Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/133/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobkyne: G.. K. G. M. E. M. K. M. E. Á. , L. K. XX.X.XXXX, P. J. J., G. Č.. XXXX/X, zastúpená Mgr. Martin Černák, advokát, Bratislava, Zochova č. 5, proti žalovanému: BonWell a.s., Bratislava, Súmračná č. 32, IČO: 47 205 881, zastúpený JUDr. Vincent Danihel, PhD., advokát, Bratislava, Mamateyova č. 30, o zaplatenie 5.000,- € s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21. júna 2019, č. k. -195, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 21. júna 2019, č. k. -195, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Rozsudkom zo dňa 21.6.2019, č. k. -195, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,- € od 1.4.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %; konanie voči pôvodne žalovanému v II. rade zastavil a priznal mu voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil , , , , , , , , , , , V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného v I a II. rade, každého z nich na zaplatenie sumy 2.500,- € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.500,- € od 1.4.2017 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 28.10.2016 ako kupujúca, žalovaný v I. rade ako sprostredkovateľ a žalovaný v II. rade ako predávajúci, uzavreli dohodu o rezervácii pozemkov a rodinného domu, v ktorej prejavila záujem o kúpu nehnuteľností - rodinného rekreačného domu s popisným číslom XX s príslušenstvom, nachádzajúcom sa na pozemku vo V. J., v katastrálnom území J.. V rezervačnej dohode sa žalobkyňa so žalovaným v II. rade dohodli na tom, že v budúcnosti, najneskôr do 30.11.2016, uzatvoria zmluvu, ktorou žalovaný v II. rade prevedie vlastnícke právo k rodinnému domu na žalobkyňu. Uzavretiu rezervačnej dohody predchádzala obhliadka nehnuteľnosti dňa 26.10.2016 za prítomnosti zástupcu žalovaného v I. rade pána Klimeka a žalovaného v II. rade. Žalobkyňa sa pri uzavretí rezervačnej dohody informovala u žalovaných o možnosti realizácie nadstavby, bolo jej oznámené, že v predmetnej lokalite platí stavebná uzávera, ktorá má byť čoskoro zrušená. Záväzok uzavretia budúcej kúpnej zmluvy bol v rezervačnej dohode zabezpečený tým, že ak najneskôr do 30.11.2016 nedôjde k jej uzavretiu, zaväzuje sa ten účastník rezervačnej dohody, na ktorého strane nastali dôvody neuzavretia budúcej kúpnej zmluvy, k úhrade zmluvnej pokuty vo výške 5.000 €, ktorá sa rozdelí rovným dielom medzi zostávajúcich dvoch účastníkov rezervačnej dohody. V rezervačnej dohode žalovaný v II. rade vyhlásil, že k nehnuteľnosti nie je a v čase predaja ani nebude zriadené žiadne právo tretej osoby, ktoré by obmedzovalo vlastníka v jeho držbe a v riadnom užívaní a ktoré by mohlo nepriaznivo ovplyvniť realizáciu prevodu vlastníckeho práva a výkon vlastníckych práv žalobkyne. Žalobkyňa dňa 2.11.2016 uhradila žalovanému v I. rade rezervačný poplatok vo výške 5.000,-

€. Niekoľko dní po uzavretí rezervačnej dohody sa žalobkyňa v telefonickom rozhovore so žalovaným v II. rade dozvedela, že predmetom prevodu vlastníckeho práva v budúcej kúpnej zmluve nebude pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený, keďže tento je vo výlučnom vlastníctve obce J., čo vyplynulo aj z výpisu z pozemkovej knihy. Žalovaný v II. rade ubezpečoval žalobkyňu, že k tomuto pozemku sa viaže nájom na obdobie 99 rokov. V novembri 2016 sa žalobkyňa telefonicky spojila s členkou združenia V., ktorá jej potvrdila, že v lokalite, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza, platí stavebná uzávera, ktorá nedovoľuje vlastníkovi nehnuteľnosti realizovať na nej prípadné stavebné úpravy. Podľa informácie žalovaného v II. rade členovia združenia V. so slovenskou štátnou príslušnosťou čoskoro dosiahnu v združení prevahu a presadia zrušenie stavebnej uzávery. V čase uzatvárania rezervačnej dohody žalobkyňa uvedené skutočnosti nevedela, žalovaní jej ich neoznámili a v rezervačnej dohode absentovali. Žalobkyňa sa od žalovaného v II. rade domáhala predloženia dokumentov o jeho vlastníckom práve ako aj o nájme pozemku, ktoré jej predávajúci nepredložil. Následne žalobkyňa na osobnom stretnutí so starostom obce J. zistila, že v predmetnej lokalite užívajú vlastníci pozemky pod ich domami na základe nájomnej zmluvy s miestnym združením V., ktoré má uzatvorenú nájomnú zmluvu s obcou J. ako vlastníkom týchto pozemkov, platnú do roku 2024. Podľa starostu obce, z dôvodu, že v danej oblasti ide o záplavové územie, platí stavebná uzávera brániaca vykonávaniu stavebných úprav, ktorú nie je možné zrušiť na základe rozhodnutia združenia V.. Podľa starostu obce žalovaný v II. rade nie je v evidencii obce vedený ako vlastník nehnuteľnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj ďalšie nejasnosti a rozpory, žalobkyňa e-mailom zo dňa 5.12.2016 ako aj doporučeným listom zo dňa 3.12.2016 oznámila žalovaným, že od rezervačnej dohody odstupuje. Žalovaní sa k uvedenému oznámeniu nevyjadrili. Následne žalobkyňa vyzvala žalovaného v I.. rade na vrátenie rezervačného poplatku. Žalobkyňa v priebehu konania zobrala žalobu voči žalovanému v II. rade späť a navrhla pripustiť zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný jej zaplatiť sumu 5.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.4.2017 do zaplatenia ako aj trovy konania. Rezervačnú dohodu považovala za spotrebiteľskú zmluvu. 1.2. Žalovaný (pôvodne žalovaný v I. rade) so žalobou nesúhlasil. V priebehu konania potvrdil uzatvorenie rezervačnej zmluvy ako aj zaplatenie rezervačného poplatku vo výške 5.000,- €, ktorý by pri uzatvorení kúpnej zmluvy slúžil na úhradu odmeny sprostredkovateľa vo výške 3.840,- € a suma vo výške 1.160,- € by bola započítaná na kúpnu cenu za predmetný dom. Poukázal na to, že žalobkyňa v dohodnutej lehote kúpnu zmluvu neuzatvorila z dôvodov na jej strane a po márnom uplynutí lehoty dojednanej v rezervačnej zmluve zaslala list zo dňa 3.12.2016, podaný na pošte 12.12.2016, označený ako „Odstúpenie od dohody o rezervácii pozemkov a rodinného domu“. Po márnom uplynutí dojednanej rezervačnej lehoty vznikol žalovaným v I. a II. rade nárok na zmluvnú pokutu voči žalobkyni, ktorá bola v súlade s bodom 3.4 uzatvorenej rezervačnej dohody započítaná s uhradeným rezervačným poplatkom. Podľa žalovaného žalobkyňa nadobudla v lokalite V. J. inú nehnuteľnosť a to za rovnakých podmienok, ktoré v tomto konaní namieta ako dôvody, pre ktoré odmietla uzatvoriť kúpnu zmluvu. Navrhol konanie voči nemu zastaviť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, resp. žalobu voči nemu zamietnuť. 1.3. Pôvodne žalovaný v II. rade so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa od neho žiadala preukázanie vlastníctva k predávanej nehnuteľnosti, žalobkyni poskytol informácie nad bežný rámec, zaslal jej nájomnú zmluvu, práva a povinnosti nájomcu a iné dokumenty nad rámec pri prevode nájomného vzťahu. Pred uplynutím lehoty dohodnutej v rezervačnej zmluve mu nebola doručená žiadosť o doplnenie údajov. 1.4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dohodu o rezervácii pozemkov a rodinného domu uzatvorila žalobkyňa so žalovanými v I. a II. rade dňa 21.10.2016. V čl. 3 bod 3.4 dohody je uvedené, že ,,zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak najneskôr do 30.11.2016 nebude medzi predávajúcou FO a klientom uzavretá zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti presne špecifikovanej v Preambule tejto Dohody, a to z dôvodov na strane klienta, má spoločnosť a predávajúca FO nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- €. Na úhradu zmluvnej pokuty môže použiť spoločnosť rezervačný poplatok a to tak, že započíta v prospech predávajúcej FO 50 % z uhradeného rezervačného poplatku. Pokiaľ bude zmluvná pokuta vyššia ako suma rezervačného poplatku, klient uhradí na účet spoločnosti rozdiel medzi oboma sumami. Zmluvná pokuta bude rozdelená pomerom 50:50 medzi spoločnosťou a predávajúcou FO“. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na to, že dohoda o rezervácii je spotrebiteľskou zmluvou a má za to, že dojednanie obsiahnuté v článku 3 bod 3.4 dohody je v súlade s ustanovením od počiatku neplatné, keďže predmetom tohto dojednania je neprimerane vysoká zmluvná pokuta. Súd zároveň v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie , podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré

požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Súd mal zato, že suma 5.000,- € je v tomto prípade neprimerane vysoká ako sankcia spojená s nesplnením záväzku zo strany žalobkyne. Prijatím sumy 5.000,- € pôvodne žalovaným v I. rade, na základe od počiatku neplatného dojednania obsiahnutého v článku 3 bod 3.4 Dohody o rezervácii pozemkov a rodinného domu, došlo na strane žalovaného v I. rade k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že sa nezaoberal s otázkou platného či neplatného odstúpenia od zmluvy žalobkyňou, a to s poukazom na uvedené dôvody rozhodnutia. Z dôvodu, že žalobkyňa zobrala v priebehu konania žalobu voči žalovanému v II. rade späť, po udelení súhlasu zo strany žalovaných v I. a II. rade so späťvzatím, súd konanie voči žalovanému v II. rade zastavil. O úroku z omeškania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na , a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . 1.5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , keď v konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému v I. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Postupom podľa priznal žalovanému v II. rade voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalobkyňa späťvzatím žaloby zavinila zastavenie konania voči žalovanému v II. rade.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (pôvodne žalovaný v I. rade), dôvodiac, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Namietal, že odstúpenie žalobkyne od dohody o rezervácii nebolo účinné a to z dôvodu márneho uplynutia lehoty. Uviedol, že náležíte a dostatočným spôsobom poprel skutkové tvrdenia žalobkyne, vykonaným dokazovaním boli vyvrátené jej tvrdenia. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nemal možnosť reagovať na nové skutočnosti a tvrdenia žalobkyne v jej záverečnej reči, nemal tak možnosť využiť riadne všetky prostriedky procesnej obrany. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že v rozhodnutí riadne neodôvodnil, v rozpore s , prečo zmluvnú pokutu 5.000,- € považoval za neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením si záväzku zo strany žalobkyne a ako takú za neplatnú. Žalovaný preto považuje rozhodnutie za prekvapivé, keď takéto právne posúdenie súd v konaní nenaznačil. Namietal, že v prípade, ak dospel súd k záveru, že v danom prípade malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, bolo potrebné ustáliť, kto sa mal v tejto súvislosti bezdôvodne obohatiť. Poukázal na to, že dohoda o rezervácii nestanovila, že skutočným prijímateľom zmluvnej pokuty mal byť výlučne žalovaný v I. rade, pričom nebolo dokázané, že ním aj skutočne bol. Ďalej poukázal na to, že dohoda o rezervácii uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými zadefinovala práva a povinnosti tak žalobkyne, ako aj žalovaných. Žalovaný v I. rade - realitná spoločnosť sa v dohode zaviazala, že nehnuteľnosť, ktorú žalobkyňa mala záujem nadobudnúť, nebude ponúkať tretím osobám. V tejto časti je možné považovať dohodu za spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalovaný v I. rade sa zaviazal v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytnúť žalobkyni službu, ktorá spočíva v nekonaní žalovaného. Žalovaný túto zmluvnú povinnosť splnil, pričom žalobkyni túto službu poskytol bezodplatne. V ostatných právach a povinnostiach sa však dohoda, podľa odvolateľa, za spotrebiteľskú zmluvu považovať nemôže. Žalobkyňa a žalovaný v II. rade sa dohodli, že žalobkyňa má záujem nadobudnúť nehnuteľnosť žalovaného v II. rade a dohodli sa na uzatvorení kúpnej zmluvy v určitej lehote. V tejto časti sa jedná o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, keďže si predávajúci - žalovaný v II. rade a kupujúca - žalobkyňa dohodli podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, cenu, ako aj termín, do ktorého sa kúpna zmluva má podpísať. Realitná kancelária v tomto vzťahu už nefiguruje ako nositeľ práv alebo povinností, obe strany dohody sú fyzickými osobami, ktoré pri uzatváraní a plnení dohody nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, takže absentuje podstatná náležitosť spotrebiteľskej zmluvy

- dodávateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Rezervačný poplatok zložený na účet žalovaného v I. rade by, v prípade podpisu kúpnej zmluvy, bol v plnej výške započítaný do dohodnutej kúpnej ceny, pričom žalovaný v I. rade bol oprávnený ponechať si sumu vo výške 3.840,- € ako odplatu od žalovaného v II. rade. To znamená, že ani po podpise kúpnej zmluvy by žalobkyňa neplnila žalovanému v I. rade, tento by ako odmenu za službu poskytovanú v rámci svojho podnikateľského oprávnenia dostal dohodnutú odmenu od žalovaného v II. rade. Podľa odvolateľa dohoda o rezervácii v časti práv a povinnosti medzi predávajúcim a kupujúcim nemôže byť považovaná za spotrebiteľskú. Ak sa žalobkyňa v tomto vzťahu považuje za spotrebiteľa, musel by byť žalovaný v II. rade - predávajúci, v tomto vzťahu dodávateľom, keďže však nekonal v rámci svojho podnikateľského oprávnenia, nespĺňa zákonnú požiadavku na dodávateľa. Podľa odvolateľa súd

nesprávnym právnym posúdením veci dospel k nesprávnemu záveru, že dohoda o rezervácii je spotrebiteľskou zmluvou a následne ustanovenia o zmluvnej pokute vyhlásil za neplatné. Ďalej poukázal na to, že ak by aj v prejednávanom prípade dohoda o rezervácii mala charakter spotrebiteľskej zmluvy, dohodu o zmluvnej pokute by bolo možné považovať za neplatnú, iba ak by spĺňala charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky. Podľa za neprijateľnú podmienku možno považovať ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolateľ namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru o neprimeranosti výšky dojednanej zmluvnej pokuty. S poukazom na ustanovenia , a vytýkal súdu prvej inštancie vytvorenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, keď ako neplatné dojednanie o zmluvnej pokute posúdil pravdepodobne iba dojednanie vo vzťahu k žalovanému v I. rade a inak ostalo v platnosti. Podľa odvolateľa je potom otázne, prečo povinnosť zaplatiť sumu vo výške 2.500,- €, prináležiacu žalovanému v II. rade, uložil žalovanému v I. rade, keď v prípade neuzatvorenia zmluvy spôsobeného žalobkyňou sa mala zmluvná pokuta rozdeliť rovným dielom medzi žalovaného v I. a II. rade, vo vzťahu k žalovanému v I. rade predstavovala paušalizovanú náhradu škody. Odvolateľ ďalej namietal, že paušalizované posudzovanie dojednania o zmluvnej pokute ako neprijateľnej podmienky by znamenalo vnesenie značnej nerovnováhy do tzv. rezervačných zmlúv, bežných v realitnej činnosti. Dojednanie zmluvnej pokuty v prejednávanom prípade považuje za bežné, vo vzťahu ku všetkým stranám vyrovnané a primerané, keď zmluvná pokuta predstavovala 3,9 % z kúpnej ceny nehnuteľnosti. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že žalobkyňa a žalovaný v II. rade sa v dohode zaviazali do 30.11.2016 uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v dohode. Žalobkyňa, napriek viacerým výzvam do tohto termínu zmluvu neuzatvorila. Podaním označeným ako „Odstúpenie od dohody o rezervácii pozemkov a rodinného domu“ zo dňa 3.12.2016, podaným na pošte dňa 12.12.2016, podľa odvolateľa simulovala písomné odstúpenie od dohody z tam tvrdených účelových dôvodov, ktoré boli dokazovaním spochybnené (svedecká výpoveď S., listinné dôkazy). Uvedené podanie doručila poštovému prepravcovi 12 dní po ukončení účinnosti zmluvy, čo nemôže mať za následok účinné odstúpenie od zmluvy. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24.7.2007, sp. zn. a zo dňa 29.5.2002, sp. zn. . Odvolateľ poukázal na to, že žalobkyňa nadobudla v rovnakej lokalite za rovnakých podmienok obdobnú nehnuteľnosť, je preto dôvodné predpokladať, že v prípade odstúpenia sa jednalo o účelový krok, subjektívna nespokojnosť zmluvnej strany nie je dôvodom na odstúpenie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.9.2002, sp. zn. . Podľa odvolateľa nemala žalobkyňa ani právny dôvod na odstúpenie od zmluvy ( ), keďže žalovaní v I. a II. rade neponúkali nehnuteľnosť tretím osobám a vykonali kroky smerujúce k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, z čoho vyplýva, že žalobkyňa preukázateľne prijala čiastočné plnenie. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania 100 %.

3. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa. K námietke odvolateľa, týkajúcej sa obsahu jej záverečnej reči uviedla, že sa v nej komplexne vyjadrila k právnej stránke veci, pričom právne posúdenie veci stranou sporu nie je prostriedkom procesného útoku ani prostriedkom procesnej obrany, a súd nie je právnym názorom strany sporu nijakým spôsobom viazaný. Vzhľadom na to, že zo strany súdu bol žalovanému v I. rade, rovnako tak ako aj jej, poskytnutý priestor na prednes záverečnej reči, jeho procesné práva boli v plnom rozsahu zachované. K otázke posúdenia rezervačnej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej uviedla, že rezervačná dohoda uzavretá medzi stranami sporu je trojstranným zmluvným vzťahom, v ktorom sa ona a obidvaja žalovaní zaväzujú k vzájomným právam a povinnostiam. Záväzok uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve v rezervačnej dohode absentuje a je vymedzený len nepriamo a to tak, že bod 3.4. uvedenej dohody určuje následok pre všetkých jej troch účastníkov a to bez rozdielu na ich postavenie v prípade, ak k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníckeho práva nedôjde, čo má skôr povahu odkladacej podmienky v zmysle . Podľa nej je nepochybné, že rezervačná dohoda podlieha zákonným ustanoveniam poskytujúcim spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane zvýšenú ochranu. Na tejto skutočnosti nemení nič ten fakt, že žalovaný v II. rade pri uzatváraní dohody nevystupoval v rámci svoje podnikateľskej činnosti. Rezervačná dohoda je pritom spotrebiteľskou zmluvou ako celok, je vylúčené, aby v niektorých častiach bola spotrebiteľskou a v niektorých častiach nie. K otázke bezdôvodného obohatenia poukázala na to, že príjemcom celého rezervačného poplatku zaplateného žalobkyňou bol žalovaný v I. rade a to v súlade

s ustanovením rezervačnej dohody, ktoré súčasne upravovalo, že v prípade uzavretia kúpnej zmluvy sa celá jeho suma započíta na časť úhrady kúpnej ceny (čl. II bod 2.2 dohody). Uvedené ustanovenie predstavovalo právny dôvod, na základe ktorého bol žalovaný v I. rade oprávnený s predmetnou sumou dočasne disponovať. Tento právny dôvod odpadol ku dňu 30.11.2016, t.j. okamihom, ku ktorému v zmysle podmienok rezervačnej dohody nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Po tejto skutočnosti žalovaný v I. rade nemal žiadny zákonný ani zmluvný dôvod, ktorý by ho ďalej oprávňoval s prijatou sumou disponovať a bol zo zákona povinný ju žalobkyni vydať po doručení jej výzvy na plnenie ( a ). Keďže ona ani žalovaný v II. rade neprijali na základe rezervačnej dohody žiadne plnenie od iného účastníka dohody, ktoré by bolo možné vrátiť, nebol žiadny dôvod na vymedzenie vzájomnej reštitučnej povinnosti v napadnutom rozhodnutí. Jediným subjektom, ktorý sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, je žalovaný v I. rade, pretože bolo jednoznačne preukázané, že v čase vzniku bezdôvodného obohatenia bol práve on jediným subjektom, ktorý mal finančné prostriedky k dispozícii, pričom právny dôvod, ktorý ho k tomu oprávňoval, medzitým odpadol. K otázke primeranosti zmluvnej pokuty uviedla, že sa stotožňuje so stanoviskom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je výška dohodnutej zmluvnej pokuty 5.000,- € pre prípad neuzavretia kúpnej zmluvy vo vzťahu k spotrebiteľovi neprimeraným postihom a to okrem iného aj vzhľadom na to, že ani jednému zo žalovaných v súvislosti s neuzavretou kúpnou zmluvou nevznikla žiadna ujma. V rámci vykonaného dokazovania bolo pritom jednoznačne preukázané, že žalovaní si vo vzťahu k nej pred uzavretím dohody nesplnili riadne svoje informačné povinnosti, naopak mnohé dôležité skutočnosti pred ňou zamlčali, v dôsledku čoho táto pri uzatváraní dohody konala v omyle ohľadne podstatných skutočností spojených s rezerváciou nehnuteľností, ktorá priamo súvisela s ich prípadnou budúcou kúpou. Za týchto okolností ju sankcionovať za neuzavretie kúpnej zmluvy zmluvnou sankciou vo výške 5.000,- €, je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a zásadami čestnej obchodnej praxe. Podľa nej je ustanovenie o zmluvnej pokute (čl. 3 bod 3.4.) neplatné aj z ďalších dôvodov a to povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty z jej strany nie je podmienená porušením žiadnej jej zmluvnej povinnosti. V rezervačnej dohode na seba prevzali záväzky žalovaní a to konkrétne v čl. 3 bod 3.1, v ktorom sa zaviazali, že nebudú ponúkať nehnuteľnosti na predaj tretím osobám a nebudú s nimi nijako nakladať. V rezervačnej dohode neprevzala na seba záväzok uzatvoriť so žalovaným v II. rade kúpnu zmluvu. Túto skutočnosť potvrdzuje aj samotný žalovaný v I. rade ako subjekt, ktorý zmluvu vypracoval, ktorý vo svojom písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 16.10.2018 uviedol, že predmetom rezervačnej dohody nebol záväzok uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve, ale predmetom rezervačnej dohody bolo neponúkanie nehnuteľnosti na predaj tretím osobám počas dohodnutej doby rezervácie. V písomnej reakcii zo dňa 25.1.2017 žalovaný v I. rade reaguje na jej odstúpenie od dohody a jej výzvu na vrátenie poskytnutého plnenia tým, že si nesplnila povinnosti vyplývajúce z rezervačnej dohody, pričom žalovaný v I. rade nekonkretizuje, ktorú konkrétnu povinnosť mala porušiť. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického. Vzhľadom na to, že rezervačná dohoda neupravuje žiadne jej povinnosti, nemohlo z jej strany dôjsť ani k ich porušeniu; rezervačná dohoda je neplatná ako celok, keďže ju uzatvárala v omyle vychádzajúcom zo skutočností, ktoré v čase jej uzatvárania boli pre ňu rozhodujúce a žalovaní tento omyl vyvolali a museli o ňom nepochybne vedieť ( ). V rámci súdneho konania v zmysle sa voči žalovaným úspešne dovolala relatívnej neplatnosti rezervačnej dohody, čím došlo k jej zrušeniu ako celku so spätnými účinkami a povinnosťou strán sporu vrátiť si vzájomné plnenia ( ). Považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a zákonné. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril odvolateľ, odkazujúc na obsah svojho odvolania. Pokiaľ ide o záverečnú reč žalobkyne zotrval na tvrdení, že táto obsahovala skutočnosti, ktoré neboli v konaní zisťované a preukazované, žalovanému v I. rade bolo na ne znemožnené komplexne reagovať, keďže mu, resp. jeho právnemu zástupcovi, bola záverečná reč doručená až dňa 26.6.2019, teda 5 dní po konaní pojednávania, na ktorom súd vyniesol rozsudok. Ide o taký vážny zásah do procesných práv jednej strany, že jednoznačne došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný v tej súvislosti poukázal na znenie článkov 9 a 10 ods. 1 Odvolateľ zotrval na svojom tvrdení, že vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim nie je možné ustáliť ako spotrebiteľský. Nie je možné fyzickej osobe - kupujúcemu, priznať voči inej fyzickej osobe - predávajúcemu, status spotrebiteľa. Ustanovenie jednoznačne definuje dodávateľa ako osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Je teda

vylúčená možnosť priznať žalobkyni voči žalovanému v II. rade status spotrebiteľa. Pokiaľ ide o povinnosti žalobkyne vyplývajúce z rezervačnej dohody odvolateľ uviedol, že túto treba posudzovať podľa jej obsahu. Poukázal na to, že strany sa v nej dohodli, že do určitej doby (30.11.2016) uzavrú kúpnu zmluvu, pričom sa dohodli o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú označenie zmluvných strán, označenie nehnuteľnosti ako predmetu kúpy spôsobom, aby bol dostatočne špecifický, jasný a určitý a taktiež sa dohodli na príslušnej kúpnej cene. V prípade rezervačnej dohody sa jednalo o zmluvu podľa . Pre prípad porušenia povinnosti uzavrieť zamýšľanú kúpnu zmluvu v stanovenej lehote bola medzi stranami (účastníkmi budúcej kúpnej zmluvy) dojednaná zmluvná pokuta, ktorá bola dojednaná v rovnakej výške, v súlade so zásadou vyváženosti práv a povinností zmluvných strán. Podľa odvolateľa zmluvná pokuta nemôže byť odkladacou podmienkou, ako tvrdí žalobkyňa, pričom poukázal na to, že vo svojom vyjadrení neuvádza, čo konkrétne malo byť odkladacou podmienkou, ktorá mala byť splnená. Pokiaľ si strany dohodli sankciu pre prípad neuzatvorenia kúpnej zmluvy v určitej lehote, je jednoznačné, že strany mali povinnosť do tejto doby kúpnu zmluvu uzatvoriť, pričom si dohodli, že sankciu za porušenie tejto povinnosti znáša tá strana, ktorá neuzatvorenie kúpnej zmluvy spôsobila. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovede svedka S. T. vyplýva, že žalobkyňa bola vyzývaná na uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy, pričom jej bol doručený aj text kúpnej zmluvy a bol dojednaný aj konkrétny termín podpisu kúpnej zmluvy u notára. Podľa odvolateľa tvrdenie, že žalobkyňa žiadne plnenie neprijala, je účelové. Je pravdou, že toto plnenie (rezerváciu nehnuteľnosti) vzhľadom na jeho charakter nie je možné vrátiť. Ak nie je možné vykonať vzájomnú reštitučnú povinnosť, vrátením iba jedného plnenia by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobkyne, v neposlednom rade však k ušlému zisku a škode na strane predávajúceho. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že nebol príjemcom rezervačného poplatku, pre účely dohody bol platobným miestom. Uviedol, že kúpna zmluva sa v dojednanej lehote neuzatvorila z dôvodov na strane kupujúcej - žalobkyne, následne bola uplatnená sankcia v podobe zmluvnej pokuty. Nárok na vrátenie rezervačného poplatku sa započítal s nárokom na zmluvnú pokutu, ktorej suma rovnajúca sa sume rezervačného poplatku sa rozdelila medzi žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade. Nie je tak pravdou, že neexistoval zákonný ani zmluvný dôvod s uhradeným rezervačným poplatkom disponovať. K otázke primeranosti zmluvnej pokuty odvolateľ zotrval na tvrdení, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, resp. nevysvetlil, z akého dôvodu považuje dojednanie o zmluvnej pokute za neprimerané, akú konkrétnu výšku zmluvnej pokuty považuje za neprimeranú, resp. ešte za primeranú a z akého dôvodu. Moderačné právo súd nevyužil. Súd rovnako neuviedol, či dojednanie zmluvnej pokuty považuje za neprimerané iba voči jednej zo strán, keďže bola dojednaná v rovnakej výške pre obidve strany. Odvolateľ dôvodil, že nie je pravdou, že ani jednému zo žalovaných nevznikla žiadna ujma. Žalovaní v I. aj v II. rade si splnili svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej rezervačnej dohody, pričom uvedenú nehnuteľnosť bolo možné počas obdobia platnosti rezervačnej dohody predať inému záujemcovi. Toto plnenie žalobkyňa prijala a žiadnym spôsobom nerozporovala. Žalovaný v I. rade, ako aj žalovaný v II. rade tak prinajmenšom prišiel o majetkový, resp. finančný prírastok, ktorý by očakávane získal, ak by žalobkyňa splnila svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, alebo ak by nehnuteľnosť bola predaná inému záujemcovi. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalobkyne, že si žalovaní nesplnili svoju informačnú povinnosť. Svedok S. T. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 24.5.2019 uviedol, že nehnuteľnosť si overil a bolo mu u notára potvrdené, že prevodu nehnuteľnosti zo žalovaného v II. rade na žalobkyňu nič nebráni, žalobkyni boli predložené nájomné zmluvy žalovaného v II. rade uzatvorené s V. J., kde sa nehnuteľnosť nachádza, ako aj platby dane za nehnuteľnosť obci J.. Zároveň bola vypracovaná a žalobkyni dňa 8.11.2016 zaslaná na e-mail kúpna zmluva, v ktorej bol jednoznačne uvedený žalovaný v II. rade ako vlastník nehnuteľnosti. Žalovaní poskytli žalobkyni všetky potrebné informácie, umožnili jej nahliadnuť do príslušných dokladov, manžel žalobkyne ako svedok potvrdil, že informáciu o stavebnej uzávere obdržal ešte pred podpisom dohody o rezervácii. Podľa odvolateľa žalobkyňa neuniesla v predmetnom spore dôkazné bremeno vo vzťahu k jej tvrdeniam, taktiež účinne nepoprela žiadne skutkové tvrdenie žalovaných. Odvolateľ poukázal aj na to, že neprimeranosť dojednanej zmluvnej pokuty žalobkyňa v konaní nenamietala. Zotrval na svojom odvolacom návrhu.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu odvolateľa uviedla, že zotrváva v celom rozsahu na obsahu svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného.

6. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

7. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

8. Predmetom konania v prejednávanej veci je vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným, keď podľa žalobkyne rezervačná zmluva uzavretá medzi žalovaným (pôvodne žalovaným v I. rade) ako sprostredkovateľom, ňou ako záujemkyňou o kúpu nehnuteľnosti a pôvodne žalovaným v II. rade ako predávajúcim, sa stala neplatnou po tom, čo sa dovolala jej relatívnej neplatnosti podľa . Dôvodom pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti rezervačnej dohody bola skutočnosť, že žalobkyňa konala pri jej uzatvorení v omyle, spôsobenom žalovanými, ktorí jej neposkytli informácie týkajúce sa podstatných skutočností spojených s kúpou nehnuteľnosti.

9. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a žalovaného, po späťvzatí žaloby voči žalovanému v II. rade žalobkyňou, zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni 5.000,- € spolu s príslušným úrokom z omeškania, keď dospel k záveru, že rezervačnú zmluvu je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú a dohodnutú zmluvnú pokutu považoval za neprimerane vysokú a z toho dôvodu je dojednanie o nej neplatné.

10. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nespĺňa zákonné podmienky v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Predovšetkým sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal s odstúpením žalobkyne od rezervačnej zmluvy a s tým, či možnosť odstúpenia od rezervačnej zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá, prípadne, či žalobkyňa preukázala splnenie zákonných podmienok pre odstúpenie od rezervačnej zmluvy, neposúdil otázku platnosti odstúpenia a či odstúpenie od zmluvy po uplynutí rezervačnej doby vyvolalo právne účinky. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že doba platnosti rezervačnej zmluvy nebola medzi zmluvnými stranami v dotknutej zmluve dojednaná, pričom podľa názoru odvolacieho súdu nemožno rezervačnú dobu považovať bez ďalšieho za dobu platnosti rezervačnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s otázkou dovolania sa relatívnej neplatnosti rezervačnej zmluvy podľa . Vo svojom rozhodnutí taktiež riadne neodôvodil, prečo považoval zmluvnú pokutu dojednanú v rezervačnej zmluve za neprimerane vysokú. Nie je tak zrejmé, akými úvahami sa pri konštatovaní uvedeného riadil. Súd prvej inštancie ďalej vôbec nezdôvodnil svoj záver, podľa ktorého sa žalovaný (pôvodne žalovaný v I. rade) na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu vo výške 5.000,- € a neuviedol o aké dôkazy oprel tento svoj záver, pričom odvolací súd poukazuje na to, že podľa rezervačnej zmluvy sa v prípade neuzatvorenia zmluvy spôsobeného žalobkyňou mala zmluvná pokuta rozdeliť rovným dielom medzi žalovaného v I. a II. rade. Uvedené skutočnosti namietal vo svojom odvolaní žalovaný, tieto jeho odvolacie námietky považoval odvolací súd za dôvodné. Úlohou súdu prvej inštancie preto bude vysporiadať sa s otázkou odstúpenia žalobkyne od rezervačnej zmluvy ako aj otázkou dovolania sa relatívnej neplatnosti rezervačnej zmluvy a svoje závery riadne, v súlade s , odôvodniť. Zároveň bude jeho úlohou riadne odôvodniť, akými úvahami sa riadil, a prečo považoval dohodnutú zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú a ako takú za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

12. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ), v ktorom sa súd prvej inštancie bude dôsledne zaoberať

dôvodnosťou žaloby posúdením všetkých tých skutočností, ktoré sú významné z hľadiska správneho hmotnoprávneho posúdenia veci, viazaný pritom právnym názorom odvolacieho súdu ( ) a v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ). Odvolací súd zároveň považuje za potrebné dať do pozornosti súdu prvej inštancie, že rozhodnutie o trovách konania musí byť súladné s ustanovením a , takže súd prvej inštancie najprv rozhodne o nároku na náhradu trov konania a až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške trov konania.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).