Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Csp-228-2017.pdf
PDF · 146.07 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/228/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobkyne Elena R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX V., M.R.Z. XXX/X, zast. advokátom B.. Andrejom Cifrom, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. Černejová & Hrbek, s.r.o. so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 230,- Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi sumu 180,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. od 20. 12. 2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 56,52 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.
III. Súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 20. 12. 2017 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 230, Eur s prísl. na tom základe, že dňa 26. 1. 2009 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi kreditnú kartu s úverovým rámcom 15 000,- Sk. Predmetná zmluva o úvere, na základe ktorej bola poskytnutá kreditná karta však neobsahuje náležitosti požadované zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať:
- v súlade s písm. h) ročnú úrokovú sadzbu - v zmluve o úvere táto náležitosť absentuje,
- v súlade s písm. i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - v predmetnej zmluve o úvere táto náležitosť absentuje,
- v súlade s psm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov - v zmluve o úvere údaj RPMN absentuje. V predmetnej Zmluve o úvere absentuje náležitosť ročná úroková sadzba , čoho dôsledkom je , že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere ďalej musela podľa vtedy platného a účinného zákona č. 258/2001 Z.z. obsahovať aj náležitosť ročná percentuálna miera nákladov. RPMN odzrkadľuje celkovú odplatu za poskytnutie úveru, je referenčným údajom, slúžiacim spotrebiteľovi pre porovnanie výhodnosti ponúkaného finančného produktu s obdobnými finančnými produktmi na trhu. V prípade, že údaj o RPMN v zmluve absentuje, považuje sa poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový. Na základe predkladaných „Výpisov z Karty T-Mobile“ je zrejmé, že žalobca čerpal od žalovaného prostredníctvom kreditnej karty celkovú čiastku 648,- Eur a uhradil žalovanému sumu 1 099,60 Eur. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti je nutné konštatovať, že žalovaný mal právny titul iba na uhradenie skutočne vyčerpanej sumy. Prijímaním
jednotlivých úhrad žalovaným zo strany žalobcu nad rámec skutočne vyčerpanej sumy dochádzalo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, keďže žalovaný na ne nemal právny titul. Celkovo teda žalovaný na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohatil o sumu 451,60 Eur, čo je rozdiel medzi úhradami vo výške 1 099,60 Eur a čerpanie vo výške 648,- Eur. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia len vo výške 230,- Eur, ktoré tvoria úhrady za obdobie od 28. 4. 2015 do 27. 7. 2016. Na základe predžalobnej výzvy zo dňa 15. 12. 2017 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 19. 12. 2017. Žalobca má teda za to, že keďže žalovaný do uvedeného dňa túto sumu neuhradil, že od 20. 12. 2017 sa dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu voči žalobcovi. Podaním zo dňa 3. 4. 2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný v odpore iba uvádza nepodložené tvrdenia a odkazuje na listiny, ktoré žalobcovi neboli pri podpise zmluvy predložené ako napríklad cenník VÚB a SP produkty, vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a taktiež obchodné podmienky pre vydanie a používanie. Ďalej poukázal na to, že žalovaný nepredložil v predmetnom konaní listinu, ktorú označil v podanom odpore ako potvrdzujúci list. Zastávajú názor, že zmluva o úvere by mala byť celistvá, pre spotrebiteľa prehľadná a zrozumiteľná. Nebolo účelom zákona, aby spotrebiteľ pri oboznamovaní sa so zmluvou o spotrebiteľskom úvere musel doslova hľadať pre väčšinu spotrebiteľov zásadné dôležité údaje vo viacerých dokumentoch. Základné parametre definujúce odplatu spotrebiteľského úveru musia byť zrozumiteľné a dostupné na jednom tlačive, aby klient bol reálne schopný jednak porovnať si výhodu z ponúkaného úverového produktu s inými produktmi na finančnom trhu a súčasne aby mal klient vedomosť počas celého zmluvného vzťahu o tom, koľko ho požičanie peňazí stojí. Poukazujú na rozsudok SD EU zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-40/15, pričom je potrebné mať na zreteli, že súdny dvor EU vo svojom rozsudku na viacerých miestach prízvukuje a pripomína požiadavky, ktoré dodávateľ vo veľkom rozsahu porušoval a porušuje. Konkrétne ide o požiadavky určitosti, stručnosti, presnosti, jasnosti a zrozumiteľnosti, ktoré musia dodávatelia dodržiavať v zmluvných vzťahoch so slabšou zmluvnou stranou. Keďže všetky náležitosti, upravené v článku 10 ods. 2 smernica 2008/48 musia byť uvedené zrozumiteľne a stručne ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 52 svojich návrhov je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvanlivé nosiče, obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami. Pokiaľ ide v treťom rade o otázku, či sa táto požiadavka podpísania, stanovená vnútroštátnou úpravou môže uplatňovať na všetky náležitosti takýchto zmlúv je potrebné poznamenať, že Zmluva o úvere v zmysle článku 3 písm. c) smernice 2008/48 vyhotovená v súlade s článkom 10 ods. 1 tejto smernice písomne alebo na inom trvanlivom nosiči musí zrozumiteľne a presne uvádzať náležitosti, upravené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Poukázali na to, že údaj o RPMN v zmluve o úvere absentuje. Aj napriek skutočnosti, že prikladané dokumenty zo strany žalovaného nepovažuje za právne záväzné, dodali, že zrozumiteľné uvedenie RPMN nevyplýva ani zo žiadneho dokumentu, na ktorý sa odvoláva žalovaný (indikatívny výpočet) - napísané miniatúrnym písmom v spodnej časti, označenej ako ďalšie užívateľské informácie, resp. v cenníku, ktorý sa dostal do sféry žalobkyne prvý krát až v tomto konaní
- vychádza z hypotetických predpokladov, je absolútne zavádzajúci a neurčitý, nasvedčuje tomu aj samotná formulácia tam uvedená: „predpokladajme, že.... Ďalej poukázali na skutočnosť, že aj SD EU požaduje, aby v Zmluve o úvere boli jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti, obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne spotrebiteľovi odovzdané. Táto podmienka skutočne odovzdaných písomností zo strany žalovaného však preukázaná nebola. Všeobecne možno konštatovať, že pre platnosť obchodných podmienok, ktoré sú písané takmer nečitateľným písmom a cenníka nepostačuje iba podpis spotrebiteľa pod tzv. čleňovaciu klauzulu. Obchodné podmienky, resp. iné písomnosti v spotrebiteľskej zmluve nesmú slúžiť tomu, aby dodávateľ do nich ukryl dôležité dojednania, u ktorých je predpoklad, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že údaj RPMN vzhľadom na charakter revolvingového úveru je objektívne neurčiteľný. Pravdou je, že údaj RPMN je určiteľný a to aj v prípade poskytnutia revolvingového úveru. Pokiaľ dokážu určiť tento údaj nebankové subjekty, poskytujúce spotrebiteľské úvery, nevidia dôvod, prečo by to nemala zvládnuť aj žalovaná banková inštitúcia. Judikatúrou vyšších súdov boli ustanovené kritériá oblikátornych náležitostí vo vzťahu k dojednaniu o odplate za poskytnutie úveru v zmysle § 4 ods. 2 Zákona č.258/2001 Z.z. resp. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. v písomnej podobe. Ustálená súdna prax dospela k záveru, že dojednania zakladajúci nárok na odplatu (úrok, poplatky, RPMN atď.) musia byť v prehľadnej, zrozumiteľnej podobe súčasťou listiny, obsahujúcej spotrebiteľskú zmluvu samotnú, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis, inak dodávateľ stráca nárok na odplatu za úver. Inými slovami povedané, má byť ambíciou a snahou profesionálneho dodávateľa spotrebiteľského úveru prispôsobiť svoje finančné produkty v znení, platného a účinného zákona a nie opačne, kedy sa žalovaná banka
snaží prispôsobovať znenie a najmä výklad zákona svojím finančným produktom aby následne mohli tieto takto používať status právne komfortných finančných produktov. Pokiaľ sa týka námietky premlčania tak nemožno opomenúť pri posudzovaní začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je nutné vychádzať zo skutočnosti, že k vzniku bezdôvodného obohatenia ako celku došlo až dňa 27. 7. 2016 (poslednou úhradou žalobkyne žalovanému). Objektívna premlčacia doba začala plynúť až v deň 28. 7. 2016 a žaloba bola podaná 21. 12. 2017. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť najskôr so začiatkom objektívnej premlčacej doby. Pri posudzovaní subjektívnej premlčacej doby je však relevantné, kedy sa oprávnený subjekt dozvie o bezdôvodnom obohatení, jeho výške a subjekte, ktorý sa na jeho úkor obohatil. Žalobkyňa v čase vzniku záväzkového vzťahu nevedela po právnej stránke posúdiť zmluvný formulár, ktorý jej bol predložený dodávateľom ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa sa objektívne mohla reálne dozvedieť o existujúcom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia až po porade so svojím právnym zástupcom v priebehu mesiaca november 2017, kedy si nechala zmluvu posúdiť. Žalobkyňa sa teda až v priebehu mesiaca november 2017 dozvedela, že uhradila žalovanému viac ako bola povinná. Rozhodla sa požadovať od neho späť tú časť sumy, ktorou sa žalovaný na jej úkor obohatil. Na pojednávaní dňa 3. 7. 2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že v samotnej zmluve o úvere nikde nie je uvedená výška úrokovej sadzby, teda v texte, ktorý sa nachádza nad podpisom samotnej žalobkyne ako aj žalovaného. Nikde v tomto texte nie je ani dojednanie o RPMN. Celkovo sa žalovaný na úkor žalobkyne obohatil o 451,60 Eur. Predmetom konania však je len zaplatenie 230,- EUR, za úhrady v období od 27. 4. 2015 do 27. 7. 2016. Je toho názoru, že existencia vedomostí o tom, že sa niekto obohatil na úkor druhej strany, musí byť preukázaná a nemožno ju stotožňovať s nejakým objektívnym konaním, pretože by tým došlo k splývaniu subjektívnej a objektívnej doby. Pokiaľ žalobkyňa platila žalovanému jednotlivé splátky tak to robila s tým vedomím, že to má zaplatiť a nemala vedomosť o tom, že platiť nemusí a že jej začína plynúť premlčacia doba. Tvrdil, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil až bezprostredne pred podaním samotnej žaloby. Pokiaľ by sa mal posudzovať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby od momentu nasledujúceho po úhrade splátky tak takúto vedomosť ako žalobkyňa by mal aj samotný žalovaný a takéto konanie zo strany žalovaného, ktorý by vedome prijímal úhrady, o ktorých vedel, že na ne nemá právny nárok by sa musel považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Nebolo by možné priznať právnu ochranu.
2. Právny zástupca žalovaného uviedol, že považujú názor žalobkyne o tom, že úverová zmluva neobsahuje údaj o RPMN, ročnej úrokovej sadzbe, výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čoho následkom má byť bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru za nesprávny a s týmto nesúhlasia. Majú za to, že zmluva o úvere obsahuje všetky nevyhnutné a zákonom vyžadované náležitosti podľa starého zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere ako celok sa skladá z viacerých dokumentov, tvoriacich jej neoddeliteľné súčasti (zmluva, obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list). Všeobecne môžu vtedajší proces popísať tak, že klient, majúci záujem o poskytnutie bankového produktu ich kontaktuje, najčastejšie telefonicky, pričom podľa jeho predbežných predstáv je spísaný prvotný dokument - žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty. Je to akési vyzvanie potencionálneho klienta zo strany našej spoločnosti na predloženie ponuky z jeho strany, ktorou sa rozumie vyplnenie jednotlivých údajov do žiadosti, ktoré údaje ich spoločnosť posúdi a rozhodne, či sa nakoniec úver schváli a dôjde k uzavretiu zmluvy alebo neschváli. Zmluva o úvere je spolu s obchodnými podmienkami doručená klientovi korešpondenčne. Oboma stranami popodpisovaná zmluva o úvere sa stala zmluvou a po právnej stránke bola dotvorená žiadosťou o úver, obchodnými podmienkami a cenníkom. K otázke možnosti uvádzania obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyjadril tiež súdny dvor EÚ, ktorý rozsudkom vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej na jednu z prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Dunajská Streda veľmi jasne uviedol, že: „článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. Apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnute vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.“ Z vyššie uvedených skutočností (či už zákona o platobnom styku alebo rozhodovacej praxe českého, ale najmä SDEÚ) je zrejmé, že účastníkom Zmluvy o úvere nič nebránilo v určení svojich zmluvných práv a povinností vo viacerých zmluvných dokumentoch, a teda aj v Obchodných podmienkach či v Cenníku. K údaju o RPMN uviedli, že tento údaj sa v zmluve o úvere nachádza a to v podobe indikatívneho výpočtu, pričom je uvedený priamo v žiadosti - pod podpisom účastníkov. Dôvody pre uvádzanie RPMN v podobe indikatívneho výpočtu sú objektívneho charakteru, vyplývajú z povahy revolvingového úveru, ktorého podstata spočíva v pravidelnom dopĺňaní dlžníkom a
obnovujúcim sa úverovým rámcom. Pre revolvingový úver je totiž charakteristické, že v priebehu jeho trvania sa poskytnutá úverová zmluva priebežne čerpá a dopĺňa, čo znemožňuje vypočítať konkrétny údaj o RPMN vopred. Revolvingový úver bol dohodnutý na časovo neobmedzené obdobie, teda môže fungovať v princípe na neurčitú dobu, čo ho robí de facto neuchopiteľným pre účely presného určenia niektorých atribútov, spojených s jeho využívaním, napríklad a najmä údaju o RPMN. Z uvedených dôvodov je tak zrejmé, že konkrétny výpočet RPMN nie je možné v čase kontraktácie zmluvného vzťahu vykonať, nakoľko je závislý od premenných, ktoré v tom čase sú ešte neznáme. Vzhľadom na uvedené majú za to, že zmluva o úvere nemôže byť považovaná za bezúročnú a bezpoplatkovú, nakoľko sa v nej údaj o RPMN nachádza. Skutočnosť, že v niektorých prípadoch (napríklad a najmä pri revolvingových úveroch) nie je vždy možné vopred určiť údaj o RPMN konkrétnym presným číslom vyplýva z viacerých ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pri ktorých zákon napríklad počíta s eventualitou, že pri niektorých typoch úveroch o RPMN nie je možné objektívne určiť konkrétnym číslom (percentom). Ďalej z vyhlášky Ministerstva financií SR č. 620/2007 Z.z. ktorá vo svojej prílohe, v časti 3 C vysvetliviek na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvádza, že „sa uvádza hodnota RPMN pre ponúkaný spotrebiteľský úver vyčíslená na základe ponuky veriteľa alebo požiadaviek spotrebiteľa. Pri spotrebiteľskom úvere poskytovanom prostredníctvom kreditnej karty (revolvingového úveru), pri ktorom nie je možné určiť RPMN sa riadok nevypĺňa.“ Takýto názor tiež vyplýva z viacerých rozhodnutí súdov SR. pokiaľ sa týka absencie rozkladu splátok na jej súčasti tak zo zmluvy vyplývalo, že splátka istiny, úrokov a iného príslušenstva predstavovala celkovo sumu 16,60 Eur. podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch: „ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (...) výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného ustanovenie nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere osobitne informáciu o tom, aká suma z každej splátky úveru sa započíta na istinu, úroky a poplatky. Nič také nevyplýva ani z dôvodovej správy k predmetnému u stanoveniu. V zmysle článku 10 ods. 2 písm. h) smernice EÚ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere potrebné uviesť: „výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.“ Z uvedeného je zrejmé, že smernica EÚ vyžaduje v zmluve o úvere uviesť iba celkové splátky úveru a nevyžaduje ich osobitné rozčlenenie na ich jednotlivé zložky - istinu, úroky a poplatky. V tejto súvislosti tiež ďalej poukazujú na záver rozsudku SD EU Home Credit, podľa ktorého: „článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že Zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po seba nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“ Z uvedeného vyplýva, že výklad požadovaný žalobkyňou o potrebe rozpise splátky na istinu, úroky a poplatky je v rozpore s článkom 10 ods. 2 písm. h) smernice EÚ. K absencii ročnej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru žalovaný uviedol, že napríklad výška úrokovej sadzby 18 % p.a. / 1,50 p.m. vyplýva nielen zo žiadosti (v indikatívnom výpočte RPMN) ale aj z potvrdzujúceho listu - právnej súčasti úverovej zmluvy. žalobkyňa okrem toho každý mesiac obdržala prehľadný výpis čerpania a úhrad, kde sa vždy uvádzala aj výška úrokovej sadzby. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ by aj súd dospel k záveru , že skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu tak s týmto vznášajú námietku premlčania vo vzťahu k všetkým plneniam žalobkyne, uskutočneným viac než 2 roky pred podaním žalobného návrhu, t.j. pred dátumom 21. 12. 2017. Nakoľko žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 21. 12. 2017, premlčaniu podliehajú všetky (údajné) nároky žalobkyne (jednotlivé plnenia tak, ako to vyplýva z predložených výpisov z úverového účtu) datované pred dátumom 21. 12. 2015.
3. Súd zo žiadosti o aktiváciu karty T-Mobile zistil, že túto žalobkyňa podpísala dňa 19. 1. 2009 a žalovaný 26. 1. 2009. Na prednej strane tejto žiadosti sa nachádzajú osobné údaje žalobkyne. Ďalej je tam uvedené, že je schválený úverový rámec vo výške 15 000,- Sk/497,91 Eur. Štandardná mesačná splátka 500,- Sk /16,60 Eur. Na zadnej strane tejto žiadosti pred ich podpismi sú potom údaje ohľadom vyhlásenia klienta, ohľadom spracovávania a používanie osobných údajov klienta ale aj to, že klient potvrdil, že bol oboznámený so všetkými skutočnosťami podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 428/2002 Z.z. Ďalej že bol oboznámený s OP, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, cenníkom, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou, zmluvnými podmienkami, prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o úvere, ktoré mu boli písomne doručené a prevzali ich. Na zadnej strane za podpismi tejto žiadosti sú potom ďalšie užívateľské informácie ohľadne
poplatkov za úkony, úhrady poistného a ďalej indikatívny výpočet percentuálnej miery nákladov, kde sa mimo iné uvádza, že pri predpoklade, že:
- Klientovi bol schválený úverový rámec 81 000 Sk/ 2688,71 Eur a štandardná úroková sadzba 18,00 %
- Štandardná úroková sadzba a poplatky zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené,
- Klient použije kartu na nákup tovaru u obchodníka v hodnote 50 000 Sk/ 1 659,70 Eur dňa 1. 1. 2008,
- Klient splatí dlžný zostatok v 3 splátkach 15. 2. 2008 vo výške 18 000 Sk/597,49 Eur, 15. 3. 2008 vo výške 18 000 Sk/597,49 Eur a 15. 4. 2008 vo výške 15 859 Sk/526,42 Eur, ročná percentuálna miera nákladov by bola 19,99%.
4. Súd z mailovej predžalobnej výzvy právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 15. 12. 2017 zistil, že vyzvali žalovaného na dobrovoľné plnenie sumy 451,60 Eur, ktoré predstavuje nárok Eleny R. na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti so žiadosťou o aktiváciu karty T-Mobile č. XXXXXXXX zo dňa 26. 1. 2009. Sumu žiadali uhradiť do 19. 12. 2017. V prípade, ak k dobrovoľnému plneniu z ich strany nedôjde, bude v danej veci podaná žaloba na súd.
5. Do spisu boli ďalej pripojené fotokópie výpisu z karty T-Mobile žalobkyne u žalovaného a to za obdobie od 26. 1. 2009 do 31. 8. 2016 , z ktorých mimo iné vyplýva, že žalobkyňa zaplatila na účet žalovaného sumu 20,- Eur dňa 27. 4. 2015, sumu 20,- Eur dňa 29. 6. 2015, sumu 10,- Eur dňa 29. 7. 2015, sumu 30,- Eur dňa 28. 3. 2016, sumu 30,- Eur 26. 4. 2016, sumu 30,- Eur dňa 26. 5. 2016, sumu 45, Eur dňa 30. 6. 2016, sumu 45,- Eur dňa 27. 7. 2016.
6. Súd z cenníka VÚB, a.s. pre produkty, vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., platného od 8. 7. 2008 zistil, že tam sa opätovne nachádza indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pre rôzne typy kariet, medzi nimi sa nachádza aj príklad pre kartu T- Mobile. Jedná sa o ten istý indikatívny výpočet ako sa nachádza na zadnej strane žiadosti o aktiváciu karty T-Mobile.
7. Do spisu ďalej boli pripojené obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných a platobných kariet, vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. V článku VI úrok, poplatky, ročná percentuálna miera nákladov sa uvádza: Výpočet úrokov: a) dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou; b) v prípade úhrady sumy, nižšej ako je výška povinnej splátky, alebo omeškania s úhradou akejkoľvek povinnej splátky alebo jej časti sa denne úročí časť dlžného zostatku, ktorá je v omeškaní sankčnou úrokovou sadzbou a časť dlžného zostatku, ktorá nie je v omeškaní štandardnou úrokovou sadzbou alebo zvýšenou úrokovou sadzbou podľa bodu 34 týchto obchodných podmienok. Pri výpočte úrokov sa vychádza z počtu dní 365. Výška štandardnej, sankčnej, zvýšenej a vkladovej úrokovej sadzby je určená bankou. Úrokové sadzby podľa predchádzajúcej vety sú uvedené v cenníku. Klient môže pri používaní karty využívať bezúročné obdobie za platby za tovar a služby u obchodníka realizované kartou a za prevod peňažných prostriedkov na účet podľa bodu 22 obchodných podmienok realizované počas daného cyklu ak uhradí ku dňu splatnosti daného cyklu celý dlžný zostatok vyčíslený ku dňu uzávierky. Bezúročné obdobie sa nevzťahuje na výber hotovosti cez bankomat a výber v hotovosti v banke alebo u obchodníka (cash advance). Pri úhrade sumy vyššej ako je dlžný zostatok sa kartový účet dostáva do kreditného zostatku a takýto zostatok úročený vkladovou úrokovou sadzbou banka je oprávnená kedykoľvek poukázať klientovi kreditný zostatok na kartovom účte v prospech účtu pre bezhotovostný prevod alebo poštovou poukážkou , na náklady klienta. V prípade, že výška kreditného zostatku na kartovom účte je menšia alebo rovná nákladom na prevod týchto prostriedkov kreditný zostatok nebude poukázaný klientovi. V deň uzávierky je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou, zvýšenou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. Poplatky súvisiace so správou a používaní karty sú uvedené v cenníku. Cenník je zverejnený na výveskách v obchodných priestoroch banky a na internetovej stránke banky. Cenník ďalej obsahuje výšku sadzby poistného podľa poistnej zmluvy uzatvorenej v prospech klienta a označenej v Zmluve a jednotlivé úrokové sadzby. Cenník je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Banka je oprávnená cenník jednostranne meniť a dopĺňať z dôvodu zmeny obchodnej politiky banky, zmien všeobecne záväzných právnych predpisov alebo situácie na finančnom trhu. Zmenu cenníka banka dotknutému klientovi písomne vopred oznámi. V prípade, že klient v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia nového cenníka v súlade s čl. X obchodných
podmienok zmluvu nevypovie a nevráti kartu banke platí, že so zmenou súhlasí a nový cenník je dňom jeho účinnosti záväzný pre obe strany. Klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) spojenú s revolvingovým úverom. Cenník obsahuje príkladný výpočet RPMN v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to na základe určitých predpokladov o čerpaní a splácaní revolvingového úveru klientom.
8. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v rozhodnom čase, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
9. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení, platnom v rozhodnom čase Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisk adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
10. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
14. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
15. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 26. 1. 2009 Zmluvu o vydanie a používanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi kreditnú kartu s úverovým rámcom 15 000,- Sk (497,91 Eur). Štandardná mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 500,- Sk (16,60 Eur). Žalobkyňa namietala, že v tejto zmluve nebola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov tak, ako si to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti sa súd však stotožnil s názorom žalovaného, že v zmluve o úvere sa nachádza a to v podobe indikatívneho výpočtu RPMN, ktorý je uvedený priamo pod podpismi účastníkov. V tomto prípade sú dôvody pre uvedenie RPMN v podobe indikatívneho výpočtu objektívneho charakteru a vyplýva to z povahy samotného revolvingového úveru, ktorého podstata spočíva v pravidelnom dopĺňaní dlžníkom a obnovujúcim sa úverovým rámcom. Pre samotný revolvingový úver je totiž charakteristické, že v priebehu trvania sa poskytnutá úverová suma priebežne čerpá a dopĺňa, čo znemožňuje vypočítať konkrétny údaj o RPMN vopred. Revolvingový úver bol dohodnutý na časovo neobmedzené obdobie, teda môže fungovať v princípe na dobu neurčitú, čo ho robí de facto neuchopiteľným pre účely presného určenie niektorých atribútov, spojených s jeho využívaním, napríklad údaj o RPMN. Z týchto dôvodov potom vyplýva, že konkrétny výpočet RPMN nie je možný v čase kontraktácie zmluvného vzťahu, nakoľko je závislý od premenných, ktoré v tom čase sú ešte neznáme. Na objektívnu prekážku, spočívajúcu v nemožnosti presného vyčíslenia údaju RPMN bola žalobkyňa upozornená v článku VI. bod 42 obchodných podmienok. Čo svojím podpisom vzala na vedomie a s čím aj súhlasila.
17. Ďalej žalobkyňa namietala, že v žalovanej zmluve nie je stanovená výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch a to v písmene i). Aj v tejto súvislosti sa súd stotožnil s názorom žalovaného a poukazuje tu na závery rozsudku SD EÚ Home Credit podľa ktorého: „článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia, v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“ Z uvedeného teda vyplýva, že výklad, ktorý podala žalobkyňa o potrebe rozpísania splátok na istiny, úroky a poplatky je v rozpore s článkom 10 ods. 2 písm. h) smernice EU. Z ustanovení judikatúry SD EÚ vyplýva, že členské štáty EÚ majú povinnosť interpretovať svoje národné právo v súlade s právom EÚ. Z toho potom vyplýva, že pri uplatňovaní vnútroštátneho práva a najmä v znení
vnútroštátneho zákona, špeciálne vydaného vykonať ustanovenia smernice, musí vnútroštátny súd vykonať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice.
18. Nakoniec žalobkyňa namietala tú skutočnosť, že v žalovanej zmluve nie je uvedená ročná úroková sadzba tak, ako si to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v písmene h). Pokiaľ však v tejto časti žalovaný namietal, že výška úrokovej sadzby 18 % p.a. jednoznačne vyplýva nie len zo žiadosti (indikatívneho výpočtu RPMN) ale aj z potvrdzujúceho listu - právnej súčasti úverovej zmluvy. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný súdu nepreukázal existenciu potvrdzujúceho listu, keďže takýto dôkaz súdu nezaslal. Pokiaľ žalovaný namietal, že úroková sadzba 18 % p.a. bola uvedená aj v indikatívnom výpočte RPMN, súd poukazuje na tú skutočnosť, že indikatívny výpočet RPMN bol uvedený až pod podpismi, teda pod žalovanou zmluvou a teda nie je súčasťou samotnej zmluvy. Okrem toho súdu poukazuje na tú skutočnosť, že pri indikatívnom výpočte RPMN sa uvádza: „ pri predpoklade, že klientovi bol schválený úverový rámec 81 000,- Sk (2 688,71 Eur) a štandardná ročná úroková sadzba 18 % ...“ súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že tu je uvedený len príkladný výpočet RPMN za stanovení takých kritérií, že bol stanovený taký úverový rámec 81 000,- Sk, čo v tomto prípade nebola pravda, keďže bol schválený úverový rámec 15 000,- Sk a teda ani štandardná úroková sadzba 18 % tak ako sa tam uvádza neznamená, že bola skutočne takto schválená. Z takéhoto znenia indikatívneho výpočtu RPMN len vyplýva, že ak by bol úverový rámec 81 000, - Sk a štandardná ročná úroková sadzba by bola vo výške 18% tak platí tam stanovený výpočet RPMN. V samotnej žalovanej zmluve sa teda údaj o úrokovej sadzbe nenachádza. Nakoľko nebola splnená podmienka podľa § 4 ods. 2 písm. h) a nebola teda v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená ročná úroková sadzba poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
19. Medzi stranami sporu teda v tomto prípade nebolo sporné to, že žalobkyňa z tejto kreditnej karty čerpala čiastku 648,- Eur a v skutočnosti uhradila 1 099, 60 Eur. Rozdiel a teda bezdôvodné obohatenia predstavuje výšku 451,60 Eur. Žalobkyňa si však uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len výške 230,- Eur, ktoré je tvorené úhradami žalobkyne za obdobie od 27. 4. 2015 do 27. 7. 2016. Z výpisu z karty T-Mobile žalobkyne u žalovaného potom vyplýva, že sa jedná o splátky uskutočnené dňa 27. 4. 2015 vo výške 20,- Eur, dňa 29. 6. 2015 vo výške 20,- Eur, dňa 29. 7. 2015 vo výške 10,- Eur, dňa 28. 3. 2016 vo výške 30,- Eur, čiastka 30,- Eur, zaplatená dňa 26. 4. 2016, čiastka 30,- Eur , zaplatená dňa 26. 5. 2016, čiastka 45,- Eur, zaplatená dňa 30. 6. 2016 a čiastka 45,- Eur, zaplatená dňa 27. 7. 2016. V tejto súvislosti však žalovaný vzniesol námietku premlčania a to vo vzťahu ku všetkým plneniam žalobkyne, uskutočnených viac než 2 roky pred podaním žalobného návrhu, ktorý bol podaný na tunajší súd dňa 21. 12. 2017 a premlčaniu podľahli všetky nároky žalobkyne, datované pred dátumom 21. 12. 2015. V tomto prípade sa teda jedná o čiastku 10,- Eur, zaplatenú dňa 29. 7. 2015, čiastku 20, Eur zaplatenú dňa 29. 6. 2015 a čiastku 20,- Eur, zaplatenú dňa 27. 4. 2015, teda spolu sumu 50,- Eur. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie dvojročná subjektívna lehota a trojročná objektívna lehota. Pokiaľ si žalobkyňa uplatňovala právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia za splátky, zaplatené od 27. 4. 2015 tak trojročná objektívna lehota jej neuplynula, keďže žaloba bola podaná na tunajšom súde už dňa 21. 12. 2017, teda pred uplynutím trojročnej objektívnej lehoty. V tomto prípade však mohla uplynúť dvojročná subjektívna lehota, ktorá sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Nie je sporné, že žalobkyňa vedela, kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil už v čase plnenia jednotlivých splátok a vedela aj výšku tohto bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia lehota začína plynúť najskôr so začiatkom uplynutia objektívnej premlčacej lehoty. Pri posudzovaní subjektívnej premlčacej lehoty je však relevantné, kedy sa klient dozvie o bezdôvodnom obohatení. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyňa, žalobkyňa sa objektívne mohla reálne dozvedieť o existujúcom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia až po porade so svojím právnym zástupcom (v priebehu mesiaca máj - november 2017), keď si nechala zmluvu posúdiť. Žalobkyňa sa teda až v priebehu november 2017 dozvedela, že uhradila žalovanému viac, ako bola povinná a rozhodla sa požadovať od žalovaného späť časť sumy, ktorou sa žalovaný na jej úkor v rozpore zákona obohatil. Dvojročná subjektívna premlčacia doba začala žalobcovi plynúť momentom, keď splatil splátku úveru, ktorou prišlo k bezdôvodnému obohateniu a to vo vzťahu ku každej z takýchto splátok osobitne. Tento deň sa totiž žalobca ako oprávnený najneskôr dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne vo svojom vyjadrení zo dňa 3. 4. 2018 uviedol, že žalobkyňa sa objektívne mohla dozvedieť o existujúcom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia až po porade s právnym zástupcom v priebehu mesiaca máj - november 2017 tak k takémuto
tvrdeniu právneho zástupcu žalobkyne nebol pripojená žiadny dôkaz a dokonca v tejto súvislosti právny zástupca žalobkyne nežiadal, aby vo veci bola vypočutá samotná žalobkyňa. Nakoľko splátka vo výške 20,- Eur bola zaplatená 27. 4. 2015, tu subjektívna lehota uplynula dňa 27. 4. 2017, splátka vo výške 20,- Eur bola zaplatená dňa 29. 6. 2015, tu subjektívna lehota uplynula 29. 6. 2017 a splátka vo výške 10, Eur, zaplatená dňa 29. 7. 2015 a tu subjektívna lehota uplynula dňa 29. 7. 2017. Teda subjektívna premlčacia lehota uplynula u týchto troch splátok ešte pred podaním žaloby, ktorá bola podaná na tunajšom súde dňa 21. 12. 2017 a preto súd žalobu žalobcu vo výške 50,- Eur zamietol z dôvodu premlčania. Ďalšie splátky boli zaplatené až po dátume 28. 3. 2016 a u nich subjektívna premlčacia lehota mohla uplynúť najskôr 28. 3. 2018, teda až po podaní žaloby.
20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 180,- Eur od 20. 12. 2017, nakoľko žalobkyňa vyzvala žalovaného elektronicky, aby jej vrátil bezdôvodné obohatenie do 19. 12. 2017. Nakoľko tak žalovaný neurobil tak od 20. 12. 2017 je v omeškaní s úhradou. Súd stanovil výšku úroku z omeškania na 5 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB 0,00 % a o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 5 %.
23. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. V konaní mala žalobkyňa úspech vo výške 180,- Eur, čo k pôvodne žalovanej čiastke 230, Eur predstavuje 78,26 %. Úspech žalovaného je vo výške 50, Eur, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá, čo k pôvodne žalovanej istine 230,- Eur predstavuje 21,74 Eur. Rozdiel medzi úspechom a neúspechom žalobkyne teda je 56,52 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením a to podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).