Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Pc-12-2018.pdf
PDF · 82.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Pc/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: A. I., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom B. XXX/XX, Z., proti odporkyni: I. I., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom L. XX, J. - K. I., o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd znižuje výživné navrhovateľa na odporkyňu zo sumy 100 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne s účinnosťou od 12.04.2018, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa príslušného mesiaca k rukám odporkyne.
II. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/236/2010-22 zo dňa 19.08.2010 v časti výšky výživného navrhovateľa na odporkyňu.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu 12.04.2018, sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného na odporkyňu, ktorá je jeho dcérou, a to zo sumy 100 eur mesačne na sumu 30 eur mesačne. Podaný návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že s matkou odporkyne bol rozvedený rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 4C/249/2005, a v tom čase ešte maloletá odporkyňa bola na čas po rozvode zverená do starostlivosti matky, a jemu bola určená vyživovacia povinnosť 100 eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného začala odporkyňa študovať na vysokej škole, on sám od rozvodu pracoval na rôznych miestach, od roku 2015 do roku 2016 bol nezamestnaný a v roku 2017 sa zamestnal na píle v T., kde jeho príjem je cca. 400 eur mesačne. Jedná sa o ťažkú prácu, pričom už v minulosti mal problémy s chrbticou, následne u neho došlo k zhoršeniu zdravotného stavu a od 06.11.2017 je práceneschopný. Koncom marca bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení, bolo mu odporučené fyzické šetrenie s vyhýbaním sa dvíhania ťažkých predmetov. V dôsledku uvedených skutočností sa jeho príjem znížil o polovicu, nakoľko v súčasnosti poberá iba nemocenské dávky vo výške 210 eur, nevlastní žiaden majetok, v domácnosti žije so svojou priateľkou a jej tromi deťmi.
2. Odporkyňa sa k podanému návrhu nevyjadrila, súdu nepredložila doklady o svojich výdavkoch a majetkových pomeroch, a na pojednávanie vo veci dňa 03.07.2018, na ktoré bola riadne a včas predvolaná sa bez ospravedlnenia nedostavila. Súd preto v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) konal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/236/2010 a zistil nasledovný skutkový stav:
3.1. Navrhovateľ je otcom odporkyne, pričom jeho manželstvo s matkou odporkyne bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4C/249/2005-14 zo dňa 25.11.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.12.2005. Uvedeným rozsudkom bola v tom čase maloletá odporkyňa zverená do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľovi bolo určené výživné Vyživovacia povinnosť navrhovateľa na odporkyňu bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9P/236/2010-22 zo dňa 19.08.2010 na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2010; uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.08.2010. V čase predchádzajúcej úpravy výživného odporkyňa končila základnú školu a začínala študovať na Strednej zdravotníckej škole v Topoľčanoch, žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá v tom čase pracovala na polovičný pracovný úväzok a jej priemerná čistá mesačná mzda predstavovala sumu 156,01 eur. Obaja rodičia odporkyne mali v tom čase ďalšiu vyživovaciu povinnosť k C. I., nar. XX.XX.XXXX. Matka odporkyne v tom čase platila mesačne za plyn 60 eur, elektrinu 40 eur, za vodu štvrťročne 15 eur, vývoz odpadu 100 eur ročne, stavebnú pôžičku 16,60 eur mesačne, odporkyni platila poistku polročne 43 eur, spolu s deťmi žila v trojizbovom rodinnom dome, kde s nimi bývala aj stará matka.
3.2. Navrhovateľ v čase prechádzajúcej úpravy výživného v období od 01.03.2010 do 23.05.2010 pracoval ako sanitár v nemocnici v Topoľčanoch, a jeho priemerná čistá mesačná mzda predstavovala 348,66 eur. Od 13.07.2010 nastúpil do zamestnania ako opatrovateľ v DOMOV n.o. Partizánske, so základnou mesačnou mzdou 400,10 eur.
3.3. V súčasnosti odporkyňa študuje v 3. ročníku doktorského denného štúdia na Lekárskej fakulte UK v Bratislave v študijnom programe všeobecné lekárstvo, štúdium je 6 ročné a predpokladaný termín jeho ukončenia je jún 2021. Podľa oznámenia spoločnosti KNIP, s.r.o. so sídlom v Bratislave, odporkyňa u tejto spoločnosti pracovala na dohodu o brigádnickej práci študentov s tým, že za obdobie mesiaca január bol jej príjem 45 eur a za obdobie 02/2018 do 04/2018 to bolo 820,42 eur. Matka odporkyne je v súčasnosti zamestnaná v zariadení pre seniorov KOMFORT n.o. a jej priemerný čistý mesačný zárobok je vo výške 696,24 eur.
3.4. Navrhovateľ bol od 01.12.2016 do 31.05.2018 zamestnaný ako robotník u zamestnávateľa U.. X. I., I.-G.-T. s tým, že jeho základná mzda bola dojednaná na sumu 320 eur mesačne. Uvedený pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 31.05.2018 a skončil uplynutím uvedenej doby. Podľa predložených lekárskych správ a potvrdenia, bol navrhovateľ v období od 06.11.2017 do 25.06.2018 práceneschopný v súvislosti s problémami medzistavcových platničiek. V období od 26.03.2018 do 03.04.2018 bol hospitalizovaný na neurologickom oddelení v nemocnici v Partizánskom a podľa údajov v prepúšťacej správe (č.l. 30) mu bolo odporučené fyzické šetrenie a nedvíhanie ťažkých bremien. Navrhovateľ uviedol, že má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi C., ktorý v súčasnosti študuje na strednej škole. Navrhovateľ býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou v jej byte. Podľa predložených dokladov jeho priateľka dosahuje priemerný istý mesačný príjem 721,60 eur, pričom spláca úver vo výške 74,32 eur meačne, za bývanie platí nájom 205 eur, poistku 52,13 eur, ďalšie náklady sú u nej spojené s platením internetu, telefónu a káblovej TV (č.l. 32). V spoločnej domácnosti s nimi žijú aj tri deti jeho priateľky, z ktorých jedno je ešte maloleté. Za obdobie trvania práceneschopnosti t.j. od 13.12.2017 do 16.05.2018 (č.l. 34-39) boli navrhovateľovi vyplatené nemocenské dávky v celkovej výške 1 268,27 eur (mesačne sa jednalo o sumy od 138,50 eur do 228,42 eur). Navrhovateľ uviedol, že všetky vyššie uvedené náklady hradí jeho priateľka, pretože on okrem nemocenskej dávky, iný príjem nemá a nemá ani z čoho prispievať. Na pojednávaní dňa 03.07.2018 navrhovateľ predložil súdu doklad o tom, že od 25.06.2018 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Partizánske, s tým, že v uvedený deň zároveň ukončil predchádzajúcu PN, doposiaľ mu neboli vyplatené žiadne dávky v nezamestnanosti a podľa toho čo sa informoval, zrejme na ne ani nebude mať nárok. V súčasnosti platí výživné na odporkyňu a jej brata C. v sume 60 eur mesačne spolu, čo odôvodnil tým, že na vyššiu sumu mu nevychádza. Profesiou je vyučený murár a má aj zdravotnú školu.
4. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 4.1. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
4.1. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 4.2. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
5. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že podaný návrh na zníženie výživného je dôvodný. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oboch účastníkov konania. Odporkyňa nadobudla plnoletosť, v súčasnosti študuje 3. ročník denného štúdia na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, popri štúdiu si brigádnicky privyrába. Od poslednej úpravy výživného sa zvýšil príjem matky odporkyne. Na strane navrhovateľa rovnako došlo k zmene pomerov, nakoľko bol dlhšiu dobu práceneschopný v súvislosti s ochorením chrbtice, pričom jeho posledný pracovný pomer bol na píle, kde pracoval ako robotník a uvedená práca bola spojená s vyššou fyzickou záťažou. Podľa lekárskej správy bolo navrhovateľovi lekárom odporučené fyzické šetrenie, vrátane nedvíhania ťažkých bremien, pričom uvedený pracovný pomer skončil dňa 31.05.2018 t.j. uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý (č.l. 30). Za obdobie od novembra 2017 do júna 2018 tvorili príjem navrhovateľa iba nemocenské dávky. Od 25.06.2018 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, momentálne nemá žiaden príjem.
6. Na základe zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že na strane navrhovateľa nastala z objektívnych príčin taká závažná zmena pomerov týkajúca sa jeho majetkových a finančných pomerov, ktorá mu ďalej neumožňuje plniť si vyživovaciu povinnosť v doteraz určenej výške. K strate jeho posledného zamestnania došlo uplynutím doby, pričom zároveň súd prihliadol aj na skutočnosť, že uvedená práca bola spojená s vyššou fyzickou záťažou, ktorej sa má podľa lekárskeho odporúčania vyhýbať. Od novembra 2017 do júna 2018 bol navrhovateľ práceneschopný. Je tak evidentné, že v dôsledku tejto objektívnej skutočnosti nevyhnutne muselo dôjsť na strane navrhovateľa k zmene pomerov, konkrétne k citeľnému poklesu príjmu, a tým nevyhnutne k zníženiu celkovej jeho životnej úrovne. Zároveň súd prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľ má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi C., nar. XX.XX.XXXX. Súd preto dospel k záveru, že aktuálne nie je objektívne možné zo strany navrhovateľa platiť výživné na navrhovateľku v sume 100 eur mesačne, a preto podanému návrhu vyhovel a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa znížil na sumu 30 eur mesačne, ktorú považuje za primeranú aktuálnym zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam navrhovateľa.
7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov túto náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.