Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Cpr-5-2018.pdf
PDF · 72.59 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-10Cpr/5/2018
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v spore žalobcu: Ing. A. E., nar.X.X.XXXX, bytom F. S., C. N. XXX, proti žalovanému: Prima banka Slovensko a.s., IČO: 31575951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, zast. SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o späťvzatí žaloby, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný žalobca zaplatiť žalovanému v lehote uvedenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.3.2018 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného zo dňa 7.11.2017, ktorá bola daná podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, je neplatné a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 1.2.2018 až do právoplatnosti rozsudku vo výške priemernej mesačne mzdy za dané obdobie s tým, že žalobca netrvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného.
2.Dňa 3.5.2018 žalovaný doručil vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí.
3.Uznesením č.k. 10Cpr/5/2018-96 zo dňa 14.5.2018 súd vyzval žalobcu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného.
4.Dňa 28.6.2018 žalobca doručil, späťvzatie žaloby v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.
5.V predmetnom podaní uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli pracovnú zmluvu dňa 19.6.2013. Žalovaný ukončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou dňa 7.11.2017 pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca sa bránil proti uvedenému úkonu tak, že podal na vecne a miestne príslušný súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Žalovanému bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného, kde uvádza vo svojom vyjadrení, že petit celého návrhu je zmätočný, nakoľko žalobca netrvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného. Ďalej uvádza, že keďže žalobca netrvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával, v prípade jeho procesného úspechu (určenia neplatnosti výpovede), by sa strany mohli dohodnúť kedy pracovný pomer končí. Ak by k takejto dohode nedošlo, uplatní sa nevyvrátiteľná právna domnienka, že pracovný pomer skončil dohodou a to uplynutím výpovednej doby. Za obdobie počas výpovednej doby má zamestnanec právo na mzdu (ktorá mu už bola vyplatená, ked'že počas plynutia výpovednej doby pracoval pre žalovaného). Nakoľko žalovaný(správne má byť asi žalobca pozn. súdu) nebol zastúpený právnym zástupcom a je si vedomý chýb a nepresností uvedených v žalobe, berie žalobu späť v celom rozsahu.
Podľa § 144 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6.Súd vzhľadom na uvedený procesný úkon žalobcu, ktorým tento prejavil vôľu, aby sa v konaní ďalej nepokračovalo a meritórne nerozhodovalo, postupujúc podľa vyššie citovaných ustanovení CSP, konanie zastavil, keďže k späťvatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania.
Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7.Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis, ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesný úkon je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania; teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania. Ak žalobca vezme žalobu späť potom z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu na zastavení konania (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn., sp. zn. 7MCdo/4/2010 zo dňa 14.9.2010). Z uvedeného potom vyplýva, že procesné zavinenie pri späťvzatí žaloby znáša žalobca s následkom povinnosti náhrady trov konania protistrane.
8.Žalobca vo svojom podaní síce navrhol, aby žiadnej zo sporových strán súd náhradu trov konania nepriznal, avšak neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý by súd mal zvoliť postup podľa § 257 CSP.
9.Ak vychádza súd z obsahu jeho podania, dôvodom späťvzatia žaloby bolo, že žalobca nebol zastúpený advokátom a žalobca je si vedomý chýb a nepresností uvedených v žalobe.
10.Súd posudzujúc obsah žaloby nemal za preukázané jej formálne a materiálne nedostatky. Petit žaloby je dostatočne určitý (okrem vyčíslenia finančného nároku) na to, aby bolo možné vo veci konať. Pokiaľ žalobca považoval za nedostatky žaloby tvrdenie žalovaného, že petit celého návrhu je zmätočný, nakoľko žalobca netrvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného a keďže žalobca netrvá na tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával, v prípade jeho procesného úspechu (určenia neplatnosti výpovede), by sa strany mohli dohodnúť kedy pracovný pomer končí. Ak by k takejto dohode nedošlo, uplatní sa nevyvrátiteľná právna domnienka, že pracovný pomer skončil dohodou a to uplynutím výpovednej doby. Za obdobie počas výpovednej doby má zamestnanec právo na mzdu (ktorá mu už bola vyplatená, ked'že počas plynutia výpovednej doby pracoval pre žalovaného, nejedná sa o nedostatok žaloby ale o obranu žalovaného, ktorá by v konečnom dôsledku mohla byť úspešná. To, že žalobca sa pri podaní žaloby nedal zastúpiť kvalifikovaným právnym zástupcom bolo len na jeho slobodnom rozhodnutí (zákon neukladá povinnosť zastúpenia v spore). Žalobca neuviedol žiadny dôvod hodný osobitého zreteľa, pre ktorý nemohol využiť služby kvalifikovaného zástupcu, preto táto skutočnosť nemôže byť určujúcim kritériom pre nepriznanie trov konania strane, ktorá procesne zastavenie konania nezavinila.
11. O výške priznanej náhrady bude rozhodnuté podľa ust. § 262 ods.2 CSP v spojení s ust. § 251 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, na Krajský súd v Žiline, písomne v dvoch vyhotoveniach. (355 ods.2 CSP) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.