Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62C-14-2020.pdf
PDF · 85.52 KB
Case nature
Area
Subarea
62C/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: IMMO Service Group, s.r.o. so sídlom Tomášikova č. 50/E, Bratislava, IČO: 36 740 012, zastúpeného spoločnosťou: Matejka Friedmannová s.r.o. so sídlom Dunajská č. 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 248 998, proti žalovaným: 1/ E. R., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E. Č.. XXXXX/XXC, K., 2/ V. R., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E. Č.. XXXXX/XXC, K., o zaplatenie istiny v sume 2.212,71 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu v sume 2.212,71 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.212,71 € od 12.07.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na upomínací súd dňa 19.12.2018 a postúpenou tunajšiemu civilnému súdu dňa 18.02.2020, žalobca sa domáhal voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia istiny v sume 2.212,71 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.212,71 € od 12.07.2018 do zaplatenia titulom zmluvy o výkone správy. Žalobu odôvodnil vecne tým, že žalovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. 218 na 2. poschodí bytového domu C. A. A. Č. XXXXX na E. F. Z. K. - vchod E. Č.. XX/C si neplnia svoje povinnosti spojené s vlastníctvom bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pretože neplatia preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv ani úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a aj napriek upomienkam zo strany žalobcu, ktorý vykonáva správu Polyfunkčného komplexu C. na základe zmluvy o výkone správy uzatvorenej dňa 15.06.2007, ku ktorej zmluve pristúpili žalovaní kúpnou zmluvou zo dňa 16.09.2008, na základe ktorej nadobudli vlastnícke právo k bytu, majú nedoplatky z ročného vyúčtovania nákladov a úhrad za byt za rok 2017 v sume 2.212,71 €. Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2017 žalobca doručil žalovaným na nimi uvedenú adresu (E. Č.. XX/C, XXX XX K.) a vyúčtovanie sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaných dňa 26.06.2018, kedy bola zásielka vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaní v rozpore s ich povinnosťou vyplývajúcou z článku III. ods. 7 zmluvy o výkone správy nezaplatili nedoplatok na fonde prevádzky, údržby a opráv a za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2017 do 15 dní od doručenia Vyúčtovania, t. j. do 11.07.2018 a napriek predžalobnej výzve zo dňa 31.10.2018 neuhradili svoj dlh ani ku dňu podania žaloby. Popri svojej pohľadávke si žalobca uplatnil i zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí v zmluve o výkone správy stanovenej 15 dňovej lehoty na zaplatenie nedoplatku zisteného z vyúčtovania, plynúcej od doručenia vyúčtovania. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne čiastočným výpisom z listu vlastníctva LV č. 5110 pre kat. úz. Nové Mesto, Vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2016 a rok 2017, upomienkou zo dňa 11.09.2018 a predžalobnou výzvou zo dňa 31.10.2018.
2. Žalovaní 1/ a 2/ sa k žalobe písomne nevyjadrili, doručenie žaloby majú vykázané fikciou doručenia na adrese ich trvalého pobytu, na ktorej sa podľa súdom zistených skutočností nezdržiavajú, nie je známy ani ich pobyt na žalobcom označenej adrese: ul. O.. I. Č.. XX, K. a inú adresu skutočného bydliska žalovaných sa nepodarilo súdu zistiť.
3. Súd prejednal spor podľa ust. § 297 písm. b) veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) na pojednávaní dňa 31.03.2022 v neprítomnosti žalovaných, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní vopred neospravedlnili ani nežiadali o odročenie pojednávania, vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, ktoré zhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a zistil nasledovný skutkový stav sporu:
4. Predmetom posudzovaného spotrebiteľského sporu je pohľadávka žalobcu v postavení dodávateľa ako správcu bytového domu na E. F. Č.. XXXXX/XXC v Bratislave voči žalovaným 1/ a 2/ v postavení spotrebiteľov ako bezpodielovým spoluvlastníkom bytu č. 218 v uvedenom bytovom dome, vyplývajúca jednak zo zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako aj zo zmluvy o výkone správy, ku ktorej žalovaní pristúpili kúpnou zmluvou zo dňa 16.09.2008, nakoľko žalovaní porušili svoju platobnú disciplínu, keď za celé vyúčtovacie obdobie 01.01.2017 - 31.12.2017 neuhradili žiadnu z predpísaných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv ani úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu a preto na základe ročného vyúčtovania nákladov za byt za rok 2017 žalovaným vznikol nedoplatok, ktorý v zmluvne dojednanej lehote ani dodatočne napriek písomným výzvam žalobcovi neuhradili.
5. Súd uvádza, že vzhľadom na procesnú nečinnosť žalovaných, ktorí v konaní neuplatnili žiadne prostriedky procesnej obrany, vychádzajúc z ustanovenia § 151 ods. 1 CSP neboli medzi procesnými stranami sporné žiadne skutkové tvrdenia a preto napriek žalobcom nepredloženej zmluve o výkone správy zo dňa 15.06.2007 súd nemal pochybnosť o tom, že žalovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci predmetného bytu, pričom ich vlastnícke právo k nehnuteľnosti mal súd preukázané čiastočným výpisom z listu vlastníctva L. Č.. XXXX pre kat. úz. Nové Mesto, pristúpili k zmluve o výkone správy a tým sa zaviazali plniť platobné povinnosti vyplývajúce im z vlastníctva a užívania bytu a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome v súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami.
6. Vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu na E. F. Č.. XX/C Z. K. žalobca preukázal, že z predpísaných mesačných zálohových platieb v celkovej sume 2.301,17 € za rok 2017 žalovaní neuhradili žiadnu platbu čo i len čiastočne a ku dňu 31.12.2017 vykazovali nedoplatok za celé obdobie, po ktoré boli povinní plniť svoje povinnosti spojené s užívaním bytu, v celkovej sume 18.108,10 €. Vzhľadom na súčet jednotlivých predpísaných mesačných platieb pre rok 2017 (2.301,17 €) je zrejmé, že výška žalobcom sa domáhanej pohľadávky sa rovná skutočným nákladom spojeným s užívaním bytu v sume 2.212,71 €.
7. So zreteľom na nespornosť skutkových tvrdení žalobcu súd považoval za riadne ustálený skutkový stav sporu i z hľadiska okamihu doručenia ročného vyúčtovanie žalovaným s tým, že ročné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaných dňa 26.06.2018, od nasledujúceho dňa začala žalovaným plynúť v článku III. ods. 7 zmluvy o výkone správy ustanovená 15 dňová lehota na zaplatenie nedoplatku správcovi (žalobcovi), ktorá dňa 11.07.2018 uplynula márne, nakoľko žalovaní svoj dlh neuhradili a teda od 12.07.2018 sa dostali do omeškania s peňažným plnením, pričom pohľadávku žalobcu napriek upomienke zo dňa 11.09.2018 i predžalobnej výzve zo dňa 31.10.2018 neuspokojili ani v dodatočne poskytnutých lehotách na splnenie svojho záväzku.
8. Podľa § 8a ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom v čase žalovaného obdobia (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy.
9. Podľa § 8a ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 182/1993 Z. z., správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
10. Podľa § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z., pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,
11. Podľa § 10 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 182/1993 Z. z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.
12. Subsumujúc zistený skutkový stav sporu pod jemu zodpovedajúci právny stav v zmysle vyššie citovaných právnych noriem súd mal preukázané, že žalovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu v rozpore s ustanovením článku III. zmluvy o výkone správy vôbec nepoukazovali správcovi bytového domu preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv ani úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, preto pri ročnom vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2017 logicky musel žalovaným vzniknúť nedoplatok vo výške zodpovedajúcej cene skutočne vynaložených nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu i prevádzkou, údržbou a opravou spoločných priestorov a spoločných zariadení bytového domu, keďže predpísané zálohové platby - preddavky za jednotlivé kalendárne mesiace v roku 2017 uhradili žalovaní v sume 0,- €. Vzhľadom na žalovanými porušenú platobnú disciplínu, žalobca ako správca bytového domu a teda aktívne vecne legitimovaný subjekt bol oprávnený vzniknutý nedoplatok z ročného vyúčtovania vymáhať.
13. Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je právne opodstatnený, riadne preukázaný a vyčíslený v správnej výške, preto súd žalobe ako vecne dôvodnej vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, súd konštatuje, že žalobca si správne uplatnil výšku úrokov z omeškania v súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.01.2015. Podľa citovaného ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie (obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaných, ktorým po uplynutí zmluvne dojednanej pätnásťdňovej lehoty na zaplatenie z ročného vyúčtovania zisteného nedoplatku je deň 12.07.2018, predstavovala 0,00 %, preto súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo žalovanej pohľadávky.
16. Podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O trovách konania súd rozhodol na základe zásady pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.