Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7C/536/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v žalobcov : 1. I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, H., 2. E.. F. K., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX/XX, H., obaja zast. : Mgr. Radovan Ulehla, advokát so sídlom Winterova 62, Piešťany, proti žalovanému : P. J., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, zast. : ius aegis s.r.o., IČO : 36 857 203, so sídlom Ferienčíkova 7, Bratislava, o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Súd zriaďuje v prospech každodobého vlastníka stavby súpisné č. XXXX postavenej na parc. reg. „B.“, parcelné č. XXXX - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX E. zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, pre obec H. a katastrálne územie H. vecné bremeno práva nevyhnutnej cesty spočívajúce v prechode pešo a prejazde motorovými vozidlami, cez pozemok parc. reg. „ B.“, parcelné č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX E.X zapísanom na LV č. XXXX pre obec H. a katastrálne územie H. v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom XXX-XX/ XXXX zo dňa 1.3.2010 vyhotovenom autorizovaným geodetom a kartografom O.. L. B., ktorý bol úradne overený Správou katastra Piešťany pod č. XXX/XX dňa 8.3.2010, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, II. Žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu 10 000,- eur z titulu jednorázovej náhrady za zriadenie vecného bremena, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 2/ majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. IV. Znalec - O.. S. G., D. X, H. má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V. Znalec - O.. C. B., H.. R.. Á. XX, H. má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.08.2008 v zmysle zmeny žaloby pripustenej na pojednávaní dňa 31.07.2017 sa žalobcovia domáhali aby súd súd rozhodol nasledujúcim spôsobom: 2. Zriaďuje sa vecné bremeno spočívajúce v neobmedzenom prechode a v neobmedzenom prejazde motorovými vozidlami v rozsahu vyznačeným geometrickým plánom XXX-XX/XXXX zo dňa 01.03.2010 vyhotovenom autorizovaným geodetom a kartografom O.. L. B., ktorý bol úradne overený správou katastra Piešťany pod č. XXX/XX dňa 08.03.2010, cez pozemok parcela registra B. č. XXXX/X-zastavené plochy a nádvoria vo výmere XXX E. zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie H. v prospech vlastníka stavby súpisné č. XXXX postavenej na parcele registra B. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX Pre obec a katastrálne územie H.. 3. Žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu 3 040 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z titulu jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena, pričom plneným jedného zo žalobcov zaniká do výšky plnenia druhého žalobcu. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyniam trovy konania v rozsahu 100 %. Eventuálne: Zriaďuje sa vecné bremeno spočívajúce v práve cesty spočívajúce v neobmedzenom prechode a v neobmedzenom

prejazde motorovými vozidlami v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom XXX/XX/XXXX zo dňa 01.03.2010 vyhotovenom autorizovaným geodetom a kartografom O.. L. B., ktorý bol úradne overený správou katastra Piešťany pod č. XXX/XX dňa 08.03.2010. Cez pozemok parcela registra B. č. XXXX/ X-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX E. zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie H. v prospech vlastníka stavby súpisné č. XXXX postavenej na parcele registra B. č. XXXX-zastavené plochy a nádvoria zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie H.. Žalobkyňa 1/ a žalobkyňa 2/ sú povinne spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu 3040 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z titulu jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena, pričom plnením jedného zo žalobcov zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého žalobcu. 4. Pôvodne na strane žalobcov vystupoval ako žalobca 2/ O.. S. K. - uznesením zo dňa 22.04.2010 č.k. 7c/536/2008-52 súd pripustil aby pôvodný žalobca 2/ - O.. S. K. z konania vystúpil a na jeho miesto do konania na stranu žalobkyne 2/ vstúpila: E.. F. K.. 5. Žalobkyne žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v 1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, obec a k.ú. H. ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX a stavba súp č. XXXX postavaná na parc č. XXXX. 6. Žalovaná je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, obec a k.ú. H. ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX - pozemky na ktorých sú postavené inžinierske stavby - cestné, miestne a účelové komunikácie. 7. Na parcele č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej je postavená miestna komunikácia, ktorá je označovaná ako E. K.. Slúži a vždy slúžila ako prístupová komunikácia nielen k pozemkom a stavbe vo vlastníctve žalobkýň ale i k ďalším nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa na ulici E. v H.Ť.. Predchádzajúci vlastníci nehnuteľností vo vlastníctve žalobkýň využívali parcelu č. XXXX/X k prístupu, prechodu a prejazdu nerušene viac ako 20 rokov. Cesta na pozemku par. Č. XXXX/X je evidovaná ako komunikácia. 8. V mesiaci november 20004 umiestnili neznáme osoby pred bránu, ktorá slúžila ako vjazd z ulice E. na nehnuteľnosti žalobkýň veľké množstvo stavebného materiálu, čím im bol znemožnený prístup autom k ich nehnuteľnostiam. Tento stavebný materiál bol odstránený dňa 17.03.2006. 9. 24.03.2006 začal neznámy stavebník pred vchodom do domu stavať oplotenie - čiernu stavbu, ktorým úplne zamedzil vjazd do dvora čím opätovne znemožnil riadne užívanie domu - stavby. Ide o stavbu nepovolenú. Dokončená je v rozsahu murovaného plotu vo výške 60cm - v takmer celej dĺžke pozdĺž plotu žalobkýň a drevenou konštrukciou do výšky 180 cm umiestnenou pred ich bránou na komunikácii, pozdĺž ulice E.. Prístup do domu majú žalobkyne len na pešo cez úzku bránku. 10. Žalovaná z výnimkou žalobkýň rešpektuje právo cesty k všetkým susediacim nehnuteľnostiam, žiadnym spôsobom nebráni v prechode a prejazde vlastníkom susediacich nehnuteľností a využívaniu parcely č. XXXX/X k prístupu k týmto nehnuteľnostiam. V prospech vlastníkov parc. č. XXXX a XXXX/ X je na predmetnej nehnuteľnosti zriadené právo prechodu. Zriadenie vecného bremena neobmedzí žalovanú vo výkone jeho vlastníckych práv ani nezníži hodnotu predmetnej nehnuteľnosti. 11. Žalobkyne žalovanú niekoľkokrát oslovili s ponukou na zriadenie vecného bremena Naposledy listom zo dňa 18.01.2008. 12. Prístup k stavbe nie je možné žiadnym spôsobom zabezpečiť iným spôsobom. Všetky okolité pozemky sú zastavané a prejazd resp. právo cesty cez ne nie je objektívne možné. 13. Žalovaná sa k predmetnej žalobe vyjadrila tak, že s ňou nesúhlasí a navrhla ju zamietnuť. Uviedla, že nie je pravdou že všetky okolité pozemky sú zastavané a prejazd cez ne nie je možné zriadiť. Uviedla že žalobkyne uzavreli dňa 22.05.2003 kúpnu zmluvu medzi predávajúcim spoločnosťou LAMI, spol. s r.o. a O.. S. K. a I. K. ako kupujúcimi, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, obec a k.ú. H. ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX a stavba súp č. XXXX postavaná na parc č. XXXX napriek tomu, že pred kúpou uvedených nehnuteľností boli pánom A. P. informovaní a výslovne upozorňovaní, že na prevádzané nehnuteľností nie je prístup k pozemku par. Č. XXXX/X(t.č. č. XXXX/X) a stavby - cestného telesa na ňom sa nachádzajúceho, ktorý bol v súkromnom a výlučnom vlastníctve právnickej osoby - spoločnosti LAMI, spol. s r.o. Žalobkyne teda v čase kúpy nehnuteľností vedeli že na nimi kupované nehnuteľnosti nie je prístup z verejnej komunikácie. 14. Žalovaná umožňuje i žalobkyniam prístup na ich nehnuteľnosti z pozemku, ktorý má vo výlučnom vlastníctve z par. Č. XXXX/X. 15. Zriadením vecného bremena v prospech žalobkýň by vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nakoľko žalovanému vznikli a vznikajú nemalé náklady súvisiac s vlastníctvom parcely č. XXXX/X a vznikol by i ch hrubý nepomer medzi výhodou žalobkýň a ostatných

vlastníkov priľahlých pozemkov, ktorým aj podľa žalobkýň žalovaná žiadnym spôsobom nebráni v prechode a prejazde par.č . XXXX/X. 16. Zriadením vecného bremena sa zníži hodnota zaťaženej nehnuteľnosti nakoľko slúži ako vstup do rekreačného zariadenia. Žalobkyne sa na žalovanú neobrátili so žiadnou konkrétnou ponukou. Text podania, ktoré žalobkyne predložili, nie je návrhom dohody o zriadení vecného bremena. Neobsahuje podstatné náležitosti. Súd nie je povinný zriadiť vecné bremeno, ktoré by obmedzovalo žalovanú a žalobkyne sa relevantným spôsobom nepokúsili o mimosúdnu dohodu. 17. Žalovaná poukázala na skutočnosť že žalobkyne do roku 2008 na užívanie svojich nehnuteľností nepotrebovali zriadiť vecné bremeno, preto jej nie je zrejmé prečo sa jeho zriadenia domáhajú po viac ako piatich rokoch vlastníctva nehnuteľností ku ktorým majú prístup. 18. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne 1/, žalovanej, výsluchom svedkov A. P. a A. J., výsluchom znalca O.. S. G., výsluchom znalca O.. C. B., 2 x ohliadkou na mieste samom (04.03.2010 a 26.05.2015), Výpisom z LV č. XXXX, výpisom z LV č. XXXX, kópiou katastrálnej mapy, návrhom na uzatvorenie zmluvy zriadenia vecného bremena vrátane doručenky, kópia katastrálnej mapy č.l. 160, znalecký posudok č. XXXX/XXXX O.. S. G., listina č.l. 258 - prevody nehnuteľností, znalecký posudok č. XXX/XXXX - O.. C. B. vrátane jeho doplnenia , geometrickými plánmi č. XXX-XX/XXXX a č. XXX-XX/XXXX, čestným vyhlásením Š. P. zo dňa 15.11.2017 (č.l. 370), znaleckým posudkom č. XX/ XXXX O.. S.T. G., čiastočný výpis z LV č. XXX,XXXX, ohlásenie drobnej stavby zo dňa 22.05.2006 a vyhlásenie zo dňa 22.05.2006, rozhodnutie Krajského stavebného úradu Trnava zo dňa 21.02.2006, , výpis z LV č. XXXX, XXXX, rozhodnutie Mesta Piešťany zo dňa 11.08.2006, fotokópiami originálov LV č. XXXX,XXXX,XXXX a XXXX v k.ú. H. (č.l. 451-474 spisu), stanoviskom zo dňa 05.01.2018 (č.l. 521 spisu), návrhom nájomnej zmluvy (č.l. 515-518), fotografiami č.l. 519-520, cenová ponuka zo dňa 11.05.2018, krycí list rozpočtu zo dňa 10.05.2018 a rozpočet zo dňa 10.05.2018 a zistil nasledujúci skutkový stav: 19. Žalobkyne sú podielovými spoluvlastníkmi, každá v 1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, obec a k.ú. H. ako parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX a stavba súp č. XXXX postavaná na parc č. XXXX (druh stavby - budova pre školstvo, na vzdelávanie a výskum). 20. Žalovaná je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, obec a k.ú. H. ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXmX - pozemky na ktorých sú postavené inžinierske stavby - cestné, miestne a účelové komunikácie. 21. Cez pozemok parc. č. XXXX je zriadené vecné bremeno - právo prechodu v prospech každodobého vlastníka parc. č. XXXX a XXXX/X zapísaných na LV č. XXXX 22. Právny predchodca žalobkyne 2/ a žalobkyňa 1/ listom zo dňa 18.01.2018, ktorý žalovanej došiel 04.02.2008 žalovanú vyzvali na uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok p.č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria zapísanom na LV č. XXXX pre obec a k.ú. H. v prospech vlastníka stavby súpisné č. XXXX postavenej na parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k.ú. H.. 23. Žalobkyňa 1/ v rámci svojej výpovede uviedla, že má v predmetnej stavbe trvalý pobyt. Približne v roku 2006 bol dokončený pred ich plotom plot neznámej osoby a to tak, že prístup k ich stavbe na ich pozemok je možný z parcely žalovanej iba cez malú bráničku určenú pre peších nakoľko vedľajšia brána určená pre motorové vozidlá je zastavaná plotom neznámej osoby. Z inej strany nie je parcela ktorá by bola evidovaná ako komunikácia. Muselo by sa prejsť cez záhrady. 24. Žalovaná v rámci svojej výpovede uviedla, že predmetný plot zakúpila ona to z dôvodu zabezpečenia nehnuteľnosti jednak komunikácie, ktorá je v jej vlastníctve ako i penziónu, ktorý s nachádza v susedstve nehnuteľnosti žalobkýň. Žalobkyne mali zabezpečený prístup k pozemku stavbe nakoľko vykonávali rekonštrukciu na predmetných nehnuteľnostiach a to pred postavením plotu pred ich nehnuteľnosťou. Plot, ktorý zakúpila nie je úplne po celej dĺžke jej nehnuteľností iba z dôvodu, aby žalobkyne mali prístup k svojej parcele aspoň pešo. 25. Z obhliadky na mieste samom zo dňa 18.08.2010 bolo zistené, že pred parcelami č. XXXX, XXXX,XXXX/X, na ktorých je postavená nehnuteľnosť - stavba a pivnica súp. č. XXXX sa nachádza oplotenie vlastníkov uvedených nehnuteľností- zelenej farby, pričom pozdĺž tohto oplotenia v prednej časti nehnuteľnosti je stavba murovaného plotu vo výške cca 50-60 cm po celej dĺžke s drevenou konštrukciou do výšky 180 cm s kovovými držiakmi ukončená kovovou bránou, pričom je ukončená pred vstupom na uvedené parcely- pred vstupom, ktorý umožňuje vstup len pešo. K nehnuteľnosti je možný prístup z prednej časti cez bránu určenú iba na vstup osobám pešo, nie je možné vstúpiť na danú nehnuteľnosť motorovým vozidlom, nakoľko brána pozostávajúca z dvoch krídiel určená pre

vstup motorové vozidlá sa nachádza na opačnej strane ako brána určená pre peších s tým, že tesne pred ňou je umiestnený uvedený murovaný plot s drevenou konštrukciou a kovovými stĺpmi. Uvedený múr je postavený na parcele č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej, ktorá slúži ako miestna komunikácia. Pri čelnom pohľade na miestnu komunikáciu na parcele č. XXXX/X z parciel č. XXXX, XXXX,XXXX/ X zistené, že z ľavej strany uvedených parciel nehnuteľnosť súp. č. XXXX susedí s rodinným domom (žltej farby) a priľahlým pozemkom, z pravej časti susedí s pozemkom, na ktorom sa nachádza penzión C., pričom priamo pri oplotení nehnuteľnosti žalobkýň je parkovisko patriace k penziónu C., pričom k uvedenému parkovisku je prístup možný len cez parcelu XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve odporkyne. Za uvedeným parkoviskom pozdĺž nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň je umiestnená nehnuteľnosť- penzión C.. Z ohliadky bolo zistené, že po pravej strane nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň sa nachádzajú pozemky a penzión C., pričom tieto nehnuteľnosti sú prístupné len cez komunikáciu XXXX/ X vo vlastníctve žalovanej. Za nehnuteľnosťou- rodinným domom nachádzajúcim sa na ľavej strane nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň- za žltým domom- sa nachádza rodinný dom so záhradou, za ktorým sa nachádza rodinný dom so záhradou, cez túto záhradu jej vlastník umožnil žalobkyniam prevoz materiálu vozidlom K., nakoľko materiál žalobkyne potrebovali k rekonštrukcii nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcelách č. XXXX, XXXX,XXXX/X. Na hranici pozemkov navrhovateliek a záhrady, cez ktorý bol umožnený prevoz uvedeného materiálu sa nachádza drevené oplotenie v šírke, ktorá umožňuje vstup pre motorové vozidlo K.. Ďalej toto oplotenie je murované, pričom zadná časť uvedených parciel je oplatená panelovým oplotením. Zo zadnej časti parcely susedia so záhradami, ktoré sú umiestnené za rodinnými domami, teda patria k rodinným domov, pričom tieto rodinné domy sú postavené vedľa seba a miestna komunikácia sa nachádza pred rodinnými domami. 26. V čestnom vyhlásení zo dňa 15.11.2017 Š. P. uviedol, že prístup cez pozemky, nachádzajúce sa na par. Č. XXXX a XXXX/X je nemožný, nakoľko uvedené pozemky sú z prevažnej časti záhradami, ktoré užíva na pestovanie zeleniny, ovocia, rastú na nich ovocné stromy a nenachádza sa na nich žiadna cesta. Prechod medzi stavbou s.č. XXXX a susedným pozemkom pri výjazde na ul P. nemá ani 1,85 m a teda nie je možné vchádzať na jeho pozemok bežnými osobnými autami. Susedom umožnili, výnimočne prechod cez pozemok drobnými stavebnými mechanizmami na obmedzené obdobie, tak aby si susedia mohli upraviť a zrekonštruovať ich nehnuteľnosti z dôvodu, že prístup z verejnej komunikácie im bol obmedzený.

27. Najbližšia komunikácia, ktorá umožňuje prístup na parcely žalobkýň je cez parcelu vo vlastníctve žalovanej č. XXXX/X, pričom druhá alternatíva vstupu na uvedené parcely žalobkýň je cez záhradu v zadnej časti parciel a to po ľavej strane, ktorá je vo vlastníctve pána P. 28. Zo znaleckého posudku č. XXXX/XXXX O.. S. G. súd zistil, že všeobecná hodnota jednorázovej odplaty za zriadenie vecného bremena - práva prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/X v k.ú. H. je 2007,43 Eur. 29. Z výsluchu O.. S. G. súd zistil, že pri oceňovaní vecného bremena neocenil stavby nachádzajúce sa na parc. č. XXXX nakoľko oceňoval vecné bremeno a v rámci toho sa stavby ako také neoceňujú. Výšku vecného bremena vypočítal v zmysel metodiky Žilinskej univerzity a vyhlášky č. 492/2004 Z.z. 30. V Geometrickom pláne č. XXX-XX/XXXX je rozsah vecného bremena práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom zakreslený prerušovanou červenou čiarou na časti parcely č. XXXX/X. 31. V Geometrickom pláne č. XXX-XX/XXXX je rozsah vecného bremena práva prechodu a prejazdu motorovým vozidlom zakreslený prerušovanou červenou čiarou na celom rozsahu parcely č. XXXX/X. 32. Z výpovede svedka A. P. súd zistil, že svedok časť parcely predal rodine K.. Povodne bol vlastníkom materskej školy firma I. alebo iné súkromné osoby. Nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkýň bola pôvodne vlastníctvom spoločnosti A.. Na otázku či nadobúdatelia vedeli že par. Č. XXXX/X je v súkromnom vlastníctve inej právnickej osoby a že nemajú prístup z mestskej komunikácie uviedol, že toto nebolo vôbec predmetom, nebude sa k tomu vyjadrovať a považuje to za trápne. XX. O.. A. J. pri svojom výsluchu uviedol, že v roku 1995-1996 boli oslovený pánom P. že je možnosť kúpiť areál škôlky a jaslí na E. ulici, tak to kúpili na firmu I.. Následne potom pán P. s pánom F. chceli cez firmu A. tú školku a jasle odkúpiť. Bola im ponúknutá aj alikvótna časť prístupovej cesty, na čo oni povedali že to nepotrebujú že majú zabezpečený prístup z druhej strany t.j. z P.. Žiadne užívacie právo k parcele XXXX/X nezískali, nakoľko uviedli že majú zabezpečený prístup s P. ulice. Žalobkyne si prístup k stavbe zabezpečovali cez dvor vedľa parc. č. XXXX a následne cez parc. č. XXXX. 34. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX O.. C. B. v spojení z jeho doplnením že všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena - práva prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/X v k.ú. H. v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. XXX-XX/XXXX je 2600 Eur.

35. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX O.. S. G. súd zistil, že všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena - práva prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/X v k.ú. H. v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. XXX-XX/XXXX je 1400 Eur. 36. Z čiastočného výpisu z LV č. XXX súd zistil, že vlastníkom pozemku o výmere XXXXX E. parcelné č. XXXX/X - vodné plochy zapísanom na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre okres H., katastrálne územie H. je Slovenská republika. 37. Z čiastočného výpisu z LV č. XXX súd zistil, že vlastníkom pozemku o výmere XXXX m2 parcelné č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria zapísanom na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre okres H., katastrálne územie H. je Mesto Piešťany. 38. Z ohlásenia zo dňa 22.05.2006 súd zistil, že žalovaná dňa 22.05.2006 Mestu Piešťany ohlásila - osadenie brány z dôvodu zaistenia bezpečnosti vozidiel zákazníkov penziónu C. na ulici E., H., parc. č. XXXX/X 39. Z vyhlásenia zo dňa 22.05.006 súd zistil, že O.. A. J. vyhlásil že dohliadal na uskutočnenie drobnej stavby - osadenie brány na E. ulici. 40. Z rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Trnave zo dňa 21.02.2006 súd zistil, že KSÚ Trnava - OSP podľa ust § 59 ods. 3 správneho poriadku rozhodnutie Mesta Piešťany č.j. XXXXX/XX/X/XXXX-T. zo dňa 17.10.2005 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie v súlade so zákonom 41. Rozhodnutím Mesta Piešťany č.j. XXXXX/XX/X/XXXX-T. zo dňa 11.08.2006 bola žalovaná odkázaná na súd a stavebné konanie prerušené do doby, než rozhodnutie súdu nadobudne právoplatnosť. 42. V stanovisku zo dňa 05.01.2018 konateľ spoločnosti NEWLIVING s.r.o. uviedol, že akákoľvek ťarcha a uvedená v bode B. listu vlastníctva môže do značnej miery ovplyvniť kupujúceho pri rozhodovaní o kúpe objektu Penzión C. spolu s príjazdovou cestou alebo môže byť dôvodom, ktorý kupujúci využije ako dôvod na zníženie ceny predávaných nehnuteľností. 43. V návrhu nájomnej zmluvy č.l. 515-518 je žalovaná uvedená ako prenajímateľ a žalobkyne ako nájomca, pričom v jej obsahu je navrhnuté, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi časť pozemku o výmere XXmX bližšie špecifikovanú v geometrickom plán č. XXX-XX/XXXX zo dňa 01.03.2010 do nájmu a nájomca ju do prenajímateľa preberá do užívania. Doba nájmu je uvedená na dobu určitú do 28.02.2023. Nájomné je navrhnuté vo výške 50 eur mesačne pričom je v ňom zahrnutý aj paušálny poplatok vo výške 5 Eur spojený s obvyklými drobnými opravami a údržbou. 44. Z cenovej ponuky na prekládku brány zo dňa 11.05.2018 súd zistil, že spoločnosť DANYMEX s.r.o., predložila žalovanej cenovú ponuku na prekládku brány a odstránenie časti murovaného oplotenia nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. XXXX/X parc. reg. B. v k.ú. H. - s tým že cenová ponuka za práce súvisiace s prekládkou elektrickej brány zahŕňajúce demontáž, následnú montáž a súvisiace stavebnomontážne práce s odstránením časti murovaného plotu a s tým súvisiace zemné a iné stavebné práce je vo výške 7068,74 eur. 45. Z krycieho listu rozpočtu zo dňa 10.05.2018 vyplýva že celkové náklady na prekládku brány na E. ulici - vjazd do areálu penzión C. predstavujú sumu 5890,62 eur a DPH 20% - 1178,12 Eur. 46. Z rozpočtu zo dňa 10.05.2018 sú zistil súčet jednotlivých prác a dodávok HSV - zemných prác, zakladania, komunikácie, ostatných konštrukcii a prác - búrania, presunu hmôt HSV, konštrukcii doplnkových kovových vrátane elektromontáže a hodinových zúčtovacích stavieb je spolu 5890,62 Eur bez DPH. 47. Súd nevykonal výsluch svedkov O.. S. K. a E. F. nakoľko žalobkyne, ktoré predmetné výsluchy navrhli výslovne uviedli, že na ich výsluchu netrvajú a súd zároveň dospel k záveru, že výsluch uvedených svedkov by nemohol viesť k zisteniu dalších skutkových okolností významných pre rozhodnutie súdu vo veci samej, skutočnosti ktoré by mali byť preukázané ich výsluchom boli zistené z iných vykonaných dôkazov a preto by ich výsluch bol nehospodárny a nadbytočný. 48. Podľa § 470 ods. 1, 2 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 49. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 50. Podľa ust. § 151n Občianskeho zákonníka (1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. (3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady

na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania 51. Podľa ust. § 151o Občianskeho zákonníka (1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. (3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 52. Pre poriadok je potrebné uviesť, že vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2). Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu 1. niečo strpieť (pati), 2. niečoho sa zdržať (non facere), 3. niečo konať (facere). 53. Každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného subjektu. Tieto práva (oprávnenia) z vecných bremien sú dvojakého druhu: 1. Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Z týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti ( napr. vlastník stavby). Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sú to najmä vecné bremená, ktorým zodpovedá napríklad právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok, právo odberu vody zo studne alebo z iného vodného zdroja umiestneného na povinnej nehnuteľnosti, právo odvádzať odpadové vody cez susedný pozemok a pod. 2. Vecné bremená, v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto osobu viazané (pôsobia in personam). Tomuto vecnému bremenu zodpovedá napríklad právo doživotne užívať určitú nehnuteľnosť, resp. jej časť, byt alebo miestnosť v nej, právo na zaopatrovanie určitým vecným alebo peňažným plnením od zaviazanej osoby a pod. Toto právo nemožno zmluvne prevádzať a neprechádza na inú osobu.V oboch prípadoch konkrétne vymedzenie obsahu práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu vecného bremena je určené aktom, na základe ktorého vecné právo vzniklo. 54. Vo všeobecnosti je teda možné uviesť, že subjektmi vecného bremena (na strane povinného) sú vlastníci nehnuteľnosti. Ide tu o subjekty, ktoré sú určené na základe ich vlastníckeho práva k určitej nehnuteľnosti. Subjektom vecného bremena na strane oprávneného však môže byť aj určitá osoba, teda konkrétne určená osoba, bez viazanosti jej oprávnenia na vlastnícky vzťah k určitej nehnuteľnosti avšak len za splnenia zákonných podmienok. 55. Spôsoby vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcich vecným bremenám sú v zákone uvedené taxatívne. V tejto súvislosti vzhľadom na predmet sporu je potrebné uviesť, že vecné bremeno môže svojím rozhodnutím zriadiť súd len v štyroch prípadoch a to:

I. V konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti pri jej reálnom rozdelení k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti (§ 142 ods. 3). Toto vecné bremeno môže byť spojené len s vlastníctvom nehnuteľnosti a nemôže byť zriadené v prospech osoby, ktorá nie je vlastníkom novovzniknutej nehnuteľnosti. II. Pri úprave vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby (stavebníkom) neoprávnene zriadenej na cudzom pozemku, a to za náhradu v prípade, keď súd nenariadi odstránenie tejto stavby, ani ju neprikáže za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku za podmienky, že toto vecné bremeno je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (§ 135c ods. 3). V oboch prípadoch najčastejšie ide o právo prístupovej cesty k druhej nehnuteľnosti. III. V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (§ 150), ak sa spoločná nehnuteľnosť reálne rozdeľuje na samostatné novovzniknuté nehnuteľnosti, ktoré sa prikazujú do vlastníctva tak jednému, ako aj druhému bývalému manželovi. Takéto zriadenie vecného bremena je prípustné v odôvodnených prípadoch na základe analógie (§ 853 v spojení s § 142 ods. 3). IV. Ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý

pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. Podľa názoru súdu podľa ustanovenia § 142 ods. 3 a ust. § 151o ods.3 môže byť rozhodnutím súdu zriadené len vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti. V takomto prípade je teda vylúčené zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré by patrilo určitej osobe. (R 1/1989 (s. 8, ods. 1 a 3)).Vecné bremeno nemožno zriadiť v prospech konkrétne neurčenej osoby alebo bez vzťahu k určitej nehnuteľnosti - rozumej bez existencie vlastníckeho práva osoby ku reálne existujúcej stavbe .

56. Nakoľko predmetom tohto sporu bolo uplatnenie práva žalobkýň na zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu podľa ust. § 151o ods. 3 je ďalej potrebné uviesť, že v tomto ustanovení je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby. Zákon výslovne nerieši otázku, akú povahu musí mať stavba, ktorej sa má právo cesty týkať. Podľa názoru súdu možno však jednoznačne zastávať názor, že musí ísť o stavbu, ktorá má charakter nehnuteľnosti (viď. FEKETE, I. - FEKETEOVÁ, M.: Právo cesty cez priľahlý pozemok (nové vecné bremeno), Poradca, 2009, č. 4-5, s. 388-395). Podľa ustanovenia § 119 ods. 2 sa za stavbu považujú iba stavby spojené so zemou pevným základom. Musí ísť súčasne aj o stavbu oprávnenú (o neoprávnenú stavbu podľa ustanovenia § 135c ods. 1 ide vtedy, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku). Okolnosť, že zriadenia práva cesty cez priľahlý pozemok sa domáha vlastník stavby, ktorý si nielenže nezabezpečil prístup k stavbe, ale navyše ide o stavbu nepovolenú (stavbu čiernu), t. j. o stavbu, pri ktorej o povolenie vlastník podľa stavebného zákona nepožiadal alebo ju stavebnému úradu neohlásil, by bola dôvodom, pre ktorý by súd vecné bremeno práva cesty nezriadil. Zákon nehovorí o tom, na aký účel má slúžiť stavba, ku ktorej sa má vo forme vecného bremena zabezpečiť prístup. Z tohto hľadiska môže ísť o stavbu, ktorá slúži na akýkoľvek účel. Z hľadiska aplikácie ustanovenia § 151o ods. 3 nezáleží preto na tom, či stavba slúži na účely bývania (rodinný dom, obytný dom), podnikania (prevádzka podniku), alebo na verejné účely (napr. zdravotnícke zariadenie). Avšak z hľadiska rozsahu práva cesty je dôležitá hospodárska potreba stavby, resp. spôsob a rozsah jej užívania. Na tieto okolnosti musí prihliadať aj súd, ktorý bude o práve cesty cez priľahlý pozemok rozhodovať. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má Občiansky zákonník na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. Právo cesty možno zriadiť súdom aj v prípade, ak stavba je síce obklopená pozemkami vlastníka stavby, ale tento nemá ani cez svoje pozemky zabezpečený prístup k verejnej komunikácii. Obdobne zákon výslovne nepoužíva výraz „nevyhnutná cesta“. Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci) však vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne aby splnila svoj hlavný účel: aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Prístup vlastníka stavby musí byť zabezpečený k verejnej komunikácii (ceste). Verejné cesty sú vymedzené v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Vecné bremeno môže byť zriadené buď k existujúcej ceste alebo na náklady žalobcu alebo jeho pričinením môže byť zriadená nová cesta. Nevyhnutnú cestu podľa ustanovenia § 151o ods. 3 možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe. Právo cesty nemožno zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku. V prípade potreby zabezpečenia prístupu k pozemku cez iný pozemok prichádza do úvahy buď mimosúdne zriadenie vecného bremena prechodu cez cudzí pozemok alebo je tu ešte možnosť postupovať podľa stavebného zákona [pozri §108 ods. 2 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov]. 57. Pokiaľ ide o aktívnu a pasívnu legitimáciu osôb v takomto súdnom spore je potrebné uviesť, že ak medzi vlastníkom stavby a vlastníkom priľahlého pozemku nedôjde k dohode o zriadení práva nevyhnutnej cesty, o zriadení tohto práva vo forme vecného bremena môže rozhodnúť iba súd. Súd tak môže rozhodnúť iba na základe návrhu (žaloby) vlastníka stavby, v prospech ktorého môže súd zriadiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré spočíva v práve cesty cez priľahlý pozemok. Žalovaným - odporcom je vlastník pozemku, cez ktorý má byť cesta vedená. 58. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyne nemajú prístup na pešo a motorovými vozidlami k svojej stavbe, stavba súp č. XXXX postavaná na parc č. XXXX (druh stavby - budova pre školsktvo, na vzdelávanie a výskum zapísanej na LV č. XXXX, obec a k.ú. H.. Stavba sa nachádza na pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX, ako pozemok parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria

o výmere XXXmX, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXmX, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX. 59. Pred parcelami č. XXXX, XXXX,XXXX/X, na ktorých je postavená nehnuteľnosť - stavba súp. č. XXXX sa nachádza oplotenie zelenej farby, pričom pozdĺž tohto oplotenia v prednej časti nehnuteľnosti je stavba murovaného plotu vo výške cca 50-60 cm po celej dĺžke s drevenou konštrukciou do výšky 180 cm s kovovými držiakmi ukončená kovovou bránou, pričom je ukončená pred vstupom na uvedené parcely- pred vstupom, ktorý fakticky umožňuje vstup len pešo. Medzi stranami nakoniec ani nebolo sporné že žalovaná žalobkyniam vstup na pešo umožňuje. 60. K nehnuteľnosti je možný prístup z prednej časti cez bránu určenú iba na vstup osobám pešo, nie je možné vstúpiť na danú nehnuteľnosť motorovým vozidlom, nakoľko brána pozostávajúca z dvoch krídiel určená pre vstup motorové vozidlá sa nachádza na opačnej strane ako brána určená pre peších s tým, že tesne pred ňou je umiestnený uvedený murovaný plot s drevenou konštrukciou a kovovými stĺpmi. Uvedený múr je postavený na parcele č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej, ktorá slúži ako miestna komunikácia. 61. Z ohliadky bolo zistené, že po pravej strane nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň sa nachádzajú pozemky a penzión C., pričom tieto nehnuteľnosti sú prístupné len cez komunikáciu XXXX/X vo vlastníctve žalovanej. Za nehnuteľnosťou- rodinným domom nachádzajúcim sa na ľavej strane nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkýň- za žltým domom- sa nachádza rodinný dom so záhradou, za ktorým sa nachádza rodinný dom so záhradou, cez túto záhradu jej vlastník - pán P. umožnil žalobkyniam prevoz materiálu vozidlom K., nakoľko materiál žalobkyne potrebovali k rekonštrukcii nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcelách č. XXXX, XXXX,XXXX/X. XX. Na hranici pozemkov žalobkýň a záhrady, cez ktorý bol umožnený prevoz uvedeného materiálu sa nachádza drevené oplotenie v šírke, ktorá umožňuje vstup pre motorové vozidlo K.. Oplotenie je murované, pričom zadná časť uvedených parciel je oplatená panelovým oplotením. Zo zadnej časti parcely susedia so záhradami, ktoré sú umiestnené za rodinnými domami, teda patria k rodinným domov, pričom tieto rodinné domy sú postavené vedľa seba a miestna komunikácia sa nachádza pred rodinnými domami. 63. Žalovaná namietala, že žalobkyne majú prístup zabezpečený aj inak, a to konkrétne cez pozemky, nachádzajúce sa na par. č. XXXX a XXXX/X. Vo vzťahu prístupu cez uvedené parcely však súd dospel k záveru, že zriadenie práva nevyhnutnej cesty cez uvedené parcely nie je možné, nakoľko prístup by nebolo možné zriadiť v nevyhnutnom rozsahu t.j. rozsahu v akom bol vymedzený v geometrickom pláne č. XXX/XX/XXXX - nepostačoval by na prístup motorovými vozidlami a zasiahol by do vlastníckeho práva vlastníka uvedených parciel (aj napriek skutočností že by nezabezpečoval nevyhnutný rozsah) v širšej miere ako do vlastníckeho práva žalovanej, nakoľko pozemky parc .č. XXXX a XXXX/X sú z prevažnej časti záhradami, ktoré užíva vlastník na pestovanie zeleniny, ovocia, rastú na nich ovocné stromy a nenachádza sa na nich žiadna cesta, na rozdiel od parcely žalovanej, na ktorej sa nachádza miestna komunikácia a na tento účel je aj užívaná. Prechod cez ktorý by prípadná nevyhnutná cesta medzi stavbou s.č. XXXX a susedným pozemkom pri výjazde na ul P. viedla je široky cca 1,85 m a teda nie je možné cez takýto pozemok prejsť bežnými motorovými vozidlami, a nebola by tu splnená požiadavka na minimálnu šírku prístupovej komunikáciu 3 m. . Nie je možné opomenúť ani skutočnosť že takýto nedostatočný prístup by musel viesť cez uzavretý dvor vlastníka pozemku. Žalobkyniam síce bol vlastníkom umožnený prechod za účelom rekonštrukcie stavby drobnými stavebnými mechanizmami ale len na obmedzené obdobie. 64. Súd preto dospel k záveru, že cez pozemky parcely č. XXXX a XXXX/X nevyhnutná cesta viesť nemôže, nakoľko vychádzajúc z § 82 ods. 3 a 4 vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.z. o technických požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť stavieb vyplýva , prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku najmenej 3 m. Práve túto šírku preto súd považuje za minimálnu šírku cesty potrebnej na prístup k stavbe. Z uvedeného potom vyplýva, že prístup žalobkýň k stavbe nemožno zabezpečiť inak, ako je vymedzené v geometrickom plán č. XXX-XX/XXXX, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, nakoľko práve tento rozsah zabezpečí minimálny prístup žalobkýň k hraniciam ich pozemku. 65. Zriadenie vecného bremena spočívajúce v neobmedzenom prechode a prejazde v rozsahu vyznačeným geometrickým plánom XXX-XX/XXXX zo dňa 01.03.2010 by nenapĺňalo podmienky nevyhnutnej cesty a zasahovalo by do vlastníckeho práva žalovanej neprimerane, keď by v podstate umožňovalo žalobkyniam prechádzať cez obe pôvodné prístupové brány a zasahovalo by celú parcelu XXXX/X, čo by určite bolo pre žalobkyne pohodlnejšie ale pohodlnosť vlastníka stavby nemôže odôvodniť zriadenie vecného bremena v rozsahu presahujúcom nevyhnutný prístup na pešo a motorovými vozidlami. Nakoniec samotné žalobkyne na pojednávaní dňa 20.05.2015 uviedli, že súhlasia , že bude vecné bremeno zriadené v rozsahu podľa geometrického plánu č. XXX-XX/XXXX.

66. Z alternatív ktoré v priebehu konania žalobkyne navrhli sa súdu práve tá ktorú vymedzil vo výroku tohto rozsudku javí ako tá, ktorá nielen navzájom ich porovnaním vlastníka pozemku - žalovanú zaťaží čo najmenej, ale ide zároveň o trasu ktorá je svojím rozsahom minimálna na zabezpečenie nevyhnutnej cesty - prechodu na pešo a prejazdu motorovými vozidlami za účelom prístupu z verejnej komunikácie k stavbe žalobkýň. 67. Súd sa zaoberal námietkou žalovanej že žalobkyne sa vlastným zavinením zbavili prístupu ku svojej stavbe, a dospel k záveru, že zriadeniu cesty v zásade nebráni skutočnosť, že niekto kúpi stavbu bez zabezpečeného prístupu, keďže zabezpečenie užívania je vo všeobecnom záujme aj v záujme vlastníkov susedných nehnuteľností. Neužívaná a neudržovaná stavba by mohla byť zdrojom rôznych imisií a ohrození pre susedov. Za týmto účelom bolo potrebné skúmať či výkon práva žalobkýň nie je v rozpore s dobrými mravmi. 68. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na zistení skutkový stav a to skutočnosť, že žalobkyne po kúpe nehnuteľnosti mali fakticky zabezpečený prístup k nehnuteľnosti cez dve vstupné brány práve cez pozemok parc. reg. „ B.“ č. XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX E.X zapísanom na LV č. XXXX pre obec a katastrálne územie H., pričom uvedená parcela slúžila ako miestna komunikácia a prejazd cez ňu až do výstavby murovaného plota a elektrickej brány im bolo žalovanou umožňovaný, a až následne došlo výkonom vlastníckeho práva žalovanej k obmedzeniu ich možnosti prístupu , nejaví sa výkon práva žalobkýň ako rozporný z dobrými mravmi. 69. Samotné skutočnosti tvrdené a preukazované žalovanou ohľadne pôvodného stavu parciel, ich postupných prevodov, zmenšovania a delenia parciel, čo viedlo nakoniec k predaju parciel žalobkyniam v stave bez prístupu k nehnuteľnosti na nej sa nachádzajúce nepreukazujú skutočnosť že by sa žalobkyne o prístup k nehnuteľnosti pripravili vlastným zavinením. Tu však treba opakovane poznamenať že ani skutočnosť, že žalobkyne prípadne ich právny predchodcovia by sami zavinili to, že k ich stavbe nie je riadny prístup, nemôže úplne vylúčiť možnosť zriadenia práva nevyhnutnej cesty. Zákon totiž pro tento prípad zriadenie práva cesty priamo nevylučuje; je treba vziať do úvahy, že vo verejnom záujme je i zaistenie riadneho užívania stavieb ich vlastníkmi. Ide tu nielen o záujem na tom, aby vlastnícke právo vlastníka stavby mohlo byť vykonávane, ale i o verejný záujem na riadnej údržbe stavby a na minimalizácii účinkov neužívanej a neudržovanej stavby na okolie. 70. Žalovaná poukázala na rozsudok NS ČR zo dňa 23.06.2005 sp. Zn. 22Cdo/2667/2004 s tým, že s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam nie je vylúčené zriadiť vecné bremeno len v práve prechodu po priľahlom pozemku, ak má vlastník stavby zaistený príjazd motorovým vozidlom k hranici zaťaženého pozemku a krátka niekoľkometrová vzdialenosť od tejto hranice ku vchodu do domu nevybočí z obvyklej vzdialenosti medzi stavbou a miestom príjazdu. Tu súd poukazuje na neaplikovateľnosť daného rozhodnutia na okolnosti predmetného prípadu, nakoľko tento riešil skutkovo odlišnú situáciu v ktorej osoba domáhajúca sa zriadenia vecného bremena už mala zabezpečený prístup k hranici zaťaženého pozemku a to do prístrešku zjavne určeného na parkovanie. Žalobkyne nemajú zabezpečený príjazd k hraniciam zaťaženého pozemku, inak ako ho má každý účastník cestnej premávky, t.j. majú možnosť prechádzať po tejto komunikácii za podmienok stanovených zákonom o cestnej premávke a možnosť „zaparkovať“ resp. odstaviť motorové vozidlo na cestnej komunikácii preto nemôže byť výnimočnou okolnosťou, ktorá by viedla len k zriedeniu práva prechodu bez práva prejazdu motorovými vozidlami. 71. Právo cesty vyplývajúce z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, ak má zabezpečiť prístup vlastníkovi stavby k verejnej komunikácií, musí v sebe zahŕňať nielen právo pešieho prechodu, ale aj právo prejazdu motorovými vozidlami za predpokladu, ak je to možné. Daný stav sa v predmetnom prípade dosiahne práve odstránením časti murovaného plota a preložením elektrickej bráni mimo priestoru vymedzeného geometrickým plánom č. XXX/XX-XXXX. Takýmto postupom bude zároveň zabezpečený v prípade potreby aj prístup vozidiel rýchlej záchrannej služby a hasičského záchranného zboru, nakoľko ten za súčasného stavu cez žalovanou umožnený prístup na pešo motorovými vozidlami príslušných jednotiek fakticky možný nie je . 72. Tu je potrebné poukázať aj na ust § 45 ods. 1 zákona č. 314/2001 Z. z. <aspi:// module='ASPI'&link='314/2001 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o ochrane pred požiarmi je vlastník alebo užívateľ nehnuteľností povinný umožniť vstup na nehnuteľnosť na vykonanie opatrení nevyhnutných na zdolanie požiaru, alebo na zamedzenie jeho šírenia, prípadne na vykonanie záchranných prác. Pričom jediná vhodná prístupová cesta bude možná práve parcelu žalovanej v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. XXX/XX-XXXX. XX. Súd si je vedomí že na zriadenie nevyhnutnej cesty nepostačuje len nevyhnutnosť umožniť vjazd záchrannej službe, hasičom a polícii, zároveň však je potrebné uviesť nepriamym dôsledkom zriadenie práva prechodu a prejazdu v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. XXX/XX-XXXX bude aj

možnosť príjazdu záchranných zložiek kedykoľvek podľa potreby a budú tak v prípade ak to bude nutné zasiahnuť aj prostredníctvom motorových vozidiel. 74. Samotná skutočnosť, že do dňa vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie nebolo rozhodnuté o zmene užívania stavby vo vlastníctve žalobkýň, nemôže byť dôvodom pre ktorý by nebolo právo nevyhnutnej cesty zriadené. Žalobkyne preukázali že si návrh na zmenu užívania stavby na stavebný úrad podali už v roku 2005, žalobkyňa 1/ má v nehnuteľnosti nahlásený trvalý pobyt a nehnuteľnosť užíva na bývanie. Stavebný úrad do dnešného dňa vo veci právoplatne nerozhodol, pričom konanie o zmene užívania stavby prerušil. Konanie o zmenu účelu užívania stavby tak stále prebieha viac ako 13 rokov bez zavinenia žalobkýň. 75. Súd je toho názoru že ak prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť inak, a sú tak ako v tomto prípade splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve nevyhnutnej cesty, a žalobkyne síce užívajú stavbu na iný účel predovšetkým z dôvodu, že o zmene účelu užívania stavby nebolo právoplatne rozhodnuté viac ako 13 rokov, nemôže byť takáto skutočnosť dôvodom na nezriadenie vecného bremena. Nejde teda o stavbu ktorú by žalobkyne alebo ich právny predchodcovia postavili bez ohlásenia alebo povolenia a nemožno teda na ňu nazerať na čiernu stavbu. 76. V prvom rade treba uviesť, že rozsah v akom súd vecné bremeno zriadil vo výroku tohto rozsudku umožňuje využívať pozemok žalovanej na prechod a prejazd len v nevyhnutnom rozsahu, a podľa názoru súdu by bolo až na výnimočné okolnosti u každého vlastníka stavby bez ohľadu na účel na aký by bola užívaná odôvodnené požadovať zabezpečenie prístupu minimálne v takom rozsahu. Pretože v zásade platí že účel využívania stavby môže byť akýkoľvek. 77. Nad rámec uvedeného je potrebné uviesť, že v prípade ak by uvedená stavba bola skutočne využívaná ako budova pre školstvo, na vzdelávanie a výskum - t.j ako budova detských jaslí - bolo by vo verejnom záujme zvažovať, že v prípade takéhoto zariadenia je pravdepodobne dôvodné zriadenie vecného bremena v rozsahu geometrického plánu č. XXX/XX-XXXX. 78. Žalovaná v priebehu konania (12.03.2018) e-mailom zaslala PZ žalobkýň nájomnú zmluvu (č.l. 515-518). Súd uvedený návrh nájomnej zmluvy zo strany žalovanej považuje za špekulatívny, keďže ho žalovaná žalobkyniam zaslala až v posledných mesiacoch súdneho konania prebiehajúceho od augusta 2008 teda po takmer 9,5 roku, zároveň v čase keď už jednak z oznámeného predbežného právneho posúdenia súdu ako aj zo stavu dokazovania, bolo žalovanej zrejmé že súd žalobe vyhovie a právo nevyhnutnej cesty zriadi. Súdu zároveň nepreukázala že smerom k žalobkyniam urobila návrh na uzavretie nájomnej zmluvy v zmysle ust. § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka a teda, že v prípade jeho prijatia žalobkyňami by ním bola žalovaná viazaná. 79. Odhliadnuc od uvedeného, však obsahovo navrhnutú nájomnú zmluvu súd považuje vzhľadom na okolnosti prípadu za nedostatočnú. Doba určitá do 28.02.2023 je podľa názoru súdu výrazné krátka - ide len o necelých 5 rokov, a vzhľadom na dĺžku samotného súdneho konania, ktoré už takmer dvojnásobne presahuje navrhnutú dobu nájmu, nemožno od žalobkýň spravodlivo požadovať aby sa uspokojili s prístupom zriadením obligačne, ktorý by ich právnu istotu ohľadne prístupu k ich stavbe odstránil len na prechodné obdobie 5- tich rokov. Zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve nevyhnutnej cesty tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku tak prispeje k odstráneniu daľších možných sporov ohľadne prístupu k stavbe žalobkýň nielen medzi stranami sporu ale aj všetkými daľšími vlastníkmi predmetných nehnuteľností do budúcnosti. 80. Z vykonaného dokazovanie taktiež vyplýva, že zo strany žalobkýň nie je možné dospieť o nedostatku iniciatívy zmluvne dohodnúť právo cesty nakoľko súdu preukázali, že žalovanú žiadosťou zo dňa 18.01.2008, ktorá došla žalovanej dňa 04.02.2008 a ktorou žiadali žalovanú o uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena. Uvedená výzva bola opätovne doručená súdom žalovanej spolu so žalobou dňa 16.12.2009. 81. Súd prechod na pešo a prejazd motorovými vozidlami časovo neobmedzoval nakoľko má za to že samotné umiestnenie časti predmetnej parcely cez ktorú budú žalobkyne prechádzať vylučuje skutočnosť, že by neobmedzený prechod a prejazd akýmkoľvek spôsobom obmedzovali žalobkyne vo výkone ich vlastníckych práv. 82. Poslednou otázkou ktorou sa súd zaoberal, bola finančná náhrada, ktorú budú žalobkyne povinné ako kompenzáciu vyplatiť žalovanej. V tomto prípade nejde o samostatný nárok, ktorý by bolo potrebné v konaní uplatniť vzájomnou žalobou(v konaní preto nebol potrebný žalobný návrh žalobkýň na priznanie náhrady žalovanej a súd preto nie je ani návrhom žalobkýň viazaný), pretože súd v prípade rozhodovania podľa citovaného § 151o Občianskeho zákonníka nanovo usporiada vzťahy k nehnuteľnostiam medzi susediacimi vlastníkmi týchto nehnuteľností, a to tak, aby jediným rozhodnutím došlo k vyriešeniu všetkých otázok tohto nového usporiadania. Ak teda súd na jednej strane zriadi vecné bremeno práva nevyhnutnej cesty, potom na druhej strane musí tento zásah do vlastníckeho práva žalovanej vyrovnať

povinnosťou žalobkýň na finančnú náhradu, v tomto prípade jednorazovú, a to tak, aby bola jej výška primeraná k rozsahu zásahov do vlastníckeho práva žalovanej. 83. Súd pri úvahe o hodnote jednorázovej náhrady za zriadenie vecného bremena vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, a to konkrétne znaleckých posudkov č. XX/XXXX O.. S. G., a č. XXX/ XXXX O.. C. B. vrátane jeho doplnenia a teda zohľadnil, že znalci stanovili hodnotu jednorázovej odplaty za zriadenie vecného bremena vo výške 1400 resp. 2600 eur. Je potrebné poznamenať že závery uvedených znaleckých posudkov si v zásade neodporujú, nakoľko v oboch prípadoch znalci vychádzali z hodnoty časti parcely č. XXXX/X v rozsahu vyplývajúcom z geometrického plánu č. XXX/XX-XXXX avšak O.. C. B. pri výpočte zohľadnil aj hodnotu časti spevnenej plochy - cesty nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/X. Zároveň súd, zohľadnil skutočnosť, že zriadením vecného bremena ako to vyplýva, z výroku I. vyhláseného rozsudku dôjde k negatívnemu zásahu do práv žalovanej, ktorá za účelom zabezpečenia prístupu žalobkýň bude musieť zabezpečiť odstránenie murovaného plota a preloženie elektrickej brány z priestoru vymedzeného geometrickým plánom, čo vychádzajúc z cenovej ponuky na prekládku brány zo dňa 11.05.2018, z krycieho listu rozpočtu zo dňa 10.05.2018 a samotného rozpočtu zo dňa 10.05.2018 bude sprevádzané nákladmi vo výške 7068,74 Eur. Súčtom jednorázovej odplaty za zriadenie vecného bremena (2600 eur) a nákladov na odstránenie múra a preloženie elektrickej brány(7068,64 eur) súd dospel k záveru, že primeraná jednorázová náhrada za zriadenie vecného bremena, ktorú sú povinné žalobkyne zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne by sa pohybovala na úrovni 9668,64 eur. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že by sa zriadením vecného bremena mala znížiť hodnota nehnuteľností žalobkyne a to tak, že už uvedenú sumu jednorázovej náhrady zvýšil na 10 000,- Eur, nakoľko takúto kompenzáciu považuje v komplexe všetkých okolností za primeranú - jednak aj z dôvodu že predmetná parcela žalovanej už je zaťažená vecným bremenom práva prechodu v prospech vlastníkov iných susediacich parciel, ako aj skutočnosť, že súdu žalovaná nepreukázala v akom rozsahu by sa zníženie kúpnej ceny nehnuteľností prejavilo. O primeranosti jednorázovej náhrady v uvedenej výške svedčí aj a skutočnosť, že na pozemku žalovanej sa nachádza miestna komunikácia a keďže žalobkyne budú na prechod a prejazd práve pozemok na ktorom sa nachádza miestna komunikácia a je teda na účel prechodu a prejazdu určený, dôjde tým pádom len k minimálnemu obmedzovaniu žalovanej nad rámec povinnosť odstrániť murovaný plot a preložiť elektrickú bránu. Súd sa zároveň nestotožnil z názorom žalobkýň že konanie žalovanej a to výstavba murovaného plota a elektrickej brány by bolo konaním v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaná daným konaním vykonávala práva jej náležiace ako vlastníkovi predmetného pozemku, pričom drobné stavby riadne ohlásila a zároveň nedošlo k úplnému zamedzeniu prístupu žalobkýň k ich nehnuteľnostiam, nakoľko žalovaná ponechala žalobkyniam prístup k nehnuteľnostiam na pešo. Bola si teda vedomá že úplne zamedzenie prístupy žalobkýň k ich nehnuteľnosti by bolo vzhľadom na okolnosti prípadu neprimerané. Nemôže však byť žalobkyni pričítané na ujmu že rozsah v akom žalobkyniam prístup ponechala bol v menšom rozsahu (len na pešo bez prístupu motorovými vozidlami) ako vyplýva z rozhodnutia súdu nakoľko v prípade ak stavbe nie je možné zabezpečiť prístup inak, môže súd zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok a takéto rozhodnutie súdu má konštitutívne účinky a teda vecné bremeno a právo nevyhnutnej cesty vzniká vlastníkovi stavby až právoplatnosťou rozsudku. 84. V zásade platí že lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na výšku priznanej náhrady za zriadenie vecného bremena, mal súd za to že by bolo neprimerane prísne žiadať od žalobkýň aby uvedenú sumu zaplatili žalovanej v trojdňovej lehote a určil vo výroku II. tohto rozsudku lehotu na plnenie v dĺžke 30 dní do právoplatnosti rozsudku, ktorú považuje za primeranú s tým, že žalobkyne tak dostanú širšiu možnosť zariadiť si svoje záležitosti tak aby si mohli svoju povinnosť zaplatiť žalovanej jednorázovú náhradu za zriadenie vecného breman riadne splniť. 85. O nároku žalobkýň na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalobkyne boli v konaní plne úspešné ( v konaní o zriadenie vecného bremena súd nie je viazaný návrhom žalobcu, a preto aj napriek skutočnosti že žalobkyne svoj nárok vyjadrili v petite ako eventuálny, t.j. pôvodne troma spôsobmi zriadenia práva nevyhnutnej cesty z čoho by sa mohlo javiť že v konaní uplatňoval tri samostatné nároky - domáhal sa v predmetnom konaní len jedného nároku - zriadenia práva nevyhnutnej cesty - ktorému návrhu súd aj vyhovel, nakoľko právo nevyhnutnej cesty zriadil a preto bol v konaní plne úspešný), a súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa pre ktoré by bolo dôvodné náhradu trov konania neprizná, a preto žalobkyniam súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 86. Vo výrokoch IV a V rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania O.. S. G. a O.. C. B. - znalcov, ktorý boli do konania pribratí súdom za účelom podania znaleckých posudkov, ktorý v priebehu konania znalecké posudky vypracovali a predložili súdu, a preto im nepochybne vznikol nárok na náhradu trov

konania (ktoré si aj vyčíslili a teda si ho riadne uplatnili), t.j vznikli v konaní trovy, nárok na náhradu ktorých majú podľa výsledku konania voči neúspešnej žalovanej každý v rozsahu 100%. 87. V danom prípade súd ustanovil znalcov na vypracovanie znaleckého posudku za účinnosti O.s.p., avšak znalecký posudok bol vypracovaný za účinnosti CSP. neumožňuje súdu, aby zo svojich rozpočtových prostriedkov uhradil trovy znaleckého dokazovania, ktoré nie sú kryté preddavkom procesnej strany. Znalec má v konaní o náhradu trov postavenie procesnej strany a z tohto procesného postavenia pre neho vyplýva nárok na náhradu tých trov, ktoré mu vypracovaním znaleckého posudku vznikli. Nárok na náhradu trov konania sa aj v takomto prípade riadi zásadou úspechu v konaní, ktorá vyplýva z ust. § 255 ods. 1 CSP. V konaní vo veci samej bola procesne neúspešná žalovaná, preto súd prvej inštancie znalcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalovanej. 88. Súd podotýka, že v predmetnom prípade rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania znalcov, pričom o samotnej výške a teda o odôvodnenosti a účelnosti ich jednotlivých zložiek bude rozhodovať v rámci rozhodovania o výške náhrady trov. 89. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.