Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34P-106-2017.pdf
PDF · 101.19 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/106/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X. : E. nar. XX.XX.XXXX, K. nar. XX.XX.XXXX a Z. nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., pracovisko D., deti rodičov : matky P. X., rod. P., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom Q. XX, t. č. bytom D., V. XXX/X a otca K. X., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Q. XX, o návrhu otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom takto
rozhodol:
Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť matky k maloletej E. X., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 40,-Eur mesačne na sumu 55,-Eur mesačne, s účinnosťou od 15.06.2017, ktoré je matka povinná prispievať k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť matky k maloletému K. X., nar. XX.XX.XXXX, s účinnosťou od 15.06.2017 do 31.08.2017 z doterajšej sumy 30,-Eur mesačne na sumu 40,-Eur mesačne a s účinnosťou od 01.09.2017 na sumu 55,-Eur mesačne, ktoré je matka povinná prispievať k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť matky k maloletej Z. X., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 30,-Eur mesačne na sumu 40,-Eur mesačne, s účinnosťou od 15.06.2017, ktoré je matka povinná prispievať k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh matky na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 15.06.2017 do 30.06.2018, pre maloletú E. vo výške 147,50 Eur, pre maloletého K. vo výške 245,-Eur a pre maloletú Z. vo výške 105,-Eur, s a matke p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 15,-Eur mesačne pre maloletú E., po 20,-Eur mesačne pre maloletého K. a po 10,-Eur mesačne pre maloletú Z., spolu s bežným výživným k rukám otca, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu K. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP/XX/XXXX-XX.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa otec maloletých detí domáhal s účinnosťou od začatia súdneho konania zvýšenia vyživovacej povinnosti matky k maloletej E. z doterajšej sumy 40,- Eur mesačne na sumu 80,-Eur, k maloletému K. z doterajšej sumy 30,-Eur mesačne na sumu 60,-Eur mesačne a k maloletej Z. z doterajšej sumy 30,-Eur mesačne na sumu 60,-Eur mesačne, čo by spolu predstavovalo
zvýšenie výživného na 200,-Eur mesačne spolu na všetky tri deti. Bol ochotný sa dohodnúť aj na zvýšení výživného na sumu 170,-Eur mesačne spolu na všetky deti. Otec uviedol, že maloleté deti pochádzajú z jeho manželského vzťahu s matkou detí, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 1.3.2017 č.k. XXP/XX/XXXX-XX a súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu mal. E. sumou 40,-Eur mesačne, na výživu mal. K. sumou 30,-Eur mesačne a na výživu mal. Z. sumou 30,-Eur mesačne. Otec poukázal na to, že od uvedenej poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, pretože pri poslednom rozhodovaní bola matka detí poberateľkou len čiastočného invalidného dôchodku v sume 175,-Eur mesačne a podľa jeho vedomostí sa potom matka detí riadne zamestnala. Doplnil, že matka si súdom určenú vyživovaciu povinnosť riadne plní, o deti sa zaujíma. Po rozvode sa z ich domácnosti odsťahovala a t. č. býva v družeckom pomere s jej priateľom, ktorý je zamestnaný a spoločne hospodária. Uviedol, že on býva sám len s troma deťmi v 3-izbovom rodinnom dome, zarába cca 800,-Eur mesačne, spláca dva úvery mesačne v úhrnnej sume 250,-Eur, hradí inkaso 125,-Eur mesačne. Otec ďalej uviedol, že dcéra E. má necelých XX r.okov a teraz ukončila X. ročník Q. Q., mal. K. má necelých XX rokov a teraz ukončil 1. ročník Q. a mal. Z. má XX rokov a ukončila 6. ročník ZŠ. Otec súhlasil, aby sa pre účely zisťovania výšky zameškaného dlhu na zvýšenom výživnom prihliadalo na plnenia matky nad rámec určeného výživného pre mal. E. v sume 60,-Eur, pre mal. K. v sume 30,-Eur a pre mal. Z. v sume 20,-Eur.
2. Matka detí najprv nesúhlasila so žiadnym zvýšením výživného a žiadala návrh otca v celom rozsahu zamietnuť. Potom na pojednávaní uviedla, že by bola ochotná sa dohodnúť na zvýšení výživného najviac na sumu 120,-Eur mesačne spolu pre všetky tri deti, pretože vyššie sumy už nie sú v jej schopnostiach, nakoľko pre jej zlý zdravotný stav si nemôže ani privyrobiť a nevie dokedy bude poberať nemocenské. Matka uviedla, že je pravdou, že po rozvode chvíľu pracovala, k čomu bola donútená okolnosťami, hoci má sklerózu multiplex, ale pridružili sa jej k tomu ďalšie zdravotné problémy s krčnou chrbticou, s čím bola aj na operácii a tak musela prestať pracovať a od 10/2017 je opäť práceneschopná. Upresnila, že ona je poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý jej v 12/2017 prehodnocovali a ten teraz poberá vo výške 230,-Eur mesačne, má 65 % - nú mieru pracovnej neschopnosti. Keďže je od 10/2017 opäť PN, poberá aj nemocenské 280,-Eur mesačne, pričom nevie, dokedy bude poberať aj to nemocenské. Poukázala na zvýšené výdavky spojené s jej zdravotným stavom, bude chodiť na rehabilitácie do I. a pod. Matka poukázala na to, že ona je v zlej situácii, keďže nemá ani deti v starostlivosti, s deťmi sa síce stretáva, ale svokrovci zasahujú a ovplyvňujú najmä syna. Rada by deťom prispievala viac, ale kvôli zdravotným problémom má obmedzené možnosti, ale pri príležitosti sviatkov deťom dáva aj 20,- až 30,-Eur, alebo im prispeje na výlety, kozmetiku a pod. Takouto formou prispievala deťom nad rámec výživného a žiadala, aby sa pri zisťovaní výšky dlhu na zameškanom zvýšenom výživnom tak prihliadalo na plnenia pre mal. E. v sume 60,-Eur, pre mal. K. v sume 30,-Eur a pre mal. Z. v sume 20,-Eur.
3. Kolízny opatrovník odporučil zvýšiť vyživovaciu matky k mal. E. na sumu 60,-Eur mesačne, k mal. K. na sumu 40,-Eur mesačne a k mal. Z. na sumu 40,-Eur mesačne.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, lustrácie v RO, lustrácie v SP, skončenie pracovného pomeru, mzdový list u bývalého zamestnávateľa, potvrdenie o PnD, potvrdenie o príjme matky u bývalého zamestnávateľa, potvrdenie SP o ID, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o príjme matky, rozpis výdavkov, výpis z účtu, potvrdenia o návšteve školy, RL detí, potvrdenie o príjme matky, predpis nákladov bývania, potvrdenie o príjme priateľa matky, výpis z účtu, doklad PN, pokladničné bločky, oznámenie SP, potvrdenie o ID, oznámenie o výplate dôchodku, rozhodnutie SP, lekársku správu, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.XXP/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
5. Maloleté deti pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu K. zo dňa X.X.XXXX č. k. XXP/XX/XXXX-XX a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti E., K. a Z. zverené do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu mal. E. sumou 40,-Eur mesačne, na výživu mal. K. sumou 30,-Eur mesačne a na výživu mal. Z. sumou 30,-Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.2017. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mala maloletá E. XX a X/X rokov a bola žiačkou 2. ročníka Q. stavebnej v K.. Jej cestovné výdavky predstavovali 50,-Eur mesačne. Maloletý K. F. v čase poslednej úpravy výživného XX,X rokov a bol žiakom X.. ročníka ZŠ a maloletá Z. mala vtedy necelých XX rokov a bola žiačkou X. ročníka ZŠ. Otec s deťmi býval v rodinnom dome,
ktorý mali účastníci v BSM, na náklady bývania platil 130,-Eur mesačne a splácal úvery spolu po 240,- Eur mesačne. Pracoval ako I. s priemerným čistým mesačným príjmom 708,-Eur. Okrem týchto troch detí nemal otec iné vyživovacie povinnosti. Matka detí má zdravotné problémy už dlhodobo a v čase poslednej úpravy výživného bol jej jediným príjmom invalidný dôchodok vo výške 175,60 Eur mesačne. Okrem týchto troch detí nemala matka iné vyživovacie povinnosti.
6. Maloleté deti bývajú s otcom a s matkou sa stretávajú. Matka si riadne plní vyživovaciu povinnosť k deťom a príležitostne im prispieva i mimo určeného výživného. F. E. má necelých XX rokov a teraz ukončila X. ročník Q. Q. v K.. Jej cestovné výdavky predstavujú 50,-Eur mesačne. Záujmové krúžky nenavštevuje. Maloletý K. má necelých XX rokov a od septembra 2017 je žiakom strednej školy, aktuálne ukončil X. ročník Q. v L. nad V.. Jeho cestovné výdavky predstavujú 30,-Eur mesačne. Záujmové krúžky nenavštevuje. Maloletá Z. má XX rokov a aktuálne ukončila X.. ročník ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje 20,-Eur mesačne. Navštevuje floorbalový krúžok, ktorý je bezplatný. Maloletá Z. nosí zubný strojček, čo zatiaľ za rok stálo 500,-Eur. Všetky deti sú zdravé, majú ďalšie bežné výdavky primerané ich veku.
7. Otec detí je rozvedený, býva v spoločnej domácnosti len s týmito troma deťmi. Bývajú v rodinnom dome, ktorý majú účastníci v nevyporiadanom BSM. Ich náklady bývania predstavujú 150,-Eur mesačne a otec spláca hypotekárny úver po 250,-Eur mesačne. Otec detí je zamestnaný ako I. s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa vo výške 801,27 Eur, poberá daňový bonus 64,23 Eur mesačne a prídavky na tri deti spolu vo výške 70,56 Eur mesačne. Okrem týchto troch maloletých detí nemá otec iné vyživovacie povinnosti. V nevyporiadanom BSM má otec s matkou detí rodinný dom, v ktorom býva otec s deťmi a otec vlastní auto zn. J. r. v. XXXX.
8. Matka detí je rozvedená. Býva v spoločnej domácnosti s jej terajším priateľom v jeho 1-izbovom byte a na náklady bývania mu prispieva 80,-Eur mesačne. Matka detí je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, ktorý v roku 2016 poberala vo výške 171,60 Eur mesačne, v roku 2017 vo výške 175,60 Eur mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 28.2.2018 bola prehodnotená miera jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so záverom, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 65 % a s účinnosťou od 1.1.2018 jej bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 227,20 Eur mesačne. Popri invalidnom dôchodku bola matka detí od 1.4.2017 do 31.3.2018 zamestnaná ako upratovačka u zamestnávateľa Centrum sociálnych služieb - T., kde od 04/2017 do 10/2017 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem podľa potvrdenia jej zamestnávateľa vo výške 424,44 Eur. Od 23.10.2017 doposiaľ je matka práceneschopná a zo Sociálnej poisťovne poberá popri invalidnom dôchodku nemocenské vo výške 289,50 Eur mesačne. Teda jej aktuálny mesačný príjem predstavuje 516,70 Eur mesačne ( invalidný dôchodok 227,60 Eur + nemocenské 289,50 Eur). Okrem týchto troch maloletých detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. V nevyporiadanom BSM má matka s otcom detí záhradu a rodinný dom, v ktorom býva on s deťmi, iný majetok väčšej hodnoty matka nevlastní. Matka spláca pôžičku ešte z manželstva po 30,-Eur mesačne. V súvislosti so svojim zdravotným stavom má matka tiež zvýšené výdavky, za lieky, bude chodiť na rehabilitácie a pod. Priateľ matky, s ktorým ona žije v spoločnej domácnosti, dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 677,-Eur.
9. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. V danej veci mal súd za preukázané, že návrh otca na zvýšenie vyživovacej povinnosti matky k deťom je dôvodný, hoci nie v takom rozsahu ako navrhoval otec. Je pravdou, že vyživovacia povinnosť matky k maloletým deťom bola naposledy upravená len krátko pred podaním návrhu otca na zvýšenie výživného, pretože výživné bolo naposledy upravené rozsudkom zo dňa 1.3.2017, právoplatným dňa 13.3.2017 a otec si podal návrh na zvýšenie výživného už 15.6.2017, teda po troch mesiacoch. Ale napriek uplynutiu veľmi krátkej doby od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorej sa krátko po rozvode manželstva a úprave jej vyživovacej povinnosti k deťom podstatne zvýšil príjem, pretože od 1.4.2017 sa zamestnala a popri invalidnom dôchodku začala poberať aj mzdu. Medzičasom po začatí konania došlo k zmene pomerov aj strane maloletého K., ktorý od 09/2017 prešiel na stredný typ školy. Na strane maloletej E. a maloletej Z. nedošlo k výraznejšej zmene pomerov, tie sú oproti poslednej úprave výživného len o jeden rok staršie a prešli do vyššieho ročníka tej istej školy ako bolo v čase poslednej úpravy výživného. Maloletá E. prešla z X. ročníka Q. Q. v K. do X.. ročníka tej istej školy a maloletá Z. prešla z X. ročníka ZŠ do 6. ročníka ZŠ. Teda možno konštatovať, že na strane maloletej E. a maloletej Z. nedošlo k žiadnej zmene pomerov. K podstatnej zmene pomerov ale došlo na strane maloletého K., ktorý bol v čase poslednej úpravy výživného žiakom 9. ročníka ZŠ a od X.X.XXXX je žiakom Q. X.koly v L. nad V., čím sa zvýšili nielen jeho cestovné výdavky, ale i ďalšie výdavky spojené s vyšším vekom a prestupom na stredný typ školy. Na strane otca došlo k čiastočnej zmene pomerov v tom, že v čase poslednej úpravy výživného dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 708,- Eur a teraz zarába v priemere 801,-Eur mesačne netto, teda na jeho strane došlo k 1,13 násobnému zvýšeniu jeho zárobkových pomerov. Počet vyživovacích povinností sa mu nezmenil. K podstatnej zmene pomerov však došlo na strane matky detí. Tá v čase poslednej úpravy výživného poberala len invalidný dôchodok vo výške 175,60 Eur mesačne a v čase začatia tohto súdneho konania poberala popri invalidnom dôchodku 175,60 Eur mesačne aj mzdu v priemernej výške 424,- Eur mesačne, ktorú poberala do 10/2017. Jej celkový príjem tak predstavoval spolu 599,60 Eur mesačne. Teda jej príjem sa za to obdobie 3,41 násobne zvýšil oproti času poslednej úpravy výživného. Potom od 23.10.2017 zostala matka detí práceneschopná a bolo jej priznané nemocenské, ktoré poberá vo výške 289,50 Eur mesačne a od 1.1.2018 jej bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 227,60 Eur mesačne. Takto jej aktuálny mesačný príjem predstavuje 516,70 Eur mesačne, čo je 2,94 násobne viac ako mala v čase poslednej úpravy výživného. Počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil.
14. Hoci matka detí s poukazom na jej zlý zdravotný stav nesúhlasila so zvýšením výživného, resp. súhlasila len so zvýšením o 20,- Eur mesačne viac, t.j. na sumu 120,-Eur mesačne spolu na všetky tri deti, mal súd za to, že s poukazom na zistený skutkový stav a zistenú zmenu pomerov je dôvodné aj vyššie zvýšenie výživného. V súlade s § 77 Zákona o rodine a v zmysle návrhu otca súd zvýšil výživné s účinnosťou od 15.6.2017, teda od začatia súdneho konania. Súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti matky k mal. E. zo sumy 40,-Eur mesačne na sumu 55,-Eur mesačne, teda o 15,- Eur mesačne viac. K maloletému K. zo sumy 30,-Eur mesačne na sumu 40,-Eur mesačne za obdobie od začatia súdneho konania do 31.8.2017, kedy bol ešte žiakom základnej školy a s účinnosťou od 1.9.2017, kedy maloletý prešiel na stredný typ školy, na sumu 55,-Eur mesačne, teda zvýšenie o 25,- Eur mesačne viac, pričom výživné určil v rovnakej výške ako u mal. E., ktorá je tiež žiačkou strednej školy. U maloletej Z. súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky zo sumy 30,-Eur mesačne na sumu 40,- Eur mesačne, teda o 10,- Eur mesačne viac. Súd má za to, že uvedené zvýšené sumy zodpovedajú zákonným kritériám odôvodnených potrieb detí, pomeru schopností a možností oboch rodičov prispievať na výživu svojich detí a zistenej zmene pomerov. Je pravdou, že matka detí má zdravotné problémy, pre ktoré je obmedzená v zárobkových schopnostiach a možnostiach, a že sama má zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom, ale s poukazom na jej aktuálne príjmové pomery 516,-Eur mesačne
( invalidný dôchodok + nemocenské) je podľa názoru súdu v jej schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu detí určeným zvýšeným výživným 150,-Eur mesačne spolu na všetky tri deti ( 55,- + 55,- + 40,-Eur). Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, preto argumentácia matky, že ona nevie dokedy bude poberať aj nemocenské, je pre súd teraz irelevantná. Okrem toho matka býva v spoločnej domácnosti s jej priateľom, preto nemusí sama znášať náklady celej domácnosti. Vzhľadom na zdravotné problémy matky a s tým spojené jej zvýšené výdavky a súčasne z toho vyplývajúce jej obmedzené zárobkové možnosti, nemohol súd návrhu otca na zvýšenie výživného v celom rozsahu vyhovieť, nakoľko podľa názoru súdu by určenie vyššieho výživného už nebolo v schopnostiach a možnostiach matky. Je zrejmé, že schopnosti a možnosti otca prispievať na výživu detí sú vyššie ako schopnosti a možnosti matky, preto nebolo možné matke určovať vyššie výživné. Súd prihliadol i na to, že matka sa o deti zaujíma a snaží sa im prispievať a kupovať veci i mimo určeného výživného, čo mal súd za preukázané z predložených pokladničných bločkov. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
15. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
16. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
17. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom v zmysle rozsudku za obdobie od 15.6.2017 do 30.6.2018, s prihliadnutím aj na naturálne plnenia matky nad rámec určeného výživného, na výške ktorých sa zhodli obaja rodičia, vznikol matke dlh na zameškanom zvýšenom výživnom, pre maloletú E. vo výške 147,50 Eur ( 12,5 mesiacov á 15,-Eur - uhradených 40,-Eur), pre maloletého K. vo výške 245,-Eur ( 2,5 mesiacov á 10,-Eur + 10 mesiacov á 25,-Eur - uhradených 30,-Eur) a pre maloletú Z. vo výške 105,-Eur ( 12,5 mesiacov á 10,-Eur - uhradených 20,- Eur), ktoré sumy súd povolil matke splácať v splátkach tak, aby dlh bol u všetkých detí vyrovnaný v priebehu približne jedného roka, pod následkom straty výhody splátok. Súd má za to, že nižšie splátky by predstavovali neúmerne dlhé splácanie dlhu.
18. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).