Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-177-2017.pdf
PDF · 112.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/177/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Adriány Považanovej a prísediacich T. H. a Y.. H. V. v trestnej veci obžalovaného Y.. X. Q., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. 07. 2018, takto
rozhodol:
obžalovaný
Y.. X. Q., nar. XX.XX.XXXX U. V., trvale bytom V., Č. Q. XXXX/XX, študent, občan SR,
j e v i n n ý , ž e
od presne nezistenej doby v roku 2016 do konca októbra 2016 v Krupine, okres Krupina na presnejšie nezistených miestach ako aj v priestoroch Špeciálnej ZŠ ul. Partizánska č. 26 v Krupine a pred bytovým domom na ul. Špiztera č. 2701/2 v Krupine spoločne s mal. Y..Q.., W.. XX.XX.XXXX a mal. T.. T.., nar. XX.XX.XXXX opakovane pýtali od mal. I. Ď., nar. XX.XX.XXXX finančnú hotovosť po vzájomnej dohode pod hrozbou, že ak im peniaze nedá, tak povedia jeho matke o peniazoch, ktoré predtým zobral a rozdelil si s nimi, pričom mal obavu hlavne z mal. X. Q., ktorý ho v minulosti aj fyzicky napadol, vyhrážal sa mu že ho zabije, keď mu nedá peniaze alebo ho fyzicky napadne, kde takto za obdobie od mesiaca august 2016 do mesiaca október 2016 mu dal sumu vo výške cca 1 100 Eur, kde týmto konaním ml. I. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., R.. Š. Č.. XXXX/X neboli spôsobené žiadne zranenia,
t e d a
spoločným konaním iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,
č í m s p á c h a l
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému ml. výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd o d k a z u j e poškodenú X. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., R.. Š. XXXX/X s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 29.09.2017 pod č. k. 3 Pv 514/16/6611-26 na Okresnom súde Zvolen obžalobu na obžalovaného ml. X. Q. (ďalej len obžalovaný ml.) pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Obžalovaný ml. na hlavnom pojednávaní po poučení o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku urobil vyhlásenie o tom, že je nevinný. Na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že bol s poškodeným I. Ď. spolužiakom na Špeciálnej ZŠ v Krupine. I. chcel, aby ho čakával pred školou. Potom išli spolu k I. domov, kde mu I. dával peniaze, aby mu kúpil, čo chcel, pretože I. nemohol ísť do mesta, mama mu to nedovolila. Keď I. veci kúpil, vrátil mu zvyšok peňazí aj s blokom. V čase keď mu I. peniaze dával peniaze, jeho mama doma nebola. Peniaze 50 Eur len pre neho mu I. prvý krát dal pri paneláku, kde poškodený býva, z dôvodu, že je jeho dobrý kamarát, a keď ho v škole niekto zbil, on sa ho zastal. I. mu dával peniaze každý deň, ale len keď chcel, aby mu niečo kúpil. Len pre neho osobne mu dával peniaze, niekedy 50 alebo 100 Eur asi každý druhý týždeň, ale po akú dlhú dobu mu peniaze dával a v akej celkovej výške si už nepamätá. Vie, že k I. chodili aj ďalší chlapci, a to aj T. T., ktorému I. dal nejaké peniaze, ale v jeho neprítomnosti. Cez jarmok dal I. T. T. peniaze, nevie akú sumu. T. T. mu na jarmoku dal z týchto peňazí asi 100 Euro s tým, že tieto mu posiela I.. Vtedy I. kupovali aj umelú pištoľ, nevie však za koľko. Od T. T. vie a povedal mu to potom aj I. v škole, že T. išiel za I. domov, povedal mu, že ak mu peniaze I. nedá, povie jeho mame, že mu dáva peniaze. Pri tomto on osobne nebol. I. mu vyčítal, prečo Petra T. poslal k nemu, ale on o tom, že T. T. išiel za I. nevedel. Obvinený ďalej uviedol, že I. mu peniaze dával počas školského roka, kým neodišiel na strednú školu. Potom raz prišiel k nim domov na bicykli s tým, že mu doniesol peniaze, ale jeho mama ho poslala preč. O tom že mu I. dával peniaze vedeli kamaráti E. S., Y. V. a T. T.. On si od poškodeného peniaze nikdy nepýtal. S poškodeným nemali medzi sebou nijaký konflikt. On povedal I., že o tom, že mu I. dáva peniaze, že keď mu bude dávať veľa peňazí, že vtedy to povie jeho matke. I. na to zúril a hovoril mu, že to nemá jeho mame hovoriť, že ona o tom vedieť nemusí.
Svedkyňa - poškodená X. Ď., zákonná zástupkyňa mal. poškodeného I. Ď. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa to dozvedela tak, že pani V., matka I. spolužiaka jej pred bytovkou povedala, že jej synovi sa I. v škole zdôveril, že to už nevie vydržať a jej sa to bojí povedať, že jej I. berie z červenej peňaženky doma peniaze a tieto dáva X. Q., a že X. poslal aj svojho brata po peniaze a tieto X. jeho brat následne odovzdal. Ona ostala z toho prekvapená a išla to hneď skontrolovať. V lete 2016 si dávala peniaze do tejto peňaženky a písala si, koľko si tam vkladá. Keď si peňaženku potom, čo jej to pani V. povedala skontrolovala, chýbalo jej v nej 1.100 Eur. Hneď na ďalší deň išla na políciu podať trestné oznámenie. Keď sa na to pýtala I., iba jej reval a kričal, že to nesmie nikomu povedať. Až neskôr jej povedal, že X. sa mu vyhrážal, že jej povie, že mu dal peniaze, že ho tento predtým v škole aj zbil, kopal ho do zadku, že pýtal peniaze od neho aj na jarmok. Syn sa X. Q. bál. Ona synovi nedávala žiadne vreckové a ani ho neposielala na nákupy. Zmenu v správaní syna v období august až október 2016 ani veľmi nespozorovala, bola od rána do večera v robote. Asi týždeň po podaní trestného oznámenia prišla za ňou matka obžalovaného, táto plakala, povedala jej, že vie o tom, že syn mal veľa peňazí, a že ich minul. Ona jej na to povedala, že ona už trestné oznámenie podala, nech to polícia prešetrí. Na doplňujúce otázky ďalej uviedla, že by I. určite nebol schopný dobrovoľne rozdávať veci. Suma 1.100 Eur predstavovala nájomné za prenájom chaty, ktoré jej bolo uhrádzané v hotovosti. Ona z nich na začiatku roka platila nájom. Bolo to okolo 300 Eur za týždeň, záležalo to či chatu v danom týždni prenajala a od počtu osôb v chate. Pri vkladaní peňazí do peňaženky neprepočítavala, či tam má všetky peniaze, ktoré tam dovtedy vložila. Ak I. dostal k sviatku väčší obnos, tento mu vkladala do banky, sporil si len drobné mince v pokladničke. Syn I. má mentálnu retardáciu. So synom si nezvykla sadnúť a porozprávať sa, je s ním ťažká komunikácia. O tejto veci sa s ním rozprávala asi 4 krát, ale nechcela to s ním veľmi rozoberať, bola to pre neho stresujúca situácia.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa V. Q., ktorá uviedla, že o tých peniazoch nevedela, len keď jej pani učiteľka povedala, že syn nosí peniaze. Učiteľke povedala, že od nej peniaze nemá, že nevie odkiaľ by ich mohol mať. Syn jej povedal, že mu kamarát I. Ď. dal 250 Eur. Potom išla do obchodu za poškodenou, ktorej povedala, že jej syn I. dal jej synovi X. Q. peniaze a je ochotná jej tie peniaze vrátiť. Ešte jej syn povedal, že keď už začal chodiť na strednú školu, dal mu na jarmoku T. T. 200 Eur, že tieto má od I. Ď.. On tieto peniaze minul na kúpu oblečenia resp. iných vecí. Syn jej nič viac k tomu nepovedal. Poškodenej žiadne peniaze nevrátila. Od nástupu syna na strednú školu sa syn s I. Ď. nestretol, ani mu nedal peniaze. I. Ď. bol u nich doma, deti jej povedali, že I. prišiel za X.. Ona sa s I. nerozprávala. Nevie prečo tento prišiel za X., len mal povedať jej synovi Y., že X. niečo doniesol, ona nevie čo to malo byť. Bolo to v čase keď X. už chodil na strednú školu v Kremnici.
Postupom podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku boli na hlavnom pojednávaní oboznámené písomné prepisy obrazovo - zvukových záznamov - CD nahrávok výsluchov maloletého poškodeného I. Ď. a maloletých svedkov - Y. Q. a T. T. (čl. 57-71, 84-91, 98-110), vykonaných v zmysle § 135 Tr. poriadku okrem iného aj za prítomnosti PhDr. Štefánie Stanislavovej, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia a zákonného zástupcu.
Svedok maloletý I. Ď. okrem iného potvrdil na otázku vyšetrovateľky, že sa mu obvinený Q. vyhrážal, má z neho strach. Takisto potvrdil, že peniaze dával obvinenému postupne, a to v škole, kde ho obvinený čakal alebo aj pred domom, obvinený si pýtal neskôr peniaze takmer každý deň, hocijaké sumy. Na otázku, či mu obvinený niečím hrozil, potvrdil, že áno, povedal mu, že ho zabije, toto mu povedal viackrát. Hovoril mu aj niečo iné, ale to si už nepamätá. Tiež mu obvinený povedal, že ak mu nedá peniaze tak pôjde za jeho matkou a povie jej o tom, že mu predtým už dal peniaze, pričom predtým, ale nie kvôli týmto peniazom ho už obvinený aj zbil, má z obvineného obavu. Nevie presne uviesť koľko celkovo dal obvinenému peňazí. Ďalej uviedol, že za ním bol aj T. a brat obvineného Y. Q., ktorí tiež od neho pýtali peniaze, ktorým o tom, že má peniaze povedal obvinený. T. mu tiež povedal, že ak mu peniaze nedá, pôjde za jeho mamou a povie jej, že dával peniaze obvinenému. T. ho predtým a ani potom nenapadol a dal mu peniaze, aby nemal zle.
Svedok maloletý Y. Q., brat obvineného okrem iného k veci uviedol, že na presný dátum si nepamätá, ale raz mu T. T. povedal, aby išli tam, kde býva I. Ď. a potom I. T. povedal, aby mu dal peniaze, inak to povie jeho mame, na čo mu I. vyhodil peniaze, pričom on aj upozorňoval T., aby od neho nebral peniaze, že bude z toho zle, ale on povedal, že sa nič nezistí a peniaze zobral, pričom vie, že vtedy dal X. Q. asi 200 €, ale jemu nedal nič. Potom ako dostal T. peniaze išli na jarmok a vie aj o tom, že I. dal ešte nejaké peniaze aj X. Q. v škole, ale nevie koľko. Sám I. mu povedal, že mu dáva peniaze preto, aby boli kamaráti. Ďalej vie, že peniaze dával aj E. S., pretože aj tento sa vyhrážal, že to povedia jeho mame. V súčasnej dobe sa s I. stretáva, tento sa asi trocha naňho hnevá, pričom mu vytýkal, že prečo od neho brali peniaze, ale on mu povedal, že on nie, že to bral T. T. a sám I. mu povedal, že má z T. T. strach, pretože sa mu vyhrážal, že ho zbije keď mu nedá peniaze. Stalo sa aj, že ho jeho brat - obvinený X. Q. poslal za I. Ď. pre peniaze, bolo to vtedy počas jarmoku. Potom prišiel T. a pýtal od I. peniaze. Okrem tohto ho už brat za I. viac neposielal. Nevie o tom, že by brat chodil nakupovať I. nejaké veci.
Svedok maloletý T. T. k veci uviedol, že to bolo asi keď bol v Krupine jarmok, išiel s kamarátom E. S. domov, stretol ich X. Q., ktorý chcel ísť s nimi, pričom cestou im povedal, že majú ísť od I. Ď. pýtať peniaze a keď odmietli, pohrozil, že ak nepôjdu pýtať peniaze, tak ich zbije. On preto išiel, ale sám k I., kamarát ho len čakal pri bytovke. Zazvonil I., ktorý potom prišiel dole. Od I. vtedy pýtali peniaze v mene X. Q., ktorý bol vtedy schovaný za bytovkou. I. im dal 400 €. Oni ich zaniesli X. Q., z ktorých im tento dal 200 €, ktoré si on s E. rozdelili. Bol s nimi aj Y. Q., brat X. Q. a myslí si, že aj on bol ešte potom pýtať od I. peniaze. Následne uviedol, že jemu dal I. 200 € a následne išiel pýtať od I. peniaze aj Y. Q., ktorému dal I. tiež 200 €. On bol pýtať peniaze od I. len ten jeden krát. Vie o tom, že X. Q. si stále pýtal od I. peniaze, 100 €, 200 €, tento mu aj ukazoval peniaze, ktoré mu dal predtým I.. Nebol však nikdy prítomný pri tom, keď si X. peniaze od I. pýtal alebo keď mu ich tento dával. Aj jemu X. Q. povedal, že ho zbije, ak povie, že mu I. dáva peniaze. Takisto v závere uviedol, že má obavy z X. Q., pretože aj jeho už v minulosti keď hrali futbal zbil na ihrisku a vlastne aj preto, že sa ho bál, ho poslúchol a bol pýtať peniaze od I.. Myslí si, že z tohto dôvodu dával peniaze aj I. X. lebo sa ho bojí, lebo X. je starší a vyšší a bojí sa, že ho zbije.
Vo veci bol za účelom posúdenia osobnosti malol. poškodeného I. Ď. a vierohodnosti jeho výpovede vypracovaný znalecký posudok č. 28/2017 zo dňa 17.03.2017 PhDr. Štefániou Stanislavovou, znalkyňou
z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, ktorá bola na hlavnom pojednávaní aj vypočutá. Táto plne zotrvala na obsahu a záveroch znaleckého posudku, ďalej uviedla, že bola prítomná tak pri výsluchu mal. I. Ď., ako aj mal. svedkov Y. Q., brata obžalovaného a mal. T. T.. Maloletý poškodený bol pri výsluchu dosť vystrašený. Kým pochopil, čo sa od neho chce a čo je predmetom výsluchu, mal tendenciu uvádzať, že to už bolo a že to už nie je. Bolo možné klásť mu len jednoduché otázky, jednoduché vety, lebo by neporozumel otázke alebo by odpovedal len na poslednú časť vety. Museli čakať dlhšie na jeho výpoveď, kým dokázal sformulovať svoje myšlienky do vety. Zajakával sa. Pri popise skutku boli určité dejové, časové nezrovnalosti. Ako aj v znaleckom posudku uviedla, aj napriek týmto nedostatkom je jeho výpoveď vierohodná. Maloletý poškodený uvádzal, že ho obžalovaný zastrašoval, že to povie mame, ak mu peniaze nedá, že ho tiež v škole šťuchal, kopol, nedal mu pokoj. Je zrejmé, že poškodený mal z obžalovaného strach. Čo sa týka výsluchu mal. svedkov Y. Q. a T. T., v ich výpovediach boli náznaky presúvať zodpovednosť z jedného na druhého, aj iniciovania konania. Y. sa snažil brániť brata, všetci traja však potvrdzovali, že sa tak stalo, rozdielna bola miera peňazí a ako často ich pýtali od I.. Nebolo by možné, že si poškodený vymyslel, že sa mu obžalovaný vyhrážal, že to povie jeho matke, alebo zabitím či zbitím, tento nemá na to fantáziu ani predstavivosť, nie je schopný v širšom sociálnom kontexte pochopiť a teda aj vymyslieť si prečo by tie peniaze mal dať, ani vyhrážky. Znalkyňa aj na hlavnom pojednávaní zotrvala na tom, že neodporúča vykonať ďalšie výsluchy mal. I. Ď., nakoľko by bolo vracanie sa k prežitej situácii veľmi traumatizujúce. Ďalej zotrvala na obsahu a záveroch ňou podaného znaleckého posudku, podľa ktorého je mentálna úroveň poškodeného v pásme ľahkej zaostalosti, jeho osobnosť je v pubertálnom štádiu, aktuálne mierne destabilizovaná udalosťami, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Psychologickým vyšetrením bola zistená ľahko sa evokujúca úzkostnosť, neistota, strach z prípadného opakovania podobných alebo identických situácií. Úroveň intelektových schopností poškodeného je v pásme ľahkej duševnej zaostalosti, pravdepodobne na báze organického poškodenia CNS. Zmyslové vnímanie je pomalšie, obmedzené a jeho myslenie neumožňuje dostatočne posúdiť situáciu. Spôsob ako okolnosti skutku popisoval a sprievodné citové prežívanie pri podpise umožňujú dostatočne spoľahlivo vyjadriť, že poškodený nebol ovplyvnený, ani nainfikovaný inou osobou. Udalosti, ktoré poškodený prežil, zanechali stopy v jeho ďalšom vývoji. U poškodeného je znížená schopnosť správne a úplne vnímať udalosti nie však tak, aby si prežité udalosti nepamätal a nedokázal ich rámcovo popísať výrazmi primeranými jeho veku a mentálnej úrovne.
Zo správ Centra špeciálno-pedagogického poradenstva Zvolen zo dňa 02.02.2016 a zo dňa 20.04.2016 k osobe poškodeného I. Ď. (č.l. 171-175) vyplýva, že ide o žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v dôsledku mentálneho postihnutia - ľahká duševná zaostalosť (mentálna retardácia) ľahkého stupňa, so signifikantnou poruchou správania vyžadujúcou liečbu, s pridruženou symptomatickou poruchou reči.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie v zmysle § 269 Tr. poriadku čítaním aj ďalších listinných dôkazov, a to najmä správ na obžalovaného (č. l. 177-179), výpisu a odpovede na lustrácie v registri priestupkov na obžalovaného (č.l. 180, 200) a odpisu registra trestov na obžalovaného (č.l. 201), ako aj obsahu ostatného spisového materiálu.
Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku a to jednotlivo, tak i v ich súhrne, mal súd potom vinu obžalovaného ml. X. Q. z konania uvedeného v upravenej skutkovej vete rozsudku za preukázanú, keď podľa názoru súdu v súdenej veci na rozdiel od skutkovej vety obžaloby č. 3Pv 514/16/6611-26 zo dňa 29.09.2017, podľa ktorej obžalovaný ml. mal žalovaný skutok spáchať v presne nezistenom období od konca augusta 2016 do konca októbra 2016, súd vychádzajúc z výpovedí tak samotného ml. obžalovaného, ako aj z prečítanej výpovede poškodeného mal. I. Ď., obžalovaný ml. sa mal konania voči maloletému poškodenému začať dopúšťať počas presne nezisteného obdobia roku 2016, a to ešte v období, keď bol sám žiakom Špeciálnej základnej školy v Krupine.
Obžalovaný ml. na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní spáchanie skutku poprel, bránil sa tým, že on si peniaze od mal. poškodeného I.N. Ď. nikdy nepýtal, tento mu sám najskôr dával peniaze s tým, aby mu za tieto niečo kúpil, pričom prvý krát mu dal I. peniaze, ktoré mali byť len pre neho v sume 50 Eur z dôvodu, že je jeho dobrý kamarát, že keď ho v škole niekto zbil, on sa ho zastal. Nakoľko mu I. dával sám asi každý druhý týždeň peniaze počas školského roka kým neodišiel na strednú školu, to práve on
povedal I., že o tom, že mu dáva peniaze a keď mu bude dávať veľa peňazí, povie jeho matke, na čo I. zúril a hovoril mu, že to nemá jeho mame hovoriť, že ona o tom vedieť nemusí. Súd v kontexte vykonaných dôkazov neuveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného ml. a takto postavenú obranu obžalovaného ml. považoval za účelovú, so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, ako aj prípadnému trestu, ktorý mu hrozil. Obrana obžalovaného ml. bola v celom rozsahu vyvrátená najmä výpoveďou mal. poškodeného I. Ď., ktorý podľa znalkyne PhDr. Štefánie Stanislavovej pribratej vo veci za účelom posúdenia jeho osobnosti a vierohodnosti jeho výpovede a prítomnej aj pri výsluchu mal. poškodeného, popísal udalosti v rámci svojej mentálnej úrovne, ktorá je vrátane pamäťových výkonov na úrovni ľahkého stupňa mentálnej retardácie a limitovaných vyjadrovacích schopností, a hoci jeho opis predmetných udalostí je útržkovitý a tento nedokázal samostatne popísať jednotlivé časti skutku, problémy boli aj s chronológiou dejovej postupnosti, finančné čiastky, ktoré dával obvinenému, tiež T. T. a Y. Q. určoval len orientačne, keď výpoveď mal. poškodeného je aj napriek týmto nedostatkom podľa znalkyne vierohodná, nie je možné, že si poškodený vymyslel, že sa mu obžalovaný vyhrážal, že to povie jeho matke, alebo zabitím či zbitím, nemá na to fantáziu ani predstavivosť, nie je schopný v širšom sociálnom kontexte pochopiť, vymyslieť si prečo by tie peniaze mal dať, ani vyhrážky a nebolo zistené ani ovplyvnenie jeho výpovede inou osobou a je zrejmé, že mal. poškodený mal z obžalovaného strach. Súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že mal. poškodený by obviňoval obžalovaného ml. z konania, ktoré by voči nemu nespáchal. Znalkyňa aj na hlavnom pojednávaní neodporučila vykonať ďalšie výsluchy mal. poškodeného z dôvodu, že vracanie sa k prežitej situácii by bolo pre neho veľmi traumatizujúce. Z výpovede mal. poškodeného mal súd súčasne za preukázané, že obžalovaný ml. sa dopustil konania voči jeho osobe aj s mal. T. T. ako aj s bratom - Y. Q.. V neprospech obžalovaného ml. svedčí nepriamo aj výpoveď poškodenej X. Ď., matky mal. poškodeného I. Ď., ktorá sa o konaní obžalovaného voči jej synovi dozvedela až od matky I. spolužiaka p. V., ktorej synovi sa I. v škole zdôveril, nakoľko to už nevedel vydržať a jej sa bál povedať, že jej berie doma z peňaženky peniaze a tieto dáva obžalovanému, ktorý po peniaze tiež poslal k I. aj svojho brata. Následne pri kontrole obsahu peňaženky, v ktorej si peniaze odkladala, zistila, že v nej chýba 1.100 Eur. Keď sa na to syna pýtala, tento jej iba reval a kričal, že to nesmie nikomu povedať a až neskôr jej povedal, že sa mu obžalovaný vyhrážal, že jej povie, že mu dal peniaze, že ho tento predtým v škole aj zbil, kopal ho do zadku, že pýtal peniaze od neho aj na jarmok. Syn sa obžalovaného bál. Syn by určite nebol schopný dobrovoľne rozdávať veci, ona mu nedávala žiadne vreckové. Jej syn má mentálnu retardáciu. V neposlednom rade v neprospech ml. obžalovaného svedčia aj výpovede mal. svedkov T. T. a Y. Q. - brata obžalovaného, ktorí potvrdili, že mali vedomosť o tom, že obžalovaný má peniaze od mal. poškodeného I. Ď., dokonca aj ich poslal, aby išli pýtať od mal. poškodeného peniaze, hoci z ich výpovedí vyplýva jednoznačne snaha presúvať navzájom zodpovednosť za účasť na inkriminovanom konaní voči mal. poškodenému. Svedkyňa V. Q., matka ml. obžalovaného sa ku skutku nevedela vyjadriť, o tom, že jej syn nosí peniaze sa mala dozvedieť len od učiteľky, pričom syn jej povedal len toľko, že mu mal. poškodený I. Ď. dal 250 Eur a keď už chodil na strednú školu mal mu dať prostredníctvom T. T.Á. na jarmoku 200 Eur, ktoré peniaze syn minul na kúpu oblečenia a iných vecí.
Na základe všetkých opísaných skutočností, mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný ml. sa dopustil konania uvedeného v upravenej skutkovej vete rozsudku, ktorý skutkový stav súd ustálil v súlade s produkovanými dôkazmi už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní.
Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov právne kvalifikoval konanie obžalovaného ml. ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, nakoľko je nesporné, že obžalovaný ml. ako trestnoprávne zodpovedná osoba vedomá si svojho konania narušil záujem spoločnosti na slobodnom rozhodovaní človeka, nakoľko iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - na chránenej osobe - dieťati, pričom obžalovaný ml. čin spáchal aj spoločným konaním s mal. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX a T. T., W.. XX.XX.XXXX, keď po vzájomnej dohode opakovane pýtali od poškodeného - mal. I. Ď., nar. XX.XX.XXXX peniaze pod hrozbou, že ak im peniaze nedá, tak povedia jeho matke o peniazoch, ktoré predtým zobral a rozdelil si s nimi, pričom obžalovaný ml. peniaze od mal. poškodeného pýtal aj pod hrozbou fyzických útokov voči osobe mal. poškodeného, vedomý si obavy mal. poškodeného z jeho osoby vzhľadom aj na jeho predchádzajúce násilné konanie spočívajúce vo fyzických atakoch voči osobe mal. poškodeného. Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
sa chránenou osobou rozumie dieťa. Podľa § 127 ods. 1 Tr. zákona sa dieťaťom rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri hodnotení osoby obžalovaného ml. súd zistil, že obžalovaný ml. nebol doposiaľ súdne trestaný ani priestupkovo postihnutý. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Podľa správy Úradu sociálnych vecí a rodiny Zvolen, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately boli zo strany úradu už v minulosti v rodine obžalovaného ml. vykonávané opatrenia vo vzťahu k jeho súrodencom, pričom obžalovaný ml. nebol riešený ich úradom. V čase podania správy obžalovaný ml. bol žiakom 2. ročníka Odborného učilišťa internátneho v Kremnici, odbor stavebná výroba - murárske práce.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona (účinného od 01.01.2006), pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy a aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že u obžalovaného ml. bola zistená v jeho prospech svedčiaca poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, a to že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu v jeho neprospech svedčiacu priťažujúcu okolnosť. Po zohľadnení všetkých kritérií majúcich význam pre určenie druhu a výmery trestu, po dôslednom vyhodnotení osoby obžalovaného ml., súd za účelom zabezpečenia nápravy a prevýchovy obžalovaného ml. z hľadiska individuálnej a aj generálnej prevencie pred páchaním ďalšej trestnej činnosti, uložil obžalovanému ml. podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 117 ods. 1 Tr. zákona (základná trestná sadzba 4 roky až 10 rokov, u ml. znížená na polovicu t. j. 2 roky až 5 rokov) pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (zníženie hornej hranice trestnej sadzby o ?-inu, t. j. z 5 rokov na 4 roky) trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, a to vo výmere 24 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov. Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zákona.
Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody poškodenou X. Ď., nar. ,XX.XX.XXXX trvale bytom V., R.. Š. XXXX/X, keď výška spôsobenej škody, ktorú obžalovaný ml. spôsobil aj spoločným konaním s inými osobami nebola presne zistená, z ktorého dôvodu, by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec trestného konania, súd odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
S poukazom na takto zistený skutkový stav, riadiac sa pritom hore citovanými právnymi úvahami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku.) Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.