Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-25-2017.pdf
PDF · 163.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Lawyer Company, so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Palárikova 3177/31, IČO: 42177944, zastúpený JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Grösslingova 45, proti žalovaným: 1/ SAN & DRUM INVEST s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Dunajská 2304/4, IČO: 47660457, zastúpený JUDr. Janou Dráčovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Čajakova 7, 2/ K.. K. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. D. - J. C., J. XXX/XX, zastúpený JUDr. Darinou Hanáčkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 41, 3/ S.. S. Š., K., R.. XX.XX.XXXX, D. Q., I. XXX/XX, zastúpený JUDr. Janou Kubáňovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Cintorínska 5, v spore o určenie neplatnosti dražby, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou k 11.06.2017, doručenou na tunajší súd e-mailom 11.06.2017 a dňa 20.06.2017 doplnenou v elektronickej forme podpísanou zaručeným elektronickým podpisom „zástupcu žalobcu“, sa žalobca voči žalovaným 1/ až 3/ domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 601/2017, NZ 12787/2017, NCRls 13031/2017 zo dňa 13.04.2017, spísanou JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Bratislave, Rajská 3, vykonanou dňa 13.04.2017 od 13.00 do 13.25 h na Notárskom úrade JUDr. Ondrej Ďuriač, Rajská 3, 811 04 Bratislava, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom A. J., katastrálny odbor, pre katastrálne územie U., okres A. J., obec U., ako: parcela registra “C“, parcelné číslo 2396/1, druh pozemku: Ostatné plochy, výmera: 425 m2 (správne 435 m2), parcela registra “C“, parcelné číslo 2396/2, druh pozemku: Trvalé trávne porasty, výmera: 5 m2, parcela registra “C“, parcelné číslo 2396/8, druh pozemku: Ostatné plochy, výmera: 141 m2, parcela registra “C“, parcelné číslo 2397/1, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera: 222 m2, parcela registra “C“, parcelné číslo 2397/2, druh pozemku: Ostatné plochy, výmera: 19 m2, je neplatná, a uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 100 %. 1.1. Ako dôvody, pre ktoré má byť dražba neplatnou, uviedol, že: a) znaleckým posudkom 5/2017 určená hodnota predmetu dražby vo výške 80.700,- eur, na základe ktorej bolo určené najnižšie podanie v dražbe, nezodpovedá všeobecnej hodnote predmetu dražby v mieste a čase konania dražby a b) dražobník stanovil za miesto konania dražby obec vzdialenú od miesta, kde sa nachádza predmet dražby, čoho dôsledkom bolo obmedzenie súťaže potenciálnych účastníkov na dražbe a zmarenie jej primárneho účelu, ktorým je dosiahnutie čo najvyššieho podania, resp. výťažku z dražby. 1.2. Odôvodnil ich tým, že 13.04.2017 o 13.00 h bola dražobníkom otvorená a vykonaná opakovaná dražba nehnuteľnosti, ktorú ako licitátor vykonala X. D. A., R.. XX.XX.XXXX, T. N. Z.O. XXXX/X, XXX
XX D. - I. K.E. (ďalej len „licitátor“), priebeh ktorej bol osvedčený notárskou zápisnicou N 601/2017, NZ 12787/2017, NCRls 13031/2017 z 13.04.2017, spísanou JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Bratislave, Rajská 3 (ďalej len „osvedčenie o vykonaní dražby“), pričom predmetom dražby boli nasledovné nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom A. J., katastrálny odbor, pre katastrálne územie U., okres A. J., obec U., ako: parcela registra "C", parcelné číslo 2396/1, druh pozemku: Ostatné plochy, výmera: 425 m2 (správne 435 m2), parcela registra "C", parcelné číslo 2396/2, druh pozemku: Trvalé trávne porasty, výmera: 5 m2, parcela registra "C", parcelné číslo 2396/8, druh pozemku: Ostatné plochy, výmera: 141 parcela registra "C", parcelné číslo 2397/1, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera: 222 m2, parcela registra "C", parcelné číslo 2397/2, druh pozemku: Ostatné plochy, výmera: 19 m2 (ďalej len „dražba“). 1.3. Uvedenej dražbe, ktorá bola opakovanou dražbou, predchádzalo 1. kolo dražby, ktoré sa uskutočnilo dňa 01.05.2017 (správne 01.03.2017) na základe oznámenia o dražbe č. 29/2016 vydaného dražobníkom (OV 19/2017). 1. kolo dražby však bolo zmarené vydražiteľom, nakoľko vydražiteľ v tomto kole v stanovenej lehote nezaplatil cenu dosiahnutú vydražením (OV 58/2017). Na základe ustanovení § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“), ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu (OV 48/2017). Zánik účinkov príklepu a teda zmarenie dražby vydražiteľom konštituovalo konanie opakovanej dražby týkajúcej sa predmetu dražby podľa ustanovení § 22 ZoDD. 1.4. Všeobecná hodnota predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom č. 5/2017 vypracovaným dňa 17.01.2017 znalcom X.. O.. S. F., I. I. V. XXXX/X, XXX XX A. J. (ďalej len „ZP 5/2017“) na sumu 80.700,- eur. 1.5. Dražba bola otvorená 13.04.2017 o 13.00 h a ukončená o 13.25 h, pričom sa dražby zúčastnilo 12 účastníkov. Účastníci dražby zložili pred začatím dražby dražobnú zábezpeku dražobníkovi vo výške 10.000,- eur. Licitátor uviedol na základe znaleckého ZP 5/2017, že najnižšie podanie je 80.700,- eur, pričom suma minimálneho prihodenia bola určená na sumu 300,- eur. Na prvú výzvu licitátora na robenie podaní urobil podanie vo výške 80.700,- eur účastník dražby č. 3, ktorým bol žalovaný 2/. Na ďalšiu výzvu licitátora na robenie podaní urobil podanie vo výške 81.000,- eur účastník dražby č. 2, ktorým bola Q. D., R.. XX.XX.XXXX, D. Č.V. XXXX/X, Ž.. Následne na výzvu licitátora na robenie podaní urobil podanie vo výške 82.000,- eur účastník dražby č. 1, ktorým bol žalovaný 3/ a teda neskorší vydražiteľ. Dražba pokračovala podaním účastníka dražby č. 2 vo výške 83.000,- eur a následným podaním žalovaného 3/ vo výške 84.000,- eur, po ktorom už nikto z prítomných účastníkov neurobil žiadne podanie a licitátor teda po tretej výzve udelil príklep žalovanému 3/, ktorý urobil najvyššie podanie, vo výške 84.000,- eur. 1.6. Aktívnu legitimáciu žalobcov a pasívnu legitimáciu žalovaných 1/, 2/ a 3/ určil na základe hmotnoprávneho ustanovenia § 21 ods. 4 ZoDD, podľa ktorého: „Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.“ Podľa § 21 ods. 2 ZoDD „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.“ Žalobca bol vykonaním dražby dotknutý na svojich právach. 1.7. K dôvodu neplatnosti dražby uvedenému pod 1.1. a) uviedol, že žalobca disponuje znaleckým posudkom č. 42/2015, vypracovaným znalcom X.. N. N., J. XXXX/XX, XXX XX U. z 30.01.2015, na základe ktorého bola všeobecná hodnota predmetu dražby ohodnotená na sumu 173.042,12 eura (ďalej len „ZP 42/2015“). Všeobecná hodnota predmetu dražby stanovená ZP 5/2017 teda predstavuje iba približne 46 % všeobecnej hodnoty predmetu dražby, ako bola ohodnotená ZP 42/2015 iba dva roky pred konaním dražby. Poukázal na ustanovenie § 12 ods. 1 ZoDD (Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty predmetu dražby v mieste a čase konania dražby). Podľa žalobcu všeobecná hodnota predmetu dražby, v časovom období od 30.01.2015 do 17.01.2017, teda za približne dva roky, pri bežnom užívaní nehnuteľnosti, ku ktorému dochádzalo, sa nemohla v žiadnom prípade znížiť o približne 54 %. Na to, aby dražobník konal v súlade s § 12 ods. 1 ZoDD, nepostačuje iba formálne konanie spočívajúce v zabezpečení ohodnotenia nehnuteľnosti znalcom, ktoré však nezabezpečí reálne a správne ohodnotenie, a teda ohodnotenie podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania
dražby. Charakter konania znalca, na základe ktorého vypracoval znalecký posudok, podľa ktorého pokles všeobecnej hodnoty predmetu dražby predstavuje v horizonte približne 2 rokov zhruba 54 %, nezodpovedá ani poklesu technickej ani trhovej hodnoty predmetných nehnuteľností oproti cene zistenej v roku 2015, môže byť subsumovaný pod ustanovenia skutkovej podstaty trestného činu nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu podľa § 347 Trestného zákona. Konanie, na základe ktorého bola určená nepomerne nízka všeobecná hodnota predmetu dražby, nezodpovedajúca skutočnému stavu predmetu dražby, jeho opotrebeniu a využiteľnosti v čase konania dražby, nepochybne zasiahlo do práv žalobcu, ktorý bol ako záložný veriteľ v 2. rade ukrátený na svojich právach, a to formou neuspokojenia jeho pohľadávky voči vlastníkovi predmetu dražby, ktorý bol zároveň predmetom záložného práva. Tým bolo rovnako zasiahnuté aj do práv vlastníka predmetu dražby, ktorým je ZAČIATOK, s. r. o., so sídlom Palárikova 31, 811 04 Bratislava, IČO: 44236506, ktorému sa má na základe ustanovení čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ako vlastníkovi poskytovať súdna ochrana pred neprimeraným zásahom do jeho majetkových práv, do ktorých bolo neprimerane zasiahnuté tým, že dražobník vydražil predmet dražby hlboko pod jeho všeobecnú hodnotu. 1.8. K dôvodu neplatnosti dražby uvedenému pod 1.1. b) uviedol, že dražobník za miesto vykonania dražby stanovil Notársky úrad JUDr. Ondrej Ďuriač, Rajská 3, 811 04 Bratislava, pričom predmet dražby sa nachádza v U.. Dražobník tak namiesto toho, aby zvolil za miesto konania dražby obec v rámci okresu, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza (okres A. J.), prípadne obec nachádzajúcu sa v niektorom z priľahlých susediacich okresov (e.g. Martin, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Žilina) z neznámych dôvodov určil za miesto konania dražby mesto Bratislava. Vzdialenosť medzi obcou U. a mestom Bratislava je približne 230 km. Žalobca je presvedčený, že konanie dražby v Bratislave malo za následok obmedzenie účasti potenciálnych účastníkov na dražbe, a to hlavne z okresu A. J. a vyššie spomenutých priľahlých okresov. Táto skutočnosť sa v konečnom dôsledku prejavila aj na dražbe samotnej, kde bol predmet dražby vydražený za sumu iba nepatrne vyššiu, ako bolo najnižšie podanie, ktoré samo vychádzalo zo znaleckého posudku, v ktorom určená cena nezodpovedá všeobecnej hodnote predmetu dražby v mieste a čase konania. Podľa žalobcu kombináciou daných skutočností došlo k zmareniu primárneho cieľa dražby, ktorým je dosiahnutie čo najvyššieho podania, resp. výťažku z dražby. Dražobník má pri určovaní miesta dražby postupovať v súlade s účelom a podstatou ZoDD - jeho § 12 ods. 1 ustanovujúceho dražobníkovi povinnosť určiť miesto dražby po dohode s navrhovateľom tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Podľa názoru žalobcu dražobník konal pri určovaní miesta dražby v rozpore s týmto ustanovením. Malo by byť v záujme nie len záložného veriteľa ako navrhovateľa dražby, ale aj všetkých ostatných účastníkov, aby miesto konania dražby bolo určené takým spôsobom a na takom mieste, ktoré zabezpečuje čo možno najväčšiu účasť na dražbe, pretože to je jediný spôsob, ktorým je možné dosiahnuť jej primárny účel, ktorým je dosiahnutie čo najvyššieho podania, resp. výťažku z dražby. Postup dražobníka a navrhovateľa v otázke určenia miesta dražby je zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, ustálenou rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 22.11.2011 sp. zn. 6Co 108/2011, ktorý sa v konaní o určenie dobrovoľnej dražby za neplatnú zaoberal otázkou konania dražby na mieste vzdialenom od miesta, kde sa predmet dražby nachádza a vyslovil tento právny názor: „Pri určení miesta dražby musí preto dražobník uvážiť, aký typ dražiteľov môže mať podľa všeobecnej skúsenosti najväčší záujem o daný predmet dražby a či je geografické umiestnenie predmetu dražby rozhodujúcim kritériom pre určenie okruhu záujemcov a tým aj miesta dražby, je totiž nepochybne rozdiel, či sa draží napríklad drahá starožitná hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť. U starožitnosti možno očakávať, že okruh záujemcov - zberateľov nemožno lokalizovať geograficky, ale personálne, a preto sa miestom dražby spravidla stane rešpektovaná aukčná sieň, hoci aj vzdialená niekoľko stoviek kilometrov od skutočného miesta starožitnosti. To isté možno povedať, ak je predmetom dražby výpravná nehnuteľnosť, napríklad starobylý hrad alebo kaštieľ. Úplne opačná situácia však existuje, pokiaľ ide o dražbu nehnuteľností určených na bežné bývanie, ako sú byty alebo rodinné domy. V týchto prípadoch totiž možno zo skúsenosti usudzovať, že záujemcami o kúpu takýchto nehnuteľností sú spravidla obyvatelia okolitých miest, či obcí, ktorí v danom regióne už žijú, pracujú a majú rodinné zázemie, a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, ktoré by sa do tohto regiónu prípadne presťahovali. To samozrejme automaticky nemusí znamenať, že by sa mala dražba nehnuteľností konať vždy v obci, v ktorej tieto nehnuteľnosti sú. Najmä v prípadoch satelitných obcí a mestečiek, do ktorých sa sťahujú („na vidiek“) obyvatelia blízkych miest, možno nepochybne väčší záujem očakávať práve vtedy, ak miestom dražby bude práve ono blízke mesto, a to aj z hľadiska záujmu realitných kancelárií pôsobiacich v regióne. V každom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách bráni tomu, aby bolo za miesto dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie a realizáciu ústavného práva na obydlie priemernej rodiny určená malá obec vzdialená niekoľko stoviek
kilometrov od miesta, v ktorom sa nachádza dražená nehnuteľnosť a určená bez akéhokoľvek zjavného a rozumne odôvodneného dôvodu, z ktorého by bolo zrejmé uľahčenie účasti na dražbe a naplnenie samotného ratio legis zákona o dobrovoľných dražbách.“ 1.9. Každé z uvádzaných porušení ustanovení ZoDD je podľa názoru žalobcu samostatným dôvodom spôsobujúcim neplatnosť dražby. Každé jednotlivé porušenie ZoDD je nevyhnutné vnímať aj vo vzájomnej súvislosti, nakoľko spoločne zakladajú natoľko závažný zásah do práv žalobcu, že zakladajú jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dražby. V prípade, ak by nedošlo k určeniu dražby za neplatnú, by finančná strata, ktorú by žalobca utrpel následkom kombinácie neprimerane nízkej hodnoty predmetu dražby určenej ZP 5/2017 a obmedzenia účasti účastníkov na dražbe samotnej, zakladala neprimeraný a protiprávny zásah do práv žalobcu.
2.1. Žalovaný 1/ prostredníctvom zástupcu v písomnom vyjadrení z 18.01.2018 k žalobe, označiac ju za neoprávnenú a žiadajúc jej zamietnutie, uviedol, že napadnutá dražba prebehla v súlade so ZoDD. Hodnota predmetu dražby bola stanovená zákonným spôsobom, znaleckým posudkom znalca riadne pre daný odbor a odvetvie zapísaného v zozname znalcov. V lehote na namietnutie ohodnotenia predmetu dražby nik námietky proti spôsobu ohodnotenia ani samotnej stanovenej hodnote predmetu dražby nevzniesol. Znalecký posudok z roku 2015, o ktorý neplatnosť žalobca opiera, bol žalovanému 1/ spolu so žalobou doručený bez prvej aj ďalších niekoľkých strán, preto sa k rozdielom v cene zatiaľ v celom rozsahu nevyjadruje. Z posudku však vyplýva, že nehnuteľnosť - stavba bola vedená ako penzión. Znalec, ktorý vypracoval posudok ku dražbe, konštatoval súlad so zatriedením stavby ako rodinný dom, ako to vyplýva aj zo zápisu na LV č. XXXX v k. ú. U.. Konštatoval aj, že ide o jednobytový rodinný dom. V bode 2.1.1. posudku na záver konštatuje: „Vzhľadom na to, že v liste vlastníctva je zapísaný rodinný dom, oceňujem ho ako rodinný dom. Objekt je užívaný ako ubytovacie zariadenie v rozpore so stavebným zákonom.“ Oproti tomu v ZP 42/2015 je stavba hodnotená ako penzión, t.j. zariadenie určené na krátkodobé ubytovanie, a to ako nebytová budova. Ako dospel znalec k východiskovej a technickej hodnote stavby sa zistiť nedá, nakoľko chýbajú strany 8 a 9 posudku a aj strany 11 - 13 posudku. Na str. 15 posudku zase znalec uvádza, že ide o bytový dom, takže si značne protirečí. Tiež chýba záver posudku s konečným vyčíslením, z čoho vyplýva, že nie je ani zo strany žalobcu riadne preukázané tvrdenie o výške hodnoty nehnuteľností tvrdené v žalobe. Podľa znalca X.. O.. F. stavba nie je penziónom, ale rodinným domom. Pokiaľ by bol jemu alebo žalovanému 1/ predložený doklad o zmene stavby z rodinného domu na penzión, bol by postupoval v intenciách preukázania zmeny charakteru stavby. Pokiaľ by stavba mala byť hodnotená ako penzión a nie ako rodinný dom bez toho, aby musel vlastník preukazovať túto skutočnosť, mal charakter stavby vlastník zmeniť aj v katastri nehnuteľností na základe rozhodnutia príslušného stavebného úradu. V opačnom prípade musí každý vychádzať z údajov v katastri nehnuteľností. Podľa žalovaného 1/ stavba nespĺňala na takéto zaradenie ani stavebnotechnické parametre a išlo o účelové charakterizovanie nehnuteľnosti na podnikanie, napriek tomu, že v skutočnosti ide o rodinný dom. Pokiaľ bola teda v predošlom znaleckom posudku nehnuteľnosť posudzovaná ako penzión, bolo takéto posúdenie účelové a zavádzajúce. V prípade penziónov sa ohodnotenie môže pre rozdiely pri ohodnocovaní stanoviť v podstatne vyššej úrovni ako pri rodinnom dome. Aj v hodnote pozemkov upozornil, že ZP 42/2015 vychádza z východiskovej ceny 80 % z 16,60 eura/m2, ktorá má byť podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. použitá pre „Mestá: Poprad, Zvolen, Liptovský Mikuláš, Martin“, pričom obec U. spadá pod obce do 5000 obyvateľov, kde sa má použiť správne východisková cena 3,32 eura/m2. Zvýšenie je síce možné, ale je v tomto prípade zjavne účelové, do maximálnej možnej výšky s ohľadom na to, že pozemky (okrem parc. č. 2397/1) sa nachádzajú v extraviláne (kód 2 pri umiestnení pozemkov zapísaný na LV) a tiež ZP 42/2015 na str. 15, v časti analýza a faktory polohy nehnuteľnosti konštatuje, že v danom období bol nižší záujem o kúpu obdobných nehnuteľností v danej lokalite. Vyhláška č. 492/2004 Z. z. pritom určovala podmienku zvýšenia východiskovej hodnoty uvedeným spôsobom nasledovne „Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 80 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem“. Žalovaný 1/ z hľadiska jeho postupu pri určení ceny nehnuteľnosti nepochybil, ZP 42/2015 mu nebol v lehote na podanie námietok voči oceneniu poskytnutý, aby mohol pred vykonaním dražby posúdiť alebo rozporovať posudky 42/2015 a 5/2017 a prípadné rozpory pri stanovení určenia najnižšieho podania odstrániť. Konal v dobrej viere vo výsledky znaleckého dokazovania, ktoré bolo podkladom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu dražby. Má za to, že ZP 5/2017 správne stanovil hodnotu nehnuteľnosti, čo potvrdila aj úspešná dražba. V prvom kole dražby bol predmet dražby vydražený za vyššiu ponuku, avšak vydražiteľ si pravdepodobne nadobudnutie predmetu dražby za tak vysokú cenu rozmyslel, nakoľko ju neuhradil. Preto v druhom kole najvyššie podanie ukazuje pri počte 12
účastníkov na to, že cena tvoriaca najnižšie podanie, bola určená primerane. Pokiaľ by bola skutočne neprimerane nízka, ostatní účastníci by ešte ponuku zvyšovali a zvýšila by sa aj hodnota najvyššieho podania. Rozporoval dôvod neplatnosti smerujúci proti miestu konania dražby v Bratislave, hoci predmet dražby je v U.. Dražobník pri určení miesta a času dražby zvážil možnosti okruhu záujmu o draženú nehnuteľnosť. Išlo o rodinný dom v oblasti, ktorá je pre záujemcov zaujímavá z hľadiska rekreačného viac ako z hľadiska trvalého bývania. Množstvo záujemcov v U. a okolí odhadol na najviac 3 - 4, v hlavnom meste na 6 - 10. Pritom ide o región, ktorý nepatrí k bohatším na Slovensku, čo viedlo pri zrelej úvahe k umiestneniu samotnej dražby do hlavného mesta. Tu sa nachádza dostatok záujemcov o rekreačnú oblasť vzdialenú od Bratislavy do 250 km s relatívne dobrou dostupnosťou a potenciálny záujem preto vyhodnotil dražobník pre naplnenie účelu dražby ako vyšší v Bratislave ako v okolí U.. Na to, aby umožnil včasný príchod na miesto konania dražby aj z iných regiónov Slovenska, stanovil konanie dražby na poludňajšiu hodinu, čo zabezpečovalo dostatok časového priestoru na pricestovanie záujemcov aj zo vzdialenejších oblastí. Správnosť určenia miesta aj času dražby potvrdzuje množstvo účastníkov, ktorí sa na dražbe zúčastnili, zložili dražobnú zábezpeku a licitovali. Celá dražba prebehla korektným spôsobom, predmet dražby bol vydražený za najvyššiu dosiahnutú ponuku, ktorá prevýšila všeobecnú hodnotu, takže námietky žalobcu sú neopodstatnené. Okrem toho nič nebránilo žalobcovi, nakoľko o dražbe vedel, aby vyhľadal aj sám nejakých záujemcov a na dražbu ich upozornil. Či by došlo k navýšeniu podania síce zrejmé nie je, ale on sám ani nenamietol posudok v lehote, ani nepožiadal o zmenu miesta dražby s riadnym odôvodnením, preto jeho námietky k dražbe považuje za špekulatívne. Vyslovil podozrenie, že aj žalobcova zmluva o úvere alebo pôžičke, ktorá je podkladom pre jeho záložné právo, je neplatná a bola uzavretá so špekulatívnymi úmyslami a nie v dobrej viere. Podľa jeho názoru nebola pôžička ani úver poskytnuté zo strany žalobcu dlžníkovi a ide len o zastretý úkon s cieľom vyhnúť sa splácaniu dlžôb prostredníctvom riadnej dražby po tom, čo dobrovoľne svoje záväzky nesplnil. Personálne prepojenie záložcu (ZAČIATOK, s. r. o.) a záložného veriteľa (žalobca) v osobe S.. N. N. tomu nasvedčuje, rovnako tak osoba veriteľa nie je formou obchodnej spoločnosti, ale občianskeho združenia, ktoré nie je zriaďované na účely tvorenia zisku a zväčša nedisponuje voľnými prostriedkami na poskytovanie úverov alebo pôžičiek. To, že S.. N. N. je konateľom záložcu, je overiteľné z verejne prístupného obchodného registra H.:/..V..I..O.?X., a to, že je aj zástupcom občianskeho združenia - žalobcu vyplýva priamo zo žaloby. Pokiaľ sú podozrenia žalovaného 1/ pravdivé, je namieste otázka, či je zo strany žalobcu aktívna legitimácia daná a či je osobou oprávnenou na podanie takejto žaloby. Na to navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi. Preukázať aktívnu legitimáciu má žalobca, preto žiada, aby súd vyzval žalobcu na predloženie záložnej zmluvy, zmluvy o pôžičke alebo úvere a doklade o reálnom poskytnutí pôžičky alebo dlhu. Poukázal aj na to, že dražba sa týkala nielen pozemkov v U. parciel CKN 2396/1, 2396/2, 2396/8, 2397/l a 2397/2, ktoré sú v žalobe obsiahnuté a na ktoré sa petit žaloby vzťahuje, ale aj rodinného domu na parc. č. 2397/1, č.s. XX, ktorého dražbu v žalobe žalobca výslovne nenapáda a netvorí súčasť petitu, ani nie je špecifikovaný v dôvodoch žaloby. Žaloba smeruje len voči časti dražby a je potrebné posudzovať ju len vo vzťahu k žalobnému návrhu. 2.2. V ďalšom písomnom vyjadrení podaním z 11.06.2018 ohľadne ZP 42/2015 uviedol, že jeho objednávateľom bola spoločnosť Jobjob s. r. o., v ktorej vystupoval K.. N. N. tak, ako v spoločnosti ZAČIATOK, s. r. o., a aj v neziskovej spoločnosti žalobcu. Táto osoba je zapísaná vo viac ako 90 záznamoch spoločností z Obchodného registra SR, či už existujúcich alebo zaniknutých. V znaleckom posudku absentuje doložka podľa § 209 ods. 2 CSP, preto ho nemožno použiť ako riadny znalecký posudok v tomto konaní. Znalec v ňom ocenil aj studňu na cudzom pozemku bez toho, aby bol osvedčený vlastnícky vzťah k studni ako predmetu oceňovania. Pozemok, na ktorom je studňa, pritom nepatril vlastníkom pozemkov a stavieb, ani k nemu nie je zriadené vecné bremeno. Znalec sa odvoláva na kolaudačné rozhodnutie ObÚŽP A. J. č. 971/93 z 09.12.1993, avšak toto rozhodnutie nie je súčasťou ani prílohou posudku. Taktiež sa odvoláva na posudok z r. 2001, z toho však pripája len strany 1 a 2. Pokiaľ žalobca trvá na tomto dôkaznom prostriedku, žalovaný žiada, aby predložil tak kolaudačné rozhodnutie, ako aj posudok z r. 2001. Čo sa týka samotného oceňovania, znalec tvrdí, že o obdobné nehnuteľnosti nie je v okolí záujem o kúpu, napriek tomu pri použití koeficientov pri stanovení hodnoty používa tieto tak, aby dosiahol maximálnu hodnotu, bez riadneho zdôvodnenia. Nesúlad druhu stavby konštatuje, avšak oceňuje rodinný dom ako penzión. Pri stavbe použil z rozmedzia 0,2 - 0,3 koeficient 0,3 a pozemok nadhodnotil niekoľkonásobne s poukazom na ďalšiu možnú výstavbu. Pritom celková výmera je v jeho posudku 822 m2 a zastavaná plocha predstavuje 241 m2. Pravdepodobnosť ďalšej stavby je preto nereálna. Pre navýšenie 80 % nemá oporu ani v dôvodoch, ani v prílohách. Tento žalobcom predložený znalecký posudok nie je možné považovať za vierohodné vyvrátenie výsledkov oceňovania ku dražbe. Pokiaľ žalobca nepredložil znalcovi pri oceňovaní ku dražbe podklady, ktoré mal k dispozícii a nenamietal výšku ohodnotenia, išlo o jeho špekulatívne konanie. O tom, že tento posudok existuje vedel
práve cez osobu K.. N. N., preto tento posudok v konaní nemožno považovať za smerodajný a určujúci. Cieľom dražby je predať vec, ktorá sa draží, za najvyššiu cenu. Pokiaľ by bola reálna cena dražených nehnuteľností skutočne vo výške podľa žalobcom predloženého posudku, pri množstve účastníkov - dražiteľov, ktorí sa dražby zúčastnili, by bola aj dosiahnutá. Účelom znaleckého posudku pre dražbu je nastaviť minimálne podanie tak, aby došlo k čo najlepšiemu odhadu možností záujemcov o kúpu a dražba nebola zbytočne zmarená a aby vlastník draženej veci získal čo najlepší výnos. Účelové zvýšenie hodnoty veci pri nastolení minimálneho podania by dražby ako také znefunkčnilo. Znalec, ktorý pred dražbou nehnuteľnosti oceňoval, postupoval správne, keď umelo nenavyšoval hodnotu nehnuteľností, nezavádzal ani ohodnocovaním studne, ktorej vlastníctvo, ani iné vecné právo k nej jej užívateľ nepreukázal. Znalecký posudok žalobcu preto nie je možné považovať za dôveryhodný.
3. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho zástupcu vo vyjadrení z 23.01.2018 k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Podľa neho všetky v žalobe uvádzané dôvody nezakladajú neplatnosť dražby. Sám žalobca mal možnosť vyjadriť nesúhlas so ZP 5/2017 a namietať výšku ohodnotenia (§ 12 ZoDD), nakoľko štatutárny orgán pôvodného vlastníka ZAČIATOK s. r. o., je jedna a tá istá fyzická osoba S.. N. N.. Poukázal na nekompletnosť doručeného ZP 42/2015 a tak sa k nemu nevie vyjadriť. Celkom určite však žalobca mohol svoje námietky na cenu stanovenú znalcom uplatniť už skôr pred dražbou, avšak neučinil tak. Vzhľadom na fakt, že nehnuteľnosť je evidovaná na príslušnom kat. úrade ako rodinný dom, cena 80.700,- eur stanovená znalcom je primeraná, nakoľko za takúto trhovú cenu sa pohybujú rodinné domy v tejto lokalite. Miesto konania dražby - Bratislava bolo z hľadiska strategického vybraté správne, nakoľko Bratislavský kraj disponuje najväčšou kúpnou silou z hľadiska všetkých krajov v rámci SR, čo svedčí aj fakt, že na dražbu sa dostavilo v prvom kole viacero účastníkov, kde bol udelený príklep vo výške 110.000,- eur, avšak táto dražba bola zmarená nedoplatením vydražiteľa. Podľa informácií žalovaného 2/ to bolo zmarené práve zo strany žalobcu. V tomto prípade je zrejmé, že o nehnuteľnosť záujem bol a miesto konania dražby bolo stanovené správne, v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 ZoDD. V druhom kole potom na miesto konania dražby prišlo 12 licitátorov a nehnuteľnosť sa podarilo vydražiť za sumu 84.000,- eur. Žalobca si nesplnil povinnosť v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 až 6 ZoDD, a to, že neoznámil príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.
4.1. Žalovaný 3/ vo vyjadrení k žalobe danom podaním z 29.01.2018 uviedol, že žalobcom predložený ZP 42/2015 bol vypracovaný na základe obhliadky vykonanej znalcom 30.01.2014, čo je pridlhá doba na to, aby sa o tento znalecký posudok dalo opierať ako o dôkaz v tomto konaní a k tomuto dňu bola stanovená aj všeobecná hodnota predmetu dražby. ZP 5/2017, na základe ktorého bola stanovená všeobecná hodnota predmetu dražby, bol vypracovaný nezávislým a nestranným znalcom X.. O.. S. F., pričom o nezávislosti a nestrannosti sa dá pochybovať najmä pri ZP 42/2015 vypracovaným znalcom X.. N. N.. Tiež poukázal na neúplnosť ZP 42/2015 označiac postup žalobcu predkladajúceho takýto nekompletný posudok za účelový, nakoľko by sa mohli objaviť ďalšie pochybnosti o jeho hodnovernosti a vyslovil podozrenie o nezávislosti znalca X.. N. N. vzhľadom na spoločné priezvisko so zástupcom žalobcu - S.. N. N., pretože môžu byť vo vzájomnom príbuzenskom vzťahu, čo by odôvodňovalo ním stanovenú neprimeranú všeobecnú hodnotu predmetu dražby. Navyše v ZP 42/2015 znalec X.. N. N. posudzuje stavbu so súpisným č. XX, postavenú na pozemku parcely s parcelným č. 2397/1, ako penzión, pričom zo skutkového a právneho stavu (LV č. XXXX, k. ú. U.) možno bezpečne usúdiť, že ide o rodinný dom a nie penzión, nakoľko stavba na to nespĺňa technické predpoklady, z čoho taktiež možno vyvodiť záver, že žalobcom predložený posudok je neodborný a irelevantný pre určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko druh stavby má podstatný vplyv na určenie jej všeobecnej hodnoty. Žalobcom predložený znalecký posudok nespĺňa zákonom stanovené náležitosti a z toho dôvodu nemožno naň prihliadať ako na relevantný dôkaz. Čo sa týka záložného práva v prospech žalobcu, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. U. dňa 11.01.2017 na základe V-2515/16, má za to, že išlo o nekalé konanie S.. N. N., ktorý je štatutárnym orgánom dlžníka - spoločnosti ZAČIATOK, s. r. o., ktorá bola zároveň vlastníkom predmetu dražby, ako aj zástupcom žalobcu, t. j. pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva konal aj v mene veriteľa, aj v mene dlžníka, čo vnáša celý rad pochybností o vzniku uvedeného záložného práva. Predpokladá, že účelom zriadenia záložného práva bolo znemožnenie úhrady pohľadávok ďalších veriteľov. Navrhol, aby žalobca predložil súdu zmluvu o pôžičke, zmluvu o zriadení záložného práva a aby uviedol podrobnosti poskytnutia pôžičky, ako aj pôvod peňazí, ktoré mali byť poskytnuté záložnému veriteľovi, nakoľko podľa žalovaného 3/ šlo o predstieraný právny úkon, ktorý je neplatný, čo by zároveň spôsobovalo, že žalobca by v tomto konaní nemal aktívnu legitimáciu. Účelovosť vzniku záložného práva potvrdzuje aj fakt, že záložné právo v prospech žalobcu bolo zapísané
do katastra nehnuteľností dňa 11.01.2017, t. j. len cca 4 mesiace pred konaním prvého kola dražby. V januári roku 2017 S.. N. N. mal vedomosť, že sa bude konať dražba. Predmetná dražba bola oznámená na základe oznámenia o dražbe č. 29/2016. Ad. 3/ K prvému kolu dražby, ktoré bolo uskutočnené dňa 01.03.2017 na základe oznámenia o dražbe č. 29/2016, vydražiteľom sa stal X. Ž., R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXXX/X, XXX XX D. - N.. Táto dražba bola zmarená, nakoľko vydražiteľ v stanovenej lehote nezaplatil cenu dosiahnutú vydražením. Vyslovil dôvodné podozrenie, že zmarenie prvého kola dražby má na svedomí S.. N. N. a vydražiteľ bol ním do dražby zámerne dosadený za účelom zmarenia dražby. Označil tvrdenie žalobcu ohľadne miesta konania dražby za účelové, nakoľko dražba prebehla v zmysle ustanovení ZoDD, čo potvrdzuje aj fakt, že na dražbe sa zúčastnilo 12 účastníkov, čo je pri takomto druhu nehnuteľnosti vysoké číslo, na základe čoho nie je možné pochybovať o vhodnosti miesta konania dražby. Je nepopierateľným faktom, že v Bratislavskom kraji je vyššia životná úroveň, čo sa týka financií a omnoho vyšší predpoklad, že vydražená suma bude najvyššia, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť bude možné po rozsiahlej stavebno-technickej úprave využívať na podnikateľský účel - poskytovanie ubytovania pre turistov. Obsahom predmetného judikátu v súvislosti s miestom konania dražby bola tá skutočnosť, že dražba sa v zásade nemá konať v mieste nedostupnom, s nízkou populáciou, nakoľko by to mohlo mať negatívny vplyv na počet účastníkov dražby, resp. dosiahnutú sumu vydražením. Suma dosiahnutá vydražením bola vyššia ako vyvolávacia cena a všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená ZP 5/2017. Žalobca žalobou nenapadá dražbu v celom rozsahu, ale len v rozsahu týkajúceho sa pozemkov, čo potvrdzuje aj fakt, že sa v žalobnom návrhu (petite) nedomáha určenia neplatnosti dražby v časti týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti - stavby so súpisným č. XX, postavenej na pozemku parcely s parcelným č. 2397/1, ale len v časti, ktorá sa týka jednotlivých pozemkov, pričom súd je žalobným návrhom viazaný a nemôže priznať žalobcovi viac, ako sa domáha v podanej žalobe. 4.2. V ďalšom písomnom vyjadrení podaním z 02.05.2018 okrem vyjadrení sa k procesným návrhom žalobcu (obsiahnutým v jeho podaní z 19.02.2018 doručenom súdu až 24.04.2018) uviedol ohľadne tvrdenia žalobcu, že po právnej stránke je žalobca 2/ stále vlastníkom predmetu dražby, že popiera tieto tvrdenia, ktoré sú v príkrom rozpore s faktickým i právnym stavom veci, kedy v zmysle zásady materiálnej publicity katastra je zrejmé, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je v súčasnej dobe tretia osoba. Poprel aj tvrdenia žalobcu o tom, že dražba bola neplatná, označiac ich za irelevantné a subjektívne, nakoľko podľa vedomostí žalovaného 3/ neexistuje žiadne (ani neprávoplatné rozhodnutie) o vyslovení neplatnosti dražby. Podľa žalovaného 3/ dochádza na strane žalobcu k zámene právnych inštitútov žaloby o neplatnosť dražby so žalobou o určenie vlastníckeho práva. Žalovaný 3/ od počiatku sporu uplatňuje prostriedky procesnej obrany a procesného útoku vo vzťahu k žalobe o neplatnosť dražby a nemá vedomosť o žalobe o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. 5. Tunajší súd uznesením z 11.06.2018 č. k. 5C/25/2017-224 (výrok I.) nepripustil zmenu žaloby navrhnutú podaním zástupcu žalobcu z 19.02.2018 doručenom súdu 24.04.2018 predstavujúcu jej rozšírenie o určenie, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom A. J., katastrálny odbor, pre katastrálne územie U., okres A. J., obec U., ako: parcela registra “C“, parcelné číslo 2396/1, druh pozemku: Ostatné plochy, výmera: 435 m2, parcela registra “C“, parcelné číslo 2396/2, druh pozemku: Trvalé trávne porasty, výmera: 5 m2, parcela registra “C“, parcelné číslo 2396/8, druh pozemku: Ostatné plochy, výmera: 141 m2, parcela registra “C“, parcelné číslo 2397/1, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera: 222 m2, parcela registra “C“, parcelné číslo 2397/2, druh pozemku: Ostatné plochy, výmera: 19 m2, stavba - rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo 2397/1, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera: 222 m2, je žalobca 2/, spoločnosť ZAČIATOK, s. r. o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 44236506, a nadväzujúci výrok o náhrade trov konania aj vo vzťahu k spoločnosti ZAČIATOK, s. r. o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44236506, ďalej (výrok II.) nepripustil navrhované pripustenie pristúpenia spoločnosti ZAČIATOK, s. r. o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44236506, ako ďalšieho subjektu na strane žalobcu a C. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. D., H. XX/XX, ako ďalšieho subjektu na strane žalovaných, čo bolo navrhnuté podaním žalobcu prostredníctvom jeho zástupcu zo 07.06.2018, doručeným tunajšiemu súdu 11.06.2018.
6. Súd v bode 6 odôvodnenia uznesenia tunajšieho súdu z 11.06.2018 č. k. 5C/25/2017-224 uviedol, že pokiaľ podanie žalobcu, ktorým bola navrhnutá zmena žaloby, obsahuje v jeho časti petitu pod I. „doplnenie“ predmetu dražby, ktorej neplatnosti sa podanou žalobou domáha, o stavbu - rodinný dom súp. č. XX postavený na pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo 2397/1, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria, výmera: 222 m2, k. ú. U.Á., že v danej časti ho nevyhodnotil ako zmenu žaloby, ale len ako upresnenie petitu pôvodného návrhu čo do opisu predmetu dražby, ktorej neplatnosti sa žalobca
domáha, ktorá dražba (špecifikovaná časom a miestom jej konania, označením notárskej zápisnice a notára, ktorým bol jej priebeh osvedčený) bola v žalobe dostatočne určito špecifikovaná a v rámci ktorej nehnuteľnosti - predmet dražby (teda včítane rodinného domu súp. č. XX) boli dražené ako jeden celok. Súd v danej súvislosti tiež uviedol, že aj skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe čo do uvádzaných dôvodov neplatnosti dražby smerovali predovšetkým k samotnej stavbe (jeden z dôvodov smeroval k nesprávnosti ocenenia hlavne danej stavby).
7. Na predbežnom prejednaní sporu 30.04.2018 7.1. zástupca žalobcu predložil kompletný ZP znalca X.. N. N. 42/2015. Uviedol, že nemá osobne žiadnu vedomosť o nejakom príbuzenskom pomere medzi autorom znaleckého posudku X.. N. N. a štatutárnym orgánom žalobcu S.. N. N., avšak túto skutočnosť nemôže ani vylúčiť. Tiež uviedol, že iné návrhy na dokazovanie nemá; 7.2. zástupkyňa žalovaného 1/ predložila vzdanie sa záložného práva zo strany žalobcu, datované k 18.04.2016, k čomu uviedla, že následne po tomto vzdaní si žalobca dal záložné právo znova zapísať, čiže šlo o evidentne špekulatívne konanie. Navrhla vykonať dokazovanie k tej skutočnosti, aké je prepojenie medzi štatutárom žalobcu a znalcom X.. N. N. vzhľadom na zhodnosť priezvisk. Namietla aj čas, ktorý uplynul od podania ZP 42/2015. Tiež navrhla výsluch žalobcu aj vo väzbe na predložené vzdanie sa záložného práva. V katastri nie je stále evidovaná poznámka, že bolo začaté konanie o neplatnosť dražby. Ak by takáto poznámka bola podaná, tak v takom prípade by sa žalobca vyhol potrebnosti dávania návrhov na vstup ďalších subjektov na strane žalovaného; 7.3. zástupkyňa žalovaného 2/ taktiež navrhla výsluch znalca X.. N. N. aj so zreteľom na to, že tento vo svojom posudku oceňoval stavbu ako penzión, pričom v katastri je táto charakterizovaná ako rodinný dom; 7.4. bolo súdom vyslovené predbežné právne posúdenie veci, z ktorého vyplynulo, že žalobcom prezentované skutočnosti (skutkové okolnosti) nepreukazujú dôvodnosť žalobcom požadovaného určenia.
8. Na pojednávaní 11.06.2018 8.1. zástupca žalobcu s odôvodnením, že nakoľko on nie je znalec a preto sa nevie kvalifikovane vyjadriť k námietkam vznesených žalovanou stranou, navrhol vykonať výsluch znalca X.. N. N., ktorý vypracovával nimi predložený posudok. Nemá žiadnu vedomosť ohľadne personálneho prepojenia znalca X.. N. N. s osobou štatutára žalobcu S.. N. N.. Nevedel sa vyjadriť k listine obsahujúcej vzdanie sa záložného práva zo strany žalobcu s tým, že vie len to, že žalobca sa mal pokúsiť znovu o zápis záložného práva, ale nevie, či toho istého, ktorého sa vzdal alebo nejakého iného záložného práva. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, akej pohľadávky žalobcu sa malo týkať jej zabezpečenie záložným právom na nehnuteľnostiach tvoriacich predmet dražby, ohľadne ktorých bol zapísaný ako záložný veriteľ druhý v poradí; 8.2. zástupkyňa žalovaného 1/ žiadala žalobu zamietnuť aj vo väzbe na to, aké boli doposiaľ vykonané zo strany žaloby procesné úkony vo vzťahu k žalovaným. Tiež uviedla, že netrvá na vykonaní tých dôkazov, ktoré navrhovali na predbežnom prejednaní sporu, teda výsluch štatutára žalobcu a výsluch znalca, ohľadne ktorého žalujúca strana predložila posudok. Žalobca v rámci dražby po doručení oznámenia o začatí konania dražby neprihlásil svoju pohľadávku k dražbe a žalovaný 1/ nemá vedomosť o tom, akú mal mať žalobca pohľadávku zabezpečenú svojím záložným právom; 8.3. zástupkyňa žalovaného 3/ uviedla, že taktiež netrvá na vykonaní tých dôkazov, ktoré navrhovali na predbežnom prejednaní sporu, pričom poukazujem najmä na obštrukcie žalobcu v doterajšom konaní. Žiadala rozhodnúť na základe tých dôkazov, ktoré sú už obsiahnuté v spise bez vykonávania ďalších dôkazov. Žiadala žalobu zamietnuť a uplatnila si náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Tunajší súd v zhode s tým, čo už uviedol vo svojom uznesení z 11.06.2018 č. k. 5C/25/2017-224, poukazuje na doterajší spôsob konania žalobcu (jeho zástupcu) a z neho vyplývajúce časové súvislosti, z ktorých je evidentná jeho snaha predlžovať tento spor - postupy žalobcu, resp. jeho zástupcu bližšie uvádzané pod bodom 9 odôvodnenia daného uznesenia. Svedčí o tom aj to, že ako na predbežné prejednanie sporu, tak aj na pojednávanie sa dostavoval vždy len substitút zástupcu žalobcu (na každé iný), ktorý sa k námietkam protistrany nevedel vyjadriť, a to dokonca na pojednávaní ani k tým, ktoré už odzneli na predbežnom prejednaní sporu (viď napr. listina z 18.04.2016 ohľadne vzdania sa záložného práva žalobcu založená v spise na č. l. 168, k otázke možného „prepojenia“ štatutára žalobcu so znalcom X.. N. N., atď.). Hoci na predbežnom prejednaní sporu zástupca žalobcu nenavrhoval (okrem dovtedy predložených listín) vykonanie iného dokazovania, na pojednávaní už žiadal výsluch znalca X.. N.
N., hoci nosné námietky žalovaných voči ZP 42/2015 uvedeného znalca odzneli najneskôr na danom predbežnom prejednaní sporu. Na predbežné prejednanie sporu a ani na pojednávanie sa nedostavil ani štatutár žalobcu, hoci minimálne od svojho zástupcu mal a mohol vedieť, že bol navrhovaný jeho výsluch (navrhovaný zástupcom žalovaného 1/ aj 2/ na predbežnom prejednaní sporu). Žalujúca strana tiež nijako nereagovala na námietky žalovaných (ich zástupcov) namietajúcich účelovosť vzniku záložného práva s ohľadom na personálnu prepojenosť záložcu a záložného veriteľa cez ich štatutára S.. N. N.Š., časové súvislosti jeho zápisu, predchádzajúce sa vzdanie žalobcu ako záložného veriteľa svojho záložného práva (listinou z 18.04.2016) a vôbec existenciu akejkoľvek pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená záložným právom v prospech žalobcu, označiac ju za fiktívnu, resp. že v tejto súvislosti došlo k simulácii.
10. V prejednávanom spore sa žalobca domáha požadovaného určenia včas podanou žalobou (žalobou podanou v trojmesačnej prekluzívnej lehote podľa § 21 ods. 2 veta druhá ZoDD) tvrdiac o sebe, že bol dotknutý na svojich právach porušením ustanovení ZoDD a že bol záložným veriteľom k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet napádanej dražby druhým v poradí, a to s poukazom na § 21 ods. 2 ZoDD, teda žalobou spadajúcou pod ust. § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), smerujúcou voči žalovanému 1/ (dražobníkovi), žalovanému 2/ (navrhovateľovi dražby) a žalovanému 3/ vydražiteľovi, teda voči okruhu subjektov definovaných v ust. § 21 ods. 4 ZoDD ako účastníkov konania o neplatnosť dražby. V tejto súvislosti bol potom zbytočný poukaz žalobcu na existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení, ktoré CSP vyžaduje pri žalobách spadajúcich pod ust. § 137 písm. c) CSP. S poukazom na § 21 ods. 3 ZoDD bolo povinnosťou žalobcu ako subjektu iniciujúceho podanou žalobou spor o neplatnosť dražby oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie konania. Že by žalobca v čase začatia tohto konania alebo neskôr tak urobil, ako to tvrdil napr. v podaní z 19.02.2018 doručenom súdu 24.04.2018, nijako nedoložil, pričom z pripojeného výpisu z LV č. XXXX k. ú. U. vyplýva opak, teda že k 27.04.2018 nie je na ňom zápis žiadnej poznámky (v časti C: „Ťarchy“ je pri slove „Poznámka“ údaj „bez zápisu“). O účelovosti tohto tvrdenia svedčí aj jeho postup, keď v priebehu sporu žiadal vydať neodkladné opatrenie vo forme zákazu nakladania s predmetom dražby, hoci ak by tak (včas) urobil a požiadal o zápis poznámky do katastra, bol by takýto jeho postup bezpredmetný s ohľadom na účinky poznámky vyplývajúce z § 228 ods. 2 CSP (to isté platí aj ohľadne ním požadovaného pripustenia pristúpenia ďalšieho subjektu na stranu žalovaného).
11. Žalobcom uvádzané námietky zmienené pod bodom 1.1. písm. a) a b), ktoré podľa neho majú mať (aj každá z nich samostatne) za následok neplatnosť dražby, sú identického charakteru s námietkami, ktorými odôvodňovala svoju žalobu o neplatnosť dražby spoločnosť ZAČIATOK, s. r. o., ktorá pred dražbou vlastnila predmet dražby a ktorej jediným konateľom (ako to súd už uviedol) je práve štatutár žalobcu S.. N. N.. Uvedenú žalobu podal pôvodný vlastník predmetu dražby (v zastúpení terajšieho zástupcu žalobcu) na tunajší súd 13.06.2017 a táto taktiež smerovala voči terajším žalovaným. Uvedené konanie síce skončilo zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (uznesením z 20.07.2017 č. k. 6C/25/2017-35 právoplatným 10.08.2017), ale v rámci neho uvádzaný žalobca žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré tunajší súd uznesením z 10.07.2017 č. k. 6C/25/2017-31 právoplatným 28.07.2017 zamietol. V jeho odôvodnení sa súd vyporiadal aj s dôvodmi, ktoré podľa (aj terajšieho) žalobcu majú mať za následok neplatnosť dražby tak, že tieto označil za nespôsobilé dôvody neplatnosti dražby. Poukázal na ustanovenie § 12 ods. 5 ZoDD, podľa ktorého mal možnosť vlastník predmetu dražby namietať okolnosť, že hodnota určená znaleckým posudkom, ktorá sa stala najnižším podaním v dražbe, nemá zodpovedať všeobecnej hodnote veci, a to do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku, prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Ak v určenej lehote takéto právo, resp. inštitút na to určený nevyužil, nemôže to byť neskôr spôsobilý dôvod neplatnosti dražby, pretože by šlo o taký výkon práva, ktorému by nemohla byť priznaná súdna ochrana (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) - bod 23 odôvodnenia daného uznesenia. Pod bodom 24 súd zaujal aj stanovisko k spôsobilosti druhého (aj terajším) žalobcom uvádzaného dôvodu neplatnosti dražby, teda že dražba sa konala v Bratislave a nehnuteľnosti sa nachádzajú v U., a to, že práve naopak je všeobecne známe, že o nehnuteľnosti v U. majú záujem ľudia z veľkých slovenských miest a Bratislava je mestom najväčším. O tom svedčí aj to, že dražby sa zúčastnilo 12 záujemcov a nepochybne záujemcovia z väčších miest majú vyššiu kúpyschopnosť ako záujemcovia z okolia U.. Súd konštatoval, že podľa jeho názoru skutočnosť, že dražba sa konala v Bratislave, bola na prospech žalobcu a nie naopak. Súd poukázal aj na názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 23/2014 „záujem záložného veriteľa na speňažení majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom
dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo väčšej miere, ako je to v prípade právnej úpravy exekúcie (m.m. II. ÚS 261/2013).“
12. Súd v zhode so závermi vyplývajúcimi z bodu 11 konštatuje, že žalobca ním tvrdenými skutočnosťami (skutkovými tvrdeniami) a predloženými dôkazmi (listinami) nepreukázal neplatnosť ním napádanej dražby. Pokiaľ ide o ZP 42/2015, ktorý má zrejme predstavovať rozhodujúci dôkaz na podporu žalobcom tvrdeného nesprávneho stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu dražby (jej podhodnotenia), v dôsledku čoho malo dôjsť k zásahu do práv žalobcu, ak tomu tak skutočne malo byť podľa úprimného presvedčenia žalobcu, potom nevedno, prečo žalobca v priebehu tohto sporu takýto dôkaz len „postupne odkrýval“ (nepredložil ho kompletný už spolu so žalobou) a tiež nie je zrejmé, z akých dôvodov ho žalobca nepoužil už v procese predchádzajúcom konaniu ním napádanej dražby (v tomto smere neuvádzal žiadne presvedčivé dôvody, ktoré by mu v takom niečom mali brániť), keď žalobca zostal v procese celej dražby nečinným, hoci o nej cez svojho štatutára zhodným s osobou štatutára pôvodného vlastníka predmetu dražby, musel vedieť. ZP 42/2015, ktorý má charakter len listinného dôkazného prostriedku, keďže nespĺňal požiadavky tzv. súkromného znaleckého posudku (podľa § 209 ods. 2 CSP), s ohľadom na čas, ku ktorému bola ním určovaná všeobecná hodnota nehnuteľnosti (k 30.01.2015), teda k času, od ktorého do konania napádanej dražby uplynuli viac ako 2 roky, ktorý naviac oceňoval stavbu v rozpore s jej charakterom (druhom stavby) zrejmým zo zápisu v katastri bez toho, že by žalobca preukázal existenciu relevantných dôvodov pre takýto postup a že by vôbec mohla predmetná stavba spĺňať stavebnotechnické parametre pre penzión (to, že tomu tak nie je, je zrejmé zo ZP 5/2017, kde znalec konštatuje, že objekt je užívaný ako ubytovacie zariadenie v rozpore so stavebným zákonom), v ktorom stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností vo výške 173.000,- eur zahŕňala nad rámec predmetu dražby aj hodnotu „vŕtanej studne na cudzom pozemku“, ako aj ďalšie nedostatky, na ktoré poukazovali žalovaní vo svojich vyjadreniach, nepredstavuje s ohľadom na uvádzané skutočnosti taký dôkazný prostriedok, ktorý by preukazoval skutočný nesúlad všeobecnej hodnoty dražených nehnuteľností ustálenej v ZP 5/2017 s ich skutočnou hodnotou v čase konania dražby, tak ako ten zásadný nesúlad tvrdila žalujúca strana v čase konania dražby. V danej súvislosti preto súd považoval za neúčelné a nehospodárne vykonať výsluch autora daného posudku, od ktorého návrhu napokon zástupcovia žalovaných 1/ a 3/ na pojednávaní ustúpili (zástupkyňa žalovaného 1/ ustúpila aj od ňou navrhovaného výsluchu S.. N. N.). Žalobca (jeho zástupca) takýto dôkaz žiadal vykonať až na pojednávaní (predtým na predbežnom prejednaní sporu uvádzal, že nemá návrhy na ďalšie dokazovanie), pričom vyhovenie takémuto návrhu by si vyžiadalo odročenie pojednávania a takýto prostriedok procesného útoku nemožno zo strany žalobcu považovať za prostriedok včas uplatnený (§ 153 ods. 2 CSP) a aj preto naň súd, pokiaľ ho navrhoval žalobca, neprihliadol. Súd vzhľadom na uvedené nepovažoval za potrebné zisťovať (výsluchom X.. N. N.) ani existenciu prípadného príbuzenského vzťahu medzi štatutárom žalobcu a X.. N. N., keďže prípadné pozitívne zistenia v danom smere by len ešte viac zvýrazňovali nespôsobilosť ZP 42/2015 preukázať danosť skutkových tvrdení žalobcu ohľadne ním tvrdeného nesprávneho určenia (podhodnotenia) všeobecnej hodnoty predmetu dražby.
13. Ako výslovne účelové súd vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcu vidiaceho porušenie ustanovení ZoDD v tom, že žalovaný 1/ ako dražobník stanovil za miesto konania dražby obec vzdialenú od miesta, kde sa nachádza predmet dražby, čo malo spôsobiť obmedzenie súťaže potenciálnych účastníkov na dražbe a zmarenie jej primárneho účelu, ktorým je dosiahnutie čo najvyššieho podania, resp. výťažku z dražby. O účelovosti a nedôvodnosti tejto argumentácie a úplnej nepriliehavosti ním poukazovaného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove na prejednávaný prípad, svedčí množstvo účastníkov dražby, ktorí sa dražby zúčastnili a zložili aj dražobnú zábezpeku (v počte 12) a napokon aj samotný priebeh a výsledok napádanej opakovanej dražby, vyplývajúci z osvedčenia o vykonaní dražby, ktorý napokon podrobne popísal aj samotný žalobca v podanej žalobe (bod 1.5.), na ktorej sa predmet dražby vydražil za vyššiu sumu (84.000,- eur, než predstavovala ZP 5/2017 stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti tvoriaca najnižšie podanie (80.700,- eur), na čo poukazovali aj všetci žalovaní a čo napokon konštatoval aj tunajší súd v rozhodnutí zmienenom pod bodom 11. Zvolené miesto a aj čas konania dražby predmetných nehnuteľností podľa názoru súdu, ktorý podporuje aj zmienený úspešný výsledok dražby a počet účastníkov dražby, nemali za následok obmedzenie možnosti účasti na dražbe, ale skôr tieto možno vyhodnotiť tak, že boli naopak na prospech zabezpečenia čo najväčšej účasti potencionálnych záujemcov na dražbe s ohľadom aj na možnosť využitia dražených nehnuteľností a v rámci nich draženej stavby na rekreačné bývanie (je všeobecne známe, že obec U. predstavuje vyhľadávanú lokalitu pre rekreačné bývanie), ohľadne ktorých najviac potencionálnych záujemcov možno očakávať vo väčších mestách a Bratislava je výrazne najväčším a súčasne hlavným mestom
SR, kde je aj v priemere najvyššia (v porovnaní so všetkými ostatnými regiónmi Slovenska výrazne najvyššia) kúpna sila jej obyvateľov v rámci SR súvisiaca aj s výškou HDP tvoreného v regióne Bratislava, patriaceho medzi najvyššie aj v rámci EÚ. V tomto smere potom vyznievajú presvedčivo a akceptovateľne argumenty žalovaného 1/ ako dražobníka uvádzané v jeho vyjadrení k žalobe uvádzaného pod bodom 2.1., ktorými zdôvodňoval miesto a aj čas konania dražby, pričom postup dražobníka v tomto smere nebol na ujmu, ale skôr na prospech dosiahnutia úspešnosti dražby a čo najvyššieho výťažku z predaja dražených nehnuteľností tvoriacich predmet žalobcom napadnutej dražby a tým naplnenia účelu sledovaného ZoDD.
14. Nakoľko vykonané dokazovanie nepreukázalo existenciu dôvodov majúcich za následok neplatnosť žalobcom napádanej dražby, ponechajúc bokom argumenty žalovaných spochybňujúce vecnú legitimáciu žalobcu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
15. S ohľadom na plný úspech žalovaných 1/, 2/ a 3/ v tomto konaní súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP priznal žalovaným voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.