Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3Csp/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: D. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, Y. - Y., o zaplatenie sumy 1.572,- eur s prísl.,

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 800,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 333,3 eur od 11.07.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 66,66 eur od 28.07.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 66,66 eur od 28.08.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 66,66 eur od 28.09.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 66,66 eur od 28.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 66,66 eur od 28.11.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 66,66 eur od 28.12.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 66,66 eur od 28.01.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

II. V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 12.2.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1.572,- EUR spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.572,- EUR od 11.07.2011 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o úvere č. 102300789 zo dňa 31.01.2011 žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 800,- EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť príslušný poplatok vo výške 772,- EUR, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 1.572,- EUR v12 mesačných splátkach vo výške 131,- EUR. Žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok, na ktoré upozornenia žalovaný nereagoval. Vzhľadom k tomu stratil žalovaný výhodu splátok a dňa 11.07.2011 sa dlh stal splatným. Žalobca podal dňa 31.08.2011 trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, čomu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu podania trestného oznámenia žalovaný nepoukázal v prospech predmetnej zmluvy o úvere žiadnu splátku, a to aj napriek skutočnosti, že mal finančné prostriedky, čo vyplýva z údajov uvedených v žiadosti o úver. Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp.zn. 1T/20/2016 zo dňa 03.05.2016 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobnej škody na občianske súdne konanie. Uvedený rozsudok Okresného súdu

Bratislava II nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 03.05.2016. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu.

2. Žalobca na výzvu súdu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.4.2018 k uplatnenému nároku na zaplatenie poplatku vo výške 772,- Eur uviedol, že Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. (). V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka má povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nespadá pod spotrebiteľskú právnu úpravu zakotvenú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný v zmluve prehlásil, že úver použije na účely výkonu zamestnania. Žalobca uzatvoril so žalovaným dodatok k zmluve, v ktorom vyhlásil, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 800,- EUR použije na „školenie a rekvalifikáciu“. V prípade postavenia žalobcu je treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval. Pri výklade pojmu spotrebiteľ v zmysle judikatúry ESD v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa, je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. Dodatočne sa nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy Zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojím konaním žalovaný vyvolal a inicioval. Niet sporu o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom spĺňajú požiadavku spotrebiteľského vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver (účel povolania) a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ust. § 2 písm. a) zák. o spotrebiteľských úveroch, nejde o spotrebiteľský úver. Aplikácia zákona o spotrebiteľských úveroch preto v prejednávanej veci nie je možná. Absencia náležitostí požadovaných v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2011 nemá žiaden dopad na odplatnosť zmluvy. V zmluve bol poplatok za poskytnutie úveru vo výške 772,- EUR dojednaný jasne, určito a zrozumiteľne. K splatnosti dlhu dňom 11.7.2011 žalobca uviedol, že v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 800,- Eur, ktorý sa zaviazal žalovaný vrátiť s poplatkom vo výške 772,- Eur v 12 pravidelných mesačných splátkach po 131,- Eur počnúc dňom 27.2.2011. Žalovaný neuhradil v súlade so splátkovým kalendárom ani jedinú splátku, v dôsledku čoho žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru listom zo dňa 11.07.2011, ktorý bol žalovanému zaslaný obyčajnou zásielkou. Vzhľadom na uvedené žalobca nevie preukázať zaslanie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

3. Súd doručoval žalobu žalovanému v súlade s ustanovením § 116 CSP. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom po uplynutí 15-tich dní od zverejnenia t.j. po 25.5.2018, žaloba sa považuje za doručenú, a to aj vtedy ak sa žalovaný o tom nedozvedel.

4. Pojednávania konaného dňa 3.7.2018 sa nezúčastnil ani žalobca ani žalovaný. Žalobca mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané elektronicky, rovnako aj jeho právna zástupkyňa. Žalobca oznámil tun. súdu podaním doručeným dňa 11.6.2018 odvolanie plnomocenstva pre právnu zástupkyňu. Žalovaný mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie na adresu trvalého pobytu v REGOB na základe fikcie. Žalobca ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu veľkej pracovnej zaneprázdnenosti podaním doručeným dňa 27.6.2018. Preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

5. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 1T/20/2016 zo dňa 3.5.2016, právoplatným dňom 3.5.2016, ktorým súd rozhodol v trestnej veci obvineného Cyrila Bočkaja - žalovaného, že je vinný, že vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, čím spáchal úmyselný prečin úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Trestného zákona na tam uvedenom skutkovom základe (v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o úvere č. 102300789 medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.1.2011). Poškodená spol. Pohotovosť s.r.o. bola odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Súd sa tiež oboznámil so Zmluvou o úvere č. 102300789, ktorou sa zaviazal žalobca poskytnúť žalovanému úver v sume 800,- Eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772,- Eur t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1572,- Eur v 12 mesačných splátkach po 131,- Eur počnúc dňom 27.2.2011 na účet

veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Dlžník prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bod 04. vyplynulo, že v prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, pripadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Zároveň v bode 03. bol uvedený záväzok žalovaného vrátiť dohodnuté peňažné prostriedky v zmysle podmienok zmluvy o úvere formou vkladov jednotlivých splátok na tam uvedené bankové účty žalobcu. Z dodatku k zmluve o úvere č. 102300789 zo dňa 31.1.2011 vyplynulo vyhlásenie žalovaného, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 800,- Eur použije na náklady na školenie a rekvalifikáciu.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 31.01.2011 (dátum uzatvorenia zmluvy o úvere),touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708), a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 31.01.2011 (dátum uzavretia zmluvy o úvere), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustan. § 1 ods. 2) Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 31.1.2011 (dátum uzavretia zmluvy o úvere) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b), d) cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 31.1.2011 (dátum uzatvorenia Zmluvy o úvere) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 9 citovaného zákonníka: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. (9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Obč. zák., ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 457 Obč. zák., ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 369 ods. 1, 2, 3 Obch. zák. v znení účinnom ku dňu 11.7.2011 (vstup žalovaného do omeškania s plnením peňažného dlhu) (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 11.7.2011 (vstup žalovaného do omeškania), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. V tomto spore uplatňoval žalobca voči žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.zn.1T/20/2016 zo dňa 3.5.2016 na skutkovom základe, že žalovaný pri uzatvorení zmluvy o úvere v žiadosti o úver zo dňa 28.1.2011 uviedol nepravdivé údaje o svojom zamestnávateľovi, čím uviedol žalobcu - poškodeného do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a splácanie úveru a poskytnutý úver doposiaľ nesplatil, týmto titulom neuhradil žalobcovi žiadnu platbu (úverový podvod podľa § 222 ods. 1 Trestného zák.). Označeným rozsudkom súd o.i. poškodeného - žalovaného - odkázal so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

8. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škoda zachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov. V tomto prípade súd konštatuje, že tento predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je daný vzhľadom k tomu, že je preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaným - dopustil sa trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. (rozsudok OS Bratislava II). Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, príp. rôzne náklady spojené so vznikom a zisťovaním škody, ako aj zárobok, ktorý poškodenému ušiel, keď odstraňoval následky škody. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku škody. V tejto súvislosti súd konštatuje, že v danom prípade došlo následkom porušenia právnej povinnosti k vzniku škody u žalobcu, zmenšil sa jeho majetok, keďže preukázateľne žalobca poskytol žalovanému úver formou peňažnej hotovosti, ktorý mu žalovaný doposiaľ nevrátil. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Jej existencia musí byť v konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Treba rozlišovať medzi príčinami hlavnými a vedľajšími. Ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný. Súd konštatuje, že je daný aj tento zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu, pokiaľ by žalovaný pravdivo vyplnil žiadosť o úver a neuviedol by žalobcu do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru, žalobca by žalovanému úver neposkytol, neodovzdal by mu peňažnú hotovosť vo výške 800,- Eur. Uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu sú objektívneho charakteru. Posledným predpokladom je zavinenie, ktoré má charakter subjektívny a predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode, keď občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia. Súd teda má za to, že nárok žalobcu na náhradu škody je opodstatnený.

9. K výške uplatneného nároku na náhradu škody súd poznamenáva nasledovné. Súd mal preukázanú existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným na základe uzatvorenej zmluvy o úvere dňa 31.1.2011 č. 102300789, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcom žalovanému vo výške 800,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi v sume zvýšenej o príslušný poplatok vo výške 772,- Eur t.j. celkom v sume 1572,- Eur v 12-tich mesačných splátkach po 131,- Eur počnúc dňom 27.2.2011 na účet žalobcu špecifikovaný vo VPPÚ. Vo VPPÚ v bode 3. bol špecifikovaných viacero bankových účtov žalobcu za týmto účelom. Zároveň v bode 4. týchto podmienok bolo dojednané, že v prípade ak dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Žalovaný svojím vlastnoručným podpisom na zmluve o úvere potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve dňa 31.1.2011. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver v súlade so zmluvou, nakoľko neuhradil na predmetný úver žiadnu platbu, na výzvy a upomienky žalobcu nereagoval. Podľa tvrdenia žalobcu v spore vyhlásil žalobca okamžitú splatnosť úveru listom zo dňa 11.7.2011, ktorý bol však zaslaný žalovanému obyčajnou zásielkou. Z tohto dôvodu žalobca nevie preukázať zaslanie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému. Súd má za to, že ohľadom uvedeného tvrdenia o zosplatnení úveru žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd toto tvrdenie žalobcu považuje

za nepreukázané a vzhľadom k tomu dospel k záveru, že k zosplatneniu úveru nedošlo, bola ponechaná výhoda splátok vždy k 27. dňu v mesiaci a to až do 27.1.2012 - splatnosť poslednej dojednanej splátky úveru. Súd konštatuje, že ku dňu rozhodovaniu súdu sú splatné všetky splátky tohto úveru, žalovaný ani jednu splátku úveru neuhradil. V tomto spore uplatňuje žalobca nárok vo výške poskytnutého úveru 800,- Eur spolu s poplatkom vo výške 772,- Eur, t.j. celkom sumu vo výške 1572,- Eur. Predovšetkým súd skúmal, či v prípade dojednaného úveru ide o spotrebiteľský úver v zmysle ustan. § 1 ods. 2 Z.č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ by súd ustálil, že ide o spotrebiteľský úver, bolo potrebné zaoberať sa preverením zákonom požadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustan. § 9 ods. 2 cit. zákona. V zmysle ustan. § 2 písm. a) citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle § 2 písm. b) citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 1 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. V danom prípade žalobca tvrdil, že úver bol poskytnutý žalovanému na výkon zamestnania, konkrétne na školenie a rekvalifikáciu. Uvedené preukazoval textom samotnej zmluvy o úvere zo dňa 31.1.2011, ako aj textom k dodatku k zmluve o úvere zo dňa 31.1.201 (obe listiny podpísané žalovaným). Vzhľadom k tejto skutočnosti súd dospel k záveru, že nie je naplnený pojmový znak zákonnej definície pre kvalifikáciu žalovaného ako spotrebiteľa na účely zákona Z.č. 129/2010 Z.z. a z tohto dôvodu nemožno uvažovať o kvalifikácii poskytnutého úveru ako spotrebiteľského úveru v zmysle cit. zákona, teda jeho ustan. nemožno aplikovať na predmetný úver poskytnutý žalobcom žalovanému.

10. Súd sa následne zaoberal otázkou, či predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustan. § 52 ods. 1 Obč. zák. Ide nepochybne o typovú zmluvu na pretlačenom formulári, ktorá obsahuje podmienky, ktorých obsah žalovaný v postavení spotrebiteľa nemohol pri uzatvorení zmluvy ovplyvniť. O vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy ide vtedy, keď v rámci zmluvného vzťahu na jednej strane vystupuje dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Je nepochybné, že žalobca je dodávateľom v zmysle tejto zákonnej definície, ako vyplýva aj z výpisu z OR žalobcu, kde v rámci predmetu podnikania je uvedené pod bodom 4. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Súd má za to, že zákonná definícia spotrebiteľa je u žalovaného naplnená, keďže v spore nebolo preukázané, že by žalovaný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, to žalobca v spore ani netvrdil, poukazoval len na skutočnosť, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania, zamestnanie však nepredstavuje podnikanie, tak ako je definované v ustan. § 2 ods. 1 Obch. zák. (sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku). Základná zásada právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že tieto zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti tejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. V tomto prípade predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a preto súd zisťoval, či je prítomný súlad spotrebiteľskej zmluvy s ustanovením § 53 ods. 6 Obč. zák. v nadväznosti na zistenú skutočnosť dojednania odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 772,- Eur, čo dosahuje takmer výšku istiny (800,- Eur). Výška poskytnutých peňažných prostriedkov 800,- Eur, ani dojednaná splatnosť úveru 12 mesiacov neodôvodňovala dojednanie takej vysokej úrokovej sadzby a hoci úver nebol zabezpečený, nejednalo sa o takú vysokú mieru rizika, ktorá by odôvodňovala požiadavku takmer 100% vysokej úrokovej sadzby. Preto súd konštatuje, že dojednaná odplata je v rozpore s ustan. § 53 ods. 6 Obč. zák., a zároveň aj v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.) a z tohto dôvodu konštatuje neplatnosť zmluvy o úvere v celom rozsahu (z povahy právneho úkonu vyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu v zmysle §41 Obč. zák.), dôvodný je len uplatnený nárok žalobcu vo výške 800,- Eur (§ 457 Obč. zák.), čo predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutej pôžičky vo výške 800,- Eur a uhradenou sumou zo strany žalovaného vo výške 0,- Eur, a to vrátane príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy jednotlivých splátok počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivej splátky. Pokiaľ však uplatňoval žalobca v žalobe nárok na úrok z omeškania počnúc dňom 1.7.2011, súd nemôže mu priznať viac - k uvedenému dátumu bolo splatných 5 splátok vo výške 66,66 Eur jedna splátka (vyčíslenie splátky len čo do jej istiny bez odplaty vzhľadom na vyššie uvedené, 800,-

eur:12=66,66 Eur), súd teda priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania zo sumy 5 splátok vo výške 333,3 eur od 11.07.2011 do zaplatenia, a následne ohľadom ďalších nasledujúcich 7-mich splátok po 66,66 eur vždy počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti tej ktorej splátky (počnúc dňom 28.07.2011, 28.08.2011, 28.09.2011, 28.10.2011, 28.11.2011, 28.12.2011 a 28.01.2012). Výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1, 2, 3 Obch. zák., § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

11. V zostávajúcej časti (poplatok vo výške 772,- Eur, príslušenstvo - úrok z omeškania z poplatku resp. úrok z omeškania uplatňovaný žalobcom pred splatnosťou splátok splatných po 11.07.2011) súd žalobu zamietol.

12. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí príp. vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V tomto prípade súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko úspech žalobcu a žalovaného v tomto spore bol porovnateľný.

13. Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.