Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-5-2018.pdf
PDF · 76.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8C/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: T. R., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom W. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpený: Mgr. Juraj Šimuny, advokát, Nám. M. R. Štefánika 30/33, 955 01 Topoľčany, proti žalovanej: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom: T. O., XXX XX O., o zaplatenie 505 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 505 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.01.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o konkrétnej sume ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu 31.01.2018, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 665,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od podania žaloby titulom dlžného nájomného. Pred vydaním platobného rozkazu žalobca upresnil svoju žalobu tak, že sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 505 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od podania žaloby. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 14.05.2016 uzavrel so žalovanou nájomnú zmluvu, ktorou jej prenajal byt č. XXX v budove súpisné číslo XXXX na ulici M. G. v O., za účelom bývania. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 185 eur mesačne, v ktorom bolo zahrnuté okrem bývania aj kúrenie, dodávka teplej a studenej vody, vývoz odpadu a upratovanie verejných priestorov. Elektrická energia sa mala uhrádzať podľa skutočného stavu elektromeru. Podľa žalobcu si žalovaná neplnila riadne dohodnuté podmienky a nezaplatila nájomné a spotrebu elektrickej energie v celkovej výške 665,60 eur.
2. Tunajší súd vydal vo veci dňa 27.02.2018 platobný rozkaz č.k. 8C/5/2018-19, ktorým vyhovel podanej žalobe. Nakoľko uvedený platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, tunajší súd ho zrušil uznesením č.k. 8C/5/2018-42 z 21.05.2018.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila a skutkové tvrdenia žalobcu nerozporovala.
4. S poukazom na § 177 ods. 2, písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd vo veci rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, nakoľko sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
5. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi vrátane nájomnej zmluvy, podanou žalobou, upresnením žaloby a zistil nasledovný skutkový stav:
5.1. Dňa 14.05.2016 uzavrel žalobca ako prenajímateľ, so žalovanou ako nájomcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. XXX nachádzajúci sa v budove sup. č. XXXX na pozemku parc. XXXX v k.ú. O., na ulici M. G.. Účelom nájmu bolo bývanie žalovanej. Podľa článku III. zmluvy, nájom bol dohodnutý na dobu určitú a to od 14.05.2016 do 13.08.2016 do 16:00 hodiny. Výška nájomného podľa článku IV. zmluvy bola dohodnutá vo výške 185 eur mesačne, s tým, že dňom vzniku nájmu je nájomca povinný uhradiť nájomné za jeden kalendárny mesiac vopred a ďalšie nájomné je splatné vždy do 13. dňa v kalendárnom mesiaci na mesiac budúci. V cene nájmu je podľa zmluvy zahrnuté bývanie, kúrenie, teplá a studená voda, vývoz odpadu a upratovanie verejných priestorov. Elektrická energia a v zmysle zmluva mala uhrádzať podľa skutočného stavu elektromeru, pričom jeho stav pri preberaní bol 6179 kW.
5.2. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom súdu 26.02.2018 uviedol, že žalovaná uhrádzala platby za nájom a elektrinu počas roka 2016 nepravidelne. V roku 2017 neuhradila nájom ani elektrinu za obdobie od 14.05.2017 do 14.08.2017, pričom dňa 15.08.2017 odovzdala žalobcovi kľúče od predmetného bytu a odišla. V tomto konaní si však žalobca neuplatňuje náklady za elektrickú energiu, domáha sa iba neuhradeného nájomného za obdobie od 14.05.2017 do 14.08.2017, t.j. 3 mesiace x 185 eur, pričom od výslednej sumy zároveň odpočítal čiastku 50 eur, ktorú prevzal ako zábezpeku od žalovanej dňa 14.05.2016 a ktorú je povinný v zmysle zmluvy žalovanej vrátiť pri ukončení nájmu. Výsledný dlh žalovanej tak predstavuje sumu 505 eur.
6. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
6.1. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
6.2. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
7. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 14.05.2016 uzavreli sporové strany nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu č. XXX v budove súpisné číslo XXXX na ulici M. G. v O., za účelom bývania žalovanej. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 185 eur mesačne. Nakoľko žalovaná nezaplatila nájomné za obdobie od 14.05.2017 do 14.08.2017 t.j. za 3 mesiace, predstavoval jej dlh na nájomnom sumu 555 eur. Od uvedenej sumy žalobca odpočítal zábezpeku, ktorú od žalovanej prevzal pri uzavretí zmluvy vo výške 50 eur, a ktorú bol povinný žalovanej vrátiť pri ukončení nájmu. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 505 eur titulom nezaplateného nájomného za obdobie od 15.05.2017 do 14.08.2017.
8. Súd zároveň v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a to odo dňa 31.01.2018 t.j. od začatia súdneho konania (v zmysle žalovaného návrhu), hoci s platením nájomného sa v zmysle príslušných ustanovení nájomnej zmluvy dostala žalovaná už skôr.
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.