Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_19C-29-2017.pdf
PDF · 110.88 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Marcel T., nar. X.X.XXXX, bytom N. 56, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176 so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, o neplatnosť právneho úkonu, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ochranu práv spotrebiteľa, o určenie, že zmluva č. 6002035124 je neplatná a o vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. 60020351245000 zo dňa 24.2.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.3.2017 domáhal, aby súd určil, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX zo dňa 24.2.2010 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, ďalej sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z uvedenej úverovej zmluvy vo výške 167,89 eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania od 30.4.2013 do zaplatenia, tiež určenia, že zmluva o úvere č. 60020351245 zo dňa 24.2.2010 je neplatná a vyplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur, ako aj náhrady trov konania.
2. V žalobe uviedol, že vzhľadom na finančnú tieseň uzatvoril so žalovaným spotrebiteľskú úverovú zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 320 eur. Žalobca nepripravoval zmluvu spolu so žalovaným po jednotlivých častiach, zmluva bola vopred naformulovaná, žalobca nemal na výber a bol nútený požičať si finančné prostriedky na uspokojovanie každodenných potrieb. Žalovaný postupoval bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým, že žalovaný použil v zmluve neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca osobitne poukazuje na nečitateľné písmo (žalobca musel použiť optickú pomôcku, aby sa oboznámil s obsahom zmluvy), dohoda o zrážkach zo mzdy je neakceptovateľná zmluvná podmienka, je absolútne neprípustné, aby si žalovaný vyhradil právo dvojnásobných splátok a neprijateľná zmluvná podmienka je aj poistná zmluva, keďže nebola individuálne dojednaná. Žalobca nebol správne informovaný o ročnej percentuálnej miere nákladov, čo je v rozpore s ust. § 4 zákona 129/2010 Z. z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle zákona č. 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov aj pre absenciu rozlíšenia jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky. Žalobca sa zároveň domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 167,89 eur a poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal žalobu v celom rozshu ako nedôvodnú zamietnuť. Na svoju obranu uviedol, že uzavretie úverovej zmluvy žalobcovi nijakým spôsobom nevnucoval, tento ani neprejavil záujem o akúkoľvek korekciu zmluvy a vyššie uvedené námietky vzniesol až po siedmych rokoch od jej uzavretia. Pokiaľ ide o veľkosť písma v úverovej zmluve, pre bežných užívateľov bez poškodenia zraku sú tak úverová zmluva ako aj úverové zmluvné podmienky štandardne čitateľné bez použitia zväčšovacieho zariadenia, veľkosť písma začalo upravovať až nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2015. V prípade úverovej zmluvy vzhľadom na charakter revolvingového úveru pri danom type zmluvy nie je možné stanoviť splátkový kalendár s rozkladom splátok vopred, nakoľko klient más stanovený úverový rámec a je len na jeho rozhodnutí, koľko z neho mesačne na svoju spotrebu vyčerpá. Dohoda o zrážkach zo mzdy je bežným mechanizmom zabezpečenia záväzkov, zákon vyžaduje na platnosť dohody len dve podmienky, a to formu a skutočnosť, že zrážky nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Úprava ustanovenia § 5a zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol poučený o dôslekoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, nadobudla účinnosť až 1.5.2014. Žalovaný má za to, že v danom prípade neboli kumulatívne splnené všetky predpoklady na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie. Poistenie zmluvy bolo dobrovoľné a žalobca túto možnosť ani nevyužil.
4. Žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 23.6.2017 poukázal na niekoľko rozhodnutí Súdneho dvora EÚ týkajúcich sa smerníc ako prameňa práva. Podľa žalobcu nie je možné tvrdiť, že primerané finančné zadosťučinenie v prípade spotrebiteľského sporu predstavuje náhradu ujmy. Porušenie práv spotrebiteľa je civilný delikt a primerané relutárne zadosťučinenie je jednou z civilno-právnych sankcií, ktorá má odradzovať rušiteľa chránených osobnostných statkov a jeho možných nasledovníkov od protiprávneho jednania, a byť tak nástrojom špeciálnej i generálnej prevencie, čo vyžaduje, aby išlo o sankciu značne dôraznú a dostačujúcu z tohto hľadiska.
5. Vo vyjadrení zo dňa 28.6.2018 žalovaný poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti a tiež bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo/146/2017, v ktorom sa súd vyjadril k náležitosti rozkladu splátok.
6. Súd vo veci pojednával za neúčasti a za súhlasu žalovaného a jeho splnomocneného zástupcu a za prítomnosti zástupkyne žalobcu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne žalobcu a listinami tvoriacim obsah súdneho spisu: žaloba, úverová zmluva zo dňa 24.2.2010, formulár o zmluvných podmienkach, zmluva o spotrebiteľskom úvere, odpoveď MS SR na žiadosť žalobcu, vyjadrenie k žalobe, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, rozpis uhradených splátok úveru, rozsudok OS Košice - okolie sp. zn. 16C/575/2015, vyjadrenie a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, dohoda o urovnaní, rozsudok OS Bánovce nad Bebravou sp. zn. 6C/45/2015, rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn. 12Co/303/2015, rozsudok OS Vranov nad Topľou sp. zn. 5Csp/78/2017, rozsudok OS Prievidza sp.zn. 15C/144/2016, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
8. Strany sporu uzavreli dňa 24.2.2010 úverovú zmluvu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 320 eur s úrokovou sadzbou vo výške 26,28 % ročne s výškou mesačnej splátky 4 % z dlžnej sumy, so splatnosťou vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca žalovanému doposiaľ uhradil spolu 487,89 eur.
9. Vzhľadom ku skutočnosti, že v danej veci žalobca podal určovaciu žalobu, bolo potrebné zaoberať sa prvoradou otázkou, či má žalobca naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa žalobou domáha.
10. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 129/2010 Z. z.) účinného od 1.1.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
12. Podľa § 25 g) zákona č. 129/2010 Z. z., ide o prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.
13. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh voči veriteľovi. Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty. V situácii, kedy spotrebiteľ pôžičku splatil má rovnako naliehavý právny záujem na uvedenom určení, ak sa od veriteľa mieni domáhať vrátenia finančných prostrediedkov, ktoré zaplatil nad rámec svojej povinnosti.
14. Naliehavý právny záujem na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy reflektuje aj aktuálna právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. účinná od 1.1.2018, v zmysle ktorej sú spotrebitelia oprávnení domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobou.
15. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach.
16. Súd po preskúmaní prípustnosti žaloby musel ďalej zisťovať, či je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov a či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
17. Žalobca poukazoval absenciu náležitostí uvedených § 9 ods. 2 pís. k) zák. č. 129/2010 Z. z. v uzavretej úverovej zmluve. Úverová zmluva bola uzavretá dňa 24.2.2010, t.j. za účinnosti zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/71/> o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 258/2001 Z. z.), preto súd skúmal, či zmluva obsahuje všetky náležitosti požadované zák. č. 258/2001 Z. z.
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
27. Podľa § 451 ods. 2 Občiaskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
28. Podľa § 107 ods. 1 Občiaskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
29. Podľa § 107 ods. 2 Občiaskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
30. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
31. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
32. Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20020401.html>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
33. Zmluvný vzťah strán sporu založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Uzavretú úverovú zmluvu teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.
34. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy súd zistil, že neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti.
35. Pri posudzovaní náležitosti, ktorou je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (náležitosť zmluvy v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z.) sa súd stotožnil s právnym názorom žalovaného vyjadreného tiež v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 v zmysle ktorého „Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. (predtým zák. č. 258/2001 Z. z.) hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
36. Skúmaním ďalších náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v zmluve nie je jasne a jednoznačne uvedená ani ročná percentuálna miera nákladov.
37. Vzhľadom na uvedené je úver poskytnutý žalobcovi na základe predmetnej úverovej zmluvy bezúročný a bez poplatkov.
38. Súd sa ďalej zaoberal zisťovaním, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmnienky, pričom osobitne posudzoval dohodu o zrážkach zo mzdy a poistnú zmluvu.
39. Naplnenie predpokladu pre deklarovanie neprijateľnosti dotknutých zmluvných podmienok dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. že spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa súd nevzhliadol. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka je právnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi a umožňuje veriteľovi uspokojiť svoju pohľadávku zrážkami zo mzdy, resp. z iného príjmu dlžníka bez následného súhlasu dlžníka predložením dohody platiteľovi mzdy, resp. iného príjmu dlžníka. V čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy a v nej zahrnutej dohody o zrážkach zo mzdy, tento právny inštitút nebol akokoľvek vylúčený zo spotrebiteľských zmluvných vzťahov tak, ako je tomu s účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. od 1.5.2014 doplnením ust. § 5a ods. 1 písm. a), v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby s výnimkou prípadu, že táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Zákon tak v spornom čase neustanovoval žiadnu ingerenciu súdu ako podmienku pre výkon zrážok zo mzdy a právne následky vyvolané uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, resp. iného príjmu dlžníka nemožno apriori považovať za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže nejde o právnu konštrukciu vytvorenú uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy, resp. iného príjmu dlžníka (spotrebiteľa), ale o právnu konštrukciu vytvorenú zákonnou právnou úpravou. Aj zo samotnej Smernice Rady 93/13 EHS vyplýva, že neprijateľnou podmienkou nemôže byť taká dohoda, ktorá preberá obsah zákonnej úpravy tak, ako je to v danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy upravenú v § 551 Občianskeho zákonníka.
40. Súd nevzhliadol ani dôvod, na základe ktorého by bolo možné vyhlásiť za neplatnú poistnú zmluvu. Poistenie bolo dobrovoľné, od jeho zvolenia nezávisel vznik úverovej zmluvy, zaškrtnutím príslušného políčka v úverovej zmluve mal žalobca možnosť sa rozhodnúť či poistenie uzavrie alebo nie. Žalobca túto možnosť poistenia výdavkov ani nevyužil, preto súd považuje nárok žalobcu smerujúci k určeniu dojednaní týkajúcich sa poistenia v úverovej zmluve za neprijateľnú zmluvnú podmienku za neopodstatnený.
41. Žalobcovi bol na základe úverovej zmluvy poskytnutý úver v celkovej výške 320 eur, žalobca žalovanému zaplatil spolu 487,89 eur, vydania sumy vo výške 167,89 sa žalobca domáha od žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia.
42. Podstatou inštitútu bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, ktorý sa premlčuje podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Objektívna premlčacia doba je upravená tak, že začiatok jej plynutia nastáva na základe objektívnej skutočnosti, bez akejkoľvej závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.
43. V predmetnej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu tým dňom, kedy žalobca zaplatil čiastku, ktorou reálne splatil splátky požičaných finančných prostriedkov podľa uzatvorenej zmluvy a zaplatil tak finančné prostriedky navyše, teda najneskôr dňom 15.4.2013. Všetky ostatné platby boli žalobcom poukázané na účet žalovaného ešte pred týmto dátumom. Žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 13.3.2017, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Z dôvodu uplynutia jednej zo zákonom stanovených premlčacích lehôt na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd nemohol žalobcovi jeho nárok priznať a preto žalobu v tejto časti zamietol. V uvedenej právnej veci nemožno konštatovať, že žalovaný pri koncipovaní a uzatváraní zmluvy postupoval s úmyslom poškodiť spotrebiteľa, a preto nie je možné pri posudzovaní premlčania žalobcovho nároku prihliadať na desaťročnú premlčaciu dobu.
44. Podľa § 3 ods. 5 posl. vety zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 250/2007 Z. z.) spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
45. Primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. by malo predstavovať určitú satisfakciu za iniciovanie a vedenie sporu, ktorá presahuje náhradu nákladov (trov) konania, ako aj pomernú sankciu voči porušiteľovi, a to najmä vtedy, ak žalobcovi porušiteľ spôsobil útrapy, ktoré nie sú inak majetkovo nahraditeľné. Jedná sa teda o nárok, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy. Predpokladom na jeho priznanie je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi.
46. Pokiaľ sa žalobca domáhal primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur, súd v tejto časti žalobu zamietol, pretože nie je dôvodná. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. sa môže spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že žaloba v tejto časti bola podaná predčasne. Žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia, z ktorého by odôvodňoval svoje právo na primerané finančné zadosťučinenie. Teda súd nemal preukázané splnenie zákonných podmienok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti. Z uvedeného dôvodu súd žalobu ako predčasne podanú
aj v tejto časti zamietol a bližšie sa nezaoberal výškou uplatneného nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. V spore mala každá zo strán čiastočný úspech. Súd preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože to považuje s prihliadnutím na výsledok sporu za spravodlivé.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP) V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.