Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/62/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov, matky Mgr. Y. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., Z. T., O. XXXX/ XB, zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom W., G. XXXX a otca R. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., M.R. H. XXXX/XX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie rodičov proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. -74 zo dňa 01. 07. 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o zameškanom výživnom (II.) m e n í tak, že zameškané výživné za obdobie od 19. 05. 2021 do 30. 06. 2021 vo výške 56,80 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 10,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky.

V ostatných častiach rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zaviazal otca platiť zvýšené výživné na maloletého H. A. sumou 180,- eur mesačne k rukám matky vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 19. 05. 2021. Na zameškanom výživnom za obdobie od 19. 05. 2021 do 30. 06. 2021 vo výške 255,50 eur povolil otcovi splátky po 10,- eur splatné spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení jednej splátky. Návrh otca na zníženie výživného zamietol a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. zo dňa 19. 06. 2014) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba 7 rokov, počas ktorej došlo k výraznej zmene pomerov najmä na strane maloletého dieťaťa, a to jednak z dôvodu jeho fyzického vyspievania, ako i so zvýšením nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie. K zmene pomerov došlo i na strane rodičov, keď príjem matky sa zvýšil cca o 460,- eur, u otca o 200,- eur. Na strane otca zároveň prihliadol i na to, že otec je vlastníkom dvojizbového bytu, ktorý síce nevyužíva a býva v byte svojho priateľa, ktorému za užívanie platí 170,- eur. Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil zmenu pomerov ako dôvodnú pre zvýšenie výživného, zároveň zamietol návrh otca, ktorý sa domáhal naopak zníženia výživného pre maloletého syna. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote obidvaja rodičia maloletého dieťaťa.

3. Matka vo svojom odvolaní žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že odôvodnenie rozsudku podľa jej názoru nie je presvedčivé, keď súd sa vôbec nevyporiadal s jej návrhom v tom, aby otec prispieval na sporenie pre maloletého sumou 50,- eur mesačne. Pravidelné mesačné výdavky na maloletého podľa jej názoru predstavujú cca 550,- eur mesačne, a preto výživné, tak ako ho určil súd, nepostačuje na pokrytie potrieb maloletého. Aj keď súd v odôvodnení poukázal na potencionalitu príjmov otca v tom, že otec má možnosť si privyrobiť, nedostatočne zohľadnil tieto skutočnosti pri ustálení výšky výživného.

4. Otec vo svojom odvolaní taktiež žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keď poukazoval na druhej strane na to, že súd nesprávne vyhodnotil dokazovanie, pokiaľ išlo o vlastníctvo dvojizbového bytu. K prevodu tohto bytu zo strany rodičov došlo s podmienkou, že vyplatí súrodencov a zároveň si rodičia vymienili právo doživotného užívania sporného bytu. Finančné prostriedky z úveru, ktorý v súčasnosti spláca použil práve na vyplatenie súrodencov, tak aby došlo k vysporiadaniu vzájomných majetkových vzťahov. V byte, v ktorom teraz býva, platí len zálohové platby za byt, ktoré by taktiež musel platiť, keby býval vo svojom dvojizbovom byte, v ktorom momentálne bývajú jeho rodičia. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru pochybil i pri určení zameškaného výživného, kde z jeho strany zrejme došlo k chybe v počítaní, čoho následkom bola i nesprávne vyčíslená výška zameškaného výživného.

5. Vo svojich vzájomných vyjadreniach k podaným opravným prostriedkom prakticky rodičia zotrvali na svojich odvolacích návrhoch a spochybňovali pravdivosť vzájomných tvrdení, týkajúcich sa či už starostlivosti o maloletého, ako i výdavkov vo svojich súčasných domácnostiach.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a a bez nariadenia pojednávania ( ) rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o výživnom ako vecne správny podľa ust. .

7. Zákonná úprava v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom v prípade, ak na strane účastníkov dôjde k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa), a to jednak v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovaním nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a pod., ale aj na strane povinného (v tomto prípade otca) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia jeho príjmu, zúženia, resp. rozšírenia okruhu vyživovacích osôb a pod. Tu je potrebné zdôrazniť, že sa musí jednať o zmenu trvalého charakteru, pričom súd rozhodujúci o výživnom už nie je oprávnený skúmať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu pôvodného rozhodnutia, ale skúma vždy iba zmenu pomerov, ktorá tu nastala od posledného rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa.

8. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu rodičov skúmal, či v tomto konkrétnom prípade došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa (či už z pohľadu zvýšenia alebo zníženia pôvodne určeného výživného otcovi maloletého dieťaťa). V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď čiastočne návrhu matky vyhovel a na druhej strane zamietol návrh otca na zníženie výživného.

9. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 19. 06. 2014) došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, a to jednak v dôsledku jeho fyzického vyspievania, ako i s nástupom na osemročné gymnázium, s čím nepochybne stúpli náklady na zabezpečenie jeho základných potrieb. Tak ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie oproti predchádzajúcej úprave došlo k zvýšeniu príjmov na strane rodičov a s prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že výživné vo výške 180,- eur je v súčasnej dobe primerané a tak ako je vyššie uvedené, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil.

10. Pokiaľ otec v priebehu odvolacieho konania poukazoval na svoje majetkové pomery v súvislosti s vlastníctvom bytu a vyporiadaním vzájomných majetkových vzťahov medzi rodinnými príslušníkmi, na túto okolnosť ani odvolací súd prihliadnuť nemohol, keďže je vždy povinnosťou povinného rodiča vyporiadať si svoje majetkové vzťahy tak, aby v prvom rade bol schopný plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona.

11. Pokiaľ matka v odvolacom konaní poukazovala na nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti tvorby úspor, na túto námietku odvolací súd neprihliadol, lebo je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie zvážiac všetky skutočnosti nevyhovel návrhu matky na zvýšenie bežného výživného na sumu 250,- eur, mal za to, že nie je v možnostiach otca prispievať na tvorbu úspor, s ktorým záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

12. K pochybeniu zo strany súdu prvej inštancie ale došlo pri určení výšky zameškaného výživného, a preto v tejto časti musel odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť. Pri zvýšení výživného od 19. 05. 2021 vznikol otcovi dlh na výživnom za 1 kalendárny mesiac a 13 dní v mesiaci máj, čo spolu predstavuje 56,80 eur (16,80 eur za máj a 40,- eur za jún).

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd postupoval podľa ust. v spojení s ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).