Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/327/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobkyne: I.. Z. C., nar. XX.X.XXXX, bytom S. X, I., zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Almáši Gabriel, s.r.o., IČO: 36856592, so sídlom Niťová 3, Bratislava proti žalovanej: News and Media Holding, a.s., IČO: 47256281, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, zast. 1. advokátskou kanceláriou Schwarz advokáti, s.r.o., IČO: 36858285, so sídlom Podbrezovská 40, Bratislava, adresa na doručovanie: Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava a 2. advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri, s.r.o., IČO: 36861154, so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, o uloženie povinnosti uverejniť tlačovú odpoveď a ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.5.2015 domáhala voči žalovanej splnenia povinnosti uverejniť v prvom nasledujúcom čísle printového denníka Plus Jeden deň, ktorý bude pripravovaný po právoplatnosti tohto rozsudku, odpoveď žalobkyne na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, akým bol článok zo dňa XX.X.XXXX, uverejnený v denníku Plus Jeden deň, číslo XX, ročník XX, pod názvom „I. Z. C. F. Y. XXXX I.! a „D. G. F. C.! s označením „odpoveď“, ku ktorému bude pripojené meno a priezvisko žalobkyne tohto znenia: „Odpoveď p. Z. C.

Dňa XX.X.XXXX bol v denníku Plus jeden deň, číslo XX, ročník XX, publikovaný článok pod názvom „I. Z. C. F. Y. XXXX I.!, a to na strane 1 a „D. G. F. C.!“, a to na strane 14 a 19, pričom článok na seba nadväzoval. V názve článku, a to na strane 1 boli uverejnené nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie, a to, že Z. C. F. Y.B. XXXX I.. Na strane 1 denníka bolo nepravdivo uvedené, že peniaze, ktoré zarobí však vie aj poriadne rozhadzovať. V obsahu článku na strane 19 bola uvedená nepravdivá a pravdu skresľujúca informácia, a to že si tak Z. C. môže summa summarum privyrobiť viac ako XXXX J. I., čo jej na bezstarostný a hlavne luxusný život bohato stačí a na strane 14 bola uvedená nepravdivá a pravdu skresľujúca informácia, a to, že zarába ako kráľovná, vďaka svojim rozprávkovým príjmom sa zaradila medzi najlepšie platených slovenských moderátorov, žije si skutočne na vysokej nohe o čom svedčí aj jej márnotratnosť. Nepravdivá bola tiež informácia, že na oslavu narodením svojho otca si neváhala pozvať jeho obľúbeného G. C. N., za ktorého vysolila okolo 6.000 Eur. Týmto uvádzame zverejnené informácie na pravú mieru, pretože mesačný príjem Z. C. nie je vo výške 7.000 Eur, resp. viac, nezarába ako kráľovná, nemá rozprávkový príjem a nezaradila sa medzi najlepšie platených slovenských moderátorov, peniaze, ktoré zarobí nerozhadzuje, nevedie bezstarostný a

luxusný život, nežije si na vysokej nohe a nie je márnotratná. Na oslavu narodenín svojho otca Z. C. nepozvala speváka C. N.. Na oslave narodenín jej otca sa zúčastnil S. N. ako blízky známy a to bez nároku na akýkoľvek honorár. Navyše predmetná oslava sa konala už pred tromi rokmi pred zverejnením predmetného článku.“

Zároveň žiadala zaviazať žalovanú povinnosťou odstrániť z internetového portálu http://www.pluska.sk článok o žalobkyni zverejnený dňa X.X.XXXX pod názvom: „I. U. C.: F. Z. Y.!“ a článok o žalobkyni zverejnený dňa XX.X.XXXX pod názvom: „Z. C. si môže vydýchnuť: Neuveríte, na čom kráľovsky zarába.“ a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň požadovala zaviazať žalovanú povinnosťou zverejniť v prvom nasledujúcom čísle printového denníka Plus Jeden deň, ktorý bude pripravovaný po právoplatnosti tohto rozsudku ospravedlnenie žalobkyni so zvýrazneným písmom a nasledovným nadpisom a v nasledovnom znení:

„Ospravedlnenie vydavateľa p. Z. C.

News and Media Holding a.s. sa ospravedlňuje p. Z. C. za uverejnenie nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií týkajúcich sa jej osoby v článku publikovanom dňa XX.X.XXXX v denníku Plus Jeden deň, číslo XX, ročník XX, pod názvom „I. Z. C. F. Y. XXXX I.!, a to na strane 1 a „D. G. F. C.!“, a to na strane 14 a 19. Uvedeným konaním News and Media Holding a.s. neoprávnene zasiahla do občianskej cti, dôstojnosti, vážnosti, súkromia a mena p. Adriany Polákovej.“

Rovnako žiadala žalovanú zaviazať povinnosťou zverejniť na internetovom portáli www.pluska.sk do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ospravedlnenie žalobkyni so zvýrazneným písmom s nasledovným nadpisom a v nasledovnom znení:

„Ospravedlnenie vydavateľa p. Z. C.

News and Media Holding a.s. sa ospravedlňuje p. Z. C. za uverejnenie nepravdivých a pravdu skresľujúcich informácií týkajúcich sa jej osoby v článkoch zverejnených na internetovom portáli http:// www.pluska.sk dňa X.X.XXXX pod názvom „I. U. C.: F. Z. Y.!“ a dňa XX.X.XXXX pod názvom: „Z. C. G. I. D.: Neuveríte, na čom kráľovsky zarába.“ Uvedeným konaním News and Media Holding a.s. neoprávnene zasiahla do občianskej cti, dôstojnosti, vážnosti, súkromia a mena p. Z. C..“

Titulom nemajetkovej ujmy navrhovala súčasne zaviazať žalovanú povinnosťou uhradiť žalobkyni sumu 20.000,- eur a nahradiť jej trovy konania.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodňovala tým, že v rámci uplatnenia práva na odpoveď sa tohto práva domáha v zmysle ustanovení zákona č. 167/2008 Zb. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „tlačový zákon“). Listom zo dňa 13.4.2015 si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila u žalovanej právo na odpoveď a zároveň ho vyzvala na upustenie od neoprávnených zásahov do jej práva na ochranu osobnosti, pričom tiež žiadala ospravedlnenie a náhradu vzniknutej nemajetkovej ujmy (ďalej len „výzva“). Žalobkyňa vo výzve poukázala na nasledujúce nepravdivé skutkové tvrdenia obsiahnuté v článkoch 1 až 3. Článok 1 bol zverejnený dňa X.X.XXXX pod názvom „I. U. C.: F. Z. Y..“ Ako súčasť článku bola zverejnená fotografia žalobkyne, na ktorej je okrem nej zobrazený aj jej otec a jeho priateľka. Ďalej sa v článku uvádza: „Ešte prednedávnom rátala každé euro, a teraz pomaly nevie, čo s peniazmi! Markizácka moderátorka Z. C. po rozvode musela neraz požiadať svojho ex o finančnú pomoc. Teraz sa však karta obrátila. Za svoje aktivity na obrazovke i mimo nej dostáva Z. na účet mesačne niekoľko tisíc eur! Dokáže ich však aj pekne utratiť - napríklad na nedávnu oslavu narodenín svojho otca si pozvala C. N., ktorému zaplatila okolo šesťtisíc eur! Pre ňu to však nie je problém - pokojne to mohla zatiahnuť aj z mesačného príjmu. Koľko zarába?“. V poznámke na konci textu tohto článku bolo uvedené, že čitatelia si môžu viac prečítať v denníku Plus Jeden deň už v stredu. Dňa XX.X.XXXX žalovaná uverejnila článok 2 pod názvom a s textom: „I. Z. C. F. Y. XXXX I.! D. G. F. C.! Z. C. musela kedysi obracať každé euro, no dnes zarába tisíce. Peniaze, ktoré zarobí však vie aj poriadne rozhadzovať. Vďaka svojím rozprávkovým príjmom sa zaradila medzi najlepšie platených slovenských moderátorov. O tom, že Adriana si skutočne žije na vysokej nohe, svedčí aj jej márnotratnosť. Na oslavu narodenín svojho otca si neváhala pozvať jeho obľúbeného speváka C. N., za ktorého vysolila okolo 6.000 Eur. Okrem toho, že sa stále objavuje v markizáckej rannej relácii, za čo má mať zhruba 1.200 Eur mesačne, bráva príležitostné moderovačky, ktoré jej prinesú podobnú sumu. Najviac však ryžuje na

tom, že sa stala tvárou známeho diskontného reťazca, čo jej má mesačne hodiť až rozprávkových 5.000 Eur. No to ani zďaleka nie je všetko. Odkedy jej pravidelne vychádzajú knihy receptov, môže na finančné suchoty definitívne zabudnúť. Summa summarum, Z. C. si tak mesačne môže privyrobiť viac ako 7.000 Eur, čo na bezstarostný a hlavne luxusný život bohato stačí.“ Článok 3 pod názvom „Z. C. G. I. D.: T., na Č. Y. F..“ je obsahovo totožný s článkom 2. Podľa žalobkyne skutkové tvrdenia obsiahnuté v týchto článkoch sú nepravdivé z nasledujúcich dôvodov: žalobkyňa má vďaka svojej šikovnosti, pracovitosti a dobrému menu, ktoré si svojou svedomitou prácou vybudovala toho času viacero pracovných aktivít. Napriek tomu však jej mesačný príjem nedosahuje ani zďaleka výšku, na ktorú bolo poukázané v uvedených článkoch. Takto nepravdivo a pravdu skresľujúco formulovaná informácia bola spôsobilá podnietiť verejnosť, aby uverila tomu, že žalobkyňa skutočne zarába mesačne viac ako 7.000 Eur, čo však absolútne a ani zďaleka nezodpovedá pravde. Zdôraznila, že nie je verejne činná osoba a preto jej súkromie nie je vecou verejnou a preto nie je verejným záujmom vedieť, aký má mesačný príjem. Informácie obsiahnuté v článkoch boli dané do nenáležitých súvislostí, pretože informácia o výške jej mesačného príjmu boli dávané do súvislostí s tým, že žalobkyňa sa zrazu zaradila medzi najlepšie platených slovenských moderátorov a tak si vedie bezstarostný a luxusný život, o čom svedčí jej márnotratnosť. Jednotlivé výroky boli v článkoch skreslené, nevhodne a nepravdivo formulované a podané v takých súvislostiach, že boli jednoznačné spôsobilé podnietiť verejnosť uveriť tomu, že žalobkyňa žije márnotratným, až rozšafným spôsobom života. Najmä použité výrazy „nevie čo s peniazmi“, „peniaze, ktoré zarobí vie aj poriadne rozhadzovať“, či „márnotratnosť“ vo vzťahu k jej osobe pôsobia voči nej dehonestujúco, urážlivo a vážnym spôsobom sa dotýkajú jej cti a dôstojnosti. Žalobkyňa vedie skromný, zodpovedný a slušný život, v žiadnom prípade nezačala zrazu žiť bezstarostne a bezhlavo míňať svoje riadne zarobené peniaze. Práve naopak, stará sa o svoje dve maloleté deti, ktorých výdavky neustále rastú. V článku 1 bola použitá fotografia, ktorá však nepochádza z oslavy narodením jej otca. Fotografia bola vyhotovená na krste knihy spoločnosti Lidl. Na oslave narodenín otca žalobkyne bol pozvaný G. S. N., ako osobný priateľ žalobkyne, ktorý sa navyše oslavy zúčastnil bez akéhokoľvek nároku na honorár. Rovnako sa následne žalobkyňa zúčastnila ako blízka priateľka oslavy 60tich narodenín S. N.. Zdôraznila, že oslava narodenín otca žalobkyne, na ktorej sa S. N. zúčastnil sa konala pred 3 rokmi, kedy podľa tvrdení v článkoch musela žalobkyňa rátať každé euro. Je teda zrejmé, že informácie uvedené v článkoch neboli ničím podložené, boli nepravdivé, pravdu skresľujúce a hrubo zavádzajúce verejnosť, ktoré sa dotkli jej cti, dôstojnosti a súkromia. Žalobkyňa má za to, že takýmto spôsobom formulované informácie o žalobkyni sú spôsobilé znížiť všeobecnú mienku o nej ako o súkromnej osobe ako aj o reklamnej tvári niekoľkých spoločností. Uvedené články sú útokom na jej česť, resp. dobrú povesť, ľudskú dôstojnosť a dobré meno. Zároveň boli v článkoch uvádzané hodnotiace úsudky, ktoré boli neoprávnenou kritikou žalobkyne a to vzhľadom na neprimeranosť expresívnosti vyjadrení oproti spoločenskej potrebe zásahu do jej osobnostných práv. Žalobkyňa si dôvodne uplatnila u žalovanej právo na zverejnenie odpovede na články a nepravdivé tvrdenia v nich obsiahnuté. Právo na odpoveď vychádza z pravidla „audiatur el altera pars“, teda „nech je vypočutá tiež druhá strana“. Výzva, ktorou žalobkyňa žiadala žalovanú o uverejnenie odpovede bola žalovanej odoslaná dňa 15.4.2015 a doručená do rúk žalovanej dňa 17.4.2015. Žalovaná si svoju povinnosť vyplývajúcu jej z tlačového zákona nesplnila, a žiadosti žalobkyne v tam určenej lehote nevyhovela.

3. Zároveň sa žalobkyňa voči žalovanej domáha v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) upustenia od neoprávneného zasahovania do jej osobnostných práv tým, že z internetového portálu stiahne články 1 a 3, ktoré sú verejnosti stále dostupné, ďalej zverejnenia ospravedlnenia a to z dôvodu, že je veľmi ťažké prekonať tzv. mediálny obraz, ktorý fyzickej osobe vytvorí neoprávnený zásah do jej osobnosti, takto postihnutá osoba musí vyvinúť enormné úsilie, aby vzniknuté následky zmiernila, či odstránila. Preto žalobkyňa vyzvala žalovanú vzhľadom na závažnosť vzniknutej ujmy, aby jej uhradila nemajetkovú ujmu vo výške 40.000,- eur. Touto žalobou sa žalobkyňa domáha náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanej len vo výške 20.000,- eur, pričom je možné predpokladať, že neustálym zasahovaním do práv žalobkyne sa môže táto suma zvýšiť na sumu pôvodne požadovanú. Vyčíslenú sumu náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur zdôvodňuje tým, že je náhradou zodpovedajúcou efektívnemu zmierneniu následkov neoprávnených zásahov do jej osobnostných práv s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. S prihliadnutím na rozsah zásahu, t. j. na skutočnosť, že k zásahu do osobnosti žalobkyne došlo jedným z najčítanejších denníkov s celoslovenskou pôsobnosťou, na umiestnenie printového článku (titulná strana printového denníka), na početnosť nepravdivých článkov, ako aj dĺžku zásahu nie je postačujúce samotné morálne zadosťučinenie. Žalobkyňa veľmi ťažko nesie neoprávnené označovanie jej osoby ako osoby márnotratnej, psychicky ju články ťažia (a to aj z dôvodu nepriaznivej reakcie jej

okolia), tiež vytvárajú negatívny obraz o jej osobe a keďže sa živí ako tvár iných spoločností, takéto články predstavujú záporné referencie, ktoré si navyše tretia osoba ešte stále môže na internetovom portáli prečítať. V danom prípade motívom zverejnenia predmetných článkov nebolo spravodajstvo alebo poskytnutie informácií významných pre širokú verejnosť, ale zrejmá snaha aj za cenu neodsúhlaseného neetického a protiprávneho medializovania súkromných záležitostí žalobkyne udržať alebo zvýšiť čitateľnosť periodika a teda finančný prospech žalovanej. Neprípustné je pri tom uspokojovanie túžby po senzácii alebo dokonca ich škandalizácii.

4. Žalobkyňa podaním doručeným súdu 8.4.2016 upravila petit návrhu z dôvodu, že vzhľadom na tlačový zákon, podľa ktorého nie je možné žiadať právo na odpoveď na článok zverejnený na internetovom portáli (a pravdepodobne aj v nadväznosti na vyjadrenie žalovanej k žalobe zo dňa 28.5.2015, ktoré bolo vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobkyne doručené dňa 8.9.2015), berie návrh vo výroku 2 späť a pri ostatných výrokoch upravuje petit návrhu len v označení žalovanej a uvedením nadpisu článkov.

5. Žalovaná nároky žalobkyne uplatňované jednak podľa tlačového zákona a jednak podľa neuznala dôvodiac tým, že pre zverejnenie odpovede k článkom nie sú splnené zákonné podmienky a formálne predpoklady vyžadované na uplatnenie práva na odpoveď v zmysle § 8 tlačového zákona. Ani v súvislosti so žiadosťou o odpoveď k článku 2 nie sú podľa žalovanej splnené základné zákonné predpoklady, nakoľko predmetom práva na odpoveď sú nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia, pričom napadnuté výroky predstavujú hodnotiace úsudky autora článkov a nie sú skutkovými tvrdeniami. Podľa existujúcej judikatúry hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 149/2009 z 31.5.2010). Z kontextu článku 2 vzhľadom na uvedenú interpretáciu pojmov hodnotiaci úsudok a skutkové tvrdenie vyplýva, že napadnuté výroky predstavujú hodnotiace úsudky autora odvíjajúce sa od viacerých pracovných aktivít žalobkyne, jej intenzívneho pracovného nasadenia a odhadu o odmene za uvedené pracovné aktivity podľa vyjadrenia mediálneho odborníka. Odhad, resp. domnienka autora článku o celkovej mesačnej odmene žalobkyne vyplýva okrem iného aj z jazykovej formulácie „Summa summarum Z. si tak môže mesačne privyrobiť ...“ s dôrazom na slovo „môže“. Výrok o tom, že žalobkyňa berúc do úvahy odhad jej príjmov zarába ako kráľovná a že je márnotratná je jednoznačným prejavom subjektívneho hodnotenia autora článku a nie je možné prostredníctvom dokazovania uvedené overiť. Žalovaná zároveň poukázala na to, že znenie žalobného petitu 1 sa nezhoduje so znením žiadosti o odpoveď doručenej žalovanej, nakoľko žalobkyňa v žalobe oproti zneniu odpovede v žiadosti zo dňa 13.4.2015 v úvode pridala znenie „ODPOVEĎ p. +“ a rovnako aj na záver znenia posledného odseku odpovede pridala dovetok „pred zverejnením predmetného článku“. Poukázala na to, že v súdnom konaní je možné domáhať sa len takého znenia odpovede, ktoré bolo súčasťou žiadosti o uverejnenie. Vzhľadom na prísny formalizmus v tlačovom práve, žiadosť žalobkyne o odpoveď v zmysle žalobného petitu 1 nespĺňa formálne predpoklady vyžadované tlačovým zákonom. K nárokom vyplývajúcim z porušenia práva na ochranu osobnosti žalovaná uviedla, že s argumentom žalobkyne, že nie je verejne činnou osobou, sa nemožno stotožniť s poukazom na jej pôsobenie v šoubiznise. Podľa odbornej literatúry sú osobami verejného záujmu nie len politici, ale aj osoby verejne činné v rôznych oblastiach (napr. ekonomike, kultúre, športe a pod.), vo všeobecnosti osoby, ktoré na seba pútajú záujem verejnosti. V súvislosti s týmto názorom odkázal aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 367/03. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa ako osoba verejného záujmu musí strpieť zverejnenie článkov o jej osobe, akými je napríklad aj výška jej príjmu, či životný štýl, ktorý vedie. Žalobkyňa pritom však relevantným spôsobom v žalobe nešpecifikovala v čom spočíva ujma, ktorá jej mala vzniknúť z titulu zverejnenia článkov. Iba rozpačito naznačuje, že ju zverejnený obsah článkov ťaží a vo vzťahu k verejnosti pôsobí ako márnotratná osoba. Uvedeným spôsobom však nie je dostatočne vyjadrené, v čom spočíva ujma, ktorá jej mala vzniknúť. Žalovaná tiež uvádza, že obsah článkov nemohol žalobkyni spôsobiť žiadnu ujmu, nakoľko vo vzťahu k čitateľom články nevyznievajú negatívny dojem a v žiadnej súvislosti nemajú difamačný rozmer. Vyjadrenie postoja žalobkyne o tom, že zverejňovanie článkov o nej v periodiku s vysokou čítanosťou ju ťaží, nie je dostatočným základom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Navyše o tom, že články medzi čitateľmi vzbudili pozitívne reakcie svedčí aj diskusia k článku 1. V súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy žalovaná poukázala na rozsudok NS SR z 28.4.1998, sp. zn. 1Cdo 89/97, ktorý obsahuje podrobný rozbor hmotnoprávnych podmienok vzniku práva na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ, podľa ktorého je právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom, v značnej miere

znižujúcim dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Zároveň poukázala aj na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 15/03, ktorý hovorí, že iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere v zmysle § 13 ods. 2 OZ, môže byť fyzickej osobe výnimočne subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

6. Na nariadenom pojednávaní zástupca žalobkyne vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalovanej, nakoľko podľa jeho názoru nejde len o hodnotiace úsudky, ale o fakty, ktoré sú živé, klamlivé a nepravdivé. Poprel, že by žalobkyňa zarábala 7.000 eur mesačne, poprel, že by žalobkyňa bola márnotratná a poprel, že na oslave jej otca spieval Peter Janda, ktorému mala za vystúpenie zaplatiť 6.000 eur.

7. Zástupca žalovanej zotrval na svojom vyjadrení s tým, že nároky žalobkyne opakovane neuznal, nakoľko žalovaná iba realizovala svoje právo na slobodu prejavu v zmysle čl. 26 Ústavy SR. Uverejnené články neboli difamačné, ale z hľadiska žalobkyne pozitívne. Poukazovalo sa v nich na to, že žalobkyňa prekonala ťažké obdobie, teraz sa jej darí, za čo jej blahoželajú. O tom, že žalobkyňa je osobou verejného záujmu svedčí aj to, že je známa z Telerána a z relácie LIDL, kde je reklamnou tvárou. Sama žalobkyňa poskytuje informácie zo svojho súkromia a to formou rozhovorov s novinármi, o čom svedčí aj predložený mediálny rešerš. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.6.2014 sp. zn. 1Cob/99/2012 uviedol, že žalobkyňa sa nemôže domáhať práva na odpoveď, nakoľko znenie odpovede sa nezhoduje s tým, čo žiadala v rámci žiadosti o odpoveď vydavateľa článku. Navyše zverejnené články neobsahovali žalobkyňou namietané nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce údaje, pričom žalobkyňa vo svojej žiadosti napadá hodnotiace úsudky autorky článku.

8. Žalobkyňa bola na návrh svojho zástupcu vypočutá ako strana sporu, pričom vo svojej výpovedi uviedla, že hneď po vyjdení predmetných článkov o nich informovala svojho zamestnávateľa aj firmu LIDL, aby ich uistila, že žiadne informácie o jej plate nikde neuviedla a tvrdenia žalovanej sa nezakladajú na pravde. Suma XXXX eur mesačne je nepravdivou informáciou. Každý novinár je podľa kódexu novinára povinný dôsledne si informácie overiť aspoň u dvoch zdrojov. Autorka článku sa nenamáhala opýtať sa jej na zverejnené informácie a nikto si nepýtal jej súhlas na uverejnenie týchto údajov. Kódex taktiež určuje, aby titulky neboli zavádzajúce a nepravdivé. Potvrdila, že je verejne známou osobou, ale nie je verejne politicky známou osobou. Potvrdila tiež, že novinárom poskytuje informácie a rozhovory, avšak vždy požaduje autorizáciu. Zásadne neposkytuje informácie o jej plate a rodine. Jej rodinný príslušníci nie sú verejne známe osoby a napriek tomu sa v článku spomínajú. Opakovane poprela pravdivosť údaju o výške jej platu a pravdivosť výrokov, že je márnotratná a že za účasť na oslave jej otca zaplatila C. N.. Uviedla tiež, že C. N. osobne nepozná. Poprela, že by jej žalovaná uverejnenými článkami urobila dobre, pretože v článkoch použili len to, čo im vyhovovalo, ale len to, či jej neprospelo. Dôvodila, že pred uverejnením článkov dostávala za týždeň asi 1000 lajkov v súvislosti s prácou v LIDL, potom už len 60 až 100. Toto si všimol aj LIDL. Tiež si všimla, že známy a kolegovia jej síce do očí nič nepovedia, ale v robote si začali pošepkávať, cítila sa negatívne. Deti tiež prišli zo školy s tým, že keď zarába toľko peňazí, môžu si veľa dovoliť. Im to síce vysvetlila, ale pocity zostali. Opäť musela naprávať svoje meno. Navrhovanú nemajetkovú ujmu 20.000 eur považuje za primeranú, pretože vie ako pracujú bulváre, ktoré zverejňujú informácie bez toho, aby si ich pravdivosť overili a prípadne požiadali o jej odpoveď. Nemajetkovú ujmu požaduje aj z preventívnych dôvodov, ako trest pre bulvár. K fotografiám v mediálnej rešerši uviedla, že tieto fotky pochádzajú zo sociálnych sietí, ona ich novinám nikdy neposkytla. K výpovedi svedkyne S.. V. uviedla, že síce je pravdou, že svedkyňa teda autorka článku jej telefonovala, ale slušne jej odpovedala, že k otázkam financií sa vyjadrovať nebude a ani nemôže. Má to totiž zmluvne jednoznačne vyjadrené so svojimi obchodnými partnermi. Formulácia článkov a aj titulok článku bol taký, že navodzoval, že ide o fakt a nie o dohady, nakoľko na konci titulku bol výkričník a nie otáznik. Svedkyni vytkla, že neuviedla o ktorú mediálnu analytičku sa jedná, takže tieto informácie mohla získať svedkyňa aj od svojej susedy. Podľa jej názoru autorka článku novinársky zlyhala, nakoľko spomína, že na oslavu narodenín svojho otca žalobkyňa pozvala C. N. a zaplatila mu za vystúpenie. Išlo totiž o oslavu narodenín, ktorá sa konala dva roky pred kontraktom s Lidlom, takže žiadny súvis s výškou jej príjmov tam nie je a navyše C. N. nepozná a na oslavu ho nikdy nepozvala. Na otázky zástupcu žalovanej uviedla, že v r. 2015 mala príjmy len z TV Markíza, teda asi 1200 eur mesačne a možno mala niečo navyše z vydania jej kuchárskych kníh. Priznala, že firma presentation 127, s.r.o. je jej spoločnosťou, a sú pravdivé aj údaje z účtovnej uzávierky (v r. 2015 dosahovala firma príjmy 46.000 eur), ale otázky novinárky nesmerovali k jej podnikateľským aktivitám a okrem toho financie firmy nemôže len tak použiť na súkromné účely. Má za to, že predmetom tohto sporu nie je výška jej príjmov, ale skutočnosť, pre ktorú žalovanú žaluje je tá, že v predmetných článkoch uverejnila nepravdivé informácie o tom koľko

zarába a z čoho financuje svoj život. Nepotrebuje tu prezentovať, či zarába viac alebo menej ako udáva vo svojom článku žalovaná.

9. Súd v spore okrem dokazovania listinami predloženými sporovými stranami, a dokazovania výsluchom žalobkyne, vykonal aj dokazovanie vykonané prostredníctvom dožiadaného súdu výsluchom svedkyne I.. S. Y.M. V., autorky namietaných článkov.

10. Svedkyňa vypovedala, že je zamestnankyňou žalovanej, ako novinárka pracuje od r. 2013 a momentálne pracuje z domu, je na materskej dovolenke. Uviedla, že podnetom na napísanie článku o žalobkyni nebol jej, dostala tip od človeka z firmy, že finančné problémy, ktoré žalobkyňa mala, už nepretrvávajú. Tému teda naďalej spracovávala. Zdroj, ktorý jej poskytol informácie považovala za dôveryhodný a ona tieto informácie zhmotnila do článku. Oslovila aj žalobkyňu, ktorá po tom ako sa dozvedela, že predmetom článku sú peniaze, zháčila sa a uviedla, že sa nebude vyjadrovať a ukončila komunikáciu. Svedkyňa vyslovila domnienku, že ak by žalobkyňa oponovala svojimi tvrdeniami jej informáciám, takýto článok by ani nevznikol. Autorka ďalej tvrdila, že ona si svoju povinnosť splnila a žalobkyňu oslovila pred napísaním článku. Oslovila aj mediálnu analytičku, s ktorou prejednávali možnú výšku zárobkov a tá uviedla, že uvedená výška je reálna, avšak závisí od viacerých okolností. Údaj o sume 1.200,- eur za prácu v Teleráne vychádzal z informácií uvedených v denníku Nový čas, ktorý vyšiel pár dní pred publikovaním jej článku. Boli tam uvedené aj príjmy iných kolegov žalobkyne a taktiež tam bola uvedená aj výška odmeny žalobkyne za spoluprácu s reťazcom LIDL, ktorá bola odhadovaná na sumu 5.000,- eur. Odmena za predané knižné publikácie nie je po konzultácii s mediálnou analytičkou konkretizovaná. Svedkyňa upozornila, že v článku je celková suma príjmov žalobkyne uvedená so slovami „zhruba“, „môže“ a pod.

11. Jediným dôkazom listinou, ktorý súd vykonal, bol mediálny rešerš, z ktorého vyplýva, že o žalobkyni, resp. o jej súkromí, čí pracovných aktivitách v minulosti aj súčasnosti vychádzali vcelku pravidelne články v rôznych slovenských médiách (korzár.sme.sk, Nový čas víkend, zena.sme.sk, Slovenka a i.). Napríklad v článku zo dňa XX.X.XXXX bolo zverejnené, že v týchto dňoch pribudne do Kuchyne Lidla cukrárka, známa moderátorka Z.. C., ktorá súboj dvoch šéfkuchárov I. a M. osvieži sladkými receptami v Lidl cukrárni na webovej stránke www.kuchynalidla.sk <http://www.kuchynalidla.sk>. V článku vydanom X.X.XXXX (médium neuvedené) s názvom „Zlatá baňa pre celebrity sú reklamy“ okrem iných mediálne známych osobnostiach bolo o žalobkyni uvedené nasledovné: „Tým, že sa markizácka moderátorka stala tvárou obchodného reťazca, trhla naozaj poriadne terno. Po rozvode totiž niekoľko rokov žila sama s dvoma dospievajúcimi deťmi a finančne na tom nebola práve najlepšie. No keď sa stala cukrárkou z reklamy, začali sa k nej eurá priam kotúľať. Za to, že propaguje obchodný reťazec, vraj mesačne dostáva 5-tisíc eur a ďalšie peniaze inkasuje za to, že pre obchod zostavila knihu s receptami, a tak jej mesačný príjem vraj môže byť vyše sedemtisíc eur.“ Takmer vo všetkých článkoch obsiahnutých v mediálnom rešerši sú zároveň uverejnené aj rôzne fotografie, niektoré poskytnuté aj samotnou žalobkyňou („foto: Z.. C.).

12. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Dňa X.X.XXXX bol na stránke žalovanej www.pluska.sk uverejnený článok pod názvom: „I. U. C.: F. Z. Y.!“ s textom: „Ešte prednedávnom rátala každé euro, a teraz pomaly nevie, čo s peniazmi! Markizácka moderátorka Z. C. po rozvode musela neraz požiadať svojho ex o finančnú pomoc. Teraz sa však karta obrátila. Za svoje aktivity na obrazovke i mimo nej dostáva Z. na účet mesačne niekoľko tisíc eur! Dokáže ich však aj pekne utratiť - napríklad na nedávnu oslavu narodením svojho otca si pozvala C. N., ktorému zaplatila okolo šesťtisíc eur! Pre ňu to však nie je problém - pokojne to mohla zatiahnuť aj z mesačného príjmu. Koľko zarába? Čítajte už v stredu v denníku Plus JEDEN DEŇ.“

13. Dňa XX.X.XXXX na rovnakej stránke žalovanej vyšiel článok s názvom: „Z. C. G. I. D.: T., na Č. Y. F.“ s textom: „Kedysi žila od výplaty k výplate a dnes zarába ako kráľovná. Moderátorka markizáckeho Telerána Z. C. (38) má za sebou naozaj ťažké obdobie, pod ktoré sa podpísali hlavne finančné suchoty. Chvíle, keď brunetka Z. C. musela rátať každé euro, sú dávno preč. A z dnešných zárobkov, ktoré pribúdajú moderátorke na účet, sa vám zatočí hlava! Hoci sa sympatická moderátorka stále usmieva do kamery, nie vždy na to mala dôvod. Pred ôsmimi rokmi sa rozviedla, čo jej urobilo poriadny škrt cez rozpočet. Jej dve dospievajúce deti sa totiž venujú finančne náročným športom, čo Z. zvládala platiť len s odretými ušami. „Mám tri zamestnania, aby som to vedela vykryť. Bývalý manžel si zobral na starosť hokej, čo mi však vychádza lacnejšie. Raz za rok investuje do korčúľ a tie mesačné poplatky

nie sú až také vysoké. Zatiaľ čo tenisový tréner stojí veľmi veľa a v zime sa musí platiť aj hala. Takže ja fakt finančne krvácam!“ posťažovala sa prednedávnom C., ktorá už neraz musela poprosiť exmanžela, aby jej s peniazmi pomáhal, pretože to už ďalej nevládala ťahať. „Nie je to preňho problém, hoci mesačne platí a stará sa o deti, nakupuje im,“ zdôverila sa Z.. Pod podtitulkom „Je za vodou“ článok pokračuje: „Teraz sa však karta obrátila. Vďaka svojim rozprávkovým príjmom sa zaradila medzi najlepšie platených slovenských moderátorov. O tom, že Z. si teraz skutočne žije na vysokej nohe, svedčí aj jej márnotratnosť. Na oslavu otcových narodenín totiž neváhala pozvať aj jeho obľúbeného speváka C. N., za ktorého vysolila okolo šesťtisíc eur. Okrem toho, že sa stále objavuje v markizáckej rannej relácii, za čo má zhruba 1 200 eur mesačne, bráva aj príležitostné moderovačky, ktoré jej vynesú podobnú sumu. Najviac však ryžuje na niečom celkom inom. C. sa totiž stala tvárou známeho diskontného reťazca, čo jej podľa našich informácií mesačne hodí až rozprávkových 5 000 eur. No to ani zďaleka nie je všetko. Odkedy jej pravidelne vychádzajú knihy receptov, môže na finančné suchoty definitívne zabudnúť. „To, koľko zarobí, závisí od dohody s vydavateľom. Buď mohla dostať za každé vydanie knihy tučnú jednorazovú sumu, alebo sa mohli dohodnúť tak, že jej budú vyplácať určitý podiel z každého predaného kusa,“ prezradil odborník, ktorý si neželá byť menovaný. Summa summarum, Z. si tak mesačne môže privyrobiť viac ako 7 000 eur, čo na bezstarostný a hlavne luxusný život bohato stačí. „Nebudem sa k tomu vyjadrovať,“ reagovala stroho C.Y.. 14. V rovnaký deň (XX.X.XXXX) vyšiel na titulke denníku Plus JEDEN DEŇ článok s názvom: „I. Z. C. F. Y. XXXX I.“ s textom: „Moderátorke markizáckeho Telerána sa konečne podarilo vyhrabať z finančných problémov. Z. C. musela kedysi obracať každé euro, no dnes zarába tisíce. Peniaze, ktoré zarobí, však vie aj poriadne rozhadzovať. Čo moderátorke sype najviac?“ Na ďalších stránkach denníka článok pokračuje pod názvom: „Z. C. si môže vydýchnuť. Vyhrabala sa z problémov!“ a s textom: „Kedysi žila od výplaty do výplaty a dnes zarába ako kráľovná. Moderátorka markizáckeho Telerána Z. C. (38) má za sebou naozaj ťažké obdobie, pod ktoré sa podpísali hlavne finančné suchoty. Chvíle, keď brunetka musela rátať každé euro, sú však dávno preč. A z dnešných zárobkov, ktoré pribúdajú moderátorke na účet, sa vám zatočí hlava! Hoci sa sympatická moderátorka stále usmieva do kamery, nie vždy na to mala dôvod. Pred ôsmimi rokmi sa rozviedla, čo jej urobilo poriadne škrt cez rozpočet. Jej dve dospievajúce deti sa totiž venujú finančne náročným športom, čo Z. zvládala platiť len s odretými ušami. „Mám tri zamestnania, aby som to vedela vykryť. Bývalý manžel si zobral na starosť hokej, čo mi však vychádza lacnejšie. Raz za rok investuje do korčúľ a tie mesačné poplatky nie sú až také vysoké. Zatiaľ čo tenisový tréner stojí veľmi veľa a v zime sa musí platiť aj hala. Takže ja fakt finančne krvácam!“ posťažovala sa prednedávnom C., ktorá už neraz musela poprosiť exmanžela, aby jej s peniazmi pomáhal, pretože to už ďalej nevládala ťahať. „Nie je to preňho problém, hoci mesačne platí a stará sa o deti, nakupuje im,“ zdôverila sa Z.. Je za vodou. Teraz sa však karta obrátila. Vďaka svojím rozprávkovým príjmom sa zaradila medzi najlepšie platených slovenských moderátorov. O tom, že Z. si teraz skutočne žije na vysokej nohe, svedčí aj jej márnotratnosť. Na oslavu otcových narodenín totiž neváhala pozvať aj jeho obľúbeného speváka C. N., za ktorého vysolila okolo šesťtisíc eur. Okrem toho, že sa stále objavuje v markizáckej rannej relácii, za čo má zhruba 1200 eur mesačne, bráva aj príležitostné moderovačky, ktoré jej vynesú podobnú sumu. Najviac však ryžuje na niečom celkom inom. C. sa totiž stala tvárou známeho diskontného reťazca, čo jej podľa našich informácií mesačne hodí až rozprávkových 5000 eur. No to ani zďaleka nie je všetko. Odkedy jej pravidelne vychádzajú knihy receptov, môže na finančné suchoty definitívne zabudnúť. „To koľko zarobí, závisí od dohody s vydavateľom. Buď mohla dostať za každé vydanie knihy tučnú jednorazovú sumu, alebo sa mohli dohodnúť tak, že jej budú vyplácať určitý podiel z každého predaného kusa,“ prezradil odborník, ktorý si neželá byť menovaný. Summa summarum, Z. si tak môže mesačne privyrobiť viac ako 7000 eur, čo na bezstarostný a hlavne luxusný život bohato stačí. „Nebudem sa k tomu vyjadrovať,“ reagovala stroho C..“

15. Výzvou zo dňa 13.4.2015, odoslanej žalovanej dňa 15.4.2015 a prevzatej žalovanou dňa 17.4.2015 žalobkyňa žiadala žalovanú okrem iného o uverejnenie odpovede v zmysle § 8 tlačového zákona v tomto znení: „Dňa XX.X.XXXX bol v denníku Plus JEDEN DEŇ, číslo XX, ročník XX, publikovaný článok pod názvom „Moderátorka Z. C. F. Y. XXXX I.!“, a to na strane 1 a „D. G. F. C.!“, a to na strane 14 a 19, pričom článok na seba nadväzoval. V názve článku, a to na strane 1 boli uverejnené nepravdivé a pravdu skresľujúce informácie, a to, že Z. C. zarába kráľovsky 7000 mesačne. Na strane 1 denníka bolo nepravdivo uvedené, že peniaze, ktoré zarobí však vie aj poriadne rozhadzovať. V obsahu článku na strane 19 bola uvedená nepravdivá a pravdu skresľujúca informácia, a to, že si tak Z. C. môže summa summarum privyrobiť viac ako 7.000 eur mesačne, čo jej na bezstarostný a hlavne luxusný život bohato stačí a na strane 14 bola uvedená nepravdivá a pravdu skresľujúca informácia, a to, že zarába ako kráľovná, vďaka svojím rozprávkovým príjmom sa zaradila medzi najlepšie platených slovenských

moderátorov, žije si skutočne na vysokej nohe o čom svedčí aj jej márnotratnosť. Nepravdivá bola tiež informácia, že na oslavu narodenín svojho otca si neváhala pozvať jeho obľúbeného G. C. N., za ktorého vysolila okolo 6.000 Eur. Týmto uvádzame zverejnené informácie na pravú mieru, pretože mesačný príjem Z. C. nie je vo výške 7.000 Eur, resp. viac, nezarába ako kráľovná, nemá rozprávkový príjem a nezaradila sa medzi najlepšie platených slovenských moderátorov, peniaze, ktoré zarobí nerozhadzuje, nevedie bezstarostný a luxusný život, nežije si na vysokej nohe a nie je márnotratná. Na oslavu narodenín svojho otca Z. C. nepozvala G. C. N.. Na oslave narodenín jej otca sa zúčastnil S. N. ako blízky známy a to bez nároku na akýkoľvek honorár. Navyše predmetná oslava sa konala už pred tromi rokmi.“ Žalovaná strana na výzvu žalobkyne nijako nereagovala, žiadosti žalobkyne na uverejnenie odpovede nevyhovela.

16. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon) - ďalej len „tlačový zákon“, ak tento zákon neustanovuje inak, za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ periodickej tlače a za obsah agentúrneho spravodajstva zodpovedá tlačová agentúra.

17. Podľa § 8 ods. 1 tlačového zákona, ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; uverejnením odpovede zaniká vo vzťahu k tomu istému skutkovému tvrdeniu právo na opravu.

18. Podľa § 8 ods. 2 tlačového zákona právo žiadať o uverejnenie odpovede nemá verejný funkcionár, ktorým je na účely tohto zákona osoba ustanovená v osobitnom predpise, 8a) predseda politickej strany alebo politického hnutia a podpredseda politickej strany alebo politického hnutia, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom ich funkcie. Právo žiadať o uverejnenie odpovede nemá ani právnická osoba, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom funkcie verejného funkcionára, predsedu politickej strany alebo politického hnutia a podpredsedu politickej strany alebo politického hnutia pôsobiaceho v dotknutej právnickej osobe.

19. Podľa § 8 ods. 3 tlačového zákona žiadosť o uverejnenie odpovede sa musí doručiť vydavateľovi periodickej tlače alebo tlačovej agentúre do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače alebo zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahuje skutkové tvrdenie podľa odseku 1, inak právo na odpoveď zaniká. 20. Podľa § 8 ods. 4 tlačového zákona žiadosť o uverejnenie odpovede musí mať písomnú formu a musí byť žiadateľom podpísaná. Žiadosť o uverejnenie odpovede musí obsahovať názov a deň vydania periodickej tlače alebo deň zverejnenia agentúrneho spravodajstva, ktoré obsahovalo skutkové tvrdenie podľa odseku 1, popis tohto skutkového tvrdenia s uvedením, v čom je skutkové tvrdenie nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce a v čom sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, a kde sa toto skutkové tvrdenie v periodickej tlači alebo v agentúrnom spravodajstve nachádzalo. Súčasťou žiadosti o uverejnenie odpovede musí byť písomné znenie odpovede. Odpoveď sa obmedzí len na skutkové tvrdenie, ktorým sa skutkové tvrdenie podľa odseku 1 poprie, doplní, spresní alebo vysvetlí. Odpoveď musí byť rozsahom primeraná textu, ktorého obsahom je skutkové tvrdenie podľa odseku 1 a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok.

21. Podľa § 10 ods. 2 tlačového zákona, ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na návrh osoby, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, súd.

22. Podľa § 10 ods. 3 tlačového zákona návrh podľa odseku 2 sa musí podať na súd do 30 dní po uplynutí lehoty na uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia, inak právo domáhať sa na súde uverejnenia opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia zaniká.

23. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha proti žalovanej jednak práva na odpoveď (podľa príslušných ustanovení tlačového zákona) ale aj ochrany svojej osobnosti (podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka) z dôvodu, že žalovaná na svojej internetovej stránke www.pluska,sk a v printovom denníku Plus JEDEN DEŇ v dňoch X.-XX.X.XXXX uverejnila články citované v bodoch 12-14 tohto odôvodnenia, ktoré mali neprípustným spôsobom zasiahnuť do jej osobnostných práv, jej cti, dobrej povesti, ľudskej dôstojnosti a dobrého mena. K neoprávnenému zásahu malo dôjsť najmä uverejnením informácií týkajúcich sa jej údajných príjmov a údajného životného štýlu, resp. toho, koľko a za čo míňa zarobené peniaze. Konkrétne namietala výroky, že jej mesačný príjem je vo výške 7.000 Eur, resp. viac, že zarába ako kráľovná, že má rozprávkový príjem a že sa zaradila medzi najlepšie platených slovenských moderátorov, že peniaze, ktoré zarobí rozhadzuje, že vedie bezstarostný a luxusný život, že si žije na vysokej nohe a že je márnotratná, ako aj výrok, že na oslavu narodenín svojho otca pozvala G.Á. C. N..

24. V prvom rade súd skúmal dôvodnosť nároku žalobkyne v časti uloženia povinnosti žalovanej na uverejnenie odpovede. Ako už súd uviedol s poukazom na doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov, právnym predpokladom odpovede v zmysle § 8 zákona nie sú všetky informácie uverejnené v periodickej tlači, ale iba tie, ktoré majú povahu skutkového tvrdenia. To znamená, že za predpokladu splnenia všetkých zákonných podmienok sa odpovedá na skutkové tvrdenia, nie však ich hodnotenie a stanoviská k nim (zhodnocujúce, kritické pohľady a závery).

25. Ako vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2013 sp. zn. 3Cdo 61/2011 podstatou tohto právneho prostriedku je uviesť uverejnené skutkové tvrdenie na pravú mieru vlastným opisom skutkových tvrdení dotknutou osobou. Dotknutá osoba teda môže vlastnými slovami vyložiť celý skutkový dej, upresniť niektoré skutočnosti, ktoré chce, pretože to považuje zo svojho hľadiska za dôležité, prípadne ich doplniť a tak verejnosti ponúknuť vlastnú verziu uverejneného oznámenia. Zmyslom odpovede podľa § 8 ods. 1 tlačového zákona teda je uviesť skutkové tvrdenie na pravú mieru alebo neúplné či inak pravdu skresľujúce tvrdenie doplniť alebo spresniť. Inštitút práva na odpoveď predpokladá subjektívne pociťované poškodenie cti, dôstojnosti alebo dobrej povesti dotknutej osoby. Stanovením náležitostí žiadosti o uverejnenie odpovede (§ 8 ods. 3 tlačového zákona) zákonodarca sledoval cieľ, aby bolo jasne a nepochybne dané, voči ktorému konkrétnemu skutkovému tvrdeniu publikovanom v konkrétnom periodiku alebo agentúrnom spravodajstve má záujem fyzická osoba dotknutá týmto skutkovým tvrdením na cti, dôstojnosti alebo súkromí, uplatniť svoje právo na bezplatné uverejnenie odpovede. Osobitná náležitosť spočívajúca v podobe uvedení, v čom sa mali uverejnené skutkové tvrdenia dotknúť cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby slúži účelu zistenia (ustálenia), či zverejnenie konkrétnych skutkových tvrdení je spôsobilé sa aj dotknúť cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, minimálne s takým dopadom na tieto chránené osobnostné zložky fyzickej osoby, že je na mieste tieto publikované skutkové tvrdenia (vzhľadom na ich povahu) popierať, dopĺňať, spresňovať alebo vysvetľovať. Z uvedeného vyplýva, že s nie akýmkoľvek publikovaným skutkovým tvrdením týkajúcim sa fyzickej osoby sa spája právo tejto osoby na uverejnenie odpovede, ale len s takým, ktoré sa dotýka jej cti, dôstojnosti alebo súkromia s takým následkom, že je na mieste toto skutkové tvrdenie popierať, dopĺňať, spresňovať alebo vysvetľovať. Predpokladom oprávnenia domáhať sa uverejnenia odpovede podľa tlačového zákona je, že: a) v periodickej tlači bolo uverejnené oznámenie obsahujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia určitej fyzickej osoby alebo mena, alebo dobrej povesti určitej právnickej osoby, b) požadovaná odpoveď sa obmedzuje iba na skutkové tvrdenia, ktorými sa uverejnené tvrdenie uvádza na pravú mieru alebo neúplné či inak pravdu skresľujúce tvrdenie doplňuje alebo spresňuje, c) odpoveď musí byť primeraná rozsahu napadnutého oznámenia, a ak je napadnutá iba jeho časť, potom tejto časti, d) z odpovede musí byť zrejmé, kto ju robí.

26. K vyčerpávajúcemu právnemu posúdeniu aj v danom spore je potrebné uviesť kedy sa jedná o skutkové tvrdenie a kedy ide o hodnotiaci úsudok autora napadnutého článku. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010 sp. zn. 4 Cdo 149/2009 vyčerpávajúcim spôsobom ozrejmuje rozdiel medzi skutkovým tvrdením a hodnotiacim úsudkom nasledovne: „Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti dotknutého subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých

výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi kritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy a miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa).“

27. Súd po preskúmaní napadnutého článku (v nadväznosti na dispozičný úkon žalobkyne) uverejneného v printovom médiu žalobkyne dospel k záveru, že nároku žalobkyne nemožno vyhovieť, nakoľko to, čo žalobkyňa označuje v žiadosti o uverejnenie odpovede ako skutkové tvrdenia, nie sú skutkovými tvrdeniami spôsobilými zasiahnuť do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby. Žalobkyňa namieta pravdivosť týchto tvrdení: že žalobkyňa zarába kráľovsky 7000 mesačne, že peniaze, ktoré zarobí však vie aj poriadne rozhadzovať, že si žalobkyňa môže summa summarum privyrobiť viac ako 7000 eur mesačne, čo jej na bezstarostný a hlavne luxusný život bohato stačí a že zarába ako kráľovná, vďaka svojím rozprávkovým príjmom sa zaradila medzi najlepšie platených slovenských moderátorov, žije si na vysokej nohe o čom svedčí aj jej márnotratnosť. Zároveň namietala pravdivosť tvrdenia, že na oslavu narodením svojho otca si neváhala pozvať jeho obľúbeného G. C. N., za ktorého vysolila okolo 6000 eur. Súd výroky, že „žalobkyňa si môže summa summarum privyrobiť viac ako 7000 eur mesačne, čo jej na bezstarostný a hlavne luxusný život bohato stačí a že zarába ako kráľovná, vďaka svojím rozprávkovým príjmom sa zaradila medzi najlepšie platených slovenských moderátorov, žije si na vysokej nohe o čom svedčí aj jej márnotratnosť“ nepovažuje za skutkové tvrdenia, ale za hodnotiace úsudky autorky článku. Uvedené výroky nemožno považovať za objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, teda ich pravdivosť nie je overiteľná. Nemožno overiť pravdivosť toho, či určitá suma postačuje na bezstarostný a hlavne luxusný život, nemožno overiť pravdivosť toho, čo je zárobok kráľovnej, ani to, či je niekto márnotratný, resp. žije si na vysokej nohe. Ak by aj bolo možné overiť pravdivosť výrokov, že žalobkyňa zarába viac ako 7000 eur mesačne, alebo sa zaradila medzi najlepšie platených slovenských moderátorov, takéto dokazovanie žiadna zo sporových strán a najmä žalobkyňa, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno, nenavrhovala. Ako už bolo opakovane uvedené, predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie, teda sa vylučuje odpovedať na hodnotiace úsudky. Vzhľadom na to súd rozhodol tak, že v tejto časti uplatneného nároku (výrok č. 1) žalobu zamietol s tým, že zároveň prihliadol na argumentáciu žalovanej, podľa ktorej v súdnom konaní je možné sa domáhať len takého znenia odpovede, ktoré bolo súčasťou žiadosti o jej uverejnenie a v danom prípade žiadosť o odpoveď žalobkyne v zmysle žalobného petitu 1 nespĺňa formálne predpoklady vyžadované zákonom, keďže žalobkyňa v žalobe oproti zneniu odpovede v žiadosti zo dňa 13.4.2015 v úvode pridala znenie „Odpoveď p. Z. C.“ a rovnako aj na záver znenia posledného odseku odpovede priadala dovetok „pred zverejnením predmetného článku.“

28. Ďalšími uplatnenými nárokmi sa žalobkyňa domáhala ochrany svojich osobnostných práv v zmysle § 13 - výroky č. 2-5 žalobného petitu: odstránenie článku z internetového portálu žalovanej, uverejnenie ospravedlnenia v printovom denníku i na internetovom portáli žalovanej a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- eur.

29. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

30. Podľa § 12 ods. 1, 2 a 3 písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti

osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo zvukové alebo obrazové záznamy na úradné účely na základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

31. Podľa § 13 ods. 1 fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

32. Podľa § 13 ods. 2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

33. Podľa § 13 ods. 3 výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

34. Podľa § 16 kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

35. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd, publikovaného pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len „dohovor“) každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

36. Ochrana osobnosti ako všeobecné osobnostné právo je subjektívne právo každej fyzickej osoby bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, náboženstva atď., ktoré tvorí súhrn jednotlivých čiastkových osobnostných práv, predmetom ktorých je osobnosť fyzickej osoby ako celku v jej telesnej a morálnej jednote. Je to súbor čiastkových práv a slobôd, ktorých predmetom sú nehmotné hodnoty (stránky) osobnosti fyzickej osoby. Všeobecné osobnostné právo možno vymedziť aj jeho základnými znakmi a to: všeobecnosť, absolútny charakter, časová neobmedzenosť, nehmotný charakter predmetu, nescudziteľnosť a nepremlčateľnosť. Pre úspešné uplatnenie žalôb stanovených v § 13 ods. 1 je potrebné, aby sa jednalo o neoprávnený zásah, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť alebo len ohroziť osobnosť fyzickej osoby, v dôsledku čoho vznikne nemajetková ujma (nie je vylúčené, aby vznikla aj majetková ujma, avšak v takom prípade sa aplikujú ustanovenia o zodpovednosti za škodu podľa . Zásah do osobnosti fyzickej osoby je zásah, ktorý poruší alebo len ohrozí osobnosť fyzickej osoby bez ohľadu na zavinenie pôvodcu zásahu, t. j. v prípade zásahu do osobnosti fyzickej osoby platí objektívna zodpovednosť.

37. Podľa čl. 26 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavy) sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

38. Podľa čl. 26 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

39. Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

40. Podľa čl. 10 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

41. Podľa čl. 10 ods. 2 dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,

predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

42. Podstatným v tomto spore o ochranu osobnosti medzi žalovanou (ako vydavateľkou printového denníka Plus JEDEN DEŇ a prevádzkovateľky internetovej stránky www.pluska.sk, kde boli uverejnené namietané články) a žalobkyňou, u ktorej malo dôjsť uverejnením namietaných článkov k neprípustnému zásahu do jej osobnostných práv, a to takému, ktorý zakladá aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo zo strany súdu zodpovedanie otázky, či v danom prípade nedošlo k neprimeranému obmedzeniu, či popretiu práva alebo slobody jednej zo sporových strán, a to medzi ústavou a dohovorom garantovanou slobodou prejavu (čl. 26 ods. 1 ústavy a čl. 10 dohovoru) a základným právom žalovanej vyhľadávať a rozširovať informácie, resp. možnosťou obmedziť slobodu prejavu zákonom (čl. 26 ods. 2 a 4 ústavy), a právom na ochranu osobnosti žalobkyne, ktoré je taktiež garantované ústavou (najmä čl. 19 ústavy). Podstatou rozhodovania vo väčšine obdobných právnych sporov je hľadanie vyváženého vzťahu medzi ústavou garantovaným právom na ochranu cti, dôstojnosti či súkromia na jednej strane a slobodou prejavu a základným právom na informácie na strane druhej. Súd v tomto smere zároveň odkazuje na doterajšiu judikatúru (napr. komplexne nález Ústavného súdu SR z 14. decembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 448/2012-54) kedy Ústavný súd SR (ďalej len „ÚS SR“) opakovane zdôraznil, že každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd (resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách) treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 22/06, m. m. PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07), resp. že všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96). Uplatňovanie týchto základných práv a slobôd a ich právna ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nad únosnú mieru nepotlačila ochrana iného práva. To znamená, že ani existencia zásahu do osobnostných práv nemusí vždy nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takého zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva, pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice primeranosti (proporcionality). V každom konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) namietaného porušenia základného práva na ochranu osobnosti, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Z doterajšej judikatúry ÚS SR vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu, možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality (m. m. I. ÚS 4/02, I. ÚS 36/02, I. ÚS 193/03).

43. Súd v nadväznosti na uvedené vykonal test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade „hovoril". KTO „hovoril“: žalobkyňa ako vydavateľka a prevádzkovateľka internetového portálu je tzv. „nositeľkou“ slobody prejavu a má privilegované postavenie z aspektu ochrany slobody prejavu, ktorá patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. Novinári majú (sociálnu) povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a provokácie. O KOM bol namietaný článok a do koho osobnostnej sféry zasahoval, resp. mal zasahovať: stupeň dovolenej kritiky sa mení podľa charakteristiky osobnosti adresáta. Hranice akceptovateľnej kritiky sú najširšie u politikov a najužšie u „bežných" občanov. V posudzovanom prípade namietaný článok obsahoval informácie týkajúce v čase zverejnenia článku televíznej moderátorky jednej z najsledovanejších televízií na Slovensku, ktorá sa v danom čase zároveň stala jednou z tvárí projektu reťazca LIDL pod názvom „Kuchyňa Lidla“, kde sa prezentovala ako cukrárka a pekárka, pričom aj vďaka tomuto projektu začala vydávať (prevažne) knihy receptov. Je teda zrejmé, že žalobkyňa je tzv. osobou verejnou (ktoré môžeme rozdeliť na dve skupiny: osoby verejne činné, t. j. politici, sudcovia, prokurátori, štátni úradníci a osoby verejne známe, ktoré vynikajú v určitých aktivitách, prípadne sa významne angažujú v určitých aktivitách alebo záležitostiach verejného záujmu). Verejné osoby vstupom do verejného priestoru musia preukazovať vyššiu mieru záujmu o ich osobu. ČO bolo obsahom namietaného článku: v danom prípade žalovaná v namietaných článkoch informovala o aktuálnej životnej situácii žalobkyne. Záujem verejnosti o osobu žalobkyne, a teda aj o jej aktuálnych životných úspechoch

či neúspechoch, potvrdzujú aj články z mediálnej rešerše predloženej žalovanou, z ktorých je zrejmé, že rôzne médiá poskytovali už pred uverejnením namietaných článkov informácie nielen o pracovných aktivitách žalobkyne, ale aj o jej súkromí, poskytované ňou samotnou. Pri zadaní mena žalobkyne do internetového vyhľadávača sa zobrazí celkovo 347.000 výsledkov, čo svedčí o popularite žalobkyne. KDE bol namietaný článok uverejnený: ide o kritérium posudzovania namietaného zásahu do slobody prejavu ohľadne miesta zaznenia či uverejnenia problematických výrokov. Vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv. Sporné články boli uverejnené na internetovej obdobe denníka Plus jeden deň, ktorá internetová stránka bola v danom čase (piatok 10.4.2015) desiatou najnavštevovanejšou stránkou na Slovensku (zdroj: <https://aimmonitor.sk/ >) a v printovom denníku vydávanom žalovanou, ktorý v danom čase bol druhý najčítanejší denník v SR (po Novom čase, zdroj: www.abcsr.sk <http://www.abcsr.sk>) s nákladom 42.389 ks predaných výtlačkov v mesiaci apríl 2015. KEDY bol namietaný článok uverejnený: toto kritérium má zodpovedať otázku aktuálnosti zverejnených informácií. Z výpovede svedkyne S.. V., autorky článku vyplýva, že sporné články spracovávala jednak na základe informácií z článku uverejneného v Novom čase, ktorý vyšiel pár dní pred publikovaním sporných článkov, ale aj na základe podnetu kolegov, že finančné problémy, ktoré žalobkyňa mala už nepretrvávajú. Bolo preukázané, že o osobe žalobkyne sa v rôznych printových i internetových médiách informuje priebežne, často vo forme interview, alebo ako propagácia jej aktivít, resp. pri zmene jej životných situácií, nie raz za aktívnej spolupráce samotnej žalobkyne, ktorá tak verejnosti poskytuje informácie aj o svojom súkromí a blízkych osobách (akým aktivitám sa žalobkyňa alebo jej deti venujú - napr. práci v záhrade, príp. akým športom sa jej deti venujú, kde bývajú) a poskytuje aj fotografie zo svojho súkromia (i keď nie priamo médiám, ale na sociálnych sieťach). AKO boli informácie v namietanom článku formulované: Ako už súd vyššie uviedol, judikatúra rozlišuje medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy, aj keď hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny názor vyjadrený v náleze Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 357/96, podľa ktorého polemické výroky zásadne vylučujú zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože každý názor, stanovisko, kritika, a to dokonca nielen polemicky uvedená, je zásadne prípustná, pretože sloboda prejavu je jednou z najdôležitejších zásad demokratickej spoločnosti. V tomto smere sa súd stotožňuje s argumentáciou žalovanej, ktorá zároveň odkazujúc na judikáty ohľadne miery zásahu do osobnostných práv uvádza, že výroky uvedené v článkoch, aj keby boli kvalifikované ako skutkové tvrdenia, nie sú žiadnym spôsobom spôsobilé privodiť žalobkyni značnú ujmu v jej osobnostných právach, nakoľko nie sú difamujúce, znevažujúce, rovnako nie sú neprimeranou kritikou a nezneucťujú meno žalobkyne. Práve naopak, články vyznievajú pozitívne v tom zmysle, že žalobkyňa prekonala zlé obdobie a darí sa jej vďaka jej pracovnej aktivite. Obsah článkov o preklenutí ťažšieho životného obdobia a finančných problémov novou životnou etapou sprevádzanou úspechom a finančným polepšením vďaka vlastnej práci nemohol spôsobiť žalobkyni ujmu a vyvolať negatívnu odozvu. O tom, že články medzi čitateľmi vzbudili pozitívne reakcie svedčí aj diskusia na stránke žalovanej k článku 1, napr. D. K. - K. Q. uviedla: „Z. je sikovne, vzdelane a pracovite ziena, navyse je to matka 2 deti. Bez skandalov sa dostala tam kde je. Tak jej prajme! Z. drzim palce!“ a ďalšie reakcie znejú: „šikovným patrí svet a ona je jedna s tých nech sa jej darí aj naďalej. Z. Q.andím ti si šikula.“ alebo: „Prajem tejto dáme veľa ďalších úspechov v práci a teším sa na nové recepty:)“

44. Z uvedeného vyplýva, že žaloba žalobkyne nie je podaná dôvodne. Žalobkyňa sa podľa názoru súdu nesprávne domnieva, že predmetný článok bol spôsobilý zasiahnuť do jej osobnostných práv, pričom podľa názoru súdu ide len o jej subjektívny pocit, či dojem, keďže súd nemal za preukázané konkrétne pôsobenie článku nielen na verejnosti, ale ani v okruhu jej blízkych a známych. Ak žalobkyňa tvrdí, že článok spôsobil zníženie jej cti, povesti, dôstojnosti, či dobrého mena v spoločnosti, bolo jej dôkazným bremenom túto skutočnosť preukázať. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobkyňa nenavrhla napriek výzvam súdu vykonať žiaden dôkaz. Výroky uvedené v článku vyvracala len svojimi tvrdeniami, ktoré však nijakým spôsobom nepreukazovala. Tvrdenia, že v danom období nezarábala 7000 eur mesačne a viac odmietala preukázať s odôvodnením, že je viazaná mlčanlivosťou. rovnako tak len svojimi vyjadreniami popierala pravdivosť ostatných výrokov. Napokon, ani z jej ďalších skutkových tvrdení nevyplýva žiaden zásah do práva na ochranu osobnosti, netvrdí, že by bola vystavená negatívnym reakciám okolia, či už súkromného alebo profesijného. Navyše z diskusných príspevkov čitateľov namietaných článkov vyplýva, že reakcie verejnosti boli prevažne pozitívne, dokonca niekoľko prispievateľov vytýka či už žalovanej alebo čitateľom s negatívnou reakciou „typickú slovenskú závisť“. Všetky uvedené skutočnosti súd nemohol posúdiť ako zásah do dôstojnosti, vážnosti, či dobrého

mena žalobkyne. Podľa názoru súdu mediálny obsah namietaných článkov je nestranný, objektívny a vyvážený, autorka článku aj svojou výpoveďou potvrdila, že dodržiavajúc etický kódex novinára dôsledne overovala informácie tým, že uvádza zdroj zverejňovaných informácií týkajúcich sa príjmu žalobkyne a poskytla žalobkyni možnosť na vyjadrenie jej názoru k publikovanej téme. Aj súdu sa javí ako pravdepodobné tvrdenie svedkyne V., že v prípade stanoviska žalobkyne by k uverejneniu takéhoto článku nedošlo vôbec, či obsah článku by vyznieval inak, keďže znenie článku skutočne navodzuje atmosféru zodpovedajúcu bulvárnemu (nízkej umeleckej úrovne, pozn. súdu) charakteru uvedených médií žalovanej.

45. Skutočnosť, či zverejnené údaje sú spôsobilé zasiahnuť do osobnostného práva žalobkyne súd rovnako nemal osvedčenú. Súd pre absolútny nedostatok dôkazov nemohol posúdiť, či aj zvyšné namietané výroky v článku, ktoré vyhodnotil ako skutkové tvrdenia (a nie hodnotiace úsudky) sú pravdivými, resp. pravdu skresľujúcimi informáciami a rovnako ako autorka článku, resp. žalovaná, môže súd vysloviť iba domnienku, že vzhľadom na pracovnú vyťaženosť žalobkyne a jej viaceré pracovné aktivity je vysoko pravdepodobné, že jej príjem je vyšší ako v minulosti, keď jej príjem predstavoval len honorár za moderovanie a nezahrňoval aj aktivitu pre reťazec LIDL a vydávanie kníh. Súd však nemal preukázané, či príjem žalobkyne predstavuje 7.000 eur a viac, resp. či sa zaradila medzi najlepšie platených slovenských moderátorov. Rovnako tak súd nemohol overiť pravdivosť tvrdenia žalobkyne, či na oslavu narodenín svojho otca pozvala C. N. alebo iného G. a či a v akej výške zaplatila za jeho vystúpenie nejaký honorár. Vzhľadom na to, že súd nezistil, žeby zásah v podobe zverejnených článkov bol neoprávnený, resp. žeby bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť právo na ochranu osobnosti žalobkyne, jednotlivo uplatnenými nárokmi žalobkyne sa nezaoberal a žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalovanej ako celkovo úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.