Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4Cb/39/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu: Q.. H. D., K.. XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX S., zastúpeného: JUDr. Michael Medviď - advokát, Wurmova 4, 040 23 Košice, IČO: 42 245 672, proti žalovanej: Technoinvest - Holding, a.s., so sídlom Južná trieda 74, 040 01 Košice, IČO: 35 732 016, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Okenica Šula & Co. s.r.o., sídlo Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO:36 866 512, o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám zástupcu žalovanej strany Advokátskej kancelárie Okenica Šula & Co. s.r.o., sídlo Pražská 11, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 512, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o výške tejto náhrady.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 10.06.2014 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorým bola schválená zmena stanov žalovanej v časti sídla spoločnosti tak, že pôvodné sídlo spoločnosti Popradská 68, 040 11 Košice, sa zmenilo na nové sídlo Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, je neplatné.

2. Žalobu odôvodnil tvrdeniami, že je akcionárom žalovanej. Dňa 04.06.2014 sa po nahliadnutí do registrového spisu dozvedel, že dňa 16.05.2014 o 09.00 hod. sa v Advokátskej kancelárii JUDr. Zsolta Vargu na Štúrovej 19 v Košiciach konalo mimoriadne valné zhromaždenie žalovanej. Toto mimoriadne valné zhromaždenie nebolo zvolané v súlade s platnými stanovami a platným znením Obchodného zákonníka. Boli porušené kogentné ustanovenia § 184 ods. 6 Obchodného zákona ako aj § 184 ods. 3 Obchodného zákonníka. Preto na tomto mimoriadnom valnom zhromaždení nemohlo byť prijaté žiadne uznesenie. V ďalšom uviedol, že uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovanej zo dňa 16.05.2014, ktorým boli zmenené stanovy spoločnosti, je v rozpore so zákonom, stanovami spoločnosti a zákonom č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti. Porušením stanov žalovanej a kogentných ustanovení Obchodného zákonníka mu bola odňatá možnosť riadne sa pripraviť na hlasovanie a zúčastniť sa mimoriadneho valného zhromaždenia. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe ako jediný dôkaz označil a súdu spolu so žalobou predložil kópiu Notárskej zápisnice sp.zn. N 171/2014, Nz 19288/2014 zo dňa 22.05.2014.

3. Žalovaná v svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 28.09.2015 namietla nedostatok aktívnej legitimáciu žalobcu v spore. Argumentovala, že žalobca v žalobe neoznačil a k žalobe nepripojil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie, že je jej akcionárom.

4. Žalobca na vyjadrenie žalovanej k žalobe reagoval písomným podaním doručeným súdu 27.10.2015, ktorým súdu oznámil, že dňa 24.09.2015 bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz. Uviedol, že zastáva názor, že predmetné konanie v dôsledku vyhlásenia konkurzu sa zo zákona prerušilo. Preto k vyjadreniu žalovanej k žalobe sa vyjadrí v prípade pokračovania v konaní.

5. Lustráciou v Obchodnom vestníku súd zistil, že na majetok žalovanej bol v priebehu konania uznesením zo dňa 17.09.2015 sp.zn. 31K/45/2015 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 24.09.2015 pod č.183/2015 vyhlásený konkurz.

6. Podľa § 44 ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu (ďalej len „Zákon o konkurze“) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Podľa § 47 ods. 1 Zákona o konkurze ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.

7. Z citovaného ustanovenia § 47 ods. 1 Zákona o konkurze vyplýva, že prebiehajúce súdne konania, ktorých stranou sporu je úpadca, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, sa zo zákona, tzn. bez potreby vydania osobitného rozhodnutia súdu, prerušujú; avšak len za predpokladu, že sa týkajú majetku úpadcu, ktorý konkurzu podlieha. Z uvedeného je teda zrejmé, že ide len o také prebiehajúce súdne konania, ktorých výsledok bude alebo môže mať vplyv na rozsah majetku podliehajúceho konkurzu. Z citovaného § 44 ods. 1 Zákona o konkurze vyplýva, že vyhlásením konkurzu oprávnenie konať prechádza z úpadcu na správcu; avšak iba vo veciach týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu.

8. Predmetom predmetného súdneho konania je určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, ktorým sa rozhodlo výlučne len o zmene stanov spoločnosti v časti zmeny jej sídla (podľa výpisov z obchodného registra išlo o zmenu sídla trvajúcu cca 4 mesiace, po ktorých spoločnosť opakovane zmenila svoje sídlo). Rozhodnutie súdu o tom, či uvedené uznesenie bolo alebo nebolo prijaté platne, podľa názoru súdu nemôže mať vplyv na rozsah majetku úpadcu. Preto súd prijal záver, že k prerušeniu predmetného súdneho konania zo zákona nedošlo a v konaní pokračoval. Tu súd poukazuje tiež na zhodné stanovisko správcu úpadcu v tejto otázke doručené súdu dňa 21.3.2016. V dôsledku prijatia uvedeného záveru súd na vyjadrenia zástupcu správcu žalovanej k meritu veci, na ktorého neprešlo oprávnenie konať za úpadcu, a to písomné vyjadrenie doručené súdu 15.12.2016 a prednes pred pojednávaním nariadeným na deň 31.03.2017 neprihliadal.

9. Výzvou zo dňa 19.10.2017 súd vychádzajúc z dôkazov označených žalobcom v žalobe v celom priebehu sporu a námietky žalovanej spočívajúcej v nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v spore vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby ako žaloby zjavne nedôvodnej. Dňa 08.11.2017 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým oznámil, že trvá na žalobe a navrhuje v konaní pokračovať. V podaní uviedol, že údajne uznesenie valného zhromaždenia spísané dňa 22.05.2014 JUDr. Silviou Pršebice - notárkou vo forme notárskej zápisnice N 171/2014 bolo spísané v rozpore s notárskym poriadkom. Predmetný úkon formálno-právne nespĺňal zákonné podmienky, k čomu sa vyjadrila aj notárska komora a notárke, ktorá vyhotovila predmetnú zápisnicu, udelila disciplinárne opatrenie. Dňa 28.02.2014 mu bola vykradnutá kancelária v Košiciach. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach vedie vo veci krádeže vlámaním trestné konanie proti členom predstavenstva žalovanej, ktorí sa protiprávnou činnosťou snažili zamedziť mu účasť na valnom zhromaždení ako akcionárovi žalovanej a následne zneužitím tejto situácie a falšovaním valných zhromaždení mu toto právo odopierajú doposiaľ.

Podaním navrhol vykonanie dôkazu výsluchom právneho nástupcu spoločnosti RALSTON A.G., a to spoločnosti TBK (LONDON) LIMITED, ktorá vie potvrdiť, že spoločnosť RALSTON A.G. previedla na neho akcionársky podiel žalovanej, a tým aj zdokumentovať jeho aktívnu legitimáciu v spore. V prílohe podania predložil súdu fotokópiu žaloby podanej žalovanou na Okresný súd Košice I. zo dňa 03.03.2014 s poukazom na tvrdenie žalovanej v tejto žalobe, že jej 100% akcionárom je spoločnosť RALSTON A.G., od ktorej akcie žalovanej nadobudol.

10. Súd spor prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 03.07.2018 za účasti iba zástupcu žalovanej. Žalobca sa na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil. Dňa 03.07.2018 o 00.38 hod bolo súdu doručené podanie JUDr. Michaela Medviďa, advokáta, so sídlom Wurmová 4, Košice, ktorým požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu potreby oboznámenia sa s prípadom s tým, že zastúpenie žalobcu prevzal dňa 02.07.2018. V prílohe podania súdu doručil písomné plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu v predmetnom spore datované dňom 02.07.2018. Súd neakceptoval túto žiadosť zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania, k čomu ďalej uvádza:

11. Podľa čl. 17 Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Podľa § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

12. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy pojednávanie možno odročiť len z dôležitého dôvodu. Dôvodnosť samotnej žiadosti o odročenie pojednávania a dôležitosť v nej uvádzaného dôvodu súd pritom posudzuje predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorých strana sporu alebo jej zástupca vyvodzuje existenciu dôvodu pre odročenie pojednávania v zmysle § 183 Civilného sporového poriadku. Podľa ustálenej súdnej praxe dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania môže byť vyvodzovaný len zo skutočností, ktoré sú vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážne (svojou povahou znemožňujúce účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľné (všeobecne prijímané ako odpustiteľné), nepredvídateľné (nepredvídané alebo neočakávané), neodvrátiteľné (neumožňujúce prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhle (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúce uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní). K tomu porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 181/2000 a ďalšie).

13. Žalobu v predmetnom spore žalobca podal na súd dňa 10.06.2014. Predvolanie na druhé pojednávanie nariadené na deň 03.07.2018, tzn. cca 4 roky po podaní žaloby, bolo žalobcovi riadne doručené dňa 18.06.2018, tzn. 14 dní pred pojednávaním. Dôvod na odročenie pojednávania spočívajúci v skutočnosti, že žalobca udelil plnú moc na zastupovanie advokátovi JUDr. Michaelovi Medviďovi v konaní dňa 02.07.2018, tzn. deň pred pojednávaním, a ten v dôsledku toho nemá dostatok času na prípravu na pojednávanie, splnomocnený zástupca žalobcu súdu oznámil v deň nariadeného pojednávania, tzn. dňa 03.07.2018. V podaní pritom neuviedol žiadne ďalšie okolnosti týkajúce sa udelenia plnej moci na zastupovanie žalobcu v spore dňa 02.07.2018.

14. Za danej situácie súd zastáva názor, že pokiaľ sa žalobca chcel dať v konaní na súde prvej inštancie zastúpiť advokátom, na čo má právo, nič mu nebránilo, aby tak urobil v primeranej lehote po prevzatí predvolania na pojednávanie vytýčené na deň 03.07.2018 a túto skutočnosť súdu tiež včas oznámiť, ako nakoniec aj v priebehu celého doterajšieho konania v spore vzhľadom na jeho dĺžku viac než 4 roky. Zástupca žalobcu v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by žalobcovi v tom bránili. Preto pokiaľ žalobca za daných okolností udelil plnú moc advokátovi deň pred pojednávaním, súd túto skutočnosť samu o sebe bez ďalšieho nemohol považovať za skutočnosť, z ktorej možno vyvodiť dôležitosť dôvodu pre odročenie pojednávania nariadeného na deň 03.07.2018, nakoľko za daných okolnosti nemožno mať za to, že ide o skutočnosť nepredvídateľnú a ospravedlniteľnú.

Tu súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. júla 2015 sp.zn. 1 Obdo 19/2014, v ktorom súd konštatuje: „...dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania, ako aj včasnosť ich uplatnenia (§ 101 ods. 2, § 119 ods. 1, 2 v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku) posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu, a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie pojednávania. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať. Ak účastník konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, príp. v deň pojednávania ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a nedochádza tak k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom“. V citovanom rozhodnutí súd ďalej argumentuje, že ak bol účastník (strana) riadne a včas predvolaný, je on sám zodpovedný za včasné udelenie plnej moci advokátovi, ktorého si ako svojho zástupcu zvolí. Rovnako tak je zodpovednosťou advokáta prevziať zastúpenie iba v tom prípade, ak je spôsobilý ho zastupovať na nariadenom pojednávaní. Je potrebné zároveň zohľadniť tú skutočnosť, že primárnym záujmom je hospodárne prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj záujem strany na prejednaní sporu, ktorá sa nariadeného pojednávania zúčastní. Žiaden z účastníkov konania vystupujúci na konkrétnej procesnej strane preto nemôže byť nedôvodne zaťažovaný neprítomnosťou druhej procesnej strany. V prípade neodôvodnenej (nepreukázanej) neúčasti na pojednávaní je povinnosťou súdu vo veci konať aj bez účasti niektorého z účastníkov konania. Navyše, v predmetnej veci súd poukazuje aj na okolnosť, že podľa obsahu spisu ako aj vyjadrenia zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 03.07.2018 advokát JUDr. Michael Medviď, ktorému žalobca dňa 02.07.2018 udelil plnú moc na zastupovanie v tomto súdnom konaní, vystupuje ako zástupca žalobcu aj v ďalších súdnych konaniach. Táto skutočnosť iba podporuje záver, že žalobca bol s týmto advokátom priebežne v kontakte a nič mu nebránilo plnú moc na zastupovania mu v tomto spore udeliť včas.

15. Na pojednávaní zástupca žalovanej navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdil, že žalobca nikdy nebol a nie je akcionárom žalovanej. Preto nie je na podanie žaloby aktívne legitimovaný. Skutočnosť, že by akcionárom bol, žalobca v priebehu celého konania za 4 roky žiadnym spôsobom nepreukázal. Uviedol, že žalobca v iných súdnych konaniach, z ktorých relevantné písomnosti žalovaná strana súdu predložila, sám uviedol, že nie je akcionárom žalovanej. Ďalej argumentoval, že žalobca v priebehu celého konania neuviedol dôvody, v ktorých vidí neplatnosť napadaného uznesenia valného zhromaždenia žalovanej, a nepreukázal, že by toto valné zhromaždenie nebolo zvolané platne. Žalobca nepreukázal ani tvrdenia ohľadom vykradnutia trezora. Toto tvrdenie bez ďalšieho nepreukazuje skutočnosť, že žalobca podal trestné oznámenie vo veci, ktorá nebola skončená.

16. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti , ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 131 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Podľa § 183 Obchodného zákonníka o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

17. Žaloba o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti je žalobou o určení právnej skutočnosti upravenou osobitným predpisom, a to cit. ust. § 183 Obchodného zákonníka v spojení s § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tieto ustanovenia Obchodného zákonníka upravujú okruh osôb, ktoré sú oprávnené takúto žalobu na súd podať, a to tak, že žalobu môžu podať osoby určené v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, tzn. okrem iných aj akcionár akciovej spoločnosti alebo bývalý akcionár akciovej spoločnosti, ak sa ho uznesenie týka.

Okruh osôb oprávnených podať žalobu o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti je upravený taxatívny, čo znamená, že žiadna iná osoba stojaca mimo tohto zákonom stanoveného okruhu osôb sa nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia, nakoľko jej zákon toto oprávnenie nedáva. Tzn., že takáto iná osoba nemá aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby. Aktívnou vecnou legitimáciou sa totiž rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009 a ďalšie). Podanie žaloby neoprávnenou osobou bez vecnej aktívnej legitimácie nevyhnutne vedie vždy k zamietnutiu žaloby.

18. V predmetnom súdnom spore žalobca tvrdil, že je akcionárom žalovanej. Žalovaná toto tvrdenie poprela s tvrdením, že žalobca nikdy nebol a ani nie je jej akcionárom, pričom poukázala na vyjadrenia samotného žalobcu v iných súdnych konaniach, že nie je jej akcionárom. Bolo preto na žalobcovi, aby svoje tvrdenie, že je akcionárom žalovanej, z ktorého vyplýva jeho aktívna legitimácia v spore, preukázal, čo sa žalobcovi nepodarilo. K tomu súd bližšie uvádza:

19. Akcionár je spoločník oprávnený podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou. Tieto oprávnenia akcionára ako spoločníka sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak (§ 155 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podľa § 156 ods. 6 Obchodného zákonníka pri akciách na meno zabezpečuje spoločnosť vedenie zoznamu akcionárov podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu odovzdať zoznam akcionárov centrálnemu depozitárovi cenných papierov. Do zoznamu akcionárov sa zapisuje číselné označenie akcie, jej druh a menovitá hodnota, obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom. Ak je akcionárom zahraničná fyzická osoba, uvádza sa dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené. Práva spojené s akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať osoba zapísaná v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov. Zoznam akcionárov nie je verejný. Akcionár má právo na vlastné náklady požadovať výpis zo zoznamu akcionárov v časti, v ktorej sa ho týka. Podľa § 156 ods. 7 Obchodného zákonníka na účinnosť prevodu akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov. Spoločnosť je povinná zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov bezodkladne potom, čo jej bude zmena v osobe akcionára preukázaná. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi, ktorý akciu na meno prevádza, a nadobúdateľovi akcie porušením tejto povinnosti.

20. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 3 Civilného sporového poriadku žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listiny, ktorú žalobca v žalobe označil ako dôkaz v spore, a ktorú predložil spolu so žalobou, pričom zistil nasledovné skutočnosti: Podľa Notárskej zápisnice napísanej dňa 22.05.2014 v Notárskej kancelárii JUDr. Silvie Pršebnice, notárky so sídlom v Košiciach, ul. Murgašova č. 3, uvedená notárka dňa 22.5.2014 osvedčila vyhlásenie Y. O., K.. X.X.XXXX, O. S. - W., Q. XXXX/X, o priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia žalovanej konaného dňa 16.05.2014 o 9.00 hod. v Advokátskej kancelárii JUDr. Zsolta Vargu, na Štúrovej ulici 19 v Košiciach za prítomnosti akcionárov; a to: spoločnosti RDC Consultants Limited Limited so sídlom

The Post House, Barracloughs Lane, Barton Upon Humber, DN18 5BB, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska s percentuálnym podielom na základnom imaní spoločnosti vo výške 4,55 % a spoločnosti LEXINGTON CONSULTANTS Limited so sídlom 23 Regent Street, Belize City, Belize s percentuálnym podielom na základnom imaní spoločnosti vo výške 48,18 %. Podľa predmetnej notárskej zápisnice bodom 2. programu valného zhromaždenia bola zmena sídla spoločnosti, bodom 3. prijatie nového znenia stanov. V rámci bodu 2. programu Y. O. navrhol zmeniť sídlo spoločnosti žalovanej z doterajšieho sídla Popradská 68, Košice, na nové sídlo Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok. V rámci bodu 3. programu mimoriadne valné zhromaždenie žalovanej prijalo nové znenie stanov spoločnosti s jedinou vykonanou zmenou stanov v časti sídla spoločnosti - bod 8., ktoré znie „Sídlom spoločnosti je: Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok“. Z tohto dôkazu tvrdenie žalobcu o tom, že je akcionárom žalovanej nevyplýva.

22. Z internetových výpisov z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sa, vložka číslo: 1104/V vyplýva, že žalovaná v čase, kedy sa konalo predmetné valné zhromaždenie ako aj v súčasnosti je akciovou spoločnosťou, ktorej akcie majú listinnú podobu a formu akcie na meno. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Obchodného zákonníka práva spojené s akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať iba osoba zapísaná v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov, ktorý nie je verejný, a na účinnosť prevodu akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov.

23. Žalobca v priebehu celého konania neuviedol tvrdenie, že by bol niekedy vôbec osobou zapísanou v zozname akcionárov žalovanej vedenom podľa osobitných predpisov. V priebehu 4 rokov trvania sporu aj napriek tomu, že nedostatok jeho aktívnej legitimácie žalovaná strana od začiatku sporu namietala, neoznačil také dôkazy, ktorý by preukazovali jeho aktívnu legitimáciu v spore, tzn. že by v čase konania napádaného mimoriadneho valného zhromaždenia (16.05.2014) bol alebo že by následne sa bol stal vlastníkom akcií žalovanej, z čoho by mu vyplývalo oprávnenie disponovať právami, ktoré sú s vlastníctvom akcií žalovanej spoločnosti spojené. Tu súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 86/2004 (ZSP 88/2006), podľa ktorého: „Každý akcionár môže pri splnení zákonom vymedzených podmienok podať na súd žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti. Toto právo má aj osoba, ktorá v deň konania valného zhromaždenia nebola akcionárom spoločnosti, ale v čase, keď toto právo uplatňuje, spĺňa podmienky ustanovené v § 183 v spojení s § 131 OBZ.“

24. Podľa výpisu zo zoznamu akcionárov žalovanej zo dňa 22.05.2014 vedeného v Centrálnom depozite cenných papierov SR, a.s. (ďalej len „CDCP„ ) k uvedenému dňu akcionármi žalovanej boli spoločnosť RALSTON Aktiengesellschaft, spoločnosť LEXINGTON CONSULTANTS Limited a spoločnosť RDC Consultants Limited. Podľa výpisu z tohto zoznamu zo dňa 21.1.2014 ku dňu 21.01.2014 akcionárom žalovanej bola spoločnosť HORIZONT SLOVAKIA o.c.p., akciová spoločnosť. Za tejto situácie súd nevykonal dôkaz navrhovaný žalobcom, a to výsluch štatutárneho zástupcu spoločnosti, ktorú žalobca označil ako právneho nástupcu spoločnosti RALSTON Aktiengesellschaft. a to spoločnosti TBK (LONDON) LIMITED. Žalobca predovšetkým ničím nepreukázal, že by táto spoločnosť bola vôbec právnym nástupcom spoločnosti RALSTON Aktiengesellschaft ako akcionára žalovanej zapísaného v CDCP. Čo však súd považoval za rozhodne je, že na účinnosť prevodu akcií na meno z tejto spoločnosti na žalobcu zákon vyžadoval zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov. Preto aj v prípade zistenia skutočnosti, že spoločnosť RALSTON Aktiengesellschaft ako pôvodný akcionár žalovanej previedla na žalobcu svoje listinné akcie, táto skutočnosť bez ďalšieho (preukázania existencie zápisu žalobcu do zoznamu akcionárov) by pre záver súdu o existencii aktívnej legitimácie žalobcu v spore nebola postačujúca.

25. Pri dokazovaní v civilnom sporovom konaní platí zásada , že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov pritom leží zásadne na stranách sporu, ktorým zákon ukladá povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých svojich tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj nárok, má žalobca. Žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží vždy na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky.

Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka konania za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že účastník si tieto povinnosti nesplní, je nepriaznivé rozhodnutie súdu pre tohto účastníka.

26. V prejednávanom spore žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že je akcionárom žalovanej, pričom pravdivosť tohto tvrdenia žalobcu vážnejšie spochybňujú už jeho vlastné vyjadrenia v iných súdnych konaniach. V písomnom vyjadrení adresovanom súdu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Košice I. pod sp.zn. 27 Cbi 2/2016 zo dňa 02.11.2016, v ktorom druhou stranou v spore je správca žalovanej, advokát JUDr. Michael Medviď zastupujúci žalobcu aj v tomto konaní uviedol, že: „Žalobca nebol nikdy akcionárom úpadcu, o čom predkladáme výpisy zo zoznamu akcionárov Centrálneho depozitára od roku 2007 do 2014 „. Podľa zápisnice z pojednávania konaného dňa 21.9.2016 na Okresnom súde Košice I v tej istej veci sp.zn. 27Cbi 2/2016 žalobca na pojednávaní okrem iného uviedol: „ Ja som nikdy nebol vedený v zozname akcionárov úpadcu vedeného v Centrálnom depozitári akcionárov, takže ani som nemohol byť akcionárom...“.

27. Navyše, žalobca nie len že nepreukázal, že je akcionárom žalovanej a tým svoju aktívnu legitimáciu v spore, ale neuviedol a nepreukázal ani skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol prijať záver o existencii dôvodov, pre ktoré je napadnuté uznesenie mimoriadneho valného zhromaždenia žalovanej neplatné, čo súd považoval za ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby. Tu súd poukazuje na to, že iba konštatovanie o porušení ust. § 184 ods. 3 a ods. 6 Obchodného zákonníka a všeobecné konštatovanie o porušení stanov žalovanej a Obchodného zákonníka v žalobe bez ďalšieho nie je opísaním skutočností, preukázaním ktorých by súd mohol prijať záver o existencii konkrétnych dôvodov neplatnosti napadnutého uznesenia valného zhromaždenia.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaná mala teda v konaní plný úspech. Preto jej súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.