Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1157-2009.pdf
PDF · 110.1 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1157/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX T. T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 1704/2009, o vymoženie 32,06 eur a trov exekúcie, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 45,38 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie sa začalo na návrh pôvodného oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 03.08.2009. Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 32,06 eur a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. 1/2009/03503, vydaný dňa 15.01.2009 Obvodným úradom v Banskej Bystrici, odbor všeobecnej vnútornej správy, právoplatný dňa 20.02.2009 a vykonateľný dňa 09.03.2009.
2. Poverením č. 5601 050888* zo dňa 11.08.2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1704/2009.
3. Pôvodným oprávnením bola Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, 9. mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácii č. p. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 bolo v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ku dňu 31.12.2012 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici ako rozpočtová organizácia zrušené. V zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti rozpočtových organizácii prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
4. Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdu dňa 05.05.2016 podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zistené skutočnosti znemožňujú ďalšie pokračovanie exekúcie. Súdny exekútor si súčasne uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej sume 184,10 eur.
5. Oprávnený v podaní, doručeným súdu dňa 11.06.2018, oznámil súdu, že súhlasí s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie voči povinnému z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
8. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 03.08.2009 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Pri šetrení majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom bolo zistené, že povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Povinný je podľa výpisu z evidencie motorových vozidiel vlastníkom motorového vozidla LANCIA, EČV: BB-673AA, rok výroby 1993, ktoré je predmetom 15 iných skôr začatých exekúcií vedených u iných súdnych exekútorov. Motorové vozidlo nie je možné spísať a odobrať (platí zásada poradia exekúcií). Vzhľadom na vek, technický stav a hodnotu motorového vozidla nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky z jeho predaja. Lustráciou bánk bolo zistené, že povinný nemá vedené žiadne účty. Lustráciou živnostenského registra bolo zistené, že povinný má živnostenské oprávnenie pod obchodným menom Peter Wencz, s miestom podnikania Bernolákova 37, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37593153, prevádzky zriadené nemá. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne povinný nie je evidovaný ako zamestnanec ani ako SZČO, nie je poberateľom dávok ani dôchodku, Naposledy bol evidovaný ako SZČO v období od 01.07.2011 do 30.06.2015, odvodové povinnosti si neplnil. Lustráciou v obchodnom registri bolo zistené, že povinný nie je spoločníkom, konateľom, členom štatutárneho ani dozorného orgánu v žiadnej obchodnej spoločnosti ani v družstve. Vyhlásenie o majetkových pomeroch sa nepodarilo od povinného získať. Podľa oznámenia súdu je voči povinnému vedených celkovo 16 exekúcií. Majetkové pomery povinného boli zisťované opakovane, zakaždým s rovnakým výsledkom. Súd tiež lustráciou dlžníkov zistil, že povinný má evidovaný k 20.06.2018 dlh na poistnom voči Union - Zdravotnej poisťovni, a.s. v sume 5 719,18 eur a dlh na poistnom voči Sociálnej poisťovni ku dňu 11.06.2018 vo výške 5 849,37 eur.
13. Na základe zisteného stavu súd dospel k záveru, že pre okolnosti uvedené vyššie nemožno exekúciu v danej veci vykonať ani v nej pokračovať. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Majetok povinného nestačí ani úhradu trov exekúcie, čím sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Preto súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
14. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
15. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
17. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
18. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
19. Ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný, a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Z dôvodu, že v exekučnom konaní bola preukázaná nemajetnosť povinného, súd s poukazom na citované ustanovenia zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
20. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
21. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
22. V zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
23. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
24. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
25. Podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
26. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie v sume 184,10 eur, a to podľa špecifikácie vo vyúčtovaní trov exekúcie EX 1704/2009.
27. Súdny exekútor žiadal priznať paušálnu odmenu za 35 úkonov exekučnej činnosti spolu v sume 116,20 eur (35 úkonov x 3,32 eur), a to za úkony: 1x získanie poverenia (17.08.2009), 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (25.08.2009), 9x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (25.08.2009 - zisťovanie majetku povinného § 54 ods. 2 EP, 08.10.2009 - ŽR, OR, 06.04.2010 - mot. vozidlá - DI, 04.07.2014 - OS BB, 07.07.2014 - mot. vozidlá - DI IRISH, 28.07.2014 - nehnuteľnosti - KAPOR, 04.02.2015 - nehnuteľnosti - KAPOR, 04.03.2015 - mot. vozidlá - DI IRISH, 06.10.2015 - OS BB), 13x každé zisťovanie platiteľa príjmu povinného (26.08.2009 - SP, 23.04.2010 - SP, 24.01.2011 - SP, 24.08.2011 - SP, 21.02.2012 - SP, 15.08.2012 - SP, 30.01.2013 - SP, 21.08.2013 - SP, 04.07.2014
- ÚPSVR, 07.07.2014 - SP, 15.12.2014 - SP, 12.08.2015 - SP, 23.02.2016 - SP), 2x každé zisťovanie bydliska povinného (07.10.2009 - REGOB, 23.10.2009 - ZVJS), 7x každé zisťovanie účtu povinného (19.11.2009 - DÚ, 26.03.2010 - DÚ, 13.06.2014 - banky - CRIF, 18.08.2014 - banky - CRIF, 23.02.2015
- banky - CRIF, 02.09.2015 - banky - CRIF, 14.03.2016 - banky - CRIF), 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (30.06.2014 - PSS), 1x doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke (30.06.2014 - PSS). V zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov, špecifikovaných ako poštovné v sume 15,10 eur, tlač a kopírovanie v sume 16,60 eur (166 x 0,10 eur), poplatok za súčinnosť (motorové vozidlá ) IRISH - 0,20 eur, poplatok za súčinnosť (banky) CRIF - 0,70 eur. Súdny exekútor si uplatnil aj odmenu podľa § 21 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. za potvrdenie zo spisu - 4 x správa o stave exekúcie (17.06.2011, 24.01.2014, 28.07.2014, 09.12.2015) v sume 4,62 eur (1 x 0,66 eur, 3 x 1,32 eur; 0,66 eur/strana). Podľa § 196 Exekučného poriadku žiadal súdny exekútor priznať 20% DPH z trov exekúcie, t.j. zo sumy 153,42 eur, a to v sume 30,68 eur.
28. Súd posudzoval trovy exekúcie aj z hľadiska ich účelnosti a hospodárnosti. Posúdenie „účelnosti" trov exekúcie spočíva v tom, že úkony, ktoré súdny exekútor v rámci konkrétnej exekúcie vykonal a účtoval, vo vecnej a časovej súvislosti s exekučným konaním bolo nevyhnutne potrebné vykonať. Exekúcia má byť vykonávaná primeraným a vhodným spôsobom v neposlednom rade aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky, s čím súvisí i primeranosť nákladov vynakladaných na exekúciu. Súd preto napriek formálne preukázaným a špecifikovaným úkonom exekučnej činnosti zo strany súdneho exekútora považoval za potrebné na účely priznania odmeny súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti zobrať na zreteľ aj tzv. materiálnu stránku výkonu exekúcie exekútorom, ktorá spočíva v skutočnostiach ako dĺžka konania, hospodárnosť konania, výška vymáhaného nároku ako aj v skutočnosti, či už skôr v priebehu exekúcie nenastal niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktorý by odôvodňoval povinnosť súdneho exekútora postupovať podľa ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku.
29. K samotnému exekučnému konaniu súd uvádza, že exekučné konanie bolo začaté dňa 03.08.2009 a teda jeho dĺžka ku dňu doručenia podnetu exekútora na zastavenie exekúcie súdu predstavuje cca 7 rokov. Za toto obdobie bolo zo strany súdneho exekútora vykonaných 35 paušálnych úkonov, pričom nedošlo k vymoženiu žiadnej sumy z majetku povinného v prospech oprávneného.
30. Zo spisu súdneho exekútora vyplýva, že súdny exekútor už dňa 17.06.2011 vyhotovil správu o stave exekúcie, z ktorej vyplývalo, že povinný nie je registrovaný v Sociálnej poisťovni ako SZČO ani ako zamestnávateľ, bankové spojenie nemá uvedené, má evidované nedoplatky na poistnom, nie je poberateľom dôchodku. Podľa oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica II povinný nemá v registri daňových subjektov evidované žiadne účty. Lustráciou v obchodnom registri bolo zistené, že povinný nie je spoločníkom, konateľom, členom štatutárneho ani dozorného orgánu v žiadnej obchodnej spoločnosti ani v družstve. Napriek opakovaným zisťovaniam nebol zistený žiadny majetok ani príjem povinného. Taktiež sa nepodarilo zistiť pobyt povinného, preto mu bol súdom ustanovený opatrovník. Súdny exekútor zároveň už v tejto správe oznámil oprávnenému, že nemá ako vykonať exekúciu, resp. jej pokračovaním by došlo len k zbytočnému a neúčelnému rastu nákladov na trovách exekúcie. Následne však súdny exekútor pokračoval vo vykonávaní ďalších úkonov exekučnej činnosti, pričom oprávnenému poslal ďalšie 3 správy o stave exekúcie (24.01.2014, 28.07.2014, 09.12.2015), v ktorých ho rovnako informoval o nemajetnosti povinného a požiadal ho zároveň o vyjadrenie, či žiada pokračovať v exekučnom konaní alebo či podá návrh na zastavenie exekúcie s upozornením, že ak sa v stanovenej lehote oprávnený nevyjadrí, súdny exekútor podá návrh na zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku povinného. Súdny exekútor však podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku doručil súdu až dňa 05.05.2016, t.j. niekoľko rokov po prvej správe o nemajetnosti povinného, čím porušil povinnosť upravenú v ust. 57 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa
ktorého exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
31. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že exekútor mal už od roku 2011 preukázanú nemajetnosť povinného. Preto prijal záver, že vzhľadom na dĺžku konania od začatia exekučného konania, s prihliadnutím na pomerne malú výšku vymáhanej pohľadávky a zistení majetkových pomerov povinného, bolo už v roku 2011 zrejmé, resp. boli prítomné odôvodnené pochybnosti o tom, či majetok povinného stačí aspoň na úhradu trov exekúcie. Z lustrácie majetkových pomerov bolo, resp. muselo byť exekútorovi zrejmé, že nakoľko nedošlo v uvedenom období k vymoženiu žiadnej sumy od povinného, nie je žiaduce, aby exekúcia pokračovala naďalej vykonávaním ďalších úkonov exekučnej činnosti. Ich následným vykonávaním nedošlo ani len k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného a viedlo to len k zvyšovaniu trov exekúcie. Takýto postup exekútora nie je podľa názoru súdu hospodárny a účelný.
32. Na podklade uvedených zistení preto súd považoval za odôvodnené úkony exekučnej činnosti úkony tie, ktoré boli súdnym exekútorom vykonané v období od začatia exekučného konania, t.j. od 03.08.2009, do 24.01.2011 (vykonaný úkon - každé zisťovanie platiteľa príjmu povinného - SP), na základe ktorých bola vypracovaná prvá správa o nemajetnosti povinného. Preto v súlade s § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. priznal súdnemu exekútorov odmenu vo výške 36,52 eur za 11 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. - paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura), a to za: 1x získanie poverenia (17.08.2009), 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (25.08.2009), 2x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (25.08.2009 - zisťovanie majetku povinného § 54 ods. 2 EP, 06.04.2010 - mot. vozidlá - DI), 3x každé zisťovanie platiteľa príjmu povinného (26.08.2009 - SP, 23.04.2010 - SP, 24.01.2011 - SP), 2x každé zisťovanie bydliska povinného (07.10.2009 - REGOB, 23.10.2009 - ZVJS), 2x každé zisťovanie účtu povinného (19.11.2009 - DÚ, 26.03.2010 - DÚ).
33. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon - zisťovanie majetku povinného v obchodnom a živnostenskom registri (08.10.2009), nakoľko z úradného záznamu zo dňa 08.10.2009, nachádzajúceho sa v exekučnom spise, je zrejmé, že tento úkon súdny exekútor vykonal iba elektronickým vyhľadávaním na internete (orsr.sk, zrsr.sk). V zmysle § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Vyhľadanie údajov z verejne dostupných zdrojov prostredníctvom verejnej dátovej siete súd nepovažuje za tak náročný úkon, ktorý by nebolo možné subsumovať pod bežné administratívne práce, ktoré sú bežne sa opakujúce a rutinné v každej exekúcii, a preto takúto činnosť nepovažoval za samostatný úkon odmeňovaný paušálnou sumou. Navyše súd poukazuje, že takto získané výpisy majú len informatívny charakter a nie sú použiteľné pre právne úkony.
34. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu v sume 4,62 eur za vydanie potvrdenia zo spisu, a to správ o stave exekúcie (17.06.2011, 24.01.2014, 28.07.2014, 09.12.2015), nakoľko vyhotovenie správy o stave exekúcie podľa názoru súdu nemožno považovať za vydanie odpisu, resp. potvrdenia zo spisu (na žiadosť) v zmysle citovaného ust. § 21 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ktorým je spoplatnená manipulácia s exekučným spisom. Navyše, odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., do ktorého citované ustanovenie nepatrí.
35. V súvislosti s náhradou hotových výdavkov súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti (v zmysle § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.) a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrady priznať (K uvedenému súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 CoE/166/2011 zo dňa 17.08.2011). Predpokladom na priznanie hotových výdavkov teda nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou súdneho exekútora nestotožnil a nepriznal mu hotové výdavky v ním špecifikovanej sume. Z titulu hotových výdavkov vynaložených súdnym exekútorom súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.
z. náhradu za poštovné iba za doručovanie tých listín, ktorých doručenie poštou mal súd z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázané, pričom súd aj pri priznávaní náhrady hotových výdavkov postupoval obdobne ako pri priznávaní paušálnej odmeny, a tam, kde súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za úkony samotnej exekučnej činnosti (t.j. po 24.01.2011), nepriznal mu po tomto dátume ani náhradu poštovného. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného v sume 1,30 eur za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Súdnym exekútorom bola uplatnená aj náhrada za hotové výdavky na poštovné, ktoré z časového hľadiska ešte ani nevznikli a preto súd súdnemu exekútorovi náhradu za budúce poštovné nepriznal. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už skutočne a zároveň aj účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Poštovné teda musí byť exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať jeho náhradu. Z titulu hotových výdavkov súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu za poplatok za súčinnosť (banky) CRIF v sume 0,70 eur a za poplatok za súčinnosť (mot. vozidlá) IRISH - v sume 0,20 eur, nakoľko vynaloženie takýchto výdavkov nebolo v spise súdneho exekútora v posudzovanom období preukázané.
36. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za tlač a kopírovanie v sume 16,60 eur (166 x 0,10 eur) z dôvodu, že súdny exekútor nepreukázal súdu výšku predmetnej sumy ani vynaloženie takýchto výdavkov. Súd navyše konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, „šanóny“, etikety atď). Súd je však toho názoru, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál je riešená aj v uznesení Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, keď bol zo strany súdneho exekútora spochybňovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení sp. zn. 3 CoE 4/2007 z 25. júna 2007, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Ústavný súd tento právny názor vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru Ústavného súdu SR nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
37. Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 %, ktoré zo sumy 37,82 eur predstavuje 7,56 eur.
38. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 45,38 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu exekučný titul ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení Exekučného poriadku.