Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-33-2020.pdf
PDF · 101.39 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnom spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, IČO: 36062235 právne zastúpený JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava proti žalovaným: 1. BEEMO spol. s r.o., IČO: 48 051 055, Hrnčiarska 27, 040 01 Košice, 2. H. H., T.. XX.X.XXXX, Š. X, XXX XX Y., v konaní o zaplatenie 2.832,93 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2832,93 EUR s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 832,93 EUR od 10.10.2019 do zaplatenia a s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 000 EUR od 24.10.2019 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 14.9.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 2.832,93 EUR s príslušenstvom titulom náhrady poskytnutého poistného plnenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca právnická osoba je zriadená zákonom č. 381/2001 Zb. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel: BO, vložka č. 983/B.
3. Žalovaný v I. rade je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 36878/V - držiteľ motorového vozidla PEUGEOT Partner, EČV: Y.- XXX K., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len vozidlo). Žalovaná v II. rade je fyzická osoba - vodič (ďalej len „vodič“) motorového vozidla PEUGEOT Partner, EČV: Y.- XXX K., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len vozidlo).
4. Dňa 09.10.2018 žalovaná v II. rade predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody zavinilavznik škody na motorovom vozidle ŠKODA Fabia, EČV: Y.- XXX N., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť ICOS, a.s. Košice (ďalej len „poškodený“). Škoda bola poškodenému uhradená v rozsahu a výške podľa ustanovenia § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka.
5. Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného dôvodu vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č.
381/2001 Z. z. v platnom znení povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v celkovej výške 2.832,93 € (náklad na opravu poškodeného vozidla vo výške 2.691,28 € + spoluúčasť 141,65 €).
6. Žalobca poskytol dňa 05.09.2019 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 1.832,93 €. Ako vyplýva z účtu žalobcu, žalobca uhradil 2.016,22 €, z čoho 183,29 € predstavuje spracovateľský poplatok pre poisťovňu, ktorú žalobca poveril vybavením (likvidáciou) škody podľa § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z. z., a ktorý si žalobca voči žalovaným neuplatňuje.
7. Žalobca poskytol dňa 19.09.2019 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 1.000,- €. Ako vyplýva z účtu žalobcu, žalobca uhradil 1.100,- €, z čoho 100,- € predstavuje spracovateľský poplatok pre poisťovňu, ktorú žalobca poveril vybavením (likvidáciou) škody podľa § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z. z., a ktorý si žalobca voči žalovaným neuplatňuje.
8. Vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovedným subjektom (žalovaný v I. a v II. rade) na žalobcu. Ide o zákonný prechod práva (legálnu cesiu podľa § 524 OZ), ktorý má oporu v ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení. Toto právo si žalobca - Slovenská kancelária poisťovateľov uplatnila mimosúdne listami zo dňa 09.09.2019 a zo dňa 23.09.2019 voči žalovaným v I. a v II. rade, za ktorých plnila to, čo podľa zákona mali plniť oni poškodenému. Žalovaní v I. a v II. rade pohľadávku žalobcu do dnešného dňa neuhradili. Žalobca požadoval od žalovaných v I. a v II. rade zaplatenie poskytnutého poistného plnenia vo výške 1.832,93 € do 09.10.2019 a vo výške 1.000,- € do 23.10.2019.
9. Žalovaný v I. rade zodpovedá za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Žalovaná v II. rade ako vodič zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.
10. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 10.11.2020, ktorý sa žalovanej v 2. rade nepodarilo doručiť do vlastných rúk, z ktorého dôvodu uznesením zo dňa 1.6.2021 platobný rozkaz zrušil. Žalovaný v 1. rade prevzal žalobu s prílohami dňa 26.11.2020.
11. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
12. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
13. Podľa § 116 ods. 2 CSP, ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
14. Podľa § 111 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
15. Žalovanej v II. rade bola žaloba po prešetrení jej skutočného pobytu v zmysle § 116 ods. 1 CSP doručená dňa 8.7.2021 v súlade s § 116 ods. 2 CSP.
16. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
17. Žalobca na preukázanie svojho nároku vyplývajúceho zo žaloby predložil súdu správu o nehode, ktorá sa stala dňa 9.10.2018 na Sečovskej ulici v Košiciach. K dopravnej nehode došlo tým spôsobom,
že žalovaná v 2. rade ako vodič motorového vozidla PEUGEOT Partner, EČV: Y.- XXX K. narazila zo zadu pri jazde rovným smerom v rovnakom pruhu do vozidla ŠKODA Fabia, EČV: Y.- XXX N..
18. Žalobca predložil aj Hlásenie škodovej udalosti spoločnosti Allianz, Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 10.10.2018 č. 1841064924.
19. Z výpočtu výšky škody spracovanej spoločnosťou Auto Gabriel, s.r.o. zo dňa 11.10.2018 je zrejmé, že skutočná výška škody na vozidle poškodeného bola vo výške 2.832,93 EUR bez DPH.
20. Faktúrou č. 214184172 zo dňa 9.11.2018 vyúčtovala spoločnosť Auto Gabriel, s.r.o. poškodenému sumu za opravu motorového vozidla spolu vo výške 3.399,52 EUR.
21. Spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa a. s., predložila vyjadrenie likvidátora ku spôsobu likvidácie a v nej výslednú kalkuláciu poistného plnenia spolu k výplate 2.691,28 EUR.
22. Krycím listom spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. oznámila poškodenému, že sa zaviazala na základe faktúry č. 214184172 zo dňa 9.11.2018, ktorú vyúčtovala spoločnosť Auto Gabriel, s.r.o. na úhradu nákladov za opravu vozidla vo výške 2.671,28 EUR.
23. Žalobca listom zo dňa 11.7.2019 poveril spoločnosť Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group došetrením škodovej udalosti a vysporiadaním oprávnených nárokov za škodu sposobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
24. Spoločnosť Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group listom zo dňa 17.7.2019 oznámila spoločnosti Allianz, Slovenská poisťovňa, a.s. výšku poistného plnenia (refundácia) 2.691,28 EUR a listom zo dňa 17.7.2019 adresovaným poškodenému výpočet výšky plnenia (spoluúčasť) vo výške 141,65 EUR.
25. Žalobca predložil výpis z účtu vedeného vo VÚB banka a. s., Mlynské Nivy, Bratislava, z ktorého súd zistil, že dňa 30.9.2019 zaslal poisťovni Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group sumu 3.116,22 EUR.
26. Z písomných výziev na náhradu poistného plnenia adresovanej žalobcom žalovaným v I. a v II. rade súd zistil, že dňa 9.9.2019 vyzval žalobca žalovaných, aby mu zaplatili regresné plnenie vo výške 1.832,93 EUR v termíne do 9.10.2019.
27. Z písomnej výzvy na náhradu poistného plnenia adresovaných žalobcom žalovaným v I. a v II. rade súd zistil, že dňa 23.9.2019 vyzval žalobca žalovaných, aby mu zaplatili regresné plnenie vo výške 1.000 EUR v termíne do 23.10.2019.
28. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
29. Podľa § 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.
30. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
31. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 citovaného zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
32. Z dikcie ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia za podmienok uvedených pod písm. a/ až h/ nielen proti osobe, ktorá uzavrela
s poisťovňou zmluvu o poistení zodpovednosti, ale aj proti poistenému, ktorý nie je touto osobou. Zákon v citovanom ustanovení teda priznáva poisťovni tzv. postihové právo aj proti iným subjektom, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, než je poistník.
33. Zákon výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené. Úmyslom zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka čo najširšie (viď text dôvodovej správy k návrhu zákona k § 2). Tomu zodpovedá aj samotné znenie § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., obsahom ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie. Okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ alebo zodpovednosti založenej na zavinení v zmysle § 420 OZ, zákon neupravuje. To znamená, že poisteným podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasl. OZ, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v § 420 OZ, ktorou môže byť aj vodič vozidla.
34. Ustanovenie § 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. treba preto vykladať tak, že poisteným sa rozumie každý, kto za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá, bez zreteľa na to, či ide o osobu zodpovedajúcu za škodu na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. OZ alebo o osobu zodpovedajúcu za podmienok uvedených v § 420 OZ.
35. V nadväznosti na vyššie uvedené je potom treba interpretovať aj ustanovenie § 12 ods. 2 písm. h/ zákona č. 381/2001 Z.z. tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia, okrem poistníka, proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Poisťovňa má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi motorového vozidla. Podľa súdu opačný výklad citovaného ustanovenia nemá oporu v zákone.
36. Súd ďalej poznamenáva, že aj Ústavný súd SR v odôvodnení súvisiaceho uznesenia zo dňa 17.8.2016 sp.zn. III. ÚS 514/2016-15 uviedol, že bolo vecou zákonodarcu, že okruh regresne zodpovedných osôb vymedzil spôsobom, aký vyplýva zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, čo znamená v prípade plnenia škody kanceláriou podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., že hoci osobou, ktorá je povinná povinné zmluvné poistenie uzatvoriť, je držiteľ vozidla (resp. ďalšie osoby podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.), právo regresného postihu sa rozširuje i na iné osoby definované ako tie, ktoré zodpovedajú poškodenému za škodu.
37. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom v čase dopravnej nehody kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
38. Podľa ustanovenia § 24 ods. 7 citovaného zákona kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. a), b), f) a g) na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa ods. 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa ods. 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).
39. Podľa ustanovenia § 24 ods. 9 citovaného zákona kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa ods. 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.
40. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
41. Podľa ustanovenia § 420 ods. 3 citovaného zákona zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
42. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 citovaného zákona fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
43. Podľa ustanovenia § 438 ods. 1 citovaného zákona ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
44. Súd v prejednávanej veci konštatuje, že ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t. j. aj proti vodičovi. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 134/2009)
45. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalovaný v 1. rade bol vlastníkom a zároveň držiteľom osobného motorového vozidla značky PEUGEOT Partner, EČV: Y.- XXX K. v čase dopravnej nehody, ktorú spôsobila a za ktorú zodpovedá žalovaná v 2. rade ako vodič tohto vozidla a ktorú spôsobila dňa 9.10.2018, čo vyplýva zo správy o nehode. Žalovaná v 2. rade tak svojím zavinením porušila pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobila škodu. Pri tejto dopravnej nehode spôsobila škodu poškodenému, spoločnosti ICOS, a.s. Košice na motorovom vozidle značky ŠKODA Fabia, EČV: Y.- XXX N.. V čase dopravnej nehody nebolo motorové vozidlo žalovaného v 1. rade zákonne poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z uvedeného dôvodu poškodenému bola vyplatená z garančného fondu žalobcom suma vo výške 2.832,93 € (náklady na opravu poškodeného vozidla vo výške 2.691,28 € + spoluúčasť 141,65 €).
46. V zmysle uvedeného je nepochybné, že žalobca sa domáha voči žalovaným v 1. a 2. rade tzv. postihového práva. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaná v 2. rade ako vodič zavinila dopravnú nehodu a pri nehode došlo ku škode spôsobenej prevádzkou motorového vozidla s tým, že vlastníkom vozidla je žalovaný v 1. rade. Nesporné bolo aj to, že žalobca nahradil poškodenému vzniknutú škodu v žalovanej sume.
47. Súd dospel k záveru, že za túto škodu, ktorá vznikla žalobcovi, zodpovedá žalovaný v 1. rade podľa § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ a vlastník vozidla v čase dopravnej nehody, s ktorým bola spôsobená škoda a na ktoré nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie. Rovnako za túto škodu zodpovedá aj žalovaná v 2. rade ako vodič, pretože svojim protiprávnym konaním podľa § 420 ods. 1 OZ spôsobila dopravnú nehodu, za ktorú zodpovedá.
48. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne na náhradu tejto škody žalobcovi a zavial ich zaplatiť mu sumu 2.832,93 Eur.
49. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
50. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
51. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
52. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013.
53. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného nariadenia vlády výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
54. Základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu, bola vo výške 0 %. Po zvýšení o 5 percentuálnych bodov je teda vo výške 5 % ročne.
55. Okrem priznanej istiny bolo teda dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi v zákonnej výške vychádzajúc z citovaných ust. § 517 ods. 1, ods. 2 OZ v spojení s vykonávacím predpisom, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
56. Na základe uvedeného úrok z omeškania priznal súd žalobcovi vo výške 5 % zo sumy 2.832,93 EUR od 24.102019 do zaplatenia, t.j. od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie.
57. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
60. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 Exekučného poriadku).