Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Csp-44-2018.pdf
PDF · 79.8 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/44/2018
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: A. C., H.. XX.XX.XXXX, C. D. - D. XXX, XXX XX D. - D., zast.: JUDr. Ján Falis, advokát, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á žalovanému p o v i n n o s ť z d r ž a ť s a výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.07.2004.
Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v pomere 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 25.06.2018 doručil Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) prostredníctvom právneho zástupcu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa domáha, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.07.2004. Žalobca svoj návrh odôvodnil nasledovne: Žalobca ako spotrebiteľ uzavrel s pôvodným veriteľom dňa 27.07.2004 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Súčasne s uzavretím predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere došlo medzi zmluvnými stranami aj k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka k predmetnej úverovej zmluve. Žalovaný ako postupník sa domáha u zamestnávateľa žalobcu, ktorým je Fagor Ederlan Slovensko, a.s., Priemyselná 12, 965 63 Žiar nad Hronom, IČO: 36022934 (ďalej aj ako „zamestnávateľ žalobcu“), výkonu zrážok z jeho mzdy, na základe žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 25.10.2017, ktorú doručil na mzdové oddelenie zamestnávateľa žalobcu. Žalovaný odôvodnil svoju žiadosť existenciou údajného dlhu žalobcu voči žalovanému zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, pričom výška dlhu predstavuje sumu 1 639,34 € Spolu so žiadosťou žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu aj Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou je dohoda o zrážkach zo mzdy k predmetnej zmluve. V zmysle uvedeného žalobca trvá na nariadení neodkladného opatrenia z dôvodov, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná a zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemal žalobca možnosť odmietnuť považuje za neplatné. Vyššie uvedené odôvodňuje najmä tým, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značný nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, v čoho dôsledku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu. Takáto zmluvná podmienka je platná jedine vtedy, ak bola individuálne dojednaná. Individuálnosť dojednania akejkoľvek neprijateľnej zmluvnej podmienky pritom predpokladá jednak jej uzavretie na osobitnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami, a zároveň poučenie o obsahu takejto zmluvnej podmienky a jej dôsledkoch pre spotrebiteľa za súčasnej reálnej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. vymôcť prípadnú zmenu jej znenia. V uvedenom prípade nemal žalobca reálnu možnosť akokoľvek disponovať s obsahom predmetnej dohody, resp. nemal možnosť zmeniť jej obsah ani ju
odmietnuť. Zároveň žalobca poukazuje na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitým právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca je toho názoru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je v zmysle ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neplatná, nakoľko spotrebiteľ pred jej uzatvorením nebol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia a nemal žiadnu reálnu možnosť ju odmietnuť. Na základe zrážok zo mzdy vykonávaných na základe takejto dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky by tak dochádzalo pravidelne každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka, kým žalovaný sa nerozhodne výkon takýchto zrážok sám ukončiť. Prostredníctvom takto vykonávaných zrážok zo mzdy by tak mohlo dochádzať k tak závažným zásahom do práv žalobcu, že výrazným spôsobom tak môže dôjsť k sťažovaniu, ba až znemožňovaniu zabezpečovania základných potrieb žalobcu, ako aj jeho rodiny. Žalobca má za to, že nariadeným neodkladným opatrením môže dôjsť k takej trvalej úprave pomerov medzi stranami, že ďalšie konanie po nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 332 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
11. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
12. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
13. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
14. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
15. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Nariadením neodkladného opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
16. Na základe predložených listinných dokladov súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky žalovaného z titulu poskytnutého úveru, pričom na základe takejto dohody sa v súčasnosti vykonávajú zrážky z dôvodu, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu aby začal vykonávať takéto zrážky pre pohľadávku žalovaného. Ako vyplýva z uzatvorenej zmluvy o úvere, ako aj z dohody o zrážkach zo mzdy, tak oba takéto právne úkony majú formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko text takýchto úkonov bol predtlačený s tým, že zamestnanec právneho predchodcu žalovaného len vypĺňal príslušné údaje o žalobcovi, ako aj úvere. Zároveň zo zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva, že by bol úver poskytnutý žalobcovi na výkon zamestnania, povolania alebo výkon podnikateľskej činnosti. Samotný žalobca mohol takúto zmluvu buď podpísať alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohol ovplyvniť spôsob zabezpečenia pohľadávky žalovaného. Z týchto dôvodov tak súd dospel k názoru, že žalobca má postavenie spotrebiteľa, nakoľko ide o spotrebiteľsko-právny vzťah z dôvodu, že v čase uzavretia zmluvy o úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy bola veriteľom právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bolo okrem iného poskytovať úvery a žalobca ako dlžník bol fyzická osoba, ktorej nebol úver poskytnutý na účel podnikania resp. zamestnania. Podľa názoru súdu tak hrozí, že žalobca utrpí ujmu spočívajúcu v tom, že mu budú naďalej vykonané zrážky zo mzdy. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je upravená v Občianskom zákonníku, nevylučuje aby bola použitá na zabezpečenie záväzku medzi účastníkmi záväzkovo právnych vzťahov, avšak umožňuje silnejšej strane - podnikateľovi, aby okrem zabezpečenia pohľadávky bola pohľadávka vo vzťahu k subjektu - k spotrebiteľovi, uhrádzaná bez toho aby súd preskúmal výšku a oprávnenosť takejto pohľadávky. Spotrebiteľ tak ako slabšia strana záväzkovo právneho vzťahu nemá inú možnosť, len rešpektovať takúto dohodu alebo si uplatniť svoje práva na súde. Keďže žalobca má postavenie spotrebiteľa a žalovaný realizuje prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu úhrady svojej pohľadávky bez toho, aby bola preskúmaná alebo judikovaná súdnym rozhodnutím súd rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy. Z týchto dôvodov súd so zreteľom na účinnú ochranu žalobcu ako spotrebiteľa uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.
17. Súd neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej nakoľko mal za to, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
18. Súd zároveň poučuje strany, že môžu podať žalobu vo veci samej.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. V prejednávanej veci mal úspech žalobca, nakoľko súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.