Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/205/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu T.S.K. spol. s r.o., so sídlom A. Bernoláka 176/2, Osľany, IČO: 36 297 186 zastúpený JUDr. Tomášom Kohútom, advokátom, Nám. SNP 74/28, Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanému JUDr. Vladimír Fraňo, správca, so sídlom Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom, za účasti intervenienta Wüstenrot poisťovňa a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, v konaní o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8Cb/181/2013-457 zo dňa 29. novembra 2016, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému priznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému vydať žalobcovi hnuteľné veci:

- mraziarenskú technológiu pozostávajúcu z: 1/ mraziaceho dvojboxu s vonkajšími rozmermi 11,5m x 8,37m x 3,97m a objemom jedného boxu 156m3, z polyuretánových panelov hrúbky 170mm, s podlahou v boxoch ŽB doska s izoláciou Styrodur hrúbky 120mm s kondenzačnou jednotkou KJ U 35/2Q4.2 s výkonom 5,5 kW a výparníkom Siarco MUP 3E, rozvádzačom a príslušenstvom a 2/ chladiacej technológie pre zmrazovanie výrezov v prepravkách, pri teplote v rozsahu -36°C až - 40°C v mraziarenskom boxe (tunelové prevedenie)

- mlynec na mäso v mraziarni s kapacitou 2,5 tony mäsa na hodinu, ktorý sa nachádzal v prípravovni na mrazenie,

- dvíhacie zariadenie, ktoré slúži pri mletí mäsa do mlyna,

- elektrické palezitačné vozíky v počte 2 kusy,

- nerezové kade v počte 4 kusy,

- digitálna váha vstupná podlahová,

- technologické zariadenie na porážku jat. ošípaných s kapacitou 125 ks na hodinu + príslušenstvo: dvíhacie zariadenie (elevátor), koľajnica, vane na zachytávanie krvi, obarovacia vaňa - samovýhrevná na plyn - 77°C Flaga, dvíhacie zariadenie s odštetinovačom, nerezový stôl na dočistenie, plynový

systém na dočistenie ohňom, dvíhacie zariadenie (elevátor), koľajnice až do vykolovacej miestnosti, pomocné zariadenie na kompresor pre vykolovanie (rozťahovač) elektr. píla na 24 Voltov, systém koľajníc z prehadzovačmi až do vychladzovacej miestnosti, prístroj na určovanie a zatriedenie jat. polovíc ošípaných (ultrazvuk), digitálna váha vo vise, koľajnicový systém až na nakladaciu rampu resp. do chladiarenských miestností,

- technologické zariadenie na kostenie bravčových hláv (zariadenie VP01-P1, tak ako je špecifikované v Osvedčení s evidenčným číslom 0549-03/20/08/FT/OS/E)

- euroháky v počte 400 kusov, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Eventuálne, ak sa v priebehu konania ukáže, že veci nie sú naďalej v dispozícií žalovaného alebo tieto nie je možné z akéhokoľvek dôvodu, najmä v dôsledku ich poškodenia, zničenia lebo odcudzenia vydať vlastníkovi - žalobcovi, navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu hodnoty hnuteľných vecí, nakoľko ak by správca nekonal v rozpore so zákonom a neznemožnil vlastníkovi s hnuteľnými vecami nakladať, nebolo by došlo k žiadnej forme ich upotrebenia ani odstránenia z dispozície vlastníka. Preto eventuálne, ak sa preukáže, že došlo k poškodeniu, odstráneniu, znehodnoteniu či inému upotrebeniu hnuteľných vecí, alebo tieto nie sú naďalej v dispozícií žalovaného, navrhol súdu, aby priznal žalobcovi voči žalovanému právo na zaplatenie relutárnej náhrady - hodnoty hnuteľných vecí a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi relutárnu náhradu za hnuteľné veci, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. V žalobe uviedol, že Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.01.2011 bol do funkcie predbežného správcu obchodnej spoločnosti L.F., s.r.o., so sídlom Chalmovská 683/11, 972 45 Bystričany - Chalmová, IČO: 36 316 750, ustanovený žalovaný. Zverejnením Uznesenia Okresného súdu Trenčín sp.zn. 29K/69/2010 v Obchodnom vestníku dňa 02.03.2011 bol na majetok obchodnej spoločnosti L.F., s.r.o. so sídlom Chalmovská 683/11, 972 45 Bystričany - Chalmová, IČO: 36 316 750 (úpadca) vyhlásený konkurz a žalovaný bol ustanovený do funkcie konkurzného správcu. Žalobca mal s úpadcom uzavretú Zmluvu o prenájme nebytových priestorov zo dňa 31.08.2006, na základe ktorých bol oprávnený užívať nebytový priestor nazývaný „senník“, nachádzajúci sa v nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, pre k.ú. I., obec I., okres W. v areáli I. I.. V čase po začatí konkurzného konania spoločnosti L.F., s.r.o., žalobca písomne upozornil predbežného správcu (žalovaného) na skutočnosť, že má s úpadcom uzavretú Zmluvu o prenájme nebytových priestorov, v ktorých žalovaný vybudoval mraziareň a má tam umiestnené aj ďalšie hnuteľné veci. Žalobca zároveň požiadal predbežného správcu o možnosť majetok, ku ktorému riadne preukázal svoje vlastnícke právo, počas insolvenčného konania demontovať a odviesť preč z areálu dlžníka (úpadcu). Malo ísť o nasledovné hnuteľné veci:

- mraziarenská technológia pozostávajúca z: 1/ mraziaceho dvojboxu s vonkajšími rozmermi 11,5m x 8,37m x 3,97m a objemom jedného boxu 156m3, z polyuretánových panelov hrúbky 170mm, s podlahou v boxoch ŽB doska s izoláciou Styrodur hrúbky 120mm s kondenzačnou jednotkou KJ U 35/2Q4.2 s výkonom 5,5 kW a výparníkom Siarco MUP 3E, rozvádzačom a príslušenstvom a 2/ chladiacej technológie pre zmrazovanie výrezov v prepravkách, pri teplote v rozsahu -36°C až - 40°C v mraziarenskom boxe (tunelové prevedenie)

- mlynec na mäso v mraziarni s kapacitou 2,5 tony mäsa na hodinu, ktorý sa nachádzal v prípravovni na mrazenie,

- dvíhacie zariadenie, ktoré slúži pri mletí mäsa do mlyna v hodnote,

- elektrické palezitačné vozíky v počte 2 kusy,

- nerezové kade v počte 4 kusy,

- digitálna váha vstupná podlahová,

- technologické zariadenie na porážku jat. ošípaných s kapacitou 125 ks na hodinu + príslušenstvo: dvíhacie zariadenie (elevátor), koľajnica, vane na zachytávanie krvi, obarovacia vaňa - samovýhrevná na plyn - 77°C Flaga, dvíhacie zariadenie s odštetinovačom, nerezový stôl na dočistenie, plynový systém na dočistenie ohňom, dvíhacie zariadenie (elevátor), koľajnice až do vykolovacej miestnosti, pomocné zariadenie na kompresor pre vykolovanie (rozťahovač) elektr. píla na 24 Voltov, systém koľajníc z prehadzovačmi až do vychladzovacej miestnosti, prístroj na určovanie a zatriedenie jat. polovíc ošípaných (ultrazvuk), digitálna váha vo vise, koľajnicový systém až na nakladaciu rampu resp. do chladiarenských miestností,

- technologické zariadenie na kostenie bravčových hláv (zariadenie VP01-P1, tak ako je špecifikované v Osvedčení s evidenčným číslom 0549-03/20/08/FT/OS/E)

- euroháky v počte 400 kusov.

3. Predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je preukázania existencie vlastníckeho práva žalobcu k veciam, ktorých vydania sa domáha, a to ku dňu rozhodnutia súdu. Ďalej je to okolnosť

spočívajúca v tom, že žalovaný vec neoprávnene k tomuto okamžiku skutočne zadržiava. V prípade, že z dôvodu, že žalovaný predmetnú vec ku dňu rozhodnutia nezadržiava, vlastník má možnosť domáhať sa náhrady škody spočívajúcej v tom, že ten kto vec neoprávnene zadržoval, vlastníka o vec pripravil a stratou týchto vecí mu spôsobil škodu.

4. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca preukázal vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktorých vydanie žiada okrem vlastníctva mlynca na mäso v mraziarni, dvíhacieho zariadenia súžiaceho pri mletí mäsa do mlyna, nerezových kadí v počte 4ks, digitálnej váhy vstupnej podlahovej a eurohákov v počte 400ks. K týmto uvedeným veciam žalobca vlastnícke právo nepreukázal.

5. Ďalej sa súd prvej inštancie v konaní zaoberal skutočnosťou, či ku dňu podania návrhu, resp. ku dňu rozhodnutia vo veci žalovaný predmetné veci, ktorých vlastníctvo žalobca preukázal, držal bez právneho dôvodu. Ohľadne tejto skutočnosti poukázal súd prvej inštancie na Zmluvu o predaji podniku zo dňa 21.12.2011, na základe ktorej predávajúci, teda úpadca spoločnosť L.F. s.r.o., zastúpený žalovaným ako správcom konkurznej podstaty, previedol na kupujúceho spoločnosť J. K. a.s. v súlade s § 476 a nasl. Obchodného zákonníka všetky veci, práva a ostatné majetkové hodnoty, ktoré tvorili podnik spoločnosť L.F. s.r.o. ako predávajúceho. Ku dňu podania návrhu, s poukazom na uvedenú zmluvu o predaji podniku, vzhľadom na to, že predmetné hnuteľné veci sa mali podľa tvrdení žalobcu nachádzať v nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom uvedenej zmluvy o predaji podniku, tieto nemohli byť v držbe žalovaného. V čase vyhlásenia konkurzu sa predmetné veci v stave tak, ako v konaní tvrdil a preukazoval žalobca, v nehnuteľnostiach v areáli I. I., nenachádzali. Na fotodokumentácii, zhotovenej žalovaným po vyhlásení konkurzu nie sú zachytené veci, ktorých vydania sa žalobca domáha v stave, ako žalobca tvrdí, tvrdenia žalobcu o prítomnosti predmetných vecí, v uvedenom areáli neboli podľa názoru súdu prvej inštancie preukázané ani výpoveďou svedka Y. U.. Na predmetných fotografiách sa nachádzajú nehnuteľnosti úpadcu len s minimálnymi zostatkami nejakej technológie. Naopak bolo preukázané, že areál, kde sa predmetné nehnuteľnosti nachádzali, nebol pred vyhlásením konkurzu na spoločnosť L.K., s.r.o. dlhodobo využívaný na podnikateľskú činnosť, bol nechránený, zanedbaný a rozkradnutý. Skutočnosť, že sa predmetné hnuteľné veci, ku ktorým žalobca preukázal vlastnícke právo, nachádzali v predmetných nehnuteľnostiach I. I., žalobca nepreukázal ani súdom zabezpečenou reportážou vysielanou v U. I. ani oboznamovanou fotodokumentáciou uloženou na CD, poskytnutou denníkom T. Q.. Z uvedenej reportáže a fotodokumentácie, nie je zrejmé, ktoré zábery boli zábermi archívnymi, teda robenými pred vyhlásením konkurzu a ktoré zábery boli robené po vyhlásení konkurzu. Pokiaľ žalobca opakovane poukazoval na správu Obvodného oddelenia PZ Lovinobaňa zo dňa 09.02.2016, touto neboli preukázané tvrdenia žalobcu, z tejto správy vyplynula len skutočnosť, že z predmetných veci v areáli zostali len časti.

6. K uplatnenému nároku zaplatenia určitej sumy titulom náhrady škody súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že predmetné hnuteľné veci žalovaný ako správca konkurznej podstaty neoprávnene zadržiaval, a to z dôvodu, že tieto neboli v čase vyhlásenia konkurzu v predmetnom areály úpadcu. Nemohlo tak dôjsť k žalobcom tvrdenému porušeniu právnej povinnosti na strane žalovaného, keď žalovaný mal podľa tvrdení žalobcu porušiť povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou s poukazom na § 3 ods. 2 Zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch v znení neskorších predpisov. Zo strany žalovaného mala byť za účelom odstránenia nejasností, resp. sporných skutočností zaslaná v čo najkratšom čase písomná odpoveď na žiadosť žalobcu zo dňa 29.03.2011, ktorou žiadal vydanie predmetných hnuteľných vecí. Takouto odpoveďou s prípadným zaslaním fotodokumentácie zhotovenej žalovaným bezprostredne po vyhlásení konkurzu, ako i osobným stretnutím so žalobcom na mieste samom, sa mohlo predísť sporným skutočnostiam, ktoré sú toho času predmetom dokazovania v predmetnej veci. Nezaslaním takejto písomnej odpovede však za zisteného skutkového stavu nedošlo na strane žalovaného k porušeniu právnej povinnosti, resp. povinností, tvrdených žalobcom. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že žalobca ako osoba, ktorá podnikala v predmetných nehnuteľnostiach úpadcu, musel mať o stave predmetných hnuteľných vecí vedomosť. Je potrebné poukázať na to, že pokiaľ došlo zrušeniu rozhodnutia o schválení prevádzkarne zo dňa 10.04.2007 (správa Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Lučenec zo dňa 10.02.2016 z ktorej vyplynulo, že rozhodnutím zo dňa 04.08.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2010, bolo zrušené rozhodnutie o schválení prevádzkarne zo dňa 10.04.2007 na vykonávanie činnosti - pre zmrazovanie mäsa domácich kopytníkov, pre jeho skladovanie a uvádzanie na trh v SR a na obchod s členskými štátmi EU), žalobca mal dostatok

času na to, aby si zabezpečil, resp. odniesol hnuteľné veci o ktorých tvrdí, že je ich vlastníkom. Pokiaľ žalobca poukazuje na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí, je to práve žalobca, ktorý túto povinnosť stanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka porušil a to tým, že odo dňa kedy bolo zrušené rozhodnutie o schválení prevádzkarne žalobcu až do dňa vyhlásenia konkurzu si mal svoje hnuteľné veci zabezpečiť tak, aby na týchto veciach nemohla vzniknúť škoda. Žalobca v konaní nepreukazoval, ba ani netvrdil, že do predmetného areálu pred vyhlásením konkurzu, nemal prístup, resp. z akého dôvodu si predmetné veci nezabezpečil. Pokiaľ ide o ďalší z predpokladov vzniku nároku náhrady škody - a to vznik samotnej škody, opätovne je potrebné poukázať na to, že vzhľadom k tomu, že ku dňu vyhlásenia konkurzu veci v stave tak, ako tvrdil žalobca v predmetnom areáli prítomné neboli. Z týchto dôvodov má súd za to, že neboli splnené predpoklady, ktorých naplnenie je potrebné pre úspešnú žalobu na náhradu škody. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa § 355 ods. 1 a § 365 C.s.p. Podľa názoru žalobcu v konaní bolo jasne a nespochybniteľne preukázané, že hnuteľné veci (okrem tých, pri ktorých súd uvádza, že sú nepreukázané) patria žalobcovi. Uvedenú skutočnosť nenamietal ani žalovaný a medzi stranami táto skutočnosť nebola sporná. Z predloženej dokumentácie súd prvej inštancie mal preukázané, že na fotografiách sa nachádzajú nehnuteľnosti úpadcu len s minimálnymi zostatkami nejakej technológie. Ďalej mal súd preukázané, že v čase kedy bol už žalovaný vo funkcii správcu úpadcu sa v predmetných nehnuteľnostiach nachádzali určité hnuteľné veci, ktoré nazval ako „zostatky nejakej technológie“. Konajúci súd sám teda potvrdil, že sa určité hnuteľné veci v nehnuteľnosti úpadcu nachádzali, no napriek tomu žalobu o vydanie veci zamietol. Je irelevantné, v akom stave sa nachádzali hnuteľné veci vo vlastníctve žalobcu a to, že sa nenachádzali v pôvodnom stave neodôvodňuje zamietnutie žaloby. Žalobca poukazoval na správu OOPZ Lovinobaňa zo dňa 09.02.2016, z ktorej vyplynulo, že dňa 08.03.2011 a 12.03.2011 sa v areáli mäsozávodu nachádzali výrobná linka a porážková linka. Súd prvej inštancie však konštatoval, že touto správou neboli preukázané tvrdenia žalobcu, ale vyplynula len skutočnosť, že v predmetnom areáli sa nachádzali z hnuteľných vecí len časti. Žalobca s týmto tvrdením nesúhlasí. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ súd prvej inštancie nevedel vyhodnotiť v akom stave sa hnuteľné veci nachádzali, navrhol žalobca, aby súd ustanovil znalca, ktorý by poskytol stanovisko k stavu uvedených technológií a prípadne by ich z dostupných dôkazov aj ohodnotil. Súd prvej inštancie z tohto dôvodu odročil pojednávanie dňa 01.03.2016 za účelom vykonania znaleckého dokazovania a stranám sporu uložil zaslať súdu vyjadrenie k znaleckému dokazovaniu. Následne súd bez akéhokoľvek odôvodnenia nevykonal uvedený dôkaz znalcom a o uvedenej skutočnosti žalobcu ani neinformoval. Žalobca poukazuje na to, že znalec ustanovený súdom by mohol bližšie priblížiť charakter a stav technológií - hnuteľných vecí, ktoré súd vyhodnotil ako zostatky technológií. Súd prvej inštancie neodôvodnil prečo nedošlo k vykonaniu znaleckého dokazovania, čím zasiahol do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Z tohto dôvodu má žalobca za to, že prvoinštančné konanie vykazuje viaceré vady, ktoré majú za následok, že vo veci nebolo rozhodnuté správne a spravodlivo. Napadnutý rozsudok žiadal žalobca zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalobcu intervenient na strane žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z ktorého vyplynulo, že návrh žalobcu nebol podaný dôvodne. Z výpovede žalovaného, z predložených dôkazov a najmä zo znaleckého posudku vypracovaného v priebehu konkurzného konania bolo preukázané, že v čase výkonu činnosti správcu - žalovaného sa deklarované predmety nenachádzali. Z tohto pohľadu sa javí ako neúčelné akékoľvek nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zisťovania hodnoty týchto vecí, poťažmo zvyškov týchto vecí, najmä ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že žalobca neuvádza v žalobe svoj nárok formou eventuálneho petitu o náhradu plnenia. Dôkazné bremeno bolo nesporne na strane žalobcu a v prípade dôkaznej núdze je následkom zamietnutie žaloby. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 10C/183/1997. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto bola žaloba zamietnutá. Ďalej poukázal intervenient aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 350/2008. Napadnutý rozsudok žiadal ako vecne správny potvrdiť.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

12. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutia riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. platného a účinného od 01.07.2016.

13. Súd prvej inštancie dodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva z príslušných ustanovení O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 ako aj C.s.p. platného a účinného od 01.07.2016.

14. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 26.06.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

15. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p., pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného. Nebolo možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie zasiahol do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Súd prvej inštancie sa vyjadroval k nároku žalobcu, obrane žalovaného, k vykonanému dokazovaniu. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 C.s.p., odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005). Odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

16. Žalobca v odvolaní proti rozsudku nespochybňoval tvrdenia súdu prvej inštancie, že v nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu sa v čase, keď žalovaný bol už vo funkcii správcu úpadcu, nachádzali len časti hnuteľných veci. Tieto časti hnuteľných veci neboli žalobcom špecifikované a jednoznačne identifikované a ani z vykonaných dôkazov sa súdu nepodarilo tieto časti jednoznačne identifikovať. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie (ods. 37), že v čase podania predmetnej žaloby

sa predmetné hnuteľné veci nenachádzali v držbe žalovaného, ktorý dňa 21.12.2011 uzavrel so spoločnosťou J. K. a.s. ako kupujúcim zmluvu o predaji podniku, na základe ktorej úpadca zastúpený žalovaným ako správcom konkurznej podstaty previedol na kupujúceho všetky veci, práva a ostatné majetkové hodnoty, ktoré tvorili podnik úpadcu - spoločnosti L.F. s.r.o.

17. Odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nevykonania navrhnutých dôkazov vyhodnotil odvolací súd tiež ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie riadne zdôvodnil, že vykonanie tohto dôkazu považoval z vyššie uvedených dôvodov za nadbytočné, s ktorou argumentáciou sa odvolací súd stotožňuje.

18. K odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa porušenia práva žalobcu na spravodlivý súdny proces odvolací súd konštatuje, že ide taktiež o nedôvodnú námietku. Porušenie tohto práva žalobca odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie neupovedomil žalobcu o nevykonaní ním navrhnutého dôkazu a ani to nezdôvodnil. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 01.03.2016 odročil pojednávanie na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania. Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 súd rozhodne o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, nie je viazaný návrhmi účastníkov konania (strán sporu) a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie navrhnutého dôkazu nie je možné vyhodnotiť ako odňatie práva na spravodlivý súdny proces. Pojednávanie vytýčené na deň 20.04.2018 bolo odročené z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalobcu na deň 18.05.2016. Pojednávanie dňa 18.05.2016 sa uskutočnilo v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Dňa 29.11.2016 súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok. V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku je nevykonanie navrhnutého dôkazu - znaleckého dokazovania súdom prvej inštancie zdôvodnené. Nie je možné konštatovať, že súd sa týmto návrhom na vykonanie dokazovania nezaoberal.

19. V konaní pred súdom prvej inštancie nebol preukázaný nárok žalobcu uplatnený v predmetnej žalobe a z tohto dôvodu bola žaloba zamietnutá.

20. Ani v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne tvrdenia týkajúce sa veci samej, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).