Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/32/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: X.) P. A., Z.. XX.XX.XXXX, Z. XE, B., X.) D.. X. X., Z.. XX.XX.XXXX, Z. XE, B., X.) F.. Q. T., Z.. XX.XXXXXX, Z. XG, B., X.) D.. X. Q., Z.. XX.XX.XXXX, Z. XF, B., všetci zastúpení JUDr. Katarína Juričková, advokát, Drieňová 14, Bratislava, proti žalovanému: Ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome J., súp. č. XXXXX, Z. Č.. X, B., uvedení na LV č. XXXX, k. ú. Ružinov, obec BA - m.č. Ružinov, okres Bratislava II, zastúpení ETP Servis, s.r.o., Záhradnícka 30, Bratislava, IČO: 35743719, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhali určenia neplatnosti uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov, konkrétne uznesenia č. 7, 8, 9 a 10 prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa XX.XX.XXXX.

S podaním žaloby žalobcovia zároveň žiadali vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným (ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom tohto bytového domu) strpieť žalobcami vykonávané faktické a právne úkony spojené s výkonom funkcie zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome so súp. č. XXXXX na Z. R. Č.. X V. B., uvedení na LV č. XXXX, k. ú. J., obec BA - m. č. Ružinov, okres Bratislava II, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.

Žalobu a k nej prislúchajúci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že dňa XX.XX.XXXX Q. H. XX:XX hod., na základe oznámenia o zvolaní schôdze vlastníkov správcom, konala mimoriadna schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu. O priebehu schôdze bola spísaná notárska zápisnica č. Z. XXX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX. V čase zahájenia schôdze boli prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov s počtom hlasov XXX, pričom v priebehu schôdze sa počet vlastníkov menil. Programom schôdze bolo 1. otvorenie schôdze, 2. zvolenie predsedajúceho schôdze, zapisovateľa a overovateľa zápisnice, 3. schválenie programu schôdze, 4. riešenie parkovacieho systému, 5. rôzne a 6. ukončenie schôdze. Žalobcovia sú prehlasovaní vlastníci, pričom žalobcovi v 1. rade prislúcha 1 hlas na schôdzi, žalobcovi v 2. rade prislúchajú 2 hlasy, žalobcovi v 3. rade 1 hlas a žalobcovi v 4. rade 2 hlasy. Výsledok hlasovania na schôdzi bol žalobcom doručený dňa 19.06.2018. Na základe zmluvy o výkone správy č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vykonáva správca správu predmetného bytového domu. Žalobcovia majú za to, že schôdza nebola zvolaná platne a v súlade so zákonom, nakoľko v prezenčnej listine absentuje označenie o akú schôdzu ide, za akým účelom sa schôdza zvoláva, program schôdze a dátum a čas konania schôdze. V rámci voľby orgánov schôdze navyše nebol zvolený skrutátor, čím došlo k zmätočnému hlasovaniu ako aj nesprávnemu sčítavaniu hlasov. Nakoľko v prípade absencie skrutátora na schôdzi vlastníkov nie je možné overiť správnosť sčítania hlasov na schôdzi vlastníkov. Developer pri prevode vlastníckych práv k bytom a nebytovým priestorom v zmysle jednotlivých kúpnych zmlúv súčasne prevádzal na každého vlastníka

bytu a nebytového priestoru ako súčasť predávaných nehnuteľností aj spoluvlastníctvo na vybudovanom parkovacom systému umožňujúcom prechod z/do 1 PP, 2 PP a 3 PP, a teda na vstupných a výstupných závorách. Je tak zrejmé, že parkovací systém je spoločným zariadením bytového domu. Uznesenie č. 7 a č. 8 prijaté na predmetnej schôdzi sú však neplatné z dôvodu, že zákonná požiadavka v § 14 ods. 4 zákona o bytoch nebola splnená, teda schôdza vlastníkov nebola uznášaniaschopná, a teda tieto uznesenia nemohli byť prijaté platne. Cenová ponuka na obstaranie veci v zmysle uznesenia č. 7 vo výške 12.396,00 Eur je navyše vypracovaná pre spoločnosť RETRO Retail, a.s. a nie pre správcu alebo vlastníkov, čo je absolútne nelogické a v rozpore s právnymi predpismi, nakoľko spoločnosť RETRO Retail, a.s. nie je vlastníkom žiadneho bytu alebo nebytového priestoru, a tým pádom o takejto cenovej ponuke nie je možné hlasovať. Vlastníci by tak hradili, resp. obstarávali vec v prospech tretej osoby. Existujúci parkovací systém nie je v súčasnosti zlegalizovaným, nie je právoplatne skolaudovaný, typ stavby je ako drobná stavba. Vlastníci tak majú z fondu opráv investovať do cudzieho nejestvujúceho zariadenia. Uznesením č. 9 bola P.. X. splnomocnená na informovanie orgánov činných v trestnom konaní o nesúhlase vlastníkov s trestnými oznámeniami podanými vlastníkmi na RETRO Retail, a.s., čo je v absolútnom rozpore s § 8 ods. 1 zákona o bytoch. P.. X. nespĺňa požiadavky na vykonanie takýchto úkonov a preto je uvedené uznesenie č. 9 neplatné. Taktiež aj uznesenie č. 10, ktorým boli zástupcovia vlastníkov p. Q., X.. X., X.. T., X.. A. T. X.. F. odvolaní, považujú žalobcovia za neplatné, a to s poukazom na čl. XIV ods. 2 zmluvy o výkone správy, podľa ktorého každá zmena zástupcu domu bude odsúhlasená písomným stanoviskom nadpolovičnej väčšiny vlastníkov príslušného vchodu. Z obsahu zápisnice je zjavné, že táto požiadavka nebola splnená. Vlastníci navyše ani neboli vopred informovaní a oboznámení o prijatom uznesení č. 10, toto hlasovanie nebolo vopred oznámené ako oficiálny bod programu. Pomery účastníkov nie je možné upraviť inak, ako prostredníctvom súdneho rozhodnutia, nakoľko rozhodnutiami prijatými na schôdzi vlastníkov, a to najmä odvolaním zástupcov vlastníkov a nevymenovaním nových, dochádza k nemožnosti riadneho spravovania bytového domu, a to najmä z dôvodu, že zástupcovia vlastníkov poskytujú súčinnosť správcovi pri výkone úkonov vyplývajúcich zo zmluvy o výkone správy. Týmito rozhodnutiami nie je možné zabezpečovať základné potreby chodu správy domu a iné činnosti potrebné pre chod správy domu, najmä schvaľovanie postupu práv a objednávok správcu u jednotlivých dodávateľov, poskytovanie súčinnosti správcovi pri realizácií práv na bytovom dome, schvaľovanie jednotlivých úhrad od 0 Eur, poskytovanie súčinnosti správcovi pri revíziách, nahlasovanie potreby opráv a údržby v dome, poskytovanie súčinnosti správcovi pri haváriách a poistných udalostiach na bytovom dome, schvaľovanie jednotlivých úkonov v súčinnosti so správcom, ktoré sú prostredníctvom správcu zabezpečované a doručovať ostatným vlastníkom a nájomcom korešpondenciu. Vzhľadom na uvedené nie je možné v súčasnosti okrem iného vykonávať schvaľovanie plánu opráv bytového domu ako ani zabezpečiť bežný chod bytového domu.

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 , sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.

Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.

Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané. Súd je názoru, že nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu a znení, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, by došlo k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu, konkrétne do neprimeraného zvýhodnenia žalobcov. Žalobcami prezentovaná potreba, resp. stav, ktorému sa má poskytnúť dočasná súdna ochrana, tkvie v nemožnosti zabezpečovať základné potreby chodu správy domu, nakoľko

žalobcovia, ako zástupcovia vlastníkov, boli na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, konanej dňa 13.06.2018, uznesením č. 10 odvolaní. Pokiaľ sa v konaní vo veci samej, ktoré bude po konaní o neodkladnom opatrení nasledovať, nepreukáže opak, tieto uznesenia sú aj naďalej platné. Ide o uznesenia, ktoré boli prijaté nadpolovičnou väčšinou na schôdzi prítomných vlastníkov. Ak žalobcovia dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia odvodzujú zo skutočnosti, že odvolaním zástupcov vlastníkov a nevymenovaním nových dochádza k nemožnosti riadneho spravovania bytového domu, nakoľko zástupcovia poskytujú správcovi pri výkone správy súčinnosť, tak podľa súdu uvedená konštrukcia nepostačuje na neodkladný súdny zásah do právnych vzťahov medzi stranami sporu. V naznačenom smere je potrebné poukázať aj na samotnú "funkciu" a rozsah oprávnení zástupcu vlastníkov. Ide o osobu, ktorá v zmysle zákonnej definície zabezpečuje styk vlastníkov so správcom domu, resp. ktorá je oprávnená na tlmočenie požiadaviek vlastníkov voči správcovi a na druhej strane, ktorá je tzv. "predĺženou" rukou správcu pri informovaní vlastníkov o úkonoch a záležitostiach, ktoré správca v mene a na účet vlastníkov vykonáva v rámci výkonu správy. Pod pojmom styk možno rozumieť najmä pravidelnú komunikáciu a úlohu informovať o dôležitých, ale aj o menej dôležitých záležitostiach, ktoré sa týkajú správy domu. Existencia zástupcov v dome však samozrejme neznamená, že by samotní vlastníci nemohli so správcom sami komunikovať, informovať sa o všeobecných i konkrétnych problémoch týkajúcich sa správy domu, či hlásiť svoje požiadavky a pripomienky k činnosti správcu. V záujme zjednodušenia i odbremenenia správcu od individuálneho "vysvetľovania" a riešenia problémov týkajúcich sa celého domu a všetkých vlastníkov, je práve na tento účel zriadený inštitút zástupcu vlastníkov. V zmysle dôvodovej správy k návrhu zákona č. 268/2007 Z. z., ktorým bol inštitút zástupcu vlastníkov do praxe zavedený, sa "navrhuje uzákoniť funkciu splnomocneného zástupcu vlastníkov, ktorý zabezpečuje komunikáciu medzi správcom a vlastníkmi bytov." Je potrebné tiež uviesť, že zákon v tomto smere (pri dojednaní rozsahu činností) poskytuje vlastníkom voľnú ruku, nakoľko jediným zákonným obmedzením v § 8a ods. 5 zákona č. 182/1992 Z. z. je posledná veta, podľa ktorej zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 14. Inými slovami, konkretizácia obsahu a rozsahu činností, ktoré je zástupca oprávnený vykonávať, zákon ponecháva na dohodu vlastníkov obsiahnutej v zmluve o výkone správy v rámci zásady zmluvnej voľnosti. Jediným zákonným obmedzením je už spomenutá posledná veta v § 8a ods. 5 citovaného zákona. V nadväznosti na uvedený výklad potom tvrdenie žalobcov, že bez vymenovania nových zástupcov (po odvolaní pôvodných - žalobcov) dochádza k nemožnosti riadneho spravovania bytového domu, je bez právnej sily a opory v zákone. Takáto navrhovaná skladba, resp. úprava vzťahov prostredníctvom autority súdu, a síce nariadenia neodkladného opatrenia, nepožíva hmotnoprávnu, ale ani procesnoprávnu ochranu. Neodkladné opatrenie ako výnimočný inštitút totiž môže súd nariadiť iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Je zrejmé, že odvolaním pôvodných zástupcov a nevymenovaním nových, tak ako to tvrdia žalobcovia, nakoľko súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádza iba z tvrdení a dôkazov predložených jednou stranou konania (navrhovateľ, resp. žalobca), nedochádza k nemožnosti riadnej správy domu. Žalobcovia síce uviedli, že v súčasnosti nie je možné zabezpečovať základné potreby chodu správy domu a iné, nimi vymenované činnosti potrebné pre chod správy domu, avšak tieto činnosti uvedené v bode VIII. žaloby (najmä schvaľovanie postupu práv a objednávok správcu u jednotlivých dodávateľov, poskytovanie súčinnosti správcovi pri realizácií práv na bytovom dome, schvaľovanie jednotlivých úhrad od 0 Eur, poskytovanie súčinnosti správcovi pri revíziách, nahlasovanie potreby opráv a údržby v dome, poskytovanie súčinnosti správcovi pri haváriách a poistných udalostiach na bytovom dome, schvaľovanie jednotlivých úkonov v súčinnosti so správcom, ktoré sú prostredníctvom správcu zabezpečované a doručovať ostatným vlastníkom a nájomcom korešpondenciu), podľa názoru súdu neznamenajú závažný a bezprostredný zásah do riadneho výkonu správy. Ako už súd uviedol v predchádzajúcom odseku, zástupca vlastníkov je tzv. "domový dôverník", pričom existencia, resp. neexistencia zástupcov v dome neznamená, že by samotní vlastníci nemohli so správcom sami komunikovať, informovať sa a vykonávať činnosti, ktoré žalobcovia vymenovali. Ak by súd pripustil takéto dôvody, čím by sa stotožnil s argumentáciou žalobcov o tom, že vyššie, kurzívou označené činnosti, sú bez zástupcu vlastníkov nerealizovateľné a tým je bezprostredne narušená riadna správa domu, došlo by nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení k neprimeranému zvýhodneniu jednej strany na úkor strany druhej.

V nadväznosti na uvedené je preto potrebné opätovne uviesť, že aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov (v konaní nie sú splnené) vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do

vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. V danom prípade sa jedná o neprimeraný a nevyvážený zásah, nakoľko takéto dôvody nezakladajú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

Je tak možné ustáliť, že žalobcami uvedené činnosti a údajná "nemožnosť" ich vykonávať nie sú dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Tieto činnosti môžu vykonávať aj samotní vlastníci bytov (resp. prostredníctvom správcu), aj keď v nižšej miere pohodlnosti a možno efektívnosti, avšak uvedené v žiadnom prípade nepredstavuje (a ani nemôže) dôvod na zásah súdu (aj keď iba dočasný do skončenia konania vo veci samej) do právnych vzťahov medzi stranami - vlastníkmi. Nejedná sa tak o dôvody, pre ktoré je možné nariadiť neodkladné opatrenie. Nejedná sa o dôvody, pre ktoré je znemožnený a ochromený výkon správy predmetného bytového domu tak, ako to žalobcovia prezentovali súdu.

Nad rámec uvedeného súd považuje za potrebné ďalej uviesť, prečo v záhlaví tohto rozhodnutia označil žalovaného ako "ostatných vlastníkov..." a nie všetkých XXX menovite označených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. V zmysle § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., "správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome". Uvedené zákonné znenie v právnej praxi spôsobuje početné, najmä procesné a administratívne problémy, a to najmä v konaniach s vyšším počtom obyvateľov bytových domov, tak ako aj prejednávaný prípad. Ak je teda v bytovom dome napríklad XXX vlastníkov, stranami konania sú všetci títo vlastníci, za ktorých správca koná ako ich zákonný zástupca (ako je uvedené nižšie). Ide tak o zvýšené administratívne náklady nielen pre strany sporu a správcu, ale aj pre konajúci súd, lebo ten musí počas konania prihliadať na všetky zmeny v osobách vlastníkov, ktoré počas súdneho konania nastanú (úmrtie, predaj a kúpa bytu atď.). To potom v praxi nevyhnutne vedie k predlžovaniu súdnych konaní a ich neefektívnosti.

Súd je názoru, že aj keď samotná žaloba musí smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom (čo v tomto konaní splnené bolo) a samotné rozhodnutie musí všetkých týchto vlastníkov v záhlaví označiť, nakoľko v opačnom prípade by nezaväzovalo všetky dotknuté subjekty, ktoré podľa práva zaväzovať má (§ 228 ods. 1 , je možné uvedené preklenúť a splniť označením týchto subjektov tak, ako ich súd v tomto rozhodnutí označil. Zákonom č. 246/2015 Z. z., ktorým sa zákon č. 182/1993 Z. z. novelizoval, bola s účinnosťou od 01.01.2016 do § 8b ods. 1 citovaného zákona pripojená ďalšia veta: "Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome." Je tak zrejmé, že správca zastupuje vlastníkov v ich mene a na ich účet, ide teda o zákonné automatické zastúpenie. Dôvodová správa k zákonu č. 246/2015 Z. z. uvedenú zmenu, resp. doplnenie § 8b ods. 1 odôvodnila tým, že "v záujme zlepšenia vymožiteľnosti práva sa zavádza zákonný režim priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom v súdnych konaniach, v ktorých sú vlastníci žalovaní iným vlastníkom alebo vlastníkom, ktorý bol prehlasovaný. V aplikačnej praxi vznikajú procesne neriešiteľné situácie, kde jeden vlastník musí žalovať niekoľko desiatok alebo dokonca stoviek vlastníkov, aby sa v režime bytového (spolu)vlastníctva dovolal súdnej ochrany. Uvedený stav nielenže bráni prístupu k spravodlivosti, ale súčasne zásadným spôsobom sťažuje aj postup súdu, ktorý musí konať s jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, týmto osobitne doručovať a pod. V súlade s navrhovanou dikciou bude správca v určených sporoch zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na

strane žalovaných, pričom v danom návrhu plne postačí, ak žalobca označí ako pasívne legitimovaných vlastníkov (všeobecná formulácia s prípadnými prílohami v podobe listu vlastníctva) a uvedie, že zo zákona koná v danom súdnom konaní v mene a na účet žalovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca."

Podľa názoru súdu je s prihliadnutím na úmysel zákonodarcu, uvedený v citovanej dôvodovej správe, účel a zmysel predmetného zákonného predpisu, ako aj na teologický výklad ustanovenia § 8b ods. 1 zákona v nadväznosti na čl. 17 (súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.) a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...) dôvodný záver, že je možné v sporoch podľa § 8b ods. 1 citovaného zákona pri veľkom množstve subjektov, žalovaných ako ostatných vlastníkov označiť všeobecnou formuláciou (ako napr. ostatní vlastníci...) s tým, že ich zákonný zástupca je konkrétny správca, ktorý vykonáva správu konkrétneho bytového domu, v ktorom existuje spor, ktorý sa prejednáva v súdnom konaní. Záväznosť rozhodnutia voči všetkým dotknutým subjektom je potom splnená s poukazom na priložený konkrétny LV, z ktorého vyplývajú reálni a súčasní, resp. aktuálni vlastníci. Uvedený záver samozrejme nerozbíja nerozlučné spoločenstvo, o ktoré v takýchto sporoch ide, a zároveň tak nebude narušená ani pasívna legitimácia žalovaného - vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, ktorých správca v konaní zastupuje v ich mene a na ich účet, ako výsledok priameho zákonného zastúpenia.

Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Keďže ide o návrh dočasného neodkladného opatrenia, teda návrh nekonzumuje vec samú a žalovanému trovy konania nevznikli a vzhľadom na štádium súdneho konania ani vzniknúť nemohli, súd o trovách konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.