Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19Co-94-2018.pdf
PDF · 92.88 KB
Case nature
Subarea
19Co/94/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: Y. W., K.. XX.XX.XXXX, O. W. B. XX, zast. JUDr. Kristínou Tomkovou, Udavské 391 proti žalovaným: 1. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31335004, Bajkalská 30, Bratislava - Ružinov, 2. Dražby a reality PAMAŠA, s.r.o., IČO: 36706655, Kalvínske námestie 2, Levice, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č.k. 5C/9/2018-53 zo dňa 16.03.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Žalobkyni priznáva proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
Súd ukladá žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, katastrálneho územia W. B., okres Z., obec W.Á. B., vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Z., a to rodinný dom so súp. číslom XX, postavený na parcele S. - D. Č.. XX/ X, pozemok - parcela S. - D. Č.. XX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2, pozemok - parcela S. - D. Č.. XX/X, druh pozemku: záhrady o výmere 205 m2.
Súd ukladá žalobkyni, aby podala v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na príslušnom súde žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, katastrálneho územia W. B., okres Z., obec W. B., vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Z., a to rodinný dom so súp. číslom XX, postavený na parcele KN - C č. 85/1, pozemok - parcela S. - D. Č.. XX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 542 m2, pozemok - parcela S.
- D. Č.. XX/X, druh pozemku: záhrady o výmere 205 m2.
Žalobkyni vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 333, § 334, § 336 ods. 1 - 4 a výrok o trovách konania ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. W. B., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, pričom uzavrela so žalovaným v 1. rade zmluvu o zriadení záložného práva, ktorej predmetom je zabezpečenie celkovej pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a Ľ. S. ako dlžníkom a H. S. ako spoludlžníkom na vyššie uvedenú nehnuteľnosť. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila zmluvu o zriadení záložného práva. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej zistil, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný v 1. rade poskytol dlžníkom medziúver pod č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 18.800 eur. Následne podľa článku II. predmet odsek 2, 3 sa medziúver zúčtuje s nasporenou sumou, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 11.167,36 eur. Žalobkyňa nepredložila zmluvu o úvere medzi žalovaným v 1. rade a dlžníkmi. Súdu ich na výzvu predložila žalovaná v 1. rade.
4. Z návrhu ďalej vyplynulo, že koncom roku 2016 sa dlžníci dostali do zlej finančnej situácie, prestali splácať dohodnuté splátky pre nepriaznivý zdravotný stav dlžníka Ľ. S. a to v dôsledku toho, že od 13.03.2017 do 01.02.2018 bol práceneschopný. Podľa žalobkyne dlžníci sa snažia so žalovaným v 1. rade dohodnúť na splátkach, alebo na inom spôsobe úhrady predmetnej pohľadávky, kontaktovali pracovníčku žalovaného v 1. rade s prejavením záujmu o poskytnutie priestoru na úhradu pohľadávky formou splátok, avšak celá komunikácia prebehla len ústnou formou. Na odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila žalobkyňa do konania oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. A55/2017 na dôkaz toho, že bol začatý výkon záložného práva na nehnuteľnostiach, kde má žalobkyňa trvalý pobyt, kde s ňou žije v spoločnej domácnosti aj manžel a tri maloleté deti. Podľa žalobkyne žalovaný v 1. rade uplatňuje výkon záložného práva bez právneho dôvodu, ona spochybňuje samotnú zmluvu o zriadení záložného práva, na ktorej dochádza k realizácii záložného práva. Je tu obava, že by výkon záložného, či prípadná dražba ohrozili žalobkyňu v jej právach a spôsobili jej možnou dražbou s následným udelením príklepu situáciu, že nemá kam ísť, lebo nemá zaistené náhradné ubytovanie. Podaním doručeným súdu dňa 14.03.2018 doplnila návrh žalobkyňa tým, že žiadala obmedziť časovo platnosť neodkladného opatrenia do skončenia konania o skúmanie platnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade zo dňa 16.09.2013 a tohto práva sa chce domáhať podaním žaloby vo veci samej.
5. Súdu prvej inštancie bola dňa 12.03.2018 predložená notárska zápisnica N 95/2018, Nz 7219/2018, NCRIs 7329/2018, z ktorej bolo zistené, že nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne, neboli vydražené. Do konania žalovaný v 2. rade predložil notársku zápisnicu, ktorá osvedčovala priebeh o vykonaní dražby, pričom vyššie citovaná notárska zápisnica bola spísaná dňa 07.03.2018 na Notárskom úrade X.. P. S. so sídlom v S., Z. XX. Z notárskej zápisnice, predloženej do konania súd prvej inštancie zistil, že v tejto je zaznamenaný priebeh dražby, pričom v bode II. zápisnice je konštatované, že do dražby sa neprihlásil žiaden účastník dražby, teda nebolo urobené ani najnižšie podanie podľa § 20 Zákona o dobrovoľných dražbách, a preto licitátor dražbu ukončil. Dražba bola neúspešná.
6. Podľa prvoinštančného súdu žalobkyňa v konaní preukázala tú skutočnosť, že uzavrela zmluvu o zriadení záložného práva, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom dražby, čo vyplýva aj z notárskej zápisnice, že sa chce domáhať v osobitnom konaní preskúmania záložnej zmluvy, a preto, že preukázala aj to, že žalovaný v 1. rade začal s výkonom záložného práva, pričom podľa jej tvrdenia žalovaný v 1. rade neakceptuje snahu dlžníkov o splatenie dlhu, mal súd za to, že v tomto štádiu je možné vyhovieť nároku, pretože žalobkyňa osvedčila svoje právo preukázaním uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva, aj ohrozenie tohto práva výkonom záložného práva. Skutočnosti, či zmluva o zriadení záložného práva vykazuje nejaké pochybenia, bude predmetom skúmania v samostatnom konaní, a preto aj platnosť neodkladného opatrenia súd obmedzil tak, že uložil žalovanej povinnosť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto neodkladného opatrenia podať na súde návrh o zdržanie sa výkonu záložného práva a vydraženie nehnuteľností, pretože len v rámci tohto konania je možné skúmať, či zmluvy o úvere a na to nadväzujúca zmluva o výkone záložného práva je uzavretá v súlade so zákonom, či vymáhanie dlhu výkonom záložného práva je v súlade so zákonom a to aj s prihliadnutím k tomu, že nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne slúžia ako jediné obydlie celej rodiny.
7. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Jeho odvolanie je vyjadrením nesúhlasu s nariadeným neodkladným opatrením dôvodiac, že: 1. dlžníci mali dostatočný časový priestor na uhradenie pohľadávky cca 1 rok, 2. od dlžníka nemožno požadovať, aby splácanie dlhu záviselo od jeho ekonomických a sociálnych pomerov, 3. tvrdenie žalobkyne o neplatnosti záložnej zmluvy je len jej subjektívny názor, ktorý neosvedčila vo veci samej, 4. ak dlžníci majú reálny záujem na splácaní dlhu, ako to tvrdí žalobkyňa, žalovaný v 1. rade očakáva, že tak urobia už v priebehu odvolacieho konania, 5. napadnuté uznesenie nie je dostatočne odôvodnené a zdôvodnené a 6. podľa jeho názoru
dobrovoľná dražba nie je posledným spôsobom uspokojenia pohľadávky, ako to naproti tomu tvrdí žalobkyňa. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Žalobkyňa následne vo svojom vyjadrení navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, lebo: 1. žalovaný v 1. rade od dlžníkov požadoval jednorazové zaplatenie celého dlhu, 2. nie je povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia uvádzať, čoho sa chce domáhať vo veci samej, ani osvedčovať dôvodnosť nároku vo veci samej, 3. tvrdenie žalovaného v 1. rade, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia neexistovalo bezprostredné ohrozenie nie je pravdivé, lebo nenariadením neodkladného opatrenia mohli žalovaní pristúpiť k 2. kolu dražby, čím by opäť ohrozili práva žalobkyne.
9. Žalovaný v 1. rade následne vo svojom vyjadrení trval na tom, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia neexistovalo bezprostredne ohrozenie práv žalobkyne poukazujúc na uznesenie KS Prešov, sp. zn. 4Co/96/16 z 29.09.2016, v zmysle ktorého výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby sám o sebe nezakladá nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov.
10. Žalovaný v 2. rade odvolanie žalovaného v 1. rade považoval za dôvodné majúc za to, že: 1. ak záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, to ešte nezakladá samo o sebe potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, 2. vydanie neodkladné opatrenia je založené na nesprávnej premise ohrozenia majetkových práv a práva žalobkyne na obydlie, 3. ohrozenie majetkových práv žalobkyne z dôvodu údajného podhodnotenia nemá opodstatnenie, 4. absentuje proporcionalita neodkladného opatrenia. Preto navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
11. Odvolací súd na základe podaného odvolania, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad uvedených v § 379 a násl. CSP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade je nedôvodné.
12. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (1) musia mať predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), (2) musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy ). Tento právny názor, z ktorého vychádzal odvolací súd ,vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR.
13. Neodkladné opatrenie sa podieľa na realizácii ústavne zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 46 a násl. Ústavy SR. Právo na súdnu ochranu by nebolo komplexné, ak by chýbala možnosť zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nestrannom a nezávislom súde v prípadoch, v ktorých je toto právo ohrozené v časovej a vecnej súvislosti vylučujúcej jeho ochranu inak než neodkladným, urgentným zásahom súdu. V takýchto prípadoch súd rozhoduje na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Osvedčenie tvrdených skutočností (osvedčenie nároku) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledok takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné. V tomto prípade platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu, podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Tu nie je na mieste, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, prípadne aby súd vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Taktiež nemožno prehliadnuť, že neodkladné opatrenie súd nariadi len v prípade potreby dočasne upraviť pomery strán alebo v prípade, ak by bola daná obava, že by exekúcia bola ohrozená.
14. Pri nariadení neodkladného opatrenia musia byť vzaté na zreteľ fakticita javu, proporcionalita následku a príčina jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán konania (pozri napr. nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 89/02). Neodkladným opatrením nemôže dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb.
15. Všetky uvedené požiadavky a predpoklady pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí podľa názoru odvolacieho súdu na zreteľ, a preto správne nariadil neodkladné opatrenie v žalobkyňou požadovanom znení. Odôvodnenie jeho rozhodnutia rešpektuje taktiež základne kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie je teda preskúmateľné.
16. Z obsahu predmetného spisu bolo zistené, že žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam v návrhu špecifikovaných, a to na základe Zmluvy o zriadení záložného zo dňa 16.09.2013 k nehnuteľnostiam, ako zabezpečenie Zmlúv o úvere č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX (čl. 25 - 39).
17. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ začal s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby, čoho dôkazom je jednak oznámenie o dobrovoľnej dražbe z 22.01.2018 ako aj notárska zápisnica o priebehu tejto dražby ( čl. 7-8, 43-44).
18. Vychádzajúc zo zistených skutočností vyplývajúcich zo spisu, so zreteľom na všetky dostupné okolnosti prípadu a majúc pritom na pamäti zmysel neodkladných opatrení, v danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Z predložených listinných dôkazov je totiž zrejmé, že žalovaní už uskutočnili úkony smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby, pričom záložnú zmluvu hodlá žalobkyňa spochybniť samostatnou žalobou. Tieto uvedené skutočnosti je potrebné považovať za okolnosti opodstatňujúce dôvodnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov, ktoré v danom prípade zistené boli, a ktoré môžu byť podkladom pre prijatie záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci. Žalobkyňa nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej proces realizácie dobrovoľnej dražby zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je preto žiaduce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť realizácii dobrovoľnej dražby tak, ako to bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie napadnutým uznesením.
19. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovaným v 1. a v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva, je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, ktoré je navyše jej obydlím, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by na základe záložnej zmluvy, ktorú žalobkyňa hodlá samostatnou žalobou napadnúť na súde, mohlo dôjsť k nevyváženému a neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalobkyne.
20. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie, s osvojením si odôvodnenia, ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP), pričom vychádzal zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie ( § 329 ods. 2 CSP).
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, kde úspešnej žalobkyni (odvolanie žalovaného v 1. rade bolo nedôvodné) bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).