Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_1T-21-2016.pdf
PDF · 178.71 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Máriou Szabóovou v trestnej veci obžalovaného K. Š., J.. XX.XX.XXXX I. Š., trestne stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.07.2018 v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaný:
F.. K. Š., J.. XX.XX.XXXX I. Š., Y. G. G. X, G.,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
od presne nezisteného dňa od mesiaca december roku 2006 do 11.11.2008 v Bratislave na ulici G. Č.. X v byte spôsoboval psychické utrpenie manželke F.. O. Š. tým, že každý deň vyvolával hádky, nadával jej, že sa „kurví“, ponižoval ju pred ich deťmi, bral jej peniaze a iné cennosti, po byte rozmiestňoval nahrávacie a sledovacie zariadenia, aby potom tieto nahrávky mohol použiť na to, aby poškodenú zosmiešňoval a ponižoval pred cudzími ľuďmi a štátnymi orgánmi, čím spôsoboval poškodenej neustály strach, stres a psychické utrpenie a obvinený poškodenú aj fyzicky napádal, tak že ju fackal, sácal do nej, vytláčal svojím telom a nedovolil jej prejsť po chodbe, ťahal za vlasy a pľuval do tváre, sotil ju na zem a kopal do nej, čím jej takto dennými fyzickými útokmi spôsoboval aj fyzické utrpenie,
t e d a
týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 5 ( päť ) rokov a zároveň sa obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. i) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2T/85/09 zo dňa 12.04.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/82/2016 zo dňa 16.11.2016, právoplatný dňa 16.11.2016, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného K. Š., výsluchom svedka poškodenej O. Š., svedkov S. W., K. Š., S. G., K. Y., Z.. F.. V. S., prečítaním výpovede z prípravného konania svedkov S.. L. N. M. S. G., výsluchom znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých a psychológia sexuality K.. Z. Z., ako aj s oboznámením všetkých listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po dôkladnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd ustálil skutkový stav veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný K. Š. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, teda vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Ku skutku uviedol, že o tom, čo je popísané v obžalobe nič nevie, nič také sa nestalo. Zaráža ho, čo je tam popísané, nebolo tam žiadne bitie ani fyzické týranie. V tom čase, keď poškodená podávala trestné stíhanie, nedošlo k žiadnemu psychickému ani fyzickému týraniu poškodenej práve naopak. Je to krivé obvinenie, ktoré bolo podané zo strany poškodenej, aby dosiahla to, že deti budú zverené jej, aby nemal prístup k deťom a tiež, aby nemohol užívať majetok. Trestné oznámenia boli podávané opakovane. V roku 2007 poškodená podávala trestné oznámenie prvý krát. Na otázku samosudkyne obžalovaný uviedol, že nahrával poškodenú bezpečnostným systémom v ich domácnosti, súhlas poškodenej nezisťoval, pretože je tiež vlastníkom nehnuteľnosti a bola vykonávaná z dôvodu jeho bezpečnosti, ako i bezpečnosti poškodenej a detí. Nahrávacie zariadenia boli zapnuté najmä vtedy, keď nebol v domácnosti, a to z dôvodu ochrany života a zdravia členov domácnosti. Poškodená o tom vedela, aj obžalovanému niekoľko zariadení zobrala a nevrátila mu ich. Nahrávky použil v konaní o rozvode, pretože bol v dôkaznej núdzi a použil ich na preukázanie svojich tvrdení. Na otázku tiež uviedol, že medzi ním a poškodenou dochádzalo k hádkam, keď podal návrh na rozvod. Poškodená s tým nesúhlasila, preto k hádkam dochádzalo, pričom hádky vyvolávala poškodená, lebo bola na to navádzaná svojou advokátkou a pracovníčkou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. K fyzickým útokom z jeho strany nedochádzalo, ale zo strany poškodenej áno. Poškodenej nedával podpisovať žiadne prehlásenia, ani ospravedlnenia. Dával jej podpisovať iba prehlásenia ekonomického charakteru, kde bolo uvedené, že od podania rozvodu sa budú podieľať na chode domácnosti rovnako.
Poškodená - svedok O. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si pamätá hlavne strach, ktorý prežívala, bála sa chodiť domov, mávala migrény, nespávala viac ako štyri hodiny v kuse. Mala z obžalovaného strach, mala žalúdočnú nervozitu. Rôzne útoky boli na dennom poriadku. Boli to jednak fyzické ataky v zmysle, že ju vytláčal svojím telom, nedovolil jej ísť po chodbe, facka, ťahanie za vlasy, pľuvanie do tváre s tým, že popritom ako na poškodenú pľuval jej povedal, že to môže urobiť aj sto krát, lebo je nakazená chudera, jednoducho nadávky k tomu. Tiež jej fúkal dym z cigarety do tváre, zamkol ju na balkóne. To sa stalo asi tri krát, potom si už dávala pozor, volala dcéru, aby poškodenú strážila, prípadne si poškodená so sebou vzala telefón. Poškodená tiež uviedla, že jej obžalovaný bral osobné veci, ako bolo ošatenie. Mobilný telefón našla v šachte v záchode po dvoch mesiacoch, zobral jej kľúče od pivnice, kde mali nejaké bicykle aj korčule. Asi rok, rok a pol, poškodená spávala s deťmi na zemi na matraci z dôvodu, že sa obžalovaného bála, lebo hocikedy v noci prišiel s nadávkami, napríklad či sa jej dobre spí, keď je štetka. Preto poškodená spávala s deťmi, a ešte k tomu mala aj kabelku v
ruke, lebo sa bála, že jej ju obžalovaný zoberie. O ôsmej večer už ležala s deťmi v detskej izbe. Ďalej poškodená vypovedala, že ju obžalovaný neustále obviňoval z nákazy z pohlavnej choroby, ktorú vraj on mal. Bola to chlamýdiová infekcia a bol tým úplne posadnutý. Obžalovaný neustále prezeral prádlo v koši, najmä spodné prádlo, a to aký tam je výtok. Staršiu dcéru K. zobral bez jej vedomia ku gynekológovi, pretože na jej spodnom prádle našiel nejaký výtok. Mohlo to byť vtedy, keď mala K. asi 11 rokov. Potom dostala nejaké mastičky, lebo ich zavolal lekár a obžalovaný ju chcel silou mocou natierať pomocou toho aplikátora, ona sa ho veľmi bála. Obžalovaný chcel natierať aj mladšiu dcéru N.. Poškodená ďalej uviedla, že už si nepamätá všetko do detailov, uviedla iba to, čo jej ostalo v pamäti. Poškodená tiež vypovedala, že opakovane našla rôzne nahrávacie zariadenia v byte, a to úplne náhodou. Nevedela o ich existencii v byte, len mala tušenie, lebo jej obžalovaný sporadicky podsúval rôzne informácie, resp. fakty, ktoré nemal odkiaľ vedieť. V tom čase ako sa jej snažili nejako pomôcť a podporiť priatelia a príbuzní, jej často krát povedali nejaké osobné veci z ich súkromia a obžalovaný to potom využíval, a to takým spôsobom, že im volal a zastrašoval ich. Tieto záznamy tiež nosil na všetky pojednávania, napríklad vo veciach rozvodu. Časom sa potom ani netajil, ako vyhotovoval nieto nahrávky, poškodená obžalovaného aj videla, ako ich upravoval. Pravdepodobne ich zostrihával, lebo nikdy neboli kompletné a vyberal si len tie časti, ktoré mu vyhovovali. Poškodená záznamníky našla na rôznych miestach, napr. na balkóne pod rímsou, v digestore. Poškodená chodila na balkón telefonovať, pretože už mala podozrenie, a preto ho tam obžalovaný dal. Proste poškodená nemala nikdy kľud. Potom robil množstvo malých schválnosti v domácnosti a to napríklad, že vybral všetko z mrazničky, tak že musela svoje nákupy mať u kamarátky. Obžalovaný robil zle, robil to sofistikovane, aby zakryl všetko akože dobrým úmyslom. Tiež robil deťom desiaty, ale boli to desiaty typu horčicový chleba, takže sa to iba vyhodilo. Alebo začal prať, ale pral čierne s bielym, všetko dokopy, a to penou na kúpanie. Parfumy a voňavky poškodenej zlial s mydlom. Poškodená tiež mala dlhodobo pocit štípania na intímnych miestach, ale nakoľko bola na lekárskej prehliadke a nič jej nezistili, tak sa domnieva, že jej obžalovaný niečo striekal na nohavičky. Tieto pocity mala vždy, keď si obliekla vyprané nohavičky. Obžalovaný tiež poškodenú obťažoval v práci. Zasielal jej rôzny listy súkromnej povahy do práce, tieto listy boli otvorené a podal ich na stálu službu s tým, že tam popisoval rôznej jeho výzvy na vyúčtovanie nákladov domácnosti, na jej správanie. Dobre vedel, že ak to takýmto spôsobom podá, tak môže rôzne súkromné veci zverejniť, pretože kým sa dostali k poškodenej, tak prešli celým procesom, ako sa prijíma pošta na úrade. Potom sa stále dožadoval do zamestnania informácií na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žiadal informácie ohľadom dovoleniek a PN poškodenej. Vtedy ešte na colné riaditeľstvo písal žiadosť typu, či vykonané psychologické vyšetrenie pri vstupe do zamestnania je dostatočné k tomu, aby odhalilo jej sklony k alkoholizmu, násilnostiam a podobne. Stalo sa asi tri krát, že zavolal rýchlu zdravotnú pomoc do domácnosti s tým že poškodená je hysterická a ohrozuje deti v domácnosti. Raz sa to vybavilo iba telefonicky, lebo hneď na to volali poškodenej, tak im vysvetlila, že o nič nejde, že obžalovaný ju takýmto spôsobom zastrašuje. Bolo tam toho viac, ale poškodená si už na to nevie spomenúť. Boli veľmi vystrašení, obžalovaný bol úplne posadnutý hnevom, pomstou voči poškodenej, lebo sa mu rozpadlo manželstvo a robením zle, a to až tak, že vôbec nebral ohľad na deti. Deti často plakali, kričali, prosili, aby poškodená zavolala niekoho na pomoc, nechceli s ním chodiť, ale museli, lebo to bolo určené súdom. A keď odmietli, tak privolal políciu a deti si dodnes spájajú svojho otca s políciou, boja sa ho. Dcéry mali mobilné telefóny, aj ich neustále obťažoval, volal im aj 20 krát za sebou. Čo sa týka ekonomických vecí, tak poškodená uviedla, že asi od mája alebo júna 2007 sa obžalovaný prestal podieľať akýmkoľvek spôsobom na ekonomických nákladoch ich domácnosti, prestal splácať hypotekárny úver a všetky náklady na domácnosť. Poškodenej zobral všetky doklady, tak poškodená musela všetko nanovo vybavovať. Keďže dlžník bol obžalovaný, a poškodená bola len spoludlžník, tak to bolo komplikované. Raz mal byť byt až v dražbe, ale s tým poškodenej pomohli rodičia. Obžalovaný na mobil nahrával aj vlastné deti, hneď ako sa mu niečo nepáčilo, tak im strkal mobil pred tvár. Proste bol posadnutý nahrávaním, nahrával všetkých a všetko, aj teraz nahráva. Poškodená tiež uviedla, že ju obžalovaná nútil sa mu veľa krát ospravedlňovať. Raz bola s dcérou K. na ihrisku a museli sa mu dookola, asi 50 krát ospravedlňovať, dookola mu museli hovoriť prepáč. A keď sa mu poškodená musela ospravedlňovať, tak často krát neprijal to ospravedlnenie, lebo podľa neho nebolo správnym tónom, alebo správnou artikuláciou. Ospravedlniť sa mu musela písomne, ale aj ústne. Obžalovaný poškodenej aj nadával, a to v kuse do kuriev nakazených, do štetiek. Za účelom odstránenia niektorých rozporov bola na návrh prokurátora podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť výpovede poškodenej z prípravného konania, v ktorej svedkyňa vypovedala, že dňa 20.12.2006 jej obžalovaný zobral telefón, mesiac jej nedal SIM kartu s telefónnymi číslami na blízkych a príbuzných, zablokoval je prístup k účtu, ktorý bol vedený na jeho meno, ale na ktorý chodila aj jej výplata, nechal ju prakticky dva mesiace bez finančných prostriedkov. K tejto výpovedi z prípravného
konania svedkyňa uviedla, že je to tak, ako uviedla v prípravnom konaní. Do konca decembra 2006 jej výplata chodila na účet obžalovaného, ona si zriadia účet, aby jej výplata chodila na jej účet od januára 2007. Obžalovaný jej mzdu nedal, ani odmeny. Na otázku prokurátora poškodená uviedla, že mali s obžalovaným spoločné auto, ktoré si v decembri 2006 obžalovaný zobral a od vtedy poškodená nevie, čo s autom je. Mali aj spoločné úspory, ktoré však on považoval len za jeho úspory. Poškodená nikdy nevidela jeho výplatnú pásku, nemala prehľad o jeho účte, na ktorý chodila aj mzda poškodenej. Obžalovaný poškodenú vydeľoval z peňazí. Keď sa mu chcelo, tak jej dával peniaze a keď sa mu nechcelo, tak jej nedával. Potom boli prostriedky na vkladných knižkách detí, nejakých 200 000,- Sk a tiež boli písané na neho. Teda obžalovaný s nimi disponoval, deťom žiadne peniaze z týchto úspor nedal. Poškodená tiež na otázku uviedla, že ich komunikácia bola podľa jeho nálady, podľa daného okamihu. Obžalovaný jej povedal, aj odpadky jej budú dobré, že ju zničí, že sa postará, aby ju vyhodili z práce. Ak aj bola zo strany poškodenej snaha o nejaké riešenie, vždy bola neúspešná. Ak sa aj zdalo, že sa na niečom dohodli, tak všetko časom obžalovaný poprel a urobil si to podľa seba. Obžalovaný sa poškodenú snažil odizolovať od priateľov a od príbuzných. Obžalovaný neustále posúval hranice svojej nadvlády, avšak poškodená potom mala svoje záujmy, svojich priateľov, a to sa mu nepáčilo. Potom došlo k podozreniu z nevery a to už začali všetky tieto spory. Obžalovaný v decembri 2006 určil pravidlá, po podozrení z nevery, že poškodená nemohla nikam chodiť, iba do práce a naspäť. Nakoniec podal návrh na rozvod obžalovaný a keď ich rozviedli, tak sa voči tomu odvolal. Pred deťmi sa obžalovaný správal rovnako, bolo mu úplne jedno, či tam boli, alebo nie. Ako keby ich ani nevnímal v tej posadnutosti. Keď sa chcel pohádať, tak sa pohádal. Deti poškodenú pred ním chránili, ale boli ešte maličké, takže bol stále iba krik a plač a bolo to pre poškodenú ešte horšie. Dcéra N. chodila vtedy ešte do škôlky a K. na základnú. Obžalovaný napísal do školy, aj do škôlky výslovný zákaz vyzdvihovať deti inými osobami ako oni dvaja. To znamenalo, keďže on pre deti nechodieval, že ak deti chceli ísť po škole, alebo po škôlke ku kamarátom, alebo keď chceli ísť so starými rodičmi, tak aj tak poškodená musela ísť deti vyzdvihnúť a až potom ich odovzdať. V roku 2008, asi v polovici roka, prestal obžalovaný spávať doma, ale ráno vošiel do bytu, počkal kým sa vystrojili do škôlky a do školy a išiel tesne za nimi a vykrikoval a nadával, napríklad „hlupaňa, ani nevieš aká si hlupaňa“. Poškodená tiež vypovedala, že ju obžalovaný bil pred deťmi vareškou po zadku. Takýchto všelijakých drobných vecí bolo veľa. Obžalovaný sa na tom zabával, že to mu nikto nikdy nedokáže. Obžalovaný to nerobil tak, že ju zbije raz a poriadne, ale on to robil postupne. Postupne robil schválnosti, každú chvíľu niečo vyskočilo. Ale boli aj také situácie, že sa už neovládol, jeho agresivita mala rôznu tendenciu. Narazil poškodenej nos tak, že jej išla krv z nosa, viac krát mala modriny po rukách, alebo po nohách, ale tie poškodená nikomu neukazovala. Spôsoboval jej ich rukami. Poškodená navštívila aj lekára, asi dva krát po útoku. Na otázku obžalovaného poškodená uviedla, že návrh na rozvod nepodala ona preto, lebo nemala odvahu, vedela, čo bude nasledovať a počas materskej dovolenky nemala žiaden príjem. Poškodená sa hanbila o tom hovoriť, o tých násilnostiach a o tom, ako sa obžalovaný správal. Poškodená obžalovanému ustupovala, ale už sa to dostalo do takého štádia, že si už neverila, prestala si veci reálne vyhodnocovať. Čo obžalovaný povedal, to poškodená urobila, aby sa nemuseli hádať. Poškodená nevie, prečo svoju výplatu nechala posielať na účet obžalovaného. V tom čase nemala odvahu, všetko vybavoval obžalovaný. Logicky to poškodená nevie zdôvodniť. Poškodená tiež na otázku obžalovaného uviedla, že ona nemá žiadne zvukové, ani obrazové nahrávky. Tiež uviedla, že boli nastavené pravidlá, ako sa má poškodená správať, mala chodiť iba do práce a z práce rovno domov. Ich vzťah bol autoritatívny. Malo byť všetko tak, ako si to predstavoval obžalovaný a keď to tak nebolo, tak poškodenej povedal, že uvidí čo bude, napr. poškodenej nepomohol s deťmi, nedal poškodenej peniaze, zrušil naplánovaný program a podobne.
Svedok S. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s poškodenou sa spoznali v rámci materskej dovolenky, asi na pieskovisku. Ich deti chodievali spolu do školy, chodili spolu na krúžky, na angličtinu. Každú sobotu spolu chodievali s deťmi na koníky. Obžalovaného svedkyňa vídavala iba občas. Toto trvalo asi dva roky, takže si s poškodenou vytvorili medzi sebou vzťah. Svedkyňa tiež vypovedala, že o ničom nevedela, až jej jedného dňa poškodená povedala, že sa ide rozvádzať. Svedkyňa bola prekvapená. Až potom jej došlo, že poškodená mávala také dni, že svedkyňa nevedela, čo sa s ňou deje. Potom ako jej to poškodená povedala začalo peklo. Poškodená povedala, že mala doma peklo, že ju občas obžalovaný doma zbil, musela sa ospravedlňovať za všetko čo doma urobila. Poškodená rok spávala v detskej izbe, spávala aj s kabelkou pod hlavou, keby obžalovaný niečo vymyslel, pretože mal neskonalú fantáziu. Poškodená s deťmi museli bývať v jednej izbe. Schovávala si u svedkyni veci, napr. bicykel. Obžalovaný ubližoval nielen poškodenej, ale aj deťom. Najviac to bolo vidieť na N.. Svedkyňa
videla čo robí, deti sa ho strašne báli, niekoľko krát k nim utiekli, keď sa báli, keď boli u nich doma hádky. Svedkyňa uviedla, že aj jej sa obžalovaný vyhrážal, keď sa snažila pomôcť poškodenej tak, že vyberala deti zo školy. Vtedy jej obžalovaný povedal, aby sa do toho nestarala, že si má hľadieť svojho, a keď s tým neprestane, tak uvidí. Poškodenej aj požičali peniaze na psychológa, aby mohla dať vypracovať posudky ohľadne detí. Poškodená sa snažila riešiť túto situáciu, stále volala políciu, aj svedkyňa bola dva krát kvôli tomu na polícií, kde sa jej pýtali, čo sa stalo. Svedkyňa im povedala, že má strach ako to skončí, bála sa o ich život, pretože obžalovaný je strašne nevypočítateľný. Na otázku prokurátora svedkyňa uviedla, že poškodená povedala, že keď urobila nejakú chybičku, tak ju obžalovaný zbil. Najprv deti nevedeli, že ju obžalovaný bije, ale potom už ani na deti nebral ohľad. Svedkyňa tiež uviedla, že raz videla na živo agresivitu obžalovaného. Boli prázdniny, poškodená chcela deti odviesť, ale on jej to nedovolil. Poškodená zavolala svedkyni, aby k nim prišla a vtedy svedkyňa videla, aký vie byť obžalovaný agresívny. Stáli v predsieni, obžalovaný trhal deťom tašky z rúk, že nikam nejdú. Obžalovaný zvyšoval hlas, kričal na svedkyňu, nebol schopný normálnej komunikácie, bol agresívny. Svedkyňa tiež uviedla, že na poškodenej raz videla monokel, a potom jej ukazovala modriny na iných častiach tela, napríklad na ruke, alebo na nohe. To bolo asi dva krát. Svedkyňa tiež uviedla, že vie o tom, že obžalovaný kontroloval dcére K. nohavičky. Vraj mala nejakú mykózu a zobral ju ku gynekológovi. Patrícia bola vtedy ešte na základnej škole na prvom stupni, asi tretiačka. Svedkyňa tiež vypovedala, že poškodená nemala od obžalovaného žiadne financie. Od momentu, čo sa rozhodlo, že sa idú rozvádzať, bola poškodená neustále bez financií, nakoľko dovtedy chodila jej výplata na spoločný účet a obžalovaný jej nedával žiadne peniaze. Potom sa poškodená dozvedela, že obžalovaný neplatil hypotéku, ani elektrinu. Bolo aj také obdobie, že mali finančné problémy, a že jedli iba vajcia. Poškodená jej vtedy ukazovala chladničku. Svedkyňa ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že mali v obývačke nad televízorom odpočúvacie zariadenie. Poškodená jej zavolala a plakala, že boli u nich doma rodičia poškodenej a obžalovaný si vymyslel, na základe toho zariadenia, že otec poškodenej obťažuje K.. Za účelom odstránenia niektorých rozporov bola na návrh prokurátora podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania, v ktorej svedkyňa vypovedala, že raz obžalovaný nastriekal poškodenej nohavičky s nejakým kaserom, poškodená mala potom z toho gynekologické problémy, obžalovaný však tvrdil, že sa určite nakazila nejakou pohlavnou chorobou, a že určite nakazila aj ich dcéru K., a preto začal vláčil po gynekologických vyšetreniach aj ich desaťročnú dcéru K.. K tejto výpovedi z prípravného konania svedkyňa uviedla, že súhlasí so svojou výpoveďou z prípravného konania, nechce k nej nič dodať, nevedela si vzhľadom na odstup času spomenúť. Na otázku obžalovaného svedkyňa uviedla, že poškodená si v období rokov 2006-2008 u nich doma odkladala veci, a to napríklad bicykle, aby ich obžalovaný nezobral deťom, aby sa nemohli bicyklovať, alebo aj otepľovačky. Ale odkladala si u nich aj potraviny, nakoľko sa stalo, že poškodená nakúpila potraviny a potom ich nenašla v chladničke. Poškodená si pre potraviny prišla, keď išla variť. Pre bicykle si prišla, keď prišlo rozhodnutie ohľadom zákazu priblíženia. Svedkyňa tiež na otázku obžalovaného uviedla, že na vlastné oči videla dve vystresované deti, pričom na vlastné oči videla to, čo robí obžalovaný iba raz a potom zažila telefonát. Na otázku tiež uviedla, že deti k nim utiekli s poškodenou, lebo poškodená ich nepúšťala samé. Raz, keď poškodená žila s deťmi v izbe bez televízora, tak obžalovaný zavolal rýchlu zdravotnú pomoc, že jeho žena zošalela. Poškodená nevedela, že obžalovaný odišiel z domu, niekto zvonil a keď poškodená išla otvoriť dvere, pred dvermi stála lekárka. Na otázku samosudkyne svedkyňa uviedla, že poškodená bola neustále pod tlakom a stresom. Poškodená jej nepovedala konkrétne koľko krát ju obžalovaný zbil, len to, že musela žiť taký život, že ju bil, že musela písať ospravedlňujúce listy. Poškodená to nikomu nepovedala, lebo sa za to hanbila. Poškodená sa jej sťažovala aj potom, ako jej povedala, že sa ide rozvádzať.
Svedok K. Š. ( dcéra obžalovaného a poškodenej ) na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný stále s poškodenou vyvolával hádky, stále jej robil zle, aj keď boli doma oni ( svedkyňa so sestrou ). Aj keď chodili do školy, do škôlky chodil za nimi, vykrikoval tam, chodil ich odtiaľ zobrať, aj keď nechceli ísť, kvôli tomu ako sa choval doma. Raz keď mala jej sestra narodeniny, tak boli so sestrou a s jej kamarátkami v izbe, rozprávali sa tam a vtedy rozbil obžalovaný nos poškodenej. Svedkyňa to vie, lebo poškodená vtedy došla s krvavým nosom, vraj sa hádali a potom jej rozbil nos. Svedkyňa videla iba ten výsledok, teda ten rozbitý nos. V tom čase boli hádky na dennom poriadku. Poškodená s nimi spávala v izbe, spávala celé roky na matraci, lebo sa báli, že by poškodenej mohol niečo spraviť. Báli sa, že ak by nespala s nimi v izbe, tak by jej mohol nejako ublížiť. Spávala s nimi zo strachu pred obžalovaným. Všeobecne sa báli aj o blízkych, napríklad keď boli na prázdninách u babky, nechceli obžalovanému povedať, aby
im niečo neurobil, lebo sa stalo, keď tam boli, tak tam obžalovaný prišiel, a útočil na nich slovne. Chcel ich odtiaľ zobrať, aj keď mu povedali, že tam chcú zostať, lebo im je tam dobre. Keď obžalovanému nepovedali, kde sú, tak im vyvolával, aj keď vedel, že s ním nechcú hovoriť. Bežne svedkyňa od neho mala 20 - 30 neprijatých hovorov. Bolo to hrozné. Obžalovaný stále vyvolával hádky, boli aj pri tom. Ale svedkyňa už nevie o čom sa hádali, lebo je to už dávno, ale hádali sa stále. Hádky prebiehali tak, že obžalovaný stále zvyšoval hlas, vrieskal. Keď boli u nich v izbe, tak sa nemohli zavrieť dvere, obžalovaný ich zvešiaval. Poškodená sa snažila s obžalovaným nehádať, ona tie hádky nevyvolávala. Hádky vyvolával obžalovaný. Obžalovaný používal vulgarizmy, nadával poškodenej, že je štetka. Na iné si svedkyňa nevie spomenúť. Nevie, ako často poškodenej takto nadával, ale hádky boli na dennom poriadku, tak je možné, že aj denne. Svedkyňa uviedla, že sa obžalovaného báli preto, lebo je veľký nervák, čokoľvek sa mu nepáčilo, tak vybuchol a začal na nich kričať. Báli sa ho preto, že im ublíži, a keďže poškodenej vtedy rozbil nos, tak sa báli aj o svojich blízkych. Na otázku prokurátorky svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o inom útoku ( okrem toho s tým nosom ), a myslí si, že iné fyzické napadnutie na poškodenú, ani zranenia poškodenej nevidela. Svedkyňa tiež uviedla, že má vedomosť o nahrávacích zariadeniach v byte, nakoľko poškodená nejaké našla a keď sa obžalovanému niečo nepáčilo, tak ich začal nahrávať na kameru na telefóne. Pokiaľ ide o nakladanie s financiami v domácnosti, svedkyňa uviedla, že poškodená hovorila, že obžalovaný si bral celú jej výplatu, lebo mali spoločný účet. Svedkyňa však obdobie, kedy sa to malo stať nevedela konkretizovať. Svedkyňa ďalej vypovedala, že keď išli do školy a sestra do škôlky, obžalovaný stále chodil za nimi, vykrikoval za nimi aj po ulici. Báli sa ho. Čo presne vykrikoval, to si už svedkyňa nepamätá. On ich chcel proste stále odniekiaľ násilím dostať, či už zo školy, zo škôlky, alebo od starých rodičov. Stále mu opakovali, že s ním nikam nechcú ísť, ani s ním telefonovať. Svedkyňa tiež uviedla, že jej obžalovaný kontroloval spodné prádlo a potom s ňou chodil do nemocnice, lebo sa mu niečo nepáčilo. Na otázku obžalovaného svedkyňa uviedla, že hádky vyvolával on. O čom boli tie hádky, na to si už svedkyňa vzhľadom na odstup času nespomína. Keď svedkyňa hovorila o tom, že im obžalovaný robil zle, tak mala na mysli to, že vyvolával hádky. Na otázku svedkyňa ďalej uviedla, že od školy ich odvádzala poškodená a obžalovaný za nimi behal. Či ich bral zo škody aj obžalovaný, na to si svedkyňa nespomína, ale pamätá si, že ich chcel zobrať zo školy a škôlky násilím a vyvolával spory aj tam. Na otázku obžalovaného svedkyňa tiež uviedla, že si nepamätá, či videla na poškodenej monokel, nakoľko bola vtedy malé dieťa, je to už desať rokov, pričom dodala, že sa obžalovaného boja aj teraz, či nespravia niečo, čo sa mu nebude páčiť a on vybuchne.
Svedok S. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si už presne nepamätá sled udalostí, lebo je to už dávno, ale čo si pamätá, že raz prišli do Bratislavy na pozvanie dcéry - poškodenej. Išli do škôlky a do jaslí pre deti, lebo poškodená bola v práci. Neskôr im poškodená zavolala, že príde neskôr, lebo majú nejakú akciu. Potom prišiel obžalovaný a pýtal sa, kde je poškodená. Povedali mu, že ostala v robote, lebo majú akciu. Obžalovaný sa rozčúlil a telefonoval, vyzeral byť nervózny, nahnevaný, ale tak asi po pol hodine sa ukľudnil. Potom obžalovaný išiel uložiť deti, kázal im, aby išli s ním do detskej izby, aby sa poprezliekali a išli spať. Naraz počuli veľký krik z izby, lebo deti asi nechceli spať, jedna prišla k nim do obývačky, s plačom že „tatino nás núti ísť spať“, či môžu ísť aj neskôr. Babka zobrala malú a išla ju zaniesť, tíšila ju. Potom svedkovi babka povedala, že obžalovaný chytil malú a hodil ju na posteľ a kričal na deti, aby boli ticho, že majú ísť spať. Bol tam krik, tak babka zavolala políciu. Prišli mestský policajti, zisťovali, čo sa deje, rozprávali sa pár minút s obžalovaným, potom aj s babkou a tým to skončilo. Potom si všimli, že obžalovaný mal pri dverách nachystanú tašku plnú fľašiek, bol nahnevaný kvôli tomu, že poškodená neprišla domov z práce. Obžalovaný potom aj odišiel a prišiel v noci, asi o druhej hodine ráno. Či sa ale vtedy v noci niečo stalo, to svedok nevie. Na druhý deň odišli, ale potom už boli medzi poškodenou a obžalovaným stále konflikty. Poškodená svedkovi hovorila, že ju nenechá spať, že ju v noci budí, že ju napadol, má modriny na rukách. Poškodená sa odsťahovala k deťom do izby. Ďalej svedok vypovedal, že keď ich dcéra pozvala na Vianoce, babka prichystala na večeru, išli sa poobliekať a nachystali na stôl. V tom, ale prišla poškodená a povedala, že obžalovaný nechce, aby s nimi večerali a teda povedala, že ani ona nebude s obžalovaným večerať. Ale babka poškodenú poslala, aby išla s ním a oni sa nejedia neskôr. Svedok tiež uviedol, že raz prišli deti k nim na prázdniny, chodili k nim každý rok. Obžalovaný vyzváňal každý deň, v ten deň, alebo na ďalší deň prišiel obžalovaný pre deti, že idú domov. Deti mu povedali, že oni nejdú domov, ostávajú u babky, že chcú byť na prázdninách. Obžalovaný robil na dvore krik, aby sa deti poobliekali a išli s ním domov. Obžalovaný, alebo babka zavolala políciu, svedok obžalovaného vyhnal z dvora, a upozornil ho, že je na cudzom pozemku, že tu nemá čo robiť. Nechcel ísť, tak svedok
zobral hrubú palicu a vytlačil ho z pozemku. Potom prišli policajti, ktorý išli do vnútra do domu, chceli sa porozprávať s deťmi a za nimi chcel ísť do vnútra aj obžalovaný, ale policajt ho vytlačil, že má ostať vonku. Policajtom deti povedali, že nechcú ísť, že sú u nich so súhlasom matky. Policajti potom odišli aj s obžalovaným. Svedok tiež uviedol, že ešte raz boli u nich a keď už boli v tom stave, tak ich obžalovaný začal vyháňať z domu, vytláčal ich, že tam nemajú čo robiť, že je to jeho dom a zavolal políciu. Prišli tam policajti a povedali mu, že matka má právo dovoliť im tam byť, ukázala im, že je spoluvlastníčka bytu. Svedok tiež uviedol, že obžalovaný na nich podával všelijaké trestné oznámenia, že je svedok pedofil, jeho manželka alkoholička. Obžalovaný mal v byte namontované odpočúvacie zariadenia aj kameru a podal na nich trestné oznámenie, že je svedok pedofil, že obťažoval vnučku. Stalo sa to tak, že svedok sedel pri televízore, poškodená kúpala malú N., priniesla ju zabalenú v uteráku, posadila ju medzi nich na gauč, svedok sa jej asi nejako dotkol nohy a potom to obžalovaný odfotografoval a použil to na súde proti nim. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že pokiaľ ide o útoky obžalovaného na poškodenú, tak obžalovaný bol šikovný, pred nimi to nerobil. Poškodená svedkovi nič nehovorila, to riešila poškodená so svojou matkou, svedkovou manželkou. Zo začiatku sa k sebe obžalovaný s poškodenou správali dobre, obžalovaný mal poškodenú rád, a potom svedok nevie, čo sa stalo. Riešilo sa, či to nejde medzi nimi ukľudniť, prišla k nim aj matka obžalovaného. Svedok sa do toho ale nezapájal. Svedok tiež na otázku uviedol, že vie, že obžalovaný nenechal poškodenú v noci spávať, zažínal jej svetlo a preto aj zobrala matrac a odsťahovala sa deťom do izby. Obžalovaný prestal splácať pôžičku a nájom, poškodená nemala peniaze. Vtedy poškodenej dali aj peniaze ( 25.000,-Sk ), aby zaplatila za dva mesiace a dohadovali sa aj nižšie splátky, aby to poškodená zvládala splácať. Za účelom odstránenia niektorých rozporov bola na návrh prokurátora podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, v ktorej svedok vypovedal, že celé to vyvrcholilo v decembri 2006 dva dni pred sviatkami, dcéra mu telefonovala, aby prišli, plakala, lebo má problémy s obžalovaným, že obžalovaný ju pritlačil k stene, napľul jej do tváre a škaredo nadával. Keď tam prišli, obžalovaný ich nechcel pustiť dnu a zavolal na nich políciu, ale policajti povedali, že tam majú právo byť. K tejto výpovedi z prípravného konania svedok uviedol, že je to tak ako vypovedal v prípravnom konaní. Na otázku obžalovaného svedok uviedol, že na poškodenej nevidel žiadne modriny, ani monokel, ale videla to jeho manželka, matka poškodenej, bola to ženská záležitosť. Nie, že by to svedka nezaujímalo, ale svedok sa do toho nemiešal. Stačilo, že to videla jeho manželka a povedala mu to. Na ďalšiu otázku svedok uviedol, že nevidel žiadne napadnutia, útoky, ani zranenia, stalo sa to, keď boli samy, pričom zranenia videla jeho manželka.
Svedok S.. K. Y., na hlavnom uviedol, že nevie, v ktorom to bolo roku, ale v roku 2007 odchádzal z pozície riaditeľa Daňového úradu, poškodená bola jeho podriadená. Na úrad prišlo niekoľko otázok, resp. udaní na poškodenú, niektoré mali povahu slobodného prístupu k informáciám, teda požadovali určitú informáciu. Niektoré ale boli udaním, že pije v práci, že prečo tolerujú oslavy v práci, že do hlbokej noci sa tam oslavuje, že poškodená nechodí domov. Žiadateľ sa informoval na čerpanie dovolenky, na zostatok dovolenky. Niektoré listy prišli poštou a niektoré prišli tak, že boli osobne doručené stálej službe. V tom čase mal svedok pod sebou asi 1000 ľudí a nebol to jediný rodinný problém, ktorý riešil. Svedok tiež uviedol, že si myslí, že si poškodenú zavolal a upozornil ju, že mu pravidelne a opakovane prichádzajú takéto žiadosti a sťažnosti a upozornil ju, aby si to riešila sama, že nebude riešiť jej rodinné problémy. Od nadriadených poškodenej svedok vie, že to bola bezproblémová zamestnankyňa. Svedok tiež dodal, že niektoré prípady skúmali podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, teda či majú povinnosť odpovedať a poskytnúť informácie, ale veľa z tých prípadov sa týkali výslovne osobného charakteru, teda svedok nemal povinnosť na žiadosti odpovedať.
Svedok Z.. F.. V. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pokiaľ nebol predvolaný na OR PZ BA, o tejto veci nevedel vôbec nič. Až potom, keď svedkovi ukázali fotku poškodenej z REGOB, potom vedel poškodenú zaradiť, že pracovala na Colnom úrade v Bratislave, kde bol od roku 2007 do roku 2010 svedok riaditeľom. Na úrade pracovalo asi 500 - 600 ľudí, svedok poškodenú nevedel bližšie zaradiť. Svedok tiež uviedol, že si na nič nespomína v súvislosti s touto vecou.
V súlade s § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní prečítaná aj výpoveď svedka - S.. L. N., ktorá v prípravnom konaní vypovedala, že pracovala v rokoch 2007-2008 ako školský psychológ na Základnej škole G., pričom ju navštevovala žiačka K. Š.. S obžalovaným sa stretla iba v rámci školy, kde ju navštívil obžalovaný ako rodič dieťaťa K.Í. Š.. Navštívil ju preto, lebo chcel
riešiť problémy, ktoré mal doma s manželkou a problémy, ktoré si spôsoboval tým, že porušoval dohody v rámci školy - vyberal dieťa zo školy bez súhlasu ďalšieho rodiča. Svedkyňa obžalovanému povedala, že ako školský psychológ má v starostlivosti ich dcéru, problémy s manželkou si musí ísť riešiť k inému psychológovi a porušovanie dohôd so školou riešili v rámci rozhovoru a v spolupráci s triedou učiteľkou. Svedkyňa tiež vypovedala, že príčinou návštev K. Š. bola vyostrená situácia v jej domácnosti - konflikt medzi jej rodičmi. Snahou návštev bolo monitorovanie K. Š., aby zistili, ako zvláda situáciu v domácnosti a zabránenie negatívnym dôsledkom, vytvorenie zázemia. K. Š. svedkyňu navštevovala jeden až dva krát za týždeň v závislosti od toho, čo sa udialo v jej domácnosti. Čo sa týka samotného konfliktu medzi jej rodičmi, bola K. zo strany otca a zo strany matky využívaná, aby prostredníctvom nej boli robené prieky druhej strane. Čo sa týka samotných konfliktov v domácnosti, svedkyňa uviedla, že si nie je vedomá toho, aby dochádzalo k fyzickému násiliu v domácnosti, pričom dodala, že podľa nej šlo skôr o verbálne útoky, ktoré K. veľmi zle prežívala a evidentne mala strach o matku. Zo sedení svedkyňa zistila, že K. často bránila matku pred otcom, aj keď mala pozitívny vzťah k obom rodičom. Neskôr začala vnímať, že otec - obžalovaný narúša chod domácnosti. Svedkyňa na záver dodala, že ona sa nesnažila riešiť konflikt medzi matkou a otcom, ale snažila sa pomôcť K., no pre odstup času si už nepamätá, čo sa dialo u nich doma.
V súlade s § 263 ods. 3 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj výpoveď svedkyne
- S. G., ktorá v prípravnom konaní dňa 25.09.2009 uviedla, že s obžalovaným mali dobrý vzťah, bezproblémový, chodili k nim aj s deťmi niekoľkokrát do roka. Poškodená s ním mala nejaké problémy, ale ich s tým nezaťažovali. Zlom nastal v novembri 2006 keď im obžalovaný zavolal, že sa chce rozviesť s poškodenou. Poškodená viac krát svedkyni zavolala a plakala do telefónu, že obžalovaný je agresívny a nadáva jej, pričom v pozadí počuť aj ako plačú deti. Preto sa rozhodli, že k nim pôjdu na sviatky, snažili sa to ešte nejako urovnať, ale s obžalovaným už nebola reč. Stal sa z neho psychopat. Bezdôvodne žiarlil, upodozrieval poškodenú, že ho podvádzala. Začal ich všetkých nahrávať na kameru a odpočúval ich rozhovory s poškodenou a aj to, keď sa svedkyňa rozprávala s manželom v posteli. Obžalovaný mal po celom byte poschovávané rôzne nahrávacie zariadenia. Tieto nahrávky potom použil aj pred súdom, keď žiadal aby im súd zakázal styk s deťmi, pretože svedkyňa je podľa obžalovaného chronická alkoholička a jej manžel pedofil, ktorý zneužíval aj poškodenú, keď bola malá. Okresný súd žiadosti obžalovaného vyhovel a zakázal im styk s deťmi, ale po odvolaní to Krajský súd zrušil a za jeho obvinenie je vedené na polícii trestné konanie za krivé obvinenie. Najviac tým trpia deti, lebo aj pred nimi obžalovaný vykrikoval, že svedkyňa vychovala kurvu a rôzne iné oplzlé nadávky. Keď tam bola svedkyňa cez prázdniny strážiť deti, deti jej hovorili, nech obžalovanému radšej nič nehovorí, že on rýchlo odíde. Staršia dcéra má z obžalovaného veľký strach, aj keď sú deti u svedkyni, tak sa pýta deda, či zamkol bránu, lebo sa bojí, že príde obžalovaný a bude robiť scény, ako veľa krát predtým. Dňa 10.11.2014 svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že s obžalovaným majú problémy už asi 8 rokov. Počas manželstva s poškodenou poškodenú stále sekíroval, bol to taký panovačný násilník. Všetky problémy začali, keď poškodená po materskej dovolenke začala v Bratislave robiť a on na ňu začal až chorobne žiarliť. Svedkyňa s obžalovaným mala ešte v roku 2006 výstup, kedy jej obžalovaný vykrikoval, že svedkyňa vychovala kurvu, že behá za chlapmi, že obžalovaného stálo nemálo peňazí to, že poškodenú musel dať sledovať, aby to zistil. Niekedy v roku 2007 obžalovaný svedkyni telefonoval, že sa s poškodenou rozvedie, že poškodená je psychicky chorá, čo však bola hlúposť. V januári potom podal žiadosť o rozvod. Neskôr zistili, že obžalovaný po celom byte porozmiestňoval nahrávacie zariadenie na odpočúvanie, dokonca v obývačke bola nainštalovaná kamera. Takto obžalovaný monitoroval a zisťoval, o čom sa poškodená s nimi baví a vedel o všetkom, aj keď tam nebol. V čase, keď sa už poškodená s obžalovaným rozvádzali, boli svedkyňa s manželom u nich na návšteve, strážili deti. Vtedy sa vrátil do bytu obžalovaný, začal na poškodenú pred nimi a deťmi vulgárne nadávať, pričom deti boli z toho rozrušené. Poškodená už v tom čase spávala s deťmi v detskej izbe, kam si z manželskej spálne odniesla matrac a periny. Obžalovaný sa vtedy z detskej izby snažil matrac a periny vziať, no deti mu v tom s plačom bránili. Obžalovaný sa na tom smial a nechcel prestať. Svedkyňa mu v tom nedokázala zabrániť, tak privolali políciu. Následne volali aj poškodenej, ktorá hneď prišla domov. V čase hádok k nim svedkyňa chodievala už sama bez manžela, napríklad keď boli deti choré. Obžalovaný vždy robil výstupy, že si tam svedkyňu nepraje, že má z bytu odísť, správal sa vulgárne. Niekoľko krát na svedkyňu zavolal aj políciu, že svedkyňa narušuje jeho práva, že on si neželá, aby ostala v jeho byte. Keď prišli policajti, tak poškodená, aj deti sa jej zastali, že oni chcú, aby tam ostala. Obžalovaný sa snažil poškodenú psychicky zdeptať, chcel naplniť svoje vyhrážky, že poškodenú dostane na psychiatriu, že nie je zdravá. Robil jej také veci, že poškodená začala o sebe pochybovať, napríklad jej schovával veci, menil rozmiestnenie vecí, ktoré mala uložené, prehrabával jej osobné veci, kontroloval telefón.
Svedkyňa uviedla, že obžalovaný systematicky tyranizoval poškodenú už v tom čase, ako začal rozvod, teda niekedy od roku 2006. Už v tom čase sa obžalovaný akoby vysťahoval z bytu, poodnášal si svoje veci, ako aj zariadenie, ktoré mali spoločné. Do bytu si však priniesol posteľ a neustále sa tam vracal, akože tam býva, ale iba za tým účelom, aby s poškodenou vyvolával nezmyselné hádky. Toto trvalo asi do roku 2009, kedy sa ho poškodenej podarilo dostať z bytu preč a rozviesť sa. Na otázku svedkyňa uviedla, že v čase najväčších hádok s poškodenou pravidelne telefonovala a dcéra sa jej zverila, že počas jednej z mnohých hádok ju obžalovaný tlačil na skriňu a pľuval jej do tváre. Vulgárne sa voči poškodenej správal počas hádok, ktoré boli na dennom poriadku.
Znalkyňa K.. Z. Z., vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa v plnej miere pridržiava písomne podaného znaleckého posudku č. 03/2009 z odboru psychológie, odvetvie psychológia detí a dospelých a psychológia sexuality. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa vykonala znalecké psychologické vyšetrenie poškodenej. Poškodená je primerane diferencovaná a integrovaná osobnosť, u ktorej neboli zistené také poruchy v percepčne - kognitívnych procesoch, v intelektových a mnestických funkciách, ako i v osobnosti, ktoré by mali patologický vplyv na jej schopnosť vierohodne vypovedať o prežitých udalostiach. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že u poškodenej sú prítomné diagnostické znaky poukazujúce na prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy. Poškodená je psychicky chronicky psychotraumatizovaná, podnes pretrváva obava existenčného charakteru - poukazuje na to, že reálny pohľad na vlastné schopnosti bol dlhodobým znevažovaním ponížený - poškodený. Sanácia posttraumy vyžaduje psychoterapeutickú starostlivosť. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla, že jej úlohou bolo posúdiť a zodpovedať štyri otázky. Prvá bola, aby vypracovala znalecký posudok, čo aj vykonala. Druhou otázkou bolo vyjadriť sa k črtám osobnosti poškodenej, ktoré majú vplyv na jej vierohodnosť. Na túto otázku znalkyňa odpovedala, že neboli zistené také patologické fenomény, ktoré by mali vplyv na to, že by poškodená skresľovala realitu. Ďalšou otázkou bolo vyjadriť sa, či bol u poškodenej zistený posttraumatický stresový syndróm. Na túto otázku znalkyňa odpovedala, že na základe vyšetrenia bol zistený tento syndróm. Poslednou otázkou bolo posúdiť psychický stav poškodenej a vplyv správania sa obžalovaného na jej psychické zdravie. Tu znalkyňa odpovedala, že bola zistená posttraumatická stresová porucha a je potrebná psychoterapeutická liečba u poškodenej. Iné zistenia znalca neboli. Pri vypracovaní znaleckého posudku znalkyňa vychádzala zo spisu ( ktorého súčasťou bolo uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 11.02.2008, výsluch F.. Š. zo dňa 11.11.2008, výsluch obžalovaného K. Š., pričom znalkyňa mala k dispozícii aj znalecký posudok K.. G. č. 52/2008 ), potom z klinicko - psychologického vyšetrenia a psycho - diagnostického vyšetrenia. Pri psycho - diagnostickom vyšetrení bola použitá metóda zullinger. Klinicko
- psychologické vyšetrenie pozostáva z pozorovania, rozhovoru a odberu anamnestických údajov ( rodinná anamnéza, osobná anamnéza ) a prerozprávania príbehu. Na otázky obžalovaného znalkyňa uviedla, že v znaleckom posudku neriešila rozpory medzi výpoveďou poškodenej a obžalovaného, nakoľko to nie je úlohou znalca. Zároveň znalkyňa na otázku obžalovaného uviedla, že je bežný postup, že pri osobnostných posúdeniach sa vynechá vyjadrenie druhej strany, dokonca by to bolo etické pochybenie, keby znalkyňa prizvala druhú stranu, teda v tomto prípade obžalovaného. Na otázku tiež uviedla, že posstraumatická stresová porucha nie je bežná pri záťažových situáciách ako je rozvod, nakoľko podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb posttraumatická stresová porucha vzniká pri zvýšenej záťaži, ktorá nie je obvyklá, a je neobvyklá množstvom, alebo silou. Môže to byť jednorazový silný útok, alebo často sa opakujúce dlhodobejšie útoky, teda jednorazový veľký tlak, alebo postupné dlhotrvajúce tlaky. Znalkyňa tiež uviedla, že v prípade poškodenej to nemohlo byť spôsobené tým, že návrh na rozvod podal obžalovaný, nakoľko to mohla byť pre poškodenú stresová situácia, ale nie trauma. Na otázku obžalované znalkyňa tiež uviedla, že na záver znaleckého posudku by nemali vplyv ani obžalovaným predložené podklady v prípravnom konaní ( zvukové záznamy, hlasité samomluvy poškodenej ), ani žiadne iné skutočnosti, nakoľko bol vykonaný test, ktorý odráža odraz vnútorného prežívania, myslenia a integrovania osobnosti poškodenej, súčasťou je síce aj spis, ale gro je klinické vyšetrenie a psycho - diagnostické vyšetrenie.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a to najmä lekárske správy, lekárske potvrdenia ( č. l. 81-85 ), písomnosti doložené poškodenou ( č. l. 87-105,126-127 ), písomnosti doložené obžalovaným ( č. l. 131-167 ), vyjadrenie centrum Nádej ( č. l. 209-210 ), vyjadrenie Aliancie žien Slovenska ( č. l. 212 ), sťažnosť a odpoveď ( č. l. 216-217 ), písomnosti ( č. l. 218-237 ), rozsudok OS BA II sp. zn. 19C/4/2007 ( č. l. 239-241 ), uznesenie OS BA II č. k. 17C/251/2008-22 ( č. l. 242-243 ), uznesenie KS BA sp. zn. 12Co/23/2009-31 ( č. l. 244-245 ), rozsudok OS BA II č. k. 19C/4/2007-2019 ( č. l. 246-249 ), rozsudok KS BA sp. zn. 15Co
248/2010-2101 ( č. l. 250-257 , č. l. 216 ), správy a posudky na obžalovaného - REGOB ( č. l. 259 ), Avízo ( č. l. 260 ), lustrácia ZVJS ( č. l. 261 ), Výpis Ústrednej evidencie priestupkov MV SR ( č. l. 262 ), register trestov ( č. l. 263 ), písomnosti doložené poškodenou ( č. l. 230-249 ), aktuálny register trestov ( č. l. 299 ), pripojený spis Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2T/85/09.
Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 06.01.2008 a zo dňa 04.08.2007 vyplýva, že bola privolaná záchranná a dopravná zdravotná služba k pacientke - poškodenej na ulici Bystrého 3 v Bratislave, pričom pacientka je v rozvodovom konaní, pacientka môže podať oznámenie pre psychické týranie.
Z lekárskej správy a potvrdenia zo dňa 29.10.2007 vyplýva, že pacientka - poškodená mala slovnú výmenu názorov s manželom, ktorý ju potom fyzicky napadol, sácal do nej, ťahal ju za vlasy, sácal ju o stenu, vtedy si udrela ľavú ruku, o stenu, zhodil ju na zem, udrel ju do tváre v oblasti nosa, udrel ju dlaňou na chrbát. Objektívny nález pacientky - pomliaždenie nosa a III. prsta ľavej ruky, pričom objektívny nález zodpovedá mechanizmu úrazu podľa údajov od pacienta.
Zo správy S.. K. N. vyplýva, že dňa 02.04.2007 pacientka - poškodená prichádza s viacpočetnými povrchovými hematómami na horných a dolných končatinách po zásahu agresívneho partnera. Hematómy o veľkosti cca 3 x 3 cm, na dolnej končatine podkolení o veľkosti 5 x 4 cm. Z predmetnej správy tiež vyplýva, že pacientka - poškodená dňa 20.06.2017 cca o 17:30 hod. napadnutá manželom v domácnosti - sotil ju pri umývaní riadov, narazila na odvapkávač riadu. Objektívne - hematóm na pravom predlaktí, kontúzia v oblasti pravej kostrči. Opakovane napadnutá manželom ( t. č. v rozvodovom konaní ), pacientka to zle toleruje - fyzicky napádaná, úbytok hmotnosti 9 kg.
Z vyjadrenia Občianskeho združenie Pomoc ohrozeným deťom Centrum Nádej zo dňa 12.07.2017 vyplýva, že v knihe klientov existuje záznam o konzultácii s p. O. Š., a to zo dňa 10.07.2007, pričom s p. Š. sa stretol psychológ S.. K. J.Í.. Nakoľko sa jednalo o jednorazovú konzultáciu, tak z nej neexistuje žiaden podrobnejší záznam.
Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd poukazuje aj na tieto:
- písomnosti založené do spisu obžalovaným - prepisy zvukových záznamov vyhotovených obžalovaným,
- žiadosť o poskytnutie informácií adresovaná na Colné riaditeľstvo SR dňa 04.07.2007 obžalovaným a odpoveď Colného riaditeľstva zo dňa 16.07.2017, z ktorých vyplýva, že obžalovaný žiadal Colné riaditeľstvo SR o informácie ohľadne prijímacieho procesu a psychodiagnostických vyšetrení ( napr. zistenie duševných porúch, vzťah ku korupcii, tendencia k mimomanželským vzťahom na pracovisku, problematika pohlavne prenosných chorôb a atď. ); na žiadosť obžalované riaditeľstvo odpovedalo dňa 16.07.2007,
- odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií zo dňa 21.02.2007 - obžalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu Colného úradu Bratislava, nakoľko mu bol odopretý prístup k prehľadu termínov čerpania dovolenky, PN , OČR a priepustiek a iných foriem, pracovného voľna za mesiac január 2007 pracovníčky Colného úradu,
- písomnosti - vyúčtovania spoločných nákladov, predžalobná výzva, oznam, výzvy na zdržanie sa konania, výzva na vrátenie prostriedkov do spoluvlastníctva manželov, výzvy na vyúčtovanie použitia výživného a prehľad starostlivosti o deti - z ktorých vyplýva, že boli adresované poškodenej od obžalovaného na Colný úrad Bratislava, Miletičova 42, Bratislava, pričom obsahujú pečiatku Colného úradu Bratislava o prijatí v období od 18.05.2017 do 05.11.2008,
- odpis registra trestov - obžalovaný Š. má 1 záznam, a to odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2T/85/2009 zo dňa 12.04.2016, právoplatným dňa 16.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/82/2016, na trest odňatia slobody 5 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, bola mu uložená aj povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné;
- pripojený spis Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 2T/85/2009 - obžalovaný Š. bol rozsudkom sp. zn. 2T/85/2009 zo dňa 12.04.2016 ( vyhlásený dňa 12.04.2016 ), právoplatným dňa 16.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/82/16 odsúdený za prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, bola mu uložená aj povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné;
- Výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR - obžalovaný bol doposiaľ dva krát priestupkovo prejednávaný za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obžalovaným - výsluch všetkých susedov bývajúcich v bytovom dome na G. X I. G., všetkých vyšetrovateľov v prípravnom konaní, všetkých dozorujúcich prokurátorov v prípravnom konaní, ošetrujúceho lekára poškodenej, S. K., pripojiť spisy OS BA II sp. zn. 19C/4/2007 a 18C/105/2007, vykonať na technickom zariadení obrazové a zvukové materiály, znalecký posudok na S. G., odpis registra trestov S. G. M. O.. G., pripojiť spis Obvodného úradu Bratislava vo veci postúpeného trestného oznámenia - priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo strany poškodenej, lustráciu všetkých trestných oznámení zo strany O.. G. a trestných oznámení obžalovaného na O.. G. a pripojenie všetkých spisov, keďže sa týkali okolností nepodstatných pre rozhodnutie resp. okolností, ktoré možno zistiť už vykonanými dôkazmi a súd mal z vykonaného dokazovania zistený potrebný skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd vinu obžalovaného jednoznačne preukázanú. Obžalovaný v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že o tom, čo je popísané v obžalobe nič nevie, nič také sa nestalo. Nebolo tam žiadne bitie, ani fyzické týranie. K fyzickým útokom z jeho strany nedochádzalo, ale zo strany poškodenej áno. Medzi ním a poškodenou dochádzalo k hádkam, keď podal návrh na rozvod. Hádky vyvolávala poškodená. Je to krivé obvinenie, aby dosiahla to, že deti budú zverené jej, aby nemal prístup k deťom a tiež, aby on nemohol užívať majetok. V roku 2007 poškodená podávala trestné oznámenie prvý krát. Poškodenú nahrával bezpečnostným systémom v ich domácnosti, súhlas poškodenej nezisťoval, pretože je tiež vlastníkom nehnuteľnosti a bola vykonávaná z dôvodu jeho bezpečnosti, ako i bezpečnosti poškodenej a detí. Nahrávacie zariadenia boli zapnuté najmä vtedy, keď nebol v domácnosti. Nahrávky použil v konaní o rozvode, pretože bol v dôkaznej núdzi a použil ich na preukázanie svojich tvrdení. Poškodenej nedával podpisovať žiadne prehlásenia, ani ospravedlnenia, dával jej podpisovať iba prehlásenia ekonomického charakteru. Súd však jeho obhajobe neuveril a považoval ju za účelovú, prednášanú v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný trestný čin. Obhajoba obžalovaného bola vyvrátená výpoveďou svedkov - najmä poškodenej O. Š., svedkov S. W., K. Š., N. S. G., ale aj znaleckým posudkom z odboru psychológia a listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu. Poškodená O. Š. na hlavnom pojednávaní detailne opísala jednotlivé udalosti v správaní sa obžalovaného, či už fyzické násilie, vulgárne nadávanie, ponižovanie, nahrávanie na nahrávacie zariadenia alebo iné konanie spôsobujúce jej fyzické a psychické utrpenie. Poškodená v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypovedala konštante a nemenne. Pokiaľ sa v jej výpovediach objavili drobné nezrovnalosti, tieto sú vysvetliteľné dobou, ktorá uplynula od prežitých udalostí. Je pochopiteľné, že odstupom času si poškodená na niektoré detaily nespomenula, resp. na iné áno. Práve naopak, podozrivé by bolo, ak by vypovedala rovnako a nemenne, potom by je výpoveď nebola spontánna a pôsobila by naučeným dojmom, čomu tak v tomto prípade nebolo. Výpoveď poškodenej O. Š. bola pritom v určitých častiach potvrdená svedeckými výpoveďami dcéry obžalovaného a poškodenej K. Š., ktorá potvrdila agresívne správanie obžalovaného k poškodenej aj voči nej samotnej, verbálne napádanie a vyvolávanie hádok, pričom tiež uviedla, že obžalovaný rozbil nos poškodenej, nakoľko poškodená došla s krvavým nosom potom, čo sa hádala s obžalovaným. Svedkyňa K. Š. obžalovaného vykreslila ako veľkého nerváka, ktorému ak sa čokoľvek nepáčilo, tak vybuchol a začal na nich kričať s tým, že sa ho báli, že im ublíži, keďže poškodenej rozbil nos. Obžalovaný neustále vyvolával hádky, pričom poškodená sa snažila s obžalovaným nehádať. Obžalovaný používal vulgarizmy, nadával poškodenej. Svedkyňa si nevedela vzhľadom na odstup času, ako aj to, že v čase skutku bola ešte malé dieťa, mala desať rokov, spomenúť na obsah hádok, ani vulgarizmy, ktoré obžalovaný používal, ani na iné zranenia poškodenej, resp. na útoky na poškodenú. Dodala však, že sa obžalovaného boja aj teraz. Pravdivosti výpovede poškodenej nasvedčuje aj výpoveď svedkyne S. W., ktorá potvrdila, že mala vedomosť o fyzických atakoch a agresívnom správaní obžalovaného voči poškodenej, pričom jej poškodená povedala, že mala doma peklo, že ju obžalovaný doma bil, musela sa ospravedlňovať - písať ospravedlňujúce listy za všetko, čo doma urobila. Poškodená rok spávala v detskej izbe, spávala aj s kabelkou pod hlavou, keby obžalovaný niečo vymyslel, pretože mal neskonalú fantáziu. Svedkyňa tiež potvrdila, že na poškodenej raz videla monokel, a potom jej ukazovala modriny na iných častiach tela, napríklad na ruke, alebo na nohe. Agresivitu obžalovaného zažila osobne raz a potom aj telefonicky, kedy ju obžalovaný kontaktoval.
Aj svedkyňa S. G., ktorej výpoveď z prípravného konania bola v súlade s § 263 ods. 3 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, potvrdila, že s obžalovaným mali problémy už asi 8 rokov, pričom v čase najväčších hádok s poškodenou pravidelne telefonovala a dcéra sa jej zverila, že počas jednej z mnohých hádok ju obžalovaný tlačil na skriňu a pľuval jej do tváre. Vulgárne sa voči poškodenej správal počas hádok, ktoré boli na dennom poriadku. Toto trvalo asi do roku 2009, kedy sa ho poškodenej podarilo dostať z bytu preč a rozviesť sa. Všetci uvedení svedkovia tiež potvrdili, že mali vedomosť o tom, že po byte boli rozmiestnené nahrávacie zariadenia na odpočúvanie, a tiež tam bola nainštalovaná kamera, ktorými obžalovaný monitoroval poškodenú, pričom uvedené nahrávky používal napríklad pred súdom v konaní o rozvod. Uvedená skutočnosť ani nebola sporná, nakoľko obžalovaný použitie nahrávacích zariadení v domácnosti priznal, ako aj to, že tieto nahrávky použil napr. pred súdom v konaní o rozvod. Pravdivosti výpovede poškodenej nasvedčujú aj lekárske správy a potvrdenie, z ktorých vyplynulo, že poškodená bola dňa 02.04.2007, dňa 20.06.2017 a dňa 29.10.2007 fyzicky napadnutá manželom - obžalovaným, pričom boli zadokumentované zranenia, ktoré jej boli spôsobené. Súd nemal pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti výpovedí vyššie uvedených svedkov, ktorých výpovede navzájom korešpondujú. V priebehu trestného konania nebol ani produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil ich výpovede. Vierohodnosť výpovede poškodenej je potvrdená aj znaleckým posudkom znalkyne K.. Z. Z.Š., z ktorého vyplýva, že u poškodenej neboli zistené také poruchy v percepčne - kognitívnych procesoch, v intelektových a mnestických funkciách, ako i v osobnosti, ktoré by mali patologický vplyv na jej schopnosť vierohodne vypovedať o prežitých udalostiach. Zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že u poškodenej sú prítomné diagnostické znaky poukazujúce na prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy. V posudzovanom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri konfliktoch medzi obžalovaným a poškodenou nebola prítomná žiadna iná osoba s výnimkou ich vtedy maloletých detí, pričom staršia dcéra K. potvrdila agresívne správanie obžalovaného k poškodenej. Z odbornej literatúry vyplýva, že domáce násilie je komplikovaný fenomén a je sociálne patologický jav, ktorý má dopad na celú rodinu. Navonok domáce násilie pôsobí ako rodinná roztržka, ale nie je s ňou totožné, lebo má mnoho odlišností. U rodinných roztržiek bývajú obidve strany čiastočne vyrovnané, ale pri domácom násilí je asymetrický vzťah medzi násilníkom a obeťou. Vtedy, ak má dotyčný násilník pocit, že má právo niekoho trestať, kontrolovať a využívať svoju prevahu (finančnú alebo fyzickú), tak už nejde o hádku. Medzi základné znaky domáceho násilia patrí to, že má stúpajúcu tendenciu, opakuje sa, trvá dlhodobejšie, samo od seba neprestane a odohráva sa v súkromí. V praxi rozoznávame viacero druhov domáceho násilia - brachiálne, psychické, sexuálne, ekonomické a sociálne. Vo väčšine prípadov páchateľovi ide o získanie nadvlády nad životom svojej obete a o získanie moci rozhodovať o jej živote. Pri psychickom násilí násilník môže svoju obeť osočovať, ponižovať, kontrolovať, sledovať či nútiť k poslúchnutiu príkazov s cieľom útočiť na jej psychiku a spôsobiť jej trvalú psychickú ujmu, pričom tento druh násilia páchateľ systematicky a neustále opakuje, až získava nad svojou obeťou moc a prevahu a vzbudzuje u nej strach a pocit bezmocnosti. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo výchove páchateľa, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň citlivosti a bezohľadnosti, vyznačuje sa určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré táto osoba vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie. Predpokladom trestného činu je, aby v dôsledku týrania zo strany páchateľa bolo spôsobené fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie niektorou z uvedených foriem a nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví. Znamená to teda, že nie je možné urobiť záver, že pokiaľ by nebol diagnostikovaný tzv. syndróm týranej osoby, nemohol sa páchateľ voči tomu ktorému poškodenému trestného činu týrania zverenej a blízkej osoby dopustiť. V danom prípade však zo znaleckého posudku vyplýva, že u poškodenej sú prítomné diagnostické znaky poukazujúce na prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy. Navyše ani podľa záverov psychologického znaleckého dokazovania niet dôvodu poškodenej neveriť, keďže poškodená podľa záverov už spomínaného znaleckého dokazovania je schopná vierohodne vypovedať o prežitých udalostiach. Na základne uvedeného súd nemal žiaden dôvod výpovedi poškodenej neveriť, naopak vyhodnotil ju ako reálne, odrážajúci skutočný sled udalostí v spolužití poškodenej a obžalovaného. Na druhej strane tvrdenia obžalovaného súd vyhodnotil len ako snahu zmierniť následky vlastnej trestnoprávnej zodpovednosti.
Pokiaľ ide o formu zavinenia, obžalovaný konal v priamom úmysle, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom.
V súlade s návrhom prokuratúry a so závermi vykonaného dokazovania súd upravil aj skutkovú vetu tak, že skutkovú vetu doplnil, že obžalovaný poškodenú aj fyzicky napádal, tak že ju fackal, sácal do nej, vytláčal svojím telom a nedovolil jej prejsť po chodbe, ťahal za vlasy a pľuval do tváre, sotil ju na zem a kopal do nej, čím jej takto dennými fyzickými útokmi spôsoboval aj fyzické utrpenie.
Z takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a zhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnom súhrne mal súd vinu obžalovaného K. Š.M. za preukázanú, nakoľko je nepochybné, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, úmyselným konaním týral svoju manželku
- poškodenú O. Š. spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu.
Pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere súd vychádzal najmä zo všeobecných zásad uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods.1 Trestného zákona, pričom po zohľadnení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, poľahčujúcich okolností, priťažujúcich okolností a osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, pričom výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú doby v trvaní 5 rokov. Súd má za to, že z hľadiska všetkých rozhodných skutočností, z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie, na nápravu obžalovaného bude dostatočné pôsobiť trest podmienečný, pričom na zosilnenie účelu trestu zároveň súd uložil obžalovanému jednak probačný dohľad počas celej skúšobnej doby, ktorú ustanovil na 5 rokov, ako i primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Z výpisu z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 2 krát priestupkovo prejednávaný, za priestupky na úseku dopravy. Z odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že bol doposiaľ 1 krát súdne trestaný.
V prejednávanej trestnej veci pritom súd zistil, že u obžalovaného prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona za použitia tzv. asperačnej zásady, t. j. zostrujúcej zásady pri ukladaní trestu upravenej v § 41 ods. 2 Trestného zákona. V danom prípade ukladaním súhrnného trestu vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu totiž súd tento trest u obžalovaného ukladal za dva, resp. za viac trestných činov spáchaných dvomi skutkami, z ktorých aspoň jeden je zločinom. U obžalovaného sa ukladanie súhrnného trestu vzťahuje na jeho predchádzajúce odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2T 85/09 právoplatným dňa 16.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/82/16 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Ešte predtým bolo potrebné trestnú sadzbu upraviť niektorým zo spôsobov upravených v § 38 Trestného zákona po zohľadnení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ( postup podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona môže nasledovať až po úprave trestnej sadzby podľa § 38 Trestného zákona, ako to vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2009 pod č. 32 - Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 8. apríla 2009, sp. zn. 23 To 1/2009 ). Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t. j. že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Na priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v spáchaní viac trestných činov nemohol súd prihliadať, nakoľko táto okolnosť našla svoj výraz už pri použití asperačnej zásady, ktorej aplikácia mala za následok zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. V opačnom prípade by išlo o dvojité pričítanie tej istej skutočnosti v neprospech obžalovaného So zreteľom na uloženie súhrnného trestu odňatia slobody súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 2T 85/09 zo dňa 12.4.2016, právoplatným dňa 16.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To/82/16, ako aj všetky ďalšie výroky na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o vine a treste plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností predmetného prípadu, pomerov obžalovaného, možností jeho nápravy, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.