Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-7T/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Poláka a prísediacich PaedDr. Vladimíra Šottera a Heleny Antalovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. júla 2018 rozhodol

rozhodol:

Obžalovanému

D. V., nar. X.X.XXXX v L., bytom L., Q. č. XX, t.č. v ÚVVaÚVTOS Košice

poukazujúc na výrok o vine zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.zák., v ktorom rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 8.3.2018, sp.zn. 7T 2/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Tos 33/2018 zo dňa 30.5.2018 zostal nedotknutým a

za to mu súd ukladá

Podľa § 189 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2 Tr.zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.zák., § 42 ods. 1 Tr.zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zrušuje výrok o treste a spôsobe jeho výkonu, ktorý bol obžalovanému uložený Trestným rozkazom Okresného súdu Košice I, sp.zn. 8T 9/2014 zo dňa 31.3.2016, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr.zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. súd poškodenú G. N., nar. X.X.XXXX bytom L. U. H., G. č. XX a N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XX, W. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal listinné dôkazy, pripojený spis Okresného súdu Košice I, ako aj ostatný spisový materiál a zistil tento skutočný a právny stav. Obžalovaný už v prípravnom konaní spáchanie žalovaného skutku v celom rozsahu priznal a svoje konanie oľutoval. Taktiež na hlavnom pojednávaní obžalovaný sa v celom rozsahu k trestnej činnosti priznal, svoje konanie oľutoval a bol ochotný urobiť vyhlásenie o uznaní viny zo spáchaného žalovaného skutku.

Po prednesení obžaloby OP Košice II a po poučení predsedom senátu obžalovaný uviedol, že chce urobiť vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por., že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je uvedený v obžalobe OP Košice II. V zmysle § 257 ods. 5 Tr.por. ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe súdu v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h). Pretože obžalovaný urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods.1 písm. b) Tr.por., súd v zmysle § 257 ods. 5 postupoval primerane podľa § 333 ods.3 písm. c), d), e), f), g), h) a zároveň obžalovanému položil v zmysle týchto ustanovení otázky.

c/ Rozumiete, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa vám kladie za vinu? Obžalovaný odpovedal: áno d/ Boli ste ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola vám daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohli ste s obhajcom radiť o spôsobe obhajoby? Obžalovaný odpovedal: áno f/ Rozumiete právnej kvalifikácii skutku ako zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona ? Obžalovaný odpovedal: áno g/ Boli ste oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon stanovuje za zločin, ktorý je Vám kladený za vinu? Obžalovaný odpovedal: áno h/ Dobrovoľne sa priznávate a uznávate vinu za spáchané skutky? Obžalovaný odpovedal: áno

Podľa § 257 ods. 6 Tr.por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd zistí stanovisko prokurátora. Prokurátor OP Košice II súhlasil s vyhlásením obžalovaného o uznaní viny. V zmysle § 257 ods. 7 Tr.por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa ods. 5 rozhodol uznesením, že toto vyhlásenie obžalovaného prijíma. Podľa § 257 ods. 8 Tr.por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. V zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Košice, sp.zn. 4To 39/2018 zo dňa 30.5.2018 súd pri opätovnom rozhodovaní vychádzal len z právneho posúdenia, ktoré súdu uložil Krajský súd, čo sa týka výroku o treste. Keďže v pôvodnom rozhodnutí súd postupoval aj podľa § 39 ods. 1 Tr.zák., pričom túto skutočnosť mu Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozsudku vytkol, súd sa už nezaoberal týmto ustanovením Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, ale pri rozhodovaní o treste vychádzal z ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Tr.zák. Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo základných zásad pri ukladaní sankcií a zásad pri ukladaní trestov v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.por. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Poľahčujúce okolnosti súd zistil v zmysle § 36 písm. j), l), n) Tr.zák. a to tie, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Tr.zák. u obžalovaného súd nezistil. Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal aj z ustanovenia § 38 ods. 2 Tr.zák. a prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. v iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a trestne mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.zák,, teda v situácii vopred dohodnutého trestu možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie p e r a n a l o g i u m a pri použiteľnosti argumentu a minori ad maius (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä na priznanie sa obžalovaného v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, jeho doterajší bezúhonný život, skutočnosť že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o tom, že sa cíti byť vinný v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por. súd postupoval v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia NR SR sp.zn. TPJ 55/2016 a v zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.zák. mimoriadne znížil dolnú hranicu trestnej sadzby u obžalovaného. Na základe týchto skutočností súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 60 (šesťdesiat) mesiacov s probačným dohľadom. Súd má za to, že takto uložený prísny výchovný trest bude postačujúci na nápravu a prevýchovu obžalovaného a splní svoj účel v rámci individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Košice II na Krajský súd v Košiciach.