Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-32-2018.pdf
PDF · 107.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. M., nar. XX. mája XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa matky E. V., nar. XX. júla XXXX, trvale bytom W. F., t.č. bytom F. - I., XXX XX M. F. a otca R. M., nar. XX. septembra XXXX, trvale bytom T. V. XX/XX, Q. F., t.č. D. a D. F. F., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 24P/55/2017-56 zo dňa 27. februára 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým okresný súd zaviazal otca maloletej povinnosťou prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 70,- Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc dňom 05.12.2017, závislého výroku III., ktorým okresný súd rozhodol o zročnom výživnom tak, že zročné výživné vo výške 198,70 Eur povolil otcovi maloletej splácať v splátkach po 16,56 Eur mesačne popri bežnom výživnom počnúc právoplatnosťou rozhodnutia až do úplnej úhrady dlhu pod hrozbou straty výhody splátok a v závislom výroku V. o nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 24P/55/2017-56 zo dňa 27. februára 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zveril maloleté dieťa W. M., nar. XX. mája XXXX (ďalej aj „maloletá) do osobnej starostlivosti matky E. V., nar. XX. júla XXXX (ďalej aj „matka maloletej“ alebo „matka“ alebo „navrhovateľka“), ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok (prvá výroková veta). Otca maloletej R. M., nar. XX. septembra XXXX (ďalej aj „otec maloletej“ alebo „otec“) zaviazal povinnosťou prispievať na maloletú výživným vo výške 70,- Eur mesačne, ktoré je povinný zasielať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej počnúc 05.12.2017 (druhá výroková veta). Zročné výživné za obdobie od 05.12.2017 do rozhodnutia súdu vo výške 198,70 Eur okresný súd povolil otcovi splácať v splátkach po 16,56 Eur mesačne popri bežnom výživnom počnúc právoplatnosťou rozhodnutia, až do úplnej úhrady dlhu pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich alebo jej časti (tretia výroková veta). Štvrtým výrokom vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Taktiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (piata výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku dôvodov vyplýva, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.12.2017 sa matka maloletej W. domáhala jej zverenia do jej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi maloletej prispievať na maloletú výživným vo výške 80,- Eur mesačne. Svoj
návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej v spoločnej domácnosti nežijú z dôvodu jeho väzobného stíhania. Trestné oznámenie na otca maloletej podala matka maloletej z dôvodu, že sa jej vyhrážal odstrelením. Ich partnerské už bolo neúnosné. Otec maloletej je drogovo závislý už dlhé roky. Život, ktorý spolu žili 6 rokov bol o hádkach a bitkách. Jeho rodičia vedeli o všetkom a podporovali ho v tom. Požiadala súd, aby sa maloletá nemusela s nimi (starými rodičmi maloletej) stretávať.
1.2 Z vykonaného dokazovania (oboznámením sa s návrhom zo dňa 05.12.2017, posudkom o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave maloletej, rodným listom maloletej, odpoveďami na lustráciu účastníkov konania v Registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, odpoveďou na lustráciu otca maloletej v ZVJS, správou Obce I. o povesti matky maloletej, správy obce Q. F. o povesti otca maloletej, vyjadrením otca zo dňa 27.12.2017, oznámením ÚPSVaR Banská Štiavnica zo dňa 19.12.32017, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 04.01.2018 a správou ORPZ v Žiari nad Hronom zo dňa 29.12.2017) mal súd prvej inštancie preukázané, že rodičia maloletej už v čase podania návrhu spolu nežili ani v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko otec maloletej je vo väzbe, trestné oznámenie na neho podala matka maloletej, ktorej sa vyhrážal zabitím. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka na požadovanej úrovni. Rodina bola v roku 2017 v sledovaní oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre pretrvávajúce problémy s otcom maloletej. V rodine boli vykonané opakované šetrenia a nikdy neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloletú ani jej nevlastných súrodencov. Uvedené zistenia kolízneho opatrovníka vyvrátili tvrdenia otca o nedostatočnej starostlivosti matky o maloletú ako aj tvrdenia o slabej hygiene a nevyhovujúcich podmienkach v domácnosti matky. Vzhľadom k tomu, že otec maloletej je v súčasnosti vo väzbe, nemôže v súčasnosti zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú, a preto nebolo možné ju zveriť do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov tak ako navrhoval jej otec. Kolízny opatrovník navrhol súdu, aby podanému návrhu vyhovel a maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo podľa názoru súdu prvej inštancie zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky v záujme maloletej, preto návrhu matky vyhovel a maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti. Nakoľko je otec maloletej vo väzbe súd prvej inštancie styk otca s maloletou neupravil.
1.3 Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, súčasne rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti otca. Konštatoval, že celodennú osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Sociálno-ekonomická situácia matky maloletej je slabá, jej príjem vo výške 307,- Eur je vzhľadom k tomu, že je na rodičovskej dovolenke, tvorený rodičovským príspevkom, rodinnými prídavkami na maloleté deti a výživným na dve deti od predchádzajúceho manžela. Čo sa týka výdavkov, najväčšie položky tvorí nájomné vo výške 200,- Eur a strava 150,- Eur. V byte bývajú piati, ona a štyri deti. Občas si nájde brigádu, kde zarobí 20,- Eur až 30,- Eur. S úhradou výdavkov jej pomáha plnoletý syn, ktorý má príjem z príležitostných brigád a mesačne jej prispeje sumou okolo 50,-Eur až 70,-Eur. Pokiaľ ide o výdavky na maloletú tie vzhľadom k tomu, že ešte nechodí do škôlky tvoria výdavky na oblečenie vo výške 30,- Eur mesačne, náklady na hygienické potreby vo výške 15,- Eur mesačne a náklady na lieky a lekársku starostlivosť vo výške 14,- Eur. Otec maloletej je v súčasnosti vo väzbe, kde nie je zaradený do práce a v súčasnosti nemá žiadny príjem, z uvedeného dôvodu otec na výživu maloletej neprispieva. Pred umiestnením do ústavu na výkon väzby otec maloletej dosahoval v zmysle lustrácie v Sociálnej poisťovni vymeriavací základ vyše 900,- Eur. Otec maloletej má v súčasnej dobe zákonným spôsobom obmedzené právo zabezpečovať potreby dieťaťa nemateriálnej povahy. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom plnenia si vyživovacej povinnosti. Okresný súd prihliadol na osobnú celodennú starostlivosť matky o maloletú, ktorej sa otec v súčasnej dobe nezúčastňuje. Podiel, akým sa podieľa matka na osobnej starostlivosti o dieťa musí byť ekvivalentne vyhodnotený finančným vyjadrením vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. Ak sa otec maloletej svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba, zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Súd prvej inštancie konštatoval, že zohľadnenie väzby otca pri určovaní výšky výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi a bolo by v neprospech maloletého dieťaťa, nakoľko by nesledovalo najlepší záujem maloletého dieťaťa. Preto nie je možné takéto okolnosti, ktoré nastali na strane otca maloletej, vyhodnotiť v neprospech dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výške výživného tak vychádzal z potencionálneho príjmu povinného otca, teda z príjmu, ktorý by dosahoval v prípade, že by riadne pracoval a výživné na maloletú určil vo výške 70,-Eur. Nakoľko okresný súd návrhu matky nevyhovel v plnom rozsahu (požadovala určiť výživné na sumu 80 Eur mesačne), vo zvyšnej časti návrh zamietol. Vzhľadom na aktuálne majetkové a zárobkové pomery otca maloletej mu súd prvej inštancie umožnil zameškané výživné vo výške 198,70 Eur splatiť v 12 splátkach popri bežnom výživnom, počnúc právoplatnosťou napadnutého rozsudku až
do úplnej úhrady dlhu pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich. Vzhľadom k tomu, že sa vzťahy navrhovateľky s rodičmi otca maloletej v súčasnosti zlepšili, začali komunikovať a navrhovateľka nemá problém im maloletú dať, súd prvej inštancie mal za to, že v pomery v rodine nevyžadujú súdnu úpravu styku maloletej s blízkymi osobami.
1.4 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti druhému výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že otec maloletej je povinný prispievať na maloletú výživným vo výške 70,- Eur mesačne, ktoré je povinný zasielať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc 05.12.2017, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej. V odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie pri určovaní o výške výživného neprihliadol a nevzal do úvahy skutočnosť, že v súčasnej dobe má zákonným spôsobom obmedzené právo zabezpečovať potreby dieťaťa nemateriálnej a aj materiálnej povahy. Nepoberá žiadne dávky, žiadne príspevky a ani prídavky. Požiadal o zníženie vyživovacej povinnosti na minimálnu sumu výživného z dôvodu, že sa nachádza v kolúznej väzbe, a preto nemá ani právo byť zaradený do práce. V súčasnosti nemá žiadny príjem, preto na výživu maloletej neprispieva. Žiadal, aby súd povolil jeho otcovi R. M. staršiemu, nar. 24.04.1972 splácať zročné výživné, a aby pritom prihliadol na skutočnosť, že ekonomická a sociálna situácia jeho otca nie je na takej úrovni, že by si mohol dovoliť splácať výživné v sume 86,56 Eur, keďže je živiteľom päťčlennej rodiny. O zníženie sumy výživného žiadal iba počas doby jeho väzobného stíhania. Po prípadnom prepustení z väzby na slobodu sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie aj určenou výškou vyživovacej povinnosti.
3. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletej uviedla, že rodičia otca maloletej jej nepomáhajú. Medzičasom dovolila, aby sa starí rodičia stretávali s maloletou. Postupne ju však začali nútiť, aby stiahla obvinenie na ich syna (otca maloletej).
4. Kolízny opatrovník, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica (ďalej aj „ÚPSVaR“), vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletej uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 04.01.2018. Matka maloletej zabezpečuje starostlivosť o maloletú na veľmi dobrej úrovni. V starostlivosti o maloletú nezistil žiadne nedostatky, a je toho názoru, že výška vyživovacej povinnosti, ktorú súd určil v sume 70,- Eur mesačne, je primeraná potrebám maloletej. Súčasnú finančnú situáciu si otec maloletej zhoršil vlastným pričinením a na zabezpečovaní starostlivosti o maloletú sa nepodieľa. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd odvolanie otca zamietol.
5. Otec maloletej vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že tvrdenia matky maloletej sú len hypotetické nemajúce podklad vo vykonanom dokazovaní. Vyjadrenie matky považuje za bezpredmetné, preto požiadal, aby súd rozhodol v jeho prospech. Matke by veľmi rád pomáhal, aj finančne prispieval na maloletú, ale pokiaľ je vo väzbe, nemá žiadnu možnosť jej prispievať.
6. Matka maloletej vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že trvá na podanom návrhu o zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti ako aj na výške výživného, ako ho určil súd prvej inštancie.
7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec prejednal na pojednávaní dňa 3. júla 2018 v zmysle § 385 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), z dôvodov uvedených v odvolaní a v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhého výroku, závislého tretieho výroku ako aj výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., ako vecne správny potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8.1. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.36/2005 Z.z.“ alebo „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8.2. Podľa § 62 ods. 2 zákon č.36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8.3. Podľa § 62 ods. 4 zákon č.36/2005 Z.z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
8.4. Podľa § 62 ods. 5 zákon č.36/2005 Z.z., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8.5. Podľa § 65 ods. 1 zákon č.36/2005 Z.z., ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
8.6. Podľa § 75 ods. 1 zákon č.36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že matka maloletej sa návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, žiadala, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi maloletej uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 80,- Eur mesačne. Otec maloletej s napadnutým rozsudkom v časti týkajúcej sa výšky výživného nesúhlasil, v podanom odvolaní žiadal, aby mu bola určená minimálna zákonná vyživovacia povinnosť. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú zrozumiteľné a jasné. Odvolací súd sa s odôvodnením súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje.
9.1 Výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým okresný súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, nebol odvolaním napadnutý.
9.2 Súd prvej inštancie postupoval správne, keď po zverení maloletej do starostlivosti jedného z rodičov upravil vyživovaciu povinnosť k maloletej u toho rodiča, ktorému maloletá do osobnej starostlivosti zverená nebola. Je zrejmé, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o výške výživného založil na aplikácii ustanovenia § 75 ods.1 druhá veta zákona č.36/2005 Z.z., vychádzal tak z potenciálnych možností osoby povinnej platiť výživné. Prihliadol na skutočnosť, že otec maloletej bol v čase rozhodovania súdu umiestnený v ústave na výkon väzby, väzobné stíhanie si svojím konaním zapríčinil sám a zbavil sa tak príjmu, ktorý do umiestnenia do ústavu na výkon väzby dosahoval. Tomuto právnemu záveru okresného súdu nemožno nič vytknúť.
9.3 Námietky otca uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil, pričom otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Otec vo svojom odvolaní neuviedol ani žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnom postupe súdu prvej inštancie alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, pričom odvolací súd takúto vadu ani nezistil.
9.4 V prejednávanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletej bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (a v konečnom dôsledku aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu) umiestnený v ústave na výkon väzby. Uvedená skutočnosť - výkon väzby nemá vplyv na posudzovanie vyživovacej povinnosti a už vôbec určenie výživného v minimálnej zákonnej výške, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie, a ako požadoval otec maloletej v podanom odvolaní. Otec maloletej si uvedenú situáciu zavinil sám a táto nemôže byť na ťarchu maloletej. Vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a túto si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Matka si riadne plní svoje povinnosti k deťom a pre
správanie sa otca nemôže sama znášať vyživovaciu povinnosť. Povinný rodič má viesť svoje konanie tak, aby svoje dieťa vedel riadne uživiť a zaopatriť. V konaniach starostlivosti o maloleté deti je na prvom mieste ich záujem, tento je nadriadený nad záujem povinného rodiča, v danom prípade otca. Ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že je v potenciálnych možnostiach otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 70 Eur, a táto výška výživného zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletej, odvolací súd zdôrazňuje, že určenie minimálnej zákonnej výšky výživného nie je v záujme maloletej. Otcom navrhované zníženie súdom prvej inštancie určeného výživného na minimálnu sumu vyživovacej povinnosti odvolací súd považuje za nedôvodné.
9.5 Súdna prax na základe daných okolností zastáva názor, že pokiaľ sa rodič zbavil svojím úmyselným konaním, kvôli ktorému na neho bola uvalená väzba, objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, nemožno túto skutočnosť vykladať na ťarchu týchto detí, ktoré majú podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
9.6 Aj v danom prípade, pokiaľ sa otec maloletej zbavil možnosti dosahovať pravidelný príjem tým, že v dôsledku svojho konania bol umiestnený do ústavu na výkon väzby, správne súd prvej inštancie na túto okolnosť vo vzťahu k zákonným podmienkam uvedeným v § 75 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. prihliadol a pri posudzovaní osobných, zárobkových a majetkových pomerov otca v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona o rodine správne určil výživné pre maloletú v sume 70,-Eur mesačne. Za daných okolností nemôže byť na ujmu maloletej tá skutočnosť, že otec maloletej je vo väzbe. Súdom prvej inštancie určenú výšku výživného pre maloletú v sume 70,- Eur mesačne pokladá odvolací súd za postačujúcu na zabezpečenie jej potrieb. Krajský súd sa preto plne stotožnil s dôvodmi uvádzanými v rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne a výstižné. Žiadosť otca maloletej, aby súd povolil splácať zročné výživné jeho otcovi R. M. staršiemu, nar. XX.XX.XXXX, považuje odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko povinnosť platiť zročné, ako aj bežné výživné bola napadnutým rozsudkom uložená otcovi maloletej a táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods.1 zákona o rodine).
10. Vzhľadom vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prevej inštancie vec správne právne posúdil pri riadnom zistení skutkového stavu, jeho rozhodnutie je vecne správne, a preto odvolací súd odvolaním napadnutý výrok v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil. Zároveň potvrdil aj závislý výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa zročného výživného odo dňa podania návrhu do dňa vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý odvolaním napadnutý nebol. Od rozhodnutia o napadnutom výroku (o výške mesačnej vyživovacej povinností) závisela aj výška zročného výživného, pri prípadnom určení bežného výživného v inej výške v odvolacom konaní by došlo aj k zmene dlhu na výživnom. Odvolací súd zároveň ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok o trovách konania, keď okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p..
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 58 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 druhá veta C.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).