Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3P-61-2018.pdf
PDF · 161.24 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/61/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou, v právnej veci maloletého dieťaťa: A. T. Q., narodená XX.XX.XXXX, štátna občianka A. a Slovenskej republiky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - M. Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X/C, XXX XX B., štátna občianka Slovenskej republiky, právne zastúpená NIKU & partners, s.r.o, so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 008, a otca - T. A. Q., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX-XXX N. T.., V. B. V. XAX, A., štátny občan A. a J. K. T. K., právne zastúpený Marko & Overton-Fox, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 47 246 936, v konaní o návrhu navrhovateľa, otca maloletého dieťaťa, na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, takto
rozhodol:
I. Súd návrat maloletej A. T. Q., narodenej XX.XX.XXXX, do krajiny jej obvyklého pobytu, do A., n e n a r i a ď u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 15.05.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa, zastúpeného právnym zástupcom, otca maloletého dieťaťa, o návrat maloletého dieťaťa A. T. Q., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletá“) do krajiny jej obvyklého pobytu do A. - B. A..
2. Navrhovateľ odôvodnil návrh tým, že s matkou maloletej A. T. sú od XX.XX.XXXX manželmi. Manželstvo uzatvorili s otcom na K. T. K.. V júni 2014 sa matka presťahovala zo Slovenska do A., kde v júni 2016 získala povolenie na trvalý pobyt. Maloletá A. T. sa narodila v Z., B. A., A.. Od narodenia do augusta 2017, kedy matka vzala maloletú bez dohody s otcom a bez jeho súhlasu na Slovensko, žila A. v A.. Rodičia bývali s dieťaťom v Z. a v júni 2017 sa presťahovali na adresu XXX - XXX N. B. K. V. B. V. XRX, A.. V A. mala maloletá zabezpečenú zdravotnú starostlivosť. Maloletá je v A. sociálne poistená. Obvyklý pobyt maloletej bol a je v A. - B. A.. Po hádke medzi rodičmi dňa 30.07.2017 bola privolaná polícia, voči otcovi boli vznesené obvinenia a nemohol sa vrátiť do spoločného bytu. Obvinenia voči otcovi boli napokon matkou „stiahnuté“ dňa 25.10.2017. V období od 30.07.2017 do 25.09.2017 zostal otec bývať u rodinného priateľa, ďalej však podľa jeho tvrdení platil nájomné za spoločný byt, aby mali maloletá a matka zabezpečené bývanie. Otec bol živiteľom rodiny a matka nemala žiaden príjem zo zamestnania. Dňa 02.08.2017 otec prostredníctvom sociálnej siete Facebook zistil, že matka realizuje predaj vecí zo spoločného bytu. Nemohol sa však s matkou skontaktovať (mal zákaz kontaktu s matkou), upovedomil preto svojho právnika, úrady, ako aj orgán starostlivosti o deti. Následne otec zistil, že matka s maloletou A. T. opustila A.. Presný dátum udalosti otec nepozná, predpokladá však, že sa tak stalo v prvej dekáde mesiaca august 2017. O odcestovaní sa otec dozvedel prostredníctvom príspevkov matky na Instagrame. Otec nikdy súhlas s odchodom na Slovensko matke neudelil. Matka s ním tento krok neprerokovala a ani ho o opustení A. spolu s maloletou vopred neinformovala. Dňa 30.08.2017 dostal otec povolenie vrátiť sa do spoločného bytu a zistil, že matka z bytu zobrala podstatnú časť vecí, vrátane dokumentov o totožnosti maloletej. Matka tvrdí, že sa plánovala do A. vrátiť na prvé pojednávanie v trestnej veci otca, ktoré sa konalo dňa 23.09.2017, no nestalo sa tak. Od augusta 2017 do 25.10.2017 sa matka neustále snažila s otcom skontaktovať a žiadala ho, aby ju nasledoval na Slovensko, no otec vzhľadom na prebiehajúce konanie nemohol opustiť A.. Po vyvrátení obvinenia dňa 25.10.2017 sa otec snažil intenzívne komunikovať s matkou v snahe dospieť k dohode. Na Vianoce 2017 prišiel otec navštíviť na týždeň maloletú na Slovensko. Počas pobytu matka naliehala na otca, aby sa presťahoval za nimi do M.. Pred odchodom otca do A. sa rodičia dohodli, že matka sa s maloletou vráti do A. pred narodeninami maloletej v marci 2018. Matka prísľub nesplnila. V marci 2018 matka otcovi naopak oznámila, že sa rozhodla, že maloletá bude mať trvalý pobyt na Slovensku. Otec preto začal podnikať kroky podľa Haagskeho dohovoru a dňa 03.04.2018 bola Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Bratislava doručená žiadosť otca o návrat maloletej na územie A. - B. A.. Podľa otca teda matka neoprávnene premiestnila maloletú a zdržiava sa s maloletou na území Slovenskej republiky. Podľa otca mu patrí opatrovnícke právo k maloletej. Otec pritom poukázal na ustanovenia A. práva o opatrovníctve, podľa ktorého je súčasťou rodičovských práv aj právo rozhodnúť o pobyte maloletého dieťaťa. Keďže matka premiestnila maloletú bez súhlasu otca, resp. rozhodnutia súdu, porušila opatrovnícke právo otca, ktoré opatrovnícke právo otec aj fakticky vykonával, keďže s matkou a maloletou spoločne bývali a o maloletú sa staral. Premiestnenie maloletej matkou a jej zadržiavanie v Slovenskej republike bolo a je v zmysle Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (alebo Haagsky dohovor), na ktorý otec v návrhu poukazoval, neoprávnené. V návrhu otec tiež tvrdil, že pre matku a maloletú je v A. zabezpečené všetko potrebné na návrat, vrátane bývania a zdravotnej starostlivosti.
3. Súd postupom podľa § 131 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vyzval uznesením zo dňa 16.05.2018, č.l. 27 až 28, matku maloletej A. T. ako účastníčku konania, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo, aby sa v lehote 7 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k návrhu navrhovateľa a aby v prípade, že s návrhom nesúhlasí, pripojila k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označila iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedla, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní. Súd zároveň matku v uznesení poučil, že ak sa bez vážneho dôvodu na výzvu súdu v stanovenej lehote nevyjadrí, prípadne neoznámi, aký závažný dôvod jej v tom bráni, súd bude mať za to, že sa vzdáva práva účasti na pojednávania a za to, že proti návrhu nemá námietky. Matke maloletej bolo uznesenie súdu doručené dňa 23.05.2018.
4. Matka maloletej sa k návrhu otca vyjadrila podaním, doručeným súdu prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 31.05.2018. Matka s návrhom otca nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť pre nesplnenie podmienok podľa článku 3 Haagskeho dohovoru. Proti návrhu otca matka namietala obvyklý pobyt maloletej, nakoľko nesúhlasila s tvrdením, že krajinou obvyklého pobytu maloletej bola pred premiestnením na územie Slovenskej republiky A.. Matka poukazovala na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne C-523/07 z 02.04.2009 a C-497/10 z 22.12.2010. Z judikatúry súdneho dvora podľa matky vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy preto treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. Do úvahy je potrebné vziať aj vek dieťaťa, na ktorom mieste matka zdôraznila, že v prípade dojčaťa, opatrovaného jedným z rodičov, je potrebné vziať do úvahy integráciu rodiča do jeho sociálneho a rodinného prostredia a zohľadniť faktory, ako sú dôvody presťahovania rodiča do iného členského štátu, jazykové znalosti, ako aj geografický a rodinný pôvod rodiča. V zmysle rozhodnutia súdneho dvora, na ktoré matka poukazovala (C -497/10), je prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. Ak teda ide o dojča v osobnej starostlivosti matky, treba posúdiť integráciu matky do jej sociálneho a rodinného prostredia. V tejto súvislosti možno podľa matky zohľadniť kritériá stanovené judikatúrou súdneho dvora, ako sú dôvody presťahovania matky do iného členského štátu, jej jazykové znalosti alebo tiež jej geografický a rodinný pôvod. Podľa matky sa rodina v mesiaci január 2017, po tom, čo otec stratil v A. prácu a rozhodol sa začať podnikať v jeho domovskom štáte K., vysťahovala z A. na K., a to po vzájomnej dohode rodičov. K 31.01.2017 preto opustili prenajatý dom v meste Z. v A. a presťahovali sa na K., kde sa matka s maloletou zdržiavali do 02.04.2017 a kde rodičia podľa matky naposledy spoločnou dohodou založili maloletej A. obvyklý pobyt. V apríli 2017 matka pre vyhrotené vzťahy medzi ňou a otcom spolu s maloletou A. odcestovala so súhlasom otca na Slovensko, kde sa zdržiavala až do konca júna 2017. Počas pobytu matky s dcérou na Slovensku mal otec matke oznámiť, že sa opäť presťahoval do A., do mesta V. v B. A., kde si našiel prácu a prenajal byt. Keďže otec chcel vidieť dcéru, manželia sa dohodli, že na leto docestuje matka s maloletou do A., čo sa aj stalo dňa 19.06.2017, kedy matka s maloletou pricestovali do mesta V., kde bývali v otcom prenajatom byte. Matka vo vyjadrení zdôrazňovala, že byt, v ktorom sa od 19.06.2017 zdržiavali, bol prenajatý výlučne otcom, matka nebola účastníčkou zmluvného vzťahu a dokonca otec matku ani dcéru neuviedol do nájomnej zmluvy ako spolubývajúce osoby. Letný pobyt matky s dcérou v A. bol predčasne ukončený po tom, čo dňa 30.07.2017 došlo k fyzickému napadnutiu matky otcom. Susedmi zavolaná policajná hliadka otca zatkla, umiestnila ho do väzby a obvinila z domáceho násilia. Po tejto udalosti sa matka s maloletou A. dňa 09.08.2017 vrátila a Slovensko, kde sa s dcérou naďalej nepretržite zdržiava. Maloletá A. mala v čase vycestovania na Slovensko v auguste 2017 iba niečo vyše jedného roka, do decembra 2017 bola dojčená, nenavštevovala žiadne predškolské zariadenie a bola plne odkázaná na osobnú starostlivosť matky, v ktorej súvislosti bola matka presvedčená že obvyklý pobyt maloletej A. je vzhľadom na vek maloletej potrebné posudzovať v súlade s mierou integrácie matky do sociálneho a rodinného prostredia matky. Matka podľa jej tvrdení nebola nijakým spôsobom integrovaná do sociálneho prostredia, v ktorom sa v tom čase s otcom zdržiavali v meste V. v A. a ani sa do budúcnosti už nemienila sociálne začleniť do tohto prostredia. V A. okrem otca nemala žiadnu rodinu ani blízkych priateľov. Matka v A., vyjmúc príležitostné brigády, nikdy nepracovala a maloletá A. nenavštevovala v A. žiadne predškolské zariadenie ani aktivity pre deti a v období od 19.06.2017 do 09.08.2017 nebola v dispenzári žiadneho z pediatrov v meste V. a v A. nemala evidovaný ani trvalý pobyt. Manželia (rodičia maloletej) v A. nevlastnili ani žiadnu nehnuteľnosť, v ktorej by si vytvorili domov. Pokiaľ ide o násilnícke správanie otca, v dôsledku ktorého došlo dňa 30.07.2017 k fyzickému napadnutiu matky v prítomnosti maloletej A., matka uviedla, že otec prijal po svojom zatknutí záväzok pred zmierovacím úradníkom, že nebude s matkou a s maloletou A. komunikovať (priamo či nepriamo) a že nebude chodiť na adresu ich bydliska XXX-XXX V. B. K. V. B., čo sa v A. považuje za zákaz priblíženia a kontaktu. Matka poukazujúc na uvedené tvrdila, že prijatím záväzku pred zmierovacím úradníkom zo dňa 31.07.2017 bol výkon opatrovníckych práv otca, vrátane práva styku k maloletej A., de facto znemožnený. Matka tak tvrdila, že otec v čase premiestnenia dcéry na územie Slovenska v auguste 2017 svoje opatrovnícke právo riadne nevykonával, v dôsledku čoho nedošlo k porušeniu opatrovníckych práv otca zo strany matky a matka sa tak nemohla dopustiť neoprávneného premiestnenia maloletej A. podľa ustanovenia článku 3 Haagskeho dohovoru o únosoch. Otec podľa matky teda v rozhodnom čase nebol oprávnený rozhodovať ani o takých podstatných otázkach, týkajúcich sa ich spoločného dieťaťa, akou je vycestovanie maloletej na územie Slovenska. Otec mohol opatrovnícke práva k maloletej A. opätovne fakticky vykonávať až po 25.10.2017, kedy bolo na základe späťvzatia matky kanadskou prokuratúrou zastavené trestné konanie vedené voči otcovi. Matka tiež namietala tvrdenie otca, že otec aj po obvinení z domáceho násilia a vzatí do väzby naďalej platil nájomné za spoločný byt, s cieľom zabezpečiť matke a dcére bývanie. Matke bola totiž dňa 02.08.2017 doručená výpoveď z nájmu bytu z dôvodu nezaplateného nájomného za mesiac august 2017. Matka sa tak ocitla spolu s maloletou v existenčnom riziku, s hrozbou straty bývania, pričom nevidela iné riešenie ich rodinnej situácie, keďže sama z dôvodu celodennej starostlivosti o dcéru nevedela zabezpečiť prostriedky na bývanie, ako predčasne ukončiť letnú dovolenku v A. a vrátiť sa s maloletou na Slovensko. Príslušníkmi polície v meste V. mala byť matka ubezpečená, že z dôvodu zákazu priblíženia a kontaktovania uloženému otcovi otec nie je podľa kanadského práva oprávnený rozhodovať o vycestovaní dieťaťa a že matka súhlas otca s vycestovaní nepotrebuje. Matka ďalej v prospech zamietnutia návrhu, resp. nenariadenia návratu maloletej, argumentovala s poukazom na článok 13 Haagskeho dohovoru a tvrdila, že návrat maloletej A. na územie štátu A. by maloletú vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, alebo by ju inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Ako dôvody pre uvedené tvrdenie uvádzala matka jednak fakt, že reálne sa s dcérou nemá kam vrátiť, keďže v A. nie je zabezpečené pre matku s dcérou žiadne bývanie, byt v ktorom sa maloletá naposledy zdržiavala v A., si už otec neprenajíma, nevlastní v A. žiadnu nehnuteľnosť a sám má bývať v podnájme a deliť sa o apartmán s inou osobou. Matka sama pritom nie je schopná sama si zabezpečiť bývanie v A., keďže v A. nikdy nepracovala, nemá tam žiadne pracovné kontakty a navyše vzhľadom na vek maloletej je stále nevyhnutné, aby sa matka o ňu celodenne starala, najmä v prípade zmeny prostredia maloletej. Matke v blízkej dobe uplynie platnosť povolenia na pobyt. Otec na maloletú odmieta prispievať výživným. Čo je ale nemenej podstatné, otec svojím agresívnym správaním v dôsledku nadmerného užívania drog (marihuany), ktorej je pravidelný konzument, priamo ohrozuje zdravý vývin maloletej A..
5. Kolízny opatrovník, ako účastník konania ustanovený súdom na zastupovanie maloletého dieťaťa v konaní, súdu navrhol návrat maloletej do cudziny nenariadiť z dôvodu bezpečia dieťaťa. Poukázal na to, že matka napriek svojím obmedzeným finančným možnostiam za necelý rok, čo je na Slovensku, zabezpečila maloletej A. stabilné podmienky, ako je bývanie, vlastná izba, krúžky, škôlka, pričom otec už počas spolužitia manželov nevytvoril stabilné podmienky, nakoľko aj z nedostatku finančných prostriedkov sa museli rodičia odsťahovať na K.. Matka sa ocitla v A. s dcérou viac-menej v hmotnej núdzi, lebo nemala finančné prostriedky na krytie bývania v čase, keď mal otec zákaz priblíženia. Aj počas obdobia, kedy matka bývala na Slovensku a otec mal možnosť zabezpečiť stabilné podmienky pre príchod matky s dcérou, tak neurobil. Napriek tomu, že otec priznal incident napadnutia matky, aj ho oľutoval, nesnažil sa počas tejto doby na sebe pracovať alebo vyhľadať psychologickú pomoc, aby eliminoval možnosť, že sa podobný incident môže zopakovať. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že si je vedomý toho, že vzhľadom na vek dcéry má matka obmedzené finančné možnosti zabezpečiť podmienky na všestranný rozvoj maloletej.
6. Súd na pojednávaní vo veci vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa, otca maloletej výsluchom navrhovateľa a prednesmi jeho právneho zástupcu, výsluchom matky a prednesmi jej právnej zástupkyne, výpoveďou kolízneho opatrovníka, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v mieste bydliska maloletej A. v Slovenskej republike zo dňa 28.05.2018, listinnými dôkazmi pripojenými navrhovateľom k návrhu, a to rodným listom maloletej vystaveným matričným orgánom B. A. v A., sobášnym listom rodičov maloletej, ktoré osvedčujú rodičovstvo, štátnu príslušnosť a manželstvo rodičov maloletej, odpoveďou Okresného súdu Bratislava II na žiadosť tunajšieho súdu (č.l. 39), vyjadrením matky v zmysle výzvy súdu podľa ustanovenia § 131 CMP doručeným súdu dňa 31.05.2018, rodným listom maloletého dieťaťa predloženým matkou (č.l. 59) - osvedčujúcim, že maloletá je občiankou aj Slovenskej republiky, listinami preukazujúcimi, že maloletá je na území SR zdravotne poistená, matka od 9/2017 poberá v SR rodičovský príspevok, maloletá má na území SR svojho pediatra, kópiou formuláru preukazujúceho prijatie záväzku pred zmierovacím úradníkom otcom, výpoveďou z nájmu bytu s desaťdňovou lehotou adresovanou otcovi zo dňa 02.08.2017, čestným vyhlásením o práve poskytnutým P. S. C., právnou poradkyňou vo V. v A. zo dňa 07.06.2018, kapitolou 25 Zákona o rodine A. predloženého navrhovateľom, potvrdením čísla sociálneho poistenia maloletej v A., potvrdením o zdravotnom poistení maloletej v A., pracovným povolením matky platným do 10.05.2018, ako aj celým obsahom spisu, na základe ktorého dokazovania zistil skutočný stav nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci.
7. Maloletá A. T. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v Z., B. A., A.. Rodičia maloletej uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v J. K. a K.. Maloletá A. je ich spoločným manželským dieťaťom. Maloletá je štátnou občiankou A. a Slovenskej republiky. Matka maloletej je štátnou občiankou Slovenskej republiky, otec maloletej je štátnym občanom A. a J. K. a K.. Po narodení maloletej žila rodina naďalej v meste Z. v A. v prenajatom byte. Matka zabezpečovala celodennú starostlivosť o maloletú, otec spočiatku pracoval, krátko po narodení A. však otec prišiel o prácu a poberal podporu v nezamestnanosti. Stratou práce na strane otca rodina nemala pravidelný príjem, z finančných dôvodov preto manželia Q., rodičia maloletej, vypovedali nájomnú zmluvu na byt v Z. a dňa 31.01.2017 spoločne s maloletou odcestovali na ostrov K. k rodičom otca, u ktorých počas pobytu na K. bývali. Dňa 02.04.2017 odcestovala matka spolu s maloletou A. so súhlasom otca z K. na Slovensko, kde žije jej matka a ostatní príbuzní. Otec zostal na K. do mája 2017, následne sa vrátil do A., provincie B. A., našiel si tam prácu a rodine našiel bývanie. Matka potvrdila, že sa na výbere bytu podieľala. Dňa 19.06.2017 sa matka s maloletou a starou matkou vrátili na územie A. do mesta V. v provincii B. A., kde bývali s otcom v ním prenajatom byte. Otec chodil do práce, matka zabezpečovala celodennú starostlivosť o maloletú. Dňa 30.07.2017 došlo medzi rodičmi k hádke, pri ktorej otec napadol fyzicky matku. Na podnet susedov bola privolaná polícia a otec bol vzatý do väzby. Dňa 31.07.2017 sa otec pred zmierovacím úradníkom zaviazal zdržať sa akéhokoľvek kontaktu, vrátane nepriameho s matkou, ako aj s maloletou. Dňa 08.08.2017 matka s maloletou opustila bez súhlasu a vedomosti otca územie A. a dňa 09.08.2018 premiestnila maloletú A. na územie Slovenskej republiky do mesta B., kde sa obe doposiaľ zdržiavajú na adrese B. X/C v B., v byte starej matky maloletej. Manželstvo rodičov maloletej doposiaľ trvá. Tieto skutočnosti samé o sebe sporné neboli.
8. Z výpovede navrhovateľa, otca maloletej A., na pojednávaní dňa 15.06.2018 vyplynulo, že rodina po uzavretí manželstva, ako aj v čase narodenia dcéry, žila v meste Z., kde otec dva roky pracoval. Dva mesiace po tom, ako sa narodila A. T. (XX.XX.XXXX), otca prepustili z práce pre finančné problémy zamestnávateľa. V tom čase otec požiadal o podporu v nezamestnanosti a na základe spoločného rozhodnutia zostal doma, aby matke pomohol so starostlivosťou o dcéru. V prenajatom byte v Z. žili do januára 2017. Peniaze sa rodine míňali, otec prácu stále nemal, z pôvodnej práce sa mu napriek prísľubu neozvali, preto sa manželia rozhodli, že ušetria tým, že pôjdu na dovolenku na K., odkiaľ otec pochádza a má tam rodinu. Na K. odišli 31.01.2017. Otec s matkou mali predstavu, že keď stratil prácu, založí si internetový obchod, vytvoril aj internetovú stránku. Do podnikania sa zapojil aj jeho brat na K.. Počas pobytu na K. žili za „lacné peniaze“, pretože bývali u rodiny otca, náklady na život sú na K. oveľa lacnejšie. Otcova matka zaplatila všetkým trom výlet na ostrov Q. E. a starala sa o nich počas pobytu. Rodičia sa dohodli, že pred tým, ako si v A. nájdu nové bývanie a kým otec nájde stabilnú prácu, navštívia otcovu rodinu z dôvodu, že po tom, čo otec začne pracovať na plný úväzok, takáto možnosť už nebude. Účelom pobytu bolo, aby otcovi rodičia a jeho ostatná rodina videli malú A.. V apríli 2017 odišla matka s maloletou na Slovensko, otec opustil K. v máji 2017 a vrátil sa do A., aby rodine našiel nové bývanie. Mohli síce bývať u strýka navrhovateľa, avšak jedna izba, ktorú im mohol poskytnúť, by bola pre všetkých troch málo. Pred vycestovaním z A. na K., dňa 31.01.2017, vypovedali nájomnú zmluvu na byt v Z., lebo chceli ušetriť peniaze, pričom všetku poštu v A. si matka aj otec nechávali posielať na adresu otcovho strýka. Po vypovedaní nájmu v Z. si rodina prenajala skladovaciu jednotku na uloženie nábytku a vecí z domácnosti. V A. nechali tiež auto. Matka aj počas pobytu na K. dostávala finančné príspevky aj prídavky na dieťa z A., čo rodine finančne pomohlo. Otec teda cestoval do A. prvý, aby na želanie manželky našiel nové bývanie v meste V., kde je podľa matky viac príležitostí ako v Z., ktoré je menšie. Otec býval po návrate z K. u strýka a obaja manželia (otec aj matka) hľadali na internete inzeráty s ponukou bývania. Matka podľa otca vybrala byt, ktorý si mali prenajať, rodičia si písali, posielali obrázky, plánovali, ako byt zariadia. Podľa otca jediným dôvodom, prečo matka nie je uvedená ako prenajímateľka na novej nájomnej zmluve, je ten, že v tom čase sa v A. fyzicky nenachádzala. Dôvod, prečo matka vybrala práve byt, ohľadom ktorého otec uzavrel nájomnú zmluvu, mal byť ten, že sa dal prenajať aj na krátke obdobie troch mesiacov, nakoľko byt, ktorý vybrala pôvodne, jej nevyhovoval z dôvodu, že majitelia nesúhlasili so psom a matka si chcela priniesť zo Slovenska aj svojho psa. V tom čase si otec hľadal v A. aj novú prácu. Matka sa v textových správach adresovaných otcovi vyjadrovala, že sa nevie dočkať, kedy odíde zo Slovenska, pretože nevychádzala s bývalým priateľom svojej matky. Do A. sa matka s maloletou vrátili dňa 19.06.2017 spolu s matkou matky, ktorá bola s novým bývaním veľmi spokojná a asi po dvoch týždňoch odcestovala naspäť na Slovensko. V tom čase otec pracoval na čiastočný úväzok, zároveň si hľadal prácu na plný úväzok, ktorú našiel dňa 08.08.2017 a túto prácu má otec doposiaľ. Matka bola po návrate do A. podľa otca spokojná, vo V. sa jej veľmi páčilo, byt bol blízko mora, mali sa dobre. Dňa 01.07.2017 k nim pricestovala aj matkina priateľka O.. Dňa 26.07.2017 počas oslavy narodenín matky si otec všimol, že je „trošku“ depresívna, smutná, otec sa však podľa neho snažil, aby bol ten deň najkrajší. Keďže vedel, že dôvodom matkinho smútku je smútok za domovom, dohodli sa, že matka opäť navštívi Slovensko a súčasne začali plánovať budúcnosť vo V.. Pretože aj matka mala v A. pracovné povolenie, plánovali, že budú v A. pracovať obaja. Je pravdou, že diskutovali o tom, že by išli do M., prekážkou však bolo, že otec by v M. nemohol pracovať. Dňa 30.07.2017 prišlo medzi rodičmi maloletej k hádke. Po incidente otec už nemal možnosť byť s matkou v kontakte, takže nemal vedomosť, kedy matka s maloletou odišla z A. na Slovensko. Až prostredníctvom dokumentov zistil, že odcestovali dňa 08.08.2017. Matka podľa otca využila hádku na to, aby s maloletou odišla z A.. Otec prostredníctvom sociálnej siete registroval, že matka predáva veci z ich domácnosti v A., nemohol však nič urobiť, pretože mal zákaz kontaktovať matku aj maloletú (otec podpísal dňa 31.07.2017 v trestnej veci vedenej pre domáce násilie páchané na matke maloletej, ku ktorému došlo dňa 30.07.2017, záväzok pred zmierovacím úradníkom). V októbri 2017 mal byť otec podľa jeho tvrdení oslobodený, v skutočnosti bolo trestné stíhanie zastavené, nakoľko matka požiadala orgán vedúci trestné stíhanie voči otcovi v A. o zastavenie stíhania. Otec vo výpovedi uznal, že po predmetnej hádke naozaj nebol ich vzťah najlepší, bol v rozklade. Na Vianoce 2017 pricestoval otec na Slovensko, aby navštívil manželku a dcéru. Prenajal si izbu v hoteli blízko ich bydliska. Mali prežiť pekný čas. Matka mala otca požiadať, aby býval s nimi, zostal však len na jednu noc, nakoľko sa začali hádať, preto otec radšej odišiel. Počas pobytu matka chcela uzavrieť s otcom dohodu, že keď sa vráti s maloletou do A., nepodnikne otec žiadne právne kroky proti nej. Otec dohodu údajne podpísal na viedenskom letisku, keď odchádzal. Otec tiež vo výpovedi priznal, že po tom, čo stratil prácu, začal opäť užívať marihuanu. Tvrdil, že nikdy nie v prítomnosti maloletej A..
9. Otec prostredníctvom právneho zástupcu argumentoval v prospech nariadenia návratu tým, že preukázali, že maloletá mala pred premiestnením na územie Slovenskej republiky obvyklý pobyt na území A.. Pokiaľ ide o vykonávanie opatrovníckeho práva, poukázal právny zástupca otca aj na obsah affidavitu - čestného vyhlásenia P. S. C. (č.l. 180 až 182 s prekladom na č.l. 188 až 190) v bodoch 11, 12 a 14. Namietal splnenie podmienok pre postup podľa čl. 13 písm. a) alebo b) Haagskeho dohovoru.
Samotné prijatie záväzku pred sudcom nie je podľa nich dôvodom, ktorý by zakladal prekážku podľa čl. 13 písm. a) Dohovoru. Otec preukázal, že je v A. riadne zamestnaný, má stabilný príjem, ktorý je postačujúci pre celú rodinu, teda vrátane maloletej a matky. Zo strany otca malo byť tiež preukázané, že na území A. je zabezpečené nevyhnutné poistenie. Z čestných vyhlásení podľa právneho zástupcu otca vyplynulo, že širšia rodina a príbuzní sú pripravení poskytnúť rodine po ich návrate do A. všestrannú pomoc. Vzhľadom na doterajší postup matky nie je zrejmé, kedy by sa, aj v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu, fyzicky vrátila do A., a preto podľa nich nebolo možné produkovať dôkazy vo vzťahu k zabezpečeniu leteniek ani k zabezpečeniu potrebného ubytovania. V mene otca však právny zástupca vyhlásil, že otec je pripravený znášať náklady na letenky pre matku aj maloletú pri ich návrate do A. a takisto, že otec je pripravený po návrate matky a maloletej do A. znášať náklady na ich samostatné bývanie až do času, kým by sa prípadne matka zamestnala. Nezávisle od toho existuje podľa otca možnosť poskytnutia sociálneho bývania, prípadne iných sociálnych dávok v A.. Matka sama priznala, že si je vedomá možnosti, že ako osamelá matka s dieťaťom môže získať sociálne bývanie. Bolo by podľa nich kontraproduktívne preukazovať platenie nájomného vopred, keďže toto by v čase skutočného návratu zjavne nebolo už relevantné. Súdu je známe aj z jeho úradnej činnosti, že A. je rozvinutý štát s dostatočným systémom nájomného bývania, s dostatočným systémom sociálnej starostlivosti a s dostatočným systémom ochrany maloletých detí, preto by v prípade akýchkoľvek ťažkostí príslušné kanadské orgány vedeli poskytnúť matke a maloletej pomoc. Argumentácia matky, ktorá napriek tomu, že takmer tri roky žila v A., opakovane sa tam vracala a teraz tvrdí, že má obavu sa vrátiť do A. z existenčných obáv, sa javí ako neúprimná a účelová. Otec mal za to, že neboli preukázané žiadne fyzické ataky zo strany otca, ktoré by mali takú intenzitu, že by bránili matke a maloletej vrátiť sa do A.. Rovnako nebola preukázaná žiadna iná skutočnosť, ktorá by vo vzťahu medzi matkou, maloletou a otcom nebola existovala už v čase, keď matka žila v A.. Je zrejmé, že matka dlhodobo žila s maloletou v A. od jej narodenia, pričom nikdy neprejavovala obavy o možnosť získania ubytovania, možnosť získania práce v A., takisto akceptovala spôsob vzájomného spolužitia s otcom a ich opakované nezhody a v konečnom dôsledku akceptovala aj užívanie marihuany z jeho strany, keďže napriek tejto skutočnosti s ním dlhodobo žila. Je faktom, že otec v súčasnosti marihuanu neužíva a samotná táto skutočnosť nemá zásadný vplyv na jeho rodičovské kompetencie. V konaní nemá súd skúmať a hodnotiť, či A. je podľa subjektívneho názoru matky vhodná pre jej ďalší život, resp. pre život maloletej. Je faktom, že matka v A. aj s maloletým dieťaťom žila od narodenia v 03/2016 až do 08/2017 a samotné jej presťahovanie sa s maloletou na územie Slovenskej republiky nemôže znamenať pretrhnutie väzieb s A., ktoré nadobudla počas tohto dlhšieho obdobia, a nemôže znamenať ani to, že by maloletá bola odňatá z kompetencie štátnych orgánov A., ktoré by mali stratiť oprávnenie ďalej rozhodovať o rodičovských právach a povinnostiach jej rodičov. Aj s prihliadnutím na skutočnosť, že A. patrí medzi sedem najrozvinutejších štátov sveta, neprináleží súdu v Slovenskej republike, ani žiadnemu štátnemu orgánu Slovenskej republiky, spochybňovať systém ochrany maloletých v A. a zabezpečovať osobitné záruky, či už od rodičov alebo od štátnych orgánov, ktoré disponujú dostatočnými oprávneniami na to, aby v prípade akýchkoľvek problémov alebo rizika pre maloleté dieťa podnikli príslušné právne kroky v súlade s právnym poriadkom A., nakoniec tak, ako by takéto kroky mohli poskytnúť aj štátne orgány Slovenskej republiky, ak by mala maloletá A. obvyklý pobyt na území SR. V súvislosti s neplatením výživného na maloletú otcom právny zástupca zdôraznil, že aj keď súd považoval túto otázku dôležitú z hľadiska slovenského návratového konania, argument o neplatení výživného z dôvodu uznania, resp. vyjadrenia súhlasu s premiestnením maloletého dieťaťa, je dôležitý z pohľadu súdnych konaní, ktoré by sa prípadne mohli viesť v A. po navrátení maloletej do A.. V tomto smere je ustálená súdna prax, v ktorej by v takomto prípade súdy konštatovali, že by stratili právomoc rozhodovať o opatrovníckych právach k maloletej. Podľa otca je zrejmé, že nariadenie návratu maloletej je s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu v súlade so zmyslom Dohovoru.
10. Z výpovede matky na pojednávaní dňa 15.06.2018 a jej doplnenia na pojednávaní dňa 03.07.2018 vyplynulo, že na K. sa mali presťahovať dňa 31.01.2017, jej mama im pritom pomáhala. Všetky osobné veci si matka zobrala so sebou na K.. Otec stratil prácu, tak sa dohodli, že pôjdu na K. rozbehnúť biznis. Nevedeli akú dlhú dobu tam budú. Proste sa dohodli, že sa sťahujú na K.. Na K. sa celá situácia veľmi vyhrotila. Pri konflikte matky s otcom, otec matku fyzicky napadol, dal jej facku. Od toho času sa podľa matky začalo manželstvo viditeľne rozpadať, hoci vždy mali problémy. V okolí manželov je známe, že otec je výbušnej povahy. Po hádke neodišla s A. hneď, brala to tak, že každý človek môže urobiť chybu, ale že majú spolu rodinu, tak sa pokúšali zmieriť. Na K. sa stále hádali kvôli tomu, že otec stále fajčil marihuanu. Matka si myslí, že aj preto je potom výbušný. Podľa matky, ak aj teraz otec toho času marihuanu nefajčí, nie je to jeho vlastné rozhodnutie, ale je to kvôli vedenému konaniu o návrat. Matka je presvedčená, že keby sa s dcérou vrátili, otec bude marihuanu naďalej užívať. To je zároveň najväčšia obava matky v súvislosti s možným návratom a s tým súvisiaca následná agresivita. Matka uviedla, že v období od 02.04.2017 do 19.06.2017 bola na území Slovenska so súhlasom otca, čo otec vo výpovedi aj potvrdil. Brala si z K. iba dva kufre, nejaké veci tam nechala. Odišli v tom čase na Slovensko, ale na čase a mieste, kam sa majú vrátiť, sa nedohodli. Matka si v tom čase začala uvedomovať, že pre A. je potrebné, aby bola v jednom bezpečnom zázemí, nakoľko oni neustále pendlovali a malá A. bola z toho zmätená. O odchode otca do A. sa mala matka dozvedieť až v čase, keď tam už bol. Bolo to asi v máji 2017. Bavili sa o tom, že v A. bude hľadať byt, ktorý je bezpečný pre A.. Matka to nebrala tak, že sa tam presťahujú, ale že tam pôjdu za otcom na určitý čas. Ich vzťah vtedy nebol dobrý. Matka pripustila, že manželovi s výberom bytu pomáhala. Podľa nej však len z pohľadu dieťaťa, aby keď za otcom prídu, bola dcéra v bezpečí. V tom čase neboli de facto dohodnutí, kde bude dcéra žiť. Manžel naliehal, že chce vidieť dcéru, tak mu matka vyhovela, išli za ním. Matka chcela ako manželka dať otcovi ešte šancu, nebola rozhodnutá definitívne pre rozvod. Chcela zistiť, či sa niečo zmenilo. Následne sa dňa 31.07.2017 stal incident, kedy otec matku fyzicky napadol a susedmi bola privolaná polícia. Policajtka, ktorá vyšetrovala ten incident, ako aj sociálna pracovníčka, mali matku ubezpečiť, že keď je otec vo väzbe a má s matkou aj s dcérou zakázaný kontakt, matka nemusí mať jeho súhlas na vycestovanie. Ešte pred tým, ako došlo k jej fyzickému napadnutiu manželom, sa s manželom hádali. Manžel jej vykričal, že má ísť naspäť na Slovensko, vraj na čo sa vôbec vrátila. Má teda jeho slovný súhlas. Tiež v deň narodením matky sa mal otec vyjadriť, že súhlasí, aby išla na Slovensko, keďže vie, že v A. matka nikoho nemá, že je tam nešťastná. Hovoril tiež, že by mohli ísť do M.. Nikdy nehovorila, že majú ísť na Slovensko, bavili sa o X., V., B.. Matka nevie, prečo otec tak lipne na A.. Matka si vie predstaviť presťahovať sa niekde do M., dala by tomu ešte jednu šancu. Všetko však záleží na podmienkach a na zmene správania manžela. Momentálne sa však matka nechce presťahovať zo Slovenska z toho dôvodu, že A. je malá a tu má matka podporu rodiny. Otec vie o tom, že by matka uvažovala ešte o spoločnom živote v prípade, že by sa pokúsili usadiť niekde v M. v rámci M. únie. Záležalo by na tom, ako manžel zmení svoje správanie k nej. Z A. odišla matka s vedomím toho, že odísť môže. Odišla preto, lebo sa dostala do existenčnej hrozby, dostali desaťdňovú výpoveď z bytu, manžel bol vo väzbe, ona bola s dcérou bez prostriedkov sama. Bola veľmi ranená a sklamaná, že jej manžel urobil to isté, čo na K., že sa zopakoval fyzický útok, manžel jej udrel čelom do hlavy. Na Slovensko prišla s maloletou dňa 09.08.2017 a od toho času sa tu s A. zdržiava.
11. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne argumentovala proti návrhu navrhovateľa, otca maloletej, tým, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu Haagskeho Dohovoru, resp. bola splnená podmienka podľa článku 13 Haagskeho dohovoru pre nenariadenie návratu maloletej A. do cudziny. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne zotrvala na svojom tvrdení, že maloletá nemala po júni 2017 obvyklý pobyt v štáte A., nakoľko podľa jej názoru na základe vykonaného dokazovania obvyklý pobyt maloletej nie je možné ustáliť. Vo vzťahu k výkonu opatrovníckych práv otca bezprostredne pred premiestnením rovnako zotrvala na názore, že im nie je zrejmé, aké informácie poskytol otec ústrednému orgánu B. A. v A., ani aké faktory a skutočnosti zohľadňoval ústredný orgán pri vydávaní svojho stanoviska, avšak vzhľadom na matkou tvrdené skutočnosti je matka názoru, že ostáva aj naďalej otázne, či matka súhlas otca s vycestovaním maloletej v auguste 2017 vzhľadom na zatknutie otca vôbec potrebovala. Podľa matky mal otec vážnu prekážku v skutočnom výkone opatrovníckych práv, pričom otec súdu nepredložil taký dôkaz, z ktorého by nepochybne vyplývalo tvrdenie o skutočnom vykonávaní opatrovníckych práv. Podľa matky tak k neoprávnenému premiestneniu v zmysle článku 3 Haagskeho dohovoru nedošlo. Čo sa týka dôvodov pre nenariadenie návratu v zmysle čl. 13 Dohovoru, právna zástupkyňa matky tvrdila, že matka v konaní preukázala existujúce vážne nebezpečenstvo, ktorému by bolo dieťa vystavené v súlade s čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru. Poukázala predovšetkým na fyzické útoky otca voči matke, jeho agresivitu a užívanie marihuany, ako aj nedostatok ekonomického zázemia. Naopak podľa matky otec toto matkino tvrdenie ničím nevyvrátil, nepredložil jediný listinný dôkaz preukazujúci, že matkino tvrdenie sa nezakladá na pravde a nepredložil súdu žiaden listinný dôkaz, ktorým by minimalizoval negatívne dôsledky prípadného návratu maloletej A. do A.. Otec súdu ani len neprezentoval svoju predstavu, ako by si návrat maloletej do A. predstavoval. Neobstojí pritom tvrdenie otca, ktorým sa snaží svoju aktivitu nahrádzať vykonaním dokazovania súdom, pretože tak, ako dokázal zabezpečiť stanovisko ústredného orgánu vo vzťahu k posúdeniu obvyklého pobytu, tak mal zabezpečiť aj garancie, ktoré umožňuje provincia B. A.. Otec svoju zodpovednosť presúva na štát A., provinciu B. A., čo považujú za neprípustné. Neobstojí ani tvrdenie otca o tom, že tunajší súd by mal poznať A. právo a systém sociálneho zabezpečenia v A., nakoľko dôkazné bremeno v tomto prípade niesol samotný otec, ktorý potrebné informácie mal zabezpečiť zo strany príslušných úradov svojho domovského štátu. Pritom je známe, že práve štáty postavené na princípe common law bežne aplikujú tzv. mirror orders, čo sú práve rozhodnutia, ktorými sa uznávajú podmienky návratu v štáte obvyklého pobytu maloletého dieťaťa za účelom garancie bezpečného návratu maloletého dieťaťa.
12. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, súd v danom prípade upustil od výsluchu maloletého dieťaťa a zisťovania jeho názoru, keď usúdil, že maloletá vzhľadom na svoj nízky vek a tomu zodpovedajúcu rozumovú vyspelosť nie je schopná zrozumiteľne a jasne vyjadriť svoj názor k otázke návratu do krajiny jej obvyklého pobytu.
13. Súd nevykonal dokazovanie v zmysle návrhov otca zabezpečením potvrdenia ústredného orgánu provincie B. A. o právnom rámci podpory matky a maloletej po ich prípadnom návrate do A., osobitne vo vzťahu k sociálnemu bývaniu a sociálnym dávkam, ktoré by pre takýto prípad mohli byť matke a maloletej poskytnuté, ako aj dôkazom o deponovaní výživného, nakoľko dospel s poukazom na ust. § 123 CMP k záveru, že vzhľadom na zistený skutočný stav a charakter konania je vykonanie týchto dôkazov nadbytočné. Bolo dôkaznou povinnosťou otca včas zabezpečiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom otcovi bola uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 15.06.2018 na jeho žiadosť poskytnutá lehota na predloženie listinných dôkazov na preukázanie svojich tvrdení s poučením adresovaným účastníkom konania, že ďalšie dôkazy súd vzhľadom na povinnosť rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote nevykoná.
14. Predmetom konania je v danom prípade rozhodovanie o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletej A. T. do cudziny, na územie A., pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní („návratové konanie“). Hmotnoprávna úprava, vzťahujúca sa k veci, vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len „Dohovor“). A. a Slovenská republika sú týmto medzinárodným predpisom viazané. Procesná reflexia uvedeného hmotnoprávneho predpisu je vyjadrená v ust. § 123 a nasl. zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
15. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.
16. Podľa čl. 1 Dohovoru, Cieľom tohto dohovoru je
a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
17. Podľa čl. 3 Dohovoru, Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak
a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
18. Podľa čl. 4 Dohovoru, Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahlo vek 16 rokov.
19. Podľa čl. 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.
Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.
Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.
20. Podľa článku 13 Dohovoru, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.
Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
21. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
22. Súd v rámci návratového konania rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do jedného roka od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 alebo 20 Dohovoru.
23. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt s jurisdikciou a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby a záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru (súvisí s ust. § 123 CMP).
24. Súd rozhodujúc o návrhu navrhovateľa, otca maloletej s prihliadnutím na všetky vyššie citované ustanovenia, zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrhu otca na nariadenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu dieťaťa, nie je možné vyhovieť.
25. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania maloletá A. T. Q. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v meste Z. v štáte A., provincia B. A. v manželstve svojich rodičov. Maloletá je štátnou občiankou A. a Slovenskej republiky. Matka maloletej je štátnou občiankou Slovenskej republiky, otec maloletej je štátnym občanom A. a J. K. a K.. Spolužitie manželov bolo komplikované, po narodení dcéry poznačené stratou práce na strane otca, tým spojeným nedostatkom financií, neistotou, ale aj v konaní z oboch strán potvrdeným agresívnym správaním otca voči matke, konfliktami súvisiacimi s užívaním marihuany otcom, ktoré, ako sám priznal, obnovil po strate práce krátko po narodení A.. Napriek uvedenému rodičia neukončili manželské spolužitie, matka aj v konaní potvrdila úmysel dať vzťahu šancu a manželstvo zachovať. V konaní nebolo sporné, že rodina ukončila nájom bytu v Z. a spoločne dňa 31.01.2017 vycestovala z A. do štátu K. a K., odkiaľ pochádza otec maloletej. Časť vecí z bytu v Z. rodina za účelom získania finančných prostriedkov predala, časť vecí uložila v prenajatom skladisku. V A. si manželia nechali tiež auto. Tieto skutočnosti matka nespochybňovala. Počas pobytu na K. bývala rodina u rodičov otca. Na K. došlo k fyzickému ataku matky zo strany otca, čo vyvolalo napätie medzi manželmi. Dňa 02.04.2017 odcestovala matka s maloletou A. so súhlasom otca na Slovensko, kde žije jej matka a ostatní príbuzní. Otec zostal na K. do mája 2017, následne sa vrátil do A., provincie B. A., našiel si tam prácu a rodine našiel bývanie. Matka potvrdila, že sa výbere bytu podieľala. Nájomnú zmluvu na byt v meste V. uzavrel otec, matka sa v tom čase na území A. nenachádzala. Dňa 19.06.2017 sa matka s maloletou vrátili na územie A. do mesta V. v provincii B. A., kde bývali s otcom v ním prenajatom byte. Otec chodil do práce, matka zabezpečovala celodennú starostlivosť o maloletú. Otec bol ako zamestnanec zdravotne a sociálne poistený a prostredníctvom neho bola poistená aj maloletá a matka. Maloletej poistenie trvá, matka už v A. zdravotne poistená nie je, vypršalo aj jej pracovné povolenie. Dňa 30.07.2017 došlo medzi rodičmi k hádke, pri ktorej otec opätovne napadol fyzicky matku, úderom hlavou do čela. Na podnet susedov bola privolaná polícia a otec bol vzatý do väzby. Dňa 31.07.2017 sa otec pred zmierovacím úradníkom zaviazal zdržať sa akéhokoľvek kontaktu, vrátane nepriameho s matkou, ako aj s maloletou. Dňa 02.08.2017 bola matke oznámená desaťdňová výpoveď z bytu pre nezaplatenie nájomného za mesiac august 2017. Matka nemala finančné prostriedky na zaplatenie nájmu. Dňa 08.08.2017 matka s maloletou opustila bez súhlasu a vedomosti otca územie A. a dňa 09.08.2018 premiestnila maloletú A. na územie Slovenskej republiky do mesta B., kde sa obe doposiaľ zdržiavajú na adrese B. X/C v B., v byte starej matky maloletej. Dňa 25.10.2017 bolo trestné konanie, vedené voči otcovi pre domáce násilie páchané na matke, zastavené na základe žiadosti matky bez meritórneho rozhodnutia o vine, resp. nevine otca. Fyzické útoky na matku otec nespochybňoval, vyslovil ohľadom nich ľútosť. Po zastavení trestného stíhania otec obnovil komunikáciu s matkou a maloletou. Na Vianoce 2017 otec pricestoval za rodinou do B., počas pobytu býval v hoteli, matka kontaktu otca s maloletou nebránila, vhodné opatrenia na zabezpečenie práva styku otec preto nariadiť nežiadal.
26. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že maloletá A. mala bezprostredne pred jej premiestnením na územie Slovenskej republiky obvyklý pobyt v A., kde sa narodila a s „prestávkami“, spôsobenými jednak spôsobom života rodičov, ako aj faktom, že obaja rodičia pochádzali z iného štátu, čo prirodzene vyvolalo návštevy oboch rodín, či už v Slovenskej republike (matka) alebo v štáte K. K. (otec), žila v A. v provincii B. A. až do dňa 08.08.2017, kedy s ňou matka odišla na Slovensko. Matka svoje tvrdenia o tom, že nemala úmysel v A. znovu po 19.6. natrvalo zostať, nepreukázala, toto jej tvrdenie nemá ani oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko je v rozpore so skutočnosťou, ktorú matka pred súdom potvrdila, že mala snahu manželstvo zachovať, dať otcovi ďalšiu šancu, je preto logické, že do A. sa po návšteve matky na Slovensku vrátila s úmyslom žiť tam ako rodina spolu s otcom maloletej. V tejto súvislosti súd posúdil ako nedôvodný právny argument matky vychádzajúci z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, že obvyklý pobyt maloletej je potrebné vzhľadom na vek maloletej posúdiť podľa matky a miery jej sociálnej integrácie (ktorý názor súd považuje sám o sebe za správny), tvrdiac, že matka po návrate do A. dňa 19.06.2018 nebola v A. sociálne integrovaná. Súd sa však s poukazom na vykonané dokazovanie nemohol stotožniť s týmto názorom, nakoľko dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že miera sociálnej integrácie matky v A. sa po jej návrate po zhruba pol roku nijako nezmenila, majúc pritom za podstatné, že sociálnu integráciu matky je potrebné posúdiť v súvislosti s tým, že ide o osobu, ktorá žila aj naďalej v manželstve s manželom, ktorý je kanadským štátnym občanom, v A. v tom čase pracoval, rodina tam mala zabezpečené bývanie, ako aj sociálne zabezpečenie. Ako nepreukázané posúdil súd aj tvrdenie matky o tom, že obvyklý pobyt založený na základe dohody rodičov mala maloletá A. naposledy v štáte K. a K.. Poukazujúc na všetky súvislosti, ktoré vyšli v konaní najavo, bolo zrejmé, že rodina nemala úmysel sa na K. natrvalo usadiť, nakoľko neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by tomu nasvedčovali, ako je čo i len hľadanie samostatného bývania alebo prihlásenie sa do sociálneho systému v danom štáte. Naopak na základe listín predložených otcom bolo preukázané, že zdravotné a sociálne poistenie otca, maloletej aj matky trvalo aj po tom, čo dňa 31.01.2017 odišli na K. k rodičom navrhovateľa. Súd sa v tomto smere tak stotožnil s tvrdením otca, že rodina odišla na K. za účelom návštevy jeho rodiny, ktorá ešte okrem otcovej matky nemala možnosť vidieť A. a logickým argumentom na základe súdom získaných poznatkov o spôsobe života rodiny sa súdu javil aj fakt, že tak rodina urobila aj z finančných dôvodov, keďže otec bol v tom čase nezamestnaný a rodina nemala pravidelný príjem na krytie výdavkov spojených s bývaním v A..
27. V druhom rade sa súd vysporiadal s otázkou existencie a výkonu opatrovníckeho práva k maloletej ako podmienky pre postup v zmysle Dohovoru (článok 3). Podľa článku 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Z predložených listinných dôkazov ako rodného listu maloletého dieťaťa, sobášneho listu rodičov, súd vyvodil záver, že ide o dieťa pochádzajúce z manželstva rodičov, ku ktorému majú opatrovnícke právo obaja rodičia. Otec nadobudol opatrovnícke právo podľa kanadského práva zo zákona a ktoré otec maloletej aj riadne vykonával. Matka sa v konaní bránila okrem iného tým, že z dôvodu uzavretia dohody so zmierovacím úradníkom dňa 31.07.2018 otcom, na základe ktorej prijal otec záväzok, že matku a maloletú nebude, či už priamo alebo nepriamo, kontaktovať, otec v čase premiestnenia maloletej na územie Slovenska dňa 08.08.2017, kedy matka spolu s maloletou opustila územie A., svoje opatrovnícke právo nevykonával, nakoľko mu v tom bránil zákaz kontaktu s matkou a maloletou (de facto zákaz priblíženia). Súd sa v uvedenou argumentáciou matky nestotožnil, nakoľko je názoru, že táto skutočnosť nemala vplyv na výkon opatrovníckeho práva otca k maloletej, a ak aj matka pri svojom rozhodnutí z tejto skutočnosti vychádzala, bolo jej povinnosťou požiadať opatrovnícky súd maloletej v A. o nahradenie súhlasu otca s vycestovaním maloletej. Závery o výkone opatrovníckeho práva k maloletej otcom v čase premiestnenia maloletej matkou sú súladné aj s vyhlásením (affidavitom) poskytnutým P. S. C., právnou poradkyňou vo V. v A. zo dňa 07.06.2018, zastupujúcou ústredný orgán (v zmysle Dohovoru) A. pre provinciu B. A., ktoré otec predložil v konaní, bez ohľadu na toto vyhlásenie však súd dospel k záveru, že dohoda, na ktorú pristúpil otec v rámci trestného konania, vedeného voči nemu pre násilie páchané na matke, nemala za následok stratu výkonu opatrovníckeho práva k maloletej, najmä vo vzťahu rozhodnúť o mieste pobytu maloletého dieťaťa.
28. V nadväznosti na uvedené tak súd ustálil, že vzhľadom na absenciu súhlasu otca s premiestnením maloletej na územie Slovenskej republiky za súčasnej absencie rozhodnutia súdu, ktorým by bol súhlas otca nahradený došlo dňa 09.08.2017 (deň príchodu matky s dcérou na Slovensko) k neoprávnenému premiestneniu maloletej na územie Slovenskej republiky matkou v zmysle článku 3 Dohovoru.
29. Vzhľadom na všetky skutočnosti a okolnosti prejednávanej veci však súd dospel k záveru, že napriek tomu, že k neoprávnenému premiestneniu maloletej matkou došlo, sú dané dôvody pre nenariadenie návratu a postup v zmysle čl. 13 písm. b) Dohovoru. Zo strany matky bolo totiž preukázané, že v danom prípade existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by maloletú A. vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, resp. ju priviedol do neznesiteľnej situácie. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, riziko hrozby pre prípad návratu maloletej je dané v prvom rade existenciou preukázaného fyzického násilia páchaného otcom na matke, pre ktoré bol otec trestne stíhaný a ktoré nemožno oddeliť od prežívania dieťaťa a tým spôsobenej psychickej ujmy a stresu, ako aj skutočnosťou, že pre návrat maloletej nie sú vytvorené podmienky, keďže matka s maloletou sa de facto nemajú kam vrátiť, nakoľko bývanie v mieste obvyklého pobytu maloletej pre maloletú a matku zabezpečené nie je. Tvrdenie otca uvádzané v návrhu, že nájomné za byt, v ktorom rodina naposledy bývala z dôvodu vytvorenia podmienok pre návrat maloletej, stále platí, sa tak ukázalo ako nepravdivé. V prejednávanom prípade nenáleží súdu postupovať podľa Nariadenie Brusel II bis, nakoľko štát obvyklého pobytu dieťaťa nie je členom Európskej únie, zabezpečenie primeraných opatrení pre bezpečný návrat zo strany súdu je tak vylúčené, pričom otec maloletej v konaní, ako už bolo uvedené, žiadnym spôsobom nepreukázal vytvorenie podmienok pre bezpečný návrat maloletej.
30. Súd uvedomujúc si, že dôvody pre nenariadenie návratu je zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné vykladať reštriktívne, nakoľko idú proti hlavnému cieľu Dohovoru, ktorým je zabezpečenie okamžitého návratu maloletého dieťaťa, v prípade jeho neoprávneného premiestnenia (čo už súd spomenul aj vyššie), uvádza, že súd je súčasne povinný sledovať najlepší záujem dieťaťa ako hlavné kritérium, ktoré môže a musí prevážiť nad záujmami rodičov. Záujmy dieťaťa sú dvojaké: udržať si väzby so svojou rodinou, pokiaľ nie je preukázané, že je to nevhodné, a zároveň sa rozvíjať v zdravom prostredí.
31. Poukazujúc na všetky doposiaľ súdom prezentované skutočnosti, súd jednoznačne uzavrel, že v danom prípade by nariadenie návratu maloletej A. do krajiny jej obvyklého pobytu, t.j. do A., bolo v rozpore s jej najlepším záujmom, nakoľko je dané riziko, že by návrat maloletú A. vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, resp. by ju priviedol do neznesiteľnej situácie. Na podporu správnosti svojho rozhodnutia súd, okrem už uvedených dôvodov pre nenariadenie návratu, zastáva tiež názor, že návrat maloletej do A. bez matky nie je možný bez bezprostredného ohrozenia zdravého vývoja maloletej, čo bolo ďalším dôvodom pre nenariadenie návratu. Prípadné odlúčenie dieťaťa od matky by mohlo dieťaťu spôsobiť nenapraviteľné ujmy na jeho zdraví a psychike a návrat maloletej za týchto okolností by dieťa priviedol do neznesiteľnej situácie. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že matka maloletej nemá v súčasnosti v A. vytvorené primerané podmienky a zázemie pre starostlivosť o A., na ktorú je dieťa vzhľadom na vek a silnú citovú väzbu dieťaťa na matku fyzicky aj psychicky odkázané. Otec pre návrat matky a dieťaťa nezabezpečil žiadne podmienky, na maloletú neplatí ani výživné, matka nemá v A. prácu ani platné pracovné povolenie, A. je navyše stále odkázaná na jej celodennú osobnú starostlivosť. Matka nemá v A. zabezpečené ani bývanie pre seba a maloletú, a ako vyplynulo z dôkazov predložených otcom, matka už nie je v A. ani zdravotne poistená.
32. Sumarizujúc uvedené, súd uzavrel, že v danom prípade ide o situáciu, s ktorou Dohovor počíta v článku 13 písm. b), a preto návrat maloletej A. T. Q. do krajiny jej obvyklého pobytu nebolo možné nariadiť.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej je prípustné odvolanie (§59 Civilného mimosporového poriadku) v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.