Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-183-2009.pdf
PDF · 94.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8C/183/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: X/ U.t, nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, S.,. 2/ JM., právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: 1/ D., 2/ H. , právne zastúpená: JUDr. Ružena Bubenčíková, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcov v 1. a v 2. rade na prerušenie konania sa z a m i e t a .
II. Súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalované v 1. a v 2. rade m a j ú p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a v 2. rade v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.07.2009 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností: pozemku evidovaného ako parcela č. XXXX/XX o výmere XXX . m2, druh pozemku: záhrada, v obci Madunice, katastrálne územie Madunice a pozemku evidovaného ako parcela č. 1XXX/XXX o výmere 407 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v obci Madunice, katastrálne územie Madunice (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti“ alebo „Pozemky“). 2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že sú vlastníkmi predmetných Nehnuteľností, na ktoré nie je založený list vlastníctva. Nehnuteľnosti vznikli rozdelením pôvodného pozemku parc. č. XXXX, z ktorej bola vytvorená parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX6 bola vyčlenená z parc. č. XXXX/XX. Pozemok podľa záznamu v pozemkovej knihe vložka č. XXX bol konfiškovaný O. podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. Miestna roľnícka komisia vypracovala prídelový plán na stavebné pozemky zo skonfiškovaného majetku a týmto prídelovým plánom bola parc. č. XXXX/XX pridelená prídelcom U.i a jeho manželke M.. Prídelcovia vstúpili na základe prídelového plánu do oprávnenej držby pridelenej nehnuteľnosti, začali s jej obhospodarovaním, kultivovaním a prípravou na výstavbu rodinného domu. V marci roku 1955 na základe stavebného povolenia vydaného 11.06.1956 začali s výstavbou rodinného domu. Ešte pred samotnou výstavbou bol pozemok oplotený. Rodinný dom bol postavený v roku 1954. Stavebné povolenie bolo vydané Okresným národným výborom v Hlohovci. Žalobkyňa 1/ nadobudla s manželom vlastníctvo k pozemku prídelom od štátu. V súčasnosti je stavba evidovaná na parc. č. XXXX/XXX (vyčlenená z parc. č. XXXXXX). Žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli vlastníctvo k pozemku č. XXXX/XX kúpou od prídelcov, pričom zaplatilo riadnu kúpnu cenu. Nehnuteľnosť užívajú od 12.03.1964 doposiaľ. Pozemok zapísaný ako parc. č. XXXX bol rozdelený a vznikla parcela XXXX/X1 o výmere 33.692 m2. Pôvodná žalovaná (S.) mala pozemok XXXX/XX nadobudnúť od právnych predchodcov (svojich rodičov
- Z. a AX.). Dedičské konanie po manželoch X. však prebehlo pred vydaním prídelovej listiny, správne konanie preto nemohlo byť vedené s mŕtvymi účastníkmi. Ak by vznikli rozpory ohľadom prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva na žalobcov, je potrebné sa zaoberať aj otázkou vydržania, pričom
v tomto prípade by k nadobudnutiu vlastníckeho práva došlo ex lege najneskôr 31.03.1964. Sú splnené všetky podmienky vydržania a to spôsobilý predmet vydržania, nadobúdatelia boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že vec im patrí, boli teda oprávnenými držiteľmi nepretržite po dobu 10 rokov. Počas tejto doby neprišli do styku so žiadnymi informáciami, ktoré by mohli objektívne narušiť ich dobromyseľnosť. Dobromyseľnosť žalobcov zdôrazňuje aj skutočnosť, že pani A. sa po celú dobu plynutia vydržacej doby nezaujímala o právny ako aj faktický osud nehnuteľnosti. K žalobe pripojili nasledovné listiny, ktoré žiadali vykonať ako dôkaz: list vlastníctva č. XXXX, kópiu z katastrálnej mapy map. list B., výpis z katastra nehnuteľností k parc. č. XXXX/XX. a XXXX/XXX (registra „C“), Prídelový plán, Uznesenie D 1551/61-21 zo dňa 11.07.1962, Prídelová listina Okresného národného výboru v Trnave vydaná pre JC. a jeho manželku zo dňa 23.08.1962, Zápisnica zo dňa 21.04.1954 pri miestnom pojednávaní stavebnej komisie, Žiaadosť o vydanie stavebného povolenia zo dňa 21.04.1954, Predajná zmluva pozemku pod rodinný domček zo dňa 11.03.1964, výpis z pozemkovej knihy vl. č. XXX. 3. Pôvodná žalovaná zomrela dňa 08.02.2012. Z Osvedčenia o dedičstve 6D/186/2012 zo dňa 14.09.2012 súd zistil, že právnymi nástupkyňami po nej sú žalované v 1. a 2. rade. 4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.09.2013 sa vyjadrili žalované v 1. a 2. rade, ktoré uviedli, že žalobcovia nikdy neboli, ani nie sú vlastníkmi Nehnuteľností. Poukázali na to, že prídelový plán nie je, ani nebol úkonom na základe ktorého sa zakladal vlastnícky vzťah k nehnuteľnosti, bol iba technickým podkladom k prídelom a nemohol nahrádzať doklad o vlastníctve. Poukázali na § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Zb. Právnym predchodcom pôvodne žalovanej M. ktorými boli Z.í bol pridelený pozemok parc. č. XXXX/XXX o výmere 3ha 36 á a 92m2. Prídelová listina bola vystavená 23.08.1962, v ktorej je uvedené, že neboli žiadne námietky proti prepisu vlastníckeho práva na prídelcov, nakoľko prídelová cena bola úplne vyplatená. Žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo ani vydržaním, pretože tu absentuje dobromyseľnosť. Žalobcovi vedeli, že nie sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci uvedených Pozemkov, túto vedomosť mali aj ich právni predchodcovia U. s manželkou. Nemohli sa preto stať žalobcovia vlastníkmi Pozemkou ani kúpou. Na Pozemky nie je založený list vlastníctva. Otázku vlastníctva právnej predchodkyne žalovaných už ako predbežnú otázku riešil Krajský súd v Trnave v konaní 24Co/342/2007, pričom jej vlastníctvo k tomuto pozemku bolo potvrdené. Predložili Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.09.2008, sp. zn.: 24Co/342/2007, list vlastníctva č. XXX. 5. Do spisu bola založená PKV vl. č. XXXX, Konečný prídelový plán zo dňa 01.10.1954, odpoveď na sťažnosť č.k. Výst. 283/65/sťaž. Zo dňa 07.05.1965, Zápisnica o informatívnom výsluchu zo dňa 15.06.2011, výkaz zmien pre kat. úz. Madunice z roku 1989 k parc. č. XXXX/XX. 6. Na pojednávaní dňa 09.07.2015 žalobcovia poukázali na to, že svoje vlastnícke právo odvodzovali od prídelového plánu ako listiny vydanej štátnym orgánom, pričom išlo o domnelý právny titul nadobudnutia. V dobrej viere Pozemky aj dom užívali, problémy začali až v čase plynofikácie. Žalované uviedli, že o duplicitné vlastníctvo nejde, manželia X. vstúpili do užívania 01.10.1945, ako vyplýva z prídelového plánu. O Pozemky sa zaujímali, ako vyplýva zo sťažnosti na Západoslovenský krajský národný výbor v Bratislave, ktorá sa týkala prideľovania pozemkov v Maduniciach. Namietli, že v stavebnom povolení na rodinný dom žalobcov je uvedená iná parcela, a to XXXX/XX. 7. Podaním zo dňa 19.09.2017 a následne aj podaním zo dňa 27.03.2018 žalobcovia navrhli prerušiť konanie do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní podanom klientami právneho zástupcu žalobcov proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.01.2017 sp. zn. 10Co/725/2015, nakoľko podané dovolanie súvisí s touto vecou. Zároveň poukázal na vec vedenú na OS Piešťany pod sp. zn. 9C/170/2009, ktorá tiež úzko súvisí s touto vecou, kde bolo podané dňa 22.04.2016 dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR doposiaľ nerozhodol. Vzhľadom na skutočnosť, že obe podania - návrhy na prerušenie konania boli obsahovo zhodné, posudzoval ich súd z obsahového hľadiska ako jeden a ten istý opakujúci sa návrh na prerušenie konania. 8. Písomným podaním doručeným dňa 09.10.2017 žalobkyne s návrhom na prerušenie konania nesúhlasili a namietli, že na požadovanom určení nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem. Predložili rozsudky Krajského súdu v Trnave sp. zn.: 10Co/725/2015 zo dňa 25.01.2017 a sp. zn.: 11Co/525/2014 zo dňa 10.02.2016. 9. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. 10. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 11. Súd dospel k záveru, že na prerušenie konania v danom prípade nie sú splnené podmienky na prerušenie konania, nakoľko v konaní právoplatne skončenom rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/725/2015, ako aj v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 9C/170/2009, taktiež právoplatne skončenom, sa neriešili otázky, ktoré by v prebiehajúcom konaní
súd nebol oprávnený riešiť. Skutočnosť že v obdobnom spore vedenom na ktoromkoľvek súde, sa riešia podobné alebo zhodné skutkové alebo právne predbežné otázky, nie je dôvodom na prerušenie konania, nakoľko súd je oprávnený a povinný posúdiť ich samostatne, bez potreby čakať na výsledok iného prebiehajúceho konania. Poukázať je potrebné aj na skutočnosť, že konania pre ktoré žalobcovia navrhovali prerušiť predmetné konanie boli právoplatne skončené, a aj v prípade ak by sa v nich riešili otázky, ktoré by súd nebol oprávnený riešiť v tomto konaní, bol by súd povinný konať, bez ohľadu na skutočnosť že strany sporu využili možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku. 12. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania, súd návrh žalobcov na prerušenie konania zamietol (výrok I). 13. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.04.2018 žalované uviedli, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi manželmi E.i a žalobcami dňa 11.03.1964 bola právna predchodkyňa žalovaných (p. A.) už zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako vlastníčka parcely č. 1XXX/XX. Žalobcovia si preto mohli overiť, či predávajúci sú skutočne vlastníkmi prevádzaných parciel. Predložili fotokópiu listu - Zápis vlastníckych práv do X.. etapa zo dňa 15.08.1989, Doručovací list (pozvanie na šetrenie vlastníckych vzťahov pre kompletné založenie evidencie nehnuteľností), Záznam zmien od r. 1989 v kat. úz. Madunice, Zápisnicu zo dňa 23.10.1989 spísanú na Geodézii, š.p. 14. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: z listu vlastníctva č. XXXX vedený pre H., okres: Hlohovec je zrejmé, rodinný dom súp. č. 137 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade v podiele 1/1 a je postavený na parc. č. XXXX/XXX, pričom k tejto parcele nie je evidovaný právny vzťah na liste vlastníctva. Z výpisu z katastra nehnuteľností k parc. č. XXXX/XX. záhrady o výmere 733 m2 a parc. č. XXXX/XXX zast. Plochy a nádvoria o výmere 407 m2 súd zistil, že k daným nehnuteľnostiam nie je založený list vlastníctva. Žalované v 1. a 2. rade sú zapísané ako podielové spoluvlastníčky (o veľkosti 1/2) k pozemku parcele registra E (parc. č. XXXX/XX, o výmere 18988 m2, orná pôda, katastrálne územie Madunice) a ich vlastnícky vzťah je k uvedenému pozemku zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Madunice, obec Madunice, okres Hlohovec. 15. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 16. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 17. Podľa § 80 písm. c) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 18. Naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby (v danom prípade tomu tak bolo v čase podania žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c/ OSP, účinného do 30. júna 2016, ale uvedená podmienka musí byť splnená aj od 01.07.2016, tak ako to vyplýva z ust. § 137 písm. c) CSP). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Súdna prax ustálila, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 147/2010). Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. aj v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 56/2003, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Na požadovanom určení je vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. 19. Je zrejmé, že k Pozemkom nie je v katastri nehnuteľností evidovaný žiaden vlastnícky vzťah (vlastnícke právo). Ak vlastnícke vzťahy k pozemkom, k parcele registra C, nie sú zapísané a nebol založený ani list vlastníctva (ako je tomu aj v danom prípade), je potrebné vychádzať) z poslednej evidencie vlastníckeho vzťahu k pozemku (posledný zápis vlastníka, preukazujúci súčasne aj vecnú pasívnu legitimáciu žalovaných v konaní). 20. Žalobcovia sa v danom prípade určovacou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k dvom pozemkom, zobrazeným na katastrálnej mape v hraniciach pozemkov evidovaných ako parcela registra C, avšak vlastnícky vzťah k týmto pozemkom parcely registra C, ako ani ich vlastník, zapísaný v katastri nehnuteľností nie je a k daným pozemkom nebol založený ani list vlastníctva.
21. Určovacou žalobou sa žalobca zásadne domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je a takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 60/1998, publikovaný pod č. Rc 8/2000). 22. Podmienka procesnej prípustnosti určovacej žaloby, teda naliehavý právny záujem na požadovanom určení preto nebol daný, keďže rozsudok vyhovujúci žalobe by nebol spôsobilý privodiť zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu (pre absenciu doterajšieho zápisu vlastníckeho vzťahu by nemohlo dôjsť ani k jeho zmene), naopak došlo by k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva k pozemkom parcely registra C (XXXX/XX a XXXX/XX6) a časti pozemku parcely registra E (XXXX/XX). S poukazom na uvedené, súd žalobu zamietol (výrok II). Otázkou vydržania vlastníckeho práva k Pozemkom sa súd z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nezaoberal. 23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 25. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100%. (výrok III.) 26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami .
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).