Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_9CoP-31-2018.pdf
PDF · 86.57 KB
Case nature
Subarea
9CoP/31/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. J., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, bytom u matky, pochádzajúce z rodičov, matky: JUDr. Y. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., H. XX, prechodne B., P. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom B., T. XXX a otca: Ing. T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., H. XX, zastúpeného JUDr. Michaelou T?r?kovou, advokátkou so sídlom X., XX. H. X., o nariadenie neodkladného opatrenia a úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, č.k. 4P/9/2018-21 zo dňa 13. 02. 2018, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú U. J., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zároveň otcovi maloletého dieťaťa určil povinnosť platiť na jej výživu 245,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Tiež bol upravený styk otca s maloletou U. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v mesiaci od piatku od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod. až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V danom prípade súd vyhovel návrhu matky, vydal neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu z toho dôvodu, že matka maloletého dieťaťa sa aj s dcérou odsťahovala z X. do B., kde prijala pracovnú ponuku, prenajala si byt a dieťa začalo navštevovať predškolské zariadenie. Matka opísala, že dovtedy aj otec sa aktívne v X. podieľal na výchove maloletého dieťaťa a zabezpečovaní jej potrieb, avšak vzhľadom na to, že jej končí materská dovolenka a bola bez príjmu, rozhodla sa riešiť ďalšiu pracovnú kariéru prijatím miesta čakateľa na Okresnej prokuratúre v Námestove. Zároveň bol podaný návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Do tej doby, kým spor medzi rodičmi ohľadom pobytu dieťaťa a rozsahu starostlivosti vo vzťahu k dieťaťu nebude vyriešený, súd považoval vydanie neodkladného opatrenia za potrebné z dôvodu ochrany maloletého dieťaťa, a preto v uvedenom rozsahu upravil práva a povinnosti rodičov.
2. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom zástupcu odvolanie otec maloletého dieťaťa. Namietal, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd tiež nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, h/, f/, d/ CSP a § 62 ods. 1 CMP). Podľa jeho vyjadrenia matka účelovo uviedla nepravdivé skutočnosti v návrhu, pretože v podstate do odchodu matky do B. obidvaja rodičia vykonávali
striedavo rodičovskú starostlivosť na základe neformálnej dohody a bola to matka, ktorá prestala túto dohodu rešpektovať a dňa 20. 02. 2018 svojvoľne premiestnila maloletú U. do B.. Maloleté dieťa má trvalý pobyt v X., dovtedajší život prežilo tu, je na prostredie zvyknuté. Matka dieťaťa zavádzala otca, keď uviedla, že po úspešnom výberovom konaní príjme prácu čakateľa prokuratúry v Bratislave, v Trnave alebo v Pezinku. Podľa názoru otca tak matka jednostranne rozhodla o premiestnení dieťaťa z X. do B. a znemožnila tak otcovi dovtedajší kontakt s dieťaťom. Otec uviedol, že príslušným súdom na konanie vo veci je Okresný súd Bratislava III, keďže dovtedajšie miesto pobytu maloletej bolo v X.. Namietal tiež, že zdôvodnenie súdu prvej inštancie je veľmi všeobecné, tiež nie je upravené miesto, kde matka má otcovi maloletú U. v prípade styku odovzdať. Otec je tak nútený cestovať do B., čo si vyžaduje dovolenku každý druhý piatok v práci. Otec uviedol, že je o maloletú U. sa schopný osobne postarať, má vytvorené všetky podmienky na to, aby mohol vykonávať kompletnú a komplexnú starostlivosť o dieťa v jemu známom prostredí, pričom maloletá má s otcom vytvorený vzájomný blízky citový vzťah, v jeho prítomnosti je šťastná a spokojná. Podľa neho je v záujme maloletej U., aby počas matkinho pôsobenia v B. bola zverená do osobnej starostlivosti otca, nakoľko tak budú lepšie zabezpečené jej potreby. Namietal tiež stanovenú výšku výživného, keď v zmysle dohody výživné samotné predstavovalo 125,- eur a ďalšiu sumu vo výške 120,- eur poukazoval ako príspevok na bývanie pre matku. Takto sa dohodli, že otec bude matke platiť do veku 2 rokov maloletej dcéry. Otec nesúhlasil, aby sa tento príspevok poskytoval matke aj po tom, ako ukončí materskú dovolenku a odsťahovala sa do B.. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne zmenil a maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, resp. aby súd dočasne zveril maloletú U. do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť platiť na výživné sumu 50,- eur mesačne, zároveň upravil styk na každý párny víkend v mesiaci od piatku od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod., pričom dieťa by si matka prevzala pred bytom otca, kde by aj bola povinná ho vrátiť.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadril opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že na základe vykonaného šetrenia rodičia dlhodobo nežili v spoločnej domácnosti a nedokázali sa dohodnúť v otázkach osobnej starostlivosti o dieťa. Každý z rodičov je presvedčený, že je to práve on, kto dokáže lepšie zabezpečiť potreby maloletého dieťaťa. Je nepochybné, že do odchodu matky z X. do B. obaja rodičia boli schopní zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, nakoľko dieťa trávilo určité dni aj s prenocovaním u otca, ako aj u matky. Opatrovník má za to, že obaja rodičia dokážu dieťaťu zabezpečiť adekvátnu starostlivosť. V súčasnej dobe matka s dieťaťom býva v B. v 2-izbovom byte, v blízkosti sa nachádzajú detské jasle, kde je dieťa prihlásené na celodenný pobyt a kde ho matka po ukončení pracovnej doby po 15,00 hod. vyzdvihne. Miesto výkonu pracoviska je taktiež v bezprostrednej blízkosti bytu. Matka poberá ešte rodičovský príspevok vo výške 214,- eur mesačne. Prostredníctvom dožiadania bolo vykonané šetrenie pomerov na strane otca, pričom bolo zistené, že obýva 3-izbový byt, kompletne zariadený, vybavený, dieťa tu má vlastnú izbu. Pokiaľ by sa mal vyjadriť k striedavej osobnej starostlivosti, uviedol, že dieťa ešte nemá 3 roky, vzdialenosť medzi rodičmi je takmer 300 km a striedavá starostlivosť by pre dieťa nebola vhodná vzhľadom na pravidelné týždenné cestovanie a taktiež kvôli tomu, aby dieťa nemuselo navštevovať dve zariadenia, či už detské jasle v B. alebo v X.. Jedným z predpokladov pravidelnej striedavej osobnej starostlivosti je konštruktívna komunikácia medzi rodičmi, rovnaká väzba k obom rodičom a dobrá schopnosť maloleté dieťa adaptovať sa na striedavé rodinné prostredie. Vzhľadom na to odporučil, aby maloletá U. bola zverená dočasne do osobnej starostlivosti matke s tým, že stretávanie otca s dieťaťom navrhol každý tretí týždeň a výživné ponechal na rozhodnutí súdu.
4. K podanému odvolaniu sa tiež vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a žiadala, aby ho odvolací súd potvrdil. Poukázala na to, že skutočnosti predostreté a uvádzané otcom v odvolaní nie sú pravdivé a sú zavádzajúce. Otec sa viac zaoberá matkou a nehľadí na najlepší záujem dieťaťa. Podľa nej nariadené neodkladné opatrenie predstavuje v súčasnosti najlepšiu ochranu dieťaťa vzhľadom na jej vek a silné citové prepojenie s matkou. Podľa matky bola splnená podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, pričom súd postupoval v súlade so zákonom a na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je dočasného charakteru, boli skutočnosti dostatočne osvedčené. Doteraz prostredníctvom súdu vo vzťahu k maloletému dieťaťu práva a povinnosti rodičov neboli nijakým spôsobom upravované. Súčasné znenie Zákona o rodine neupravuje potrebu súhlasu druhého rodiča s presťahovaním dieťaťa v rámci Slovenskej republiky. Tiež uviedla, že súd, ktorý nariadil neodkladné opatrenie, bol na to príslušný, nakoľko v čase podania návrhu bola maloletá s matkou v B.. Dieťa s matkou tu v súčasnej dobe žije, navštevuje predškolské zariadenie, a to, že dieťa má nahlásený trvalý pobyt na ul. H. XX samo o sebe
nezakladá výlučnú miestnu príslušnosť iného súdu. Matka mala záujem s otcom riešiť celú situáciu aj prostredníctvom procesu mediácie, avšak mediačné konanie otec zrušil a k vzájomnej dohode nedošlo. Matka dieťaťa poukázala na to, že realizovaním starostlivosti počas materskej dovolenky sa riadne starala o dieťa, avšak po jej skončení by ostala bez príjmu, bez zamestnania, a preto sa rozhodla akceptovať ponuku práce jednak pre profesijný rast a jednak pre materiálne zabezpečenie seba a maloletej dcéry do budúcna. Matka má za to, že jej pobyt v B. nie je len dočasný. Aj keď žila predtým v X., nie je to jej rodným mestom, nikdy v X. nemala prácu, ani nevlastnila nehnuteľnosť. Tvrdenie otca, že má lepšie osobnostné a materiálne predpoklady na výchovu maloletej, sú len subjektívne, ničím nepodložené tvrdenia, s ktorými nesúhlasí. Od narodenia maloletej dcéry zabezpečovala starostlivosť o ňu výlučne matka, a to aj napriek tomu, že v tom čase ešte s otcom zdieľali spoločnú domácnosť. Čo sa týka výživného, otec pôvodne platil 270,- eur, neskôr si sám výživné znížil, nikdy sa však nejednalo o nejakú pomoc matke dieťaťa. Nepochybne výška výživného je primeraná, keď príjem otca predstavuje v čistom 3 000,- eur, avšak tento môže byť aj vyšší, nakoľko vykonáva tiež funkciu predsedu predstavenstva v akciovej spoločnosti AMILA a.s. Príjem matky je v súčasnej dobe 590,- eur, do 3 rokov veku dieťaťa bude poberať ešte rodičovský príspevok spolu s rodinnými dávkami vo výške 230,- eur.
5. K podanému vyjadreniu matky sa prostredníctvom zástupcu vyjadril otec maloletého dieťaťa, ktorý v podstate zopakoval prednesy z predchádzajúceho podania. Zdôraznil, že je rovnocenným vo vzťahu k dieťaťu podieľať sa na jeho výchove. Podľa jeho názoru matka sa mala s otcom dohodnúť na zmene bydliska maloletej U.. Podľa neho matka odňala otcovi jeho rodičovské právo rozhodovať o podstatných otázkach týkajúcich sa maloletej U. a porušila tak ust. § 28 a § 35 Zákona o rodine. Otec si stojí za svojím tvrdením, že sa rovnocenne ako matka staral o maloletú až do jej odchodu z X.. Poukázal na to, že v mesiaci február, marec a apríl už na základe vydaného neodkladného opatrenia realizoval styk, avšak vzhľadom na vzdialenosť z X. do B. je to neúnosná situácia, nemôže ju zľahčiť ani tvrdenie matky, že otcovi v styku s maloletou U. nebráni. Vyjadril sa tiež k správe kolízneho opatrovníka. Podľa jeho názoru ním navrhnutý styk je pre otca bez bližšieho odôvodnenia diskriminačný.
6. Na vyjadrenie otca reagovala v duplike matka maloletého dieťaťa. Zotrvala na svojich vyjadreniach. Žiadala, aby odvolací súd neodkladné opatrenie potvrdil. Opätovne uviedla, že vyjadrenia otca sú nepravdivé a tendenčné. Nesúhlasí s tvrdením, že maloletú vytrhla z výchovného prostredia otca, pretože tento sa s ňou naďalej stretáva, matka mu vychádza maximálne v ústrety, nerobí prekážky, aby mohol svoj vzťah s dcérou upevňovať a rozvíjať. Matka nepoprela, že aj otec zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa, nesúhlasila však s tým, že plánovala svoj odchod do B.. Prioritne sa uchádzala o pozíciu v X., v L. a v O., pokiaľ to však nebolo možné, prijala aj ponúknutú prácu v B.. Matka si je vedomá, že situácia nie je jednoduchá pre ňu, ani pre otca, a preto sa mu snaží vyhovieť a prispôsobiť tak, aby mohol byť v kontakte s dcérou a naďalej s ňou udržiavať a budovať vzťah. Maloletá takmer tri mesiace navštevuje materskú škôlku, kde si zvykla na kolektív, je socializovaná, preto je matka presvedčená, že neodkladné opatrenie reflektuje najlepší záujem dieťaťa.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
8. V prvom rade odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Je viac menej výnimočným opatrením a súd pri rozhodovaní má prihliadať na to, aby prípadným vyhovením návrhu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv dotknutých osôb. Na tieto okolnosti je potrebné obzvlášť prihliadať pri rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých detí, kde súd prihliada v prvom rade na ich záujmy, a teda musí zvažovať, či bez takéhoto rozhodnutia hrozí ujma práve na strane maloletých. V tomto prípade súd prvej inštancie vyhovel návrhu a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloleté dieťa do dočasnej osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať výživným a zároveň v nevyhnutnom rozsahu upravil styk otca s dieťaťom.
9. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 113 CMP, v zmysle ktorého, ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas vykonať procesné úkony, koná súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné postúpi vec príslušnému súdu. Je nepochybné, že v čase podania návrhu matka sa odsťahovala z dovtedajšieho bydliska maloletého dieťaťa z X. do B., kde prijala pracovnú ponuku, dieťaťu zabezpečila umiestnenie v predškolskom zariadení a prenajala si byt. V tejto súvislosti
je možné konštatovať, že na vydanie neodkladného opatrenia bol príslušný Okresný súd Námestovo. Odvolací súd podotýka, že tým nie je riešená príslušnosť súdu na konanie vo veci samej, túto vzhľadom na vznesenú námietku si musí vyriešiť konajúci súd. Tiež je nepochybné, že maloleté dieťa do odchodu matky malo zabezpečenú starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Matka maloletého dieťaťa však v tomto prípade ozrejmila, aké dôvody ju viedli k tomu, aby sa odsťahovala do B. spolu s maloletou dcérou, pričom sa snaží zabezpečiť vhodné prostredie pre výchovu dieťaťa. Je zrejmé, že medzi rodičmi nie je možné dôjsť k zhode ohľadom spoločnej starostlivosti o dieťa a v súčasnej dobe nie je možné realizovať ani dovtedajšiu úpravu striedavej starostlivosti rodičov. Súd prvej inštancie riešil len akútnu situáciu, ktorá vznikla po presťahovaní sa matky s dieťaťom do B., kde reálne sa dieťa zdržiavalo, navštevovalo predškolské zariadenie a matka tu začala vykonávať prácu. Odvolací súd potom sa stotožnil s tým, že v takomto prípade bolo potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k dieťaťu, aby bola nielen zabezpečená starostlivosť a výživa, ale aj prípadná právna zodpovednosť za konanie maloletej. Podotýka, že sa jedná len o dočasnú úpravu bez bližšieho vykonávania jednotlivých dôkazov, ktoré by mohli bližšie ozrejmiť, aký by bol najvhodnejší model pre ďalší vývoj a výchovu dieťaťa.
10. Pretože začalo aj konanie o úpravu práv a povinností, tu je daný priestor pre vykonávanie dôkazov a prípadné vyhodnotenie toho, či pre dieťa je vhodnejší súčasný stav a bývanie s matkou v B., resp. bude rozhodnuté o tom, že pre dieťa je vhodnejšie výchovné prostredie v X. u otca.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd má za to, že boli osvedčené najzákladnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada, ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Nie je účelom v tomto konaní zisťovať správne a úplne skutkový stav, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej, tak ako bolo vyššie uvedené, bude to predmetom dokazovania v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na súčasný stav oprávnene súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie a dočasne upravil práva a povinnosti rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
12. Záverom je potrebné zdôrazniť, že aktuálnym rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, pričom skutočnosti uvádzané odvolateľom budú predmetom dokazovania v tejto veci.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).