrebná
základná zručnosť s prácou s výpočtovou technikou. Takýto úkon môže byť zvládnutý aj osobou nie IT zručnou. Príspevok je možné vložiť napr. aj z mobilu a mimo územia Slovenskej republiky. Na to slúžia aplikácie a celý proces pristupovania autentifikácie do konta je protokolovaný, takže je možné zistiť, kedy bolo ku kontu pristupované a geolokačne odkiaľ. Znalec sa nevedel vyjadriť, či boli dávané príspevky aj z iných prístupových adries, pretože prístupové údaje na stránku facebook pre toto konto mu neboli známe. Podľa názoru znalca je možné, aby cudzia osoba vložila na facebookový profil inej osoby nejaký status a to aj bez jej súhlasu. To sa môže udiať za situácie, že sú tejto osobe známe prístupové údaje a mali by sa potom urobiť opatrenia, aby sa zabránilo zneužitiu. Prístupové rozhranie drvivej väčšiny webových stránok neskúma osobu, ktorá zadáva tieto údaje, ale overuje správnosť prístupových údajov. Zo skúmaných stôp č. 1, 2, 3, 4 nebolo prihlasované na facebookovú stránku Volá hlas Gemera / Ľudová strana - Naše Slovensko. Súd ďalej oboznámil strany s niektorými fotografiami, ktoré boli zaistené na stope č. 4, na ktorých je zobrazený obžalovaný Mgr. Q F, pričom konštatuje, že tieto fotografie pochádzajúce z obdobia júl až december 2016 boli umiestnené na sociálnej sieti facebook pod nickom „Volá hlas Gemera / Ľudová strana Naše Slovensko“. V trestnej veci obžalovaného bol orgánmi činnými v trestnom konaní pribratý znalec Mgr. F. Q., PhD. z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Znalec sa na hlavom pojednávaní plne stotožnil s písomne vypracovaným znaleckým posudkom, pričom odpovedal celkovo na 10 otázok.
Otázka č. 1/ Vyjadrite sa k časti vyššie uvedeného textového dokumentu v znení: „Z histórie vieme, že slovenskí velikáni Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža, Jozef Holuby, Jozef Miloslav Hurban, Svetozár Hurban Vajanský mali negatívny vzťah ku Židom kvôli ožobračovaniu slovenského národa - úžerníctvu a tiež aj kvôli náboženským otázkam“, a to najmä či sú tieto informácie v súlade s doteraz známymi historickými faktami, alebo sú nejakým spôsobom skresľujúce a v prípade, ak sú skresľujúce, uveďte v čom?
Vyjadrenie: Citovaná veta sa dovoláva autority slovenských národných dejateľov pôsobiacich v 19. storočí, pretože vraj mali „negatívny vzťah ku Židom“, teda skupine obyvateľstva odlišujúcej sa od väčšinovej spoločnosti náboženstvom a sociálnoekonomickou štruktúrou. Popri náboženskej odlišnosti sa tu apeluje najmä na stereotyp židovského úžerníka, údajného pôvodcu „ožobračovania slovenského národa“. Táto skutočnosť, ako aj zdanlivo náhodný výber národných dejateľov naznačujú, kde autor hľadal inšpiráciu pre svoje tvrdenia. Je príznačné, že okrem Ľudovíta Štúra priezvisko všetkých uvedených osobností začína písmenom H. Z toho vyplýva, že zdroj, z ktorého autor citátu čerpal, zoradil slovenských národných dejateľov, resp. ich negatívne vyjadrenia o Židoch v abecednom poradí. Takýto prístup mi zo staršej literatúry nie je známy. Presne takto však postupuje anonymný autor publikácie Židia a ich kritické zobrazenie v staršej slovenskej literatúre, ktorú vydavateľstvo Eko-konzult vydalo v roku 2016, a síce hneď v prvej časti Citáty slovenských národných buditeľov o Židoch (str. 9-48). Citáty slovenských národovcov, ktorých priezvisko začína písmenom H, zaberajú v prvej kapitole najviac priestoru (str. 15-28), hlavne vďaka zakladateľovi moderného slovenského antisemitizmu, Svetozárovi Hurbanovi Vajanskému (str. 21-28).
Anonymný autor publikácie Židia a ich kritické zobrazenie v staršej slovenskej literatúre v predhovore tvrdí, že slovenskí národovci kritizovali Židov kvôli ich nemorálnemu vykorisťovaniu slovenského ľudu, nie kvôli náboženskej ani etnickej (rasovej) odlišnosti. Jeho publikácia je vraj určená na „študijné účely“ a „mala byť pôvodne vydaná ako štandardná vedecká monografia“, čo sa však kvôli „citlivosti témy“ nestalo (str. 5). Kniha podľa autora predhovoru nemá „šíriť iracionálnu stigmatizáciu židov“, ale „identifikovať a zdokumentovať literárnu formu stereotypnej neznášanlivosti“ a dokonca odhaliť „korene protižidovskej neznášanlivosti, ktorej smutným vyústením sa stala odsúdeniahodná a nekresťanská perzekúcia židov počas druhej svetovej vojny“ (tamže). Nejde vraj o kolektívne obviňovanie Židov, resp. hľadanie ospravedlnenia takéhoto obviňovania v minulosti, a preto je potrebné zohľadniť historický kontext, v akom slovenskí dejatelia svoju kritiku Židov formulovali. Aby sa čitateľ náhodou nedal zviesť nesprávnym smerom, autor zvýraznil problematické pasáže.
Toto zvýraznenie však môže mať na čitateľov, ktorý si predhovor neprečítajú, prečítajú selektívne alebo mu jednoducho nevenujú dostatočnú pozornosť, aj celkom opačný účinok: môže v nich utvrdiť protižidovské stereotypy. Predhovor publikácie Židia a ich kritické zobrazenie v staršej slovenskej literatúre z vedeckého hľadiska neobstojí, pretože okrem prvoplánového dištancovania od prejavov neznášanlivosti vôbec nevysvetľuje historický kontext, v ktorom literárne a publicistické útoky slovenských dejateľov proti Židom vznikli. Naopak, odvolávaním sa na literárnych klasikov,
ako Shakespeare navodzuje dojem, že protižidovské postoje, ktoré mali byť reakciou na skutočné vykorisťovanie, sú nielen v slovenských, ale aj v európskych dejinách bežné a - hoci nevypovedane - akosi pochopiteľné. Nie je preto náhoda, že publikáciu Židia a ich kritické zobrazenie v staršej slovenskej literatúre propagujú na svojich internetových stránkach nacionalistické zoskupenia ako Slovenské hnutie obrody, ktorých predstavitelia neprejavujú snahu o kritické vyrovnanie sa s minulosťou, práve naopak. Prepojenie autora skrývajúceho sa pod pseudonymom Miloslav Štítovský na extrémne pravicové kruhy potvrdzuje v neposlednom rade skutočnosť, že viaceré z textov v publikácii Židia a ich kritické zobrazenie v staršej slovenskej literatúre boli pôvodne uverejnené na blogu Slovenskej pospolitosti.
Otázka č.2/ Posúďte v kontexte vyššie uvedeného textového dokumentu, aký mali vyššie uvedení slovenskí velikáni postoj k židovskej komunite a židovskému národu všeobecne v dobe, kedy pôsobili, je možné ich postoje vyhodnotiť ako pozitívne/negatívne/ neutrálne a čím bol ten-ktorý postoj ovplyvnený? Vyjadrite sa, či je možné ich postoje charakterizovať ako určité ideologické postoje voči židovskej komunite a židovskému národu všeobecne? Vyjadrite sa, akým spôsobom sa vyjadrovali k riešeniu židovskej problematiky?
Vyjadrenie: Odvolanie sa na výroky autorít z oblasti dejín, kultúry a umenia nachádzame v antisemitskej tlači 19. a 20. storočia, kde sa opakovane objavovali - zväčša z kontextu vytrhnuté - protižidovské citáty známych spisovateľov (Tacitus, Shakespeare, Goethe, Dostojevskij atď.) o údajnej skazenosti Židov. Citáty predstaviteľov slovenského národného hnutia uverejnené v publikácii Židia a ich kritické zobrazenie v staršej slovenskej literatúre, z ktorej čerpá posudzovaný textový dokument, pochádzajúci z 19. storočia, teda z obdobia, keď Slovensko bolo súčasťou Uhorska. Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža, Hozef Holuby a Jozef Miloslav Hurban reprezentujú generáciu tzv. štúrovcov, ktorých pôsobenie a aktivity spadajú do 40. až 60. rokov 19. storočia. Polemiky proti židovským krčmárom sprevádzali novinárske i politické aktivity štúrovcov, pričom využívali tradičný repertoár protižidovských predsudkov. Židia podľa nich vykorisťovali slovenský ľud, lebo nemali zábrany v zmysle kresťanskej morálky, keďže odmietali uznať Ježiša Krista, ktorého ich predkovia ukrižovali, za Spasiteľa. K týmto sociálnoekonomickým a náboženským stereotypom sa už u štúrovcov pridávali národnostne motivované útoky, pretože čoraz väčšia časť Židov sa hlásila k maďarskému, a nie slovenskému jazyku a kultúre. Ich postoje a vyjadrenia preto môžeme pokladať za ideologické, hoci ešte nie v zmysle moderného antiseminizmu, ktorý Židov démonizuje ako príčinu všetkého zla a otvorenie hlása potrebu zbaviť ich práv.
Ideológovia antisemitizmu vysvetľovali moderné sociálne a ekonomické problémy pôsobením Židov, ktorých v 19. storočí väčšina európskych krajín - s výnimkou Ruska - zrovnoprávnila. Židia mohli odteraz bez obmedzení vykonávať všetky povolania, navštevovať školy a čiastočne aj pôsobiť vo verejných funkciách. Mnohí z nich sa z vydedencov ľudskej spoločnosti v krátkom čase vypracovali, zbohatli a získali vplyv v moderných povolaniach ako lekári, právnici, či novinári. Tento vzostup kontrastoval s biedou vrstiev, ktoré transformačným procesom utrpeli - roľníci, ale aj drobná šľachta a cirkvi. Z nich sa grupovali nespokojenci, ktorí zakladali antisemitské spolky a strany, ktorých programom bolo zrušenie židovskej emancipácie. Sympatie s antisemitizmom prejavovali aj predstavitelia utláčaných národných hnutí ako Slováci. Iným zdrojom slovenského antisemitizmu bol katolicizmus, čo vzhľadom na zbožnosť slovenského ľudu malo ďalekosiahle následky.
Antisemitom v tomto modernom zmysle bol spomedzi v posudzovanom texte uvedených dejateľov iba Svetozár Hurban Vajanský, ktorý pôsobil až v druhej polovici 19. storočia, keď sa v Európe šírilo antisemitské hnutie. Aj on nadväzoval na uvedené náboženské a sociálnoekonomické stereotypy štúrovcov, ale radikalizoval ich do podoby rasistických fantázií o celosvetovom sprisahaní Židov za účelom svetovlády. Vajanský čerpal inšpiráciu predovšetkým z Ruska, ktoré nekriticky obdivoval. (Autor publikácie Židia a ich kritické zobrazenie v staršej slovenskej literatúre zaradil do svojho výberu veľké množstvo Vajanského antisemitských textov bez akejkoľvek historickej kontextualizácie - jeho obrana zvýraznením problematických miest opäť neobstojí, pretože mnohé rasistické pasáže vôbec nezvýraznil.) Riešenie tzv. židovskej otázky štúrovci ani Vajanský explicitne nepomenovali. Protižidovské násilie síce odmietali, ale jeho obete často obviňovali, že ho údajne sami vyprovokovali. Nepriamym riešením bolo hlásenie bojkotu židovských krčmárov a obchodníkov, abstinenčné hnutie a neskôr zakladanie spotrebných úverových družstiev na báze svojpomoci.
Otázka č.3/ Vyjadrite sa, či sa v literárnych dielach a iných písomnostiach daných slovenských dejateľov a buditeľov spomína židovská komunita a židovský národ všeobecne a keď áno, tak akým spôsobom, v akom kontexte a ako často?
Vyjadrenie: Pokiaľ ide o zmienky o Židoch a antisemitizmus v dobovej literatúre a publicistike, situácia sa nedá zovšeobecniť. V obdobiach spoločenských, hospodárskych a politických kríz sa protižidovské témy objavujú častejšie, inak skôr sporadicky. (Publikácia Židia a ich kritické zobrazenie v staršej slovenskej literatúre vyvoláva klamlivý dojem, že protižidovská rétorika bola permanentným a všeobecným javom.)
Otázka č.4/ Vyjadrite sa k tomu, aké postavenia zastávala židovská komunita v dobe pôsobenia spomínaných slovenských dejateľov a buditeľov na území terajšieho Slovenska?
Vyjadrenie: Židia tvorili v Európe už od stredoveku menšinu, ktorá sa nachádzala na okraji spoločnosti kvôli náboženskej odlišnosti. S ňou súviseli rozličné iné obmedzenia, najmä v ekonomickej a spoločenskej oblasti. Židia oficiálne obviňovaní z vraždy Spasiteľa Ježiša Krista, smeli vykonávať iba isté povolania najmä vo finančnom sektore, neskôr im šľachta prenajímala svoje privilégiá na výber daní, výrobu a predaj alkoholu. Tu majú korene obvinenia z úžery a alkoholizmu, ktoré tvorili základ negatívnych polemík slovenských nacionalistov. K nim sa v druhej polovici 19. storočia pridali obvinenia z maďarizácie, keďže čoraz viac uhorských Židov sa hlásilo k maďarčine, čo im uľahčovalo spoločenský vzostup a umožňovalo dosiahnuť ekonomickú prosperitu. To samozrejme neznamenalo, že všetci vykorisťovali a utláčali slovenský ľud, aj medzi Židmi bolo dosť nemajetných a malá časť z nich sa dokonca už v 19. storočí hlásila k slovenčine. Po vzniku Československa, keď aj židovské deti začali chodiť do slovenských škôl, sa k maďarčine hlásilo čoraz menej židovských obyvateľov a začala sa vytvárať slovenská stredná vrstva.
Otázka č.5/ Vyjadrite sa, či boli v dobe pôsobenia spomínaných slovenských dejateľov a buditeľov na území terajšieho Slovenska určité národy (vrátane židovského) nejakým spôsobom prenasledované, keď áno, tak zo strany koho a aké dôsledky z toho pre tieto národy vyplývali?
Vyjadrenie: Židia predstavovali dlhé storočia utláčanú menšinu, proti ktorej často smerovalo protižidovské násilie, čím si väčšinové obyvateľstvo ventilovalo rozličné problémy - Židia sa stávali terčom útokov, napr. v časoch živelných pohrôm, epidémií, ozbrojených konfliktov atď. Výnimkou v tomto smere nebolo ani Uhorsko. V 19. storočí dochádzalo k útokom práve na území dnešného juhozápadného Slovenska, napr. v revolučnom roku 1848 alebo v 80. rokoch po obvinení Židov z „rituálnej“ vraždy kresťanského dievčaťa v maďarskom Tiszaeszlári. Pred prvou svetovou vojnou síce dochádzalo k výbuchom protižidovského násilia viac-menej sporadicky, ale protižidovská propaganda sa opäť šírila na prelome 19. a 20. storočia. Novinárske a verbálne útoky proti Židom boli v extrémnych prípadoch postihované. Rozvoj ideologického antisemitizmu spadá do druhej polovice 19. storočia, keď uhorské elity chceli zmeniť mnohonárodnostné Uhorsko na jednorečový, maďarský národný štát. Jedným z nástrojov ako obmedziť agitáciu nemaďarských národností, boli trestné postihy za poburovanie proti vrchnosti, úradom, ale aj proti inej národnosti, triede a vierovyznaniu (zákonník z roku 1878). Na ich základe dochádzalo pravidelne k tzv. tlačovým procesom, kde boli za spomínaný delikt súdení slovenskí novinári, ale niekedy aj obyčajní sedliaci. Tie isté paragrafy sa občas aplikovali aj na prejavy antisemitizmu. Známy bol hlavne prípad slovenského katolíckeho kňaza Andreja Rojka, ktorý na prelome 19. a 20. storočia napísal desiatky konšpiračných protižidovských článkov. (Niektoré sa bez akéhokoľvek komentára objavujú v publikácii Židia a ich kritické zobrazenie v staršej slovenskej literatúre). Z tohto dôvodu stál viackrát pred súdom. Vo väčšine prípadov bol uznaný vinným, ale iba raz bol odsúdený, vo väčšine prípadov ho totiž porota kvôli vysokému veku oslobodila.
Otázka č.6/ Vyjadrite sa, aké nálady vo vzťahu k židovskej komunite a židovskému národu panovali medzi bežným obyvateľstvom v dobe pôsobenia spomínaných slovenských dejateľov a buditeľov na území terajšieho Slovenska?
Vyjadrenie: Postoj slovenského obyvateľstva k Židom v predmetnom období nie je dodnes dostatočne preskúmaný. Vieme o spomínaných židovských nepokojoch vyvolávaných do veľkej miery tradičnými, náboženskými obvineniami Židov z „rituálnych“ vrážd kresťanských detí, medzi nimi však plynuli dlhé obdobia pokojného spolunažívania. V 80. rokoch vznikla Krajinská antisemitská strana, ktorá mala úspech aj medzi slovenským obyvateľstvom. V 90. rokoch antisemitskú propagandu využívala Katolícka
ľudová strana, ktorá mala medzi slovenským obyvateľstvom silné pozície (pre jej noviny Kresťan písal aj spomínaný antisemita Rojko). Potom nasledovalo dvadsať rokov bez vážnejších incidentov. Zlom priniesla prvá svetová vojna, keď sa krajinou šírili protižidovské nálady, ktoré na konci vojny prepukli do veľkého rabovania židovských obchodov a krčiem. Tieto udalosti znovu ožili politický antisemitizmus, ktorý však počas prvej ČSR ustúpil do úzadia a naplno prepukol až v rokoch druhej svetovej vojny. Otázka č.7/ vyjadrite sa, aké nálady vo vzťahu k židovskej komunite a židovskému národu panovali medzi slovenskou inteligenciou v dobe pôsobenia spomínaných slovenských dejateľov a buditeľov na území terajšieho Slovenska? Vyjadrenie: Slovenská inteligencia ako celok zaujímala voči Židom negatívny postoj, väčšina jej predstaviteľov však iba rozvíjala staré predsudky a výčitky na adresu židovských úžerníkov a krčmárov. Tieto tvorili aj základ kampaní proti židovskej konkurencii v bankovníctve a obchode. V obdobiach šírenia antisemitizmu v Uhorsku a inde v Európe - najmä v 80. a 90. rokoch 19. storočia a po prvej svetovej vojne
- badať nárast protižidovských tém aj v slovenskej literatúre a publicistike. Konšpiračné teórie rozvíjali viac-menej len jednotlivci, predovšetkým už spomínaní Svetozár Hurban Vajanský (ten sa neštítil ani rasizmu) a Andrej Rojko. Otázka č.8/ Vyjadrite sa, či boli v minulosti príslušníci židovskej komunity alebo židovstvo ako také spájané s nejakými ideológiami ako napríklad komunizmus, marxizmus, boľševizmus a podobne? Ak áno, tak z akých dôvodov? Či boli tieto dôvody aj historicky podložené alebo sa zakladali len na nepodložených teóriách? Vyjadrenie: Príslušníci židovskej komunity, resp. židovské etnikum či v extrémnych prípadoch židovská „rasa“ boli už v 19. storočí spájaní nielen s politickým a ekonomickým liberalizmom a kapitalizmom, ale tiež s ľavicovými hnutiami a ideológiami. Po prvej svetovej vojne a revolúciách v Rusku a Maďarsku sa začal šíriť pojem „židoboľševizmus“, ktorý sugeroval spojitosť medzi komunizmom a židovstvom. Osoby židovského pôvodu naozaj mávali medzi liberálmi, socialistami a komunistami nadpriemerné zastúpenie, to však v žiadnom prípade nie je dôsledkom ich mravnej skazenosti či dokonca vrodenej zloby. Vyplýva to skôr z ich pozície a povedomia dlhé storočia utláčanej a prenasledovanej menšiny, ktorej postavenie sa nezlepšovalo zo dňa na deň a celoplošne - okrem židovských zbohatlíkov žili najmä vo východnej, ale aj strednej Európe stále masy židovského proletariátu a chudoby, pre ktoré prísľub zrovnoprávnenia znamenal aj vidinu politického oslobodenia a zlepšenia životných podmienok. Relatívne vysoké zastúpenie Židov medzi členmi a vedením ľavicových strán a hnutí sa na druhej strane stávalo zámienkou a ospravedlnením pre konšpiračné teórie antisemitov o sprisahaní Židov, slobodomurárov, liberálov, socialistov atď. proti tradičnému spoločenskému poriadku a náboženstvu. V rámci týchto sprisahaneckých fantázií boli židia absurdne obviňovaní zároveň zo šírenia kapitalizmu a komunizmu, ktoré mali byť iba nástrojmi na dosiahnutie židovskej svetovlády. Túto formu antisemitizmu hlásal napr. Svetozár Hurban Vajanský. Otázka č.9/ Vyjadrite sa, aký mali vyššie uvedení slovenskí velikáni postoj k rómskej (cigánskej) komunite v dobe kedy pôsobili, je možné ich postoje vyhodnotiť ako pozitívne/negatívne/ neutrálne a čím bol ten ktorý postoj ovplyvnený? Vyjadrite sa, či je možné ich postoje charakterizovať ako určité ideologické postoje voči rómskej (cigánskej) komunite? Vyjadrite sa, akým spôsobom sa vyjadrovali k riešeniu rómskej (cigánskej) problematiky? Vyjadrenie: K rómskej problematike sa slovenskí národní dejatelia 19. storočia v porovnaní s tzv. židovskou otázkou vyjadrovali sporadicky. Rómske komunity na území dnešného Slovenska žili v tomto období usedavým spôsobom života a boli relatívne integrované - vykonávali tradičné povolania a medzi nimi a väčšinovým obyvateľstvom nedochádzalo k podobným napätiam ako v prípade Židov (obviňovanie z úžery či maďarizácie). Stereotyp rómskej kriminality síce existoval, v slovenskom národnom diškurze tohto obdobia však nebol dominantný. Väčšiu váhu treba pripisovať stereotypom etnickej odlišnosti a najmä obviňovaniu rómskych hudobníkov z napomáhania odnárodňovania a maďarizácie, predovšetkým šírením maďarského folklóru a údajne nemravného tanca (čardáš). Z uvedených slovenských dejateľov agitoval v tomto smere Svetozár Hurban Vajanský, predovšetkým vo svojich literárnych dielach. Anticiganizmus však v porovnaní s antisemitizmom zostával marginálny a preto ani nenachádzame ucelenejšie formulácie riešenia tzv. cigánskej otázky. Treba však dodať, že v tejto oblasti nemáme k dispozícii výsledky relevantného výskumu, ktorý ešte neprebehol. Otázka č.10/ Iné zistenia v rámci výkonu činnosti. Iné zistenia nie sú. Na záver svojho znaleckého posudku znalec uviedol: Odvolávanie sa obvineného na negatívne, z historického kontextu vytrhnuté výroky slovenských národných dejateľov 19. storočia o Židoch má navodiť dojem, že negatívny vplyv Židov na Slovákov je dôsledkom historickej kontinuity, že pretrváva napriek prevratným politickým a spoločenským
zmenám minimálne uplynulých dvesto rokov. Obvinený síce zdôrazňuje - ovplyvnený publikáciou Židia a ich kritické zobrazenie v staršej slovenskej literatúre, z ktorej jednoznačne čerpal - údajné sociálnoekonomické a náboženské príčiny protižidovskej nevraživosti, ale zároveň čitateľom podsúva iné, etnické a latentne rasistické vysvetlenia údajnej židovskej skazenosti a zlovôle. Židovská komunita na Slovensku v 19. storočí sa svojou veľkosťou, profesijnou a spoločenskou štruktúrou nedá porovnávať so situáciou dnešných židovských náboženských obcí. Cieľom odvolávania sa na protižidovské výroky slovenských nacionalistov 19. storočia však nie je úsilie o objektívnosť. Toto odvolávanie má ideologické pozadie, je motivované polemikou proti súčasnému ústavnému činiteľovi, ktorého má dehonestovať ako ignoranta slovenských dejín, či dokonca nepriateľa slovenského národa. Prečo by inak vyznamenával, sugeruje text čitateľovi, takmer výlučne ľudí „židovského pôvodu“? Inými slovami, ústavný činiteľ má v texte obvineného vystupovať ako agent židovského sprisahania proti slovenskému národu. Do argumentačného rámca antisemitských konšpiračných teórií patria aj ďalšie body polemiky, keď obvinený vyznamenaným vyčíta údajne protinárodné, rozkladné postoje a aktivity, konkrétne liberálnosť, multikulturalizmus a ľavičiarstvo. Podpora homosexuality, drogová závislosť, šírenie cudzej (rómskej) kultúry, pacifizmus (“slniečkárstvo“) majú v konšpiračnom myslení antisemitov pripravovať pôdu pre nadvládu Židov, ktorých celosvetové sprisahanie má za cieľ zotročenie všetkých autentických národov. Posudzovaný text chápem ako prejav antisemitizmu v zmysle kolektívneho obviňovania Židov - či už v náboženskom alebo v etnickom význame - z úmyselného rozkladného vplyvu a sprisahania proti národnej pospolitosti Slovákov. Takýto druh antisemitizmu bol na Slovensku typický najmä v období druhej svetovej vojny, keď sa využíval v propagande sprevádzajúcej proces tzv. riešenia židovskej otázky, to znamená prenasledovania obyvateľstva označeného rasistickou definíciou za Židov, jeho systematického okrádania, zbavovania občianskych a základných ľudských práv a nakoniec deportácií do nacistických vyhladzovacích táborov na území dnešného Poľska. Nepriame ospravedlňovanie takéhoto konšpiračného, ideologického antisemitizmu odvolávaním sa na predstaviteľov slovenského národného hnutia v 19. storočí má navodzovať dojem, že šlo o kvázi prirodzenú a pochopiteľnú reakciu na reálny sociálny a národnostný útlak. Je preto opodstatnená obava, že manipulácia s historickými prameňmi u čitateľov internetových stránok a sociálnych sietí, kde je text reprodukovaný, vyvolať negatívne, ak nie dokonca násilné reakcie voči osobám a symbolom označovaným za židovské. Ďalej znalec na otázky uviedol, že k dispozícií pre vypracovanie znaleckého posudku mal sporný status, pričom podľa jeho názoru sa nejedná v tomto statuse o žiadnu odbornú diskusiu. Pokiaľ sa autor statusu odvoláva na autority citované v knihe, ktorú uvádza v posudku, tak sú tieto citáty vytrhnuté z kontextu. Ak v dnešnej dobe niekto vytvára, čo sa týka židovskej otázky kompatibilitu s obdobím štúrovcov tak je to preto, že štúrovci sú národní dejatelia, učí sa o nich v školách a sú tak morálne autority. Ďalej znalec uviedol, že podľa jeho názoru citovaný status môže mať vplyv na verejnosť, pretože už aj v minulosti pokiaľ napr. Vajanský tvrdil, že Židia sú skazená rasa, tak sa na to potom odvolávali gardisti v období deportácie Židov. V jednotlivých prípadoch mohlo dôjsť aj k prvkom sebaobrany zo strany obyvateľstva, ale to len na základe konania jednotlivcov Židov, nie je to možné zovšeobecniť na celú Židovskú komunitu. Podľa názoru znalca v uvedenom statuse ide o kontinuitu s 19. storočím v tom zmysle, že ide o dehonestáciu Židov a kolektívne obvinenie. V statuse je mierne vyjadrený negatívny obraz, o čom svedčí napr. veta, že „Udeľovanie štátnych vyznamenaní Kiskom otočilo zdravý rozum hore nohami“. Znalec sa ďalej vyjadril k tomu, že pozná prejav Ľudovíta Štúra z 21.12.1847 v Uhorskom sneme a pokiaľ sa v ňom hovorí o úžere a ožobračovaní Slovákov, ako aj o alkoholizme, tak to tak zo strany Ľudovíta Štúra bolo povedané. Podľa názoru znalca sa nedá zovšeobecniť, že všetci Štúrovci mali negatívny vzťah k Židom. Hrá v tom rolu viacero faktorov, napr. ten, že niektorí žili v prvej polovici 19. storočia a jeden, o ktorom môže jednoznačne povedať, že išlo o antisemitistu (Vajanský), ktorý žil koncom 19. storočia. Súd konštatuje, že znalecký posudok predložil v štádiu konania pred súdom prostredníctvom obhajcu aj obžalovaný Mgr. Q F. Tento posudok na žiadosť strany v konaní vypracoval Mgr. X. L., PhD., ktorý je zamestnaný v Slovenskom historickom ústave v Ríme ako tajomník a jeho odborné zameranie je na slovensko-židovské vzťahy v prvej polovici 19. storočia a právne postavenie Židov koncom 18. storočia. Jeho postavenie pred súdom súd sprocesnil postupom podľa § 142 ods. 2 Trestného poriadku a § 268 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku. Mgr. X. L., PhD. vypracoval písomný posudok, na ktorý sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu odvolal, pričom mu boli položené rovnaké otázky ako Mgr. Miroslavovi Q., PhD. a súd na ne odkazuje. Otázka č. 1/ Vyjadrenie: Uvedený výrok je v súlade s doteraz známymi historickými faktami, ktoré sú historikmi už pomerne dobre spracované. Osobne som sa tejto problematike venoval vo viacerých prácach. Množstvo výrokov, ako aj literárnych diel spomínaných osobností je voľne dostupných na internete, a to najmú
vďaka projektu Zlatý fond denníka SME. Pán Q. na túto otázku vo svojom posudku neodpovedal. Namiesto toho hodnotil kvalitu publikácie Židia a ich kritické zobrazenie v staršej literatúre, ku ktorej sa viackrát vrátil aj na iných miestach. Otázka č.2/ Vyjadrenie: Menované, ako aj iné osobnosti, ktoré žili a pôsobili v 19. storočí a ktoré považujeme z hľadiska slovenského národa za významné, sa pokúšali pozdvihnúť kultúrnu, vzdelanostnú, hospodársku a politickú úroveň Slovákov. Roľníkov, ktorí tvorili významnú väčšinu slovenského národa, sa snažili zbaviť alkoholizmu, chudoby a úžery. Robili to hlavne prostredníctvom osvety v nedeľných školách, vydávaním rôznych tlačovín, zakladaním hospodárskych spolkov, sporiteľní a spolkov miernosti/triezvosti. Toto je veľmi dôležitý kontext, ktorý je potrebné poznať, ak chceme pochopiť postoje menovaných a iných slovenských osobností k Židom. Nedeľnými školami a spolkami miernosti/triezvosti sa mala zvýšiť vzdelanostná úroveň obyvateľstva a znížiť miera alkoholizmu. Hospodárskymi spolkami sa mali dosiahnuť výhodnejšie ceny pri nákupe tovarov a pomocou sporiteľní sa mali sedliaci zbaviť úžery ako takej. A keďže sa značná časť Židov živila práve obchodovaním, pálením, predajom alkoholu, a podľa slov mnohých v danej dobe žijúcich osobností aj úžerou, je zrejmé, že medzi obomi skupinami muselo dochádzať k stretu záujmov. Slovesné osobnosti vo svojich článkoch a literárnych dielach uvažovali nad príčinami správania Židov. Zamýšľali sa, prečo sa Židia neštítia predávať alkohol v takom množstve, aj keď údajne vidia, ako to ničí rodiny a celé dediny. Mnohí Židia mali pritom podľa ich slov požičiavať alkoholikom peniaze, aby si tí moli následne od nich kúpiť ďalší alkohol, čo potom malo viesť k exekúciám a mnohým tragickým udalostiam. Odpoveď na túto otázku hľadali práve v židovskom náboženstve. Podľa menovaných osobností sa totiž Židia necítili byť spätí s ľuďmi, ktorí nezdieľali ich vierovyznanie, a preto nemali dôvod dbať na ich blahobyt a zdravie. Okrem toho existoval medzi slovenskými vzdelancami a Židmi konflikt prameniaci v politických postojoch. Slováci obývali v rámci Uhorska väčšie súvislé územie, čo bolo predpokladom pre určité politické a samosprávne ambície, ktoré sa pokúšali napĺňať aj vyššie menované slovenské osobnosti. Židia boli oproti tomu po Uhorsku roztrúsení a až do konca 18. storočia bol ich počet zanedbateľný. Vytvárali určitý spoločenský stav, ktorého postavenie záviselo od postojov politických elít. Revolučne alebo vojensky ho ovplyvniť nemohli, keďže k tomu im chýbali počty. Mohli to urobiť jedine spoluprácou s týmito elitami. Preto sa Židia v značnej miere pridávali v slovensko-maďarskom politickom spore, ktorý sa tiahol celým 19. storočím, na stranu Maďarov, keďže tí mali v Uhorsku vedúce politické pozície, a teda aj rozhodovaciu moc. Toto všetko boli dôvody, prečo boli Židia slovenskými osobnosťami vnímaní viac negatívne ako pozitívne, pričom ich vyjadrenia sa týkali zvyčajne Židov ako celku. Vhodné je pritom podotknúť, že takého všeobecné vyjadrenia o celých národoch, náboženstvách, či iných skupinách ľudí boli a sú bežné aj teraz. Zo súčasnej tlače možno uviesť napríklad tieto nadpisy: „Rusi zintenzívnili bombardovanie povstalcov v Sýrií“ (Pravda, 8.1.2018) a „Slováci sú najväčší rasisti a antisemiti v Únií“ (Hospodárske noviny, 4.8.2017). Samozrejme sa tým nemyslia všetci príslušníci danej skupiny. Z hľadiska úspornosti vyjadrovania sa však hovorí o skupine ako takej. Ide o výrazový prostriedok známy v literatúre ako synekdocha. Dokonca aj pri výrokovej logike by sa pri absencii kvantifikátora mal výkladovo dopĺňať kvantifikátor „niektorí“, nie „všetci“. Teda napríklad výrok: Rusi radi pijú vodku, neznamená, že všetci Rusi radi pijú vodku, ale niektorí Rusi radi pijú vodku. Židovskú problematiku navrhovali slovenské osobnosti žijúce v 19. storočí riešiť viacerými spôsobmi. Židia mali napríklad preberať kresťanskú morálku a Slováci mali skoncovať s alkoholizmom a nenakupovať u Židov, aby títo stratili svojich zákazníkov a boli nútení venovať sa ušľachtilejším činnostiam. Niektorí navrhovali aj presídlenie Židov, napríklad do riedko osídlených častí Uhorska, kde by mohli Židia vytvoriť plnohodnotnú komunitu, ktorá by sa mohla živiť všetkými remeslami a nebola by odkázaná na vykonávanie činností, ktoré boli vnímané negatívne (úžerníctvo, pálenie alkoholu). Na tomto mieste by som chcel zdôrazniť svoje poznatky z výskumu dejín Židov Spiša, Šariša a Zemplína. Na základe sčítaní z prelomu 17. a 18. storočia, kedy sa počty Židov pohybovali v okresoch týchto stolíc rádovo iba v desiatkach, možno tvrdiť, že sa väčšina z nich venovala pálenčiarstvu alebo prenájmu viech, krčiem a sladovní. Postupom času a dôsledkom nárastu počtu Židov v Uhorsku (obdobie od konca 18. až po prvú polovicu 19. storočia) sa však činnosť Židov viac diverzifikovala, a to najmä na miestach, kde vznikli väčšie komunity Židov, ako napríklad v Huncovciach. Činnosť Židov bola v týchto obciach naozaj rôznorodá - nájdeme tam rabínov, mäsiarov, krajčírov a iných remeselníkov, ktorí zabezpečovali potreby židovskej komunity, ale aj sklárov, hodinárov, kníhviazačov a podobne. V obciach okolo týchto židovských centier, kde v každej žil menší počet židovských rodín, sa Židia aj naďalej venovali prevažne páleniu a predaju alkoholu, ako aj prevádzkovaniu obchodu. V druhej polovici 19. až do začiatku 20.
storočia, kedy boli Židia úplne zrovnoprávnení, vykonávali už rôzne povolania a podnikateľskú činnosť. Preto by som na tomto mieste chcel zdôrazniť, že obraz Žida ako krčmára a obchodníka bol v 19. storočí, kedy pôsobili menované osobnosti, založený na dobovej realite, keďže sa značná časť Židov týmto povolania skutočne venovala, aj keď postupom času sa ich činnosť viac diverzifikovala. Dokázať z historických dokumentov koľko Židov sa živilo aj úžerou, teda požičiavaniu peňazí na úrok vyšší ako zákonom stanovených 6%, je však ťažšie, respektíve, dovolím si povedať, nemožné. Preto môžeme narábať iba s tvrdeniami jednotlivých osobností, ktoré sa nám k tejto problematike zachovali a ktorých bolo pomerne dosť, ale nikdy nedokážeme mieru ich presnosti. Ako obchodníci disponovali Židia vyššími sumami peňazí, ktoré v protiklade k nim roľníci často nemali. Ak potreboval roľník žijúci na vidieku v období pôsobenia štúrovcov z akéhokoľvek dôvodu peniaz, je pravdepodobné, že ich bol žiadať práve u svojho miestneho krčmára a obchodníka v jednej osobe. Zaujímavosťou je, že v Bernolákovom slovníku, ktorý vznikol na prelome 18. a 19. storočia, sa pri slove Žid ako druhý význam uvádza pojem úžerník. Preto si osobne myslím, že zo strany niektorých Židov dochádzalo aj k páchaniu úžerníctva a nezavrhol by som tieto tvrdenia ako úplne neodôvodnené záporne postoje - predsudky. Otázka č.3/ Vyjadrenie: Pri predošlej otázke som uviedol, že prevažovali všeobecné vyjadrenia, ktoré hodnotili a opisovali Židov ako celok. Na otázku ako často sa tieto osobnosti k Židom vyjadrovali nemožno odpovedať presne, pretože ešte nikto nespracoval a pravdepodobne ani nikdy nespracuje podrobné štatistiky všetkých publikácií všetkých významných osobností, z ktorých by bolo možné následne vyhodnotiť, ktorá z nich písala a v akom pomere ku svojej celkovej tvorbe o Židoch. Osobne som v minulosti spracoval výskyt zmienok o Židoch v prvých slovenských politických novinách, ktoré sa nazývali Slovenskje národňje novini, do ktorých prispievali mnohí štúrovci. Skúmal som koľkokrát a čo sa v nich o Židoch písalo. Podotýkam, že predmetné noviny možno považovať za jeden z najlepších zdrojov informácií o názoroch štúrovského hnutia. Výskum daného periodika pritom ukázal, že prevažovali negatívne vyjadrenia a vyjadrenia, ktoré boli podané síce neutrálne, no mali tendenciu vyvolať u čitateľa negatívnu reakciu. Kontext vyjadrení súvisel prevažne s úžerou, alkoholizmom a náboženstvom Židov, pričom židovská komunita bola v nich rozoberaná viac vo všeobecnosti ako konkrétni Židia. Pre lepší obraz odporúčam prečítať predmetnú štúdiu celú. Rovnako odporúčam prečítať moju najnovšiu vedeckú štúdiu o Židoch v listoch a publicistike Ľudovíta Štúra, kde mimo iného píšem: Domnievam sa že Štúr v historicko-filozofickej rovine uznával prínos Židov a židovstva pre ľudské dejiny a kladne vnímal, že predstavovalo substrát, z ktorého vzniklo kresťanstvo. Negatívne však hodnotil, že samotní Židia toto nové náboženstvo odvrhli. V tom mali podľa neho prameniť aj príčiny neskorších problémov medzi kresťanmi a Židmi. Poukazoval pritom hlavne na negatívne javy spojené s pálením a predajom alkoholu. Odpoveď na otázku, prečo Židia zneužívajú nevedomosť mnohých slovenských roľníkov a neprekáža im, že ich takýmto spôsobom úplne ruinujú, videl práve v židovskom náboženstve. Zastával totiž názor, že láska k blížnemu u Židov končí pri Nežidoch. Podľa Štúra ich už za svojich blízkych nepovažovali, a preto nemali žiadne výčitky, keď svojím konaním zbedačili celé dediny, a to bol podľa mňa jeden z dôvodov, prečo nechcel, aby získali ďalšie práva. Tie mohli získať len po zavrhnutí svojej viery a po prijatí kresťanských hodnôt. Štúrove výčitky však nekončili iba pri Židoch. V konečnom dôsledku ich vnímal iba ako nástroj šľachty, ktorá prostredníctvom nich ubíjala slovenských sedliakov a udržiavala ich v nevedomosti a biede. K tvrdeniu pána Q. by som dodal, že aj násilnosti voči Židom sa objavujú prevažne v krízových obdobiach, mimo nich sú skôr ojedinelé. Otázka č.4/ Vyjadrenie: 19. storočie bolo poznačené mnohými spoločenskými zmenami. V roku 1840 došlo k prijatiu zákona XXIX/1840, na základe ktorého mohli Židia bývať všade s výnimkou banských miest, zakladať fabriky, obchodovať, vykonávať remeslá a školiť v nich svoj dorast a venovať sa vede a umeniu. Z hľadiska občianskych a politických práv boli vyznávači židovského náboženstva zrovnoprávnení až v roku 1867 zákonným článkom XVII/1867. Každý dovtedy platný zákon, úzus a nariadenie, ktoré by sa tomuto novému zákonu priečilo, malo stratiť platnosť. Následne bolo židovské náboženstvo v roku 1895 zákonným článkom XLII/1895 vyhlásené za zákonne recipované/uznané, čím sa odstránilo posledné obmedzenie, ktoré oddeľovalo Židov od Nežidov (mohli uzavrieť civilný sobáš s príslušníkmi iných náboženstiev). Ako už bolo spomínané vyššie, Židia nemali ambície vytvoriť v Uhorsku územnú samosprávnu jednotku. Namiesto toho do veľkej miery spolupracovali s vládnucimi maďarskými elitami a dobrovoľne sa pomaďarčovali. Neplatilo to však, samozrejme, plošne. Medzi uhorskými Židmi došlo aj k náboženskému rozkolu, dôsledkom ktorého sa rozdelili na tri náboženské skupiny, pričom sa jej príslušníci mali aj
navzájom preklínať a robiť si napriek. V novinách som našiel aj správy, podľa ktorých sa mali aj niektorí Židia vyjadrovať negatívne voči svojim súdruhom, ktorí sa živili úžerou. Mnohí Židia sa v 19. storočí stali úspešnými podnikateľmi, ale ani v tomto prípade nemožno hovoriť o Židoch ako celku, keďže aj medzi nimi žila početné vrstva chudoby. V literatúre z konca 19. storočia sa často spomína ich zastúpenie v drevárskom priemysle. Otázka č.5/ Vyjadrenie: Maďarské politické elity v 19. storočí tvrdili, že v Uhorsku existuje iba jeden národ, a to maďarský. Ostatné národy boli označované ako národnosti, ktoré nemali žiadne politické práva. Dôsledkom toho bola maďarčina zavádzaná ako jediný štátny jazyk a jej znalosť sa stala podmienkou pre vykonávanie dôležitých úradov. Nemaďarské politické hnutia, ktoré sa pokúšali v Uhorsku o určitú formu samosprávy, napríklad aj slovenské národné hnutie, boli potláčané a počas revolúcie v rokoch 1848/9 došlo medzi nimi a maďarskou stranou k ozbrojenému konfliktu. Ako bolo spomenuté vyššie, časť Židov sa stotožnila s myšlienkou jednotného maďarského národa a dobrovoľne sa pomaďarčila, aby mohla využívať z toho prameniace výhody. Židmi ostali už len z náboženského hľadiska. V literatúre 19. storočia sa začal vo väčšej miere objavovať aj nový pojem, ktorým sa identifikovalo ich vierovyznanie - izraeliti. boli teda označovaní ako Maďari izraelitského vyznania. Keďže Židia neohrozovali politickú jednotu Uhorska, nejestvovali zo strany dominantných maďarských politických elít dôvody na ich prenasledovanie. Práve naopak, Židia boli chválení, že sa rýchlo pomaďarčujú. Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo sa slovenskí národovci stavali k Židom negatívne. Časti nežidovského obyvateľstva sa však nepáčilo zrovnoprávňovanie Židov, dokonca ani to že sa hlásili za Maďarov. V 19. storočí sa vyskytli aj ojedinelé prípady, kedy boli niektoré židovské komunity fyzicky napadnuté, napríklad počas Východoslovenského povstania v roku 1831, alebo počas Veľkej noci 1848 v Bratislave a okolitých mestách a dedinách (nepokoje potlačilo vojsko a niekde sa na odpor voči rabujúcim postavili aj ostatní obyvatelia). Ďalšie prípady menuje pán Q.. V Uhorsku vznikla aj politická strana s názvom Krajinská antisemitská strana, ktorá bojovala proti zrovnoprávňovaniu Židov a ich vplyvu v Uhorsku. Podobné postoje mali aj iné politické strany, tie však nemali v Uhorsku relevantný politický výtlak. Otázka č.6/ Vyjadrenie: Stotožňujem sa s vyjadrením pána Q., že na túto otázku sa odpovedá ťažšie, keďže nebola dodnes poriadne preskúmaná. Bežné obyvateľstvo nezanechalo ani toľko písomných zdrojov, z ktorých by bolo možné vyvodiť jasné stanovisko. O náladách medzi roľníkmi sa možno dozvedieť zväčša len sprostredkovane, napríklad ak o tom niekto napísal do novín, alebo informoval niekoho listom. Rovnako ako pri úžere nastáva otázka dôveryhodnosti takýchto informácií. Ďalším zdrojom môžu byť súdne protokoly, ale samotná povaha týchto dokumentov môže vytvoriť skreslený obraz o slovensko- židovských vzťahoch, keďže súdy rieši spory. V novinách, do ktorých prispievala slovenská inteligencia, možno však o vzťahoch medzi bežným obyvateľstvom a Židmi nájsť aj tvrdenie, že niektorí ľudia chodili so svojimi problémami radšej k miestnemu Židovi ako k farárovi a že medzi týmito skupinami obyvateľstva existovala akási harmónia. Otázka č.7 Vyjadrenie: Táto otázka bola zodpovedaná už pri otázkach č. 2 a 3. Stotožňujem sa s tvrdením pána Q., že ako celok ich vnímala negatívne. Mám však opäť výhrady k použitiu pojmu predsudok (neodôvodnene záporný postoj), keďže určité relevantné dôvody tam podľa mňa boli. Otázka č.8/ Vyjadrenie: Židia boli a sú spájaní s menovanými ideológiami pretože niektorí významní teoretici a vedúce osobnosti marxizmu, komunizmu a boľševizmu skutočne mali židovský pôvod, napríklad: Karl Marx - autor komunistického manifestu a zakladateľ filozofickej školy, ktorá nesie jeho meno Lev Davidovič Trockij (pôvodne Lev Davidovič Bronštejn) - jeden zo siedmich členov prvého politbyra založeného v roku 1917, ktoré vzniklo za účelom uskutočnenia komunistickej revolúcie v Rusku; zakladateľ Červenej armády Grigorij Zinovjev (pôvodne Hirsch Apfelbaum) - jeden zo siedmich členov prvého politbyra založeného v roku 1917, ktoré vzniklo za účelom uskutočnenia komunistickej revolúcie v Rusku Grigori Sokolnikov (pôvodne Girš Jankelevič Brilliant) - jeden zo siedmich členov prvého politbyra založeného v roku 1917, ktoré vzniklo za účelom uskutočnenia komunistickej revolúcie v Rusku Lev Borisovič Kamenev (pôvodne Lev Rozenfeld) - jeden zo siedmich členov prvého politbyra založeného v roku 1917, ktoré vzniklo za účelom uskutočnenia komunistickej revolúcie v Rusku
Genrich Grigorijevič Jagoda (pôvodne Herschel Jehuda) - veliteľ NKVD, jeden z významných organizátorov GULAGu Naftaly Aronovich Frenkel - jeden z významných organizátorov GULAGu Lazar Mojsejevič Kaganovič - blízky spolupracovník Stalina, pripisuje sa mu zodpovednosť za hladomor na Ukrajine (1932-1933) Iona Emmanuilovič Jakir - sovietsky generál a významný modernizátor Červenej armády Karl Radek (pôvodne Karol Sobelsohn) - komunistický revolucionár, tajomník Kominterny Beĺa Kun (pôvodne Béla Kohn) - zakladateľ Maďarskej komunistickej strany, vedúca osobnosť Maďarskej republiky rád György Lukács - marxistický teoretik, člen Maďarskej komunistickej strany a vlády Maďarskej republiky rád Rosa Luxemburg - marxistická teoretička, zakladateľka Komunistickej strany Nemecka Theodor W. Adorno (čiastočne židovský pôvod) - (neo)marxistický teoretik Erns tBloch - (neo)marxistický teoretik Herbert Marcuse - (neo)marxistický teoretik Max Horkheimer - (neo)marxistický teoretik Erich Fromm - (neo)marxistický teoretik Fridrich Pollock - (neo)marxistický teoretik Walter Benjamin - (neo)marxistický teoretik Siegfried Kracauer - (neo)marxistický teoretik Leo Löwenthal - (neo)marxistický teoretik Stotožňujem or sa s názorom pána Q., že aktivizácia Židov v týchto hnutiach mohla prameniť z frustrácie z ich spoločenského stavu a biedy a zároveň dodávam, že táto frustrácia sa transformovala do hnevu voči dobovým autoritám - monarchii, cirkvi a náboženstvu ako takému a neskôr, najmä po druhej svetovej vojne aj proti národným štátom. Je pravdou, že Židia sú medzi priekopníkmi a podporovateľmi týchto teórií, ktoré spomínané autority a hodnoty napádajú, disproporčne zastúpení. To však neznamená, že každý je geneticky predprogramovaný marxista či liberál, alebo že každý Žid je členom nejakého svetového sprisahania. Rovnako to však neznamená, že každý človek, ktorý vyjadrí na základe toho svoj negatívny vzťah k Židom, ich neznáša úplne všetkých a chce ich fyzicky odstrániť. Zovšeobecňujúce tvrdenia týkajúce sa skupín ľudí, ako som už spomínal vyššie, či už sú negatívne alebo pozitívne, treba brať s rezervou. Ak sa používajú beztrestne pri iných skupinách ľudí, mali by sa môcť beztrestne používať aj pri Židoch. Otázka č.9/ Vyjadrenie: Nie je mi známe žiadne vyjadrenie predmetných osobností, na základe čoho by bolo možné zhodnotiť ich postoj k Cigánom. V literatúre 19. storočia, teda v čase, kedy predmetné osobnosti pôsobili, sú však Cigáni v národopisných prácach zobrazovaní ako nevzdelaní ľudia žijúci v zlých podmienkach, ktorí sa živia aj zdochnutými zvieratami a občasnými krádežami. Ako pozitívum sa v štúrovských novinách vyzdvihovalo ich hudobné nadanie a šírenie národnej hudby. Posledné tvrdenie je v protiklade k tomu, čo píše pán Q., ale nevylučujem, že niekto iný mohol vnímať túto záležitosť aj inak. Túto problematiku som totiž podrobne neskúmal, takže nepoznám ani veľa dokumentov, ktoré by som mohol použiť ako zdroj informácií.
Otázka č.10/
Žiadne.
Na záver znaleckého posudku znalec uviedol: Na základe vyššie uvedených odpovedí tvrdím, že: 1. menované, ako aj iné významné osobnosti 19. storočia mali negatívny vzťah k Židom; 2. tento vzťah tkvel v činnosti Židov, ktorá bola vnímaná negatívne a ktorá vytvárala konflikt záujmov medzi oboma skupinami; 3. menované osobnosti hľadali príčinu negatívneho správania Židov voči Nežidom v židovskom náboženstve a Svetozár Hurban aj v ich rade, teda genetike; 4. výrok, ktorý je uvedený v otázke č. 1, hodnotím preto ako pravdivý. Celý komentár zverejnený na sociálnej sieti Facebook som pochopil v tom zmysle, že sa jeho autor nestotožnil s výberom vyznamenaných osôb, ba naopak, považuje ich za ľudí, ktorí si vyznamenanie vôbec nezaslúžia a ich udelením bola degradovaná hodnota vyznamenaní, čo je legitímny názor. Zdôraznil pritom skutočnosť, že viacerí z vyznamenaných sú Židia a že osobnosti, ktoré autor považuje za významné, nemali k Židom pozitívny vzťah, pričom po jednej z nich, konkrétne po Ľudovítovi Štúrovi, je pomenované aj jedno z udeľovaných vyznamenaní. Autor výroku zrejme akceptuje dôvody, pre ktoré
mali slovenské osobnosti k Židom v minulosti negatívny vzťah a pravdepodobne si myslí, že niektorí Židia - prinajmenšom tí menovaní - sú aj v súčasnosti so Slovákmi v konflikte záujmov a nemali by byť vyznamenaní. Pri odpovedi na otázku číslo 8 som naznačil, čo môže byť motiváciou pre negatívne vnímanie niektorých súčasných Židov a zdá sa, že minimálne pri A, ktorý je v komentári mimo iného označený ako marxista, táto motivácia sedí. Pri ostatných Židoch žiaden dôvod neuviedol. Samo o sebe to však považujem za legitímne vyjadrenie svojho názoru, keďže aj negatívne a kritické názory voči Židom by mali požívať ústavnú ochranu. Záverečný komentár pána Q. hodnotím ako sugestívny a príliš precitlivený. Podľa mňa prekračuje svoje kompetencie a podsúva v ňom svoje predstavy o tom, ako to autor s určitosťou myslel. Za najsugestívnejší pritom považujem výrok: „Inými slovami, ústavný činiteľ má v texte obvineného vystupovať ako agent židovského sprisahania proti slovenskému národu.“ Výroky by sa mali interpretovať nie extenzívne a v duchu čo najpriťažujúcejšom pre autora, ale, ak je to rozumne možné, v jeho prospech - v súlade s princípmi bonafide a in dubio pro reo. Pán Q. zároveň zveličuje možný dopad komentára na Židov, keď tvrdí že môže vyvolať až násilné reakcie voči židovským osobám a symbolom označovaným za židovské. To, že sa predmetný komentár vôbec rozoberal v médiách a že sa dostal až pred súd, je výsledkom scitlivenia veľkého počtu ľudí voči kritike Židov, ako aj dôsledkom lovenia senzácií a politického boja. Generalizujúce negatívne vyjadrenia o Židoch sú spravidla interpretované ako nebezpečný antisemitizmus, ktorý môže ohroziť židovskú komunitu, čoho dôkazom je aj posudok pána Q.. Generalizujúce negatívne vyjadrenia o Slovákoch, Rusoch, ako aj iných národoch a skupinách, či už náboženských, politických alebo profesijných, takýto rozruch a záujem médií a orgánov činných v trestnom konaní nevyvolávajú. Dôkazom sú napríklad nasledujúce titulky a vyjadrenia, za ktoré sa nikto pred súd nepostavil a podľa môjho názoru by sa ani nikdy postaviť nemal, keďže aj takéto vyjadrenia by mali byť chránené slobodou slova: „Domnievam sa, že každý európsky národ je xenofóbny. (...) Netoleranciu a posudzovanie iných cez vyzdvihovanie svojej kultúry a zároveň strach pred nimi, nosíme my Európania v sebe.“ (Michal Vašečka, sociológ, 20.09.2003) „Fero Turňa: Slováci? Alibistickí, zbabelí, nekultúrni a hlúpi“ (SME, 2.10.2008) „Nikita Slovák: Slováci? Nekultúrny národ“ (SME, 15.02.2010) „Slováci sú najväčší rasisti a antisemiti v Únii“ (Hospodárske noviny, 04.08.2017) „Ak nám dnes na Slovensku niečo chýba, tak je to celá židovská menšina, ktorá bola slovenskými katolíkmi a evanjelikmi deportovaná do koncentračných táborov. (...) Vaši starí rodičia ich (Židov) už zlikvidovali.“ (Michal Havran vo videu MENEJ ALEBO VIAC? 28.01.2018) „Slováci sú skôr skrytí rasisti“ (Patrik Vrbovský, hudobník, v rozhovore pre aktuality.sk, 27.09.2017) „Kiskova dcéra: Na Slovensku sme brutálni rasisti“ (SME, 24.04.2018) Ďalej znalec na otázky uviedol, že hlavný rozpor medzi jeho posudkom a posudkom Mgr. Q. spočíva v subjektívnom hodnotení výroku zo strany Mgr. Q.. Nesúhlasí s ním hlavne v to smere, že on sám nezavrhuje tvrdenia, že dochádzalo k páchaniu úžerníctva zo strany Židov. Na základe návrhu procesných strán súd oboznámil záznam rozhovoru televízie JOJ zo dňa 06.02.2017 a záznam rozhovoru televízie RTVS zo dňa 07.03.2017 s poslancom Mgr. Q F. Pre televíziu JOJ sa obžalovaný Mgr. Q F vyjadril, že čo sa týka textu v statuse, tak to hovorí internet, pretože je tam pomlčka a za pomlčkou je, že to internet hovorí. Podľa jeho názoru, ak niekto dostane vyznamenanie, tak by sa mal hodnotovo stotožniť s menom, podľa koho sa to vyznamenanie volá. Taktiež vôbec nemá problém s tým, že Židia dostávajú štátne vyznamenania a v pohode ho môžu dostať. Pre televíziu RTVS sa obžalovaný Mgr. Q F vyjadril v podstate rovnako ako pre televíziu JOJ s tým, že už dlhšiu dobu trvá intenzívna mediálna vojna voči jeho osobe. Z oznámenia kancelárie prezidenta Slovenskej republiky súd zistil, že prezident Slovenskej republiky pri príležitosti štátneho sviatku Dňa vzniku Slovenskej republiky v súlade s článkom č. 102 ods. 1 písmeno i) Ústavy Slovenskej republiky a zákonom č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky udelil dňa 09.01.2017 okrem iných vyznamenanie aj týmto osobám: 1. P Herz - Rad Bieleho dvojkríža, trieda II. - za dlhoročné mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry, filmového umenia a za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. 2. D A, PhDr. CSc. - Rad Ľudovíta Štúra, trieda I. - za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj historických vied. 3. Michal Kaščák, Mgr. - Rad Ľudovíta Štúra, trieda II. - za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj kultúry. 4. Michael Kocáb - Rad Bieleho dvojkríža, trieda II. - za mimoriadne zásluhy o všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou a o posilnenie postavenia Slovenskej republiky v medzinárodných vzťahoch.
5. M F - Rad Ľudovíta Štúra, trieda II. - za mimoriadne zásluhy o demokraciu a ochranu ľudských práv a slobôd. 6. L. D., Mgr. - Pribinov kríž, trieda II. - za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti publicistiky a divadelného umenia. Súd tiež oboznámil procesné strany so životopisom P Herza, z ktorého okrem iného vyplýva, že pochádzal zo Židovskej rodiny, ktorá počas II. svetovej vojny formálne konvertovala a dala sa pokrstiť evanjelickým farárom, aby predišla deportáciám. Samotný P Herz bol pokrstený v roku 1943 a v súčasnom období bol ateista. Zo záznamu založeného v trestnom spise súd zistil, že status, ktorý je predmetom obžaloby bol zverejnený na sociálnej sieti facebook na stránke s názvom Volá hlas Gemera / Ľudová strana - Naše Slovensko dňa 10.01.2017 o 10.16 h a na stránke A. - Ľudová strana Naše Slovensko - Bratislavský kraj dňa 10.01.2017 o 21.48 h. Uvedeným príspevkom sa ďalej zaoberali internetové stránky a periodiká www.topky.sk <http://www.topky.sk>, www.aktuality.sk <http:// www.aktuality.sk>, www.pravda.sk <http://www.pravda.sk>, www.tvnoviny.sk <http://www.tvnoviny.sk>, www.sme.sk <http://www.sme.sk>, www.webnoviny.sk <http://www.webnoviny.sk>, www.teraz.sk <http://www.teraz.sk>, www.glob.sk <http://www.glob.sk>. Z úradného záznamu súd zistil, že obžalovaný Mgr. Q F pricestoval do Bratislavy dňa 26.04.2017, pričom dňa 27.04.2017 sa zúčastnil prehliadky iných priestorov vo svojej kancelárii č.33. Z registračného protokolu agentúrnych a operatívnych zväzkov štátnej bezpečnosti súd zistil, že D A bol zaradený v kategórií kandidát tajnej spolupráce a nepatril tak medzi spolupracovníkov ŠTB. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný Mgr. Q F bol dňa 17.01.2000 Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 1T 236/99 odsúdený pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody na 5 mesiacov, pričom výkon trestu mu bol podmienečne odložený do 14.03.2001. Na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený. Súd tiež zistil, že v ústrednej evidencii priestupkov má 3 záznamy, pričom posledného priestupku sa dopustil 19.08.2017. Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.06.2018 odmietol vykonať dôkazy navrhnuté prokurátorom a to:
- konštatovať úradný záznam NAKA z 13.01.2017 na č.l. 3-7
- konštatovať menný zoznam osôb, ktoré sú ubytované na adrese Kohútova 2, Bratislava s vyznačením konkrétnej ubytovacej jednotky na č.l. 560-565
- konštatovať menný zoznam osôb ubytovaných na adrese Kohútova 2 na č.l. 566-568
- konštatovať informáciu o účasti obžalovaného Mgr. Q F na zasadnutí Národnej rady SR a výsledky hlasovania na č.l. 569-579
- konštatovať kópiu článku Zabudnuté Slovensko a podnet generálneho prokurátora SR na zrušenie ĽSNS na č.l. 583-605
- konštatovať informáciu Národnej rady SR o zaradení jednotlivých poslancov do výborov na č.l. 612
- konštatovať výzvu Predsedu klubov nezávislých poslancov a Slovenského centra PEN na č.l. 614
- konštatovať krátky slovník Slovenského jazyka na č.l. 615-616
- konštatovať články z internetových médií na č.l. 617-680
- konštatovať úradné záznamy na č.l. 690-764
- konštatovať úradné záznamy na č.l. 766-772
- konštatovať úradné záznamy na č.l. 781-813
- predvolať a vypočuť svedka Silvestra Lavríka Podľa názoru súdu sú tieto dôkazy nepodstatné pre rozhodnutie súdu, resp. boli nahradené inými dostupnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ sa týka návrhu prokurátora oboznámiť strany s účasťou poslancov na zasadnutí Národnej rady, s tým, kde títo poslanci bývajú, s článkami a podnetmi generálneho prokurátora a výzvami, tak tieto súd považoval za dôkazy, ktoré nesúviseli s prejednávanou vecou. Čo sa týka úradných záznamov a článkov z internetových médií išlo tu v týchto prípadoch o prezentáciu politikov k zadanej problematike, resp. o prezentáciu Ľudovej strany Naše Slovensko na facebookových stránkach prostredníctvom ich sympatizantov, čo súd považoval za dôkazy nepodstatné pre rozhodnutie. Čo sa týka krátkeho slovníka Slovenského jazyka, tak tento riešil otázky, ktoré patria do právomoci súdu a preto bol tento dôkaz tiež odmietnutý. Súd sa tiež nestotožnil s vypočutím svedka Silvestra Lavríka. Z jeho vlastného oznámenia vyplynulo, že sa s obžalovaným naposledy stretol v roku 1987 a od skončenia štúdia s ním žiadne kontakty neudržiaval. Z týchto dôvodov súd jeho výpoveď považoval za nepodstatnú vo vzťahu k prejednávanej veci. Pokiaľ obhajoba predložila návrh zabezpečiť rozhovory poškodených pre televízie, ktoré boli vyhotovené po skončení pojednávania, na ktorom boli vypočutí svedkovia poškodení, tak súd tento návrh taktiež
odmietol. Pre súd je totiž relevantná len výpoveď týchto svedkov na hlavnom pojednávaní, kde boli splnené všetky procesné podmienky pre ich výsluch. Pokiaľ súd odmietol na pojednávaní konanom dňa 06.06.2018 návrh obhajoby vykonať dôkaz výsluchom Mgr. X. L., PhD. k sporným otázkam uvedených v posudku znalca Mgr. F. Q., PhD., tak po obdržaní jeho posudku súd v zmysle § 272 ods. 3 Trestného poriadku zmenil svoje rozhodnutie a na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.07.2018 vykonanie tohto dôkazu pripustil. Čo sa týka vyhodnotenia vyššie uvedenej dôkaznej situácie tak podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. To znamená, že zákon predpisuje a ukladá zistiť pravdu minimálne v miere náležitého zistenia skutkového stavu, pričom nepredpisuje žiadnu formálnu schému hodnovernosti takých, či onakých dôkazov, nestanovuje žiadne kvantitatívne ani kvalitatívne pravidlá ich hodnotenia a neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie nejakej skutočnosti. Nestanovuje ani váhu jednotlivých dôkazov, čo však neznamená ľubovôľu pri ich posudzovaní. Vnútorné presvedčenie súdu sa musí zakladať na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a musí byť výsledkom duševnej činnosti založenej na logických úsudkoch a logických operáciách. Inak povedané dôkazy v ich komplexnosti musia tvoriť súvislú niť vedúcu bez rozumných pochybností k tomu záveru, ktorý súd učinil. Nesmie byť pri tom porušená ani zásada „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“. Podľa názoru súdu sa vo vyššie uvedenej trestnej veci nepodarilo dokázať, že skutok uvedený v obžalobe spáchal obžalovaný Mgr. Q F. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Ako bolo už konštatované, iba v rámci záverečnej reči poprel, že by bol autorom statusu uverejneného na citovaných profiloch resp. že by sa na jeho tvorbe podieľal a taktiež poprel, že by takto zverejnený status nejakým spôsobom uverejnil a to napriek tomu, že je pod statusom meno Mgr. Q F, poslanec Národnej rady SR. Skutočnosť, že obžalovaný Mgr. Q F sa od daného statusu nedištancoval, nemôže automaticky zakladať jeho trestnoprávnu zodpovednosť, resp. táto skutočnosť sama o sebe nemôže viesť súd k záveru, že obžalovaný sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil. Podľa názoru súdu, ak sa obžalovaný Mgr. Q F na hlavnom pojednávaní nedištancoval od uvedeného statusu, tak svoj postoj v tomto smere vyjadril v príspevkoch pre televíziu JOJ, resp. pre televíziu RTVS. Tam jednoznačne uviedol, že „ nie je autorom tohto statusu, poukázal pri tom na skutočnosť, že to hovorí internet, že je tam pomlčka, nemá problém s tým, že Židia dostávajú štátne vyznamenania a len zaujal postoj, že osoba, ktorá dostane vyznamenanie by sa malo hodnotovo stotožňovať s menom toho, podľa koho sa toto vyznamenanie nazýva“. Ani tieto jeho stanoviská pre tlač nepreukázali ,že by bol autorom textu resp. že by sa podieľal na jeho vypracovaní a že by ho na facebook umiestnil alebo to zabezpečil. Podľa názoru súdu je ale v tomto smere podstatné, že po obžalovanom nemožno chcieť, aby sa sebaobviňoval, resp. aby produkoval dôkazy vo svoj neprospech, resp. aby produkoval vôbec nejaké dôkazy. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že ani jeden z vypočutých svedkov nemal vedomosť o tom, že autorom statusu je obžalovaný Mgr. Q F, resp. vedomosť o tom, že Mgr. Q F tento status uverejnil na vyššie citovaných profiloch, resp. že by sa na tejto činnosti nejakým spôsobom podieľal. Ak niektorí svedkovia uviedli, že autorom bol Mgr. Q F, tak svoje prehlásenie korigovali v tom smere, že si mysleli, že je autorom tohto statusu, pretože pod jeho obsahom bolo napísané meno Mgr. Q F, poslanec Národnej rady SR. Z vypočutých svedkov taktiež žiadny nepotvrdil, že by spolupracoval pri tvorbe textového dokumentu s obžalovaným a to ani pri jeho umiestnení na citované profily. Iný záver nepriniesol ani žiadny iný dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní. Podľa názoru súdu obžaloba svoje tvrdenie o tom, že skutok spáchal obžalovaný Mgr. Q F oprela v podstate o jeden konkrétny dôkaz a to o písomné poznámky s menami vyznamenaných, o ktorých nebolo pochybností, že ich písal sám obžalovaný a taktiež o domnienku, že obžalovaný textový dokument na facebook umiestnil, pretože na citovanom profile mal umiestnené svoje pracovné a rodinné fotky. Čo sa týka fotografií umiestnených na sociálnej sieti tak obžalovaný potvrdil, že na akciách bol fotený, a zároveň ich niekto uverejnil na citovanom profile. To však je irelevantné k žalovanému skutku. Čo sa týka písomných poznámok, tak sa obžalovaný vyjadril, že údaje na poznámkach má z internetu resp. z médií, ktoré sa v hojnom počte tomuto venovali a svoje tvrdenie obhajoval aj tým, že poznámky nájdené v jeho kancelárii s menami vyznamenaných osôb vypracoval 4 dni po uverejnení zoznamu s vyznamenanými osobami. Iný dôkaz súd vo vzťahu k tejto skutočnosti nemal a treba dodať, že tieto samotné poznámky nenesú žiadne známky extrémizmu. Taktiež treba uviesť, že všetci svedkovia, ktorí obžalovaného Q F poznali spochybnili jeho schopnosť pracovať aktívne na počítači a z tohto dôvodu si svoje vyjadrenia pri práci poslanca vyhotovoval pomocou písomných poznámok. To samozrejme nevylučuje, že obžalovaný mohol zabezpečiť zverejnenie dokumentu na sociálnej sieti, ale k tomu súd nedisponoval žiadnym relevantným dôkazom. V tomto smere orgány
činné v trestnom konaní nestotožnili administrátora, resp. správcu citovaných profilov, ktorý by mal znalosť o prístupovom mene a hesle na citované profily, resp. o tom, kto ďalší tieto prístupové mená a heslá má a pozná. Súd poukazuje aj na to, že z výpovedí predsedu ĽSNS Mgr. Ing. F. A. ako aj podpredsedu ĽSNS Ing. F. R., PhD. vyplynulo, že ich strana oficiálne facebookové stránky nemá a pokiaľ sú nejaké vytvorené, je to práca ich sympatizantov. Zo záverov znaleckého posudku je tiež zrejmé, že v zaistených elektronických médiách obžalovaného Mgr. Q F sa nenašli texty uvedené v statuse a z týchto médií tento status nebol zasielaný na uvedené profily. Príspevky na uvedené profily je tiež možné vložiť hocikým, kto pozná prístupové meno a heslo a to aj zo zahraničia. Znalec z vyššie uvedených dôvodov nemohol zistiť, či na profily boli dávané príspevky aj z iných prístupových adries pretože prístupové údaje na stránky facebooku mu neboli známe a preto nemohol skúmať, či sa na konkrétny facebookový profil pripojila nejaká osoba a či táto osoba uverejnila aj citovaný status. Preto nebolo možné ani zistiť kto mal status uverejniť, resp. kto sa mal podľa tvrdenia obžaloby podieľať a zabezpečiť uverejnenie statusu na sociálnej sieti. Nepodarilo sa tak bezpečne zistiť, kedy vlastne poznámky obžalovaného vznikli, kedy vznikol textový dokument zverejnený ako status na sociálnej sieti www.facebook.com <http://www.facebook.com>, kto ho vypracoval a kto ho zverejnil v rámci profilu „ Volá hlas Gemera / Ľudová strana - Naše Slovensko“ a v rámci profilu „ A. - Ľudová strana Naše Slovensko - Bratislavský kraj. Na základe vyššie uvedeného konštatovania dospel potom súd k záveru, že zadovážené dôkazy v ich komplexnosti netvoria súvislú niť, ktorá by viedla bez rozumných pochybností k záveru ,že skutok spáchal obžalovaný Mgr. Q F. Preto súd musel použiť zásadu „ v pochybnostiach v prospech obžalovaného“, a z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.