Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/225/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu I. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom O. záhradami XX, XXX XX X. nad D., proti žalovanému L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom F. XX, J. 02 Z., o zaplatenie 5.891,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 12C/258/2001-443 zo dňa 27. októbra 2016 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní istinu 5.891,57 eur s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 23.06.1999 do zaplatenia (prvý výrok) m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 5.891,57 eur spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne z istiny 5.891,57 eur od 23.06.1999 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet postupníka C.. U. M., bytom G. č. XXX, vedený v F. sporiteľni, a. s., V., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

II. Odvolanie voči výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol (druhý výrok) o d m i e t a.

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

IV. Žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“ resp. „súd“) rozsudkom zo dňa 27. októbra 2016 (v poradí druhým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní istinu 5.891,57 eur s úrokom z omeškania 17,6% ročne od 23.06.1999 do zaplatenia (prvý výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu (tretí výrok).

1.1. Z dôvodov rozsudku okresného súdu vyplýva, že predmetom konania bolo zaplatenie čiastky 177.489,60 Sk (5.891,57 eur) s 18% úrokom z omeškania od 23.06.1999 do zaplatenia a náhradou trov konania žalovaným žalobcovi (označenému ako I. P. - V., X. nad D. č. XX, XXX XX Z., C.: XXX XX XXX), ktorý podľa žaloby na základe ústnej zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným zhotovil, dodal a zrealizoval do 30.04.1999 na rodinnom dvojdome žalovaného v Z. na ul. F. č. XX drevený krov v zmysle projektu Ing. Záreckého. Vykonané práce žalovaný prevzal osobne s tým, že ich uhradí v prevádzke žalobcu v hotovosti oproti vystavenej faktúre. Žalovaný sa do prevádzky dostavil, ale úhradu nepreviedol, lebo neuznal celkovú výšku fakturovanej sumy bez uvedenia, ktoré konkrétne položky v rozpočte pokladá

za neprimerané. Žalobca preto žalovanému dňa 09.06.1999 zaslal doporučene faktúru č. XXXXXX zo dňa 08.06.1999 na sumu 177.489,60 Sk so 6% DPH, majúcu náležitosti daňového dokladu, splatnú 22.06.1999. Jej prílohou bol krycí list rozpočtu v počte štyroch listov. Rozpočtový list nákladov bol spracovaný v súlade s projektom, ktorý žalovaný dodal ako súčasť dokumentácie k realizácii stavby. Rozpočet vykonaných prác tvorí neoddeliteľnú súčasť faktúry. Žalovaný sa nevyjadril k faktúre ani k dvom písomným výzvam žalobcu zo dňa 16.03.2000 a 19.06.2000. Dňa 10.11.2000 vtedajší právny zástupca žalobcu previedol opakovanú výzvu na úhradu pohľadávky.

1.1.1. Na pojednávaní dňa 29.09.2016 žalobca navrhol, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku na účet C.. U. M., ktorej bola pohľadávka postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2008. Žalobca bol v zmysle tejto zmluvy podľa § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka požiadaný, aby postúpený nárok vymáhal sám vo svojom mene na jej účet. Oznámenie postúpenia pohľadávky bolo viazané na pokyn postupníka; žalobca pokyn na oznámenie o postúpení pohľadávky dostal dňa 27.10.2014.

1.2. Žalovaný vo vyjadrení navrhol zamietnutie žaloby, nakoľko nie je možné zistiť, kedy došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, čo bolo jej obsahom, aké práce žalobca pre žalovaného vykonal, v akej lehote a za akú odmenu, či odmena bola dojednaná, v akej výške, akou formou mala byť uhradená. Nie je jasné, kedy a aké práce boli vykonané, či a aký materiál bol dodaný na tieto práce, kto materiál a práce preberal.

1.3. Okresný súd po vykonaní dokazovania vypočutím strán sporu a svedkov, obsahom faktúry č. XXXXXX/X zo dňa 08.06.1999, krycím listom rozpočtu z toho istého dňa, položkovým rozpisom nákladov zo dňa 08.06.1999, listom U.. U. B. L. M., objednávkou zo dňa 07/1998, výdajkou, prevodkou C.. R. G. č. XX/XX/XX, XX/XX/XX, faktúrou C.. R. G. č. XX/XX, príjmovým pokladničným dokladom C.. R. G. zo dňa 17.07.1998 a výdavkovým pokladničným dokladom č. XXX žalobcu zo dňa 17.07.1998 a pokladničným lístkom V. zo dňa 05.08.1998 rozsudkom zo dňa 25.06.2009 č. k. 12C/258/2001-137 (v poradí prvým) žalobu zamietol.

1.4. Krajský súd v Banskej Bystrici v odvolacom konaní uznesením č. k. 12Co/62/10-175 zo dňa 05. mája 2010 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah na základe objednávky žalovaného, v ktorom mal žalobca pre objednávateľa zhotoviť krov na rodinnom dome podľa projektu Ing. Záreckého, ktorý mu za tým účelom žalovaný dodal. Súčasťou projektovej dokumentácie krovu nebola cena, resp. rozpočet. Žalobca preukázal, že na základe dohody so žalovaným nechal vyhotoviť výkazy reziva, potrebného na realizáciu krovu a zabezpečil dodávky materiálu. Je nepochybné, že pri ústnom dojednaní podmienok zmluvy bola dohodnutá aj cena diela. Z doteraz zisteného stavu vyplýva, že cena stanovená žalobcom sumou 150.000, - Sk nebola pevná a obe zmluvné strany si toho boli vedomé. So vzájomným súhlasom časť prác i materiálu na zhotovenie krovu dodal objednávateľ. Krajský súd konštatoval, že stavbu krovu na rodinnom dome možno podľa okolností považovať za rozsiahlejšie dielo, ktoré neumožňuje určiť cenu pevnou sumou alebo odhadom. Strany sporu sa podľa toho aj správali. Žalovaný si pri uzavretí zmluvy nevyhradil ďalšie podmienky, ktoré by považoval za rozhodujúce pri výbere dodávateľa diela a žalobcovi realizovať dielo umožnil. Ani zhotoviteľ v priebehu realizácie nenamietal, že objednávateľ sa čiastočne sám podieľal na vykonávaní prác a dodávkach materiálu. Po uzavretí ústnej dohody žalobca predložil rozpočet diela, čo nemení dohodu strán o tom, že cena za dielo mala byť zaplatená po jeho vykonaní. Cena diela sa stala spornou až po vykonaní diela, k čomu prispeli obaja účastníci zmluvy tým, že ku skutočnostiam, ovplyvňujúcim konečnú cenu za dielo pristupovali a interpretovali ich rozdielne. Odvolací súd zdôraznil, že cena diela nie je cena réžie ani cena dodávok materiálu a prác subdodávateľov a cena kúpeného a použitého materiálu.

1.4.1. Podľa odvolacieho súdu, pokiaľ sa nepreukáže opak, je zrejmé, že žalobca zabezpečoval realizáciu diela v rámci svojich podnikateľských činností a v súlade s § 633 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) dielo vykonával na vlastnú zodpovednosť.

1.4.2. Odvolací súd uviedol, že z okolnosti prípadu vyplýva, že pokiaľ za spoluvlastníkov jednal žalovaný, žalobca ho dôvodne považoval za zmluvného partnera a predpokladal, že mal od ostatných spoluvlastníkov súhlas. To isté platí aj pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil žalovaný, lebo záväzok zo zmluvy o dielo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

1.4.3. Odvolací súd poukázal na niektoré svedecké výpovede. Svedok P. G. potvrdil, že žalovaný doniesol projekty domu, podľa ktorých žalobca vypracoval výkaz o rezive na krov, rozpis materiálu a ocenenie prác. Svedok C.. G. potvrdil, že pre žalobcu zabezpečoval drevo na krov. Z účtovných dokladov vyplýva, že dodanie reziva pre žalobcu bezprostredne predchádzalo jeho dovezeniu na stavbu žalovaného. Žalobca zabezpečil žeriav, ktorý drevo zložil. Svedok X. potvrdil, že materiál na stavbu krovu priviezol žalobca a keď svedok pracoval u žalobcu, urobil krov nahrubo, potom to chodil dorábať. Odvolací súd konštatoval, že okresný súd nedostatočne vypočul a vyhodnotil výpoveď, čo svedok rozumel pod rozsahom prác „nahrubo“ a čo „dorábal“, aj keď si neviedol o prácach záznamy. Svedok T. potvrdil, že krov robili z dovezeného dreva a nátery vykonali pracovníci, ktorí postavili krov. Svedok Kolena uviedol, že pre žalobcu robil krov - strechu, väzbu, pomúrnice, rohy, hrubú stavbu krovu, vikiere. Rozpory, ktoré okresný súd konštatoval vo výpovediach žalobcu a svedkov nie sú podľa odvolacieho súdu pre posúdenie veci podstatné; nepresnosti vo vyjadrení svedkov mohol spôsobiť aj odstup času.

1.4.4. Za predčasný označil odvolací súd záver okresného súdu o nevykonaní náteru. Bolo treba odborné vyjadrenie o tom, na akú plochu krovu sa žalobcom zakúpený náter dal použiť. Ak bola na pokladničnom doklade uvedená farba, ktorej použitie bolo vylúčené, treba najskôr takto tvrdenú skutočnosť zistiť, až potom zohľadniť v rozhodnutí.

1.4.5. Žalovaný ničím nepreukázal, že so zhotovením diela prostredníctvom žalobcu od začiatku nesúhlasil, alebo že mal dôvod na odstúpenie od zmluvy, ktorý žalobcovi riadne a včas oznámil. Z dovtedajšieho priebehu konania vyplynulo, že žalovaný dohodnuté plnenie od žalobcu prijal. K nezhodám o cene došlo až potom, ako žalobca po predbežnom odhade ceny diela vyhotovil rozpočet diela a fakturoval sumu, s ktorou žalovaný nesúhlasil. Nesúhlas so spôsobom a obsahom fakturácie neumožňuje bez ďalšieho urobiť konečný záver, že k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo vzhľadom na ostatné skutkové okolnosti, vyplývajúce zo súdneho spisu, vyjadrenia strán sporu a vypočutých svedkov. Pokiaľ je cena diela sporná, je namieste použiť cenu obvyklú v čase a mieste realizácie diela. Súd prvej inštancie bude musieť za tým účelom vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré si vyžiada odborné posúdenie a pribratie znalca.

1.4.6. Z obsahu súdneho spisu a dosiaľ zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca vykonal na krove len časť prác. Bude potrebné vykonať ďalšie vyhodnotenie protichodných tvrdení sporových strán. Ak žalovaný žalobcu zo stavby vyhodil, ale predtým prijal plnenie čo aj konkludentne, mal sám vyvinúť primerané úsilie na uzavretie vzájomného vzťahu, vyžiadať si vyúčtovanie.

1.4.7. Správanie sa účastníkov právneho vzťahu a výpovede svedkov nasvedčujú tomu, že zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá. Pretože nedošlo k realizácii pôvodne dohodnutých prác a sú pochybnosti o rozsahu, v akom zhotoviteľ dielo realizoval, potom platí cena primeraná. Povinnosťou súdu bude jej určenie s prihliadnutím na vykonané dôkazy, výpovede svedkov a dôkaz znaleckým posudkom, ktorý okresný súd zabezpečí.

1.4.8. Napokon odvolací súd uviedol, že z doterajšieho dokazovania vyplýva, že žalovaný žalobcovi nedal zrozumiteľne najavo, že medzi nimi nevznikol právny vzťah, ktorý treba vyrovnať. Z ústnych a písomných vyjadrení žalovaného vyplýva, že požadovanú cenu diela pred súdom čiastočne uznal vo výške 2.606,45 eur (78.522,- Sk) - ide o výpočet pozostávajúci z prác a materiálu, dodaného na stavbu krovu. Žalovaný uznaním dlhu vo výške 2.606,45 eur (78.522,- Sk) pred súdom založil vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v dobe uznania existoval. Okresný súd bude musieť posúdiť, či nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo resp. jej časti aj konkludentným spôsobom.

1.5. Žalobca vo svojich výpovediach pred súdom prvej inštancie uviedol, že prvýkrát ho v júni 1998 navštívil vo firme žalovaný aj s manželkou. Asi na druhý deň doniesol žalovaný projekt a o pár dní prišiel do firmy a dohodli sa, že cena bude cca 150.000,- Sk plus DPH, pričom rozdiel sa po realizácii nemôže líšiť viac ako 10 % s tým, že po ukončení prác tieto budú ocenené cenníkom RPS. Písomná ponuka sa nedávala, bol vyhotovený rozpočet. Bola dohodnutá cena cca 150.000,- Sk, keď dodali rezivo niekedy koncom júla alebo začiatkom augusta 1998. Termín bol dohodnutý v mesiaci august 1998 a myslí, že stavba bola ukončená 10. až 12.08.1998. Zmluva bola uzatvorená ústnou formou v júli 1998. Previedli postavenie krovu, základnú konštrukciu a vikiery, ktoré podbili. Na podbitie použili laty, ktoré netvorili rezivo, ktoré kupovali na krov. Práce previedli podľa projektovej dokumentácie. Dali

si spracovať výkaz výmer, lebo k projektu dodaný nebol. Keď doniesli drevo, majstra T. požiadali o vykonanie protiplesňového a protipožiarneho náteru. Nátery prevádzali pracovníci na zemi, preukazujú ich nákup a dajú sa preukázať rozborom. Pri uzatváraní zmluvy bola prítomná ekonómka C.. M. a p. G.; nevie, či ešte niekto ďalší. Prvú cenu odhadom určili sami, on s ekonómkou, ostatné vrátane rozpočtu urobil pán M.. Rozpočet predložil žalovanému, je pripnutý k faktúre. Krycí list rozpočtu, rekapitulácia stavebných prác a položkový rozpis nákladov pripojený k faktúre je rozpočet, ktorý urobil p. M. po vykonaní diela. Faktúru žalobca vedie v účtovníctve, odviedol z nej DPH. Materiál, ktorý dodali na stavbu, presne sedí s tým, čo zrealizovali, okrem strateného. V cene je účtovaná len dodávka lát, nie je aj montáž. Žalovaný hovoril, že laty mu bude nabíjať niekto iný. Krov sa zrealizoval, vyfakturovali to, čo urobili. Potom sa začali dohadovať o cene, prišiel žalovaný, že cena je vysoká. Dôvodom pre oneskorené vystavenie faktúry bol fakt, že sa so žalovaným a jeho manželkou nevedeli dohodnúť na zaplatení, nie na cene. Dohodli sa, že im vystavia faktúru v deň, keď prídu zaplatiť. Záručný list žalovanému nevystavil. Prevzatie materiálu - dreva nebolo nikým potvrdené, ani to nie je treba. Dodací list vystavil pán G., žalobca ho nepodpisoval, podpísal mu objednávku a zaplatil faktúru.

1.6. Žalovaný vo výpovedi a v písomnom vyjadrení zo dňa 25.07.2006 poprel, že medzi ním a žalobcom, prípadne jeho pracovníkmi došlo k rokovaniu vo firme žalobcu. V júli 1998 o firme žalobcu nevedel, myslel si, že patrí k firme Tatrastrecha. So žalobcom sa pred vykonaním prác stretol osobne len raz 16.07.1998 na stavbe rodinného dvojdomu v prítomnosti svojej manželky. Druhýkrát sa osobne stretli obaja so žalobcom 17.12.1998 v jeho firme, aby uhradili cenu dodaného materiálu a vykonaných prác. Z vtedy obdržaného krycieho listu sa dozvedeli názov žalobcu. Dňa 05.08.1998 pracovníci žalobcu doviezli materiál, zložili ho a zahájili práce na krove. Písomne neprevzali žiadny materiál, dodací list im žalobca nepredložil vtedy ani neskôr. C.. T. bol niekoľkokrát na stavbe, nekontroloval prácu robotníkov, ale premiestňoval materiál zložený u nich na iné stavby. Žalobcu žalovaný nepožiadal o vykonanie náterov. Nejaké náterové látky doniesli pracovníci žalobcu spolu s drevom dňa 05.08.1998, avšak tieto neskôr odviezol C.. T.. Po odchode robotníkov žalobcu žiadali viackrát o vystavenie faktúry za dodaný materiál a vykonané práce. Podklady pre vyúčtovanie - projekt rodinného domu prevzal pán M. dňa 14.09.1998. Žalovaný veril, že žalobca vyúčtuje len materiál a práce, ktoré skutočne dodal a vykonal, vyfakturoval si však všetok materiál na krove a všetky práce, potrebné na zhotovenie krovu na celý dvojdom. Žalobca im odovzdal faktúru na sumu 177.489,60 Sk. V tvrdeniach žalobcu sú rozpory ohľadne termínu vykonania prác. Objednávka je neočíslovaná, bez dátumu a pečiatky, jedna výdajka je bez dátumu, druhá s dátumom 13.07.1998; žalobca sa prvýkrát kontaktoval so žalovaným 16.07.1998 a materiál bol objednávaný pre pána M.. Príjmový aj výdavkový doklad sú vystavené 17.07.1998 a žalobca bol prvýkrát na stavbe 16.07.1998. Pracovníci žalobcu vykonali len časť prác na krove, len časť použitého materiálu bola dodaná žalobcom. Vyhotovili základ skeletu krovu. Prvý vikier zostrojili zle, preto ich poslal preč už po predchádzajúcich chybách.

1.6.1. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 7.11.2014 potvrdil, že dňa 29.10.2014 bolo žalovanému doručené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2008 a postúpenie pohľadávky zo dňa 30.12.2008. Predpokladá, že ide o antidatované postúpenie pohľadávok, keďže Ing. Kolejáková bola v r. 2011 vypočutá a nezmienila sa o postúpení pohľadávky. Žalovaný sa totiž dostal do konkurzu.

1.7. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v rozsudku (v poradí druhom) uviedol, že podľa listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného 20.11.1995 pre kat. úz. Z. sú vlastníkmi parcely č. XXXX/X-zastavané plochy vo výmere XX m2, parcely č. XXXX/X-zastavané plochy vo výmere XXX mX, parcely č. XXXX- záhrady vo výmere XXX m2 a rodinného domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele XXXX/X L. M. a U., rod. B., L.. v 1 podiele, X. F. a R., rod. L. v podiele X/X a Y. L. v podiele 1/4. Z faktúry č. XXXXXX/ X vystavenej dňa 08.06.1999 vyplýva, že zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené 30.04.1999; fakturované boli práce vykonané na rodinnom dome na F. ulici v Z. podľa priloženého rozpočtu, pričom cena bola 167.443,- Sk, DPH 6% 10.046,60 Sk a celková fakturovaná suma 177.489,60 Sk. Faktúra bola zaslaná 09.06.1999. Žalobca zaslal žalovanému 16.03.2000 upomienku, v ktorej žiadal zaplatiť faktúru do 14 dní a dňa 19.06.2000 žiadal o úhradu faktúry do 10 dní. Žalobca je platiteľom DPH od 01.02.1993. Z krycieho listu rozpočtu zo dňa 08.06.1999 vyplýva iba jedna položka rozpočtových nákladov, a to PSV celkom 167.443,- Sk ako vedľajšie rozpočtové náklady, pri obstaraní materiálu je uvedená 0. V rekapitulácii stavebných dielov zo dňa 08.06.1999 sú uvedené tesárske konštrukcie 158.490,11 a nátery 8.952,98. Z položkového rozpisu nákladov zo dňa 08.06.1999 vyplývajú tesárske konštrukcie; uvedené sú práce aj materiál, pričom pri rezive SM - JD prkna je uvedené „dodávka bola na aké množstvo?“ a pod

položkou rezivo SM/JD laty, krov je uvedené „dodávka krovových latí, aká bola dohoda?“. Dodávateľ D. M. faktúrou č. X/XX odberateľovi I. P. fakturoval za práce v mesiaci august za odpracovaných 235 hodín sumu 21.150,- Sk. Faktúrou č. X/XX dodávateľ L. U. odberateľovi I. P. - V. fakturoval za vykonané práce na stavbách odberateľa v roku 1998 213.892,50 Sk. V písomnom znaleckom posudku č. 118/2014 zo dňa 23.06.2014 súdny znalec z odboru stavebníctvo, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností a hodnoty stavebných prác C.. R. I. uviedol, že na stavbu krovu rodinného dvojdomu na F. ulici v Trnave bolo potrebných 7,247 m3 reziva z mäkkého dreva, použité bolo nové drevo. Cena prác v cenovej úrovni r. 1999 bola 4.670,15 eur bez DPH, 4.950,36 eur s DPH 6%. Žalobca materiál na výstavbu krovu neošetroval. K otázke, koľko pracovníkov je schopných postaviť takýto krov za 5 dní sa znalec nevedel vyjadriť. Uviedol, že cena zistená v rozpočte je vrátane ceny za prácu, kde je uvedený objem práce prerátaný na pracovníka a jeho časový fond. Na otázku, či zodpovedá materiál uvedený vo výdajke výkazu materiálu potrebného na zhotovenie diela (podľa projektovej dokumentácie) a aká bola jeho priemerná cena v čase a mieste zhotovenia diela súdny znalec odpovedal, že objem materiálu uvedený v dodacích listoch nezodpovedá objemu materiálu potrebného na výstavbu krovu. Použitý bol menší objem dreva. Napokon mal súdny znalec určiť priemernú cenu diela v čase (august 1999) a mieste (Z., F. ulica) jeho zhotovenia, k čomu uviedol, že cena stavebných prác v danom čase a území bola 4.670,15 eur bez DPH a 4.950,36 eur s DPH 6 %. Po pripomienke žalobcu, že znalec opomenul 24 ks klieštin rozmerov 12 cm výška x 5 cm šírka o dĺžke 3,3 metra na spodnej strane rezu, čo spolu činí 0,8 metra kubického a opomenul ohodnotiť dosky pod krytinou, ktoré sú viditeľné aj z fotografií v znaleckom posudku znalec na pojednávaní pripustil, že v časti strechy nad obytným priestorom mohlo byť urobené latovanie v prípade, ak sa tam dávala parozábrana - fólia; v takomto prípade sa používajú kontralaty, ktoré zabudol do posudku uviesť. Zotrval na tom, že znaky zeleného pigmentu svedčiace o vykonaní protiplesňových a protipožiarnych náterov nenašiel; odobral vzorky za účelom ich prípadného chemického rozboru. K znaleckému posudku vypracoval dodatok, v ktorom uviedol, že pri ohliadke zistil, že klieštiny na úrovni 5,58 m podľa výkresovej dokumentácie chýbajú vo výkaze prvkov krovu, preto ich ocenil. Krovové laty nie sú na krove použité ani ako kontralaty. Hodnota klieštin a dosiek je 802,20 eur bez DPH a 850,33 eur s DPH 6%. Celková všeobecná hodnota stavebných prác a dodávok materiálov na stavbe rodinného domu v roku 1998 je 7.299,71 eur bez DPH a 7.737,69 eur s DPH 6% v roku 1998. Dňa 26.11.25014 bol uznesením Okresného súdu Žilina vyhlásený na žalobcu konkurz. Správca majetku úpadcu oznámil súdu, že v zozname majetku úpadcu neeviduje pohľadávku voči žalovanému v sume 5.891,57 eur. Rozsudok okresného súdu obsahuje v odsekoch 9 - 20 a 41 - 46 odôvodnenia stručný obsah výpovedí 13-tich vypočutých svedkov.

1.8. Po citácii ustanovení § 2 ods. 1 - 3, § 35 ods. 1 - 3, § 43, § 43a ods. 1 - 3, § 517 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 530 ods. 1, 2, § 631, § 632, § 634 ods. 1, 2, § 635 ods. 1 - 4, § 636 ods. 1 - 3, § 642 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. č. 87/1995 Z. z. súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázané rokovanie medzi žalobcom, žalovaným a jeho manželkou o zmluve o dielo, ktorej obsahom malo byť dodanie materiálu a prác na krove rodinného domu žalovaného a jeho manželky.

1.8.1. Okresný súd konštatoval, že zmluva o dielo nebola uzavretá písomne, ale žalovaný a ostatní spoluvlastníci konkludentným konaním prejavili súhlas s vykonaním prác na ich rodinnom dome žalobcom, umožnili mu dodať a zložiť na stavbe materiál (drevo dodané žalobcovi p. G.), umožnili prístup na stavbu pracovníkom žalobcu a nechali ich pracovať. Pracovníci žalobcu použili tento materiál pri stavbe krovu, vykonali všetky práce na krove, aj vikiere. Nepreukázalo sa tvrdenie žalovaného, že vikiere nedokončili, lebo pracovníkov žalobcu vyhodil a dokončovali ich žalovaný s p. X. počas jeho práceneschopnosti. Podľa mzdového listu v auguste 1998 odpracoval p. X. 21 dní, nebol práceneschopný a ani svojou výpoveďou nepotvrdil tvrdenie žalovaného, že vikiere postavil sám počas svojej práceneschopnosti. Potvrdil iba, že u žalovaného po pracovnej dobe niečo dokončoval, ale neuviedol čo.

1.8.2. Po ukončení prác sa bol žalovaný s manželkou u žalobcu dohodnúť na zaplatení ceny za vykonané práce a dodaný materiál, z čoho vyplýva, že došlo ku konkludentnému prevzatiu prác a materiálu všetkými spoluvlastníkmi. Po vykonaní prác a dodávke materiálu došlo k nezhode o ich cene. Svedecké výpovede preukázali, že počas dohadovania žalobca uviedol predbežnú sumu 150.000,- Sk vypočítanú na základe projektu dodaného žalovaným, s ktorou žalovaný po vykonaní diela nesúhlasil. Súd prvej inštancie preto vychádzal z celkovej všeobecnej hodnoty stavebných prác a dodávok materiálov na stavbe rodinného domu 7.299,71 eur bez DPH a 7.737,69 eur s DPH 6%, zistenej znaleckým dokazovaním (vykonaných v r. 1998, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo

dňa 27.11.2014, pozn. odvolacieho súdu). Zdôraznil, že znalec ohodnotil práce, ktoré boli vykonané pracovníkmi žalobcu tak, ako bolo preukázané svedeckými výpoveďami, teda práce na celom krove aj s vikierami, spolu s ohodnotením materiálu, ktorý bol na krov použitý. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na tvrdenie, že pracovníci žalobcu nevykonali práce na krove s vikierami.

1.8.3. Okresný súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti nevykonal znalecké dokazovanie na preukázanie, či boli vykonané nátery dreva, lebo žalobca sa dožadoval zaplatenia sumy 5.891,57 eur, ktorá je nižšia ako všeobecná hodnota stavebných prác a dodávok materiálu na stavbe rodinného domu žalovaného určená znalcom, bez odhadu ceny materiálu a prác potrebných na tieto nátery.

1.8.4. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku okresný súd uviedol, že vypočutí spoluvlastníci rodinného domu nejasne uvádzali, že žalovaného nesplnomocnili na dojednanie zmluvy o dielo, ale sami sa o stavbu nestarali, nič nedohadovali a zmluvné plnenie prijali bez výhrad, teda konkludentným konaním splnomocnili žalovaného na uzavretie zmluvy. Z uvedeného mal súd preukázané, že žalovaný bol oprávnený dohadovať zmluvy o dielo týkajúce sa spoločného rodinného domu.

1.8.5. K žalovaným vznesenej námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že žalobca, žalovaný a svedkovia zhodne potvrdili vykonanie aj dokončenie prác na dome žalovaného v auguste 1998, teda v auguste 1998 vzniklo právo žalobcu na uhradenie ceny diela. Žaloba bola podaná na súd 21.05.2001, v trojročnej premlčacej lehote.

1.8.6. Okresný súd vyhodnotil postúpenie pohľadávky tvoriacej predmet tohto konania, pred vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu, za platné. Žalobca bol v zmluve o postúpení pohľadávky splnomocnený vymáhať postúpenú pohľadávku vo svojom mene. Táto pohľadávka nie je súčasťou majetku úpadcu, preto nedošlo k prerušeniu konania. Žalobca je naďalej nositeľom aktívnej legitimácie, žalovaný je vzhľadom na dojednanie zmluvy o dielo so žalobcom pasívne legitimovaný. Žalovaný neuviedol a ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie tvrdenia, že postúpenie pohľadávky je antidatované.

1.8.7. Súd prvej inštancie potom žalobe o zaplatenie 5.891,57 eur v plnom rozsahu vyhovel, keďže celková všeobecná hodnota stavebných prác vykonaných žalobcom a materiálu dodaného žalobcom na stavbu rodinného domu žalovaného predstavuje 7.299,71 eur bez DPH a 7.737,69 eur s DPH 6%. V časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 0,4% (ročne, pozn. odvolacieho súdu) žalobu zamietol, nakoľko v čase vzniku omeškania žalovaného so zaplatením ceny diela bola zákonná výška úrokov z omeškania (dvojnásobok diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska) 2 x 8,8% = 17,6% a žalobca žiadal úroky z omeškania výške 18%.

1.8.8. Na odôvodnenie výroku o trovách konania okresný súd uviedol, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko bol úspešný v celej žalovanej pohľadávke, bol neúspešný len v nepatrnej časti úrokov z omeškania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. a), d), e), f), h) Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „C.s.p.“) s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo zmenil a žalobu zamietol. Odvolateľ rozsudku súdu prvej inštancie vytkol jeho zmätočnosť aj nedostatok odôvodnenia v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko sa nevysporiadal so všetkými skutkovými zisteniami, ktoré v konaní vyšli najavo. Poukázal na nepomer rozsahu odôvodnenia rozsudku, ktoré obsahuje vybraný priebeh konania a niektoré zákonné ustanovenia na 15 stranách, úvahy súdu vedúce k rozhodnutiu vo veci samej sú na 1,5 strane. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa vydal nezákonný rozsudok a rozhodol o zmene strany sporu, keďže žalobca podával žalobu ako podnikateľ a v záhlaví rozsudku je označený ako fyzická osoba. Tvrdil tiež, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa názoru odvolacieho súdu vyjadreného v uznesení č. k. 12Co/62/2010-175 z 05.05.2010 a opomenul aj spotrebiteľský charakter sporu ignorujúc procesné návrhy žalovaného a vykonávajúc dôkazy v prospech žalobcu.

2.1. Nesplnenie procesných podmienok (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.) odvolateľ videl v neúplnosti okruhu účastníkov (správne strán sporu, pozn. odvolacieho súdu) na strane žalovaného, pretože žalobca práce vykonával na celom rodinnom dvojdome na ulici Stromovej č. 27 v Trnave, podielovými spoluvlastníkmi

ktorého sú v 1/2 manželia L. a L.. U. M., manželia X. a U.. R. F. v podiele 1/4 a C.. Y. L. v podiele 1/4, ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Z. z 20.10.1995. Svedkyňa U.. F. potvrdila, že žalovaného nesplnila na jednanie so žalobcom o vyhotovení krovu na stavbe rodinného domu a ona sama ani jej manžel so žalobcom nejednali. Spoluvlastníci nehnuteľnosti žalovaného nesplnomocnili na uzatvorenie zmluvy o dielo so žalobcom, ani na rokovania s ním. Nejde o bežnú vec a žalovaný nemal oprávnenie konať za ostatných spoluvlastníkov, ktorí mali byť žalovaní, čo mohol žalobca zistiť aj z projektovej dokumentácie domu, ktorú mal k dispozícii. Táto vada zakladá neplatnosť zmluvy o dielo.

2.1.1. Žalobcovi vytkol nedostatok aktívnej legitimácie tvrdiac, že okresný súd si pletie ustanovenia hmotného práva (§ 530 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ďalej aj „OZ“) s procesným právom, keď neuviedol, na základe ktorého ustanovenia je žalobca vecne legitimovaný. Žalobca pôvodne pohľadávku proti žalovanému uplatňoval ako podnikateľ, potom ju postúpil postupníkovi a po oznámení o postúpení vystupuje v konaní ako fyzická osoba. Žalovaný okresnému súdu oznámil, že žalobca je v konkurze. Konanie bolo prerušené na pojednávaní dňa 05.02.2015, avšak v odvolaním napadnutom rozsudku okresný súd tvrdí, že vzhľadom na platné postúpenie pohľadávky pred vyhlásením konkurzu konanie prerušené nie je. Z postupu žalobcu a postupníka - svedkyne C.. M. vyplýva antidatovanie postúpenia pohľadávky. Postupník sa na pojednávaní konanom dňa 14.09.2011 ako svedok označil za zamestnanca žalobcu, nie za vlastníka pohľadávky, s čím sa okresný súd nevysporiadal . Na pojednávaní 29.09.2016 žalobca žiadal o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť pohľadávku na účet C.. M..

2.2. Za inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods. 1, písm. d) C.s.p. odvolateľ považoval opomenutie spotrebiteľského charakteru sporu súdom prvej inštancie, ktorý v konaní postupoval opačne ako je uvedené v § 290 až § 306 C.s.p. a vykonával dôkazy v prospech žalobcu.

2.2.1. Odvolateľ vzniesol námietku premlčania, nakoľko podľa neho bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo písomne, ani ústne. Žalobca, ktorý žalovanému nevydal potvrdenie o prevzatí objednávky v zmysle § 632 OZ, môže svoj nárok uplatňovať len titulom bezdôvodného obohatenia. Nakoľko žalobca o výške svojej pohľadávky voči žalovanému vedel už 10.08.1998 a najneskôr sa o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil dozvedel po návšteve žalovaného v jeho firme 17.12.1998, bezdôvodné obohatenie mohol uplatniť do 09.08.2000, najneskôr do 17.12.2000, no žalobu podal 21.05.2001. Okresný súd bol vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu povinný na premlčanie prihliadnuť aj bez vznesenia námietky premlčania v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z..

2.3. Súdu prvej inštancie odvolateľ vytkol nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1, písm. e) C.s.p.), konkrétne listinných dôkazov: odovzdanie prác žalovaného, doklady z účtovníctva (ktorými boli tvrdené práce zaúčtované), predbežný rozpočet a šichtovnicu (predloženie ktorých bolo okresným súdom uložené, žalobca ich nepredložil a súd prvej inštancie z toho nevyvodil žiadne závery), doklady o dodaní materiálu aj daňové priznanie za rok 1998, ktorými malo byť preukázané tvrdenie žalobcu o dodávke pre žalovaného a jej rozsahu. Predložením daňového priznania za rok 2009 malo byť preukázané postúpenie pohľadávky vrátane prevzatia odmeny za tento právny úkon. Daňové priznania mohol okresný súd vyžiadať aj od príslušného daňového úradu. Súd mal povinnosť v zmysle § 295 C.s.p. vykonať aj ďalšie dôkazy, ak to bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

2.3.1. Poukázal na rozpor tvrdení žalobcu v žalobe a v priebehu konania a svedeckých výpovedí svedkov navrhnutých žalobcom a ich rozpor so zisteným skutkovým stavom. Spochybnil aj ich vierohodnosť, keďže ide o zamestnancov, resp. bývalých zamestnancov žalobcu. Vzhľadom na uplynutie času si ten, ktorého sa stavba netýkala a nebol na nej, nemôže pamätať podrobnosti uvádzané svedkami, najmä keď aj svedkyňa L.. M. uviedla, že dátumy a bližšie podrobnosti si musela obnoviť zo svojich poznámok. Svedkovia U. T., D. M. a X. X. tvrdili, že na stavbe krovu bol použitý náter, pričom znaleckým dokazovaním bolo zistené, že náter pracovníkmi žalobcu vykonaný nebol.

2.3.2. Svedok U. potvrdil výpoveď svedkyne L.. M. o spôsobe skontaktovania sa žalovaného so žalobcom. Z týchto okolností žalovaný vyvodil, že koná s firmou Tatrastrecha, čo odporuje tvrdeniu žalobcu, že žalovaný na neho zistil kontakt zo Zlatých stránok. K jedinému jednaniu medzi stranami sporu došlo 16.07.1998, keď žalobca ráno prišiel na stavbu rodinného domu, kde ho poslal pán U. a jednal

so žalovaným s manželkou. Žalobca klamal, že žalovaný bol v jeho firme v júli 1998, najmä ak v žalobe uvádzal, že práce vykonal v apríli 1999. Podľa listu žalobcu zo 14.07.2007 sa L.. M. nezúčastňovala rokovaní strán sporu pri objednávaní a zhotovovaní diela. Na pojednávaní dňa 25.02.2008 žalobca uviedol, že žalovaný ho navštívil vo firme aj s manželkou, ktorú poznal z videnia a počutia. Tvrdenia žalobcu o účasti manželky žalovaného na rokovaniach sú potom nedôveryhodné.

2.3.3. Žalobca v žalobe uviedol termín vykonania prác ako apríl 1999, v skutočnosti čiastočné práce boli vykonané v auguste 1998, čo upresnil žalovaný a následne začal tvrdiť aj žalobca.

2.3.4. Za rozporné so skutočnosťou odvolateľ označil tvrdenie žalobcu o rozsahu použitého materiálu a vykonaných prác. Žalobca vykonal pre žalovaného nepatrný rozsah prác a dodal oveľa menej materiálu. Svedok D. M. potvrdil, že žalovaný si latovanie spravil sám, pracovníci žalobcu nevyhotovili ani žiadne nátery. Svedok T. na pojednávaní 19.05.2008 uviedol, že keď prišiel na stavbu, drevo už bolo dovezené, na pojednávaní 14.09.2011 uviedol, že si nepamätá, či sa na stavbe nachádzalo aj iné ako drevo dovezené žalobcom. Podľa odvolateľa teda nemohol vedieť, či je na stavbe drevo žalovaného, alebo drevo dovezené žalobcom. Svedok X. X. na pojednávaní 19.05.2008 uviedol, že keď prišli na stavbu, drevo už bolo zložené, nevie kto ho doviezol. Výdajka č. 23/07/98 je datovaná 13.07.1998 na sumu 79.273,- Sk, druhá č. 25/07/98 bez uvedeného dátumu na sumu 27.456,- Sk, faktúra bola vystavená 13.07.1998 (č. 17/98) na 131.276,70 Sk. Žalobca sa však prvýkrát kontaktoval so žalovaným 16.07.1998, takže skôr nemohol pre žalovaného materiál objednávať. Žalovaný disponuje dokladmi o zakúpení materiálu na stavbu krovu.

2.3.5. Doklad o nákupe náterových látok, predložený žalobcom (ktorý vypovedal, že žalovaný požadoval aj protiplesňový a protipožiarny náter), nepreukazuje dodanie a vykonanie prác pre žalovaného. Svedok T. nevedel na pojednávaní konanom 19.05.2008 povedať, či nátery na požiadanie žalovaného robil. Svedok M. na pojednávaní 22.01.2009 uviedol, že nátery v zelenej farbe robili pracovníci žalobcu. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že žiadne nátery pracovníci žalobcu nevyhotovili.

2.3.6. Znaleckému posudku vytkol ohodnotenie celého krovu na rodinnom dvojdome celkovou sumou 7.737,69 eur bez zistenia, ktorú časť krovu vykonali pracovníci žalobcu. Z otázok navrhnutých žalovaným okresný súd znalcovi položil len jednu, ku ktorej sa znalec vyjadriť nevedel. V cene zistenej v rozpočte (vrátane ceny za prácu) nie je uvedený objem práce prerátaný na pracovníka a jeho časový fond.

2.3.7. Pracovníci žalobcu na rodinnom dvojdome o pôdoryse 18 x 12,5 m pracovali 5 dní (05.08. - 09.08.1998). Žalobca tvrdil, že za ten čas 4 pracovníci (X. X., D. M., L. U. a L. U.) vykonali náter, zostavili krov a vyhotovili 10 vikierov. Podľa záznamov žalovaného na stavbe krovu pracovali len 3 pracovníci, nie všetci žalobcom označení naraz. Spolu s nimi pracovali žalovaný, jeho zať a aspoň jeden pomocník žalovaného, čo potvrdili aj svedkovia X. X. a D. M. na pojednávaní 22.01.2009. Podľa tvrdenia žalobcu,jeho pracovníci na stavbe naposledy pracovali 08.08.1998, podľa záznamov žalovaného 09.08.1998. Podľa žalobcu a ním navrhnutých svedkov taká stavba trvá 2-3 týždne.

2.4. Napokon odvolateľ súdu prvej inštancie vytkol nesprávnosť právneho posúdenia veci zdôrazniac poučovaciu povinnosť súdu podľa § 292 C.s.p. a jeho možnosť vykonať aj dôkazy nenavrhnuté spotrebiteľom, aj povinnosť vykladať zmluvy v prípade pochybností o ich obsahu v zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobom priaznivejším pre spotrebiteľa.

3. Žalobca nevyužil možnosť vyjadriť sa k odvolaniu (§ 373 ods. 3 C.s.p.).

4. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v medziach odvolania žalovaného (§ 380 ods. 1 C.s.p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p. a prvý výrok rozsudku okresného súdu s poukazom na § 388 C.s.p. (formálne) zmenil, lebo neboli dôvody na jeho potvrdenie ani zrušenie, odvolanie žalovaného proti druhému výroku odmietol (§ 386 b) C.s.p.) a výrok o trovách konania (tretí výrok) ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). . Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Žalovaný v odvolaní tvrdil existenciu odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), d), e), f), h) C.s.p..

5.1. Procesné podmienky (podmienky konania), ktoré musia byť v konaní splnené (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.) definuje § 161 ods. 1 C.s.p. ako podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodnúť. Sú nimi riadna žaloba, právomoc súdu, príslušnosť súdu, procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, neexistencia prekážky začatého konania, alebo prekážky veci rozsúdenej. Následkom ich nedodržania je zastavenie konania. 5.2. Inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.) je procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. pochybenia pri vykonávaní dôkazov, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím). Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť súdneho rozhodnutia. 5.3. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.), alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). 5.4. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009). 6. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd Slovenskej republiky už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 ). Odvolací súd sa preto vyjadruje iba k relevantným odvolacím tvrdeniam žalovaného.

7. Prípadná neúplnosť okruhu strán sporu (pokiaľ nie sú žalobcami alebo žalovanými všetci, ktorí nimi majú byť) nepredstavuje nedostatok v procesných podmienkach konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. ako tvrdí odvolateľ (jej následkom nie je zastavenie konania), ale je dôvodom zamietnutia žaloby (pretože ide o otázku vecnej legitimácie).

7.1. Odvolací súd nezistil nedostatok v pasívnej legitimácii na strane žalovaného. Krajský súd v Banskej Bystrici už v zrušujúcom uznesení č. k. 12Co/62/10-175 zo dňa 05. mája 2010 uviedol, že na základe objednávky žalovaného medzi stranami sporu právny vzťah vznikol; týmto právnym názorom bol okresný súd viazaný, najmä ak v ďalšom konaní strany sporu nepreukázali opak. Súd prvej inštancie potom vzhľadom na ďalšiu obranu žalovaného vychádzajúcu z existencie spoluvlastníckeho pomeru a s ňou súvisiacej úpravy vnútorných pomerov spoluvlastníkov rodinného domu konštatoval, že aj keď vypočutí spoluvlastníci rodinného domu (teda aj Mgr. F., pozn. odvolacieho súdu) popierali, že žalovaného splnomocnili na dojednanie zmluvy o dielo, z ich konkludentného konania vyplynul opak. Odvolateľ v odvolaní iba zotrval na svojom stanovisku o tom, že ho spoluvlastníci nehnuteľnosti nesplnomocnili na uzatvorenie zmluvy o dielo so žalobcom, prezentovanom v konaní pred súdom prvej inštancie, s odkazom na svedeckú výpoveď Mgr. F.. Odvolací súd považuje uvedený záver súdu prvej inštancie za

preukázaný a správny a dopĺňa, že nezistil neplatnosť zmluvy o dielo tvrdenú odvolateľom. Pre úplnosť je potrebné pripomenúť, že vzťah spoluvlastníkov k tretím osobám upravuje § 139 ods. 1 OZ, ktorý vychádza z jednotnosti vlastníctva a ochrany tretích osôb, ktoré často nemôžu poznať vnútorné vzťahy spoluvlastníkov. Podľa tohto zákonného ustanovenia sú vo vzťahu k tretím osobám z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, takže veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich (§ 511 ods. 1 .

7.1.1. S tvrdenou neplatnosťou uzatvorenej zmluvy o dielo súvisí odvolateľom vznesená námietka premlčania, nakoľko žalobca podľa jeho názoru mohol svoj nárok uplatňovať len titulom bezdôvodného obohatenia. Táto úvaha odvolateľa nie je správna, zmluva o dielo je platná a posudzovanie premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je potrebné.

7.2. Po oboznámení s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že nezistil ani nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Vecnou legitimáciou sa v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie strany sporu vyplývajúce z hmotného práva; disponuje ňou tá strana sporu, ktorá je nositeľkou hmotného práva (alebo povinnosti), o ktoré v konaní ide (v podrobnostiach viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 763/2000 z 24.10.2001). Okresný súd potom nemohol uviesť ustanovenie procesného predpisu, na základe ktorého je žalobca vecne legitimovaný, ako tvrdil odvolateľ; aplikovanú hmotnoprávnu úpravu okresný súd v rozsudku uviedol.

7.2.1. Na objasnenie odvolací súd vo vzťahu k odvolacím tvrdeniam týkajúcim sa nedostatku vecnej legitimácie žalobcu udáva, že podľa obsahu spisu žalovaná pohľadávka, ktorej zaplatenia sa pôvodne domáhala fyzická osoba - podnikateľ I. P., podnikajúci pod obchodným menom I. P. V., s miestom podnikania XXX XX X. nad D. XX, C.:XXXXXXXX, bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2008 postúpená na postupníka C.. U. M.. Postúpenie pohľadávky bolo v zmysle zmluvného dojednania postupcu a postupníka oznámené dlžníkovi až na základe pokynu postupníka dňa 29.10.2014. Postúpením pohľadávky síce došlo k zmene v osobe veriteľa, ale zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 530 ods. 1 o tom, že postúpený nárok môže postupca vymáhať sám vo svojom mene na účet postupníka. Žalobca v dôsledku vyhláseného konkurzu nemôže samostatne konať pred súdom ako fyzická osoba - podnikateľ, ale stále je fyzickou osobou disponujúcou plnou spôsobilosťou na právne úkony aj plnou procesnou spôsobilosťou vo vzťahu k pohľadávke nepatriacej do konkurznej podstaty, čo zohľadnil okresný súd v záhlaví rozsudku napadnutého odvolaním.

7.2.2. Ako uviedol už okresný súd, žalovaný opakované tvrdenia o antidatovaní zmluvy o postúpení pohľadávky nepreukázal. Irelevaným je (vzhľadom na dojednanie podľa § 530 ods. 1 v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2008), že svedkyňa C.. M. na pojednávaní konanom dňa 14.09.2011 vystupovala ako zamestnanec žalobcu (nebolo spochybnené, že ním bola), nie ako vlastník pohľadávky, takže okresný súd sa s touto skutočnosťou nemusel vysporiadať.

7.2.3. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že podľa jeho názoru v prípade postupu podľa § 530 ods. 1 nejde o nepriame zastúpenie, ako uvádza časť odbornej literatúry (toto ustanovenie nevyžaduje uzatvorenie dohody o zastúpení). Stranou sporu je potom postupca vymáhajúci so súhlasom postupníka pohľadávku vo svojom mene. Nakoľko sa má pri postupe podľa § 530 ods. 1 poskytnúť (hmotnoprávne) plnenie priamo postupníkovi, podľa názoru odvolacieho súdu musí byť táto skutočnosť vyjadrená aj vo výroku rozsudku (minimálne z dôvodu predídenia pochybnostiam v prípadnej exekúcii). Odvolací súd preto prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie precizoval (v súlade s návrhom žalobcu obsiahnutom v jeho vyjadrení zo dňa 04.02.2015 a predneseným na pojednávaní dňa 29.09.2016, ako poukázal aj odvolateľ) doplnením o skutočnosť, že plnenie má byť poskytnuté na označený účet označeného postupníka, čo formálne predstavuje zmenu pôvodného rozsudku okresného súdu.

7.2.4. K argumentácii žalovaného o prerušení konania odvolací súd poukazuje na to, že podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.02.2015 došlo k odročeniu pojednávania bez prejednania veci na neurčito z dôvodu, že konanie je prerušené vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu dňom 05.12.2014. Následne okresný súd zistil, že žalovaná suma nepatrí do konkurznej podstaty, preto v konaní pokračoval.

7.3. Aj keď súd prvej inštancie explicitne neaplikoval právnu úpravu spotrebiteľského práva (minimálne do 27.11.2014, kedy mu zástupca žalovaného na pojednávaní oznámil postúpenie pohľadávky na nepodnikajúcu fyzickú osobu Ing. M.), neporušil žiadne procesné ustanovenie a nevykonával dôkazy

(iba) v prospech žalobcu. Zmluvu o dielo vyložil v existujúcej dôkaznej situácii tak, aby čo najlepšie zodpovedala vôli jej strán. Odvolací súd v tejto súvislosti nezistil nijakú vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

7.4. Z obsahu spisu nevyplýva ani existencia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.. Okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre ustálenie skutkového stavu a pre správne právne posúdenie veci. Listinné dôkazy, vykonanie ktorých navrhol odvolateľ na preukázanie odovzdania vykonaných prác neexistujú (nebolo sporné, že k písomnému odovzdaniu a prevzatiu diela nedošlo, dokonca žalovaný tvrdil, že zamestnancov žalobcu zo stavby vyhodil), existujúce doklady o dodávke materiálu boli predložené. Predloženie predbežného rozpočtu, šichtovnice a účtovníctva nie je pre zistenie skutkového stavu relevantné. Platné postúpenie pohľadávky bolo preukázané, nadbytočné je preto predkladanie akýchkoľvek ďalších listinných dôkazov týkajúcich sa tejto otázky (daňové priznanie za r. 2009).

7.5. K spochybneniu kredibility svedkov odvolateľom odvolací súd iba stručne udáva, že podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 33 Odo 189/2001 z 30.04.2002 musí súd vyhodnotiť vierohodnosť svedeckej výpovede nielen s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k stranám sporu a k prejednávanej veci, ale aj k jeho rozumovej a duševnej úrovni, k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností, k správaniu sa pri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a pod.) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, prípadne sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Pri hodnotení dôkazov ako myšlienkovej činnosti súdu spolupôsobia popri vecnom obsahu výpovede aj ďalšie skutočnosti (napr. spôsob reprodukcie vykreslených skutočností, chovanie v priebehu výsluchu a pod.), ktoré - aj keď nie sú bez vplyvu na posúdenie vierohodnosti výpovedí - nemôžu byť vyjadrené v zápisnici o pojednávaní, ale sú pre súd rozpoznateľné (rozsudok NS ČR sp. zn. 26 Cdo 2505/2000 z 20.12.2001).

7.6. Odvolateľ napokon tvrdil, že žalobca pre neho vykonal nepatrný rozsah prác; neuviedol ale, čo pod týmto pojmom rozumie. Žalobca v konaní tvrdil, že vykonal práce požadované v zmysle projektovej dokumentácie (postavenie krovu, základnú konštrukciu a vikiery, ktoré podbili). Tvrdil aj vykonanie protiplesňového a protipožiarneho náteru, ktorý znalec ohliadkou nezistil. Nesporným bolo, že zamestnanci žalobcu nerobili latovanie. Žalovaný uvádzal, že zamestnanci žalobcu zhotovili základ skeletu krovu, vikiere nestavali, dokončil ich on so svedkom X.. Svedok X. (vypočutý 19.05.2008 a 29.01.2009, teda po 10 rokoch od zhotovenia diela) potvrdil, že žalobca ho poveril, aby u žalovaného postavil áčkový krov. Vykonala sa stavba krovu, zavetrila sa strecha, čiže dali sa krížne laty (bod 10 odôvodnenia rozsudku okresného súdu). Keď pracoval u žalobcu, urobil krov nahrubo, potom to chodil dorábať; napriek svojmu opakovanému výsluchu neuviedol, čo dorábali. Tvrdenie žalovaného, že tento svedok u neho pracoval počas práceneschopnosti nebolo preukázané, lebo táto osoba v čase realizácie diela (august 1998) práceneschopnou nebola. Svedok M. uviedol, že pre žalobcu robil krov - strechu, väzbu, pomúrnice, rohy, hrubú stavbu krovu, vikiere. Okresný súd konštatoval (ods. 69 odôvodnenia rozsudku), že pracovníci žalobcu vykonali všetky práce na krove a aj vikiere. Za tejto situácie bolo povinnosťou žalovaného (už v konaní pred súdom prvej inštancie) presným spôsobom najmä tvrdiť a preukázať, ktoré práce na stavbe krovu žalobca realizoval a ktoré nie. Okresnému súdu potom nezostávalo iné, ako vychádzať zo záverov znaleckého posudku v znení jeho doplnku a v spojení s výpoveďou znalca na pojednávaní.

7.7. K odvolacej námietke týkajúcej sa znaleckého posudku, ktorým bol ohodnotený celý krov na rodinnom dvojdome celkovou sumou 7.737,69 eur bez zistenia, ktorú časť krovu vykonali pracovníci žalobcu odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný navrhol viac otázok pre znalca, ale ani jedna nevymedzila ohodnotenie iba určitej konkrétnej časti, resp. určitých prác na krove. Odvolací súd dopĺňa, že znalecký posudok doručený stranám sporu znalca C.. R. I. č. XXX/XXXX v časti III. bode 3.1. (popis) uvádza názor znalca na podstatu znaleckého posudku. V tomto smere zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 09.10.2014 (č. l. 353 p. v. súdneho spisu) výslovne uviedol, že so závermi znaleckého posudku súhlasia, preukázal ich tvrdenia a značne spochybnil tvrdenia žalobcu. Absencia objemu práce prerátaná na pracovníka a jeho časový fond v cene zistenej v rozpočte (vrátane ceny za prácu) vytýkaná žalovaným je vzhľadom na spôsob jeho obrany bez právneho významu.

8. Aj keď odvolateľ formálne napadol odvolaním celý rozsudok, odvolacie dôvody (ktorými je odvolací súd viazaný) vo vzťahu k prisúdenému úroku z omeškania nevymedzil, takže odvolací súd nemohol preskúmať jeho vecnú správnosť.

9. Rovnako odvolateľ nevymedzil odvolacie dôvody ani vo vzťahu k výroku o trovách konania, hoci ho odvolaním tiež formálne napadol. Nakoľko ide o závislý výrok (§ 379 písm. a) C.s.p.) od výroku vo veci samej, odvolací súd ho podrobil odvolaciemu prieskumu a po zistení jeho vecnej správnosti aj súladu s právnou úpravou (§ 255 ods. 1 C.s.p.) ho potvrdil.

10. Nakoľko odvolateľ podal odvolanie proti celému rozsudku okresného súdu, teda aj proti výroku, v ktorom bol v konaní úspešný (druhý výrok), odvolací súd jeho odvolanie v tejto časti odmietol, lebo bolo podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) v spojení s § 359 C.s.p.).

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).