Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7Csp-30-2021.pdf
PDF · 193.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobkyne: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. č. XXX, zastúpená JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, proti žalovaným: 1. RSQ 1, s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 48 319 643, 2. pawa trade, s.r.o., so sídlom J. Chalupku 612/8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 815 581, žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení Advokátska kancelária Patajová Pataj, s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o vzájomnej žalobe žalovaného v 1. rade o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že dobrovoľná dražba konaná dňa XX.XX.XXXX v G. G. spoločnou pawa trade, s.r.o., so sídlom J. Chalúpku 612/8, Banská Bystrica, IČO: 44 812 581, priebeh ktorej bol osvedčený Notárskou zápisnicou sp.zn. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XX, spísanou na Notárskom úrade Z.. L. G. v G. G., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, okres N., obec W., katastrálne územie W., a to parcela registra ,,U.“ č. XXX, druh pozemku - záhrada o výmere X XXX m2, parcela registra ,,U.“ č. XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcela registra ,,U.“ č. XXX/ X, druh pozemku - trvalý trávny porast o výmere XXX m2, stavba so súpisným číslom XXX - rodinný dom, na parcele č. XXX, je n e p l a t n á.
Vzájomnú žalobu žalovaného v 1. rade súd z a m i e t a.
V konaní o žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobkyni voči žalovanému v 2. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
V konaní o žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby žalobkyni voči žalovanému v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
V konaní o vzájomnej žalobe žalovaného v 1. rade žalobkyni voči žalovanému v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde proti žalovaným žalobu, ktorou žiada, aby súd určil, že dobrovoľná dražba konaná dňa XX.XX.XXXX v G. G. je neplatná.
Podanie žaloby odôvodnila tým, že v roku XXXX ju žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dražby vyzval na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania znaleckého ocenenia a na oznámenie všetkých relevantných skutočností k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve. Následne dražobník - žalovaný v 2. rade,
napriek jej nesúhlasu objednal dňa XX.XX.XXXX znalca F.. F. Š.. Dňa XX.XX.XXXX obdržala od dražiteľa výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom obhliadky a termíne obhliadky napriek jej nesúhlasu. V ten istý deň XX.XX.XXXX bolo vydané Oznámenie o dražbe.
Poukázala, že je XX ročná starobná dôchodkyňa vo veľmi zlom zdravotnom stave. V dome, ktorý je predmetom dražby žije vyše desať rokov bez elektrickej energie a vody. Po smrti manžela bola na tom psychicky a fyzicky zle. Keďže manželstvo bolo bezdetné, nemá žiadnych príbuzných, na ktorých by sa mohla obrátiť. Dom postavili s manželom v roku XXXX a žije v ňom dodnes. A je v rodinnom dome č. XXX prihlásená k trvalému pobytu. Je to jediná stavebná nehnuteľnosť, ktorú vlastní a v ktorej môže žiť. Oznámenie o dražbe spôsobilo zhoršenie jej zdravotného stavu. Snažila sa so zástupcami navrhovateľa dražby a dražobníkom dohodnúť, splácala navrhovateľovi dražby dlh mesačne sumou 5,- eur s čím navrhovateľ dražby súhlasil, no aj napriek tomu pripravoval verejnú dražbu aj keď vedel, že s tým nesúhlasí.
V ďalšom uviedla, že dražba sa uskutočnila dňa XX.XX.XXXX. Účastník dražby bol iba jeden a to samotný navrhovateľ dražby. Na výzvu licitátora a výšku najnižšieho podania 15 100,- eur sa účastník dražby neprihlásil. Pri druhej a tretej výzve licitátora nebolo vyššie podanie urobené. Licitátor urobil ďalšie podanie vo výške 13 590,- eur, kde po tretej výzve urobil príklep účastníkovi a ukončil dražbu o XX:XX hod. Dražba bola otvorená o XX:XX hod., teda trvala iba XX minút.
Má za to, že došlo k hrubému porušeniu zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, kde navrhovateľ dražby je zároveň vydražiteľ, ktorý špekulatívnym spôsobom chcel získať nehnuteľnosti v jej vlastníctve.
2. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobkyňa už v roku XXXX požiadala o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým bolo až do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX zakázané vykonať záložné právo zriadené k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa v tomto súdnom konaní žiadala o určenie, že úverové zmluvy a zmluva o zriadení záložného práva zaťažujúceho predmetné nehnuteľnosti sú neplatné. Rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX sú žalobu zamietol a rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v K. č.k. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Už v priebehu tohto konania ponúkol žalobkyni, že v prípade realizovania dobrovoľnej dražby zabezpečí žalobkyni možnosť zriadiť v jej prospech bez nároku na odplatu vecné bremeno in personam spočívajúce v práve žalobkyne doživotne užívať predmetné nehnuteľnosti bez akýchkoľvek podmienok a zásahov zo strany žalovaného v 1. rade. Táto ponuka bola žalobkyni tlmočená aj prostredníctvo starostky obce Ubľa. Po vykonaní dražby žalobkyni doručil písomný návrh zmluvy o zriadení vecného bremena. Reakciou žalobkyne bolo podanie žaloby o neplatnosť dražby.
V ďalšom uviedli, že pri posudzovaní žaloby je nutné aplikovať ustanovenie § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Teda neplatnosť dobrovoľnej dražby je možné napadnúť len spochybnením záložnej zmluvy alebo tvrdením o porušení ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách dražobníkom. Otázka platnosti zmluvy o zriadení záložného práva bola s konečnou platnosťou vyriešená v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX.
Pokiaľ sa jedná o porušenie zákona pri výkone dražby, tak žalobkyňa uviedla, že nebol daný jej súhlas na vykonanie dobrovoľnej dražby. K tomu žalovaní uviedli, že s výkonom dobrovoľnej dražby žalobkyňa vyslovila súhlas už podpisom Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorú uzatvorila s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade. S poukazom na ustanovenie § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, na výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby nie je potrebný osobitný súhlas záložcu.
K tvrdeniu žalobkyne, že dražba je neplatná aj z dôvodu, že v deň písomného oznámenia - výzvy na sprístupnenie nehnuteľností, t.j. XX.XX.XXXX bolo vydané aj oznámenie o dražbe, uviedli, že predmetný výzva sa týkala výzvy na sprístupnenie nehnuteľností pre prípad vykonania ich obhliadky potencionálnym záujemcom v termínoch obhliadky určených dražobníkom v oznámení o dražbe. Práve z toho dôvodu bola výzva doručená žalobkyni spolu s oznámením o dražbe. Tento postup je v súlade so zákonom. Poukázal, že žalobkyni bola samozrejme doručená aj výzva na sprístupnenie nehnuteľností za účelom ich ocenenia, ktorej však žalobkyňa nevyhovela, napriek tomu, že o následkoch bola poučená.
Poukázali, že aj keď je žalobkyňa bezdetnou vdovou, invalidnou dôchodkyňou, ktorá žije v nehnuteľnostiach XX rokov, nemá žiadny vplyv na posudzovanie platnosti dobrovoľnej dražby. Tieto skutočnosti však z ľudskej stránky vnímali a práve preto ponúkli žalobkyni možnosť doživotne bezplatne užívať nehnuteľnosti pre prípad, ak by sa ich vlastníkom stal žalovaný v 1. rade.
Ak sa dobrovoľnej dražby zúčastní jeden účastník, nie je problém vykonať ju za 10 minút. Celý priebeh dražby bol osvedčený notárom, ktorý je garantom toho, že dražba prebehne spôsobom uvedeným v osvedčení o dražbe. Žalovaný v 2. rade ako dražobník oznámenie o dražbe doručil všetkým zákonom určeným osobám, zverejnil ho v Obchodnom registri, určenom verejnom registri a súčasne zabezpečil inzerovanie základných údajov o dražbe v denníku s celoštátnou pôsobnosťou. Aj napriek tomu sa dražby zúčastnil len jeden dražiteľ, ktorý bol súčasne aj navrhovateľom dražby. Poukázali, že zákon o dražbách v § 5 ods. 4 až 9. taxatívne vymenúva osoby, ktoré nemôžu byť účastníkom dražby, nemôžu dražiť. Žalovaného v 1. rade ako navrhovateľa dražby a vydražiteľa ale nie je možné podradiť pod žiadnu zákonnú definíciu osoby, ktorá by nemohla dražiť.
V ďalšom uviedli, že celý proces dražby prebehol striktne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Cieľom dražby je umožniť veriteľom, ktorých pohľadávka je zabezpečená záložným právom, uspokojiť svoju pohľadávku predajom zálohu. Predmetné nehnuteľnosti vzhľadom na absolútny nezáujem tretích osôb o ich vydraženie je možné označiť ako nepredajné a je potrebné do nich investovať. Žalobkyňa nemá k dispozícii ani minimálne finančné prostriedky, ktoré by postačovali na platenie zálohových platieb za vodu a elektrickú energiu. Žalobkyňa ako dlžníčka dlhodobo napriek splatnosti pohľadávky svoj záväzok spláca mesačnými splátkami vo výške 5,- eur a teda je jasné, že svoj záväzok nie je schopná splniť.
3. Pri svojom prvom úkone zároveň žalovaní vzniesli námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu.
Podľa § 13 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 20 písm. a) CSP, namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej.
Podľa ustanovenia § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Okresný úrad vyznačí stav pred dobrovoľnou dražbou záznamom.
Tunajší súd je toho názoru, že v danej právnej veci je daná jeho výlučná miestna príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie sporu podľa § 20 písm. a) CSP. Žalobkyňa sa v konaní domáha určenia neplatnosti dražby. Žalobkyňa tvrdí, že vykonaním dobrovoľnej dražby a udelením príklepu žalovanému v 1. rade došlo k zániku jej vlastníckeho práva nezákonným spôsobom, v rozpore s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Uskutočnením dražby došlo k vzniku nového právneho stavu vo vlastníckych vzťahoch k predmetu dražby. Vecne a miestne príslušný súd bude povinný vo veci samej použiť ustanovenia hmotného práva majúce základe v zákone č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. V prípade vyhovenia žalobe súdom príslušná správa katastra vyznačí stav pred dobrovoľnou dražbou, t.j. vyznačí záznamom vlastnícke právo žalobkyne. Vlastnícke právo medzi vecné práva.
4. Žalovaný v 1. rade podal voči žalobkyni vzájomnú žalobu a žiadal, aby jej súd uložil povinnosť v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vypratať predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX.
Podanie vzájomnej žaloby odôvodnil tým, že nakoľko jeho snahy o zmierlivé vyriešenie sporu boli žalobkyňou zamietnuté, nemá už záujem na akejkoľvek dohode so žalobkyňou a preto podáva žalobu s cieľom dosiahnuť čo najrýchlejšie možné vypratanie nehnuteľností. V konaní na základe dokazovania bude ustálené, či je dobrovoľná dražba platná, alebo nie. Ak súd dospeje k záveru že dražba je platná, implicitne tým potvrdí, že vlastníkom nehnuteľností je on a žalobkyňa nemá k nehnuteľnosti žiadne vecné právo. Rozhodnutím o vzájomnej žalobe i jemu bude poskytnutá rýchla a účinná ochrana jeho
práv, nakoľko takýmto postupom bude zbavený povinnosti absolvovať samostatné zdĺhavé konanie o vypratanie nehnuteľnosti, ktoré by nadväzovalo na toto konanie o určenie neplatnosti dražby.
Poukázal, že konanie vedené pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX z rôznych subjektívnych aj objektívnych dôvodov trvalo bezmála 5 rokov. Ak by v najhoršom prípade i toto konanie trvalo rovnako dlhý čas, bolo by mu umožnené aspoň teoretické uspokojenie jeho pohľadávky po viac ako 10 rokoch.
5. Súd sa oboznámil so žalobou, jej prílohami a listinnými dokladmi predloženými v tomto konaní, dražobným spisom, písomnými vyjadreniami strán konania a zistil tento skutkový stav veci:
6. Z listu vlastníctva č. XXX, okres S., obec W., kat. úz. W. vyplýva, že žalovaný v 1. rade je tam zapísaný ako vlastník pozemkov s parc. č. XXX, č. XXX a č. XXX/X a domu so súp. č. XXX na parcele č. XXX. Ako titul nadobudnutia je uvedená notárska zápisnica č. J., J. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
7. Žalobkyňa prípisom zo dňa XX.XX.XXXX oznámila Okresnému úradu v N., katastrálny odbor, že podala na tunajšom súde návrh na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorá bola vykonaná dňa XX.XX.XXXX v G. G..
8. Výzvou na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania znaleckého ocenenia a na oznámenie všetkých relevantných skutočností adresovanou žalobkyni, žalovaný v 2. rade ako dražobník vyzval žalobkyňu na sprístupnenie predmetných nehnuteľností za účelom vykonania ich ocenenia dňa XX.XX.XXXX medzi XX.XX - XX.XX hod.
9. Zo Znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného znalcom F.. F. Š. vyplýva, že stanovil cenu rodinného domu so súp. č. XXX na parcele č. XXX, parc. č. XXX, č. XXX a č. XXX/X, kat. územie W., na sumu 15 100,- eur.
10. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný v 2. žalobkyňu vyzval na sprístupnenie predmetných nehnuteľností za účelom vykonania obhliadky predmetu dražby a to v dňoch XX.XX.XXXX o XX:XX hod. a dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod.
11. Z oznámenia o dražbe zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. O. G. XXXXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX sa mala konať dražba v čase o XX:XX hod., na notárskom úrade Z.. L. G., adresa: J. Y. XX, G. G.
- 1. kolo dražby. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, okres N., obec W., katastrálne územie W., a to parcela registra ,,U.“ č. XXX, druh pozemku - záhrada o výmere X XXX m2, parcela registra ,,U.“ č. XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcela registra ,,U.“ č. XXX/X, druh pozemku - trvalý trávny porast o výmere XXX m2, stavba so súpisným číslom XXX - rodinný dom, na parcele č. XXX. Najnižšie podanie bol vo výške 15 100,- eur. Výška dražobnej zábezpeky bola 3 500,- eur.
12. Na Okresnom súde E. sa viedlo konanie pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX a predmetom konania bola žaloba žalobkyne o vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX so spoločnosťou VÚB, a.s. a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam takisto zo dňa XX.XX.XXXX, pričom sa jednalo o nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, k. ú. W. vo vlastníctve žalobkyne. Predmetom žaloby bol aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru R. rekonštrukcie zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej so spoločnosťou VÚB, a.s. a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na LV č. XXX takisto zo dňa XX.XX.XXXX a o neplatnosť zmluvy o hypopôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej so spoločnosťou VÚB, a.s., a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, takisto z uvedeného dňa na nehnuteľnosti na LV č. XXX, k. ú. W. vo vlastníctve žalobkyne. Hodnota poskytnutých úverov celkovo bola 16 000,- eur, cena nehnuteľností stanovená znaleckým posudkom bola v tom čase určená na sumu 14 300,- eur. Žaloba v tomto konaní bola zo strany súdu zamietnutá, a to z toho dôvodu, že súd nezistil, žeby zmluvy obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky, resp. boli neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdom v K. v konaní sp.zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
13. Z predloženého držobného spisu sp. zn. O. G. XXXXXX vyplýva, že v danej právnej veci bola podpísaná zmluva o vykonaní dražby, ktorá je súčasťou dražobného spisu a bola vyhotovená a podpísaná v súlade s § 16 zákona o dobrovoľných dražbách. V rámci dobrovoľnej dražby bola žalobkyňa
vyzvaná, a to dokonca dvakrát na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom ocenenia, a to výzvami, ktoré jej boli doručené dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, teda boli splnené zákonné podmienky, ako ustanovuje § 12 ods. 2 tohto zákona.
Cena dražených nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom č. XXX/XXXX vypracovaným znalcom F.. F. Š. zo dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že žalobkyňa odoprela sprístupnenie nehnuteľností za účelom ohliadky, znalecký posudok bol vypracovaný postupom v zmysle § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, teda aj tu bol dodržaný zákonný postup. Znalecký posudok bol žalobkyni doručený dňa XX.XX.XXXX a zo strany žalobkyne v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto znaleckého posudku nebola vznesená žiadna námietka proti ohodnoteniu predmetu dražby tak, ako to ukladá § 12 ods. 5 tohto zákona.
Oznámenie o dražbe spĺňa všetky zákonné náležitosti tak, ako ustanovuje § 17 tohto zákona a takisto oznámenie o dobrovoľnej dražbe a bolo doručené všetkým subjektom tak, ako ustanovuje § 17 ods. 5 tohto zákona. V súlade s § 17 ods. 8 tohto zákona oznámenie o dražbe bolo podpísané navrhovateľom dražby a úradne bol aj osvedčený podpis navrhovateľa dražby.
Za účelom ohliadky bola žalobkyňa vyzvaná na sprístupnenie nehnuteľností v rámci už výkonu dražby, kde výzva jej bola doručená dňa XX.XX.XXXX. Aj napriek tejto výzve pred predajom nehnuteľností žalobkyňa neumožnila vstup žiadnemu subjektu do nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby. Zo spisu ďalej vyplýva, že bola zložená dražobná zábezpeka žalovaným v 1. rade dňa XX.XX.XXXX, teda bol dodržaný postup v zmysle § 14 tohto zákona.
Z priebehu dražby bola vyhotovená notárska zápisnica zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. J. XXX/ XXXX, J. XXXXX/XXXX napísaná na Notárskom úrade Z.. L. G. so sídlom v G. G. a táto má všetky náležitosti tak ako ustanovuje zákon a takisto bol dodržaný postup v zmysle § 20 ods. 1 tohto zákona, čiže bola otvorená dražobná 30 min. predtým, ako dražba mala byť vykonaná.
Bolo vyhotovené oznámenie o výsledku dražby, ktoré bolo doručené tak, ako ustanovuje § 24 všetkým subjektom. Takisto bolo doručené aj žalobkyni.
Zo spisu vyplýva, že vydražiteľ uhradil celú cenu vydraženej nehnuteľnosti. Doklad o tom sa nachádza v spise na čl. 34, a bol dodržaný postup v zmysle § 27 ods. 1 a na dražbe bol aj žalovanému v 1. rade udelený príklep. Po udelení príklepu sa žalovaný v 1. rade stal vlastníkom nehnuteľností. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že až následne bolo toto jeho vlastnícke právo zapísané do katastra nehnuteľností.
14. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že miestne príslušným je tunajší súd a to z dôvodu, že majetok a nehnuteľnosti, ktoré prešli dražbou, spadajú k miestnej príslušnosti tohto súdu a nie súdu v G. G.. Taktiež jej zdravotný stav je neumožňuje cestovanie.
V ďalšom uviedla, že nie je pravdou, že sa dlhodobo snaží znemožňovať vykonanie dražby. Ona iba chráni svoj jediný majetok. Bez tohto majetku jej hrozí, že bude bezdomovkyňou. Žalovanému mesačne splácala splátky na základe telefonického súhlasu. Na výške mesačných splátok sa dohodli, takže bola presvedčená, že všetko po dohode so žalovaným je v poriadku.
Poukázala, že tiež sa oboznámila so zmluvou o zriadení vecného bremena, po telefonickej konzultácii s advokátmi a právnikmi, tí jej neodporučili zmluvu podpísať a preto k jej podpisu nepristúpila. Trvá na tom, že dobrovoľná dražba bola vykonaná účelovo, premyslene žalovanými s cieľom čo najskôr získať dražené nehnuteľnosti do svojho vlastníctva.
15. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedli, že primeranosťou miesta dražby v súvislosti s určením neplatnosti dobrovoľnej dražby sa zaoberal Krajský súd v G. G. vo veci sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Poukázali, že súd v tomto rozhodnutí vyslovil názor, že aj keď sa dražba uskutočnila na mieste vzdialenom 230 km od miesta, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádzala, takáto vzdialenosť neobmedzila účasť širšieho okruhu záujemcov na dražbe. Ak by mal záujemca zámer úspešne vydražiť nehnuteľnosť, zúčastnil by sa dražby aj v mieste vzdialenejšom od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Zákonodarca mal na mysli najmä to, aby miesto konania dražby bolo bežne
dostupné účastníkom dražby a aby nebolo účastníkom nijakým spôsobom znemožnené riadne a včas dostaviť sa na dražbu. Uviedli, že s týmto rozhodnutím sa plne stotožňujú.
V ďalšom uviedli, že k žiadnemu porušeniu práva zúčastniť sa na dražbe nedošlo. Určenie miesta na vzdialenejšom na vzdialenejšom mieste nemusí automaticky znamenať znížený záujem o dražené nehnuteľnosti. Nemožno vylúčiť, že za istých okolností sú záujemcami o kúpu nehnuteľností primárne osoby z bližšieho okolia, ktoré v danej lokalite žijú a pracujú. Nemožno ale vylúčiť, žeby o kúpu draženej nehnuteľnosti mohla mať záujem aj, alebo iba osoba zo vzdialenejšieho alebo úplne inej oblasti. Rovnako tak nemožno vylúčiť, že o kúpu draženej nehnuteľnosti nemá záujem žiadna osoba.
Poukázali, že žalovaný v 2. rade sa vo svojej niekoľkoročnej praxi často stretáva s tým, že záujemcovia o vydraženie nehnuteľnosti sú často osoby, ktoré bývajú aj vo veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti, pričom tieto cielene vyhľadávajú, berú ich ako svoju investíciu alebo ich plánujú využiť napr. na rekreáciu. Miesto dražby v G. G., t.j. v meste, ktoré sa nachádza v strede Slovenska a je relatívne veľmi dobre dostupné rôznymi druhmi dopravy, naopak zohľadňovalo zákonnú požiadavku geografickej dostupnosti miesta konania dražby pre všetkých potencionálnych záujemcov o vydraženie nehnuteľnosti.
Uviedli, že v rozhodovanej veci žiadna osoba z blízkeho okolia nemala záujem o vydraženie nehnuteľností. Podľa ich názoru, nezáujem o vydražené nehnuteľnosti, najmä u osôb z blízkeho okolia, mohol byť okrem iného spôsobený aj tým, že nehnuteľnosti majú všeobecne známu negatívnu históriu, nakoľko sa v nich odohrala tragická udalosť pri ktorej násilnou smrťou zomrel manžel žalobkyne. Táto negatívna skutočnosť je v obci Ubľa a jej blízkom okolí známa a potencionálnych záujemcov mohla, prihliadnuc aj na veľmi zlý stav nehnuteľností, od účasti na dražbe úplne odradiť.
Poukázali, že žalovaný v 2. rade ako dražobník oznámenie o dražbe riadne a včas zverejnil v Obchodnom vestníku a v určenom verejnom registri a súčasne zabezpečil inzerovanie základných údajov o dražbe v denníku s celoštátnou pôsobnosťou. S plánovaným vykonaním dražby bola oboznámená aj obec W.. Informácia o plánovanej dražbe nehnuteľnosti bola teda verejne dostupná obyvateľom blízkeho okolia, ale aj širokej verejnosti. Dokonca pri neformálnych rokovaniach so starostkou žalovaný v 1. rade navrhol, že v prípade ak o nehnuteľnosti neprejaví záujem žiadny iný záujemca, vydraží ich on a obec W. bude mať následne možnosť od neho nehnuteľnosti odkúpiť a umožniť tam žalobkyni ďalej bývať. Obec však o kúpu neprejavila záujem. Žalovaný v 2. rade svojim konaním dostatočne zabezpečil, že o konaní dobrovoľnej dražby bol informovaný čo možno najväčší okruh potencionálnych záujemcov.
Uviedli, že o kúpu nehnuteľnosti až po dražbe prejavil záujem jedine F.. S. Č., no žiadna iná osoba z bližšieho alebo vzdialenejšieho okolia obce Ubľa o nehnuteľností záujem neprejavila. Nehnuteľnosti mu boli ponúknuté na odpredaj za vydraženú cenu 13 590,- eur a po oznámení tejto kúpnej ceny p. Č. stratil záujem o kúpu.
V ďalšom poukázali, že porušenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách môže jedine osoba, ktorej bola obmedzená možnosť zúčastniť sa na dražbe, čím by došlo k porušeniu jej práv. Žiadna oprávnená osoba však takéto porušenie jej práv nenamietala. Žalobkyňa v žiadnom prípade nemohla byť účastníkom dražby a teda nie je oprávnená namietať obmedzenie účasti na dražbe zvolením geograficky údajne nevhodného miesta konania dražby, nakoľko takýmto spôsobom nemohlo dôjsť k porušeniu jej práv. V zmysle zákona o dobrovoľných dražbách nedošlo k porušeniu žiadneho práva žalobkyne.
16. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že podľa jej vedomosti od r. XXXX žiadne platby v prospech veriteľa neuhrádzala, a preto popiera, aby aj v r. XXXX ona platby realizovala. Pokiaľ sa jedná o samotnú pohľadávku, ktorá je predmetom úverových zmlúv, tak nemá vedomosť o tom, v akej výške ešte tá pohľadávka je, resp. v akej výške je ešte ona povinná túto pohľadávku splatiť. Má zato, že boli porušené aj ľudské práva. Ostatných 10 rokov je odpojená od elektrických energií, kde na dotaz ohľadom u jednej osoby jej bolo povedané, že môže požiadať o opätovné zriadenie prípojky, kde takto aj učinila, avšak vzhľadom na to, že na liste vlastníctva bez ukončenia súdneho sporu je už vedený niekto iný, ako vlastník nemôže to urobiť. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade je zapísaný na katastri, nemohla ani teraz uzavrieť ďalšiu poistnú zmluvu na poistenie domu, a to vzhľadom na to, že sa nachádza pri ukrajinskej oblasti a vzhľadom aj na stav na W. hocičo by sa mohlo stať.
17. Právny zástupkyňa žalobkyne vo svojom prednese uviedla, že pokiaľ sa jedná o samotné konanie vedené pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX, tak predmetom tohto konania bolo posudzovanie neplatnosti úverových zmlúv a zmlúv o záložnom práve, kde poukazuje na to, že predmetom preskúmania v tejto veci nebolo skúmanie neprijateľných podmienok v samotnej úverovej zmluve, čo za dôsledok mohlo mať to, že aj táto dražba by mohla byť neplatná. Poukázala na možnú aplikáciu § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, kde v tomto smere uviedla, že vzhľadom na miesto konania dražby, ktoré sa konalo na Notárskom úrade v G. G., pričom samotná nehnuteľnosť sa nachádza v obci W., vzdialenosť medzi týmito miestami je zhruba XXX km, mohlo byť porušené právo zúčastniť sa dražiteľom na tejto dražbe, a to vzhľadom na vzdialenosť miesta vykonania dražby a samotného miesta draženej nehnuteľnosti. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. XCdo/XX/XXXX zo dňa X. Z. XXXX a v tomto kontexte žiadala, aby súd aj dané skutočnosti v tomto konaní posúdil. Poukázala aj na samotné vyjadrenie žalovaných, v ktorom aj oni poukázali, že po vykonaní dražby mal záujem o dražené nehnuteľnosti aj p. F.. Č. a tieto skutočnosti v kontexte celom tak, ako bola žaloba podaná, spôsobujú neplatnosť tejto dražby pre porušenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.
V ďalšom poukázala, že žalobkyňa podľa svojich schopností a možností úver splácala. Požiadala aby súd prihliadal aj na proporcionalitu v danom konaní a aj na tieto skutočnosti, že na strane žalobkyne bola ochota tento úver splácať.
18. Právna zástupkyňa žalovaných vo svojom prednese uviedla, že žalovaní sú toho názoru, že dražba bola vykonaná v súlade s platnou právnou úpravou. Oznámenie o dražbe bolo zverejnené jednak vo verejných registroch a takisto v tlači v mieste, kde sa nehnuteľnosť zdržiavala, a teda každý mal možnosť, pokiaľ chcel sa tejto dražby zúčastniť a vzhľadom na vzdialenosť miesta nikomu nebránilo v prípade záujmu o kúpu tejto nehnuteľnosti splnomocniť nejakú inú osobu z bližšieho miesta, ktorá by túto dražbu absolvovala, resp. sa jej zúčastnila. Vzhľadom na uvedené preto je toho názoru, že dražba prebehla v súlade s platnou právnou úpravou. Poukázala aj na celkový stav nehnuteľnosti, ktorá je odpojená od energií a takisto na miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Aj tieto skutočnosti mohli mať značný vplyv na to, že dražby sa nezúčastnili žiadne iné subjekty.
Uviedla, že stanovenie miesta výkonu dražby v G. G. nemohlo spôsobiť to, žeby sa bránilo možnosti účasti záujemcov o dražbu na tejto dražbe. Túto skutočnosť majú žalovaní preukázanú aj z dlhodobej skúsenosti, kde v rámci tejto praxe je preukázané, že o nehnuteľnosti majú záujem aj osoby, ktoré sú zo širšieho okolia, nielen z okolia, ktoré sa nachádza blízko miesta dražených nehnuteľností. V ďalšom poukázala aj na to, že aký bol stav týchto nehnuteľností, že boli jednak v zlom stave a takisto majú negatívnu históriu, ktorá je známa v danom okolí tak, ako to bolo uvedené aj v písomnom vyjadrení, ktoré bolo doložené do súdneho spisu. Dobrovoľná dražba bola prejednaná aj so samotnou starostkou obce W., ktorá takisto mohla o tom, že sa dražba koná, informovať širší okruh verejnosti. Ak by bola dražba alebo miesto dražby stanovené bližšie, práve záujemcovia zo vzdialenejších miest by takisto mohli namietať neplatnosť dobrovoľnej dražby, a to vzhľadom na to, že im bol znemožnený prístup vzhľadom na iné stanovené miesto výkonu dražby. Pokiaľ sa jedná o samotnú draženú nehnuteľnosť, tak o túto nemal záujem žiadny vydražiteľ tak, ako to bolo prezentované v tomto konaní. Pokiaľ sa jedná o p. F.. Č., tak tento prejavil záujem o dražené nehnuteľnosti po dražbe, ale vzhľadom na cenu, za ktorú boli vydražené, ktorá podľa názoru žalovaných, aj jeho bola vyššia ako skutočná hodnota týchto nehnuteľností, nakoniec od kúpy týchto nehnuteľností odstúpil. F.. Č. mal v danej lokalite problém s odpredajom vlastných nehnuteľností za oveľa nižšiu cenu.
Pokiaľ sa jedná o samotné právo a porušenie dražby v zmysle ustanovenia miesta dražby, tak uviedla, že v prípade podania takejto žaloby oprávnenou osobou na podanie žaloby mohol byť iba dražiteľ, ktorého právo takýmto spôsobom bolo porušené, nie samotná žalobkyňa ako majiteľka dražených nehnuteľností. 19. Podľa § 3 ods. 5 a 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ( ďalej len ,,Zákon“), dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom zapísaným v katastri nehnuteľností, a hnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené predkupným právom zapísaným v listinách osvedčujúcich vlastníctvo a nevyhnutných na nakladanie s vecou; to neplatí, ak je navrhovateľom záložný veriteľ. Dražiť nie je možné spoluvlastnícky podiel k veci; to neplatí, ak je navrhovateľom záložný veriteľ. Dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej
príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000,- eur.
Podľa § 5 ods. 1 až 3 Zákona, účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom dražby je osoba spôsobilá na právne úkony. To neplatí, ak ide o maloletých alebo o osoby, ktoré boli zbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ku ktorej už spoluvlastnícky podiel majú; podmienkou je, že tieto osoby musia byť zastúpené zákonným zástupcom alebo opatrovníkom. Účastníkom dražby môže byť štát, a to aj vtedy, ak by iná osoba bola z dražby vylúčená.
Podľa § 5 ods. 5, 6, 7 a 9 Zákona, účastníkom dražby nemôže byť osoba, ktorá nemôže nadobúdať vlastnícke právo a iné práva k predmetom dražby,4) osoby, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz alebo voči ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo ohľadne ich majetku bolo opätovne potvrdené nútené vyrovnanie, a to po dobu troch rokov od zrušenia konkurzu, jeho zamietnutia pre nedostatok majetku alebo do troch rokov od skončenia opätovného vyrovnania; nikto nesmie dražiť za nich. Účastníkom dražby nemôže byť osoba, u ktorej by v dôsledku nadobudnutia vlastníctva predmetu dražby mohlo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže;5) nikto nesmie dražiť za ňu. Účastníkom dražby nemôže byť osoba, ktorá nezložila dražobnú zábezpeku, ak je požadovaná, a v opakovanej dražbe ani vydražiteľ, ktorý spôsobil zmarenie predchádzajúcej dražby toho istého predmetu dražby u toho istého dražobníka; nikto nemôže dražiť za nich. Účastníkom dražby nemôže byť dražobník a zamestnanci dražobníka. Účastníkom dražby nemôže byť dlžník a manžel dlžníka; nikto nemôže dražiť v ich mene.
Podľa § 7 ods. 1 a 2 Zákona, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).
Podľa § 11 ods. 1 Zákona, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.
Podľa § 11 ods. 4 Zákona, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201> v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.
Podľa § 12 ods. 1 Zákona, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
Podľa § 12 ods. 2 Zákona, vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.
Podľa § 12 ods. 3 Zákona, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
Podľa § 12 ods. 4 Zákona, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
Podľa § 12 ods. 5 Zákona, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.
Podľa § 14 ods. 1 a 2 Zákona, ak dražobník vyžaduje zloženie dražobnej zábezpeky, je účastník dražby povinný zložiť dražobníkovi alebo do notárskej úschovy v lehote uvedenej v oznámení o dražbe dražobnú zábezpeku v peniazoch alebo vo forme bankovej záruky; dražobník je povinný umožniť obidva uvedené spôsoby. Lehota na zloženie dražobnej zábezpeky sa končí otvorením dražby.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.
Podľa § 16 ods. 6 Zákona, vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/20170201> najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom.
Podľa § 17 ods. 3 Zákona, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16 550 eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.
Podľa § 17 ods. 8 Zákona, rovnopis oznámenia o dražbe uložený u dražobníka musí byť podpísaný navrhovateľom dražby; podpis navrhovateľa dražby musí byť úradne osvedčený. V prípade účasti notára na dražbe (§ 20 ods.13) je rovnopis oznámenia o dražbe prílohou osvedčeného odpisu notárskej zápisnice.
Podľa § 20 ods. 1 Zákona, prístup do priestorov, v ktorých bude prebiehať dražba, musí byť účastníkom dražby umožnený najmenej 30 minút pred začatím dražby.
Podľa § 21 ods. 2 Zákona, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§23).
Podľa § 21 ods. 3 Zákona, osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.
Podľa § 21 ods. 4 Zákona, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
Podľa § 21 ods. 5 Zákona, ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona, po ukončení dražby vyhotoví dražobník bez zbytočného odkladu zápisnicu o vykonaní dražby, ak sa priebeh dražby neosvedčuje notárskou zápisnicou.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu, to neplatí, ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu, ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby.
20. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len Občiansky zákonník“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
21. Na základe vykonaného dokazovania mal v konaní súd za preukázané, že pohľadávka pôvodného záložného veriteľa spol. VÚB, a.s. radom postúpení prešla na žalovaného v 1. rade, ktorý následne po skončení súdneho konania o neplatnosť zmlúv vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX začal s výkonom záložného práva a to formou predaja zálohu (nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne) na dobrovoľnej dražbe. Táto dražba prebehla dňa XX.XX.XXXX na Notárskom úrade Z.. G. v G. G., kde na tejto dražbe bol udelený príklep vydražiteľovi, a to žalovanému v 1. rade a nehnuteľností mu boli priklepnuté za cenu 13 590,- eur. Podľa znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v priebehu dobrovoľnej dražby, a to p. F.. F. Š. č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, cena dražených nehnuteľností bola 15 100,- eur a priebeh dražby bol osvedčený Notárskou zápisnicou č. J., J..
22. Súd poukazuje, že v rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť aj predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, čo vyplýva z ustanovenia § 151j ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcu bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pri takomto mimosúdnom výkone záložného práva otázku, či pohľadávka existuje a v akej výške posudzujú podnikatelia majúci na takomto výkone vlastný finančný záujem. Aplikačná prax potvrdzuje neuveriteľne nízku právnu osvetu záložných dlžníkov a na strane druhej veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľom na princíp proporcionality.
Hoci Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart Capital (C-34/13) nedeklaroval rozpor Slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s únijným právom, v bodoch 63, 64 a 65 konštatoval, že strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V prejednávanej veci dochádza ku konfliktu dvoch práv, a to práva žalovaného požadovať od žalobcu ako dlžníka splnenie dlhu s právom žalobcu na obydlie. Je preto povinnosťou súdov tento konflikt práv vyriešiť. Pre jeho vyriešenie označil za nevyhnutné posúdiť primeranosť výkonu záložného práva. Výkon záložného práva ako každý iný výkon práva musí byť v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti. Platí totiž ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
23. Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a/ zákona o dobrovoľných dražbách). Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm. f/ zákona o dobrovoľných dražbách). Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11 zákona o dobrovoľných dražbách). Vydražiteľom je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 písm. g/ zákona o dobrovoľných dražbách). Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (viď § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách).
Z vyššie uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Z ustanovenia § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných.
24. Žalovaní v priebehu súdneho konania namietali aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne na podanie takejto žaloby.
Predpokladom aktívnej legitimácie podľa citovaného ustanovenia § 21 zákona o dobrovoľných dražbách je také ukrátenie žalobcu na jeho právach, ktoré je priamym dôsledkom porušenia označeného zákona.
Tento zákon však neustanovuje, o aké práva môže ísť, v dôsledku čoho postačí, ak bude v konaní preukázané, že v dôsledku vykonania dobrovoľnej dražby, pri ktorej bol porušený zákon, prišiel o svoje právo, jeho obsah sa zmenil na jeho úkor alebo nenadobudol právo, aké nadobudnúť mohol. Pokiaľ žalobu podáva bývalý vlastník predmetu dražby, postačí preukázať, že nebyť porušenia zákona pri dobrovoľnej dražbe, nestratil by svoje vlastnícke právo k predmetu dražby, prípadne by zaň získal právo na majetkovú hodnotu vo väčšom rozsahu. Zmyslom dobrovoľnej dražby (vo všeobecnosti, teda nielen v rámci výkonu záložného práva) je totiž speňažiť predmet dražby verejným a transparentným konaním čo najvýhodnejšie, teda zabezpečiť pre vlastníka predmetu dražby čo najvyššiu cenu zaň (najvyššie podanie). Osobitne potom z § 151m ods. 8 v spojení s § 151a Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že účelom výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby je speňažiť záloh a z výťažku uspokojiť pohľadávku záložného veriteľa, teda splniť (časť) dlhu dlžníka.
Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva záložcu.
Ústavný súd SR v jednom zo svojich rozhodnutí (uznesenie sp. zn. F.. Ú. XXX/XXXX z XX. M. XXXX) pripomenul, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená. V uznesení sp. zn. K. Ú. XX/XXXX z XX.XX.XXXX Ústavný súd SR zaujal stanovisko, že záujem záložného veriteľa na speňaženie majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom, a nad ktorým nie je vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy ak je predmetom dobrovoľnej dražby vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka však nemôže byť nadradený nad záujem dlžníka vo väčšej miere ako je to v prípade právnej úpravy exekúcie. Uvedené pnutie medzi záujmami účastníkov právneho vzťahu a potenciálnu kolíziu záujmov musí všeobecný súd zohľadniť a vyvodiť z neho závery pre danú vec relevantné.
Súd je toho názoru, že žalobkyňa ako záložca, ktorého vlastnícke právo k zálohu - nehnuteľnostiam, bolo priamo dotknuté výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby, je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby.
25. V ďalšom súd skúmal, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote. V danej právnej veci dobrovoľná dražba bola vykonaná dňa XX.XX.XXXX a žaloba vo veci vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby bola podaná dňa XX.XX.XXXX, teda v zákonnej trojmesačnej lehote od udelenia príklepu dňa XX.XX.XXXX. Bola teda splnená prvá podmienka pre podanie žaloby.
26. Súd v ďalšom poukazuje, že zákon o dobrovoľných dražbách nijakým spôsobom nedefinuje aké porušenie jeho ustanovení by malo viesť k neplatnosti dražby. Pôjde najmä o také porušenie procesného postupu pri dražbe, ktoré sa bude týkať tak postupu navrhovateľa dražby ako aj dražobníka, napr. pôjde o nedostatky návrhu na vykonanie dražby, vykonanie znaleckého posudku zo strany súdneho znalca, ktorý bol pozbavený funkcie alebo výkon jeho funkcie bol prerušený.
27. Žalobkyňa namietala neplatnosť dobrovoľnej dražby pre porušenie viacerých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. V prvom rade namietala, že nakoľko navrhovateľom dražby a vydražiteľom je ten istý subjekt - žalovaný v 1. rade, tak sa jedná o jeho špekulatívne konanie a preto je dražba neplatná.
Zákon o dobrovoľných dražbách v § 5 vymedzuje okruh subjektov, ktoré môžu byť účastníkmi dobrovoľnej dražby - ods. 1 až 3. V ďalších odsekoch vymedzuje subjekty, ktoré naopak účastníkmi dražby nemôžu byť, navrhovateľ dražby nie je uvedený ako osoba, ktorá nemôže byť účastníkom dražby. Súd dospel k záveru, že ak sa žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dražby a ako jediný subjekt dražby zúčastnil a následne v dôsledku nezáujmu iných subjektov o dražené nehnuteľnosti prejavil o ich kúpu záujem, nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách.
28. Ako ďalší dôvod pre neplatnosť dražby žalobkyňa uviedla skutočnosť, že dražba bola vykonaná bez jej súhlasu. V zmysle platnej právnej úpravy na výkon záložného práva záložným veriteľom sa nevyžaduje súhlas záložcu a to ani v prípade výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
Záložné právo má charakter absolútneho vecného práva rovnako ako vlastnícke právo. Záložné právo nepôsobí iba medzi subjektmi záložnoprávneho vzťahu, ale má právne účinky aj voči ďalším subjektom mimo tohto vzťahu. Vecnoprávna povaha záložného práva sa prejavuje v tom, že zaťažuje záloh v prospech záložného veriteľa bez ohľadu na to, kto je jeho vlastníkom, majiteľom, veriteľom alebo oprávneným a bez ohľadu na to, či je táto osoba sama osobne povinná na splnenie zabezpečeného záväzku, príp. či počas existencie záložného práva dochádza k zmenám v tejto osobe. Záložné právo pôsobí teda voči každému nadobúdateľovi zálohu, teda ten, kto nadobudne vlastnícke právo k zálohu, prevezme záložné právo i s ostatnými ťarchami, ktoré zaťažujú záloh.
Zákon ponúka veriteľovi niekoľko možností, ako si môže zabezpečiť uspokojenie svojej pohľadávky. Záložné právo má v porovnaní s inými zabezpečovacími prostriedkami (napr. ručenie) niekoľko výhod. Vzhľadom na to, že zabezpečenie sa tu týka konkrétneho zálohu, záložné právo poskytuje veriteľovi vyšší stupeň istoty ako iné spôsoby zabezpečenia. Navyše tým, že záložný veriteľ záložným právom získava právo uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu zálohu, získava pred ostatnými prípadnými veriteľmi prednostné právo; z výťažku dosiahnutého predajom zálohu je uspokojený na prvom mieste.
Záložné právo plní v prvom rade zabezpečovaciu funkciu; zabezpečuje pohľadávku záložného veriteľa už od okamihu svojho vzniku. Založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa splnením svojho záväzku zbavil záložného práva, ktoré ho obmedzuje pri nakladaní so zálohom. Súčasne však posilňuje právne postavenie veriteľa tým, že jeho pohľadávka bude uspokojená aj v prípade, ak dlžník nebude môcť splniť dlh riadne a včas z akéhokoľvek dôvodu.
Uhradzovacia funkcia záložného práva sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky priamo zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Povinnosť dlžníka plniť záložnému veriteľovi úhradu dlhu osobného dlžníka z titulu záložného práva nastáva dňom, kedy sa presadí uhradzovacia funkcia záložného práva, t. j. v prípade, že zabezpečovanú pohľadávku neuhradil osobný dlžník riadne a včas s obmedzením daným tým, že uspokojenie peňažného nároku záložného veriteľa možno vynútiť len speňažením majetku slúžiaceho ako záloh (porovnaj Rc XX/XXXX). Ak záloh poskytne záložca, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa zo zálohu bez toho, aby sa musel spoliehať na to, že sa domôže úhrady svojej pohľadávky z majetku dlžníka. Záložné právo otvára teda záložnému veriteľovi pre prípad, že jeho pohľadávka nebude splnená normálnym spôsobom (zaplatená), podporný zdroj na jej uspokojenie (subsidiarita záložného práva).
29. V ďalšom žalobkyňa dôvod neplatnosti dražby videla v stanovení miesta konania dražby v G. G., ktoré bolo od miesta kde sa nachádzali dražené nehnuteľnosti vzdialené cca 318,- km, a takýmto postupom žalovaného v 1. rade ako dražobníka došlo k porušeniu § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.
Súd poukazuje, že samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe (t. j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej nehnuteľnosti).
Zákon o dobrovoľných dražbách však ustanovuje relevantné kritérium, ktoré musí byť zohľadnené pri určovaní miesta, dátumu a času začatia dražby. Týmto kritériom je zachovanie reálnej možnosti účasti na dražbe. V súlade s týmto pravidlom treba vykladať všetky prípravné a realizačné práce súvisiace s organizáciou dražby, keďže je všeobecným záujmom, aby dražba bola sprístupnená čo najširšej účasti zo strany verejnosti, a to v záujme naplnenia jej skutočného účelu. Pokiaľ ide konkrétne o miesto konania dražby, je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu na takom mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k potenciálnym záujemcom naviazaným regionálne na predmet dražby povedie k stimulácii záujmu, a tým aj vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu ponúk jednotlivých účastníkov dražby. Ako kontraproduktívne tak možno naopak označiť konanie, keď dražobník určí pri draženej nehnuteľnosti v H. miesto realizácie
dražby napríklad v G.. Uvedená regionálna disproporcia už len z povahy veci povedie k odradeniu účastníkov, resp. potenciálnych účastníkov dražby od záujmu sa na tejto zúčastniť, keďže na ich strane by boli vyvolané náklady jednak na miestnu obhliadku a jednak na účasť na samotnom mieste dražby. Judikatúra súdov potvrdzuje, že organizácia dražby mimo sféry a umiestnenia predmetu dražby môže zakladať dôvod určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby.
30. V tomto smere súd považuje za potrebné poukázať na niektoré rozhodnutia dovolacie a odvolacích súdov, z ktorých pri posudzovaní neplatnosti dražby pre porušenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách vychádzal a z ktorých prijatými závermi sa stotožňuje.
31. ,,Za neprimerané, možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude teda závisieť od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo príp. mohlo spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov (predovšetkým z blízkeho okolia ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie) na dražbe.“
- uznesenie Najvyššieho súdu SR z X. júna XXXX, sp. zn. XCdo/XX/XXXX.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v jeho rozhodnutí sp. zn. XCdo/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX (V.), uviedol, „ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia zväčša osoby bývajúce (pracujúce) v jej okolí. V danom prípade obec, v ktorej sa nachádzajú dražené nehnuteľnosti, je od obce, v ktorej sa konala sporná dražba, najkratšou dopravnou trasou vzdialená XXX km (z časového hľadiska predstavuje takmer štyri hodiny). Takéto určenie miesta dražby - z hľadiska požiadavky, aby miesto dražby bolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe - nemožno považovať za zodpovedajúce ustanoveniu § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., preto je potrebné dať za pravdu odvolaciemu súdu aj v tom, že došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia“.
32. Krajský súd v K. vo svojom rozhodnutí vo veci sp.zn. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že podľa § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách musí byť miesto dražby určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, by nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Citované ustanovenie treba podľa názoru odvolacieho súdu vykladať tak, že miesto dražby treba určiť s prihliadnutím na predmet dražby tak, aby sa nej zúčastnilo čo najviac záujemcov (pod pojmom účasť na dražbe v citovanom ustanovení tak treba rozumieť účasť dražiteľov, nie verejnosti), ktorí majú záujem dražiť práve tento predmet, a aby sa tak mohol dosiahnuť čo najvyšší výťažok dražby. Z vyššie uvedeného preto plynie, že pri určení miesta dražby musí dražobník uvážiť, aký typ dražiteľov môže mať podľa všeobecnej skúsenosti najväčší záujem o daný predmet dražby a či je geografické umiestnenie predmet dražby rozhodujúcim kritériom pre určenie okruhu záujemcov, a tým aj miesta dražby. Pokiaľ ide o dražbu nehnuteľnosti určenej na bývanie (ako sú napr. byty alebo rodinné domy), možno zo skúsenosti usudzovať, že záujemcami o kúpu takýchto nehnuteľností sú spravidla obyvatelia okolitých miest či obcí, ktorí v danom regióne už žijú, pracujú, majú tam rodinné zázemie a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, ktorí by sa tohto regiónu prípadne presťahovali. To samozrejme automaticky nemusí znamenať, že by sa dražba nehnuteľnosti mala konať vždy v obci, v ktorej tieto nehnuteľnosti sú. V každom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách bráni tomu, aby bolo za miesto dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu), určenej na každodenné bývanie a realizáciu ústavného práva na obydlie priemernej rodiny, určené miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza. Je preto všeobecne známe a malo by to podľa názoru súdu byť známe i žalovanému v 1. rade a dražobníkovi, že v danom prípade, ak bol predmetom dražby byt nachádzajúci sa v k.ú. N.. O.. E.., v takomto prípade možno najväčší záujem dražiteľov očakávať práve z mesta I. J. Y. a okolia (napr. aj z okruhu tam pôsobiacich realitných kancelárií). V tejto súvislosti je dôvodné vytknúť súdu prvého stupňa, že túto otázku prakticky vôbec neriešil, neskúmal prečo žalovaný v 1. rade určil za miesto dražby mesto S., vzdialené približne XXX km cesty od I. J. Y., kde už z hľadiska vzdialenosti a s tým spojenej časovej straty nemožno očakávať dostavenie sa väčšieho počtu dražiteľov z tejto oblasti, v ktorej by o draženej nehnuteľnosti mohol byť najväčší záujem, t.j. z mesta N.. O.. E.. a okolia. O nevhodnom určení miesta opakovanej dražby svedčí napokon aj okolnosť, že na dražbe okrem žalovaného v 2. rade a S..S.., bytom W.. Q.., sa nezúčastnil
nikto, čo zase navodzuje dojem, že len účasť týchto dvoch uvedených subjektov bolo v skutočnosti cieľom žalovaného v 1. rade pri organizovaní dražby. Na základe uvedeného sa preto javí, že žalovaný v 1. rad porušil pri organizovaní dražby spornej nehnuteľnosti - bytu ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách tým, že za miesto konania dražby určil vzdialené mesto, čím sťažil účasť dražiteľov z oblasti, v ktorej sa účasť dala očakávať, a tým obmedzil účasť na dražbe.
Obdobný právny záver bol prijatý v rozhodnutí Krajského súdu v K. sp, zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX z dňa XX.XX.XXXX.
33. ,,Odvolací súd považuje za optimálne, aby miesto dobrovoľnej dražby nehnuteľností bolo prinajmenšom na území kraja, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú, inak dochádza k obmedzeniu možnosti účasti na dražbe pre záujemcov z tohto kraja, ktorých je drvivá väčšina. Za akceptovateľné by považoval odvolací súd ešte aj to, ak by bolo miesto konania dražby určené nielen v sídle kraja draženej nehnuteľnosti, t.j. v Y. vzdialenej XX km, ale aj v sídlach susedných krajov, pri ktorých zostáva zachovaná aspoň určitá relevantná miera regionálnej previazanosti, napr. v G. vzdialenej XX,X km, tu zohľadniac zároveň zvýšenú kúpnu silu obyvateľstva a možný zvýšený záujem o nehnuteľnosť na rekreačné účely (chalupárenie), alebo aj v J., ktorá je vzdialená XX,X km. Naopak, mesto H. vzdialené XXX km, nachádzajúce sa v H. kraji, nemá absolútne žiadnu spojitosť s draženou nehnuteľnosťou. Nie je reálne predpokladať záujem o draženú nehnuteľnosť na trvalé bývanie, ktorý by mohol byť daný napr. v prípade zaujímavých pracovných príležitostí v okolí draženej nehnuteľnosti, a ani záujem pre rekreačné účely, nakoľko v bezprostrednej blízkosti mesta H. sa nachádzajú oveľa príťažlivejšie miesta z hľadiska turistickej atraktívnosti pre obyvateľa Košíc ako príťažlivé miesta pre obyvateľa A.. Je nutné prihliadnuť aj na to, že síce samotného prvého kola dražby sa zúčastnili traja záujemcovia o dražbu, z toho jeden (žalovaný 3. ako vydražiteľ), ktorý má sídlo v okrese A. (v mieste nehnuteľnosti), avšak počas priebehu samotnej dražby ani jeden zo záujemcov neurobil vyššie podanie (od vyvolávacej ceny 32.300,- Eur) a nakoniec žalovaný 3. ako vydražiteľ vybraný žrebovaním spomedzi troch účastníkov dražby. Odvolací súd tak našiel jednu jedinú spojitosť mesta H., a to tú, že v H. má sídlo žalovaný 2 ako dražobník. Ako už bolo opakovane zdôraznené, účelom dražby nehnuteľností je dosiahnutie najvyššieho výťažku, ktorý je generovaný viacerými záujemcami, a preto aj miesto konania dražby má byť určené tak, aby reálne umožnilo účasť čo najväčšieho počtu záujemcov. Kritériom pre určenie miesta konania dražby preto nemôže byť to, že je to výhodné a čo najjednoduchšie pre dražobníka. Odvolací súd konštatuje, že v zmysle uvedeného je v rozpore aj záver okresného súdu, že podmienka § 11 ods. 1 bola splnená, keďže H. sú druhým najväčším mestom, do ktorého je veľmi dobrá dostupnosť rôznymi druhmi verejnej dopravy. Splnenie zákonných podmienok konania dobrovoľnej dražby v zmysle jednotlivých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách nesmie byť posudzované striktne formalisticky, ale uplatniac systematický a teleologický výklad je potrebné zohľadniť najmä účel zákonnej regulácie inštitútu dobrovoľnej dražby, ktorým je aj ochrana záujmov vlastníkov draženej nehnuteľnosti.
Takéto určenie miesta dražby z hľadiska požiadavky, aby miesto dražby bolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe, nemožno považovať za zodpovedajúce ustanoveniu § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Preto je potrebné konštatovať, že došlo k porušeniu tohto ustanovenia. Je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu jednak na mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že práve znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť vo vzťahu k potencionálnym záujemcom naviazaným regionálne na predmet dražby, povedie k stimulácii záujmu a tým aj vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu jednotlivých účastníkov dražby. Dražobník jednoznačne porušil pri organizovaní dražby uvedené ustanovenie tým, že za miesto konania dražby určil vzdialenú obec, čím sťažil účasť na dražbe dražiteľov z oblasti, z ktorej sa účasť dala očakávať.“ - Krajský súd v Y. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
34. Súd je toho názoru, že v prípadoch, ak je predmetnom dražby nehnuteľnosť určená na bežné bývanie, možno usudzovať, že záujemcami o kúpu takejto nehnuteľnosti sú spravidla obyvatelia samotného mesta, či obce kde sa nehnuteľnosť nachádza, či obyvatelia okolitých obcí, ktorí v danom regióne žijú, pracujú a majú rodinné zázemia a len v menšej miere osoby zo vzdialenejších miest, ktoré by sa do tohto regiónu prípadne museli presťahovať. Ustanovenie § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách bráni tomu, aby bolo za miesto dražby bežnej nehnuteľnosti určenej na každodenné bývanie a realizáciu ústavného práva na obydlie fyzickej osoby rodiny určené mesto, výrazne vzdialené od
miesta, v ktorom sa nachádza dražená nehnuteľnosť a určené tak bez akéhokoľvek zjavného a rozumne odôvodneného dôvodu, z ktorého by bolo zrejmé uľahčenie účasti na dražbe a naplnenie samotného racio legis Zákona o dobrovoľných dražbách.
Súd dospel k záveru, že dražobník - žalovaný v 2. rade, jednoznačne porušil pri organizovaní dražby uvedené zákonné ustanovenie tým, že za miesto konania dražby určil vzdialenú obec - mesto G. G., ktoré je cca XXX,- km vzdialené od obce W., v katastri ktorej sa nachádzali dražené nehnuteľnosti, čím sťažil účasť na dražbe dražiteľov z oblasti, z ktorej sa účasť dala očakávať. Na jeho strane teda došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách a preto súd považoval žalobu podanú žalobkyňou za dôvodnú a určil že dobrovoľná dražba konaná dňa XX.XX.XXXX v G. G. je neplatná.
35. Nakoľko súd určil, že dobrovoľná dražba konaná dňa XX.XX.XXXX je neplatná, žalovaný v 1. rade nenadobudol vlastnícke právo udelením príklepu na tejto dražbe k predmetným nehnuteľnostiam. Nesvedčí mu teda vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v katastrálnom území obce W., preto vzájomnú žalobu žalovaného v 1. rade ako nedôvodnú zamietol.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade súd žalobe vyhovel v celom rozsahu preto a žalobkyni tak vzniklo právo na priznanie plnej náhrady trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ako strane konania, ktorá je zo zákona v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby účastníkom konania, súd považoval za potrebné aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Neplatnosť dobrovoľnej dražby porušením zákona spôsobil žalovaný v 2. rade ako dražobník, žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dražby a vydražiteľ svojim konaním neplatnosť dražby nezavinil a preto podľa názoru súdu by nebolo spravodlivé, aby bol zaviazaný na náhradu trov konania žalobkyni. Preto súd na náhradu trov konania žalobkyne o neplatnosť dobrovoľnej dražby zaviazal iba žalovaného v 2. rade vo vzťahu k žalovanému v 1. rade jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
V konaní o vzájomnej žalobe žalovaného v 1. rade, súd vzájomnú žalobu zamietol a preto žalobkyni voči žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.