Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cbi/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: BANKRUPTCY LIQUIDATION k.s., Mierové nám. 3, Trenčín, správca konkurznej podstaty úpadcu EURECS § PARTNERS, a.s., Námestie 1.mája 3, Bratislava, IČO: 35 869 101 proti žalovanému: Inter IKEA Centre Slovensko s.r.o., Ivanská cesta 16, Bratislava, IČO: 35 849 363, zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., Kýčerského 7, Bratislava za účasti intervenienta na strane žalobcu: Ing. Dušan Kondrlík, CSc. INTERSTAV, Jesenského 23, Topoľčany, IČO: 36 884 359 o určenie neúčinnosti právnych úkonov takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 27.1.2014 žiadal žalobca, aby súd určil voči žalovanému: · že právny úkon, dohoda o urovnaní zo dňa 13.5.2009 uzatvorená medzi žalovaným a úpadcom je voči veriteľom konkurzného konania vedeného na tunajšom súde pod spis. zn. 2K/47/2012 právne neúčinný · právny úkon, na základe ktorého úpadca a žalovaný dňa 13.5.2009 vzájomne započítali svoje pohľadávky vyplývajúce z dohody o urovnaní zo dňa 13.5.2009 uzatvorenej medzi žalovaným a úpadcom, je voči veriteľom konkurzného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 2K/47/2012 právne neúčinný · povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku vydať do dotknutej podstaty úpadcu - obchodnej spoločnosti EURECS & PARTNERS, a.s., IČO: 35 869 101 so sídlom Námestie 1.míja 3, Bratislava peňažnú náhradu vo výške 1.972.235,49 EUR · povinnosť nahradiť trovy konania žalobcu

2. Úpadca a žalovaný uzatvorili dňa 15.5.2009 dohodu o urovnaní, v zmysle ktorej došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok, v rozsahu ich krytia. Pohľadávky použité na započítanie boli na žalovaného postúpené spoločnosťami ENERGOTEAM, s.r.o., ŠARD ELEKTROMONTÁŽE, s.r.o., PROMONT, s.r.o. a Lexmed v celkovej sume 1.972.235,49 EUR a boli započítané s pohľadávkami úpadcu voči žalovanému vo výške 1.991.123,35 EUR.

3. Na podnet intervenienta veriteľský výbor úpadcu uložil žalobcovi odporúčanie na podanie odporovacej žaloby na určenie neúčinnosti dohody o urovnaní.

4. Žalobca mal za to, že dohoda o urovnaní a z nej vyplývajúce započítanie pohľadávok žalovaného a úpadcu sú ukracujúcimi právnymi úkonmi a žiadal súd o určenie neúčinnosti právnych úkonov voči veriteľom úpadcu a následné vydanie peňažnej náhrady do konkurznej podstaty úpadcu.

5. Vo veci sa písomne vyjadril žalovaný dňa 17.6.2014 a uviedol, že predmetný úkon - dohoda o urovnaní

- nenadobudol účinnosť. Uviedol, že podľa ust. čl. IV dohody, bodu 1.2 dohoda nadobúda účinnosť tým, že nastane neskoršia z troch skutočností a podľa bodu b) predložením bankovej záruky, ktorá zodpovedá zneniu prílohy 8 dohody o urovnaní. Nakoľko banková záruka nebola poskytnutá ( a je zrejmé, že už nikdy poskytnutá nebude ) dohoda nenadobudla účinnosť. Z uvedeného dôvodu obchodný vzťah medzi žalovaným a úpadcom nemohol byť zavŕšený na základe dohody o urovnaní. Súčasne namietol neunesenie dôkazného bremena o úmysle krátiť veriteľov úpadcu a o vedomosti žalovaného o úmysle krátiť veriteľov žalobcom. Z uvedených dôvodov žiadal žalobca žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

6. Uznesením sp. zn. 2K/47/2012 zo dňa 24.6.2013 tunajší súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu ustanovil žalobcu.

7. Žalobca je právneho názoru, že uvedený právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu a preto je neúčinným právnym úkonom urobeným s úmyslom ukrátiť veriteľov v prospech žalovaného.

8. Oznámením zo dňa 28.9.2015 intervenient ( v tom čase ešte vedľajší účastník ) oznámil súdu svoj vstup do konania na strane žalobcu.

9. Intervenient v písomnom vyjadrení zo dňa 2.2.2016 uviedol, že úpadca bol v čase uzatvárania dohody o urovnaní v úpadku ( na základe predloženého zoznamu veriteľov úpadcu so splatnosťami pohľadávok ). Namietol dôvodnosť tvrdenia žalovaného o nenadobudnutí účinnosti dohody tým, že preukázal oznámenie o postúpení pohľadávok spoločností ENERGOTEAM, s.r.o., ŠARD ELEKTROMONTÁŽE, s.r.o. a Lexmed a mal za to, že k postúpeniu pohľadávok došlo na základe dohody o urovnaní.

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.3.2016 uviedol, že tvrdenia intervenienta v konaní o úmysle žalovaného a úpadcu krátiť veriteľov, vedomosť o úpadku a konanie oboch strán dohody z zmysle jej intencií je nepravdivé a šikanózne. Naopak uviedol, že z konania úpadcu a žalovaného ako strán dohody po jej uzatvorení boli v rozpore s jej ustanoveniami a vyvolávalo rozpory medzi žalovaným a úpadcom. Uviedol, že bol oslovený veriteľmi úpadcu s ponukou na odkúpenie ich pohľadávok v nominálnej hodnote voči úpadcovi. Ako dôvod veritelia uviedli, že im úpadca odmieta vyplatiť splatné pohľadávky s tvrdením, že boli v omeškaní s dodaním diel. Nakoľko žalovaný videl reálnu možnosť nedokončenia diela ( veritelia odmietali dodať nevyhnutnú dokumentáciu k svojim dielam úpadcovi ) pristúpil k rokovaniam s veriteľmi úpadcu. Žalovaný výslovne uviedol, že k rokovaniam bol donútený postupom úpadcu. Úpadca pri rokovaniach o mimosúdnom riešení sporu so žalovaným požadoval za uznanie záväzkov dodávateľov voči úpadcovi vyplatenie sumy 18.800 EUR ( rozdiel medzi pohľadávkami ) a zbavenie sa zodpovednosti za omeškanie, vady a nedorobky. Žalovaný ústupky úpadcovi podmienil nahradením zádržného ( záruka za omeškanie, vady a nedorobky ) poskytnutím bankovej záruky. Žalovaný dôrazne poprel tvrdenie intervenienta, že vedel o ďalších nespokojných veriteľoch úpadcu, ktorí sa na neho mali obrátiť v snahe dosiahnuť plnenie priamo od žalovaného. Uviedol, že jedinými subjektami, ktoré sa na žalovaného obrátili priamo boli zúčastnení veritelia. O existencii ďalších veriteľov úpadcu sa žalovaný dozvedel až výrazne neskôr po podpise dohody. Podľa názoru žalovaného jediným dôvodom na uzatvorenie dohody zo strany úpadcu bola snaha dosiahnuť vyššie uvedené výhody. Poprel tvrdený ukracujúci charakter právneho úkonu zo strany úpadcu, kedy v prípade realizácie dohody by úpadca získal hotovosť, zbavil by sa pasív v zásadnej výške a povinnosti uhradiť zmluvné pokuty a náhrady škôd.

11. Žalovaný uviedol, že úpadca napriek dodatočne poskytnutej lehote na predloženie bankovej záruky túto nikdy nepredložil a preto žalovaný nikdy nevyplatil zádržné vo výške 18.800 EUR a nezbavil úpadcu povinnosti hradiť omeškanie, vady a nedorobky. Na základe tohto konania žalovaného úpadca písomne neuznal pohľadávky spoločností ENERGOTEAM, s.r.o., ŠARD ELEKTROMONTÁŽE, s.r.o., PROMONT, s.r.o. a Lexmed. Z tohto dôvodu sa žalovaný následne necítil viazaný dohodou v žiadnom rozsahu a preto následne ani neodkúpil všetky pohľadávky veriteľov voči úpadcovi ( neodkúpil pohľadávku spoločnosti PROMONT, s.r.o. ). Žalovaný uviedol, že k následnému odkúpeniu pohľadávok troch veriteľov úpadcu bol donútený konaním úpadcu z dôvodu, že práve tieto tri subjekty mali podklady rozhodujúce pre riadne ukončenie diela a jeho odovzdanie do užívania. Z toho dôvodu ich žalovaný následne odkúpil s rizikom, že nemal uznanie týchto záväzkov zo strany úpadcu. Uviedol však, že boli postúpené na základe samostatných právnych úkonov bez vzťahu k dohode.

12. Súd na návrh žalovaného realizoval v konaní výsluch svedka Ing. Igora Jančošeka, projekt manažéra žalovaného, ktorý uviedol, že na základe tlaku okolností pri konci projektu žalovaný na základe rokovaní uzatvoril dohodu o urovnaní a zaviazal sa odkúpiť štyri pohľadávky, pričom žalovaný ich odkúpenie podmienil nahradením pôvodných záruk za vady diel bankovou zárukou. K účinnosti dohody neprišlo, nakoľko úpadca nevedel poskytnúť uvedenú bankovú záruku. Potom subdodávatelia úpadcu tlačili na žalovaného, aby ich pohľadávky odkúpil na základe samostatných právnych úkonov pod hrozbou demontáže častí diela. Následne teda žalovaný pristúpil k odkúpeniu troch zo štyroch pohľadávok. Jednostranné započítanie odkúpených pohľadávok úpadca následne vehementne odmietal. Ako dôvod neodkúpenia štvrtej pohľadávky žalovaným svedok uviedol nedostatok finančných prostriedkov a závažné vady diela. Z toho dôvodu žalovaný pristúpil len k odkúpeniu pohľadávok, ktoré dávali záruku dokončenia diela.

13. Zo svedeckej výpovede štatutára úpadcu Ing. Juraja Lendu súd zistil, že podľa názoru svedka žalovaný vyplatil len toho, koho chcel napriek skutočnosti, že svedok dal do dohody všetkých subdodávateľov a cieľom dohody bolo cieľom úpadcu bol prenos pohľadávok na úpadcu. Svedok ďalej uviedol, že neodkúpenie pohľadávky spoločnosti PROMONT, s.r.o. bol podľa jeho názoru čistý podvod na úpadcu.

14. Zo svedeckej výpovede svedka Pavla Masnicu, štatutára spoločnosti PROMONT, s.r.o. súd zistil, že úpadca zostal spoločnosti PROMONT, s.r.o. dlžný sumu 576.000 EUR. Svedok uviedol, že u žalovaného podpísal dohodu o urovnaní a zmluvu o postúpení pohľadávky. Následne mal zmluvu o postúpení podpísať aj žalovaný vo Viedni avšak po týždni mu žalovaný oznámil, že oceľ zo stavby už nikto nezoberie a preto zmluvu nepodpíše. Následne mu žalovaný ponúkol odkúpenie jeho pohľadávky s podmienkou, že prevezme zodpovednosť za odstránenie vád celého diela za úpadcu, čo svedok vzhľadom na „sfušovaný“ charakter diela odmietol. Následne spoločnosť PROMONT, s.r.o. previedla svoju pohľadávku na intervenienta.

15. Z dožiadanej svedeckej výpovede svedka Vladimíra Šutaru, zástupcu spoločnosti ENERGOTEAM, s.r.o., ktorá na diele realizovala vzduchotechniku, kúrenie, plynoinštaláciu, klimatizáciu a vzduchotechniku súd zistil, že úpadca neuhradil ENERGOTEAM, s.r.o. celú odmenu za dielo. Potvrdil, že ENERGOTEAM, s.r.o. postúpil svoju pohľadávku voči úpadcovi na žalovaného, ktorú postúpil so zľavou. Úpadca podpis uznania záväzku v prevádzanom rozsahu podmieňoval poskytnutím zľavy v dosť vysokej výške. Potvrdil tiež vyplatenie ceny za postúpenie. Podľa svedka bola strata po realizácii postúpenia vo výške 7.000.000 Sk. Svedok uviedol, že v rozhodnom čase nekomunikoval s úpadcom z dôvodu zlých vzťahov.

16. Podľa ust. § 57, ods. 1, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

17. Podľa ust. § 58, ods. 1 právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

18. Podľa ust. § 58, ods. 3 odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

19. Podľa ust. § 60, ods. 1 odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

20. Podľa ust. § 60, ods. 2 ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

21. Podľa ust. § 60, ods. 3 odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

22. Podľa ust. § 62, ods. 1 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

23. Podľa ust. § 63, ods. 1 ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

24. Podľa ust. § 191, ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

25. Podľa ust. § 218, ods. 1 obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

26. Súd teda na základe vyjadrení strán sporu ako spornú konštatoval skutočnosť, či dohoda o urovnaní nadobudla účinnosť a či sa žalovaný a úpadca riadili pri svojom ďalšom konaní jej ustanoveniami, či bolo na jej základe realizované započítanie v tvrdenom rozsahu a či ju teda možno ako úkon úpadcu napadnúť neúčinnosťou.

27. Podľa vyjadrenia strán sporu žalovaný nie je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ZKR.

28. Podľa ust. § 58, ods. 1 právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Základnou podmienkou úspešnosti žaloby na určenie neúčinnosti právnych úkonov v zmysle ust. § 58 je existencia právneho úkonu dlžníka. Zo žalobného návrhu súd zistil, že žalobca neúčinnosťou napáda právny úkon - dohodu o urovnaní zo dňa 13.5.2009 a následné vzájomné započítanie pohľadávok žalovaného a úpadcu v zmysle uzatvorenej dohody

29. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že predmetná dohoda o urovnaní zo dňa 13.5.2009 nikdy nenadobudla účinnosť a preto na jej základe nemohlo byť realizované ani následné vzájomné započítanie pohľadávok ( druhý výrok žaloby ).

30. Súd uvedený právny názor ustálil na základe skutočností, že dohodnutou podmienkou nadobudnutia účinnosti dohody bolo poskytnutie bankovej záruky ( ako náhrady za zádržné ), ktorá podľa vyjadrenia žalovaného nebola nikdy financujúcou bankou úpadcu poskytnutá ( a žalobca nepreukázal opak ). Súčasne nebola úpadcom splnená ani druhá podmienka nadobudnutia účinnosti dohody a to predloženie písomných uznaní všetkých štyroch záväzkov úpadcu. Z uvedeného dôvodu je následný postup žalovaného, ktorý tým, že nemal kryté nároky na vady, omeškanie a nedorobky v prípade štyroch záväzkov úpadcu a dohoda pre neho stratila ekonomický význam vstúpil do samostatných rokovaní s tromi veriteľmi úpadcu, každého z nich zaviazal samostatne si zabezpečiť písomné uznanie jeho záväzku úpadcom ( veriteľ ENERGOTEAM, s.r.o. ho „vymenil“ za zľavu ) a po splnení podmienok ( napr. poskytnutí samostatnej bankovej záruky ) uzatvoril s veriteľom samostatnú zmluvu o postúpení. Práve skutočnosť, že úpadca uznanie pohľadávky ENERGOTEAM, s.r.o. nerealizoval ako povinnosť určenú dohodou ale podmienil ho poskytnutím dodatočnej zľavy na základe jednostrannej požiadavky voči ENERGOTEAM, s.r.o. je dôkazom toho, že toto konanie nebolo výsledkom plnenia podmienok z dohody ale konaním úplne mimo rámec dohody.

31. Je nesporné, že tieto samostatné zmluvy o postúpení pohľadávky veriteľa voči úpadcovi nie sú právnymi úkonmi úpadcu a teda nie je možné postihnúť ich neúčinnosťou v zmysle ustanovení ZKR.

32. Uvedené závery súdu preukazuje aj skutočnosť, že k započítaniu nadobudnutých pohľadávok žalovaného voči pohľadávkam úpadcu nedošlo tak ako predpokladala dohoda o urovnaní - vzájomným započítaním ( ďalšia z podmienok nadobudnutia účinnosti dohody ) ale jednostranným úkonom žalovaného ( za odporu úpadcu ).

33. Súd teda z vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca sa žalobou domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - dohody o urovnaní zo dňa 13.5.2009, ktorý nikdy nenadobudol účinnosť a žiadna zo strán dohody neplnila svoje záväzky z nej ani si neuplatnila práva z dohody vyplývajúce. Je tiež nesporné, že žalobca sa v druhom výroku domáha určenia neúčinnosti započítania pohľadávok na základe dohody, ktoré tiež nebolo realizované v zmysle dohody. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení podľa žaloby. Súd má za preukázané, že k postúpeniu pohľadávok a k následnému započítaní pohľadávok medzi žalovaným a úpadcom prišlo na základe samostatných úkonov žalovaného a veriteľov a následne jednostranného úkonu započítania žalovaného a nie na základe dohody o urovnaní ( ako úkonu úpadcu postihnuteľného neúčinnosťou podľa ).

34. Sám intervenient vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.4.2018 uviedol, že po podpise dohody žalovaný ako aj úpadca nerešpektovali podmienky dohodnuté v dohode a tým nedošlo k nadobudnutiu jej účinnosti. Intervenient označil ich konanie za zámerné avšak toto svoje tvrdenie nepreukázal.

35. Úpadok úpadcu v rozhodnom čase žalobca preukázal existenciou prihlásených pohľadávok veriteľov so splatnosťou skôr než 13.5.2009.

36. Včasnosť podania žaloby mal súd za preukázanú na základe ustanovenia § 60, ods. 3 a skutočnosti, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený 1.7.2013 a dohoda uzatvorená 13.5.2009.

37. Podľa ust. § 60 je možné úspešne odporovať ukracujúcim právnym úkonom úpadcu, ktorými ukrátil svojich veriteľov v lehote piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Pri osobách, ktoré nie sú spriaznenou osobou úpadcu je nevyhnutných predpokladom preukázať ukracujúci charakter právneho úkonu a súčasne vedomosť tretej osoby o úmysle úpadcu ukrátiť veriteľov.

38. Súd teda konštatoval, že neboli splnené predpoklady ukracujúceho úkonu v zmysle ust. § 60 tým, že k postúpeniu pohľadávok veriteľov na žalovaného a k započítaniu prišlo na základe úkonov, ktoré nie sú úkonmi úpadcu a teda nie sú napadnuteľné neúčinnosťou v zmysle ust. § 58 ZKR. V zmysle uvedeného sa teda žalobca žalobou domáhala určenie neúčinnosti úkonu, ktorý nikdy nenadobudol účinnosť a teda nemohol byť spôsobilý krátiť budúcu konkurznú podstatu úpadcu a teda neboli splnené podmienky určenia jeho neúčinnosti v zmysle ustanovení ZKR. Z rovnakého dôvodu nemohlo na základe právneho úkonu, ktorý nenadobudol účinnosť prísť k započítaniu v zmysle uzatvorenej dohody. Z dôvodu, že nebolo možné určiť neúčinnosť dohody v zmysle ustanovení dohody a teda ani určenia neúčinnosti započítania v zmysle dohody nebolo možné žalobcovi priznať ani právo na vydanie sumy vo výške 1.972.235,49 EUR na základe určenej neúčinnosti dohody a započítania.

39. Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal dôvodnosť žiadneho zo svojich tvrdení a nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neúčinnosti právnych úkonov a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

40. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a nepreukázal dôvodnosť žaloby a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

41. Súd rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa 3.7.2018 v ospravedlnenej neprítomnosti intervenienta.

42. Podľa ust. § 255, ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa ust. § 255, ods.2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa ust. § 262, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Podľa ust. § 263, ods. 1 ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

46. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR.

47. Žalovaný si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania. Súd konštatoval plný úspech žalovaného a preto mu priznal plný nárok na náhradu trov konania.

48. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.