Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3P-115-2018.pdf
PDF · 93.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/115/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Richard Klimek PhD., v právnej veci mal. detí: E. H., V.. XX.XX.XXXX, Y. H., V.. XX.XX.XXXX D. E. H.Á., V.. XX.XX.XXXX, všetci bytom u otca, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov: matka Ž. K., V.. XX.XX.XXXX, bytom mesto Q., B..Č.. P. A.F. J. XXX a otec J. H., V.. XX.XX.XXXX, P. Q., X. XX, o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Z v e r u j ú s a mal. E. H., V.. XX.XX.XXXX, R.. Y. H., V.. XX.XX.XXXX D. R.. E. H., V.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný maloletých zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a matka sa z a v ä z u j e prispievať na výživu každého z týchto maloletých detí mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné na každé z týchto maloletých detí sa matka zaväzuje uhrádzať k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom zo dňa 4.5.2018 doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.5.2018 domáhal, aby súd zveril mal. deti E., V.. X.X.XXXX, Y., V.. XX.X.XXXX D. E., V.. X.X.XXXX do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal povinnosťou prispievať na ich výživu minimálnym zákonnom stanoveným výživným počnúc od právoplatnosti rozsudku.
2. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že s matkou detí žil ako druh a družka v Q. u jeho rodičov. Po tom, čo nastúpil výkon trestu odňatia slobody, matka s deťmi odišla k jej rodičom do obce A. J. a deti nechávala v starostlivosti jej rodičov. Po vykonaní trestu odišiel do Anglicka a po tom, čo sa vrátil žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej deťmi v Q.. Maloletým deťom vie zabezpečiť starostlivosť.
3. Matka sa k návrhu otca písomne nevyjadrila. Návrh jej bol doručený na vyjadrenie dňa 19.6.2018.
4. Súd vykonal pojednávanie dňa 2.7.2018 v neprítomnosti matky, ktorá bola riadne a včas na pojednávanie predvolaná a nijakým spôsobom sa z neúčasti neospravedlnila.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
6. Otec na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a uviedol, že všetky tri maloleté deti sú v jeho osobnej starostlivosti a žijú v spoločnej domácnosti v Q.. So starostlivosťou o maloleté deti je mu nápomocná jeho družka R. T.. Maloleté deti navštevujú školské zariadenia v Q.. Ďalej uviedol, že matka maloletých deti už päť rokov nezabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, pretože starostlivosť zabezpečovali jej príbuzní.
7. Z rodných listov maloletej E. H., V.. X.X.XXXX, Y. H., V.. XX.X.XXXX D. E. H., V.. X.X.XXXX vyplynulo, že ich matkou je Ž. K., V.. X.X.XXXX a ich otcom je J. H., V.. XX.XX.XXXX.
8. Zo správy Úradu práce sociálnych veci a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 31.5.2018 o prešetrení pomerov vyplynulo, že maloleté deti H., pochádzajú z družobného pomeru rodičov, J. H., V..XX.XX.XXXX D. Ž. K., V..X.X.XXXX. Toho času bývajú v domácnosti otca, od XX.X.XXXX. Otec býva v trojizbovom byte jednoposchodového obytného domu, v ktorom obývajú zatiaľ iba prízemie. Miestnosti sú zariadené ako kuchyňa spolu so spálňou a vedľajšia izba je užívaná iba na spanie. Otec má priateľku, R. T., V..XX.XX.XXXX, s ktorou žije v uvedenom byte, ale spoločné deti nemajú. Jeho priateľka je vdova a v starostlivosti má ešte štyri nezaopatrené deti. Otec je nezamestnaný, v evidencii uchádzačov o zamestnanie sa nenachádza a z úradu zatiaľ nepoberá žiadne dávky. Maloletá E. je žiačkou 2. ročníka Š. O.Á. Š. L. Q., Y. je žiakom 1. ročníka a E. v mesiaci septembri 2018 nastúpi do 0. ročníka Základnej školy v Q., kde ich otec prihlásil hneď po príchode do Q.. Deti sú zdravé, pri návšteve boli prítomné, nakoľko mali ísť do školy poobede. Boli veselé, čulé, pekne a čisto oblečené, boli spokojné a v domácnosti otca sa cítili dobre. Otec pri návšteve uviedol, že je ochotný zabezpečovať deťom starostlivosť, pričom mu pomôže aj jeho priateľka. Po jeho návrate z výkonu trestu odňatia slobody bol za rodinou, ale matka detí s nim žiť nechcela a bývala už u svojich rodičov v obci A. J.. Matka začala udržiavať novú známosť a deti nechávala v starostlivosti rodičov, ktorí vzhľadom na ich zdravotný stav celú situáciu už nezvládali. Matka detí, Ž. K., V..X.X.XXXX je slobodná, býva u rodičov v obci A. J.. Z tunajšieho úradu poberá prídavok na deti v celkovej výške XX,XX Eur. Iný príjem nemá. Na pojednávaní úrad navrhol vyhovieť návrhu otca a zveriť maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať minimálnym zákonným výživným.
9. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi zo dňa 22.5.2018 vyplynulo, že matka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá prídavok na dieťa. Otec je vedený ako uchádzač o zamestnanie od XX.X.XXXX a nepoberá žiadne štátne sociálne dávky.
10. Zo správy obce A. J. vyplynulo, že sa matka nezdržiava obci a žije túlavým spôsobom života. Výchovu maloletých deti prenechala na svoju matku L. K.. V súčasnosti sa deti nachádzajú v starostlivosti otca J. H. L. Q..
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
14. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
16. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
17. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
28. Podľa § 111 CMP ,v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o a. b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, b. c) výžive maloletého.
29. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
30. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
31. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca je potrebné vyhovieť v plnom rozsahu.
32. Pokiaľ šlo o zverenie všetkých maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletých toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté deti v súčasnej dobe sú v starostlivosti otca, ktorý sa o maloleté deti riadne stará a vo výkone tejto jeho starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Matka prenechala starostlivosť o maloleté deti príbuznej osobe a vedie túlavý spôsobom života. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto súd maloletých E., Y. D. E. zveril do osobnej starostlivosti otca.
33. Pokiaľ ide o výživné na maloletých, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
34. Otec je vedený ako uchádzač o zamestnanie. Matka nie je vedená ako uchádzač o zamestnanie a je poberateľkou štátnych sociálnych dávok - prídavku na dieťa. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zaviazal matku prispievať na výživu každého z týchto maloletých detí mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné na každé z týchto maloletých detí sa matka zaväzuje uhrádzať k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
35. Súd styk matky s maloletými deťmi neupravil, pretože otec a ani matka na takej úprave netrvali.
36. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
38. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.