Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50Pc-7-2017.pdf
PDF · 82.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-50Pc/7/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou v právnej veci navrhovateľa K. R., nar. XX.XX.XXXX, pobyt hlásený L. J., proti povinnej R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, L. nad L., o určenie výživného na manžela takto
rozhodol:
I. Návrh sa z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.03.2017 sa navrhovateľ domáhal na povinnej ako jeho manželke platenia manželského výživného. Návrh odôvodnil tým, že jeho sociálna situácia je veľmi zlá, nepoberá žiadne dávky ani dôchodok a nemá finančné prostriedky na bývanie. Bol bezdomovcom, žiadnu stabilnú prácu si nenašiel, zaradil sa do evidencie nezamestnaných a začína si vybavovať dávku v hmotnej núdzi na ÚPSVaR. Od 22.10.2016 je Inštitúte Krista Veľkňaza v Žákovciach. Navrhovateľ k návrhu doložil kópie potvrdenia o pobyte, kontrolného preukazu, sobášneho listu, rodných listov troch spoločných maloletých detí
2.
Povinná sa na výzvu súdu k návrhu vyjadrila a v podaní doručenom súdu dňa 05.09.2017 uviedla, že vychováva tri maloleté školopovinné deti, prácu nemá, žije so svojou matkou v L. nad L., manžel jej cca. od roku 2012 na deti neprispieva a navyše má spoločné záväzky voči VÚB, a.s.. Konajúci súd ju v nadväznosti na jej podanie vyzval, aby do konania predložila listinné dôkaz preukazujúce, že je nezamestnaná z ÚPSVaR posledných 12 príp. 18 mesiacov a špecifikovala výšku nákladov spojených s výchovou a výživou maloletých za jednotlivé mesiace spolu s výškou nákladov spojených s chodom domácnosti, nájmu, stravy, liekov a pod.. Na výzvu súdu neodpovedala ani z adresy zistenej lustráciou súdu.
3.
Súd vyzval navrhovateľa, aby do konania doložil overené kópie listín, ktoré predložil spolu s návrhom. Na výzvu súdu navrhovateľ nereagoval.
4.
Súd nariadil vo veci pojednávanie na 03.07.2018. Navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd v súlade s ust. § 180 CSP pojednával v neprítomností navrhovateľa. Povinná platiť výživné sa pojednávania zúčastnila, uviedla, že náklady na každé dieťa sú cca. 150 Eur mesačne, bola dlhodobo nezamestnaná, nepoberala žiadne podpory, jedine prídavky na deti vo výške
cca. 70 Eur mesačne na všetky deti, príjmy vykrývala občasnými brigádami, býva u matky, ktorá jej so všetkým pomáha, nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok. Dňa 04.06.2018 nastúpila do zamestnania, kde jej príjem brutto je cca. 650 Eur. Navrhovateľ opustil ich spoločnú domácnosť približne v roku 2012, na deti jej neprispieval a ani neprispieva, neplatí výživné, naopak, keď sa ozve pýta peniaze, avšak odporkyňa s ním odmieta akýkoľvek kontakt.
5.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, originálom sobášneho listu a rodných listov detí vyžiadaného súdom, emailovým a telefonickým dopytom na Inštitút Krista veľkňaza vo veci pobytu navrhovateľa a lustráciou Regob, lustráciou povinnej platiť výživné vo veci jej aktuálneho pobytu, lustráciou matriky mesta V. vo veci sobášneho listu a rodných listov, ÚPSVaR Partizánske-pracovisko Bánovce nad Bebravou, lustráciou Sociálnej poisťovne navrhovateľa, lustráciou Sociálnej poisťovne povinnej platiť výživné, lustráciou ÚPSVaR detašované pracovisko Bratislava V, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav veci:
6.
Konajúci súd zistil zo sobášneho listu a rodných listov detí, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva sa narodili tri deti K. R., nar. XX.XX.XXXX, C. R., nar. XX.XX.XXXX, F. R., nar. XX.XX.XXXX. Z podaní navrhovateľa, povinnej platiť výživné súd zistil, že manželstvo navrhovateľa a povinnej platiť výživné je viac ako X rokov nefunkčné, spolu nežijú a nehospodária, rozišli sa kvôli pretrvávajúcim nezhodám. Z lustrácie R. poisťovne navrhovateľa vyplynulo, že nepoberá dávky dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia a ani poistenie v nezamestnanosti. Z odpovedi R. poisťovne súd zistil, že navrhovateľ bol vedený v databáze R. poisťovne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bez nároku na dávku v nezamestnanosti, od poslednej evidencie nebol a nie je vedený v ich databáze ako žiadateľ ani ako poberateľ dávky v nezamestnanosti a ani mu nebola žiadna vyplácaná, posledná registrácia nemocenského poistenia navrhovateľa ako zamestnanca skončila dňa XX.XX.XXXX u zamestnávateľa R. CLU. s.r.o.. Z odpovedi ÚPSVaR Bratislava súd zistil, že navrhovateľ nepoberá žiadnu štátnu dávku a nie je v evidencii ako uchádzač o zamestnanie, z poslednej evidencie od 14.12.2016 do 20.09.2017 bol vyradený z dôvodu nespolupráce zo strany navrhovateľa. Z lustrácie MV SR vyplynulo, že navrhovateľ má hlásený pobyt bezdomovca L. - J.. Z telefonického kontaktu s A. F. veľkňaza vyplynulo, že navrhovateľ sa tam nezdržiava, zariadenie opustil dňa 17.07.2017 s informáciou, že by mal ísť pracovať do zahraničia, ďalšie skutočnosti nie sú im známe. Z lustrácie Sociálnej poisťovne povinnej platiť výživné vyplynulo, že nepoberá dávky dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia a ani poistenie v nezamestnanosti, a z odpovedi Sociálnej poisťovne vyplynulo, že povinná platiť výživné bola v evidencii žiadateľov o dávku v nezamestnanosti od 01.02.2013 do 30.06.2013, dávka jej nebola priznaná nakoľko nespĺňala podmienky na jej priznanie, v súčasnosti nie je zamestnaná. Z odpovedi ÚPSVaR Partizánske, pracovisko L. nad L. súd zistil, že povinná platiť výživné nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 01.07.2013 a je poberateľkou len prídavku na tri deti od 01.04.2008 v sume 71 Eur mesačne. Z jej vyjadrenia vyplynulo, že sa stará o tri maloleté toho času školopovinné deti.
7.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
8.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
9.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
11.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
12.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13.
Podľa § 31 CMP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
14.
Podľa § 156 CMP účastníkom konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je povinná platiť výživné.
15.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu existenciu manželstva. Manželstvo predpokladá rovnakú životnú úroveň oboch manželov, ktorej dosiahnutie je v prípade absencie plnenia zo strany jedného z manželov realizované aj prostredníctvom určenia výživného súdom na návrh ktoréhokoľvek manžela. Pri určení výživného medzi manželmi súd musí dbať na to, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Vo všeobecnosti pri určení výživného prihliada na odôvodnené potreby oprávneného vyplývajúce napríklad z jeho veku, zdravotného stavu, vzdelania, príjmov a pod., ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a to do tej miery, aby plnenie výživného neohrozilo uspokojovanie jeho základných životných potrieb, to všetko pri zachovaní relatívnej rovnosti životnej úrovne oboch manželov.
16.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky, aby súd mohol určiť vyživovaciu povinnosť povinnej platiť výživné a preto návrh navrhovateľa podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine zamietol, lebo pomery povinnej ako jeho manželky nie sú také, že by umožňovali platenie výživného navrhovateľovi. Manželia spolu nežijú minimálne od roku 2012, nemajú spoločnú domácnosť, každý jeden uspokojuje svoje potreby sám, navzájom si nepomáhajú a spoločne nehospodária. Preto určenie manželského výživného v prospech navrhovateľa, za tohto stavu by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože navrhovateľ neposkytuje manželke žiadnu pomoc a nevedie s ňou spoločnú domácnosť, nestará sa o ich tri spoločné maloleté deti, ktoré sú toho času školopovinné, preto nemôže žiadať od nej, aby mu prispievala na jeho výživu ako manželka. Súd v tejto súvislosti podotýka, že výživné na deti má prednosť pred akoukoľvek vyživovacou povinnosťou. Navyše z lustrácie navrhovateľa vyplýva, že nepoberá dávky dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia a ani poistenie v nezamestnanosti. Povinná platiť výživné je síce zamestnaná, ale až od 04.06.2018 so mzdou vo výške 650 Eur brutto mesačne, avšak má náklady súvisiace s riadnym bývaním spolu s energiami, so zabezpečením výchovy a výživy troch maloletých detí, ktoré sú deťmi navrhovateľa, ktorý na ne neprispieva a táto situácia jej nedovoľuje a v žiadnom prípade neumožňuje, aby platila manželské výživné navrhovateľovi.
17.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.