Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-136-2020.pdf
PDF · 198.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/136/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcov: 1. H. D., Š. X, A., 2. Q. H., Š. X, A., 3. T.. D. Š.L., Š. XX, A., 4. Z. L., M. XX, A., 5. W. L., M. XX, A., 6. A. D., W. XX, A., 7. V. S., B. XX, A., 8. W.. T. R., W. XX, A., 9. J.. P.. M. R., W. XX, A., 10. A. L., Z. XX, A., 11. Z. L., Z. XX, A., 12. T. Y., Š. V. X, A., 13. M. Y., V. X, A., 14. IN.. T. K., H. X, A., 15. J.. V. K., H. X, A.J., 16. M. Q., S. X, A., 17. V.. S. A., K. X, A., 18. A.. R. B., Y. XX, A., 19. J.. A. Š., K. X, A., 20. V. S., Š. XX, A., 21. A. S., F.L. XX, Š., 22. T. S., V. XX, A., 23. J.. R. S., W. A. XX/A, A., 24. J.. Q. S., K. XX, A., všetci zastúpení advokátkou JUDr. Katarínou Juričkovou, Drieňová 14, Bratislava, proti žalovanej: V. B., K. XXX, V., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Silvia Predná, s.r.o., IČO: 36 859 044, Gercenova 6, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.06.2020, č.k. 22C/57/2018-575, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcom v 1. až v 24. rade spoločne a nerozdielne priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1. až v 24. rade a žalovanej k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností ako K. - Z. parcela č. XXXX/ XXX, o výmere 64 m2, druh pozemku orná pôda a K. - Z. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 2.508 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres A. J., obec A. - V.. Č.. D. A., katastrálne územie D. A. (výrok I.) Súd prvej inštancie do výlučného vlastníctva žalobcu v 1. rade prikázal pozemok K. - E. parcela č. XXXX/ XXX, o výmere 3 m2, druh pozemku záhrady, pričom žalobcovi v 1. rade uložil titulom vyporiadania povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 65,07 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), do výlučného vlastníctva žalobcu v 2. rade prikázal pozemky K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 104 m2, druh pozemku záhrady a K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 1 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pričom žalobcovi v 2. rade uložil titulom vyporiadania zaplatiť žalovanej sumu 2.277,40 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.), do výlučného vlastníctva žalobcu v 3. rade prikázal pozemky K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 79 m2, druh pozemku záhrady a K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 78 m2, druh pozemku záhrady, pričom žalobcovi v 3. rade uložil povinnosť titulom vyporiadania zaplatiť žalovanej sumu 3.405,25 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.), do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 4. a v 5. rade prikázal pozemky K. - E. parcela č. XXXX/ XXX, o výmere 77 m2, druh pozemku záhrady, K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 72 m2, druh pozemku záhrady, K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 73 m2, druh pozemku záhrady, K. - E. parcela
č. XXXX/XXX o výmere 86 m2, druh pozemku záhrady a K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 87 m2, druh pozemku záhrady, s tým, že žalobcovia v 4. a v 5. rade sú povinní titulom vyporiadania zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne sumu 8.567,35 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.), do výlučného vlastníctva žalobcu v 6. rade prikázal pozemky K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 131 m2, druh pozemku záhrady, K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 161 m2, druh pozemku záhrady, K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 18 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 23 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, s tým, že žalobca v 6. rade je povinný titulom vyporiadania zaplatiť žalovanej sumu 7.222,60 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.), do výlučného vlastníctva žalobcu v 7. rade prikázal pozemok K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 29 m2, druh pozemku záhrady a žalobcovi v 7. rade uložil titulom vyporiadania zaplatiť žalovanej sumu 629 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VII.), do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 8. a v 9. rade prikázal pozemok K. - E. parcela č. XXXX/ XXX, o výmere 31 m2, druh pozemku záhrady a žalobcom v 8. a v 9. rade uložil povinnosť zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania spoločne a nerozdielne sumu 672,37 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VIII.), do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 10. a v 11. rade prikázal pozemok K. - E. parcela č. XXXX/ XXX, o výmere 168 m2, druh pozemku záhrady a žalobcom v 10. a v 11. rade uložil titulom vyporiadania zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne sumu 3.643,84 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IX.), do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 12. a v 13. rade, každému v podiele 1, prikázal pozemok K.
- E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 48 m2, druh pozemku záhrady, s tým, že žalobcovia v 12. a v 13. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania sumu 1.041,10 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok X.), do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 14. a v 15. rade prikázal pozemky K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 9 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 135 m2, druh pozemku záhrady, K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 56 m2, druh pozemku záhrady, K. - E. parcela č. XXXX/XXX o výmere 2 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pričom žalobcom v 14. a v 15. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania sumu 4.381,28 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok XI.), do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 16. a v 17. rade, každému v podiele 1, prikázal pozemky K.
- E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 5 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 119 m2, druh pozemku záhrady, K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 82 m2, druh pozemku záhrady a K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 1 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pričom žalobcom v 16. a v 17. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania sumu 4.489,73 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok XII.), do výlučného vlastníctva žalobcu v 18. rade prikázal pozemky K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 3 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 93 m2, druh pozemku záhrady a žalobcu v 18. rade titulom vyporiadania zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 2.082,19 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok XIII.), do výlučného vlastníctva žalobcu v 19. rade prikázal pozemky K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 3 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 93 m2, druh pozemku záhrady, pričom žalobcu v 19. rade zaviazal titulom vyporiadania zaplatiť žalovanej sumu 2.082,19 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok XIV.), do výlučného vlastníctva žalobcu v 20. rade prikázal pozemok K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 84 m2, druh pozemku záhrady a žalobcovi v 20. rade uložil titulom vyporiadania zaplatiť žalovanej sumu 1.822,38 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok XV.), do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 21. a v 22. rade prikázal pozemky K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 82 m2, druh pozemku záhrady a K. - E. parcela. č. XXXX/XXX, o výmere 84 m2, druh pozemku záhrady, s tým, že žalobcovia v 21. a v 22. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej titulom vyporiadania sumu 3.600,46 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok XVI.), do výlučného vlastníctva žalobcu v 23. rade prikázal pozemok K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 88 m2, druh pozemku záhrady a žalobcovi v 23. rade uložil titulom vyporiadania zaplatiť žalovanej sumu 1.908,68 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok XVII.), do výlučného vlastníctva žalobcu v 24. rade prikázal pozemok K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 85 m2, druh pozemku záhrady, s tým, že žalobca v 24. rade je povinný titulom vyporiadania zaplatiť žalovanej sumu 1.843,61 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (XVIII.),
do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. až v 24. rade prikázal pozemky K. - E. parcela č. XXXX/ XX, o výmere 63 m2, druh pozemku ostatné plochy, K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 32 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 39 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 29 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, K. - E. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 32 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a to žalobcovi v 1. rade v podiele 1/26, žalobcovi v 2. rade v podiele 1/26, žalobcovi v 3. rade v podiele 2/26, žalobcom v 4. a v 5. rade v podiele 5/26, žalobcovi v 6. rade v podiele 2/26, žalobcovi v 7. rade v podiele 1/26, žalobcom v 8. a v 9. rade v podiele 1/26, žalobcom v 10. a v 11. rade v podiele 1/26, žalobcovi v 12. rade v podiele 1/52, žalobcovi v 13. rade v podiele 1/52, žalobcom v 14. a v 15. rade v podiele 2/26, žalobcovi v 16. rade v podiele 2/52, žalobcovi v 17. rade v podiele 2/52, žalobcovi v 18. rade v podiele 1/26, žalobcovi v 19. rade v podiele 1/26, žalobcovi v 20. rade v podiele 1/26, žalobcom v 21. a v 22. rade v podiele 2/26, žalobcovi v 23. rade v podiele 1/26 a žalobcovi v 24. rade v podiele 1/26 (výrok XIX.); zároveň zaviazal žalobcov v 1. až v 24. rade titulom vyporiadania zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne sumu 3.393,05 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok XX.). Súd prvej inštancie výrokom XXI. určil, že Geometrický plán č. 35/2018, vyhotovený spoločnosťou GEOASK, s.r.o. so sídlom Rovniankova 11, 851 02 Bratislava, IČO: 45 299 382, zo dňa 12.09.2018, úradne overený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor dňa 02.10.2018, pod č. 2107/2018 (ďalej aj ako „geometrický plán č. 35/2018“), tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku a rozhodol o trovách konania tak, že žalobcom v 1. až v 24. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% (výrok XXII.), s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok XXIII.).
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v 1. až v 24. rade sa žalobou zo dňa 16.10.2018 domáhali voči žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a to k pozemkom K. - Z. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 64 m2, druh pozemku orná pôda a K. - Z. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 2.508 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres A. J., obec A. - V.. Č.. D. A., katastrálne územie D. A. (ďalej aj ako „pozemky“ alebo „dotknuté nehnuteľnosti“). Dôvodili, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi označených pozemkov, a to žalobca v 1. rade v podiele 226094/62960248, žalobca v 2. rade v podiele 1344614/62960248, žalobca v 3. rade v podiele 2179680/62960248, žalobcovia v 4. a v 5. rade v podiele 5505126/62960248, žalobca v 6. rade v podiele 4342152/62960248, žalobca v 7. rade v podiele 474654/62960248, žalobcovia v 8. a v 9. rade v podiele 511938/62960248, žalobcovia v 10. a v 11. rade v podiele 2189718/62960248, žalobca v 12. rade v podiele 355393/62960248, žalobca v 13. rade v podiele 355393/62960248, žalobcovia v 14. a v 15. rade v podiele 2751368/62960248, žalobca v 16. rade v podiele 1400540/62960248, žalobca v 17. rade v podiele 1400540/62960248, žalobca v 18. rade v podiele 1307330/62960248, žalobca v 19. rade v podiele 1307330/62960248, žalobca v 20. rade v podiele 1158194/62960248, žalobcovia v 21. a v 22. rade v podiele 2291532/62960248, žalobca v 23. rade v podiele 1207906/62960248 a žalobca v 24. rade v podiele 1170622/62960248, pričom žalovanej patrí podiel 1. Dotknuté nehnuteľnosti predstavujú pozemky, na ktorých sú vybudované záhradky, keďže tieto boli v minulosti pridelené záhradkárskej osade B. M. a následne jej jednotlivým členom na užívanie; zároveň tieto pozemky tvoria čiastočne nespevnené cestné komunikácie ako prístupové komunikácie k jednotlivým záhradám. Všetky pozemky dostali žalobcovia v 1. až v 24. rade do užívania na základe zmluvy o prenechaní združených členských pozemkov na poľnohospodárske využitie zo dňa 05.06.1978 (ďalej len „zmluva o prenechaní pozemkov“) uzatvorenej medzi D. B. A. - D. A. ako nástupníckej organizácie B. Y. D. D. A. P. A. Q. F., ku ktorej dal súhlas bývalý Obvodný národný výbor Bratislava dňa 04.11.1983. Záhradkárska organizácia uzatvorila samostatné zmluvy na jednotlivé parcely so svojimi členmi, ktorí na týchto parcelách získali aj dočasné povolenie na výstavbu chatiek. Predmetné pozemky, ktoré žalobcovia užívajú najmenej po dobu 40 rokov, predstavujú úzky pás prechádzajúci ich záhradami a nespevnenými cestami. Pôvodní vlastníci susedných pozemkov, na ktorých sa čiastočne nachádzali aj záhrady žalobcov, ich oslovili ako doterajších užívateľov za účelom odkúpenia, a preto si žalobcovia odkupovali pozemky pod svojimi záhradami a chatkami za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 50 eur/ m2. Žalobcovia za účelom vzájomného vyporiadania a odkúpenia pozemkov, na ktorých sa nachádzali ich záhradky, oslovili aj žalovanú, s ponukou odkúpenia jej spoluvlastníckeho podielu za totožnú kúpnu cenu 50 eur/m2, čo však žalovaná neakceptovala, žiadajúc sumu 114 eur/m2, resp. sprístupnenie pozemkov v rozsahu jej podielu o veľkosti 1. Žalobcovia žalovanej vysvetlili, že jej požiadavka na sprístupnenie pozemkov nie je relevantná, keďže tieto prechádzajú stredom jednotlivých záhrad, ktoré
už sú vo vlastníctve žalobcov, a tieto užívajú takmer 40 rokov, pričom pri majetkovom vyporiadaní má záhradkár (žalobca) raz väčší spoluvlastnícky podiel zapísaný na liste vlastníctva a raz menší. Zdôraznili tiež, že pozemky na začiatku predstavovali rokliny, ktoré museli vlastným pričinením zrekultivovať a dostať do podoby užívania hodného pozemku, zabezpečili na nich na vlastné náklady prípojku elektrickej energie, úpravu spoločnej komunikácie, a teda pozemky zhodnotili na vlastné náklady. Podľa územnoplánovacej informácie magistrátu hlavného mesta SR zo dňa 09.07.2018 sú pozemky určené výlučne na individuálnu rekreáciu a na hospodárske využitie, regulatívy ÚPN nepripúšťajú zmenu zástavby v osade na obytnú (rezidenčnú), pričom v danej lokalite sa nepočíta so zásadnými zmenami funkčného využitia pozemkov; využitie pozemkov je možné potom len na vyššie uvedený účel, kód 1203, a ani do budúcna nie je možné počítať s týmito pozemkami ako stavebnými, rovnako nie je možné ani ich výhradné využitie vlastníkom podľa jeho vlastného uváženia. Územie, na ktorom sa pozemky nachádzajú, je definované ako stabilizované, a teda limituje výstavbu. Žalobcovia ďalej uviedli, že k pozemkom je prístup po nespevnených, neupravovaných cestách so svahovitým terénom, pričom majú záujem investovať a zhodnocovať ich, rovnako aj upraviť postavené drobné chatky, a teda majú oprávnený záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k jednotlivým užívaným pozemkom. Za týmto účelom dali vypracovať znalkyni J.. D. T. znalecký posudok č. 4/2018, vyjadrujúci hodnotu pozemkov v záhradkárskej osade B. M., a to pozemku K. - Z. parcela č. XXXX/XXX, tvoriaceho súčasť záhrad, v sume 43,379 eura/m2 a hodnotu pozemku K. - Z. parcela č. XXXX/XXX, tvoriaceho súčasť plôch spoločných komunikácii osady - nespevnené komunikácie, v sume 28,393 eura/m2; potom analogicky pre pozemok K. - Z. parcela č. XXXX/XXX, ktorá predstavuje spoločnú komunikáciu - nespevnenú cestu, je cena určená za 1 m2 v sume 28,393 eura. Na základe geometrického zamerania obidvoch pozemkov geometrickým plánom č. 35/2018 žalobcovia zistili, že obidva pozemky mali pri skutočnom zameraní menšiu výmeru oproti výmerám podľa listu vlastníctva, čo bolo spôsobené tým, že sa zameriavali už ako parcely registra „E.“, v dôsledku čoho sa parcela č. XXXX/XXX zmenšila o 1 m2 a parcela č. XXXX/XXX sa zmenšila o 39 m2. S prihliadnutím na účelné využívanie pozemkov, vložené náklady do ich úpravy, ako i na skutočnosť, že tieto nie je možné reálne deliť, žiadali žalobcovia zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nim prikázaním veci za náhradu.
3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že žalobcovia v 1. až v 24. rade a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností v podieloch špecifikovaných žalobcami v žalobe. Podľa územnoplánovacej informácie zo dňa 09.07.2018 je pozemok K. - Z. parcela č. XXXX/XXX, katastrálne územie D. A. z hľadiska funkčného využitia územia určený na záhrady, záhradkárske a chatové osady a lokality, č. funkcie 1203. V území je prípustné umiestňovať najmä zeleň líniovú a plošnú, zeleň krajinnú a ekostabilizačnú, zariadenia a vedenia technickej a dopravnej vybavenosti pre obsluhu územia funkčnej plochy, v obmedzenom rozsahu i drobné zariadenia vybavenosti súvisiace s funkciou, vodné plochy, nádrže, tranzitné vedenia technickej vybavenosti nadradeného významu, kompostárne viazané na funkciu, zariadenia na separovaný zber komunálnych odpadov miestneho významu vrátane komunálnych odpadov s obsahom škodlivín z domácností, pričom je neprípustné umiestňovať v danom území stavby a zariadenia nesúvisiace s funkciou. I mestská časť A. - D. A. v oznámení zo dňa 27.06.2019 potvrdila, že podľa územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy platného od 01.09.2007 pozemky v lokalite D. A., K. - Z., parcela č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX, nachádzajúce sa v chatovej osade B. M., sú z hľadiska funkčného využitia určené na záhrady, záhradkárske a chatové osady a lokality s kódom 1203, pričom v danom území je neprípustné stavať stavby a zariadenia nesúvisiace s funkciou.
4. Podľa stanoviska Bratislavskej vodárenskej spoločnosti zo dňa 13.02.2020 záhradné chaty a domy v záhradkárskej oblasti v D. A. v lokalite B. M., parcely č. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX P. Č.. XXXX/XXX a atď. momentálne nemajú možnosť priameho pripojenia k verejnému vodovodu a verejnej kanalizácii, pričom podľa emailovej správy zo dňa 13.01.2020 v lokalite D. A. - B. M. nie je možné pripojiť sa na verejný vodovod z dôvodu nedostatočnej kapacity; v blízkosti tejto lokality sa pritom nenachádzajú žiadne vodovodné a kanalizačné prípojky. Pokiaľ išlo o napojenie na elektrinu, z listu výboru záhradkárskej osady B. M. M. D. A. zo dňa 30.01.1986 súd prvej inštancie zistil, že výbor v súčinnosti s kompetentnými hospodárskymi organizáciami dohodol záväzne elektrifikáciu osady; celkové náklady mali činiť 400.000,- Kčs, pričom zo strany záhradkárov bolo potrebné uhradiť sumu 50.000,-Kčs a brigádnicky vykopať jamy na osadenie stĺpov verejného osvetlenia. I svedok J. S. vo svojej výpovedi potvrdil, že pozemky, ktoré predtým obhospodarovalo Q. F. a následne boli dané do užívania záhradkárom, museli najskôr vyklčovať a urobiť na nich terénne úpravy, až následne v roku 1985 urobili brigádnicky elektriku; žiadne iné siete v danej oblasti nie sú, pričom, ak má niektorý záhradkár vodu, má navŕtanú studňu.
5. Podľa znaleckého posudku č. 4/2018, ale najmä č. 2/2019, sa jeho autorka, znalkyňa J.. D. T., zaoberala stanovením všeobecnej hodnoty pozemkov pre účely majetkovoprávneho vysporiadania nehnuteľností v režime podielového spoluvlastníctva v súdnom konaní medzi spoluvlastníkmi na základe žalobného návrhu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva za náhradu, vedenom pred súdom prvej inštancie, pričom v ostatnom posudku sa venovala i preskúmaniu znaleckého posudku č. 58/2019 znalca J.. V. J., W., ktorý predložila v konaní žalovaná. Znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu pozemkov na základe metódy polohovej diferenciácie, majúc za to, že táto objektívne vystihuje všeobecnú hodnotu pozemkov v danom mieste a čase a je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorá by sa dosiahla pri ich prípadnom predaji na trhu v bežnom obchodnom styku. Celkovú všeobecnú hodnotu pozemkov K. - Z. parcela č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX znalkyňa určila sumou 107.914,85 eura, čo predstavuje hodnotu pre časť pozemkov predstavujúcich záhrady v sume 100.986,78 eura, potom á 43,3792 eura/m2 a pre časť pozemkov predstavujúcich cesty v sume 6.928,07 eura, potom á 28,3937 eura/m2. Znalkyňa sa zaoberala i stanovením všeobecnej hodnoty ohodnocovaných nehnuteľností pomocou porovnávacej metódy, pritom určila všeobecnú hodnotu pozemkov sumou 102.880 eur, z čoho cena za 1 m2 pozemku predstavovala sumu 40 eur. Ku znaleckému posudku č. 2/2019 sa znalkyňa vyjadrovala i v rámci výsluchu, v ktorom ozrejmila aplikáciu jednotlivých metód a v rámci nich i použitých koeficientov.
6. Zo znaleckého posudku č. 58/2019, v znení jeho doplnenia č. 1, D. J.. V. J., W.., vyplynulo, že tento vypracoval znalecký posudok za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov pre plánovaný súdny spor, vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ako aj pre vyporiadanie vlastníctva medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi stavieb na posudzovaných pozemkoch. Stanovil pritom všeobecnú hodnotu pozemkov na základe metódy polohovej diferenciácie z dôvodov neexistencie relevantných a hodnoverných podkladov pre priame porovnanie, ako i z dôvodu nevhodnosti aplikácie výnosovej metódy. Znalec určil celkovú všeobecnú hodnotu pozemkov sumou 198.726,22 eura, čo predstavuje hodnotu pre časť pozemkov predstavujúcich záhrady v sume 185.963,70 eura, pre časť pozemkov predstavujúcich cesty v sume 6.366,36 eura a časť pozemkov pod stavbami v sume 6.396,16 eura; potom na záhrady pripadá suma 79,95 eura/m2, na cesty suma 34,98 eura/m2 a suma 99,94 eura/m2 pripadá na pozemky pod stavbami. Aplikáciu ním použitej metódy, i zvoleného postupu znalec rovnako ozrejmil v rámci výsluchu na pojednávaní konajúceho súdu.
7. Podľa odhadu realitnej kancelárie Winners reality zo dňa 08.02.2019 predstavuje hodnota dotknutých nehnuteľností sumu 150 eur/m2, pričom ich odhadovaná cena podľa prehlásenia LEON real, s.r.o. zo dňa 06.02.2019 predstavuje ku dňu 06.02.2019 sumu 120 eur/m2. Realitná kancelária Reality Gold - Bratislava s.r.o. v potvrdení zo dňa 28.05.2019 konštatovala nízky záujem o kúpu pozemkov v záhradkárskych oblastiach v Bratislave, z dôvodu obmedzenia zástavby v týchto oblastiach, úplného nevysporiadania vlastníckych vzťahov, ako aj nemožnosti alebo len veľmi obmedzenej možnosti ich napojenia na inžinierske siete, obmedzený prístup k pozemkom, nespevnené prašné prístupové komunikácie, často vlastnícky nevysporiadané. Pritom táto realitná kancelária mala v ponuke len predaj dvoch nehnuteľností v záhradkárskej oblasti, a to záhradu na Ž. V. za cenu 35 eur/m2 a vo M. za cenu 42 eur/m2; obe záhrady pritom patrili jednému vlastníkovi. Podľa kúpnych zmlúv predložených žalobcami v priebehu konania kúpna cena nehnuteľností obdobných dotknutým nehnuteľnostiam v danej lokalite predstavovala 50 eur/m2; taká vyplývala i z kúpnej zmluvy č. Y.-A.-V.-XXXX/XXXXXX, na základe ktorej Slovenská republika, v zastúpení Okresným úradom Bratislava, predala spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na pozemkoch v katastrálnom území D. A., a to K. - Z. parcela č. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, o celkovej výmere 1.167,5 m2, za kúpnu cenu 58.375 eur, ako i z kúpnej zmluvy zo dňa 06.08.2019, vzťahujúcej sa k parcelám K. - Z. č. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX, Č.. XXXX/XXX P. Č.. XXXX/XXX. Podľa inzerátu spoločnosti INTECK s.r.o. sa cena ornej pôdy v danej lokalite D. A. pohybuje v hodnote 10 eur/m2.
8. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovia v 1. až v 24. rade a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, a to žalobca v 1. rade v podiele 226094/62960248, žalobca v 2. rade v podiele 1344614/62960248, žalobca v 3. rade v podiele 2179680/62960248, žalobcovia v 4. a v 5. rade v podiele 5505126/62960248, žalobca v 6. rade v podiele 4342152/62960248, žalobca v 7. rade v podiele 474654/62960248, žalobcovia v 8. a v 9. rade v podiele 511938/62960248, žalobcovia v 10. a v 11. rade v podiele 2189718/62960248, žalobca v 12. rade v podiele 355393/62960248, žalobca v 13. rade v podiele 355393/62960248, žalobcovia v 14.
a v 15. rade v podiele 2751368/62960248, žalobca v 16. rade v podiele 1400540/62960248, žalobca v 17. rade v podiele 1400540/62960248, žalobca v 18. rade v podiele 1307330/62960248, žalobca v 19. rade v podiele 1307330/62960248, žalobca v 20. rade v podiele 1158194/62960248, žalobcovia v 21. a v 22. rade v podiele 2291532/62960248, žalobca v 23. rade v podiele 1207906/62960248 a žalobca v 24. rade v podiele 1170622/62960248, pričom žalovanej patrí podiel 1. Pred podaním žaloby sa sporové strany nedohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak s ohľadom na ich súhlasné stanoviská a na absenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 142 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)) pristúpil k zrušeniu ich podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zohľadniac i § 119 ods. 1, ods. 2, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
9. Pokiaľ išlo o vyporiadanie zrušeného podielového spoluvlastníctva súd prvej inštancie skúmal jednotlivé spôsoby vyporiadania, ktorých poradie upravuje zákon, a preto boli pre neho záväzné. Konštatoval, že vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením dotknutých nehnuteľností podľa výšky spoluvlastníckych podielov nebolo možné, keďže z odborného stanoviska J.. W. M. č. 2/2019 vyplynulo, že pri reálnom rozdelení pozemkov by nebolo zachované rovnocenné funkčné využitie, možnosť reálneho využívania pozemkov, pričom v prípade časti žalobcov by sa nezachoval ani prístup k časti záhrad v ich vlastníctve, keďže pozemky prechádzajú stredom užívanej plochy záhrad. Z pohľadu znaleckého skúmania reálneho rozdelenia pozemkov vzhľadom k ich podielom, stavu registra E. - K. parciel - druhov kultúr, ktorými prechádzajú, potom Ing. Varga vyhodnotil možnosť reálneho rozdelenia pozemkov ako nie dobre možnú.
10. Vychádzajúc z nemožnosti reálneho rozdelenia pozemkov a zistiac záujem o ich prikázanie do vlastníctva zo strany žalobcov v 1. až v 24. rade, pristúpil konajúci súd k skúmaniu druhého spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním spoločnej veci za náhradu niektorému zo spoluvlastníkov, voči ktorému spôsobu vyporiadania nemala napokon námietky ani žalovaná. Súd prvej inštancie zohľadnil, že na pozemkoch sú vybudované záhradky, ktoré boli v minulosti pridelené záhradkárskej osade B. M.Ŕ.Š. a následne jej jednotlivým členom na užívanie, pričom žalobcovia tieto nehnuteľnosti, na ktorých sú okrem záhrad i nespevnené cestné komunikácie ako prístupové komunikácie k jednotlivým záhradám, užívajú, na základe zmluvy o prenechaní združených členských pozemkov na poľnohospodárske využitie zo dňa 05.06.1978, uzatvorenej medzi ZO SZZ A. - D. A. ako nástupníckej organizácie B. Y. D. D. A. P. A. Q. F., ku ktorej dal súhlas bývalý Obvodný národný výbor Bratislava dňa 04.11.1983. Žalobcovia postupne pozemky zhodnocovali na vlastné náklady, a to od vykonania terénnych úprav pôvodného „rastného“ terénu, splanírovania až po vybudovanie spoločných komunikácii a rozvodov elektrickej energie, čo potvrdzoval úradný záznam zo dňa 10.03.1978, spísaný na Miestnom národnom výbore v D. A..
11. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaná namietala platnosť, resp. legálnosť zriadenia záhradkárskej osady B. M. s poukazom na právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Sžr/8/2016, konajúci súd viedol, že táto okolnosť sama o sebe nemala vplyv na to, že predmetné pozemky boli dané právnym predchodcom žalobcov, resp. žalobcom do užívania v minulosti bývalým Q. F., čo napokon ani žalovaná nespochybňovala, keď len namietala, že v dôsledku toho ich nemohla ona užívať. Uvedená skutočnosť nemala zreteľ ani na spoluvlastnícke právo žalobcov k dotknutým nehnuteľnostiam. Na uvedenom základe preto konajúci súd rozhodol o prikázaní jednotlivo označených pozemkov K. - E. parciel (zodpovedajúcich K. - Z. parcelám č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX) v zmysle geometrického plánu č. 35/2018 jednotlivým žalobcom podľa ich užívania, čo špecifikoval vo výrokoch II. až XVIII. napadnutého rozsudku, pričom pokiaľ išlo o pozemky K. - E. parcela č. XXXX/XX, o výmere 63 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcela č. XXXX/XXX, o výmere 32 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XXX, o výmere 39 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XXX, o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/ XXX, o výmere 29 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XXX, o výmere 32 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktoré predstavujú cesty, tieto prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobcov v 1. až v 24. rade, v podiele zodpovedajúcom počtu záhrad vzhľadom na užívanú plochu (výrok XIX.). Súd prvej inštancie sa pritom riadil geometrickým plánom č. 35/2018, v ktorom autorizovaný geodet zakreslil novo vzniknuté parcely registra K. - E., vysvetliac i existenciu rozdielu medzi výmerami týchto parciel a výmerami K. - Z. parciel č. XXXX/XXX a XXXX/XXX, v rozsahu 40 m2; správnosť geometrického plánu pritom nebola v konaní relevantným spôsobom spochybnená.
12. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal otázkou primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej, ktorá podľa aplikačnej praxe súdov mala vychádzať zo všeobecnej trhovej ceny celej veci v čase jej vyporiadania, pričom konkrétna náhrada mala zodpovedať príslušnému podielu všeobecnej ceny veci. Pri ustálení konkrétnej výšky náhrady vychádzal zo znaleckého posudku J.. T. č. 2/2019, majúc za to, že tento najvernejšie zobrazuje všeobecnú hodnotu dotknutých nehnuteľností. Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku absolvovala osobnú ohliadku nehnuteľností, na rozdiel od J.. J., W.., ktorý túto vykonal len spoza plota. Pri vypracovaní znaleckého posudku mala k dispozícii informácie od správcov sietí, od vodární a plynárov, ktorými však J.. J., W.. nedisponoval, ani si ich sám nezisťoval, čo sa napokon prejavilo pri použití koeficientu technickej infraštruktúry (v hodnote 1,00); znalec vychádzal len z poznania lokality, majúc za to, že existuje možnosť pripojenia na verejnú kanalizáciu a verejný vodovod. Uvedené tvrdenie bolo pritom v priamom rozpore s listinami založenými v súdnom spise, napríklad informáciou z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktorá sa vyjadrila, že záhradné chaty a domy v lokalite B. M.Š. M. D. A. (parcely č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX P. XXXX/XXX a atď.), parcely nachádzajúce sa v blízkosti dotknutých pozemkov a ďalšie, momentálne nemajú možnosť priameho pripojenia k verejnému vodovodu a verejnej kanalizácii, ako i s emailovou správou zo dňa 13.01.2020 o tom, že v lokalite D. A. - B. M. nie je možnosť pripojenia na verejný vodovod z dôvodu nedostatočnej kapacity. Zároveň súd prvej inštancie zistil, že znalkyňa J.. T. pre čo najvernejšie zistenie všeobecnej ceny dotknutých nehnuteľností využila dve metódy, a to metódu polohovej diferenciácie a metódu porovnávaciu, keď si od žalobcov, ako aj zo zbierky listín katastra nehnuteľností zabezpečila podklady týkajúce sa odplatných prevodov spoluvlastníckych podielov medzi podielovými spoluvlastníkmi obdobných nehnuteľností v danej lokalite, k čomu J.. J., W.. nepristúpil a ním vypracovaný znalecký posudok založil len na stanovení všeobecnej ceny pozemkov metódou polohovej diferenciácie, považujúc porovnávaciu metódu za iluzórnu pre neexistenciu podkladov. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom J.. J., W.. ohľadne nesprávne zvolených vstupov pre použitie porovnávacej metódy, keď poukázal na viaceré kúpne zmluvy založené do súdneho spisu, z ktorých bola zrejmá kúpna cena obdobných nehnuteľností využívaných na rekreačné účely pre záhradkárov v danej lokalite. Poukázal i na účel znaleckého posudku J.. J., W.., stanovený žalovanou ako zadávateľkou, a to vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vyporiadanie vlastníctva medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi stavieb na posudzovaných pozemkoch. Odlišnosti v zadaní účelu vypracovania znaleckého posudku napokon potvrdili obaja znalci v rámci svojho výsluchu. S poukazom na zadané úlohy potom došlo k rôznemu prístupu oboch znalcov pri určení všeobecnej hodnoty oceňovaných nehnuteľností, keď znalec J.. J., W.. pri oceňovaní pozemkov, na ktorých stoja záhradné chatky, postupoval v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „vyhláška č. 492/2004 Z.z.“), prílohou č. 3 a skúmal, akú hodnotu by mal pozemok, keby tam uvedené stavby (chatky) neboli a následne zohľadnil len metódu polohovej diferenciácie. Na rozdiel od neho znalkyňa J.. T. pri oceňovaní nehnuteľností neprihliadala na prílohu č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. považujúc poznámku pod tabuľkou pre redukujúce faktory (záťaže na pozemku sa neuplatnia, keď ide o vyporiadanie medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku) za irelevantnú, s ktorým názorom sa stotožnil i súd prvej inštancie; mal za to, že predmetom sporu je iba vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkmi pozemkov, a nie aj vyporiadanie vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku. Cenu určenú znalkyňou J.. T. vyhodnotil súd prvej inštancie ako súladnú i s potvrdením realitnej kancelárie Reality Gold - Bratislava s.r.o. zo dňa 28.05.2019. Tá pritom mala v ponuke predaj dvoch nehnuteľností v záhradkárskej oblasti, a to záhradu na Ž. V. za cenu 35 eur/m2 a vo M. za cenu 42 eur/m2, obe vo vlastníctve jedného vlastníka.
13. Podľa mienky konajúceho súdu znalecký posudok J.. T., č. 2/2019, spĺňal všetky formálne náležitosti vyžadované právnymi predpismi, jeho závery boli náležite odôvodnené a podložené obsahom znaleckého posudku, pričom znalkyňa prihliadala ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mala vysporiadať; znalecký posudok bol preto jasný, úplný a zrozumiteľný, jeho závery podložené výsledkom konania a tieto boli v súlade aj s ostatnými dôkazmi predloženými žalobcami (kúpnymi zmluvami, potvrdením realitnej kancelárie Reality Gold - Bratislava s.r.o.). Znalkyňa J.. T. pristupovala pri vypracovaní znaleckého posudku ku každému ohodnocovanému pozemku individuálne, so zohľadnením všetkých faktorov vstupujúcich do hodnoty pozemku, keď zdôvodnila použitie konkrétne zvolených objektivizačných faktorov a intervaly ich hodnôt. Hoci výber konkrétnej hodnoty zvoleného koeficientu bol na odbornom zvážení každého znalca a pokiaľ znalec neprekročil určený interval stanovený pre konkrétny koeficient právnymi predpismi, nešlo o jeho pochybenie, ktoré by malo mať negatívny vplyv na správnosť záveru znaleckého posudku a diskvalifikovať ho z hľadiska jeho dôkaznej sily, avšak konkrétne použitie muselo zohľadňovať špecifikácie reálne ohodnocovaných nehnuteľností,
čo podľa názoru konajúceho súdu zo strany J.. J., W.. nebolo zodpovedajúcim spôsobom aplikované a v znaleckom posudku č. 58/2019 vyhodnotené. Súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú i námietku žalovanej, že J.. T. prihliadala v znaleckom posudku č. 2/2019 na existenciu záhradkárskej osady (ZO SZZ č. X-XX B. M.), hoci táto v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Sžr 8/2016 nebola zriadená legálne. Mal za to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval túto otázku len ako predbežnú, naviac pre účely tam uvádzaného konania. Ak by uvedená záhradkárska osada nebola i platne zriadená, v konaní nebolo sporné, že predmetné pozemky boli dané žalobcom ako záhradkárom do užívania od Q. F., pričom títo roky záhrady užívali, obhospodarovali, zveľaďovali, dokonca si tam na vlastné náklady postavili elektrické stĺpy a zriadili elektrické prípojky. Napokon aj z územnoplánovacej informácie zo dňa 09.07.2018 vyplývalo, že pozemok K. - Z. parcela č. XXXX/XXX, katastrálne územie D. A., je určený z hľadiska funkčného využitia na záhrady, záhradkárske a chatové osady, pričom mu bolo priradené číslo funkcie 1203; na danom území bolo prípustné umiestňovať najmä zeleň líniovú a plošnú, zeleň krajinnú a ekostabilizačnú, zariadenia a vedenia technickej a dopravnej vybavenosti pre obsluhu územia funkčnej plochy, pričom i územný plán hlavného mesta SR počítal s týmto územím (lokalitou B. M.) ako so záhradkárskou osadou, určenou na individuálnu rekreáciu a hospodárske využitie, na ktorú skutočnosť znalkyňa pri oceňovaných pozemkov prihliadla.
14. Súd prvej inštancie práve s poukazom na obsah územnoplánovacej informácie zo dňa 09.07.2018, podľa ktorej v danej lokalite nebolo prípustné umiestňovať stavby a zariadenia nesúvisiace s určenou funkciou, a teda nešlo o stavebné pozemky na rezidenčnú výstavbu, poznamenal nesprávnosť tvrdenia J.. J., W.., o zvýšenom záujme o kúpu pozemkov v danej lokalite. Pokiaľ sa znalkyňa J.. T. vyjadrovala i k záverom znaleckého posudku J.. J., W.. a jeho vadám, jej vyjadrenia súd prvej inštancie nehodnotil ako kontrolný znalecký posudok. Zdôraznil, že pri posudzovaní záverov oboch znaleckých posudkov vychádzal primárne z ich obsahu, z časti týkajúcej sa ocenenia dotknutých nehnuteľností, zohľadniac výsluch znalcov a listinné dôkazy založené v spise. Neprihliadal pritom na odhad trhovej hodnoty nehnuteľností realitnej kancelárie Winners reality zo dňa 08.02.2019, v sume 150 eur/m2, ani na prehlásenie o trhovej hodnote nehnuteľností od LEON real, s.r.o. zo dňa 06.02.2019, v sume 120 eur/ m2, keďže išlo o vyjadrenia všeobecné, z ktorých nebolo zrejmé, na základe čoho realitné kancelárie vykonali takýto odhad a či v uvedenej lokalite sami ponúkali na predaj pozemky za tieto sumy. Naviac, pri určení ceny nehnuteľností bolo potrebné brať do úvahy vždy konkrétne nehnuteľnosti, ich možnosť zastavania, okolie, napojenie na blízke komunikácie a podobne, a teda reflektovať na povyšujúce a ponižujúce faktory ovplyvňujúce ceny pozemkov.
15. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie pri stanovení ceny nehnuteľností a súvisiacej výšky náhrady vyporiadavacieho podielu, ktorú boli žalobcovia povinní zaplatiť žalovanej, vychádzal zo znaleckého posudku J.. D. T. č. 2/2019, konkrétne pri záhradách a zastavaných plochách a nádvoriach tvoriacich súčasť záhrad, z ceny á 43,3792 eura/m2 a pri cestách z ceny á 28,3937 eura/m2. Následne stanovil výšku vyrovnacieho podielu pre žalovanú v sume 65,07 eura pri žalobcovi v 1. rade, v sume spolu 2.277,40 eura pri žalobcovi v 2. rade, v sume spolu 3.405,25 eura pri žalobcovi v 3. rade, v sume spolu 8.567,35 eur pri žalobcoch v 4. a v 5. rade, v sume spolu 7.222,60 eura pri žalobcovi v 6. rade, v sume 629 eur pri žalobcovi v 7. rade, v sume 672,37 eura pri žalobcoch v 8. a v 9. rade, v sume 3.643,84 eura pri žalobcoch v 10. a v 11. rade, v sume 1.041,10 eura pri žalobcoch v 12. a v 13. rade, v sume spolu 4.381,28 eura pri žalobcoch v 14. a v 15. rade, v sume spolu 4.489,73 eura pri žalobcoch v 16. a v 17. rade, v sume 2.082,19 eura pri žalobcovi v 18. rade, v sume 2.082,19 eura pri žalobcovi v 19. rade, v sume 1.822,38 eura pri žalobcovi v 20. rade, v sume spolu 3.600,46 eura pri žalobcoch v 21. a v 22. rade, v sume 1.908,68 eura pri žalobcovi v 23. rade a v sume 1.843,61 eura pri žalobcovi v 24. rade. Pokiaľ išlo o výšku vyrovnacieho podielu u jednotlivých žalobcov pri pozemkoch tvoriacich cesty, konajúci súd ju určil v celkovej sume 3.393,05 eura.
16. Súd prvej inštancie doplnil, že sa nezaoberal námietkami žalovanej, podľa ktorých od žalobcov nežiadala náhradu za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu k pozemkom, keď taký nárok neurobila predmetom sporu; žalovanej nič nebránilo, aby sa domáhala voči žalobcom zodpovedajúcej kompenzácie za užívanie nehnuteľností v celom rozsahu, t.j. aj nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu, či už formou dohody alebo súdnou cestou. Konajúci súd sa napokon nezaoberal ani ďalšími námietkami strán sporu prednesenými v konaní, nakoľko tieto nesúviseli s prejednávanou vecou.
17. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zohľadniac, že v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva majú obe strany sporu tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (tzv. iudicium duplex), a preto nie je možné samo o sebe konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal žalobu, nakoľko ide o spor, ktorý môže začať na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka. Dospel však k záveru, že žalobcovia mali vo veci plný úspech, keď v plnom rozsahu vyhovel nimi navrhovanému spôsobu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, vrátane výšky vyrovnacieho podielu, ktorý boli povinní žalovanej zaplatiť. Zároveň súd prvej inštancie prihliadal i na to, že pred podaním žaloby mali žalobcovia snahu vyporiadať spoluvlastnícke vzťahy so žalovanou dohodou, ponúkajúc jej dokonca vyššiu sumu náhrady za jej spoluvlastnícky podiel v porovnaní s tou podľa znaleckého posudku J.. T., čo žalovaná odmietla; na uvedenom základe konajúci súd žalobcom priznal náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.
18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. a navrhla ho zmeniť tak, že odvolací súd zruší podielové spoluvlastníctvo k pozemkom, dotknuté nehnuteľnosti v príslušnom podiele prikáže do vlastníctva, resp. spoluvlastníctva žalobcov v 1. až v 24. rade, pričom ich zaviaže vyplatiť jej vyrovnávací podiel v sume 79,95 eura/m2 pri pozemku s charakterom záhrady, v sume 99,94 eura/m2 u pozemku druh stavby zastavané plochy a nádvoria (pozemky pod stavbami) a v sume 34,98 eura/m2 u pozemku, ktorý má charakter zastavanej plochy a nádvoria (cesty).
19. Žalovaná dôvodila, že súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom pri určení primeranej náhrady, ktorú jej mali žalobcovia vyplatiť, vychádzal nesprávne zo všeobecnej trhovej ceny celej veci tak ako bola vyčíslená v znaleckom posudku J.. T., č. 2/2019, vyhodnotiac ho za taký, ktorý najvernejším spôsobom zobrazuje všeobecnú hodnotu nehnuteľností. Žalovaná so záverom konajúceho súdu nesúhlasila dôvodiac, že v danom prípade boli predmetom ohodnotenia nehnuteľnosti, registrované ako K. - Z. parcely, ktorých hranice neboli v teréne vyznačené, a preto znalkyňa J.. T. nemohla skutočne vidieť, ktorú časť pozemku v konkrétnej sprístupnenej záhrade oceňuje. Žalovanej nebolo zrejmé, ako mali prispieť informácie znalkyne o existencii a vzniku záhradkárskej osady k správnemu určeniu všeobecnej trhovej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností, pričom pokiaľ sa znalkyňa odvolávala na údaje od správcov sietí, konkrétne od vodárov a plynárov, tieto mali tvoriť prílohu znaleckého posudku; z jeho obsahu pritom nevyplývalo, že by takými informáciami disponovala. S uvedeným potom súviselo určenie koeficientu technickej infraštruktúry, týkajúci sa možnosti pripojenia vyporiadavaných nehnuteľností na verejné siete, ktorý určil znalec J.. J., W.. vo výške 1,00, radiac ich do 2. triedy, keď sa nezhodol s J.. T., ktorá priradila nehnuteľnostiam koeficient 0,90, zaraďujúc ich do 1. triedy. Pri svojom výsluchu znalec J.. J., W.. vysvetlil, že existuje možnosť napojenia pozemkov na verejnú kanalizáciu a na verejný vodovod, a to i napriek tomu, že tieto siete neprechádzajú priamo cez vyporiadavané pozemky, čo napokon vyplývalo i z prehlásenia o trhovej hodnote nehnuteľností od realitnej kancelárie LEON real s.r.o.; túto okolnosť znalec zohľadnil vo výške priradeného koeficientu, odvolávajúc sa pritom na prílohu č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z., ktorá stanovuje, že hodnota koeficientu je závislá od náročnosti súvisiacej s napojením na siete. J.. T. v znaleckom posudku č. 2/2019 nekonštatovala nemožnosť pripojenia na verejné siete, keďže len poukazovala na neexistenciu priameho a bezprostredného napojenia, ktorý dôvod podľa žalovanej nemôže obstáť; tieto pozemky totiž na také siete možno pripojiť. V tomto smere podľa nej neobstála informácia z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 13.02.2020, ktorá sa vyjadrovala len k možnosti priameho pripojenia k verejnému vodovodu a verejnej kanalizácii susedných parciel.
20. Žalovaná znalkyni J.. T. ďalej vytýkala, že pokiaľ v znaleckom posudku č. 2/2019 využila na stanovenie všeobecnej trhovej ceny pozemkov tak metódu polohovej diferenciácie, ako aj porovnávaciu metódu, na účely použitia poslednej metódy si vyžiadala len tri kúpne zmluvy, pričom pri výsluchu sama uviedla, že v katastri nehnuteľností sa nachádzalo minimálne tridsaťpäť kúpnych zmlúv. Vzhľadom na to, že podľa znaleckých štandardov je potrebné vychádzať aspoň z desiatich porovnávaných údajov, bola žalovaná toho názoru, že týmto postupom znalkyňa značne naštrbila objektivitu výberu porovnateľných pozemkov v rámci porovnávacej metódy. Zároveň, i keď znalkyňa konštatovala vhodnosť metódy polohovej diferenciácie, v závere znaleckého posudku popri všeobecnej hodnote určenej touto metódou vyčíslila i všeobecnú hodnotu nehnuteľností určenú porovnávacou metódou, čo bolo v rozpore so znením vyhlášky č. 492/2004 Z.z.
21. Žalovaná za ďalšiu chybu znaleckého posudku J.. T. č. 2/2019 označila to, že znalkyňa zohľadnila, že na pozemkoch sa nachádzajú aj stavby záhradných chatiek vo vlastníctve žalobcov, a to dve celé,
jedna v polovici a päť len malou časťou, čo predstavovalo záťaž pozemkov, ktorú však žalovaná nijako nespôsobila. V takom prípade mala znalkyňa ohodnotiť pozemok ako keby tam stavba nebola, tak ako to urobil J.. J., W.. a pri stanovení koeficientu redukujúcich faktorov nepoužil žiadne faktory; uvedený nesprávny postup znalkyne sa následne prejavil v nesprávne určenej všeobecnej hodnote pozemkov. K tej podľa žalovanej prispelo i to, že znalkyňa mala zle zadaný účel posudku, resp. znaleckú úlohu, keďže mala ohodnotiť pozemky ako súčasť konkrétnej záhradkárskej osady, a nie ako záhradkovú osadu. V danom prípadne mala potom znalkyňa len prihliadať na to, že územný plán hlavného mesta SR deklaruje možné využitie územia kódom 1203, t.j. individuálna rekreácia, záhrady, a preto bol správny postup znalca J.. J., W.., ktorý existenciu záhradkárskej osady zohľadnil v koeficiente intenzity využitia územia, ako územia určeného pre záhrady alebo chatové osady. Žalovaná podotkla, že keďže v stavbách rekreačného charakteru je možné zriadiť i trvalý pobyt, a to bez ohľadu na ich vlastníctvo, práve táto okolnosť predstavovala zvýšený záujem o uvedený druh pozemku. Nadväzujúc na uvedené bola žalovaná toho názoru, že minimálne tie časti spornej vyporiadavanej parcely K. - Z. č. XXXX/XXX, ktoré sa nachádzali pod záhradkárskymi chatkami a k nim priľahlé časti, bolo nutné posúdiť aj ako pozemky spojené s možnosťou trvalého bývania, bez ohľadu na ich technické parametre. V neposlednej miere žalovaná poukázala i na to, že znalec J.. J., W.., vychádzajúc i z geometrického plánu č. 35/2018, ohodnotil dotknuté nehnuteľnosti tak, že ich rozčlenil podľa účelu využitia na záhrady, cesty a pozemky pod stavbami, k čomu znalkyňa J.. T. nepristúpila. S ohľadom na všetky ňou uvádzané skutočnosti sa potom nestotožnila so záverom konajúceho súdu, že pre rozhodnutie o veci bolo treba za hodnovernejší považovať práve znalecký posudok č. 2/2019 vypracovaný J.. T..
22. Žalovaná ďalej súdu prvej inštancie vytkla i nesprávne zistenie skutkového stavu, keďže neprihliadal na ňou predložené vyjadrenia realitných kancelárií, stanovujúcich odhad trhovej ceny pozemkov. Pritom realitná kancelária Winners reality jasne uviedla, že v blízkosti dotknutých pozemkov predáva vedľajšie pozemky, pričom postačujúce zdôvodnenie poskytla aj realitná kancelária LEON real, s.r.o. Na druhej strane súd prvej inštancie posúdil ako hodnoverný dôkaz od realitnej kancelárie Reality Gold - Bratislava, s.r.o., ktorá potvrdila ceny nehnuteľností v záhradkárskych osadách Ž. V. P. M., a teda v inej lokalite ako sa nachádzali dotknuté pozemky.
23. Žalovaná uzavrela, že súd prvej inštancie sa v priebehu celého konania neriadil zásadou koncentrácie konania, nakoľko prihliadal na vysvetlenia a dôkazy predkladané právnou zástupkyňou žalobcov po lehote sudcovskej koncentrácie konania, bez toho, aby zdôvodnil svoj postup. Napadnutý rozsudok preto považovala i za nepreskúmateľný, nepresvedčivý a arbitrárny, a priznanú náhradu za vyporiadavaný spoluvlastnícky podiel za neprimeraný, i s ohľadom na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Cpj 30/97.
24. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej mali za to, že znalec J.. J., W.. nemal vedomosť o základných skutočnostiach potrebných pre určenie všeobecnej hodnoty vyporiadavaných nehnuteľností, ako sú možnosti napojenia na inžinierske siete, ochranné pásmo lesa, kúpne zmluvy verejne prístupné v katastri nehnuteľností a podobne. Uvedenému nasvedčoval napokon i účel jeho znaleckého posudku, ktorým bolo ohodnotenie pozemkov pre potreby vyporiadania vzťahu medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi stavieb na ohodnocovaných pozemkoch, ktorú okolnosť znalec sám priznal v rámci výsluchu; preto ani nepoužil pri svojom hodnotení žiadne redukujúce faktory. Znalec J.. J., W.. nemal modifikovať situáciu a prispôsobovať skutočnosti ohodnocovaniu, a teda nemal posudzovať pozemky so záťažou stavby; v predmetnej veci totiž konajúci súd nerozhodoval o prikázaní stavby na pozemku, len vyporiadaval spoluvlastníctvo k pozemkom. Znalkyňa J.. T. sa veľmi dôsledne venovala vypracovaniu znaleckého posudku č. 2/2019, ohodnoteniu vyporiadavaných nehnuteľností, ako aj skúmaniu vád v znaleckom posudku J.. J., W.., čerpajúc pritom z informácií zistených priamo na mieste, overených u tretích osôb, pričom tieto potvrdili i žalobcovia, ktorí ich zároveň doložili i hodnovernými dôkazmi (vyjadrenie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., mailová komunikácia s touto spoločnosťou, územnoplánovacia informácia mestskej časti A. - D. A.). Žalobcovia zdôraznili, že dotknuté nehnuteľnosti sa i v zmysle územného plánu hlavného mesta SR nachádzajú v záhradkárskej osade, ktorej charakter vyjadruje aj účel využitia územia ako slúžiaceho na individuálnu rekreáciu a hospodárske využitie, stabilizované územie s kódom 1203. V tomto smere poukázali i na kolaudačné rozhodnutia na dve chatky v danej lokalite, ktoré nemohli predložiť v pôvodnom konaní; z nich pritom tiež vyplývalo, že v danej lokalite chýba možnosť napojenia na verejnú kanalizáciu a verejný vodovod.
25. V ďalšom žalobcovia uviedli, že J.. J., W.. pri ohodnocovaní používal subjektívnu znaleckú objektivizáciu, v dôsledku ktorej v znaleckom posudku dospel k veľkým rozporom, čo následne viedlo i k nesprávnemu určeniu všeobecnej hodnoty ohodnocovaných nehnuteľností nezodpovedajúcich ich reálnej cene. Znalec, bez predchádzajúceho zistenia, súčasne vylúčil aplikáciu porovnávacej metódy konštatujúc, že nezistil podklady pre jej použitie. Naproti tomu, znalkyňa J.. T., ktorá ohodnotila pozemky i pomocou porovnávacej metódy, napokon konštatovala, že najvhodnejšou v rámci realitného trhu je metóda polohovej diferenciácie, nakoľko predmetom ponuky boli pozemky v záhradkárskej osade určené primárne pre záhradkárov, ktorí už majú odkúpené susedné pozemky.
26. Žalovaná v reakcii v podaní zo dňa 08.10.2020 nesúhlasila s konštatovaním, že znalec J.. J., W.., nemal vedomosť o základných skutočnostiach potrebných pre určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Pri výsluchu uviedol, že v súvislosti s možnosťami napojenia na inžinierske siete síce nezisťoval informácie u správcov sietí, ktoré napokon nezisťovala ani J.. T., keďže tieto nevyplývali z jej znaleckého posudku, avšak vychádzal z obhliadky, poznania lokality a z toho, čo tam videl. Následne vysvetlil dôvody svojho postupu pri priradení príslušnej hodnoty koeficientu technickej infraštruktúry, ktorý sa týkal tohto napojenia. Pokiaľ sa žalobcovia, rovnako i súd prvej inštancie, v tejto súvislosti odvolávali na predložené dôkazy od Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. mala žalovaná za to, že tieto boli predložené po termíne sudcovskej koncentrácie konania. Pokiaľ bolo pre vypracovanie znaleckého posudku potrebné vyjadrenie správcov sietí, mala si znalkyňa vyžiadať príslušné stanovisko od správcov sietí ešte pred vypracovaním znaleckého posudku a v ňom sa na neho odvolať; v takom prípade by zároveň nebolo potrebné predkladať o tejto skutočnosti ďalší dôkaz.
27. Žalovaná ďalej uviedla, že v konaní nebolo sporné, že vyporiadavané nehnuteľnosti sa v zmysle územného plánu hlavného mesta SR nachádzali v záhradkovej osade, ktorej charakter jednoznačne vyjadruje účel využitia ako územie slúžiace výlučne na individuálnu rekreáciu a na hospodárske využitie. Znalec J.. J., W.., majúc vedomosť o charaktere predmetnej lokality, preto v znaleckom posudku vychádzal z existencie záhradkárskej osady a priradil koeficientu intenzity využitia hodnotu 0,70, kým znalkyňa J.. T. použila hodnotu 0,60.
28. Žalovaná rovnako nesúhlasila s aplikáciou porovnávacej metódy znalkyňou J.. T. z dôvodu nedostatočných vstupov, keď podľa používaných znaleckých štandardov sa pre správne použitie tejto metódy vyžaduje aspoň desať porovnávaných údajov. Znalkyňa v znaleckom posudku č. 2/2019 nepochybne pracovala s tromi pozemkami, ktoré boli predmetom troch kúpnych zmlúv, tvoriacich prílohu znaleckého posudku. Ak by podľa vyjadrenia žalobcov znalkyňa vychádzala z väčšieho počtu kúpnych zmlúv (viac ako 3), ktoré mali byť v počte tridsaťpäť kusov založené v katastri nehnuteľností, mali sa tieto stať v zmysle § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch súčasťou prílohy znaleckého posudku.
29. Pokiaľ išlo o poukaz žalobcov na nesprávne zadanie účelu znaleckého posudku č. 58/2019, žalovaná zdôraznila, že tento bol jasne zadefinovaný v znaleckom posudku, znalec J.. J., W.. sa na neho odvolal i pri výsluchu, s tým, že v nadväznosti na to ohodnocoval i dotknuté nehnuteľnosti, rozčleniac ich podľa účelu využitia na záhrady, cesty a pozemky pod stavbami. V ďalšom zotrvala na odvolacej argumentácii uvedenej v odvolaní.
30. Žalobcovia v reakcii v podaní zo dňa 30.10.2020 mali za to, že pre rozhodnutie vo veci bol smerodajný výsledok dokazovania, a preto žalovaná argumentáciou napádajúcou znalecký posudok J.. T. č. 2/2019 len odvádzala pozornosť od nesprávneho a nepreskúmateľného znaleckého posudku č. 58/2019 J.. J., W.. Znalecký posudok J.. T. považovali pritom za náležite odôvodnený, obsahujúci jasné, jednoznačné a určité popisy v jeho štruktúre, a teda súladný s vykonávacím predpisom ku zákonu č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Znalkyňa J.. T. pripojila v prílohe znaleckého posudku pod poradovým číslom 6 a 7, ako i č. 15 vyjadrenia správcov verejných sietí ohľadne dostupnosti zariadení verejnej technickej infraštruktúry, a teda o možnosti napojenia hodnotených nehnuteľností v danej lokalite na verejné siete; postupovala teda v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch; ňou vypracovaný znalecký posudok pritom podáva znalecký odhad najpravdepodobnejšej ceny ku dňu hodnotenia, takže kúpna cena dojednaná zmluvnými stranami v konkrétnej kúpnej zmluve sa môže i prípadne líšiť od znalcom stanovenej všeobecnej hodnoty.
31. Žalobcovia mali za to, že neporušili zásadu koncentrácie konania, keďže založili do súdneho spisu vyjadrenie Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. ako i mailovú komunikáciu s uvedenou spoločnosťou ako reakciu na odpovede znalca J.. J., W.., ktoré prezentoval na pojednávaní dňa 24.02.2020; predmetný dôkaz pritom predložili v čase, kedy dokazovanie vo veci nebolo ukončené. V ďalšom zotrvali na skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich písomných vyjadreniach.
32. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.03.2022 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).
33. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
34. V predmetnej veci je predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dvom nehnuteľnostiam, a to k pozemku K. - Z. parcela č. XXXX/XXX, o výmere 64 m2, druh pozemku orná pôda a K. - Z. č. XXXX/XXX, o výmere 2.508 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres A. J., obec A. - V..Č.. D. A., katastrálne územie D. A.. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Právna úprava pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva teda nepochybne dáva prednosť dohode spoluvlastníkov, v ktorej majú možnosť dojednať si i niektorý zo spôsobov vyporiadania uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prípadne ich kombináciu. Až v prípade, že sa spoluvlastníkom nepodarí dospieť k dohode, je možné požiadať súd o zrušenie a následné vyporiadanie spoluvlastníctva. V takom prípade súd nie je viazaný návrhmi spoluvlastníkov, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum partium“ (§ 216 ods. 2 C.s.p.) a je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, t.j. je povinný dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, nakoľko tieto sú pre neho záväzné.
35. V poradí prvým a najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva je, že ide z hľadiska technického o deliteľnú vec a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. rozdelením veci vzniknú veci samostatné, ktoré však naďalej môžu slúžiť svojmu účelu. Pokiaľ je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť/nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby ich rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Až keď rozdelenie veci nie je dobre možné, súd použije ďalší spôsob vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, pričom v takom prípade prihliadne na veľkosť podielov a účelné využite veci, príp. na ďalšie zákonom stanovené kritériá. Ak žiaden zo spoluvlastníkov o vec nemá záujem, prichádza do úvahy tretí variant vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadenie predaja veci a rozdelenie jej výťažku medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov.
36. V danej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že strany sporu pred podaním žaloby na súd nedospeli k vzájomnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom so zreteľom na ich súhlasné stanovisko a neexistenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, zrušil ich podielové spoluvlastníctvo k pozemkom. Zároveň, prihliadajúc na odborné stanovisko J.. W. M. č. 2/2019, správne konštatoval, že do úvahy neprichádzala možnosť vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením pozemkov, nakoľko v takom prípade by nebolo zachované rovnocenné funkčné využitie pozemkov, ich reálne užívanie a u niektorých z pozemkov by nebol zachovaný ani prístup k časti záhrad, ktoré majú žalobcovia vo vlastníctve. Zistiac, že žalobcovia prejavili záujem o prikázanie pozemkov do svojho vlastníctva, s tým, že by žalovanej vyplatili jej prislúchajúcu náhradu, voči ktorému spôsobu vyporiadania nemala námietky ani žalovaná,
pristúpil súd prvej inštancie k vyporiadaniu zrušeného podielového spoluvlastníctva v poradí druhým spôsobom, a to prikázaním veci (nehnuteľností) za náhradu. Vzhľadom na spornosť výšky tejto náhrady, ktorú každá zo strán odvodzovala od ňou predloženého znaleckého posudku, súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania ustálil za primeranú náhradu určenú znalkyňou J.. T. v znaleckom posudku č. 2/2019, ktorého postup vypracovania, správnosť a prijaté závery napadla v odvolaní žalovaná. Odvolací súd však námietkam žalovanej nemohol priznať úspech.
37. Súd prvej inštancie pri hodnotení znaleckého posudku č. 2/2019, vypracovaného J.. T., správne konštatoval, že znalkyňa použila na stanovenie všeobecnej hodnoty dotknutých nehnuteľností metódu polohovej diferenciácie. Z obsahu jej znaleckého posudku pritom vyplýva, že na ohodnotenie pozemkov aplikovala i porovnávaciu metódu, keď porovnávala údaje pozemkov K. - Z. parcela č. XXXX, druh pozemku orná pôda, a teda pozemku súbežného s dotknutými pozemkami, ako i parciel č. XXXX/XXX P. Č.. XXXX/XXX, druh pozemkov trvalé trávne porasty a parciel č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX, druh pozemkov orná pôda, všetky v katastrálnom území D. A., v susedstve dotknutých pozemkov. Pritom podľa prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. (časť E.1 Porovnávacia metóda) je na účely porovnania potrebný súbor aspoň troch pozemkov, a nie desiatich, ako nesprávne namietala žalovaná (výslovne uviedla desať porovnávaných údajov - pozn. odvolacieho súdu). I keď znalkyňa J.. T. v závere svojho posudku vyčíslila všeobecnú hodnotu pozemkov tak za pomoci porovnávacej metódy, ako i metódy polohovej diferenciácie, napokon uskutočnila výber konkrétnej metódy použitej na čo najhodnovernejšie ocenenie pozemkov, a to metódu polohovej diferenciácie, ktorý postup možno považovať za súladný s ustanoveniami vyhlášky č. 492/2004 Z.z.
38. Súd prvej inštancie správe zohľadnil, že znalkyňa J.. T. pred vypracovaním znaleckého posudku vykonala osobnú obhliadku dotknutých nehnuteľností; osobná prítomnosť znalkyne na každom jednotlivo ohodnocovanom pozemku prispieva k zvýšeniu hodnovernosti o objektívnom obraze danej lokality a jej charaktere. Zo znaleckého posudku č. 2/2019 pritom vyplýva, že v rámci ohliadky znalkyňa uskutočnila i kontrolné zameranie nehnuteľností v súlade s geometrickým plánom č. 35/2018, k čomu znalec J.. J., W.. pri obhliadke nehnuteľností „spoza plota“ nepristúpil.
39. Odvolací súd ďalej udáva, že nemožno mať pochybnosti o tom, že J.. T. mala stanoviť všeobecnú hodnotu dotknutých nehnuteľností pre účely majetkovoprávneho vysporiadania v režime podielového spoluvlastníctva v súdnom konaní medzi spoluvlastníkmi na základe návrhu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva za náhradu, vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 22C/57/2018; znaleckú úlohu mala teda jasne stanovenú. Pokiaľ do obsahu znaleckého posudku zakomponovala informácie o záhradkárskej osade, je zrejmé, že ich zohľadnila najmä pri posudzovaní využitia pozemkov (viď strany 17, 20 a 21 posudku), keď konštatovala, že podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie je daná lokalita určená výlučne na individuálnu rekreáciu a na hospodárske využitie, pričom regulatívy platnej ÚPN nepripúšťajú zmenu zástavby v záhradkovej osade na obytnú (rezidenčnú), keďže ide o stabilizované územie, kde sa nepočíta so žiadnymi zásadnými zmenami funkčného využitia pozemkov. Vzhľadom i na zákazové dopravné značenie v danej lokalite, umožňujúce vjazd iba pre záhradkárov a lesné a poľovnícke združenia, konštatovala, že vstup do oblasti je možný len záhradkárom, po spoločných neverejných prístupových a príjazdových komunikáciách, bez spevnených povrchov, pričom tieto sú limitované a využívané užívateľmi záhradiek ako lokálna obslužná cesta, nie sú teda celoročne udržiavané. Znalkyňa nemala dôvod zaoberať sa legálnosťou vzniku a následnej existencie konkrétnej záhradkárskej osady, nakoľko išlo o otázku právnu, pričom existenciu záhradkárskej osady ako určitej komunity záhradkárov posudzovala najmä z hľadiska využitia územia. Poskytnutím informácií o lokalite, ktorú charakterizovala ako záhradkársku osadu, tak znalkyňa mienila dať do popredia účel skutočného využitia daného územia, ktorý má v zmysle prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. zodpovedať skutočnému využitiu pozemkov; v prípade dotknutých pozemkov išlo jednoznačne o pozemky zaradené do I. kategórie a využívané pre záhradkárske účely, čo napokon skonštatovali obaja znalci.
40. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaná poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Sžr/8/2016, súd prvej inštancie správne konštatoval, že Najvyšší súd sa v ňom zaoberal otázkou zákonnosti vzniku záhradkovej osady len ako otázkou predbežnou, výlučne na účely konkrétnej rozhodovanej veci, všetko v režime zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim. Predmetný zákon sa pritom vzťahuje len na a) užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu
zriadeného týmto zákonom, a na b) postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách, nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu, a to výlučne pre potreby vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. Predmetom prebiehajúceho konania je však vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dotknutým pozemkom, ktoré žalobcovia, príp. ich právni predchodcovia získali do užívania od Q. F. ako záhradkári, čo napokon potvrdila v rámci výsluchu i žalovaná; žalobcovia teda ako záhradkári užívali a obhospodarovali pozemky v rámci svojej komunity, stanovujúc si určité pravidlá, čo rovnako zohľadnila znalkyňa J.. T. pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľností.
41. Je pravdou, že hoci sa znalkyňa v rámci svojho výsluchu na pojednávaní súdu zmienila o tom, že disponovala informáciami od správcov sietí, t.j. od vodárov a plynárov, na tieto sa pri posudzovaní infraštruktúry v okolí hodnotených pozemkov a pozemkov samotných neodvolávala, a preto nebol dôvod, aby sa tieto stali súčasťou jej znaleckého posudku. Znalkyňa pritom súčasne potvrdila, a vyplýva to i zo znaleckého posudku (str. 17, 26), že mala k dispozícii situačné podklady o rozložení časti súčasnej verejnej technickej infraštruktúry územia (výrezy z aktuálnych výkresov rozvodov verejného vodovodu, verejnej kanalizácie a rozvodov zemného plynu na podklade katastrálnej mapy), podľa ktorých sa priamo v danom mieste, a teda na posudzovaných pozemkoch alebo v ich bezprostrednej blízkosti, nenachádzali žiadne verejné rozvody zemného plynu, verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. Tieto informácie následne vyhodnotila pri určení koeficientu technickej infraštruktúry, keď posudzovala možnosti napojenia hodnotených pozemkov na verejné siete cez vlastné, prípadne obecné pozemky, zohľadniac náročnosť, či už finančnú alebo technickú, ich napojenia na príslušné body najbližšej vetvy príslušnej inžinierskej siete; konštatovala pritom náročnosť takého pripojenia, s nutnosťou zriadenia nových prípojok, a to nie priamymi, ale lomenými trasami, vrátane nutnosti osadenia ďalších objektov na príslušných prípojkách za účelom ich riadneho prevádzkovania. Vzhľadom i na konfiguráciu terénu osady, s nutnosťou prekonať prírodné i umelé prekážky pri výstavbe prípojky, a týmto primerane vyriešiť spádové pomery, znalkyňa uzavrela, že napojenie na verejné inžinierske siete by bolo evidentne náročné nielen technicky, ale aj finančne a právne, čo bolo napokon i dôvodom, pre ktorý priradila koeficientu technickej infraštruktúry hodnotu 0,9. Odvolací súd sa v tejto súvislosti nestotožnil s námietkou žalovanej, že v rámci označeného koeficientu mala znalkyňa skúmať len možnosti napojenia, a nie, či ide o napojenie priame alebo nie; príloha č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. totiž jasne stanovuje, že „technická infraštruktúra pozemku sa posudzuje z pohľadu možného priameho napojenia cez vlastné, prípadne obecné pozemky, a až hodnota samotného koeficientu v odporúčanom intervale je závislá od náročnosti súvisiacej s napojením.“. Samotná príloha vyhlášky č. 492/2004 Z.z. teda konštatuje potrebu skúmania možností priameho napojenia pozemkov na inžinierske siete, čo J.. T. evidentne zohľadnila a vo svojom znaleckom posudku i podrobne zdôvodnila. Jej zistenia a závery pritom korešpondujú i so stanoviskom jedného zo správcov sietí, a to Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktorá sa v maily zo dňa 13.02.2020 rovnako vyjadrovala k možnosti priameho pripojenia k verejnému vodovodu a verejnej kanalizácii v danej lokalite, t.j. v lokalite, v ktorej sa nachádzajú i dotknuté nehnuteľnosti, tak ako to napokon stanovuje i vyhláška č. 492/2004 Z.z. Z predmetného stanoviska Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. pritom nevyplýva, že by sa malo vzťahovať len na tie pozemky, ktoré žalovaná výslovne uviedla v citácii odvolania. V tomto smere pritom nemožno prehliadnuť, že obdobne sa Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. vyjadrila i v mailovej komunikácii zo dňa 13.02.2020. Keďže išlo o vyjadrenie priamo od správcu siete, a teda osoby kompetentnej sa v tomto smere vyjadriť, odvolací súd považoval za irelevantné prehlásenie realitnej kancelárie LEON real, s.r.o., na ktoré sa žalovaná odvolávala. Treba pritom uviesť, že pokiaľ znalkyňa J.. T.Á. uviedla, že dotknuté nehnuteľnosti obklopujú ďalšie parcely v podielovom spoluvlastníctve viacerých subjektov, túto okolnosť zohľadnila z hľadiska náročnosti možného pripojenia najmä z právnej stránky, čo uviedla na strane 26 znaleckého posudku (bolo by nutné získať príslušné práva k pozemkom oprávňujúce stavebníka zriadiť a umiestniť na nich prípojky a s tým súvisiace stavebné objekty).
42. Znalkyňa podľa mienky odvolacieho súdu nepochybila ani pri stanovení hodnoty koeficientu redukujúcich faktorov, v rámci ktorého zohľadnila (okrem záhradkovej osady) i svahovitosť terénu, zatienenie, severné až severozápadné úbočie, režim stavby záhradnej chatky na častiach pozemkov, právo prechodu a prejazdu, ochranné pásma, rozdrobenosť vlastníctva, spoluvlastnícky režim, vplyv časového vývoja minulých období, ako aj nevhodný úzky predĺžený tvar pozemku, nepriaznivý pomer šírky a dĺžky, nevhodnú morfológiu a ďalšie. Znalec J.. J., W.. pritom nešpecifikoval, ktoré konkrétne skutočnosti použil pri aplikácii príslušného koeficientu redukujúcich faktorov, z ním poskytnutého
odôvodnenia uvedené dostatočne nevyplýva, a teda nie je možné jeho posudok v danej časti preskúmať; pritom celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť zvolených postupov (§ 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch). Znalkyňa J.. T. zdôvodnila, prečo prihliadala na záťaže v podobe záhradkárskych chatiek na pozemkoch, ktorý postup J.. J., W.. nezvolil, poukazujúc na poznámku pod koeficientom redukujúcich faktorov (na záťaže spôsobené vlastníkom stavby sa neprihliada len pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku); samotný znalec pritom v rámci výsluchu potvrdil, že na uvedenú poznámku prihliadal vzhľadom na účel, na ktorý mal vypracovať znalecký posudok. Možno sa potom stotožniť s argumentáciou konajúceho súdu, že J.. J., W.. nepostupoval správne, keď pre účely prebiehajúceho konania, ktorým nie je vyporiadanie vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, na uvedenú poznámku nemal reflektovať.
43. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne zdôvodnil argumentáciu, na základe ktorej neprihliadal na žalovanou predložené odhady trhovej ceny pozemkov (od realitnej kancelárie Winners reality a LEON real, s.r.o.), keď s prihliadnutím na celé penzum dôkazných prostriedkov, keď okrem znaleckého posudku č. 2/2019 disponoval i kúpnymi zmluvami (ktorých predmetom bol predaj pozemkov v lokalite D. A. - B. M. za kúpnu cenu prevažne 50 eur/m2), ako i informáciou o výške kúpnych cien, za ktoré sa predávali záhrady v obdobných záhradkových osadách v hlavnom meste (á 35 eur/m2 na Ž. V. a á 42 eur/m2 vo M.), napokon vyhodnotil všeobecnú hodnotu pozemkov určenú J.. T. za najhodnovernejšiu pre potreby ustálenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej. Súd prvej inštancie, hodnotiac znalecký posudok č. 2/2019, samostatne, čo do jeho úplnosti k zadaniu, s presvedčivým zdôvodnením znaleckého nálezu, a následne i v súlade s ostatnými dôkazmi podľa zásad voľného hodnotenia dôkazov, podľa mienky odvolacieho súdu správne ustálil sumu primeranej náhrady, ktorú mali žalobcovia vyplatiť žalovanej; v jej výške sa totiž premietol znalecký odhad najpravdepodobnejšej ceny, ktorú by mali dosiahnuť dotknuté pozemky na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji. Konajúci súd pritom postupoval v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Cpj 30/97, na ktoré poukazovala žalovaná. To pritom vychádzalo primárne z názoru, že primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom (k tomu aj rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Cdo 6/2003), a nie ako cenu zistenú podľa cenového predpisu. Zároveň zdôraznilo, že i keď treba prihliadať i na informácie spoločností zaoberajúcich sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností, konečná všeobecná cena (primeraná náhrada) môže byť vyššia, ale i nižšia ako cena nimi uvádzaná, a táto nemusí ani korešpondovať s individuálne ponúkanou cenou. Vykonaným dokazovaním a jeho dôsledným zhodnotením potom súd prvej inštancie priznal žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel na dotknutých nehnuteľnostiach, a preto žalovaná nedôvodne vytýkala jej nesprávne určenie zo strany konajúceho súdu.
44. A napokon, konajúci súd nepochybil, pokiaľ prihliadal i na dôkazy, ktoré predložili žalobcovia po uplynutí lehoty stanovenej na predkladanie dôkazov a vyjadrení, t.j. po lehote sudcovskej koncentrácie konania. Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho výlučnej kompetencie rozhodnúť sa, či na prostriedok procesného útoku, či procesnej obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať (k tomu uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 530/2018); pritom, v zmysle § 153 ods. 3 C.s.p. bol súd prvej inštancie v meritórnom rozhodnutí povinný podať vysvetlenie len, ak na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neuplatnené stranou včas, nemienil prihliadať (a teda nie, ak sa na ne rozhodol prihliadať).
45. So zreteľom na vyššie uvedené a jeho sumarizáciou dospel odvolací súd k záveru, že žalovaná v odvolaní neuviedla také tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak vo veci samej, ako i pokiaľ išlo o náhradu trov konania; v tomto smere súd prvej inštancie správne zohľadnil charakter sporu (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), prihliadal na správanie sporových strán pred podaním žaloby a ich postoj v konaní, pričom rozhodnutie o priznaní plného nároku na náhradu trov konania žalobcom v 1. a v 24. rade proti žalovanej náležite i zdôvodnil. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcom v 1. až v 24. rade, ktorí mali v odvolacom konaní úspech, priznal spoločne a nerozdielne proti žalovanej, ktorá úspech nemala, plný nárok na ich náhradu.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).