Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-85-2023.pdf
PDF · 154.13 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/85/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
– 1 –
41Cob/85/2023-405
ZNAK_SR
file_0.wmf
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu Mgr. Radoslavy Strhárskej a JUDr. Zuzany Konárikovej v právnej veci žalobcu A. B., s miestom podnikania Hurbanova 880/18, 958 06 Partizánske, IČO: 44 462 760, zastúpeného advokátkou Mgr. Katarínou Šimánkovou so sídlom Jesenského 230/7, 958 01 Partizánske, IČO: 53 533 984, proti žalovanému: C. D. – D. D., s miestom podnikania E. XXX/X, XXX XX E., IČO: 46 904 221, zastúpenému advokátom Mgr. Richardom Kováčom, advokátom so sídlom, Coboriho 1, 949 01 Nitra, IČO: 50 825 721, o zaplatenie 3.674 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 3Cb/13/2018-245 zo dňa 17. marca 2022 takto
rozhodol:
– 17 –
41Cob/85/2023-405
ZNAK_SR
file_0.wmf
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
I. Rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.marca 2022 v spojení s opravným uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 30.septembra 2022 a opravným uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 29.decembra 2022 v napadnutej prvej výrokovej vete mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.899,--Eur s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.865,50 Eur od 21.03.2018 do zaplatenia s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.033,50 Eur od 31.03.2018 do zaplatenia.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.marca 2022 v spojení s opravným uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 30.septembra 2022 a opravným uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 29.decembra 2022 v napadnutej tretej výrokovej vete mení tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,82%.
IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 57,82 %.
odôvodnenie:
– 1 –
41Cob/85/2023-405
ZNAK_SR
file_0.wmf
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
1. Okresný súd Partizánske napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.674,--Eur s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 775,--Eur od 23.03.2018 do zaplatenia, 8%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 1.865,50 Eur od 21.03.2018 do zaplatenia, 8%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 1.033,50 Eur od 31.03.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.5.2018 domáha, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.674,--Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 04.01.2018 uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo, predmetom ktorej je vykonávanie stavebných prác a dokončovacích prác pri montáži vzduchotechnických zariadení a potrubia.
3. Zmluvné strany sa dohodli, že zhotoviteľ vykoná dielo pre objednávateľa na adrese: F. B., C. G. XXX,XXXXX B., H.. Zmluva sa uzatvorila na dobu určitú odo dňa jej podpísania do ukončenia montáže podľa zmluvy, tj. od 08.01.2018 do 08.05.2018. V zmysle čl. IV. sa zmluvné strany dohodli na cene za dielo stanovenej podľa počtu hodín potrebných na realizáciu diela nasledovne: za montáž vdzuchotechnických zariadení a potrubia podľa výkresovej dokumentácie a pri plnení technických výkonových noriem montáže za hodinu práce: 13 €/1 hodina. V zmysle čl. V. platenie sa zmluvné strany dohodli, že objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi dohodnutú cenu na základe nim vystavenej a doručenej faktúry, ktorá bude vystavená úplne a správne. Dňa 31.01.2018 vystavil žalobca faktúru č. 1201801 na sumu vo výške 2.275 € so splatnosťou dňa 20.02.2018 za montáž vzduchového zariadenia. Dňa 22.03.2018 žalovaný čiastočne uhradil faktúru č. 1201801 vo výške 1.500 €. Zvyšnú časť faktúry vo výške 775 € do dňa podania žaloby neuhradil. Dňa 01.03.2018 vystavil žalobca faktúru č. 2201801 na
sumu vo výške 1865,50 € so splatnosťou dňa 20.03.2018 za montáž vzduchotechniky za obdobie od 05.02.2018 do 28.02.2018 v počte hodín 143,5 x 13 €/1 hodina. Žalovaný do dňa podania žaloby faktúru č. 2201801 na sumu vo výške 1865,50 € neuhradil. Dňa 10.03.2018 vystavil žalobca faktúru č. 3201801 na sumu vo výške 1.033,50 € so splatnosťou dňa 20.03.2018 za montáž vzduchotechniky za obdobie od 01.03.2018 do 10.03.2018 v počte hodín 79,5 x 13 €/1 hodina. Žalovaný do dňa podania žaloby faktúru č. 3201801 na sumu vo výške 1.033,50 € neuhradil.
4. Okresný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.10.2019 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď vychádzal z toho, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany si v zmluve o dielo dohodli spôsob vzniku nároku na cenu diela, ktorú dohodu im umožňuje ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že zo zmluvy, ktorú strany uzatvorili vyplýva, že nárok na cenu diela je viazaný na splnenie podmienok, ktorými sú vystavenie a doručenie faktúry, ktorej musí predchádzať odsúhlasenie výkazu rozsahu prác objednávateľom alebo ním poverenou osobou a odsúhlasenie správnosti záznamov v montážnom (stavebnom) denníku (čl. V bod 1 zmluvy). Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že by tieto dohodnuté podmienky pre uplatnenie ceny diela naplnil (napriek tvrdeniu, že stavebný denník predkladal žalovanému, ktorý ho mal údajne ústne schvaľovať). Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by splnil dohodnuté podmienky pre vznik nároku na zaplatenie ceny zhotoveného diela (predloženie dohodnutej dokumentácie žalovanému a jej schválenie). Hoci teda dielo zhotovil (ak nie celé, tak nepochybne aspoň jeho časť) v súlade so zmluvou, cenu diela si uplatnil predčasne, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. XXXX/XX/ XXXX-XXX zo dňa 28.10.2020 rozsudok Okresného súdu Partizánske zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa prvoinštančný súd opätovne vysporiada s nárokom žalobcu na zaplatenie ceny za vykonané práce, vykoná dokazovanie na okolnosti o rozsahu poskytnutého plnenia zo strany žalobcu, vysporiada sa s námietkami žalovaného o nepreukázaní plnenia zo strany žalobcu v tom smere, či práce za žalobcu zrealizoval skutočne niekto iný, kto a v akom rozsahu, teda zameria svoje dokazovanie na zistenie, či žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o dielo a či ako zhotoviteľ vykonal montážne práce pre žalovaného ako objednávateľa a v akom rozsahu a na základe takto vykonaného dokazovania posúdi, či za vykonané práce patrí žalobcovi odplata a v akej výške. Zároveň uviedol, že právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri opakovanom posúdení predmetu sporu vychádzal zo skutkových zistení prezentovaných v uznesení Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.10.2020 č.k. XXXX/XX/XXXX-XXX a z tam uvedených právnych záverov, osobitne poukazujúc na odseky 13 až 15 uvedeného rozhodnutia. Po doplnení dokazovania na pojednávaní dňa 17.03.2022 súd vychádzal z toho, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 04.01.2018 platnú zmluvu o dielo podľa ustanovení § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva obsahuje všetky podstatné pojmové znaky zmluvy o dielo. Žalobca ako zhotoviteľ sa pre žalovaného ako objednávateľa zaviazal vykonať dielo špecifikované v zmluve, a to na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase. Vzhľadom k tomu, že obaja mali v čase uzatvárania zmluvy postavenie podnikateľa a obaja ju uzavreli v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, aplikujú sa na ich právne vzťahy ustanovenia Obchodného zákonníka. Doplnením dokazovania súd z výpovedí strán zistil, že skutočným predmetom tejto zmluvy (dielom) bol záväzok žalobcu vykonávať práce podľa zadelenia žalovaného, a to montáž vzduchotechniky a potrubia. Ide o dielo v zmysle ustanovenia § 536 ods. 2 veta druhá ObZ. Žalovaný žalobcovi udelil pokyny na vykonanie konkrétnej práce vždy ráno pred jej vykonaním a žalobca bol povinný vyhotoviť pridelenú prácu. V čl. I. bod 1 je uvedené, že predmetom zmluvy je vykonávanie stavebných prác a dokončovacích prác pri montáži vzduchotechnických zariadení a potrubia, v časti IV. bod 1 je uvedené, že odmena patrí žalobcovi za montáž vzduchotechnických zariadení a potrubia podľa výkresovej dokumentácie a pri plnení technických výkonových noriem montáže. V podstate zo žiadneho z vykonaných dôkazov podľa názoru súdu nevyplýva, že by žalobca prácu podľa pokynov žalovaného nevykonal (teda že by predmet zmluvy o dielo nenaplnil). Žalovaný síce tvrdil, že práca žalobcu nebola vykonaná v požadovanej a dohodnutej kvalite a žalobcom vykonané práce museli byť opravené inými subdodávateľmi, resp. samotným žalovaným, avšak toto tvrdenie žalobca poprel, uviedol, že v prípade ak žalovaný žiadal niečo opraviť, toto vykonal a odpracované hodiny si za to nezapočítal a žalovaný svoje tvrdenia nijako nepreukázal. Súd preto vychádzal z toho, že žalobca
pre žalovaného práce podľa pokynov žalovaného vykonával, dielo teda riadne zhotovil. Hoci podľa zmluvy mala byť táto uzavretá na dobu určitú do 08.05.2018 a následne malo byť dielo odovzdané formálnym postupom uvedeným v zmluve (čl. VI), strany sporu sa zhodli na tom, že formalizovanie postupu odovzdávania predmetu zmluvy nebolo ich skutočnou vôľou. Žalobca ako zhotoviteľ nemal v úmysle vyzývať žalovaného ako objednávateľa na odovzdávanie diela a žalovaný ako objednávateľ taký formálny postup od žalobcu v skutočnosti neočakával. Žalovaný uviedol, že od žalobcu očakával v rámci odovzdania diela len doručenie montážneho (stavebného) denníka. Dielo malo povahu samostatných častí montáže vzduchotechniky a súvisiacich prác na rôznych častiach stavby, nešlo o vyhotovenie jedného predmetu alebo zhotovenie jednej (kompletnej časti) stavby a žalovaný mal vždy po vykonaní zadanej práce možnosť s dielom (výsledkom vykonanej práce) nakladať. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.11.2021 vyplýva, že išlo o časť diela, ktorú on mal povinnosť v inom právnom vzťahu zhotoviť ako zhotoviteľ pre svojho objednávateľa. Žalovaný uviedol, že montážne práce kontroloval iba v rozsahu stavebného denníka, keďže reálne nemohol každý deň kontrolovať práce všetkých pracovníkov aj vzhľadom na jeho ďalšie povinnosti spojené s vykonaním diela pre jeho objednávateľa. Nedostatok kontroly zo strany žalovaného však nemôže ísť na ťarchu žalobcu, pretože zo žiadneho z dôkazov nevyplýva, že by žalovanému vo výkone kontroly diela bránil. Žalovaný napokon mal aj zákonnú povinnosť dielo prevziať, a to podľa ustanovenia § 537 ods. 2 ObZ. Skutočnosť, že žalobca dielo riadne vykonával, vyplýva aj z výpovede svedka I. J., ktorý s ním pracoval v dvojici.
7. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný neodsúhlasoval priebežne žalobcom vykonané práce. Prehľad odpracovaných hodín mu odmietol podpísať, čo vyplýva aj z výpovede svedka I. J. na pojednávaní dňa 30.07.2019 a čo žalovaný nepoprel. Žalovaný pritom nijako nepreukázal, že by u žalobcu po jeho vykonaní reklamoval vadné vykonanie diela, hoci v priebehu konania tvrdil, že vykonané práce neboli v požadovanej a dohodnutej kvalite. Žalovaný nevyužil ani možnosť pravidelne kontrolovať priebeh vykonávania diela, ktorú mu dáva priamo ustanovenie § 550 ObZ. Súd tak dospel k záveru, že k neodsúhlaseniu rozsahu prác vykonaných žalobcom zo strany žalovaného došlo svojvoľne, bez dôvodu a hoci žalovaný mal povinnosť dielo prevziať a mal možnosť priebeh jeho vykonávania kontrolovať, odmietol žalobcovi bez relevantného dôvodu potvrdiť rozsah odpracovaných hodín a kontrolu podľa vlastných slov nevykonával pravidelne. Vady žalobcom vykonaného diela nijako nepreukázal.
8. Súd dospel k záveru, že žalovaný má povinnosť danú priamo ustanovením § 548 ods. 1 ObZ zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu vykonaného diela. V tomto prípade dielo vykonané žalobcom bolo a žalovaný si svoju povinnosť nesplnil. Žalovaný sa podľa čl. VI. bod 1 zmluvy zaviazal zaplatiť cenu diela, ak je riadne a včas dokončené, k čomu podľa zistení súdu došlo.
9. Súd pri stanovení rozsahu žalobcovej povinnosti na plnenie vychádzal z dohody v čl. IV bod 1 zmluvy, podľa ktorej bola dohodnutá odmena za vykonanie diela v rozsahu 13 € za jednu hodinu. Uvedená dohoda medzi stranami sporná nebola. Pri určení rozsahu odpracovaného času súd vychádzal z faktúr č. 1201801, č. 2201801 a č. 3201801. Žalobca vykonal za január 2018 175 hodín činnosti pre žalovaného, čo zodpovedá odmene vo výške 2.275 €. Žalovaný však žalobcovi čiastočne nárok uplatnený z tejto faktúry uhradil, a to vo výške 1.500 €. Žalobca vykonal za obdobie od 05.02.2018 do 28.02.2018 143,50 hodín činnosti pre žalovaného, čo zodpovedá odmene vo výške 1.865,50 €. Za obdobie od 01.03.2018 do 10.03.2018 vykonal 79,50 hodín činnosti pre žalovaného, čo zodpovedá odmene vo výške 1.033,50 €. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi sumu 3.674 € (2.275 € - 1.500 € + 1.865,50 € + 1.033,50 €).
10. Spolu so zaplatením istiny súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka vo výške 8% ročne z jednotlivých dlžných súm odo dňa splatnosti do zaplatenia.
11. Súd prvej inštancie sa vyslovil aj k argumentácii žalovaného, že žalobca nemá nárok na uplatnenie ceny diela, pretože mu nedodal stavebný (montážny) denník, keď uviedol, že viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, aj po doplnení dokazovania revidoval svoj právny názor vyslovený v prvom rozsudku, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela predčasne, pretože žalovanému nedodal stavebný (montážny) denník a tým nesplnil podmienky na vystavenie faktúr na zaplatenie ceny diela. Poukázal na to, že zmluva o dielo nijako nešpecifikuje aké náležitosti montážny (stavebný) denník, aké záznamy v ňom majú byť uvedené, ani v akej forme má byť vedený. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania podľa súdu vyplýva, že ho žalobca viedol spolu s I. J., s ktorým vykonával prácu spoločne ako dvojica a viedli ho podľa vlastného uváženia. Fotodokumentácia s popismi časov
a vyhotovovanými prácami sa nachádza na č.l. 32 až 50. Žalovaný sa vyjadril, že túto fotodokumentáciu videl ešte pred podaním žaloby, ale podľa neho nejde o montážny (stavebný) denník podľa jeho predstáv. Súd opätovne poukázal na to, že zmluva o dielo žiadnu formu ani požiadavky na obsah tohto denníka neobsahovala. Dospel k záveru, že za takýchto okolností mohol žalovaný sám neposkytnutím súčinnosti žalobcovi a neodsúhlasením denníka zmariť možnosť žalobcu uplatniť si u neho cenu zhotoveného diela s tým, že takéto dojednanie nemôže požívať právnu ochranu s poukazom na ust. § 265 Obchod.zákonníka. Uviedol, že nemožno hodnotiť ako spravodlivé, ak toto protiplnenie má byť viazané na splnenie podmienky, ktoré splnenie v podstate zhotoviteľ nemôže ovplyvniť a ktoré splnenie je výlučne na objednávateľovi. Žalobcovi zmluva nestanovovala, ako majú vyzerať záznamy v montážnom (stavebnom) denníku a žalovanému naopak stanovila odsúhlasovať ich správnosť (hoci definované neboli) ako podmienku pre vystavenie. Keďže táto podmienka umožňuje žalovanému aj bez akéhokoľvek primeraného dôvodu zmariť možnosť uplatnenia ceny už zhotoveného diela žalobcom len na základe vlastnej vôle, bez dostatočne a jasne definovaných pravidiel, súd túto podmienku vyhodnotil ako rozpornú so zásadou poctivého obchodného styku, preto nepožíva právnu ochranu. Poukázal na ust. čl. XI. Zmluvy o dielo, podľa ktorého je ju možné meniť len písomne. Žalovaný teda nemohol dodatočne požadovať predloženie montážneho (stavebného) denníka s ním definovanou formou a s ním definovaným obsahom, pretože definovanie tejto formy a tohto obsahu nebolo súčasťou písomnej zmluvy, ani nebolo do zmluvy jej stranami písomne doplnené.
12. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že žalobca dielo podľa pokynov žalovaného riadne vykonal a s vykonaným dielom mu umožnil reálne nakladať, cenu diela si uplatnil v súlade so zmluvnými dojednaniami vystavenými faktúrami, pričom žalovaný nepreukázal, že by namietal splnenie povinnosti vykonať dielo, resp. ho vykonať v požadovanej kvalite. Žalovaný cenu diela napriek doručeniu faktúr zaplatil len sčasti v sume 1.500,--Eur, pričom podmienka, že žalobca mohol vystaviť faktúru len po odsúhlasení montážneho (stavebného) denníka žalovaným nepožíva právnu ochranu, pretože je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Súd potom žalobcovi priznal uplatnený nárok do výšky zodpovedajúcej súčinu dohodnutej odmeny za jednu hodinu práce (13,--Eur) a počtu hodín vyčíslených vo vystavených faktúrach (175, 143,50 a 79,50), pričom prihliadol na čiastočnú úhradu vykonanú žalovaným spolu so zákonným úrokom z omeškania.
13. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný pred pojednávaním dňa 17.3.2022 predložil súdu podanie označené ako „vzájomný návrh žalovaného“, ktorým sa domáhal podľa ust. § 147 CSP proti žalobcovi zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 3.000,--Eur, skonštatoval, že v tomto prípade nepôjde o vzájomnú žalobu, keďže žalovaný si proti žalobcovi uplatnil nárok v nižšej sume ako žalovaná suma. Pôjde iba o kompenzačnú námietku, o prostriedok procesného útoku a procesnej obrany podľa ust. § 149 CSP s tým, že žalovaný je v konaní zastúpený právnym zástupcom, preto si je vedomý, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany je povinný uplatniť si včas. V tomto prípade bola žaloba žalovanému doručená dňa 23.8.2018, svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému si uplatnil až v podaním doručeným súdu dňa 17.3.2022, teda viac ako 3,5 roka od doručenia žaloby, pričom od vyjadrenia k žalobe žalovaný namieta nepredloženie montážneho (stavebného) denníka žalobcom, čím malo dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti na strane žalobcu, na základe ktorej si žalovaný svoju pokutu uplatňuje. Z toho vyplýva, že o svojom nároku na zmluvnú pokutu vedel a mohol si ju uplatniť skôr, čo platí aj o zmluvnej pokute vo výške 1.500,--Eur uplatnenej z dôvodu, že žalobca bezdôvodne odmietol nastúpiť na výkon prác v dohodnutom čase a mieste, o čom žalobca vedel od apríla 2018. Keďže si žalovaný prostriedky procesného útoku a procesnej obrany neuplatnil včas, súd na ne v zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 CSP neprihliadol.
14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
15. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý ho odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. K odvolaciemu dôvodu uvedenému v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP žalovaný uviedol, že súd v priebehu konania vykonal dôkazy predložené stranami sporu, vykonal opakované výsluchy žalobcu a žalovaného a listinné dôkazy predložené stranami sporu. Žalovaný v celom rozsahu berie na vedomie,
že súd prvej inštancie pri posudzovaní skutkového stavu vychádzal z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXXX/XXXXXX-153 zo dňa 28.10.2020, ktorým bol viazaný. Na základe vykonaných dôkazov, najmä výsluchov strán sporu, súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nárok žalobcu mal súd preukázaný v celosti na základe počtu hodín vyčíslený vo faktúrach, ktoré vystavil žalobca, a to faktúru č. 1201801 na sumu 2.275 Eur, kde nie je uvedený počet hodín, faktúru č. 2201801 na sumu 1.865,50 Eur za montáž vzduchotechniky za obdobie od 05.02.2018 do 28.02.2018 v počte hodín 143,5 a faktúru č. 3201801 na sumu 1.033,50 Eur za montáž vzduchotechniky za obdobie od 1.3.2018 do 10.3.2018 v počte hodín 79,5. Súd započítal žalovaným uhradenú čiastku vo výške 1.500,--Eur. Odpracovaný počet hodín v uvedenej výške žalobca nedoložil žiadnymi dôkazmi, a to ani vlastnou evidenciou. Žalobca tvrdil, že žalovaný odmietol podpísať výkaz odpracovaných hodín, ktorý mu bol predložený. Žalovaný predložil výkazy odpracovaných hodín, ktoré sa nachádzajú v spise na preukázanie svojho nároku ako vlastnú nepodpísanú evidenciu odpracovaných hodín. Z týchto výkazov odpracovaných hodín je zrejmé, že žalobca si označil, že odpracoval 251,50 hodín, čo pri dohodnutej cene za hodinu montážnych prác predstavuje sumu 3.269,--Eur. Z tejto sumy žalovaný zaplatil žalobcovi sumu vo výške 1.500,--Eur. Na základe uvedeného nárok žalobcu podľa predložených výkazov odpracovaných hodín by predstavoval sumu vo výške 1.769,50 Eur. Žalovaný má za to, že pokiaľ žalovaný (správne žalobca, pozn. odvolacieho súdu) predložil výkaz odpracovaných hodín na preukázanie svojho nároku a žalovaný uplatnený nárok spochybňuje, súd prvej inštancie mal prihliadnuť na túto skutočnosť. Vzhľadom na to vystavené faktúry v uvedených výškach nemajú podklad v predložených výkazoch odpracovaných hodín, preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu zisteniu, že žalobca odpracoval počet hodín, ktorý je uvedený vo faktúrach, nakoľko uvedené nevyplýva z vykonaného dokazovania.
17. Žalovaný sa nestotožňuje so skutkovým zistením súdu prvej inštancie, že „v podstate zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by žalobca prácu podľa pokynov žalovaného nevykonal ( teda že by predmet zmluvy o dielo nenaplnil)“, pretože toto zistenie súdu odporuje vykonanému dokazovaniu, nakoľko žalobca neprodukoval žiadny dôkaz, že uplatnený nárok v rozsahu odpracovaných hodín je podložený konkrétnou dokumentáciou, resp. dôkaznými prostriedkami, že dielo, resp. práce na diele boli vykonané v takom rozsahu, v akom si ho žalobca uplatnil. Tvrdenie žalobcu, že vykonával práce na diele pre žalovaného nie je možné podľa názoru žalovaného stotožňovať s vykonaním diela podľa zmluvy o dielo uzatvorenej medzi zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie nevzhliadol skutočnosť, ktorú nerozporoval ani žalobca, že predmetom diela bola nielen priamo montáž vzduchotechnických zariadení a potrubia, ale išlo aj o demontáže a opätovné namontovanie vzduchotechniky na mieste samom z dôvodu zmien v projektoch. Išlo teda o naviac práce. Žalobca ako stavebník pri prerábke potrubia, resp. vzduchotechnického zariadenia toto zariadenie alebo časť potrubia zdemontoval a opätovne namontoval podľa nového projektu. Žalobca počas jeho pôsobnosti na stavbe vykonával naviac práce takéhoto druhu, preto žalovaný požadoval predloženie stavebného denníka na kontrolu, či tieto práce vykonal žalobca. Nebolo v silách žalovaného vykonanú prácu skontrolovať, nakoľko mal okrem žalobcu na stavbe ďalších 15 subdodávateľov a rovnako mal na starosti sklad. Uvedené tvrdenia žalobca nerozporoval, preto má žalovaný za to, že tieto skutočnosti je potrebné považovať za preukázané. Podkladom na samotné prevzatie diela a ozrejmenie, či žalobca skutočne predmetný úsek diela vykonal bol montážny denník, na základe ktorého by mohlo dôjsť aj k odsúhlaseniu počtu vykonaných hodín.
18. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k skutkovému zisteniu že „žalobca ako zhotoviteľ nemal v úmysle vyzývať žalovaného ako objednávateľa na odovzdávanie diela a žalovaný ako objednávateľ takýto formálny postup od žalobcu v skutočnosti neočakával. Žalovaný uviedol, že od žalobcu očakával v rámci odovzdania diela len doručenie montážneho (stavebného) denníka. Dielo malo povahu samostatných častí montáže vzduchotechniky a súvisiacich prác na rôznych častiach stavby, nešlo o vyhotovenie jedného predmetu alebo zhotovenie jednej (kompletnej časti) stavby“, má žalovaný za to, že súd nesprávne posúdil nárok žalobcu tým, že uplatnený nárok žalobcovi priznal.
19. Pokiaľ súd opiera svoje skutkové tvrdenia o výsluch svedka I. J. za stavu, že práve tento svedok žaluje žalovaného v obdobnej veci, nemožno podľa názoru žalovaného považovať takýto výsluch svedka za dôveryhodný, pokiaľ existujú ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré by jeho výsluch potvrdzovali. Uvedené vyplýva aj z priebehu sporu, nakoľko tvrdenia žalobcu a tvrdenia I. J. v sporoch nemožno považovať za konzistentné.
20. Okresný súd dospel k skutkovému zisteniu, že „Žalovaný po doručení faktúr ani výslovne nespochybnil rozsah žalobcom uplatneného času, ktoré strávil vykonaním diela“. Žalovaný má za to, že uvedené skutkové zistenie nevyplýva z výsluchov strán sporu a pokiaľ žalovaný automaticky faktúry žalobcovi vrátil ako uplatnené predčasne bez dodania príslušných dokladov, nemožno uvedené považovať za to, že žalovaný akceptuje uplatnenú sumu, ktorá zodpovedá odpracovanému času v počte normohodín, ktorú žalobca strávil vykonávaním diela. Z konania žalovaného, ako aj následne z tvrdení žalovaného nepochybne vyplýva, že faktúry žalobcovi vrátil z dôvodu, že mu nebol doručený montážny denník s príslušnou dokumentáciou, teda ako faktúry uplatnené predčasne. Po doručení príslušných dokladov by žalovaný mohol objektívne vyhodnotiť rozsah vykonaných prác, resp. či došlo k ich vykonaniu a tým či došlo aj k vykonaniu diela. Z uvedeného vyplýva, že zo strany žalovaného nebol dôvod skúmať výšku uplatneného nároku, nakoľko tento bol uplatnený predčasne. Z konania žalovaného ako aj z jeho tvrdení a vyjadrení v priebehu sporu nepochybne vyplýva, že žalovaný v celom rozsahu rozporuje uplatnený nárok v celosti a rozporuje aj výšku uplatneného nároku. Žalobca v sporovom konaní nesie dôkazné bremeno, aby preukázal dôvodnosť uplatneného nároku ako aj jeho výšku.
21. K skutkovému zisteniu súdu, že žalovaný nevyužil možnosť pravidelne kontrolovať priebeh vykonávania diela, ktorú mu dáva priamo ust. § 550 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že nebolo možné kontrolovať dennodenne všetkých subdodávateľov, ktorých bolo na diele 15 a rovnako mal na starosti sklad, táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu rozporovaná. Jednalo sa o veľkú stavbu a keďže žalovaný mal aj iné povinnosti oprávnenie na kontrolu diela podľa § 550 Obchodného zákonníka nahradil povinnosťou predložiť montážny denník ako podklad k fakturácii, čím sa aj nahradilo uvedené oprávnenie žalovaného ako objednávateľa vyplývajúce z § 550 Obchodného zákonníka. Uviedol, že zmluva o dielo v rámci zmluvnej autonómie nahradila uvedené ustanovenie tak, ako to tvrdil žalovaný počas celého sporu, že podkladom pre fakturáciu bola povinnosť zakotvená v zmluve o dielo na predloženie montážneho denníka.
22. K odvolaciemu dôvodu uvedenému v ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP žalovaný uviedol, že tento odvolací dôvod je v zmysle judikatúry daný v tom prípade, ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Žalovaný má za to, že súd v danom prípade síce použil správne právne normy, a to najmä ust. § 536 ods. 2, 3, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka, ale tieto ustanovenia nesprávne interpretoval a aplikoval na daný prípad.
23. V predmetnom spore bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o dielo dňa 4.1.2018 podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo vykonávanie stavebných prác a dokončovacích prác pri montáži vzduchotechnických zariadení a potrubia. Podľa čl. II. zmluvy o dielo miesto zhotovenia bolo v Nemecku – Aachen Polizeiprasidium. Podľa čl. IV. ods. 1 cena diela bola dohodnutá ako za montáž vzduchotechnických zariadení a potrubia podľa výkresovej dokumentácie a pri plnení technických a výkonových noriem montáže za hodinu práce 13,--Eur. Cena vykonania práce je podmienená pracovnou iniciatívou, výkonom a kvalitou prác zhotoviteľa. V čl. V. ods. 1 zmluvy si strany dohodli, že objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi dohodnutú cenu na základe ním vystavenej a doručenej faktúry, ktorá bude vystavená úplne a správne s tým, že zhotoviteľ môže vystaviť faktúru na základe odsúhlaseného výkazu rozsahu prác objednávateľom alebo ním poverenou osobou a odsúhlasenia správnosti záznamov v montážnom (stavebnom) denníku. Podľa čl. VI. ods. 1 zmluvy o dielo sa objednávateľ zaväzuje toto dielo prevziať, zaplatiť jeho cenu, ak je riadne a včas dokončené. Podľa čl. IX. ods. 5 zmluvy zhotoviteľ je povinný o priebehu prác na diele viesť denne riadne montážny (stavebný) denník a na požiadanie objednávateľa ho vydať k nahliadnutiu na kontrolu.
24. Žalobca vykonával skôr naviac práce, preto žalovaný požadoval predloženie stavebného denníka na kontrolu, či tieto práce vykonal žalobca hlavne s poukazom, či zodpovedajú adekvátnej kvalite kvalifikovaného pracovníka v kolektívnom úkolu v súlade so stavebnými normami a postupmi v mieste zákazky. Uviedol, že v zmysle čl. V. ods. 1 zmluvy o dielo bol stavebný denník podkladom pre vystavenie faktúry a následne zaplatenie ceny za vykonanie diela. Pokiaľ by bol žalovaný toho názoru, že neodsúhlasenie záznamov v stavebnom denníku nemôže byť dôvodom na nezaplatenie ceny za dielo, v danom prípade žalobca žiadny stavebný denník nepredložil minimálne do 19.2.2018, dokedy neviedol žiadnu evidenciu vykonaných montážnych prác. Minimálne v tomto rozsahu je nárok žalobcu nepreukázaný, predložené fotografie od 19.2.2018, ktoré predložil žalobca a ktoré sú založené v spise
nemožno považovať za montážny denník. Pokiaľ súd prvej inštancie vyslovil záver, že zmluva o dielo nešpecifikuje, aké náležitosti má mať montážny (stavebný) denník a aké záznamy v ňom majú byť uvedené, takýto záver nevyplýva z vykonaného dokazovania. Žalobca potvrdil, že sa svedok J. dotazoval u pracovníka K., ako má montážny denník vyzerať, teda žalobca mal nepochybne vzor montážneho denníka iného zhotoviteľa, preto vedel, aké náležitosti má montážny denník obsahovať. Poukazoval na to, že v zmysle stavebného zákona je povinnosť stavebníka, v tomto prípade zhotoviteľa viesť stavebný denník. Pokiaľ žalobca pracoval ako živnostník a zo zmluvy o dielo mu vyplývala povinnosť viesť stavebný denník, nepochybne mal mať vedomosť, čo má stavebný denník obsahovať. Povinnosť predloženia montážneho denníka bola podmienkou zaplatenia za vykonané práce od objednávateľa žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že sám žalobca tým, že neviedol montážny denník riadne, porušil svoje zmluvné povinnosti a bez zavinenia žalovaného spôsobil, že mu cenu za dielo neuhradil, nakoľko predmetné faktúry doložil predčasne bez montážneho denníka a tým aj predmetný nárok si uplatnil predčasne. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že strany sporu si dohodli spôsob vzniku nároku na cenu diela podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nárok na cenu za dielo vzniká vykonaním diela, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva niečo iné. Strany sporu si dohodli, že faktúru možno vystaviť na základe odsúhlaseného výkazu rozsahu prác objednávateľom alebo ním poverenou osobou a odsúhlasenie záznamov v montážnom denníku. Žalobca uvedené podmienky nesplnil, preto si uplatnil nárok predčasne a v rozpore so zmluvou o dielo. Predložené fotografie nemali náležitosti stavebného denníka, preto nemohlo dôjsť k odsúhlaseniu záznamov.
25. Podľa žalovaného je podstatnou skutočnosťou vzhľadom na závery Krajského súdu v Trenčíne posúdenie, či dielo bolo vykonané a následne odovzdané. Je toho názoru, že dielo nebolo vykonané v takom rozsahu, v akom rozsahu si ho žalobca uplatnil faktúrami a následne nárok predmetnou žalobou. Pričom rozsah vykonania diela môže byť preukázaný dokladmi predloženými žalobcom, ktorý preukáže ako montážne práce (dielo) pre žalovaného vykonal. Zmluvné strany pri odovzdaní diela nemali záujem postupovať podľa čl. VI. ods. 2 a 3 zmluvy o dielo. Podmienkou pre odovzdanie diela bolo „iba“ predloženie montážneho denníka tak, ako to vyplýva zo zmluvy o dielo, ktorú žalobca podpísal a mal dostatok času sa s ňou oboznámiť. Podľa žalovaného nemohol pristúpiť k úhrade faktúr, nakoľko nedošlo k identifikácii vykonaných montážnych naviac prác a nemohlo dôjsť ani k odovzdaniu diela, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podkladom pre odovzdanie diela mal byť montážny denník s príslušnou fotodokumentáciou.
26. Vo vzťahu k záverom súdu ohľadom aplikácie ust. § 265 Obchodného zákonníka má žalovaný za to, že aplikácia predmetného ustanovenia na predmetný spor nie je dôvodná. Žalovaný od žalobcu dôvodne vyžadoval povinnosti, ktoré v rámci zmluvnej autonómie vyplývali zo zmluvy o dielo, ktorú žalobca podpísal. Žalobca ako relevantný partner mal dostatočný časový priestor zmluvu preštudovať a mal si dôsledne plniť povinnosti, ktoré z predmetnej zmluvy vyplynuli. Nešlo o podmienky, ktoré žalobca ako zhotoviteľ nemohol ovplyvniť.
27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že dielo bolo v zmysle vyššie uvedených tvrdení vykonané a odovzdané. Žalobca nepreukázal, že by viedol a predložil relevantnú dokumentáciu – montážny ( stavebný) denník v rozsahu vykonania montážnych prác, tak ako mu to ukladala zmluva o dielo. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP zmenil, žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
28. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 04.07.2022, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj jeho odôvodnením a v plnom rozsahu naň poukazuje. Má za to, že podané odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné a neboli ani naplnené odvolacie dôvody, na ktoré odvolateľ odkazuje. Navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
29. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného na vyjadrenie, ktorý sa už k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na prejednanie odvolania žalovaného nariadil v zmysle ň§ 385 ods. 1 CSP pojednávanie na deň 30.05.2024.
31. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení k odvolaniu žalovaného, dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že v danej veci prebiehal tzv. sesterský spor, kde bol žalovaným rovnaká osoba ako v tomto prípade, pričom okresný súd uznal nárok žalobcu I. J. a odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, teda priznal nárok žalobcu voči žalovanému.
32. Právny zástupca žalovaného potvrdil, že sa konal obdobný spor, jedná sa o obdobné skutkové okolnosti ako v tomto prípade, nie však o totožné skutkové okolnosti, a to minimálne vo vzťahu k rozdielom v predmetnom spore tak, ako uvádzal žalobca I. J., ktorý uplatňoval inú sumu, ako je v tomto spore a v tomto spore uhradil žalovaný žalobcovi sumu 1.500,--Eur, má za to, že sú to odlišné skutkové okolnosti.
33. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, právny zástupca žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
34. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti výroku rozsudku Okresného súdu Partizánske, ktorý zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.674,--Eur s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 775,--Eur od 23.03.2018 do zaplatenia, 8%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 1.865,50 Eur od 21.03.2018 do zaplatenia, 8%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 1.033,50 Eur od 31.03.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
35. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.5.2018 domáha, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.674,--Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 04.01.2018 uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo, predmetom ktorej je vykonávanie stavebných prác a dokončovacích prác pri montáži vzduchotechnických zariadení a potrubia.
36. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že dňa 04.01.2018 uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej sa zhotoviteľ – žalobca zaviazal vykonať pre objednávateľa – žalovaného stavebné a dokončovacie práce pri montáži vzduchotechnických zariadení a potrubia. Nesporné bolo aj to, že účastníci zmluvy si dohodli cenu diela vo výške 13,--Eur za 1 hodinu práce a platenie si dohodli tak, že objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi dohodnutú cenu na základe ním vystavenej faktúry s tým, že zhotoviteľ môže vystaviť faktúru na základe odsúhlaseného výkazu rozsahu prác alebo ním poverenou osobou a odsúhlasenia správnosti záznamu v montážnom (stavebnom) denníku. Nesporné bolo aj uhradenie sumy 1.500,--Eur žalovaným dňa 22.03.2018 z faktúry č. 1201801. Žalovaný v priebehu konania namietal rozsah počtu odpracovaných hodín a tiež, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť a neviedol montážny denník, ktorý bol podkladom pre odovzdanie diela a zaplatenie ceny.
37. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Okresný súd Partizánske rozhodol rozsudkom č.k. XXX/ XX/XXXX-XXX zo dňa 03.októbra 2019 ( v poradí prvým) tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č. k. X E. XX/XXXX-XXX zo dňa 28. októbra 2020 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní povinnosť vykonať dokazovanie na okolnosti o rozsahu poskytnutého plnenia zo strany žalobcu, vysporiadať sa s námietkami žalovaného o nepreukázaní plnenia zo strany žalobcu v tom smere, či práce za žalobcu zrealizoval v skutočnosti niekto iný, kto a v akom rozsahu, teda mal zamerať svoje dokazovanie na zistenie, či žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o dielo a či ako zhotoviteľ vykonal montážne práce pre žalovaného ako objednávateľa a v akom rozsahu a na základe takto vykonaného dokazovania bol povinný posúdiť, či za vykonané práce mu patrí odplata a v akej výške.
38. Okresný súd Partizánske po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorého právnym názorom bol podľa § 391 ods. 2 CPS viazaný, postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom, keď pri stanovení rozsahu žalobcovej povinnosti vychádzal z dohody z čl. IV bod 1 zmluvy a pri určení rozsahu odpracovaného času vychádzal z jednotlivých faktúr a počtu odpracovaných hodín keď mal za
to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný neodsúhlasoval priebežne žalobcom vykonané práce, prehľad odpracovaných hodín mu odmietol podpísať a podľa názoru súdu nijako nepreukázal, že by u žalobcu po vykonaní reklamoval vadné vykonanie diela, hoci v priebehu konania tvrdil, že vykonané práce neboli v požadovanej a dohodnutej kvalite a tiež mal za to, že žalovaný nevyužil ani možnosť pravidelne kontrolovať vykonávanie diela a z tohto dôvodu dospel k záveru, že k neodsúhlaseniu prác vykonaných žalobcom zo strany žalovaného došlo svojvoľne, bez dôvodu.
39. Súd prvej inštancie k žalovaným uplatnenému vzájomnému návrhu, ktorým sa domáhal proti žalobcovi zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 3.000,--Eur uviedol, že v tomto prípade nejde o vzájomnú žalobu, keď žalovaný si proti žalobcovi uplatnil nárok v nižšej sume, ako je žalovaná suma. Pôjde iba o kompenzačnú námietku, teda o prostriedok procesného útoku a procesnej obrany podľa ust. § 149 CSP a keďže si žalovaný v tomto prípade svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnil až podaním doručeným dňa 17.03.2022, neuplatnil si svoje prostriedky procesnej obrany včas, preto na ne súd v zmysle ust. § 153 ods. 2 neprihliadol. (Keďže žalovaný k tomuto záveru súdu prvej inštancie ohľadne zamietnutia nároku žalovaného neuviedol žiadne odvolacie dôvody, odvolací súd viazaný v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi prejednal odvolanie žalovaného len v rozsahu odvolacích dôvodov).
40. Podľa § 536 ods. 1, 2,3 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
41. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
42. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
43. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
44. Podľa § 550 Obchodného zákonníka objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy ( § 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.
45. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
46. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal okrem iného aj z uznesenia Krajského súdu Trenčín, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu Partizánske, (napr. odsek 13,14) predmetného uznesenia, ktorý skonštatoval, že z predmetnej zmluvy o dielo nevyplývajú žiadne osobitné dojednania týkajúce sa jednak formy a obsahových náležitosti montážneho denníka a ani povinnosť viesť v ňom fotodokumentáciu ako si to vymieňal žalovaný. Odvolací súd musí prisvedčiť zisteniam Krajského súdu v Trenčíne, že samotný žalovaný potvrdil , že sa na stavbe nezdržiaval, vykonané práce ani nekontroloval, nakoľko mal iné povinnosti, čo potvrdzuje žalovaný aj v podanom odvolaní, preto požadoval vedenie stavebného denníka. Uvedený dôvod obrany žalovaného je irelevantný pre posúdenie nároku žalobcu.
47. Žalovaný namietal nedostatočne a nekvalitne vykonané práce, neodovzdanie diela, avšak žalovaný na tieto svoje tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy, neuviedol v čom nebolo vykonané dielo riadne v požadovanej kvalite, či tieto nedostatočne a nekvalitne vykonané práce reklamoval, či vady diela
žalobcovi vytýkal. Z uvedeného dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný uvedené tvrdenia nepreukázal.
48. Odvolací súd konštatuje, že predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného bremena je v sporovom konaní úlohou a zodpovednosťou strán. Rovnako platí, že v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a svoje tvrdenia preukazovať dôkazmi, ako aj obsah tejto povinnosti sa odvíja od hmotného práva. Rozsah a jej príčiny vzniknutej ujmy je povinný preukázať žalobca práve tak, ako je povinný preukázať, že si svoje povinnosti splnil, pretože v rámci dokazovania v sporovom konaní platí zásada, že každá strana musí niesť dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, t. j., kto tvrdí ten dokazuje.
49. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia.
50. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie zistenými doplnením dokazovania pri opakovanom posúdení sporu po zrušení jeho rozhodnutia Krajským súdom Trenčín, ktoré zdôvodnil v odseku 45 napadnutého rozhodnutia, na ktoré odvolací súd odkazuje.
51. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie vysloveným v odseku 55 napadnutého rozhodnutia ohľadne ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka, kde by podľa názoru súdu prvej inštancie v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku také dojednanie o okolnosti v zmluve o dielo, kde by žalovaný mohol sám neposkytnutím súčinnosti žalobcovi a neodsúhlasením denníka zmariť možnosť žalobcu uplatniť si u neho cenu zhotoveného diela (obdobne uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.októbra 2020)
52. Odvolací súd však preskúmaním veci prišiel k záveru, že žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy nepreukázal v celom rozsahu. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi celú žalovanú sumu, keď pri stanovení rozsahu nároku žalobcu vychádzal z predložených faktúr, z počtu odpracovaných hodín. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že za január 2018 vykonal žalobca 175 hodín činnosti pre žalovaného, čo zodpovedá odmene vo výške 2.275,--Eur. Je pravdou, že na faktúre č. 1201801 bola uvedená suma 2.275,--Eur za montáž vzduchového zariadenia, tiež je pravdou, že z tejto sumy žalovaný dňa 22.03.2018 uhradil žalobcovi sumu 1.500,--Eur, avšak z prehľadu počtu odpracovaných hodín nevyplýva, že by za január 2018 vykonal žalobca pre žalovaného 175 hodín tak to uviedol súd prvej inštancie. Na č. l. 19 spisu sa nachádza tabuľka s počtom odpracovaných hodín, kde za január 2018 sú v nej uvedené len dni 29.01., 30.01., 31.01.2018 každý deň v rozsahu 9,5 hodín, spolu za tieto tri dni za január 2018 28,5 hodín. Je pravdou, že zároveň v tabuľke je aj údaj 175 h, avšak nie je odvolaciemu súdu zrejmé, na základe čoho je tam tento údaj uvedený, keďže viac ako tri januárové dni žalobca nezdokladoval a napriek uvedenému mu súd priznal počet odpracovaných hodín 175. Na základe tejto nezrovnalosti odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie, a to práve na zopakovanie dokazovania predmetnými počtami odpracovaných hodín, keď dospel odvolací súd k záveru, že za mesiac február a marec 2018 počet odpracovaných hodín je súladný s počtom hodín uvedeným v tabuľkách na č. l. 18 – 20 a preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie za mesiac február 2018 priznal žalobcovi správne sumu 1.865,50 Eur, čo zodpovedá počtu 143,50 hodín činnosti a za marec 2018 1.033,50 Eur, čo zodpovedá počtu 79,50 hodín činnosti. Keďže však žalovaný žalobcovi z faktúry č. 1201801 uhradil dňa 22.03.2018 sumu 1.500,--Eur (táto suma nebola ani predmetom žaloby) po vykonaní dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že suma 775,--Eur spolu s úrokom z omeškania, ktorú si uplatňoval žalobca predmetnou žalobou nie je dôvodná.
53. Odvolací súd nad rámec konštatuje, že pokiaľ na faktúrach č. 2201801 a 3201801 je vyfakturovaná montáž vzduchotechniky za tam presne uvedené obdobie a počet hodín, na faktúre č. 1201801 je vyfakturovaná len montáž vzduchového zariadenia bez označenia počtu hodín a obdobia kedy sa tak malo udiať. Preto dospel k záveru, že žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 775,--Eur ako zvyšku nezaplatenej faktúry 1201801 pôvodne vyúčtovanej na sumu 2.275,--Eur nepreukázal.
54. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami v napadnutej prvej výrokovej vete v zmysle § 388 CSP zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.899,--Eur s príslušenstvom. Vo zvyšku žalobu zamietol.
55. Odvolací súd potom zmenil aj rozsudok prvej inštancie v napadnutej tretej výrokovej vete, a to s poukazom na ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods.2 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,82 %. Žalobca si uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 3.674,--Eur, úspešný bol v rozsahu 2.899,--Eur, čo je 78,91 % úspech žalobcu. V sume 775,--Eur bol neúspešný, teda úspech žalovaného predstavuje 21,09 % a potom čistý úspech žalobcu 57,82 % (78,91 – 21,09).
56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 57,82 %, keďže aj v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v rozsahu 57,82%, pretože odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu v časti o zaplatenie 775,--Eur zamietol.
57. O výške trov konania rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
58. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
– 2 –
41Cob/85/2023-405
ZNAK_SR
file_0.wmf
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).