Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/127/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: T. P., B.. XX.XX.XXXX, X. R. XXX, zastúpená: JUDr. Mária Jenčová, advokátka, so sídlom v Prešove, Hlavná 11 proti žalovaným: 1. O. T., B.. XX.XX.XXXX, X. Š. T., L. XXX/XX a 2. P. T., B.. XX.XX.XXXX, X. T., W. XX, o zaplatenie 11.198,88 Eur a prísl,, o odvolaní žalovanej v 2.rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 11C/392-214-79 zo dňa 17. 02. 2016 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaných v 1.a 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť 6 483,89 Eur s 5,15 % úrokom z omeškania od 01. 11. 2014 do zaplatenia.

II. Mení rozsudok vo vyhovujúcej časti nad sumu 6 483,89 Eur s prísl. tak, že žalobu vzťahu k žalovanej v 2.rade zamieta.

III. Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému v 1.rade náhradu trov konania v rozsahu 72 %.

IV. Náhradu trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 2.rade nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1.a 2.rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 9 695,61 Eur s prísl. a nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1 393,31 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Spor medzi stranami sporu sa týkal nároku ručiteľa na zaplatenie náhrady za plnenie poskytnuté veriteľovi za žalovaných ako dlžníkov zo zmluvy o stavebnom sporení, kedy v predchádzajúcom súdnom konaní boli strany sporu ako dlžníci, resp. ručiteľ zaviazaný súdom zaplatiť dlh na úvere.

3. Súd prvej inštancie skutkový stav ustálil, cit.: „V minulosti bolo vedené súdne konanie na základe žaloby Stavebnej sporiteľne VÚB - Wüstenrot a.s. (neskôr General Factoring a.s.) proti žalovaným - P. (žalovanými aj v tomto spore), ale aj žalobkyni T.. Žaloba sa týkala úhrady zostatku úveru poskytnutého žalovaným v 1. a 2.rade vo výške 600.000 Sk na základe zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 12.11.1999. Ručiteľmi úveru boli žalobkyňa a jej matka W. X.. Žaloba bola podaná 14.2.2001 na istinu vo výške 339.031,50 Sk (11.253 Eur) aj s príslušenstvom. Ani v tomto spore sa žalovaní v 1. a 2.rade nezúčastnili ani na jednom pojednávaní a dokonca sa ani k žalobe nevyjadrili. Súd napokon rozsudkom č.k. 21Cb/21/2001-129 zo dňa 20.4.2015 zaviazal všetkých žalovaných, aby žalobcovi zaplatili sumu 159.031,50 Sk s 8,9% ročným úrokom z omeškania a to zo sumy 339.031,50 Sk od 1.12.2000 do 12.11.2002 a zo sumy 159.031,50 Sk od 13.11.2002 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu

poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Všetci štyria žalovaní boli zaviazaní tiež spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16.950 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok sa stal právoplatným 24.9.2005. Ako z neho vyplýva, v priebehu súdneho konania bola dňa 13.11.2002 uhradená suma 180.000 Sk, preto žalobca zobral v tejto časti žalobu späť, takže súd konanie o zaplatenie sumy 180.000 Sk zastavil uznesením č.k. 21Cb/21/2001-96 zo dňa 4.8.2004. Na vymoženie predmetnej pohľadávky bola vedená exekúcia pôvodne súdnym exekútorom JUDr. Jánom Harvanom pod EX XXX/XX. Tunajší súd vydal tomuto exekútorovi poverenie dňa 5.11.2007 pod 6Er/2701/2007. Ako vyplýva z tohto exekučného spisu na základe návrhu oprávneného bolo rozhodnuté o zmene súdneho exekútora, nakoľko poverením danej exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý uznesením č.k. 6Er/2701/2007-20 zo dňa 12.9.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.3.2015. Týmto uznesením zároveň súd nepriznal trovy exekúcie doterajšiemu súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Harvanovi. Na účet pôvodného exekútora JUDr. Jána Harvana otec žalobkyne T. X. vkladal rôzne sumy (podľa variabilného symbolu išlo o vyššie uvedenú exekúciu) úhrnne tieto vklady predstavovali sumu 142.000 Sk, t.j. 4713,54 Eur. Konkrétne išlo o nasledovné platby: 28.12.2007 - suma 20.000 Sk, 24.11.2007 suma 14.000 Sk, 26.1.2008 a 25.2.2008 po 30.000 Sk a ďalšie úhrady sú všetky na sumu 6.000 Sk dňa 1.4.2008, 3.5.2008, 30.5.2008, 30.6.2008, 8.8.2008, 22.9.2008, 18.11.2008 a 15.1.2009“.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 550 Občianskeho zákonníka a § 563 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 517 Občianskeho zákonníka.

5. Čiastočne žalobe vyhovel s odôvodnením, cit.: „Podľa ustálenej súdnej praxe trovy súdneho konania a trovy exekúcie aj keď sú uhradené ručiteľom, nepredstavujú nárok na ich náhradu v zmysle § 550 OZ, nejde totiž o plnenie ručiteľa za dlžníka. Ručiteľ mal možnosť veriteľovi plniť dlh za dlžníka dobrovoľne, pokiaľ tak neurobil, aj jeho zavinením bol vedený súdny spor o pohľadávke veriteľa a preto priznané trovy konania veriteľovi predstavujú dlh tak ručiteľa ako aj dlžníka. Súd preto zaviazal žalovaných solidárne len k zaplateniu spomínanej sumy 9.695,61 eur a žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol, aj keď žalobkyňa zaplatila vyššiu sumu. Je nepodstatné, či uvedený rozdiel do výšky žalovanej sumy predstavuje spomínané trovy konania alebo exekúcie, na ktoré žalobkyňa nemá nárok alebo tento rozdiel vznikol preplatením skutočného dlhu. Pri preplatení dlhu má žalobkyňa možnosť domáhať od príslušného subjektu vydania bezdôvodného obohatenia“.

6. S poukazom na pomer úspechu a neúspechu súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 72 % v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP proti žalovaným v 1.a 2.rade.

7. Proti citovanému rozsudku bolo podané odvolanie v zákonnej lehote zo strany žalovanej v 2.rade. Žalovaná v 2.rade odôvodnila odvolanie tým, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci a následne aj vec nesprávne právne posúdil. V dôvodoch odvolania trvala na skutočnosti, že peniaze z úveru boli prevzaté otcom žalobkyne a takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň poukázala na skutočnosť, že poskytnutie úveru pri stavebnom sporení je potrebné hodnotiť ako spotrebiteľskú zmluvu, zároveň vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k nároku v sume 4 713,54 Eur, nakoľko povinnosť žalobkyne zaplatiť istinu bola daná rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cd/21/2011-129 zo dňa 20. 04. 2005, pričom v období rokov 2007 - 2009 bola zaplatená suma 4 713,54 Sk a nakoľko nárok ručiteľa, teda žalobkyne sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe, nárok na vrátenie týchto platieb bol premlčaný 16. 01. 2012. Z tohto dôvodu žiadala odvolací súd, aby žalobu zamietol.

8. Žalobkyňa k podanému odvolaniu žalovanej v 2.rade uviedla, že v konaní pred súdom nebolo preukázané tvrdenie žalovanej v 2.rade, že otec žalobkyne vyzdvihol peniaze z poskytnutého úveru s tým, že pôžička bola poskytnutá žalovaným v 1.a 2.rade zo strany stavebnej sporiteľne priamo na účet žalovaných v 1.a 2.rade. O tom svedčí aj to, že títo uhradili stavebnej sporiteľni sumu 180 000 Sk dňa 13. 11. 2002 ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cd/21/2001-132 zo dňa 20. 04. 2005. Preto sú tieto tvrdenia žalovanej v 2.rade účelové a zavádzajúce.

9. K vznesenej námietke premlčania žalobkyňa na výzvu odvolacieho súdu uviedla, že k premlčaniu pohľadávky, a to ani jej časti nedošlo, nakoľko celkovo zaplatená suma týkajúca sa istiny a úrokov vo výške 9 695,61 Eur bola vymožená až dňa 30. 04. 2012 a úver bol zosplatnený naraz, nie v splátkach. Premlčacia lehota začína plynúť až nasledujúcim dňom, nakoľko až splnením záväzku alebo

časti záväzku ručiteľom za dlžníka vzniká ručiteľovi právo náhrady. Nakoľko bola podaná žaloba na Okresnom súde Prešov 14. 11. 2014 nárok nepodlieha premlčaniu. V danom prípade by však prichádzala do úvahy aj 4-ročná premlčacia doba, nakoľko sa jedná o obchodnoprávny vzťah, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom a v zmysle ust. § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa aj akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Zároveň poukázala na účelové konanie žalovaných v 1.a 2.rade, nakoľko títo sa dohodli na vzájomnom ručení si úverov, čo však žalovaní v 1.a 2.rade nesplnili, a preto takéto konanie možno považovať za úmyselné, kedy by sa premlčacia doba predlžovala na 10 rokov. Z týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2.rade je čiastočne dôvodné.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

12. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

13. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.,) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). ( z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009.

14. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje aj s právnou kvalifikáciou súdu prvej inštancie.

15. Z odseku 6 rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva akým spôsobom sa súd vyporiadal s dôvodmi, na ktoré opätovne odvolateľka v odvolacom konaní. Odvolací súd na tieto v poukazuje a s týmito sa plne stotožňuje. Naviac odvolací súd dodáva, že z pripojeného spisu sp. zn. 21Cd/20/2001 vyplýva, že po vynesení rozsudku súdom prvého stupňa v tom čase, zo strany žalovaných, teda ani odvolateľky, nebolo podané odvolanie voči rozsudku a nebolo spornou skutočnosťou ani to, ako správny zdôraznil súd prvej inštancie, že v roku 2002, teda v priebehu konania pred súdom prvého stupňa došlo k čiastočnej úhrade úveru vo výške 180 000 Sk, ktorý bol vykonaný žalovanými v 1.a 2.rade v tomto konaní, teda aj samotnou odvolateľkou. Táto samotná skutočnosť je v logickom rozpore s jej tvrdeniami o tom, že finančné prostriedky poskytnutého úveru boli vyplatené otcovi žalobkyne v tomto konaní, preto považuje odvolací súd odvolacie námietky odvolateľky o rozpore s dobrými mravmi práve pre neprevzatie úveru dlžníkmi za nedôvodné.

16. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania, odvolací súd dospel k záveru, že v odvolacom konaní je nutné sa zaoberať touto odvolacou námietkou. Odvolacie konanie začalo na základe podania odvolania zo strany odvolateľky, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 30. 03. 2016, teda za účinnosti vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku. V súčasnosti odvolací súd konal v zmysle Civilného sporového poriadku, no v zmysle prechodných ustanovení Civilného sporového poriadku, a to § 470 ods. 2 veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

17. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zachovanie princípu právnej istoty, kedy v zmysle judikatúry súdov SR bolo ustálenou skutočnosťou, že za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku možno vzniesť námietku premlčania v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci (porovonaj Peter Vojčík a kol.: Občiansky zákonník, stručný komentár, Bratislava, IURA EDITION s. r. o., 2008, str. 201).

18. Pokiaľ bolo možné vzniesť relevantne premlčaciu námietku v odvolacom konaní za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čo aj odvolateľka učinila, je nutné, aby sa touto odvolací súd zaoberal.

19. Podľa ust. § 550 Občianskeho zákonníka, ručiteľ, ktorý to splnil je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.

20. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že v danom prípade sa jedná o občianskoprávny vzťah medzi dlžníkom a ručiteľom, kedy ručiteľ plní za dlžníka dlh, na zaplatenie ktorého sa zaviazal a následne v zmysle Občianskeho zákonníka môže požadovať od dlžníka náhradu za plnenie, ktoré poskytol veriteľovi. Z uvedeného dôvodu je nutné na premlčanie takýchto nárokov aplikovať občianskoprávnu úpravu, v zmysle ktorej je premlčacia doba v trvaní 3 rokov. U každej splátky predmetného dlhu, ktorý uhradil ručiteľ začína plynúť premlčacia doba samostatne, nakoľko nasledujúcim dňom sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. Ide o objektívne vymedzený začiatok, kedy právo môže byť vykonané prvýkrát, teda keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Tento okamih je daný objektívne, pričom nepochybne nasledujúcim dňom ručiteľ sa dozvedel o skutočnosti, za koho plnil a v akej výške. Preto je nutné určiť premlčanie podľa splatnosti jednotlivých platieb. Žaloba na súde prvej inštancie vo veci náhrady za plnenia poskytnuté veriteľovi bola podaná dňa 14. 11. 2014, z uvedeného je zrejmé, že premlčané sú všetky platby, ktoré boli vykonané pred 14. 11. 2011. Z obsahu spisu vyplýva, že po tomto dátume bola uhradená zo strany žalobkyne suma 6 483,89 Eur, a to dňa

30. 04. 2012. Táto splátka ručiteľa vzhľadom na dátum podania žaloby nepodlieha premlčaniu, všetky ostatné splátky, nárok ktorých si žalobkyňa v tomto konaní uplatnila premlčaniu podliehajú.

23. Z uvedeného dôvodu vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k platbám vykonávaným do 14. 11. 2011 odvolací súd potvrdil napadnutý výrok tak, že potvrdil podľa § 387 ods. 1 rozsudok v časti o určenie povinnosti žalovaných v 1.a 2.rade spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 6 483,89 Eur s prísl. a postupom podľa § 388 zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že v prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2.rade zamietol. Na zaplatenie prevyšujúcej časti tak ostal zaviazaný len žalovaný v 1.rade, teda sumy 3 211,72 Eur (9 695,61 Eur - 6 483,89 Eur).

24. Z dôvodu, že aj keď sa jedná o spoločný záväzok u každého dlžníka nastáva osobitne aplikácia inštitútu premlčania, ktorý je viazaný na jeho uplatnenie pred súdom. V danom prípade, nakoľko sa jedná o peňažný záväzok sú solidárne zaviazaní dlžníci samostatní procesní spoločníci, teda nejedná sa o nerozlučné procesné spoločenstvo. Inak povedané, v prípade, žeby žalobkyňa žalovala len jedného z dlžníkov, nešlo by o dôvod pre zamietnutie žaloby z dôvodu absencie úplného okruhu účastníkov. Nerozlučné procesné spoločenstvo podľa hmotného práva je len v prípade, že tak vyžaduje zákon napr. pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, kde musia byť účastníkmi konania všetci podieloví spoluvlastníci, pričom v tomto konaní podstata solidarity vo vzťahu k veriteľovi, teda žalobkyni spočívala v tom, že sa veriteľovi uľahčuje pozícia pri vymáhaní tejto pohľadávky, za zaplatenie ktorej zodpovedá viacero osôb. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie, ako aj vznesená námietka premlčania sa nevzťahuje na žalovaného v 1.rade. S poukazom na uvedenú skutočnosť preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že potvrdil rozsudok do výšky 6 483,89 Eur s prísl. a v prevyšujúcej časti žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2.rade zamietol.

25. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s ust. § 255 ods. 2 vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu strán v spore. Žalobkyňa žiadala priznať sumu 11 128,88 Eur, pričom bola úspešná v sume 6 483,89 Eur s prísl. voči obom žalovaným, teda vo vzťahu k žalovanej v 2.rade pomer úspechu a neúspechu je približne rovnaký, preto medzi nimi navzájom odvolací súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bola žalobkyňa úspešná v rozsahu 72 %, nakoľko tento bol zaviazaný na zaplatenie sumy 9 695,61 Eur. Jej neúspech vo vzťahu k nemu je 14 %, preto odvolací súd zaviazal pomerne neúspešného žalovaného v 1.rade na náhradu trov konania v rozsahu 72 % vo vzťahu k žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .