Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/13/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v sporovej veci žalobcu: K. K., L.. XX.X.XXXX, J. S.. G. XX, XXX XX G., právne zastúpeného JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, proti žalovanej: X. Y., O.. K., L.. XX.X.XXXX, J. O. XX, XXX XX G. - D., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Solivar, obec Prešov, okres Prešov, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX - pozemok parcela registra KN C č. XXXX zastavané plochy nádvoria o výmere 314 m2, pozemok parcela registra KN C č. XXXX záhrady o výmere 107 m2, pozemok parcela registra KN C č. XXXX záhrady o výmere 352 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele KN C č. XXXX zastavané plochy nádvoria o výmere 314 m2.

II. Súd u r č u j e , že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcim sa v katastrálnom území Solivar, obec Prešov, okres Prešov, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX - pozemok parcela registra KN C č. XXXX zastavané plochy nádvoria o výmere 314 m2, pozemok parcela registra KN C č. XXXX záhrady o výmere 107 m2, pozemok parcela registra KN C č. XXXX záhrady o výmere 352 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele KN C XXXX zastavané plochy nádvoria o výmere 314 m2, je žalovaná X. Y., rod. K., nar. XX.X.XXXX, J. O. XX, XXX XX G. - Solivar v podiele 1/1.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 15 000 eur, do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Nárok na náhradu trov konania sporovým stranám sa n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2017 domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej tak, že prikáže nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovanej a zaviaže ju zaplatiť mu 15 000 eur ako primeranú náhradu. Tvrdil, že žalobkyňa je vlastníčkou 5/6 podielu na predmetných nehnuteľnostiach a žalobca nadobudol 1/6 podiel dedením po svojom nebohom otcovi. V osvedčení o dedičstve je stanovená všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobcu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Solivar na sumu 15 000 eur. Zdôraznil zásadu, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Zo sumy primeranej náhrady si chce obstarať vlastnú nehnuteľnosť. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil list vlastníctva č. 1582, osvedčenie o dedičstve 26D 1032/2015 a výsluch účastníkov.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Uviedla, že spor sa týka rodinného domu s pozemkami, v ktorom žije od narodenia, je to pôvodne rodinný dom jej rodičov. Predmetné nehnuteľnosti po smrti

rodičov zdedila žalovaná po svojich rodičoch spolu so svojím bratom. Po smrti jej brata zdedil tento podiel v rozsahu 1/6 jej synovec, teda žalobca. Zdôraznila, že jej brat v minulosti odišiel bývať do bytu a o tento dom sa nijako nezaujímal, nechodil tam, ani nič nesadil. Má vedomosť o tom, že jej rodičia vyplatili otca žalobcu a dom jej tým v podstate prenechali. Pokiaľ by bola zaviazaná vyplatiť primeranú náhradu žalobcovi, musela by si vziať pôžičku, prípadne jej manžel, avšak nevie, či by pôžičku dostala. Žalovaná je nezamestnaná, jej manžel pracuje ako robotník s čistým príjmom okolo 400 eur mesačne. Predmetný rodinný dom je starý, má vyše 60 rokov, padá tam strecha a sú nutné rôzne opravy. V tomto dome býva žalovaná spolu so svojím manželom a so svojimi dvoma dospelými deťmi, ktoré sú schopné samostatne sa živiť. Navrhla výšku primeranej náhrady pre žalobcu 5 000 - 6000 eur. Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení navrhla ustanoviť znalca, ktorý by určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností.

3. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 4.7.2018 za prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, pričom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.

4. Z predložených listinných dôkazov a z vyjadrení sporových strán súd zistil, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. Solivar, pozemok parcela registra KN C č. XXXX zastavané plochy nádvoria o výmere 314 m2, pozemok parcela registra KN C č. XXXX záhrady o výmere 107 m2, pozemok parcela registra KN C č. XXXX záhrady o výmere 352 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele KN C č. XXXX zastavané plochy nádvoria o výmere 314 m2, žalobca v podiele 1/6, žalovaná v podiele 5/6. Žalobca nadobudol svoj podiel v rozsahu 1/6 titulom dedenia po svojom otcovi I. K., zomrelom XX.X.XXXX na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26D/1032/2015. Žalovaná nadobudla svoj podiel v rozsahu 5/6 na základe darovacej zmluvy E. XXXX/XXXX v spojení s osvedčením o dedičstve Z 1028/2002 po svojich rodičoch. Žalovaná býva v tomto rodinnom dome väčšinu svojho života, vyrastala v ňom a má k nemu citové väzby. V súčasnosti v ňom býva spolu so svojím manželom, ktorý pracuje a s dvoma dospelými deťmi, ktoré sú schopné samostatne sa živiť. Žalobca so žalovanou sa nedohodli na cene spoluvlastníckeho podielu, preto podal žalobca žalobu na súd, aby zrušil a vyporiadal ich podielové spoluvlastníctvo. V konaní o dedičstve sp. zn. 26D 1032/2015 bola stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností na sumu 90 000 eur. Žalobca sa domáha primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vo výške 15 000 eur.

5. Súd zamietol návrh žalovanej na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom, ktorým by sa stanovila cena predmetných nehnuteľností z dôvodu, že primeranú náhradu určuje súd a môže vychádzať nielen zo znaleckého posudku o obvyklej cene veci, ale aj z informácií subjektov zaoberajúcich sa kúpou a predajom podobných vecí (napr. realitné kancelárie), či podkladov priamo od účastníkov konania. Nakoľko z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že cena podielu žalobcu je vo výške 15 000 eur a je všeobecne známe, že ceny nehnuteľností od roku 2015 vzrástli približne o 10%, súd nemal žiadne pochybnosti o dôvodnosti nároku žalobcu a s poukazom na zásadu hospodárnosti civilného procesu tento návrh žalovanej na doplnenie dokazovania zamietol. Súd taktiež nevykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom sporových strán, nakoľko z predložených listinných dôkazov a vyjadrení sporových strán mal skutkový stav zistený dostatočne pre rozhodnutie vo veci.

6. Podľa § 136 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

7. Podľa § 141 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

8. Podľa § 142 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

9. Podľa § 142 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

10. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

11. Podielové spoluvlastníctvo možno zrušiť dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu; zákon, vychádzajúc zo zmluvnej voľnosti spoluvlastníckeho vzťahu, preferuje dohodu spoluvlastníkov ako základný a prirodzený spôsob zrušenia spoluvlastníctva. Pokiaľ niektorý zo spoluvlastníkov nechce zrušiť podielové spoluvlastníctvo dohodou, ostatní podieloví spoluvlastníci, resp. spoluvlastník môžu podať na základe § 142 Občianskeho zákonníka návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím. Takéto konanie je návrhovým konaním, čo znamená, že predpokladom na začatie konania je podanie návrhu, resp. žaloby ktorýmkoľvek z podielových spoluvlastníkov bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a stanovisko ostatným spoluvlastníkov.

12. Medzi stranami nebolo sporné, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a že toto spoluvlastníctvo je nutné vyporiadať rozhodnutím súdu. Sporná bola výška primeranej náhrady za podiel žalobcu v rozsahu 1/6, nakoľko žalobca požadoval sumu 15 000 eur od žalovanej a žalovaná navrhovala sumu 5 000 - 6 000 eur za tento podiel. Tvrdenie, že otcovi žalobcu už bolo poskytnuté finančné vyrovnanie ešte za života rodičov žalovanej, žalovaná v konaní nijako nepreukázala.

13. Súd sa zaoberal aj možnosťou zamietnuť návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa Dôvody, ktoré je možné považovať za hodné osobitného zreteľa, nie sú uvedené v zákone ani demonštratívne, zákon tak poskytuje široký priestor pre interpretáciu tohto pojmu zo strany súdu. V aplikačnej praxi sa postupne ustálilo niekoľko typických situácií, ktoré sú, resp. nie sú považované za dôvody hodné osobitného zreteľa. Častým dôvodom zamietnutia návrhu je vysoký vek odporcu spojený s nepriaznivým zdravotným stavom a skutočnosťou, že k nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet spoluvlastníctva prežil väčšinu svojho života a má k nej citovú väzbu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať nielen okolnosti na strane samotných sporových strán, ale aj ich rodinných príslušníkov, sociálnu situáciu, bytové pomery a pod.

14. V predmetnej právnej veci neboli na strane žalovanej zistené také okolnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže žalovaná hoci je nezamestnaná, je v produktívnom veku a zdravá, predmetný rodinný dom obýva spolu so svojím manželom, ktorý je zamestnaný a so svojimi dvoma dospelými deťmi, ktoré sú schopné samostatne sa živiť. Preto súd žalobe žalobcu vyhovel, zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej, prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej a zaviazal ju zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 15 000 eur.

15. Podľa § 232 odsek 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

16. O lehote na splnenie povinnosti rozhodol súd podľa § 232 odsek 3 Civilného sporového poriadku a z finančných dôvodov na strane žalovanej určil dlhšiu lehotu splatnosti až na 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

17. Podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 257 Civilného sporového poriadku tak, že súd náhradu trov konania sporovým stranám nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že žaloba bola podaná z dôvodu, že sa strany nedohodli mimosúdne, žalobu mohol podať ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov a rozhodnutie súdu bolo vydané v prospech oboch sporových strán, teda nemožno hovoriť o procesnom úspechu resp. neúspechu v pravom slova zmysle.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v dvoch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 .

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Prešov, dňa 4. júla 2018