Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/340/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: J.. G. N., T. XX, U., (do 3.1.2012 podnikajúci pod obchodným menom: J.. G. N. - N., s miestom podnikania T.Á. XX, U., Z.: XX XXX XXX), zastúpeného advokátom JUDr. Bohumilom Slezákom, Vajnorská 140, Bratislava, proti povinnému: U. D., Q.. X.XX.XXXX, K. X, U., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milošom Dubovcom, so sídlom Exekútorského úradu Podunajská 23/D, Bratislava, pod sp. zn. EX 1373/10, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 585,14 eura a trov exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/3375/2010-125 zo dňa 26.11.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 16Er/3375/2010-125 zo dňa 26.11.2015, p o t v r d z u j e . Súd oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a to s odkazom na ustanovenia § 57 ods. 1, § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 22.11.2010 súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104 061255 pod sp. zn. 16Er/3375/2010, na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 8C/123/2007-254 zo dňa 15.4.2009 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/260/2009-332 zo dňa 8.4.2010. Uznesením pod č.k. 16Er/3375/2010-42 zo dňa 14.8.2013 súd prvej inštancie zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.4.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 20CoE/211/2013-60 zo dňa 13.3.2014. Uznesením pod č. k. 16Er/3375/2010-92 zo dňa 28.5.2015 súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2015. Ďalej súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dňa 17.7.2015 došiel na exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný uviedol, že súd dospel aj pod vplyvom klamlivých výpovedí k záveru, že na strane odporcu (oprávnený v exekučnom konaní) je nedostatok pasívnej legitimácie, pretože sa nepreukázala existencia záväzkového vzťahu. Dôkazy, ktoré povinný uviedol, preukazujú existenciu záväzkového vzťahu medzi oprávneným a povinným, ako aj zodpovednosť oprávneného voči povinnému. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil povinný tou skutočnosťou, že podal na oprávneného trestné oznámenie a v tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podanie trestného oznámenia, ako aj akýkoľvek výsledok trestného konania nemajú žiadny vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, ako ani na priebeh exekučného konania. Výsledok trestného konania nemôže zrušiť právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu, vydaný v občianskom súdnom konaní. Nakoľko povinný vo svojom

návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadny dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 EP, súd prvej inštancie ako exekučný súd rozhodol tak, že návrh povinného ako nedôvodný zamietol. Súčasne súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok voči rozhodnutiu súdu vydanému v základnom konaní. Exekučný súd nedisponuje právomocou preskúmavať skutkové závery, ku ktorým došli súdy v základnom konaní. Tvrdenia, ktoré povinný uvádza v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 15.7.2015, ako aj v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 16.12.2010 (o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté uznesením č. k. 16Er/3375/2010-42 zo dňa 14.8.2013) a v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 5.6.2014 (o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté uznesením č. k. 16Er/3375/2010-92 zo dňa 28.5.2015) sú zároveň tvrdeniami, ktoré povinný uvádzal v postavení navrhovateľa v základnom konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava V a o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 8C/123/2007-254 zo dňa 15.4.2009 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/260/2009-332 zo dňa 8.4.2010. Skutočnosť, že sa povinný nevie, resp. nechce stotožniť s právoplatným rozhodnutím súdu, nepredstavuje zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie. V závere napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhy povinného na zastavenie exekúcie v prebiehajúcom exekučnom konaní nepredstavujú procesnú obranu povinného voči vedenej exekúcii, ale v danom prípade ide o zneužitie práva podať návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko žiadny z návrhov na zastavenie exekúcie neobsahoval žiadne dôvody vymedzené v § 57 ods. 1 EP a ich jediným cieľom je sťažiť, resp. až znemožniť vymoženie právoplatne priznanej pohľadávky oprávneného. 3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý uviedol, že žiada zastavenie exekúcie na základe § 57 ods. 1 EP, t.j. podľa obsahu predmetného podania sa povinný ako odvolateľ domáha zmeny napadnutého rozhodnutia. Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil tým, že nevlastní žiaden hnuteľný majetok, nemá žiaden účet vedený v banke, je v hmotnej núdzi, čo už preukazoval. Jeho jediným majetkom je bicykel, ktorý zveril prevádzke Falange za účelom reklamácie v roku 2005

- 7. novembra. Bicykel bol nový a podľa účtov od jednotlivých komponentov mal hodnotu cca 48.000,- Sk. Bicykel prevádzka povinnému nevrátila. V roku 2010 sa povinný dozvedel, že bicykel sa nachádza na Obvodnom úrade Bratislava I, kde sa za prítomnosti jeho zamestnanca zistilo, že niektoré bicyklové komponenty chýbajú a niektoré nie sú povinného. Po tomto zistení sa povinný snaží prostredníctvom orgánov štátnej moci získať chýbajúce komponenty bicykla späť. Povinný ďalej v odvolaní uviedol, že nemá finančné prostriedky na úhradu exekúcie a preto ako konštruktívne riešenie ponúka tie bicyklové komponenty, ktoré sa na Obvodnom úrade Bratislava I nachádzajú ako povinného. 4. Oprávnený sa k odvolaniu povinného nevyjadril, pričom rovnopis odvolania povinného bol súdom prvej inštancie právnemu zástupcovi oprávneného doručený na vyjadrenie dňa 11.2.2016. 5. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 6. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že dané exekučné konanie začalo dňa 27.10.2010, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie exekútorovi na vymoženie pohľadávky oprávneného v celkovej výške 585,14 eura predstavujúcej náhradu trov konania priznaných oprávnenému dvomi exekučnými titulmi a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava V pod č.k. 8C/123/2007-254 zo dňa 15.4.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.5.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 9Co/260/2009-932 zo dňa 8.4.2010 a vykonateľnosť čo do trov konania dňa 23.5.2010, ktorým súd zamietol návrh povinného v procesnom postavení navrhovateľa a priznal oprávnenému v procesnom postavení odporcu náhradu trov konania vo výške 448,42 eura a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod č. k. 9Co/260/2009-332 zo dňa 8.4.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.5.2010 a vykonateľnosť čo do trov konania dňa 23.5.2010, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a uložil povinnému v procesnom postavení navrhovateľa zaplatiť oprávnenému v procesnom postavení odporcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 136,72 eura. Z predmetných exekučných titulov je zrejmé, že predmetom základného konania bol povinným v procesnom postavení navrhovateľa uplatňovaný nárok na vydanie hnuteľných vecí a na vydanie bezdôvodného obohatenia a súčasne je zrejmé, že v základnom konaní sa súdy vo svojich rozhodnutiach zaoberali aj skutočnosťami, uvádzanými v danom exekučnom konaní povinným, v jeho opakovaných návrhoch na zastavenie exekúcie. 7. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31.3.2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1.4.2017. 8. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 9. Podľa § 380 ods. 1 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 10. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s obsahom odvolaním dotknutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a s obsahom odvolania povinného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť predmetného uznesenia a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie náležitým a presvedčivým spôsobom vysporiadal s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a to aj s odkazom na opakované návrhy povinného na zastavenie exekúcie a s nimi spojené rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 15.7.2015, podanom na súd prvej inštancie dňa 17.7.2015, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozhodnutím, povinný neuviedol žiadne skutkové a právne významné skutočnosti zakladajúce niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 EP, ale uvádza skutkové okolnosti súvisiace s predmetom základného konania, ktoré je už právoplatne skončené a ktorého výsledkom sú exekučné tituly, na základe ktorých je predmetné exekučné konanie vedené. Súčasne odvolací súd konštatuje, že povinný v odvolaní neuviedol žiadne skutkové a právne skutočnosti spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho výrokovej časti, keďže v odvolaní opätovne uvádza skutkové okolnosti týkajúce sa predmetu základného konania. Vo vzťahu k tvrdeniam povinného o jeho majetkových pomeroch obsiahnutým v odvolaní, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že šetrenie majetkových pomerov povinného v rámci exekučného konania patrí primárne do pôsobnosti súdneho exekútora v rámci výkonu exekúcie, ktorý v prípade, ak na základe objektívneho a dôsledného prešetrenia majetkových pomerov povinného dospeje k záveru o jeho nemajetnosti postupom podľa § 57 ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), predloží vec exekučnému súdu. V danom prípade exekútor písomným podaním zo dňa 14.2.2011 oznámil súdu prvej inštancie ako exekučnému súdu, výsledok šetrenia majetkových pomerov povinného, pričom s obsahom tohto podania exekútora sa súd prvej inštancie vysporiadal vo svojom uznesení pod č.k. 16Er/3375/2010-42 zo dňa 14.8.2013, ktoré v časti výrokov o zamietnutí námietok povinného proti trovám exekúcie a v časti zamietnutia návrhu povinného na odklad exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.8.2013 a v časti výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.4.2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoE/211/2013-60 zo dňa 13.3.2014. 13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 ako vo výroku vecne správne potvrdil. 14. Podľa § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 15. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech oprávnený, v dôsledku čoho oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však oprávnenému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, súd oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ .