Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-104-2018.pdf
PDF · 94.8 KB
Case nature
Subarea
19Co/104/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Endepro, s.r.o., v likvidácii, Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava 2, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/116/2016-78 zo dňa 12.03.20185 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi zložiť do úschovy na Okresnom súde Prešov peňažnú sumu vo výške 315,- eur, a to do 7 dní od doručenia tohto uznesenia.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 324 ods. 1, 3; 325 ods. 1, 2; 326 ods. 1, 2; 328 ods. 1; 329 ods. 1; 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Konštatoval, že návrh je dôvodný a žalobca preukázal v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáha a uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré poukazujú na dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Existuje dôvodná obava, že budúca exekúcia nároku úspešného žalobcu bude zmarená, a to vzhľadom na vyhlásenia samotného žalovaného, ktorý už od konca roka 2015 neposkytuje žiadne úvery a pôžičky a výrazne obmedzil svoju podnikateľskú činnosť. Žalovaný poskytol oficiálne vyjadrenie podľa ktorého „Od 18. decembra 2015 vzhľadom k legislatívnym zmenám týkajúcich sa poskytovania spotrebiteľských úverov pozastavil poskytovanie nových úverov. Po dôkladnom posúdení dopadu zmien na jeho podnikanie sa rozhodol ukončiť poskytovanie úverov do domácností prostredníctvom obchodných zástupcov na J. a neponúkať ďalej ani úver na účet. Provident bude naďalej poskytovať servis svojim súčasným zákazníkom a bude vyberať splátky úverov na základe zmluvných záväzkov“. Toto vyhlásenie bolo poskytnuté ako oficiálne autorizované vyhlásenie samotného žalovaného pre médiá a je zverejnené aj na webovej stránke žalovaného, pričom z jeho obsahuje zrejmé, že ďalšia činnosť žalovaného je výrazne obmedzená výlučne len na spravovanie už poskytnutých úverov a poskytovanie servisu doterajším zákazníkom. Súd mal taktiež z aktuálneho výpisu z obchodného registra žalovaného za preukázané, že žalovaný doposiaľ ako obchodná spoločnosť síce nezanikol, avšak z verejne dostupných informácií je známe, že sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že žalovaný pozastavil a obmedzil výrazne svoju činnosť, v súčasnosti žiadne nové úvery či pôžičky neposkytuje, zrušil všetky svoje obchodné pobočky, nevykonáva svoju činnosť prostredníctvom obchodných zástupcov, ktoré skutočnosti môžu dôvodne vyvolávať v žalobcovi obavy v súvislosti s budúcim výkonom a vymožiteľnosťou jeho nároku uplatňovaného v danom spore. Žalobca predložil ako listinný dôkaz výročnú správu spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava za rok 2016, z ktorej obsahu vyplýva, že vlastné imanie žalovaného je v výrazne v záporných hodnotách
a to - 16.205.010 Eur, pričom z výpisu z obchodného registra vyplýva, že zapísaná súhrnná výška splateného vkladu spoločníkov žalovaného je len v sume 6.155.802.20 Eur, z čoho je zrejmé, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu základného imania spoločnosti. Už aj z tejto konštatovanej skutočnosti je možné vyvodiť dôvodnosť obáv žalobcu, že súčasná utlmená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie a majetok žalovaného nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jeho nároku, ktorý mu bol v danom spore priznaný.
4. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému zložiť do súdnej úschovy sumu 315,- Eur, pokrývajúcu uplatnený nárok žalobcu (hodnota pohľadávky ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) a vzniknuté trovy konania žalobcu ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za dôvodné a opodstatnené. Povinnosť zložiť predbežne zábezpeku v uvedenej výške do úschovy súdu nie je v hrubom nepomere k uplatnenému nároku žalobcu a táto výška nie je spôsobilá ohroziť prípadnú podnikateľskú činnosť žalovaného. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný zásah do práv žalovaného; požiadavka vyváženosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu tak zostáva zachovaná.
5. Preto súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1, písm. f/, g/ a h/ CSP. Tvrdil, že vzhľadom na to, že žalovaný má majetok, bolo možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba za podmienky, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. To, že žalovaný má majetok vyplýva z účtovnej uzávierky za rok 2016. Namietal tiež, že nie je v úpadku, lebo nie je platobne neschopný a nie je ani predĺžený. Ku koncu účtovného obdobia 2016 hodnota jeho majetku bola 43.981.745 Eur a hodnota všetkých záväzkov žalovaného bola 25.286.256 Eur. Ku koncu účtovného obdobia roku 2016 dosiahol zisk v sume 11.956.972 Eur. Žalovaný má aj hmotný majetok ( stavby, hnuteľné veci a iné ) v sume 3.055.659 Eur a ku koncu účtovného obdobia 2016 má v bankách na účtoch 5.678.394 Eur. Podobná uzávierka bude aj za rok 2017, preto je nesprávne zistenie súdu prvej inštancie, že by bola ohrozená exekúcia v sume 350 Eur. Žalovaný je dcérskou spoločnosťou britskej spoločnosti O., pôsobiacej v 12 štátoch. Žalovaný si vždy plní všetky svoje splatné záväzky. Podľa odvolateľa žalobca neosvedčil, aby žalovaný reálne vykonával akéhokoľvek úkony smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho majetku a poukázal na zisk v roku 2016 vo výške takmer 12 miliónov Eur. Žalovaný neukončil podnikanie na území J. republiky. Niet preto zámienky predpokladať, aby došlo k zrušeniu a k likvidácii žalovaného. Upriamil pozornosť na § 75 ods. 3 a 4 z. č. 513/1991 Zb. Prvoinštančný súd obavu odôvodnil nespôsobilým argumentom, a to údajným postupovaním pohľadávok žalovaného voči svojim klientom na iné subjekty. Učinil tak iba voči nevymožiteľným pohľadávkam, všetko v súlade aj s § 17 z.č. 129/2010 Z.z. Bolo podaných veľa návrhov na neodkladné opatrenia voči žalovanému, a v prípade ich vyhoveniu by išlo o značné finančné prostriedky, ktorých obmedzené nakladanie by predstavovalo bezdôvodnú ujmu na strane žalovaného. Žalovaný tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Podľa odvolateľa nebola splnená ani jedna podmienka na vyhovenie návrhu. Nie je daná obava z ohrozenia exekúcie. U žalovaného neexistuje ani len hypotetická obava ohrozenia exekúcie. Tiež navrhovaným neodkladným opatrením, ak má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav. Nie je splnená ani podmienka proporcionality, čo súd nesprávne posúdil. Sledovaný účel je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle § 324 ods. 3 CSP, lebo žalovaný má majetok. Poukázal na viecero uznesení krajských súdov, ktorými bolo konštatované, že nie sú dané zákonné dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Odvolateľ preto navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta a jemu bude priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %, tiež si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (§ 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
10. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrení (§ 324 ods. 3 CSP).
11. Z ust. § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde (§ 325 ods. 2 písm. b) CSP). 13. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods. 1 CSP).
14. Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 ods. 1 CSP)
15. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach strán bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení, prípadne ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuloží. Všeobecný súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010 ).
16. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujú ich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv strany a z osvedčenia porušenia týchto práv.
17. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalobca osvedčil nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu ohrozenej exekúcie.
18. Odvolací súd sa plne stotožňuje s uvedeným záverom súdu prvej inštancie, a to že žalobca v danom prípade osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu.
19. Zo spisu vyplýva, že žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila Výročnú správu Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31.decembra 2016 a výpis z obchodného registra žalovaného. 20. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že u žalovaného došlo k zmene obchodného mena na Endepro, s.r.o., Bratislava a táto spoločnosť je od 01.03.2018 v likvidácii. Uvedená spoločnosť na rozdiel od spoločnosti Provident Financial s.r.o. už nemá v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a jediným predmetom jej činnosti sú administratívne služby.
21. Z vyššie uvedeného sa dá dôvodne domnievať, že ide o zrušenie spoločnosti žalovaného, k čomu, podľa odvolacieho súdu, žalovaný nepochybne smeruje. Môže ísť o likvidáciu spoločnosti, resp. ukončenie podnikania, prevod majetku spoločnosti, ukončenie zmluvných vzťahov a podobne.
22. Vo výročnej správe Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31. decembra 2016, ktorú predložil žalobca sa uvádza, že spoločnosť v roku 2016 neposkytla žiadne úvery v dôsledku legislatívnych
zmien v decembri 2015. Zmena legislatívy, ktorú prijal parlament bez konzultácií so zainteresovanými spoločnosťami v decembri 2015 zásadne zmenila právny rámec pre poskytovateľov spotrebných úverov. Spoločnosť prestala od 18. decembra 2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Táto skutočnosť ovplyvnila výsledky za rok 2015 a 2016 a tiež ovplyvní nastavenie súčasného obchodného modelu. V dôsledku obmedzenia podnikateľskej činnosti bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek. K 31. decembru fungovalo 6 pobočiek. Od roku 2015, kedy mala spoločnosť 276 zamestnancov, došlo k zníženiu ich počtu na konci roka 2016 na 108 zamestnancov.
23. Aj z webovej stránky spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava <<https://www.provident.sk/>> vyplýva oznámenie, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery.
24. Z vyššie uvedenej výročnej správy Provident Financial s.r.o. ďalej vyplýva, že vlastné imanie je na úrovni mínusu, konkrétne 16.205.010,- eur, (2015 záporné vlastné imanie vo výške 28.161.982,- eur). Z toho je nutné vyvodiť, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu jej základného imania.
25. Možno konštatovať, že žalovaný tiež postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti. Nevlastní žiadny majetok, respektíve, aj keď tvrdil, že majetok vlastní, nepredložil o tom, žiaden dôkaz a jeho majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči svojim klientom a ich množstvo je neurčité.
26. Z toho preto možno vyvodiť dôvodnosť obavy žalobcu, že súčasná obmedzená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia za uplynuté obdobie, ani majetok žalovaného nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jeho nároku uplatneného v tomto spore. 27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, je správny. Žalobca osvedčil, že konanie žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Celkové konanie žalovaného svedčí v prospech záveru, že v danom prípade, vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti, ide o také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery ( viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97), čo žalobca osvedčil.
28. Z vyššie uvedeného odvolací súd ustálil, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Podľa názoru odvolacieho súdu existuje dôvodná obava o budúcej možnej vymožiteľnosti nároku žalobcu, uplatnenej vo veci samej. Obmedzenie podnikania iba na administratívnu činnosť, keď v minulosti hlavným zdrojom zisku bolo poskytovanie úverov jednoznačne napĺňa predpoklady pre dôvodnú obavu o ohrozenie možného výkonu rozhodnutia.
29. K námietke žalovaného, že bolo možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, odvolací súd uvádza, že nebolo preukázané, a to ani žalovaným, hoci to tvrdil, aby žalovaný mal majetok, ktorý by mohol byť takto zabezpečený. Ani ďalšie odvolacie námietky nie sú dôvodné, lebo od 01.03.2018 žalovaný je v likvidácii, čo jednoznačne odôvodňuje záver o možnom ohrození prípadnej exekúcie. Preto, ak bolo poukazované na iné rozhodnutia súdov, ktoré návrhy na neodkladné opatrenia zamietali, od 01.03.2018 došlo k zmene situácie, odôvodňujúcej potrebu takýmto návrhom vyhovieť.
30. Pretože boli splnené zákonné podmienky na potvrdenie napadnutého uznesenia, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 389 Civilného sporového poriadku potvrdil. Neodkladné opatrenie je dočasným rozhodnutím, ktoré bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
31. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nebolo rozhodované, lebo o ňom bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bue konanie končiť a to v súlade s ust. § 262 CSP .
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).