Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-272-2017.pdf
PDF · 121.53 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/272/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Jozefa Murku, s miestom podnikania Halalovka 2343/33, 911 08 Trenčín, IČO 41 441 834, právne zastúpeného Z.. Z. Z., advokátkou, so sídlom kancelárie K dolnej stanici XXXX/XXA, XXX XX Y., proti žalovanému VV - IZOL, s. r. o., Husitská 29/1325, 957 04 Bánovce nad Bebravou, IČO 44 217 706, právne zastúpenému Z.. K. S., advokátom, so sídlom kancelárie N. XXXX/XX, XXX XX G. nad G., o zaplatenie 8 126,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Cb/29/2016-80 zo dňa 18. júla 2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 128 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4 128 eur od 27.2.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku III., ktorým rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 128 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4 128 eur od 27.02.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých žalobca uplatnil nárok proti žalovanému opísal žalobca tak, že na základe písomnej objednávky žalovaného č. 11/14 zo dňa 13.11.2014 vykonal pre žalovaného stavebné práce na stavbe E.F. rekonštrukcia a prístavba, umývarka a sklad olejov a parkovanie osobných áut. Po vykonaní stavebných prác vystavil žalobca žalovanému faktúry č. 034/2014 zo dňa 01.12.2014, č. 035/2014 zo dňa 06.12.2014 a č. 036/2014 zo dňa 08.12.2014. Tieto faktúry žalovaný osobne prevzal, čo potvrdil svojím podpisom na uvedených faktúrach a tieto riadne v lehote splatnosti uhradil. Následne vystavil žalobca žalovanému poslednú faktúru č. 03/2015 zo dňa 12.02.2015 na sumu 8 126,40 eur, splatnú dňa 26.02.2015, ktorú si žalovaný osobne neprevzal aj napriek viacerým telefonickým výzvam z dôvodu, že nemá finančné prostriedky na uhradenie predmetnej faktúry, nakoľko mu jeho dodávateľ nezaplatil. Posledná faktúra bola zaslaná žalovanému doporučene poštou. Žalovaný faktúru prevzal, ale neuhradil. Na preukázanie uplatneného nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy: faktúry č. 034/2014, 035/2014, 036/2014 a 03/2015, objednávku č. 11/14, zápisnicu o trestnom oznámení a návratku.
3. Proti platobnému rozkazu súdu prvej inštancie zo dňa 01.04.2016 č.k. 37Cb/10/2016-10 podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť. Tvrdil, že žalovaný zaplatil žalobcovi všetky nároky za práce vykonané v mieste výkonu E. stanica na J. požiarnikov X v L. zaplatením faktúr č. 034/2014, 035/2014 a 036/2014. Žalobca si začal uplatňovať aj ďalší nárok, ktorý žalovaný neakceptoval. Dňa 09.02.2015 podal žalobca trestné oznámenie, pričom jeho nárok nebol orgánmi činnými v trestnom konaní preukázaný a nikto nebol obvinený. V čase podania trestného oznámenia nebola faktúra č. 03/2015 vystavená. Túto faktúru vystavil žalobca až 12.02.2015 na sumu 8 126,40 eur, splatnú dňa 26.02.2015. Žalovaný považoval faktúru za neoprávnenú, nezaradil ju do svojho účtovníctva a od začiatku ju odmietol zaplatiť. Žalovaný v odpore zároveň namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Trenčín. Vec bola postúpená Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný nepoprel uzavretie zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela - stavebných prác na E. stanici nachádzajúcej sa na adrese J. požiarnikov 1, L. a sám poukázal na objednanie týchto prác u žalobcu. Z rozpisu prác vyplýva, že predmetom fakturácie je aj prenájom lešenia v čase od 29.11.2014 do 27.12.2014. Podľa názoru žalobcu je podaný odpor špekulatívny a účelový. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca spolu s vyjadrením k odporu listinné dôkazy : objednávku č. 11/14 zo dňa 13.11.2014, rozpis prác, ktoré pre žalovaného vykonal a sú podkladom pre faktúru č. 03/2015 zo dňa 12.02.2015 a faktúru spoločnosti U. SK s.r.o. č. 2015/04 za prenájom lešenia.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu (odsek 5. odôvodnenia), výsluchom svedkov V. N., V. Z. a S. H. (odsek 6. - 8. odôvodnenia), listinami a oboznámil písomné podania strán sporu. Aplikáciou príslušných zákonných noriem § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, na zistený skutkový stav (odsek 9. odôvodnenia) dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná čiastočne. Medzi stranami sporu nebolo sporné, a dokazovaním bolo preukázané, že strany uzatvorili zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie a rekonštrukcia časti stavby E. stanice v L.. Žalobca preukázateľne na diele pracoval a časť z neho zhotovil, pričom časť ceny mu žalovaný aj uhradil. Žalovaný však neuhradil žalobcovi faktúru č. 03/2015, ktorou žalobca žalovanému vyúčtoval okrem iného práce v rozsahu 218 hodín po 7 eur a práce v rozsahu 420 hodín po 6 eur za obdobie od 08.12.2014 do 19.12.2014. Žalovaný namietal nárok žalobcu a tvrdil, že žalobca v uvedenom období práce nevykonával, vykonával iba opravy vád. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že za uvedené obdobie žalobca (jeho zamestnanci a subdodávatelia) vykonával dielo (pracoval pre žalovaného na diele) stavbu E. stanice v L. 12 dní v rozsahu 638 hodín (218 + 420). Rozsah takto odpracovaných hodín vyplýva zo zošita, ktorý viedli pre žalobcu svedkovia N. a H., prípadne aj iná osoba, pričom rozsah odpracovaných hodín v uvedenom období je za každý deň podpísaný a vo väčšine prípadov je uvedený aj sumár. Väčšinu zápisov v uvedenom období vykonal svedok N. a potvrdil, že odpracované hodiny podpísal stavbyvedúci od žalovaného p. H.. Odpracovanie ďalších dní, s výnimkou jedného dňa, bolo preukázané záznamami v zošite v spojení s výpoveďou svedka H. a jeden deň, ktorý uviedol, že nezapísal, je podpísaný. Je pravdou, že z laického pohľadu písmo záznamu za deň, ktorý svedok H. označil, že tam nebol, zodpovedá písmu za dni, ktoré označil, že tam bol, no podpis za tento deň z laického pohľadu zodpovedá podpisom za predchádzajúce dni a k týmto svedok N. uviedol, že to podpisoval stavbyvedúci žalovaného p. H.. Podľa svedka Z. mu p. H. povedal, že okrem vykonaných prác nepodpisoval žalobcovi nič iné, žiadne hodiny, no ide iba o nepriame svedectvo, pričom p. H. ako svedka nenavrhla vypočuť ani jedna zo strán, a preto takýto dôkaz vykonaný nebol. Zároveň je však potrebné uviesť, že v uvedenom zošite sú popri hodinách uvedené aj vykonané práce a práve pod týmito je podpis, ktorý podľa svedka N. patrí p. H.. Tým, že stavbyvedúci žalovaného podpisoval práce vykonané žalobcom, žalovaný fakticky po častiach dielo preberal a tým vznikal žalobcovi aj nárok na cenu diela, keďže táto nebola dohodnutá ako celková cena za celé dielo, ale bola dohodnutá ako hodinová odmena za hodiny odpracované na diele. Podpis v deň 19.12.2012 sa javí byť sporným, no svedok H. potvrdil, že v tento deň zápis robil. Z kópie časti stavebného denníka vyplynulo, že dňa 11.12.2014 a dňa 17.12.2014 boli na stavbe kontrolné dni a podľa obsahu zápisov sa v tieto dni robilo, dňa 17.12.2014 bol rozsah vykonaných prác zaznamenaný vo väčšom rozsahu ako dňa 11.12.2014, pričom zápisy v stavebnom denníku o vykonaných prácach zodpovedajú zápisom prác v zošite žalobcu a zároveň zodpovedajú dielu, ktoré mal podľa objednávky a podľa svedeckých výpovedí vykonať žalobca. Na základe týchto dôkazov, najmä svedeckých výpovedí svedkov N. a H. a obsahu zošita žalobcu, ktoré v podstatnej
časti korešpondujú so zápismi v stavebnom denníku, ktorý nerobil žalobca, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca jednoznačne v dňoch 08.12.2014 až 19.12.2014, t. j. 12 dní v celkovom rozsahu 638 hodín na diele pracoval. Uvedené dôkazy vo vzájomnej súvislosti do seba zapadajú a potom aj výpovede svedkov H. a N. možno hodnotiť ako vierohodné, pričom drobné a nepodstatné nepresnosti, resp. nemožnosť uviesť presný dátum ukončenia prác sú vzhľadom na odstup času pochopiteľné. Skôr by bolo podozrivé, ak by svedkovia presne uviedli čas, kedy na stavbe pred 2,5 rokmi pracovali. Okrem toho svedkovia zjavne neboli na výpovede pripravení, keď ani jeden z nich nepotvrdil tvrdenie žalobcu o existencii ústnej dohody so žalovaným na cene diela v sadzbe 7 eur / hod. za odborné práce. Žalovaný namietal, že žalobca pracoval na odstraňovaní vád vlastnej práce, no z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že pracoval na zhotovovaní diela a aj na odstraňovaní nejakých vád, no podľa zápisov v zošite, stavebnom denníku a svedeckých výpovedí bol rozsah odstraňovania vád v zjavne menšom rozsahu ako zhotovovanie diela, pričom rozsah odstraňovania vád žalovaný nepreukázal. Z vykonaného dokazovania bolo zároveň preukázané, že žalovaný si nároky z vád neuplatnil. Z písomnej objednávky žalovaného bolo preukázané, že strany sporu sa dohodli na cene diela tak, že bol určený spôsob jej určenia v nadväznosti na odpracované hodiny v sadzbe 6 eur za hodinu. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi patrí odmena za 638 hodín v sadzbe 6 eur za hodinu, spolu 3 828 eur. Okrem toho sa žalobca so žalovaným dohodli na tom, že žalovaný prispeje žalobcovi denne 25 eur na PHM na jedno motorové vozidlo. Žalovaný neuhradil žalobcovi práce a ani príspevok na cestu za obdobie od 08.12.2014 do 19.12.2014 vrátane, spolu za 12 dní. Za toto obdobie patrí žalobcovi suma 300 eur ako príspevok na PHM. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi cenu diela a príspevku celkovo v sume 4 128 eur (3 828 eur + 300 eur). Žalovaný svoj zmluvný záväzok v lehote splatnosti a ani doposiaľ nesplnil. Žalovaný sa s úhradou tejto sumy dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. j. od 27.02.2015. Od tohto dňa patrí žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonnej výške, keďže medzi stranami sporu úrok z omeškania nebol dohodnutý. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 1 ods. 1 nariadenia vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne.
6. Medzi stranami sporu bola preukázateľne dohodnutá cena diela ako hodinová odmena za odpracované hodiny, keď toto tvrdil žalobca a vyplýva to z písomnej objednávky žalovaného, podľa ktorej bola dohodnutá odmena v sume 6 eur za hodinu jedného pracovníka a v tejto sume ju za preukázateľne dohodnutú považoval súd prvej inštancie a v nadväznosti na preukázaný počet odpracovaných hodín ju žalobcovi aj priznal. Žalobca si uplatňoval za 218 odpracovaných hodín sadzbu 7 eur na hodinu z dôvodu, že v tejto sume bola dohodnutá odmena za odborné murárske práce a v sadzbe 6 eur bola dohodnutá za pomocné práce. Písomná objednávka však takéto rozdelenie a ani inú, než šesťeurovú sadzbu, neobsahuje, pričom z iného dôkazu rôzne sadzby, resp. vyššia, než šesťeurová sadzba za hodinu, preukázané neboli. Tvrdenie žalobcu o odmene 7 eur na hodinu zostalo nepreukázaným. Svedkovia N. a H. potvrdili, že strany sporu jednali o hodinovej odmene, no obaja potvrdili aj to, že pri konečnej dohode neboli, resp. neboli svedkami toho, že by konateľ žalovaného sumu 7 eur za hodinu murárskej práce odsúhlasil. Súd prvej inštancie tak mohol priznať žalobcovi iba preukázateľne dohodnutú odmenu 6 eur za hodinu bez ohľadu na povahu práce. Tvrdenie svedka Z. o tom, že bola dohodnutá úkolová odmena a nie hodinová, považoval súd za nedôveryhodné, pretože svedok takéto tvrdenie uvádzal napriek tomu, že potvrdil, že konateľ žalovaného dal do objednávky hodinovú sadzbu odmeny, no svedok do svedeckej výpovede zahrnul svoje hodnotenie uvedeného postupu žalovaného.
7. Žalobca faktúrou č. 03/2015 ďalej vyúčtoval aj prenájom, odvoz a nakladanie lešenia. V tejto časti vyhodnotil súd prvej inštancie nárok za nedôvodný. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobca lešenie na stavbu za účelom zhotovenia ním vyhotovovanej časti stavby zabezpečil a toto lešenie tam skutočne bolo. Uvedené medzi stranami ani nebolo sporné. Z vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, že by sa strany sporu dohodli na tom, že náklady za prenájom, dovoz, odvoz a nakladanie lešenia by mal znášať žalovaný. Zo žiadneho dôkazu nebolo spoľahlivo preukázané uzatvorenie takejto dohody a okolnosť, že sa to tak bežné robí, nie je dôvodom na to, aby tieto náklady znášal objednávateľ diela, keď podľa 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a ešte pred uzatvorením zmluvy si mal byť vedomý toho, že lešenie bude treba použiť a náklady s tým spojené mohol žiadať zahrnúť do ceny diela, resp. sa inak jasne a preukázateľne so žalobcom dohodnúť. Je nepochybné, že žalobca musel na zhotovenie diela použiť aj vlastné murárske náradie a je bežné, že aj prenájom murárskeho náradia je predmetom podnikateľskej činnosti, no ani toto pri zmluve o dielo nemôže zhotoviteľ objednávateľovi účtovať bez dohody, keď
objednávateľ si objedná u zhotoviteľa dielo a je na zhotoviteľovi s akým náradím dielo vykoná. Pokiaľ ide o dôkazy týkajúce sa prenájmu lešenia žalobcom od tretieho subjektu, tieto považoval súd prvej inštancie za irelevantné vzhľadom na absentujúcu dohodu medzi stranami sporu o úhrade nákladov za lešenie.
8. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vyhovel žalobe iba v časti a vo nedôvodných častiach žalobu zamietol. Žaloba bola podaná na zaplatenie istiny 8 126,40 eur, z ktorej bola žalobcovi priznaná suma 4 128 eur, t. j. 50,8 %, čo je úspech žalobcu. Úspech žalovaného je 49,2 %. Čistý úspech žalobcu tak bol v rozsahu 1,6 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi percentom úspechu žalobcu (58,2 %) a percentom úspechu žalovaného (49,2 %). Vzhľadom na pomerný úspech strán sporu a len nepatrný čistý úspech žalobcu aplikoval súd pri rozhodovaní o trovách konania ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým napadol vyhovujúci výrok I. tohto rozsudku a výrok III. čo do nároku na náhradu trov konania z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, keď je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný s poukazom na výpovede svedkov N. a H., vo výpovediach ktorých boli viaceré nezrovnalosti a rozpory týkajúce sa ich odchodu zo stavby, zápisov do zošita a podpisov stavbyvedúceho H. napr. dňa 19.12.2014 a iných osôb a absencie podpisu dňa 20.12.2014, tvrdil, že žalobca dostatočne nepreukázal, že by po 08.12.2014 vykonával na stavbe dielo. Žalovaný a svedok Z. tvrdili, že po 08.12.2014 vykonával žalobca na stavbe iba opravy. Žalobca vykonal dielo s množstvom vád a preto ho žalovaný vyzýval k ich odstraňovaniu. Sám žalobca na pojednávaní dňa 16.03.2017 priznal, že tam boli nejaké vady a za vady zodpovedal stavbyvedúci, na jeho príkaz boli vady odstraňované. O vadách mali vedomosť aj svedkovia N. a H.. Žalobca neodstránil všetky vady. Investor stavby, spoločnosť V. A., s.r.o. nebol s realizáciou stavby spokojný, so žalovaným ukončil zmluvu o dielo a následne dal odstrániť vady za celkovú sumu 7 688,93 eur a o túto sumu ponížil dohodnutú cenu so žalovaným. O tejto skutočnosti sa v spise nachádza písomný dôkaz. Taktiež svedok V. Z. potvrdil, že dielo malo vady a niektoré vady žalobca nevedel ako odstrániť. Podľa názoru žalovaného bola faktúra č. 03/2015 vystavená neoprávnene. Žalobca niekoľko dní po 08.12.2014, keď musel opravovať spôsobené vady diela, chcel uvedené vyúčtovať žalovanému, čo žalovaný odmietol. Aj to bol dôvod prečo žalobca spornú faktúru nevyhotovil a nedoručil žalovanému, hoci predtým po odpracovaní prác faktúry v krátkom časovom slede vyhotovoval za sebou. Skutočnosť, že faktúra nebola vyhotovená ani v čase, keď žalobca podal trestné oznámenie, nasvedčuje tomu, že na jej vyhotovenie nemal žalobca dôvod. Trestné oznámenie bolo odmietnuté. Súpis vykonaných prác predložený žalobcom až na pojednávaní dňa 16.03.2017 bol vyhotovený účelovo, tento súpis žalobca nepredložil k výzve na zaplatenie zo dňa 04.03.2015, k žalobe a ani k vyjadreniu zo dňa 12.09.2016. Žalobca mal na pojednávaní problém zdôvodniť súpis zo dňa 11.02.2015, nevyznal sa v ňom a nevedel vysvetliť jednotlivé položky. Uvedené platí aj na písanku predloženú taktiež až na pojednávaní. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, príp. aby žalobu aj v tejto časti zamietol a žalovanému priznal nárok na trovy konania v rozsahu 100 %.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní z vykonaného dokazovania neobstoja. Žalobca ako aj svedkovia vypovedali v máji a v júni 2017, pričom na diele pracovali koncom r. 2014. Je preto nemysliteľné, aby vedeli uviesť presné dátumy vyhotovenia a odovzdania diela. Títo vypovedali pravdivo a spontánne, opisujúc skutočnosti vlastnými slovami bez akýchkoľvek náznakov špekulácie, s čím sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Tvrdenie žalovaného, že od 08.12.2014 vykonával žalobca na diele iba opravy nekorešponduje a doterajšími tvrdeniami žalovaného. Existenciu bežných vád potvrdili aj svedkovia V. N. a S. H., ktorí tiež uviedli, že tieto vady sa priebežne odstraňovali a teda nemohli byť na diele vykonávané od 08.12.2014 do 19.12.2014. O údajnom odstraňovaní vád diela od 08.12.2014 žalobcom doposiaľ žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz. Podľa názoru žalobcu neobstojí ani tvrdenie žalovaného o ponížení ceny diela investorom o sumu 7 688,93 eur. Žalovaným predložený listinný dôkaz nemá žiadnu výpovednú hodnotu, žalovaný vôbec nepreukázal, že k ukončeniu zmluvy medzi žalovaným a investorom došlo v dôsledku vád diela pôsobených žalobcom. Žalovaný nevedel vysvetliť dôvod neuplatnenia vád voči žalobcovi. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
11. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
12. Žaloba žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 8 126,40 eur s príslušenstvom došla súdu prvej inštancie dňa 15.01.2016 za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (§ 82 ods. 1 O.s.p.).
13. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) v znení neskorších predpisov.
14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).
16. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
17. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
18. Odvolací súd postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky, úkony súdu prvej inštancie a strán sporu do 30.06.2016 podľa v tom čase platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).
19. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci a o splnení povinností podľa § 181 CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti strán sporu konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
20. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia Obchodného zákonníka a jeho vykonávacieho predpisu žalobe
výrokom I. čiastočne vyhovel a výrokom III. žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
21. Za základné a podstatné odvolacie tvrdenie žalovaného považoval odvolací súd tvrdenie, že žalobca nepreukázal uplatnený peňažný nárok vyúčtovaný faktúrou č. 03/2015 v sume 8 126,40 eur so splatnosťou dňa 26.02.2015 za dielo vykonané v prospech žalovaného na stavbe E.F. rekonštrukcia a prístavba, umývarka a sklad olejov a parkovanie osobných áut za obdobie od 08.12.2014 do 19.12.2014. Týmto tvrdením žalovaný namietal skutkové vady rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a v ich spojení aj vady právne (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Skutkové vady rozhodnutia ako naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP odôvodnil žalovaný ako nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedkov V. N. a S. H. a vo výpovedi žalobcu, žalovaného a svedka V. Z.. Rozpory vo výpovediach svedkov V. N. a S. H. sa týkali ich odchodu zo stavby, zápisov do zošita a podpisov stavbyvedúceho H., napr. dňa 19.12.2014, a iných osôb a absencie podpisu dňa 20.12.2014. Rozpory vo výpovediach žalobcu, žalovaného a svedka V. Z. sa týkali skutočnosti, že po 08.12.2014 vykonával žalobca na stavbe iba opravy, žalovaný vyzýval žalobcu k ich odstraňovaniu a sám žalobca na pojednávaní dňa 16.03.2017 priznal, že tam boli nejaké vady, za vady zodpovedal stavbyvedúci a na jeho príkaz boli žalobcom odstraňované. O vadách mali vedomosť aj svedkovia V. N. a S. H.. Žalobca neodstránil všetky vady a niektoré vady odstrániť nevedel.
22. Preskúmaním dôkazov, ktoré zistil súd prvej inštancie z vykonaných dôkazných prostriedkov vrátane výpovedí žalobcu a svedkov označených žalovaných v odvolaní, nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, odvolací súd dospel k názoru, že odvolacie tvrdenie žalovaného nie je dôvodné a je bez opory vo vykonanom dokazovaní pred súdom prvej inštancie. Predovšetkým odvolací súd zistil, že žalovaný v priebehu dokazovania, a v konečnom dôsledku ani do podania žaloby, nesplnil povinnosť vady oznámiť žalobcovi a vo vzťahu k žalobcovi ako zhotoviteľovi určitej časti stavby neuplatnil žiadne konkrétne vady diela vykonaného žalobcom. Tieto vady žalovaný riadne a nezameniteľne neidentifikoval ani v súdnom konaní, neuviedol o aké vady ide, ako sa prejavujú, na akom mieste sa nachádzajú vrátane opisu týchto vád. Žalovaný sa obmedzil iba na tvrdenie, že dielo vykonané žalobcom malo vady. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zistil, že na diele vykonávanom žalobcom sa vyskytli nejaké vady. N. V. N. a S. H. ako osoby pracujúce pre žalobcu zhodne uviedli, že vady zistené stavebným dozorom p. H. a zástupcom požiarnikov sa odstraňovali počas prác, väčšie vady na stavbe neboli. Vady sa stavbe tvrdil aj svedok V. Z., ktorý bol na stavbe od začiatku a dozeral na priebeh stavby s tým, že na stavbe bol aj stavebný dozor od žalovaného, ktorý všetko kontroloval. Tento svedok upozorňoval žalovaného, že na stavbe sú aj vady, ktoré nedokáže žalobca odstrániť. Zároveň potvrdil, že žalovaný si vady u žalobcu neuplatnil. Tvrdenie žalovaného a svedka V. Z., že žalovaný musel stavbu odovzdať z dôvodu nekvality nepreukazuje podľa názoru odvolacieho súdu ani dohoda o ukončení platnosti zmluvy o dielo č. 41-1/2014 na realizáciu akcie :“V. E. stanice v L.“ zo dňa 22.12.2014 uzavretá medzi objednávateľom V. A. s.r.o. a žalovaným s účinnosťou od 29.12.2014. Z článku I. tejto dohody nepochybne vyplýva, že dôvodom ukončenia platnosti zmluvy je nedodržanie dohodnutých termínov realizácie diela zo strany zhotoviteľa diela, čo je podstatným porušením povinností zhotoviteľa. V konaní predložené listy stavebného denníka zo dňa 11.12.2014 (č.l. 44 spisu) a zo dňa 17.12.2014 (č.l. 45 spisu) týkajúce sa obdobia, za ktoré žalobca uplatnil peňažný nárok na zaplatenie ceny diela, taktiež nepreukazujú tvrdenia žalovaného o odstraňovaní vád diela vykonaného žalobcom. Dňa 11.12.2014 bol vykonaný zápis z kontrolného dňa, v ktorom je okrem iného zaznamenané, že zástupca investora upozornil na pomalý priebeh prác. Dňa 17.12.2014 bol vykonaný zápis z kontrolného dňa, v ktorom je okrem iného zaznamenané, že zástupca investora požaduje opravu zabetónovaného žb. venca a že priebeh stavebných prác dlhodobo stagnuje a objavujú sa kvalitatívne nedostatky zástupca investora požaduje personálnu výmenu na stavbe. Okrem žiadosti zástupcu investora o opravu železobetónového venca zo dňa 17.12.2014 sa v predložených listoch stavebného denníka zo dňa 10.11.2014, 20.11.2014, 21.11.2014, 24.11.2014, zo dňa 27.11.2014, 11.12.2014 a zo dňa 17.12.2014 nenachádza žiaden iný zápis o vadách diela.
23. K uzatvoreniu zmluvy o dielo v medzi žalobcom a žalovaným došlo na základe objednávky č. 11/2014 zo dňa 13.11.2014, ktorá obsahuje podstatné časti pre vznik platnej zmluvy podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka ako kogentného ustanovenia v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Cena diela bola dohodnutá ako hodinová sadzba vo výške 6 eur/hodina/1 pracovník + príspevok na PHM na 1 - motorové vozidlo vo výške 25 eur/deň. Žalobca a žalovaný netvrdili žiadne iné podmienky týkajúce sa formy a spôsobu evidencie odpracovaných hodín pre uplatnenie a vyúčtovanie dohodnutej ceny diela. Žalovaný v konaní v súvislosti s evidenciou odpracovaných hodín na diele, ktorú viedol žalobca a ktorú predložil v konaní prostredníctvom svedka V. N., spochybňoval túto evidenciu za dni 19.12.2014 a 20.12.2014, keď zápis zo dňa 19.12.2014 podpísala iná osoba ako p. H. a zápis zo dňa 20.12.2014 nie je podpísaný vôbec.
24. Za skutkovej situácie, že zmluvné strany nedohodli formu a spôsob evidencie odpracovaných hodín a počet pracovníkov žalobcu určoval pre vykonávanie diela len žalobca, viedol túto evidenciu len žalobca, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že pre spochybnenie počtu odpracovaných hodín nepostačuje v konaní len tvrdenie o nedostatočnosti a absencii podpisov osôb za žalovaného v dvoch zápisoch žalobcu. Žalovaný mal v konaní nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť nepochybne preukázať, že v dňoch od 08.12.2014 do 19.12.2014 žalobca neodpracoval ten počet hodín, ktorých dohodnutú hodinovú sadzbu vyúčtoval za každého pracovníka na diele, ani prípadne tým počtom pracovníkov, za ktorých túto sadzbu účtoval, ako aj povinnosť, že v tomto období žalobca odstraňoval výlučne vady diela vykonaného do 08.12.2014, prípadne, že odstraňoval aj konkrétne vady diela, ktorého cenu mal už zaplatenú, ako aj dielo a v akom rozsahu, za vykonanie ktorého po 08.12.2014 by žalobcovi patrila dohodnutá cena, prípadne, že aj tieto práce žalobca vykonal s vadami, u ktorých si žalovaný riadne splnil oznamovaciu povinnosť. V rozsahu vykonaného dokazovania žalovaný ním tvrdené skutočnosti nepreukázal.
25. Súd prvej inštancie správne ustálil z vykonaného dokazovania, že medzi zmluvnými stranami nebolo dohodnuté právo žalobcu a tomu zodpovedajúca povinnosť žalovaného platiť po dobu omeškania s plnením povinnosti zaplatiť cenu diela úrok z omeškania v konkrétnej výške. V prípade absencie tejto dohody vzniklo žalobcovi právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia č. 21/2013 Z.z. Vo vzťahu k povinnosti platiť úroky z omeškania žalovaný neuplatnil žiadne konkrétne tvrdenia. Odvolací súd splnenie tejto povinnosti posudzoval len v rámci odvolacích tvrdení týkajúcej sa časti istiny, na zaplatenie ktorej bol žalovaný zaviazaný.
26. Ostatné vecné tvrdenia žalovaného ako aj tvrdenia s charakterom úvah žalovaného posúdil odvolací súd ako tvrdenia bez významu na zistený skutkový stav veci a jej právne posúdenie.
27. Odvolací súd po vyhodnotení podstatného odvolacieho tvrdenia konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad výroku I. jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
28. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd aj výrok súdu prvej inštancie o práve na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie použitím § 255 ods. 2 CSP zohľadnil vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu úspech a neúspech strán sporu a správne vzhľadom na tento pomer je aplikácia a výklad citovaného procesného ustanovenia pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania správna.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).