Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5Csp/72/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: N. Y., T.. XX.XX.XXXX, G. U. C. S. Y., G. B. Z. T. S.: W., X. I.N. XXX, zastúpeného Občianske združenie OPOS, so sídlom v Trenčianskej Teplej, A. Hlinku 1084/24A, IČO: 51147688, proti žalovanému: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35831154, zastúpenému JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 427,92 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu pomernej časti trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou datovanou k 05.10.2017, doručenou tunajšiemu súdu 11.10.2017, po jej upresnení na výzvu súdu danou uznesením z 29.11.2017 č. k. 5Csp/72/2017-33 podaním zo 17.01.2018, doručeným súdu 19.01.2018, sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia zo zmlúv č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXX vo výške 2.649,36 eura, ako aj náhrady trov konania.

2. Odôvodnil ju tým, že:

2.1. Právny predchodca žalovaného (Consumer Finance Holding, a. s.) so žalobcom uzatvoril 18.05.2007 (správne 18.07.2005) Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ZoP1“). V zmluve absentujú obligatórne náležitosti § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. Zároveň sa ZoP1 mala podriadiť Obchodnému zákonníku, čo je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Úver bol poskytnutý vo výške 17.740,- Sk (588,86 eura), pričom celkovo zaplatil 2.131,63 eura. Bezdôvodné obohatenie je teda v sume 1.542,77 eura. Zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, neboli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, najmä dátum konečnej splatnosti, RPMN a odplata. Poistenie úveru nebolo individuálne dojednané. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané. Bola použitá jedna neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol podkladom pre exekúciu. Táto bola celá vyplatená. Na jar r. 2017 našiel na internete stránku Centra právnej pomoci, kde sa dočítal, že exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku sú neprípustné, a tak 17.05.2017 odoslal návrh na zastavenie takejto exekúcie. Tiež sa dozvedel, že jeho pôvodný veriteľ nedodržal zákon a predložil mu zmluvu, ktorá ak neobsahuje náležitosti podľa zákona, je bezúročnou zo zákona. Preto sa obrátil na súd s návrhom na vydanie toho, o čo sa žalovaný v jeho prípade bezdôvodne obohatil. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sú to neprijateľné podmienky a podľa ods. 5 sú takéto podmienky neplatné.

Zároveň požiadal súd, aby si na základe predložených listinných dôkazov, že mu bolo odmietnuté poskytnúť predmetnú zmluvu, túto dožiadal od žalovaného. 2.2. Právny predchodca žalovaného (Consumer Finance Holding, a. s.) so žalobcom uzatvoril zmluvu č. XXXXXXX (ďalej len „ZoP2“). V ÚZ absentujú obligatórne náležitosti § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001. Zároveň sa mala podriadiť ZoP2 Obchodnému zákonníku, čo je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Úver bol poskytnutý vo výške 15.000,- Sk (497,90 eura), pričom celkovo zaplatil 1.704,49 eura. Bezdôvodné obohatenie je teda v sume 1.106,59 eura. Zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, neboli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, najmä dátum konečnej splatnosti, RPMN a odplata. Poistenie úveru nebolo individuálne dojednané. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré neboli individuálne dojednané. Bola použitá jedna neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol podkladom pre exekúciu. Táto bola celá vyplatená. Nakoľko bolo vydané uznesenie 13.06.2017, jeho zamestnávateľ, kým nebolo uznesenie právoplatne označené, vykonával pre exekútora ešte ďalšie dve splátky vo výške 100,- eur, ktoré pripočítal k celkovej zaplatenej sume. Zároveň požiadal súd, aby si na základe predložených listinných dôkazov, že mu bolo odmietnuté poskytnúť predmetnú zmluvu, túto dožiadal od žalovaného. 2.3. Na základe komunikácie so žalovaným formou e-mailu mu bolo oznámené, že dňom 16.10.2014 zmluva č. XXXXXXXXXX je u nich uzatvorená, aj napriek tomu prebiehala exekúcia až do zastavenia v roku 2015. Zmluva č. XXXXXXX bola na základe predmetnej komunikácie uzatvorená 13.07.2015 a tiež bola naďalej exekučne vymáhaná až do roku 2017. On ako spotrebiteľ má jednoznačne preukázané, že úvery sú bezúročné a bezpoplatkové. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil, lebo vyberal od neho poplatky a úroky, bez právneho dôvodu. Je v rozpore so zákonom, ak úverová zmluva a všeobecné obchodné podmienky obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Zdôraznil, že je povinnosťou členských štátov EÚ a ich orgánov, aby naplnili cieľ čl. 6 ods. 1 smernice a zabezpečili ratio legis smernice, aby nekalé podmienky spotrebiteľov nezaväzovali, to osobitne platí, ak zmluva obsahuje značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ich existencia nie je pre spotrebiteľa možná a účelná. V tomto prípade je povolaným orgánom štátu súd, ktorý prihliadne na eurokonformný výklad európskeho spotrebiteľského práva. Naviac výklad v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv musí byť vždy v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ďalej len „OZ“). Neprijateľnosť zmluvných podmienok a jej dôsledky podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS musí súd vyhodnotiť so zreteľom na čl. 4 ods. 1 tejto smernice, podľa ktorého: „1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.“ Teda pri hodnotení neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere, musí súd prihliadnuť najmä na okolnosť, že podmienky predformulovával profesionál - žalovaný, ktorý má povinnosť odbornej starostlivosti, a tiež na okolnosť, že spotrebiteľ bol pod neprimeraným nátlakom. Je to predovšetkým žalovaný, ktorý mal postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade s dobrými mravmi (§ 3 a mal by na trhu ustáliť hranicu, pokiaľ ide o čestné podmienky a ich používanie v spotrebiteľských zmluvách. V slušnej spoločnosti podmienky dojednané so žalovaným obstáť za žiadnych okolností nemôžu. Žiadal súd, aby zmluvy preskúmal ex offo a určil neprijateľné zmluvné podmienky, aby úver vyhodnotil ako bezúročný a bezpoplatkový a zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie v sume 2.649,36 eura.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 04.05.2018 k žalobe prostredníctvom svojho zástupcu navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a aby súd priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vyjadril v celom rozsahu nesúhlas so žalobou s tým, že žalobcov nárok neuznáva. Uviedol, že žalobca voči žalovanému nemá žiaden nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko na jeho úkor sa žalovaný bezdôvodne neobohatil. Ako vyplýva zo žalobcom predložených dôkazov, žalovanému boli od spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) postúpené pohľadávky vrátane všetkých súvisiacich práv z titulu nesplatených úverov poskytnutých žalobcovi na základe úverovej zmluvy pod č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 18.07.2005 (ZoP1) a na základe úverovej zmluvy pod č. XXXXXXX (ZoP2). Vymoženie oboch pohľadávok bolo predmetom exekúcií vedených súdnym exekútorom JUDr. Krutým pod EX 6040/10u a EX 3108/10u na podklade rozhodcovských rozsudkov sp. zn. CP 70294/09 a CP 60089/09 ako exekučných titulov s rovnakými účinkami ako právoplatné rozsudky všeobecného súdu podľa v tom čase platného a účinného ust. § 35 z. č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ žalobca plnil na judikované pohľadávky právoplatne priznané rozhodcovskými rozsudkami, uvedené plnenie nepredstavuje plnenie bez právneho dôvodu.

Z uvedeného dôvodu žalobca nemá voči žalovanému žiaden nárok titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca je v sporovom konaní povinný nielen tvrdiť, ale aj preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právnom chránený záujem. Žalobca nijako nepreukázal, nekonkretizoval ani nešpecifikoval plnenia, o ktoré sa žalovaný mal na jeho úkor obohatiť a ktorých vrátenia sa domáha v tomto spore. Žalobca domáhajúci sa vrátenia bezdôvodného obohatenia nepreukázal, koľko a kedy „bezdôvodne“ plnil v prospech žalovaného. Zároveň sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia na tom základe, že úvery na základe úverových zmlúv č. XXXXXXXXXX a pod č. XXXXXXX, z ktorých nároky boli predmetom exekúcií, sú bezúročné a bez poplatkov. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia žalobca samotné úverové zmluvy nepredložil, bezúročnosť úverov nepreukázal. Pre prípad, ak by súd I. inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru o čo i len čiastočnej dôvodnosti nároku žalobcu, vo vzťahu k nároku žalobcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia vzniesol námietku premlčania pre všetky plnenia žalovanému zaplatené žalobcom 2 a viac rokov spätne od podania žaloby, t. j. pre všetky plnenia zaplatené žalovanému pred 11.10.2015 s poukazom na ust. § 107 ods. 1 OZ.

4. Zástupca žalobcu sa v priebehu konania v celom rozsahu pridŕžal podanej žaloby. 4.1. Na pojednávaní 07.05.2018 uviedol, že v súvislosti s vymáhaním nárokov na základe oboch zmlúv prebiehali na tunajšom súde exekučné konania, pričom súd sa pri vydaní poverenia nezaoberal platnosťou rozhodcovskej doložky. Tieto rozhodcovské rozsudky, hoci ich žalobca včas nenapadol, predstavujú podľa neho nulitný právny akt, a to, že ich žalobca nenapadol, neznamená, že sa nemôže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle čl. 46 a 48 Ústavy SR. Tiež sa domáhajú v rámci bezdôvodného obohatenia aj vydania trov exekúcie, pretože oprávnený mal vedieť, že tieto rozhodcovské rozsudky predstavujú nulitné akty. V súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou premlčania uviedol, že žalobca sa dozvedel až z vyúčtovaní jednotlivých exekúcií, koľko a načo bolo platené. V celom rozsahu poprel pravdivosť skutočností uvedených zástupcom žalovaného v jeho vyjadrení. V danom prípade pri bezdôvodnom obohatení platí aj objektívna premlčacia lehota, ktorá je 3-ročná a táto plynie odo dňa zaplatenia poslednej splátky a táto zachovaná bola. Žiadal vyžiadať od súdneho exekútora, a pre účely kontroly aj od žalovaného, aby oznámil, v akej výške a v akých dátumoch boli exekútorom preúčtované ním vymožené sumy od žalobcu na uspokojenie pohľadávky, ktorú nadobudol žalovaný postúpením. 4.2. V záverečnom prednese na pojednávaní 02.07.2018 uviedol, že žiada žalobe vyhovieť v časti žalovanej sumy, ktorá bola predmetom exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/53/2010 a pred súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 3108/10. V danom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ktorý považuje za nulitný úkon a neexistujúci exekučný titul, čo viedlo aj súd následne k zastaveniu exekúcie a ktorý sa veľmi podobá rozhodcovskému rozsudku, ktorý mal byť exekučným titulom vo veci tunajšieho súdu 4Er/130/2010, kde vlastne rozhodcovské rozsudky sú obsahovo totožné, len sú tam povymieňané sumy. Vyjadril pochybnosť, že vôbec rozhodcovské konanie zákonným spôsobom prebehlo. V danom prípade si exekútor nesplnil povinnosť v zmysle § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, teda predložiť po tom, ako nadobudol pochybnosti o spôsobilosti exekučného titulu, túto vec na súd a mal súčasne pozastaviť vyplácanie zrážok zo mzdy oprávnenému a ponechať zrazené sumy v depozite. Preto je toho názoru, že keďže takto exekútor nepostupoval, má oprávnený nárok aj na trovy, ktoré si exekútor takýmto spôsobom vymohol. Vo zvyšnej časti ponechal vec na rozhodnutie súdu.

5. Žalobca sa k veci vyjadril len tak, že sa pridržiava vyjadrení svojho zástupcu.

6. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom 02.07.2018 v neprítomnosti zástupcu žalovaného, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil podaním doručeným súdu 28.06.2018 a vyjadril súhlas s rozhodnutím bez jeho účasti a účasti žalovaného a v neprítomnosti aj žalobcu, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho zástupca z pracovných dôvodov s tým, že tento tiež súhlasí s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti.

7. Predmetom tohto sporu bol nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému na zaplatenie celkovej sumy 2.649,36 eura, žalobcom právne kvalifikovaný ako bezdôvodné obohatenie, ktoré mal v tejto výške získať žalovaný na úkor žalobcu v súvislosti s plnením obdržaným, resp. nútene v rámci exekúcií od žalobcu žalovaným vymoženým nad rámec skutočnej výšky finančných prostriedkov, ktoré získal žalobca od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35923130 (ďalej len „veriteľ“) na podklade zmlúv o pôžičke uzatvorených medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného - veriteľom, konkrétne Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX z 18.07.2005 (č. l. 5

pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/130/2010) - ZoP1, v súvislosti s ktorou žalobca konštatoval vznik bezdôvodného obohatenia vo výške 1.542,77 eura a na podklade Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX z 24.02.2006 - Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky (č. l. 72 pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/53/2010) - ZoP2, v súvislosti s ktorou žalobca konštatoval vznik bezdôvodného obohatenia vo výške 1.106,59 eura. Súčet uvádzaných súm 1.542,77 eura a 1.106,59 eura predstavuje výšku žalovanej istiny.

8. ZoP1 bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 17.740,- Sk (588,86 eura), na ktorý podľa skutkových tvrdení žalobcu mal žalobca zaplatiť celkovo 2.131,63 eura, čiže rozdiel mal činiť žalobcom požadovaných 1.542,77 eura.

9. ZoP2 bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 15.000,- Sk, čo je po prepočte konverzným kurzom 497,91 eura a nie žalobcom uvádzaných 497,90 eura, na ktorý podľa skutkových tvrdení žalobcu mal žalobca zaplatiť celkovo 1.704,49 eura, teda rozdiel mal predstavovať správne 1.206,58 eura a nie žalobcom uvádzanú čiastku 1.106,59 eura.

10. Ohľadne nároku vyplývajúceho zo ZoP1 bolo „rozhodnuté“ rozhodcovským rozsudkom vydaným Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. zo dňa 19.10.2009 sp. zn. CP 70294/09, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť veriteľovi sumu 415,92 eura s úrokom z omeškania 0,05 % denne od 19.08.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 41,59 eura, súdny poplatok 79,- eur a trovy právneho zastúpenia 137,40 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ktorý podľa na ňom obsiahnutej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť 30.11.2009 a vykonateľnosť 04.12.2009, prebiehalo na základe návrhu veriteľa na vykonanie exekúcie z 09.04.2010 exekučné konanie u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 6040/10u, ktorý bol tunajším súdom poverený vykonaním exekúcie dňa 30.04.2010 v konaní sp. zn. 4Er/130/2010. V priebehu exekúcie tunajší súd uznesením z 25.03.2015 č. k. 4Er/130/2010-50, právoplatným 12.05.2015, pripustil zmenu na strane oprávneného z veriteľa na žalovaného z dôvodu postúpenia vymáhanej pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok z 02.09.2010. Následne uznesením z 09.06.2015 č. k. 4Er/130/2010-56, právoplatným 28.07.2015, tunajší súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil, posúdiac rozhodcovskú doložku uzavretú medzi veriteľom a žalobcom, obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach (bod VIII. písm. o/) ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dňa 29.09.2015 súdny exekútor vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie. Súčasne s ním predložil aj listinu označenú ako „Vyúčtovanie exekučného konania - daňový doklad“ datovanú k 03.09.2015, podľa ktorého predstavoval vymáhaný nárok oprávneného včítane jeho príslušenstva celkovo sumu 1.040,31 eura, z ktorého bolo vymožených 1.036,26 eura a vzniknuté trovy súdneho exekútora sumu 398,18 eura, z ktorých bolo vymožené 77,31 eura. Celkovo teda exekútor vymohol 1.113,57 eura.

11. Ohľadne nároku vyplývajúceho zo ZoP2 bolo „rozhodnuté“ rozhodcovským rozsudkom vydaným Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. zo 14.09.2009 sp. zn. CP 60089/09, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť veriteľovi sumu 552,55 eura s úrokom z omeškania 0,05 % denne od 23.04.2007 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 55,26 eura, súdny poplatok 79,- eur a trovy právneho zastúpenia 167,04 eura, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, ktorý podľa na ňom obsiahnutej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť 19.10.2009 a vykonateľnosť 23.10.2009, prebiehalo na podklade návrhu veriteľa na vykonanie exekúcie z 22.02.2010 exekučné konanie u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 3108/10u, ktorý bol tunajším súdom poverený vykonaním exekúcie dňa 05.03.2010 v konaní sp. zn. 6Er/53/2010. V priebehu exekúcie tunajší súd uznesením z 13.03.2015 č. k. 6Er/53/2010-17, právoplatným 12.05.2015, pripustil zmenu na strane oprávneného z veriteľa na žalovaného z dôvodu postúpenia vymáhanej pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok z 13.12.2010. Následne uznesením z 13.06.2017 č. k. 6Er/53/2010-84, právoplatným 19.07.2017, tunajší súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil, posúdiac rozhodcovskú doložku uzavretú medzi veriteľom a žalobcom, obsiahnutú vo Všeobecných obchodných podmienkach veriteľa (bod X. Záverečné ustanovenia, písm. r/) ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dňa 23.10.2017 súdny exekútor vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie. Súčasne s ním predložil aj listinu označenú ako „Vyúčtovanie exekučného konania - daňový doklad“ datovanú k 13.09.2017, podľa ktorého predstavoval vymáhaný nárok oprávneného včítane jeho príslušenstva celkovo sumu 1.558,81 eura, z ktorého bolo vymožených 1.106,95 eura a vzniknuté trovy súdneho exekútora sumu 553,35 eura, z ktorých bolo vymožené 497,54 eura. Celkovo teda exekútor vymohol 1.604,49 eura.

12. Z bodu 10 vyplýva, že exekučné konanie ohľadne vymoženia nároku zo ZoP1 bolo právoplatne skončené dňom 28.07.2015 zastavením exekúcie. V súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou premlčania súd konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok - tá jeho časť, ktorá mala vzniknúť v súvislosti s vymožením sumy nad rámec ZoP1 poskytnutou sumou veriteľom žalovanému, je premlčaný z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 1 , pretože žalovanému najneskôr okamihom právoplatného skončenia exekučného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 4Er/130/2010 muselo byť zrejmé, že rozhodcovský rozsudok predstavujúci podklad vedenej exekúcie nie je spôsobilým exekučným titulom, pričom súčasne je zrejmé, že k vymoženiu ktorejkoľvek časti exekútorom vymoženej sumy muselo dôjsť ešte pred právoplatným skončením exekučného konania, ktoré bolo ukončené s odstupom viac ako 2 rokov (presne dva roky, dva mesiace a 15 dní) pred tým ako si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobou podanou na tunajší súd 11.10.2017, ktorý okamih by mal za následok s poukazom na § 112 zastavenie (spočívanie) plynutia premlčacej doby (ak by táto ešte v čase podania žaloby plynula). Preto bez ohľadu na dôvodnosť argumentácie žalobcu v danej časti žalobou uplatneného nároku - ohľadne sumy 1.542,77 eura zamietol pre dôvodne vznesenú námietku premlčania.

13. Pokiaľ ide o vymáhanie pohľadávky v rámci exekučného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6Er/53/2010 voči žalovanému, ktorá mala mať svoj základ v ZoP2, a ktoré bolo právoplatne skončené až dňa 19.07.2017 zastavením exekúcie pre jej neprípustnosť, súd z dôkazu vykonaného na návrh žalobcu, a to z odpovede súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., danej podaním z 11.06.2018, zistil ako postupne dochádzalo k vymoženiu vymáhanej pohľadávky a koľko z toho a kedy konkrétne bolo súdnym exekútorom poukázané žalovanému ako oprávnenému. Z tohto podania vyplýva, že s odstupom dva roky a menej pred podaním žaloby boli exekútorom vymožené nasledovné sumy:

- 21.10.2015 suma 35,- eur, z ktorej bolo 30.10.2015 poukázaných 24,92 eura žalovanému;

- 20.11.2015 suma 25,- eur, z ktorej bolo 27.11.2015 poukázaných 17,80 eura žalovanému;

- 15.12.2015 suma 25,- eur, z ktorej bolo 16.12.2015 poukázaných 17,80 eura žalovanému;

- 20.01.2016 suma 28,- eur, z ktorej bolo 22.01.2016 poukázaných 19,94 eura žalovanému;

- 24.02.2016 suma 25,- eur, z ktorej bolo 26.02.2016 poukázaných 17,80 eura žalovanému;

- 15.03.2016 suma 25,- eur, z ktorej bolo 18.03.2016 poukázaných 17,80 eura žalovanému;

- 18.04.2016 suma 25,- eur, z ktorej bolo 21.04.2016 poukázaných 17,80 eura žalovanému;

- 17.05.2016 suma 30,- eur, z ktorej bolo 20.05.2016 poukázaných 21,36 eura žalovanému;

- 20.06.2016 suma 28,- eur, z ktorej bolo 24.06.2016 poukázaných 19,94 eura žalovanému;

- 26.07.2016 suma 30,- eur, z ktorej bolo 03.08.2016 poukázaných 21,36 eura žalovanému;

- 22.08.2016 suma 25,- eur, z ktorej bolo 31.08.2016 poukázaných 17,80 eura žalovanému;

- 20.09.2016 suma 25,- eur, z ktorej bolo 28.09.2016 poukázaných 17,80 eura žalovanému;

- 18.10.2016 suma 25,- eur, z ktorej bolo 25.10.2016 poukázaných 17,80 eura žalovanému;

- 21.11.2016 suma 25,- eur, z ktorej bolo 28.11.2016 poukázaných 17,80 eura žalovanému;

- 19.12.2016 suma 25,- eur, z ktorej bolo 21.12.2016 poukázaných 17,80 eura žalovanému;

- 17.01.2017 suma 25,- eur, z ktorej bolo 20.01.2016 poukázaných 17,80 eura žalovanému;

- 22.02.2017 suma 25,- eur, z ktorej bolo 27.02.2016 poukázaných 17,80 eura žalovanému;

- 20.03.2017 suma 25,- eur, z ktorej bolo 22.03.2017 poukázaných 17,80 eura žalovanému;

- 19.04.2017 suma 25,- eur, z ktorej bolo 26.04.2017 poukázaných 17,80 eura žalovanému;

- 23.05.2017 suma 25,- eur, z ktorej bolo 29.05.2017 poukázaných 17,80 eura žalovanému;

- 19.06.2017 suma 25,- eur, z ktorej bolo 20.06.2017 poukázaných 17,80 eura žalovanému;

- 17.07.2017 suma 25,- eur, z ktorej bolo 19.07.2017 poukázaných 17,80 eura žalovanému a

- 16.08.2017 suma 25,- eur, z ktorej bolo 17.08.2017 poukázaných 17,80 eura žalovanému. Okrem toho exekútor obdržal 19.09.2017 sumu 20,- eur, ktorá však bola vrátená. Celkovo teda za uvedené obdobie exekútor obdržal (vymohol) sumu 601,- eur, z ktorej poukázal žalovanému ako oprávnenému sumu 427,92 eura a práve ohľadne sumy, ktorú za obdobie najviac dva roky a menej pred podaním žaloby obdržal práve žalovaný prostredníctvom súdneho exekútora a vymoženú od žalobcu súd žalobe vyhovel z nasledovných dôvodov:

14. ZoP2 je s ohľadom na charakter jej zmluvných strán spotrebiteľskou zmluvou a na vzťah ňou založený dopadajú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Konkrétne šlo o spotrebiteľský úver podľa vtedy účinného zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v zmení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase jej uzavretia (ďalej len „ZoSÚ“), ktorý následok bezúročnosti a

bezpoplatkovosti poskytnutého úveru (pôžičky) spájal len s nedostatkom náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, a to neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“). Priamo v ZoP2 výška RPMN uvedená nie je. Vo Všeobecných obchodných podmienkach rýchlej pôžičky poskytovanej spoločnosťou (veriteľom) - ďalej len VOP, ktoré podľa bodu VII zmluvy tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, je síce v časti VI obsiahnutá tabuľka, kde sú v jednotlivých riadkoch uvádzané rôzne výšky pôžičky (5 000 Sk, 10 000 Sk, 15 000 Sk, 20 000 Sk, 30 000 Sk, 40 000 Sk, 50 000 Sk) a v stĺpcoch údaje (8 mes, 12 mes, 24 mes, 36 mes, 48 mes) pravdepodobne uvádzajúce dobu splácania pôžičky, kde k nim sú uvádzané rôzne číselné percentuálne údaje bez toho, že by VOP obsahovali bližšie vysvetlenie, čo konkrétne má daná tabuľka vyjadrovať, čo podľa názoru súdu nespĺňa predpoklad ZoSÚ požadovaného uvedenia konkrétnej výšky RPMN ZoP2 poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z textu VOP pri tejto tabuľke teda nevyplýva ani len to, že by v tejto tabuľke niektorý z uvádzaných číselných údajov v percentách mal uvádzať výšku RPMN ohľadne veriteľom zmluvou o spotrebiteľskom úvere poskytnutého spotrebiteľského úveru (pôžičky), nakoľko ako už bolo uvedené, nie je vo VOP uvádzané ani len to, aké v percentách uvádzané údaje, má táto tabuľka spotrebiteľovi oznamovať, tobôž to, že by z nej dostatočne určito a zrozumiteľne pre bežného spotrebiteľa vyplývalo, že niektorý z tam takto uvádzaných údajov by mal byť údajom o výške RPMN úveru (pôžičky) poskytnutej na základe ZoP2 veriteľom žalobcovi. Z týchto dôvodov súd s poukazom na § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ považoval veriteľom žalobcovi poskytnutý úver za úver bezúročný a bez poplatkov. Hoci možno v prípade ZoP2 konštatovať, že táto neobsahuje ani všetky ostatné náležitosti vyžadované v § 4 ods. 2, napr. pokiaľ ide o náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. a), požadujúceho o. i. uvedenie konkrétnej sumy (zo súhrnnej výšky splátky) pripadajúcej osobitne na splatenie istiny, na splatenie úrokov a prípadne aj iných poplatkov, podobne aj pokiaľ ide o náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, ich nedostatok však ZoSÚ nespájal s fikciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a ani s poukazom na § 4 ods. 4 písm. a) nespôsobuje ich nedostatok neplatnosť ZoP2, keďže nesporne došlo zo strany veriteľa v prospech žalobcu k poskytnutiu spotrebiteľského úveru, ktorý žalobca vyčerpal.

15. Z dokladu zmienenom už pod bodom 11. (listiny súdneho exekútora označenej ako „Vyúčtovanie exekučného konania - daňový doklad“ datovanej k 13.09.2017) vyplýva, že súdny exekútor v rámci exekúcie na pohľadávku zo ZoP2 vymohol celkovo 1.604,49 eura, z čoho žalovanému ako oprávnenému poukázal 1.106,95 eura a zo zvyšku vymoženej sumy (497,54 eura) uspokojil svoje trovy. Ak žalobca mal podľa ZoP2 vrátiť veriteľovi, resp. žalovanému ako nástupcovi veriteľa len toľko, koľko na jej podklade obdržal (sumu 497,91 eura, resp.15.000,- Sk), je zrejmé, že od žalobcu získal žalovaný viac ako dvojnásobok toho, čo predstavovala skutočná výška jeho záväzku. Avšak to, čo žalovaný na úkor žalobcu (nad rámec existujúceho záväzku) získal v období viac ako dva roky pred podaním žaloby predstavuje premlčaný nárok zo zhodných dôvodov, ktoré súd konštatoval už v súvislosti s plneniami žalobcu na záväzok zo ZoP1 pod bodom 12. Žalobca už v čase zastavenia exekučného konania vedeného na vymoženie pohľadávky zo ZoP1 vedel, že taký istý dôvod na zastavenie exekúcie je daný aj u exekučného konania vedeného na vymoženie obdobnej pohľadávky zo ZoP2. V období do dvoch rokov pred podaním žaloby žalovaný obdržal od žalobcu prostredníctvom súdneho exekútora len tie sumy, ktoré sú špecifikované pod bodom 13 a ktorých súhrnná výška predstavuje sumu 427,92 eura. Na jej zaplatenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia ako plnenia obdržaného žalovaným na úkor žalobcu bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 súd s poukazom na § 451 ods. 1 zaviazal žalovaného, ktorý je ho povinný žalobcovi vydať.

16. Pokiaľ ide o sumy vymožené súdnym exekútorom od žalobcu v období kratšom ako dva roky pred podaním žaloby a ktoré tento použil na uhradenie vzniknutých trov exekúcie, ktorých súhrnná výška predstavuje 173,08 eura (celkovo exekútorom vymožená suma v danom období 601,- eur mínus 427,92 eura), túto sumu nemožno kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, ktoré by mal získať na úkor žalobcu práve žalovaný, na čom nič nemení argumentácia zástupcu žalobcu v jeho záverečnom vyjadrení (bod 4.2), kde tvrdil, že zo strany exekútora malo dôjsť v procese ním vedenej exekúcie k porušeniu jeho povinností vyplývajúcich mu z Exekučného poriadku, z ktorej (v prípade jej opodstatnenosti) by mohol akurát vyplývať nárok žalovaného voči inému subjektu a naviac nárok vyplývajúci z porušenia práva, čiže nárok iného charakteru ako bezdôvodné obohatenie.

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 262 ods. 1 tak, že žalovanému majúcemu prevažný úspech v spore, ktorému by s poukazom na § 255 ods. 1 prináležal nárok na náhradu pomernej časti prípadne vzniknutých trov v súvislosti s týmto sporom, nárok na ich náhradu nepriznal, zohľadniac postavenie strán sporu (žalobcu ako spotrebiteľa a žalovaného

ako právneho nástupcu veriteľa - poskytovateľa pôžičiek), ako aj nosný dôvod, pre ktorý bola žaloba vo zvyšnej - prevažujúcej časti zamietnutá, ktorým bola dôvodne vznesená námietka premlčania, hoci z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalovaný získal, resp. exekučne vymohol od žalobcu podstatne viac, než predstavovala skutočná výška jeho pohľadávky voči nemu, ktorá mala byť týmto núteným spôsobom uspokojená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.