Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_57Ek-189-2017.pdf
PDF · 88.68 KB
No categories available
57Ek/189/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému: Matúš Sedlák, IČO: 47 190 744, s miestom podnikania Kostolná-Záriečie 222, Kostolná-Záriečie, zast. A | K | J | K s. r. o., advokátska kancelária so sídlom K dolnej stanici 7282/20A, Trenčín, o vymoženie 20.258,40 eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Pavlíkom, so sídlom exekútorského úradu M. R. Štefánika 335/16, Brezová pod Bradlom, pod sp. zn. 215EX 60/2017, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Povinný j e p o v i n n ý nahradiť oprávnenému trovy exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 466,26 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Jána Harvana dňa 24.10.2017 domáhal od povinného vymoženia 20.258,40 eur s prísl. na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 3Zm/872/2014 zo dňa 16.06.2015 a trov exekúcie.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Pavlíka vydaním poverenia pod sp. zn. 57Ek/189/2017 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2017:6117244377.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 215EX 60/2017.
3. Povinný sa v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 15.12.2017 domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že vymáhateľnosti exekučného titulu bránia iné skutočnosti v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz na podklade, ktorého sa vedie exekúcia podľa povinného trpí zásadnými vadami, ktoré bránia jeho vykonateľnosti. Poukazuje na dve skutočnosti, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 175 ods. 1 vtedy platného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Prvou z nich je, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný na podklade žaloby, ktorej jedinými prílohami boli prvopis zmenky vystavenej povinným na rad oprávneného a návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na tlačive uverejnenom na stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Z uvedeného má povinný za to, že Okresný súd Bratislava V. vydal zmenkový platobný rozkaz iba na základe jedného dôkazu, a to vyplnenej zmenky bez toho aby skúmal ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva v zmysle § 175 ods. 1 O.s.p. Ako druhú skutočnosť, ktorá je v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením O.s.p. povinný namieta doručenie zmenkového platobného rozkazu. Uvádza, že podpis na doručenke k zmenkovému platobnému rozkazu sa podobá na podpis povinného avšak pri bližšom skúmaní a porovnaní s podpisom na samotnej zmenke sa líši. O existencii zmenkového platobného rozkazu sa preto prvýkrát dozvedel na základe skutočnosti, že proti nemu bolo začaté exekučné konanie, na podklade exekučného titulu, o existencii ktorého nemal
vedomosť. Povinný ďalej tvrdí, že v žalobe, v exekučnom titule aj v zmluve o úvere je nesprávne označený ako fyzická osoba - podnikateľ, nakoľko úver, ktorý mu oprávnený poskytol mal mať charakter spotrebného úveru. Uvedené ma vyplývať z obsahu dokumentu nazvaného ako „Žiadosť o úver“ ako aj z „Karty klienta“, v ktorej je povinný vedený ako fyzická osoba nepodnikateľ a nie ako živnostník. Navyše prostriedky poskytnuté formou úveru nevyužil povinný v rámci predmetu podnikania, ktorý má uvedený v Živnostenskom registri ale naopak na pokrytie osobných životných nákladov svojej bývalej priateľky. V súvislosti so spotrebiteľským charakterom úveru ďalej povinný namieta viaceré neprijateľné zmluvné podmienky - jednostranné vnucovanie rozhodcovskej doložky bez možnosti ovplyvnenia jej znenia, výšku sankcií spojených s omeškaním sa jednotlivých splátok, ako aj samotnú úrokovú mieru, ktorá podľa oprávneného spĺňa znaky úžery. Na záver povinný poukazuje aj na nesprávne konanie exekučného súdu, kedy sa podľa neho súd nezaoberal neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré ma exekučný súd povinnosť skúmať v zmysle § 53 ods. 3 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
4. Návrh na zastavenie exekúcie bol postúpený oprávnenému na vyjadrenie. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil so zastavením exekúcie, a má za to, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie uvedený v § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom. K tvrdeniu povinného, že v základnom konaní súd vydal zmenkový platobný rozkaz iba na základe jedného dôkazu - zmenky, pričom nepredložil iné listiny potrebné na uplatnenie práva oprávnený uvádza, že zmenka je dokonalý cenný papier, ktorý je nositeľom práv v nej stelesnených. Oprávnený ako prvý majiteľ zmenky nemusel predkladať žiadnu ďalšiu listinu na uplatnenie práva na jej zaplatenie. Povinný ďalej namietal platnosť doručenia exekučného titulu. K tomu oprávnený uviedol, že údaje na doručenke sa považujú za pravdivé pokiaľ nie je dokázany opak. Navyše Slovenská pošta ako doručujúci orgán pred potvrdením prevzatia zásielky podpisom a dátumom prevzatia overuje totožnosť adresáta a zaznamenáva si číslo dokladu totožnosti. Keďže na doručenke je uvedený dátum a podpis adresáta, je nesporné, že pošta pri doručovaní zásielky do vlastných rúk, pred jej odovzdaním adresátovi, preverila jeho totožnosť občianskym preukazom. Povinný ďalej tvrdil, že úver, ktorý mu oprávnený poskytol mal charakter spotrebiteľského úveru. Oprávnený považuje toto tvrdenie za nepravdivé nakoľko tak v predzmluvnej fáze ako aj v čase uzatvorenia zmluvy vystupoval ako podnikateľský subjekt. Takisto je podľa oprávneného nepravda, že v tzv. „Karte klienta“ je povinný vedený ako fyzická osoba, keďže okrem rodného čísla je v nej uvedené aj IČO, obchodné meno, miesto podnikania a forma klienta - voľná živnosť.
5. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a ďalších zákonov. Povinný v návrhu na vykonanie tvrdí, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v rozpore s vtedy platným ustanovením § 175 O.s.p. V tejto súvislosti vidí povinný dva rozpory s vyššie uvedeným ustanovením a to, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný iba na základe jediného dôkazu a to samotnej zmenky a nedoručenie zmenkového platobného rozkazu povinnému.
10. Podľa § 175 ods. 1 O.s.p. ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.
11. Pokiaľ ide o prvý rozpor, ktorým má byť vydanie zmenkového platobného rozkazu na základe iba jedného dôkazu a to samotnej vlastnej zmenky vystavenej povinným bez protestu, súd uvádza nasledovné. Zmenka je v právnej teórii definovaná, ako dokonalý cenný papier, ktorým sa za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitosti vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú sumu. Aj keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky špecifický právny vzťah, ktorého abstraktný charakter je v tom, že právny dôvod nie je pre jeho existenciu významný ak zo zmenky nevyplýva. Zmenka je záväzkom nesporným, úplne samostatným, oddeleným od záväzkového vzťahu, ktorý vznikol k jej vzniku. Samotný zmenkový prejav (podpis) na platnej zmenke stačí, teda na to, aby majiteľ zmenky uplatňoval svoj nárok z neho vyplývajúci bez toho, aby musel preukazovať jeho materiálnu kauzu. Pod slovným spojením „...a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva...“ v ustanovení § 175 ods. 1 O.s.p. zákonodarca nemal na mysli listiny preukazujúce záväzkový vzťah, ktorý predchádzal vyplneniu zmenky. Z listín, ktoré sa okrem prvopisu zmenky predkladajú súdu prichádzajú do úvahy napríklad protestné listy alebo listiny osvedčujúce univerzálne nástupníctvo zo strany zmenkového veriteľa resp. zmenkového dlžníka a iné.
12. Podľa § 45 ods. 2 O.s.p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
13. Druhým rozporom, pre ktorý podľa povinného nemal byť vydaný predmetný exekučný titul bolo nedoručenie zmenkového platobného rozkazu povinnému do vlastných rúk, s poukázaním na odlišnosť podpisu povinného na zmenke a doručenke o prijatí zmenkového platobného rozkazu. Doklad o doručení písomnosti súdu, tzv. doručenka, má povahu verejnej listiny. Ustanovenie § 45 ods. 2 upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že ustanovený postup doručenia nebol dodržaný), je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie.
14. Podľa § 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok.
15. Podľa § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, ak má byť exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou; to platí aj v prípade, ak sa preukazuje oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie nepretržitým radom indosamentov.
16. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie namietal nesprávne označenie svojej osoby ako fyzická osoba - podnikateľ na zmluve o revolvingovom úvere ako aj na zmenke, pričom podľa tvrdení povinného mal záujem o spotrebiteľský úver, čo vyplývalo zo žiadosti o úver. V tejto súvislosti povinný zároveň namietal postup exekučného súdu, ktorý sa nezaoberal neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré ma exekučný súd povinnosť skúmať pokiaľ uplatňovaný nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 53 ods. 3 písm. d) Exekučného poriadku). Prvým predpokladom vzniku zmluvy je návrh (žiadosť o úver) toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh na uzavretie zmluvy ako jednostranný právny úkon musí spĺňať tieto zákonné znaky: prejav vôle musí smerovať k uzavretiu zmluvy, návrh musí byť adresný (určený konkrétnej osobe / osobám), návrh musí byť určitý (musí obsahovať aspoň podstatné obsahové náležitosti zmluvy), z prejavu vôle navrhovateľa musí byť zrejmé, že hodlá byť návrhom viazaný v prípade jeho prijatia. Povinný sa v žiadosti o úver označil okrem mena, priezviska a rodného čísla aj identifikačným číslom organizácie (IČO) a miestom podnikania. Zároveň pri riadku označenom ako „právna forma“ označil krížikom živnosť: remeselná. V sekcii „Prílohy
- doloženie právnej subjektivity“ označil živnostenský list. Pod takto vyplnenú žiadosť o úver sa povinný podpísal, čím prejavil vôľu byť viazaný návrhom (žiadosťou o úver), tak ako bol vyplnený. Rovnaké označenie povinného je uvedené aj na samotnej zmluve o revolvingovom úvere č. 194460 - 53029 (ďalej len „zmluva o úvere“) - meno, priezvisko, rodné číslo, IČO, reg. č. živnosti. V predmete zmluvy o úvere je uvedené, že veriteľ (oprávnený) poskytne dlžníkovi (povinnému) na účely jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 13 248,00 eur do 8 pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu zmluvy vrátane všetkých jej príloh. Z vyššie uvedených skutočností má súd za preukázane, že oprávnený uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou - podnikateľom zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá nie je spotrebiteľskou zmluvou. Uvedené skutočnosti skúmal súd už pri posudzovaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. d) o čom svedčí aj výzva na odstránenie vád návrhu zo dňa 10.11.2017, kedy súd vyzval oprávneného na opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným. Súd tak urobil napriek tomu, že v návrhu bol povinný označený ako fyzická osoba podnikateľ. Exekučný poriadok ako aj Civilný sporový poriadok však nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom pokiaľ ide o označovanie účastníka. Zo skúmania predložených listín mal súd za dostatočne preukázané, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným nemá spotrebiteľský charakter, z toho dôvodu ani nemohol skúmať neprijateľné zmluvné podmienky.
17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Nakoľko oprávnený mal v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie plný úspech súd priznal oprávnenému právo na náhradu trov v plnom rozsahu. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 466,26 eur pozostávajúce z dvoch úkonov právnej služby á 185,07 eur (prevzatie a príprava zastúpenia; vyjadrenie sa k návrhu na zastavenie exekúcie), dva režijné paušály á 9,21 + 20% DPH. Súd má za to, že oprávnený si trovy právneho zastúpenia vyčíslil správne preto mu ich priznal v takej výške ako ich uviedol vo svojom vyjadrení.
22. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.
23. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie, a preto v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal právo na úhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.