Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/188/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobkyne: J. H., R.. XX.XX.XXXX, T. D. H. T. XX, XXX XX H. R. H., štátna občianka SR, zast. JUDr. Ján Falis, advokát, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, v konaní o zaplatenie 3.350,80 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1892,80€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.892,80 € od 15.11.2017 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobkyne vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 12,98%.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.11.2017 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 3.350,80 € spolu s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedla, že uzatvorila so žalovaným postupne 6 zmlúv o úvere, na základe ktorých čerpala finančné prostriedky v dojednanej výške. Poukázala na to, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujú väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky ako aj ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Odplata za poskytnuté úvery dosiahla vo všetkých prípadoch úroveň viac ako 87%, čo niekoľkonásobne prevyšovalo odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ. Žalobkyňa považuje výšku dohodnutých odplát za poskytnuté úvery za neplatný právny úkon pre jej priamy rozpor so zákonom. V závere poukázala na to, že uvedené zmluvy neobsahujú obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, najmä neobsahujú údaj o výške počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto sa uvedené spotrebiteľské úvery považujú za bezúročné a bez poplatkov. Keďže žalobkyňa na úvery poukázala viac ako bola poskytnutá istina úveru, žiadala z každého úveru vydať bezdôvodné obohatenie v celkovej výške 3.350,80€. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením peňažného dlhu, požadovala žalobkyňa aj príslušný úrok z omeškania odo dňa počiatku omeškania t.j. od uplynutia posledného dňa na dobrovoľné vrátenie peňažného dlhu.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že pokiaľ ide o zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, tieto zmluvy obsahujú všetky obligatórne náležitosti v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z.. Výška, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa v ten istý deň požiadala o možnosť využitia splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach a zaviazala sa uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach. Hodnota RPMN sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, pričom výška RPMN uvedená v dohode je uvedená na základe toho, že daný dlh bude dlžníkom splatený v splátkach, na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. Žalovaný zastáva názor, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Pokiaľ žalobkyňa nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či RPMN je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak uvedené právo nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že s podmienkami poskytnutia úveru. K ďalším zmluvám o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, žalovaný poukázal na to, že nároky žalobkyne z uvedených zmlúv sú buď čiastočne, alebo úplne premlčané. Žalovaný poukázal na to, že skutočná vedomosť žalobcu o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške je ovládaná zásadou „neznalosť práva neospravedlňuje“. Za daný okamih je potrebné považovať deň kedy žalobkyňa poukazovala splátky žalovanému nad rámec poskytnutej istiny.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, výpisom zmlúv z klientskej zóny, výpočtom RPMN cez interaktívnu kalkulačku MFSR, prehľadmi splácania úverov, výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu, ako i ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.000,-€ a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému predmetný úver zvýšený o úrok a odplatu, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1.872,-€. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov predstavovala výšku 280,-€, čo predstavuje RPMN vo výške 28% a úrok predstavoval výšku 59,20% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 592,-€. Zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti nastane dňa 29.07.2016. Podľa udania žalovaného, v ten istý deň uzavreli sporové strany dohodu o plnení v splátkach, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala uhradiť celkovú čiastku v 12-tich mesačných splátkach po 156,-€ počnúc dňom 25.08.2015. V zmluve žalobkyňa súčasne prehlásila, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na iný účel ako výkon zamestnania, povolania, či podnikania. Žalobkyňa na úver zaplatila sumu 1872,- €.

5. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 300,-€ a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému predmetný úver zvýšený o úrok a odplatu, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 588,-€. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov predstavovala výšku 84,-€, čo predstavuje RPMN vo výške 28% a úrok predstavoval výšku 68% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 204,-€. Zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti nastane dňa 26.08.2016. Podľa udania žalovaného, v ten istý deň uzavreli sporové strany dohodu o plnení v splátkach, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala uhradiť celkovú čiastku v 12-tich mesačných splátkach po 49,-€ počnúc dňom 25.09.2015. V zmluve žalobkyňa súčasne prehlásila, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na iný účel ako výkon zamestnania, povolania, či podnikania. Žalobkyňa na úver zaplatila sumu 564,- €.

6. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.600,-€ a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému predmetný úver zvýšený o úrok a odplatu, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 2.100,80€. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov predstavovala výšku 0,-€, a úrok predstavoval výšku 400,80,- €. V zmluve bol súčasne dohodnutý poplatok za expresné spracovanie úveru vo výške 100,-€, teda žalobkyňa mala zaplatiť celkovú odplatu vo výške 500,80€. Zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti nastane dňa 24.03.2017. V zmluve sa zmluvné strany súčasne dohodli, že žalobkyňa bude úver splácať v 12 mesačných splátkach, a to tak,

že prvé štyri zaplatí vo výške 1,-€ a ďalšie splátky zaplatí vo výške 262,10€ vždy k 24. kalendárnemu dňu v mesiaci od 24.04.2016. Žalobkyňa na úver zaplatila sumu 2.356,80,- €.

7. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 350,-€ a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkovú čiastku 672,- €. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené súčtom úroku vo výške 60% (210,-€) a odplaty vo výške 112,-€, teda zaplatiť celkovú čiastku 672,- € do 20.11.2015. Výška RPMN bola v zmluve dojednaná na 32%. Žalobkyňa podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver zaplatil sumu 672,-€.

8. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 1.000,-€ a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkovú čiastku 1.872,- €. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené súčtom úroku vo výške 55,20% (552,-€) a administratívnych nákladov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 320,-€, teda zaplatiť celkovú čiastku 1.872,- € do 17.09.2015. Výška RPMN bola v zmluve dojednaná na 32%. Žalobkyňa podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver zaplatil sumu 1.872,-€.

9. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 300,-€ a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkovú čiastku 564,- €. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% (117,45€) a administratívnych nákladov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 146,55€, teda zaplatiť celkovú čiastku 564,- € do 28.03.2015. Výška RPMN bola v zmluve dojednaná na 88%. Žalobkyňa podľa predloženého prehľadu splátok verifikovaného žalovaným celkove na úver zaplatil sumu 564,-€.

10.Výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 10.11.2017 vyzvala žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.350,80€ v lehote najneskôr do 14.11.2017.

11. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že úvery u žalovaného si brala postupne, nakoľko bola v zlej finančnej situácii a mala zdravotné problémy. Úver vždy dosplácala a následne si zobrala u žalovaného ďalší úver. Pri každom zmluvnom vzťahu spisovala so žalovaným jednak zmluvu o úvere a k nej aj dohodu o postupnom splácaní úveru. Pokiaľ úver nesplácala riadne, žalovaný ju upomínal. Uvedené úvery si brala u žalovaného ako nebankovej spoločnosti vzhľadom k tomu, že bankové spoločnosti jej úver nechceli poskytnúť. O tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedela asi v októbri 2017 od jednej pani, ktorá jej poradila, aby sa obrátila na združenie na ochranu práv spotrebiteľov.

12. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

16. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

17. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

20. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná, a preto jej v časti vyhovel. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o celkom 6 samostatných zmluvných vzťahov, ktoré žalobkyňa uzatvárala so žalovaným postupne, bolo potrebné na posúdiť charakter daných vzťahov osobitne podľa právnej úpravy účinnej ku dňu uzatvorenia jednotlivých zmlúv.

22. Prieskumom zmlúv č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX sa súd stotožnil s názorom žalobkyne, že uzatvorila so žalovaným spotrebiteľské zmluvy, a to konkrétne zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktoré je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmlúv. Zo znenia § 1 ods. 2 predmetného zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom pre účely tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky ich reálnym

odovzdaním v hotovosti. Žalobkyňa vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľka - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, čo nakoniec vyplýva aj zo samotného obsahu zmluvy a žalovaný vystupoval ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Charakter uzavretých záväzkových vzťahov medzi stranami sporu nebol sporný. Prieskumom daných zmlúv v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. znení v rozhodnom pre posúdenie veci súd zistil, že všetky uvedené zmluvy obsahovali nesprávny údaj o výške RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je jedným z najdôležitejších parametrov zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľ zistí výhodnosť poskytovaného spotrebiteľského úveru. Hoci v zmluvách sa konštatuje, že tieto sa majú splatiť v lehote konečnej splatnosti úveru (spravidla pri každej zo zmlúv do roka od poskytnutia úveru), žalovaný súčasne vo svojom písomnom vyjadrení potvrdil, že k uvedeným spotrebiteľským zmluvám boli v deň ich podpisu spisované aj dohody o plnení splátkach, v ktorých bol so žalobcom dojednaný splátkový kalendár a poskytnutá suma mala byť žalobcom splatená v 12 mesačných splátkach. Pokiaľ tomu tak bolo, uvedená dohoda o plnení v splátkach - ich počet, výška a spôsob platenia mala byť obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko ide o podstatnú náležitosť zmluvy. Nepostačuje, aby takáto dohoda bola v ten istý deň spísaná na osobitnej listine, keďže v deň podpisu spotrebiteľskej zmluvy bolo stranám zrejmé, za akých podmienok sa úver poskytuje, uvedené parametre zmluvy mali tvoriť obsah zmluvy samotnej. Uvedené údaje sú v zmysle predmetného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch obligatórnymi náležitosťami tejto zmluvy a ich absenciu zákon sankcionuje tým, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Súdu nie je zrejmé z akého dôvodu žalovaný používal daný spôsob uzatvárania záväzkových vzťahov so spotrebiteľmi, keďže mu v danom čase podpisu zmluvy o úvere boli zrejmé všetky parametre zmluvy včetne spôsobu splácania úverov, a tieto informácie mohli byť uvedené na jednej listine. Žalovaný pritom výšku RPMN v zmluvách počítal nesprávne len z administratívnych nákladov bez zohľadnenia výšky úroku, preto bola uvedená v nesprávnej (nižšej) výške, než akú v skutočnosti dosahovala. Odplatu pritom v zmysle § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tvoria úroky, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvy taktiež neobsahovali uvedenie výšky celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ na úver zaplatiť, čo je taktiež povinný údaj v súlade s § 9 ods. 2 písm. k) vyššie citovaného zákona. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže zmluvy o úvere obsahovali nesprávny údaj o výške RPMN, neobsahovali údaje o celkových nákladoch spotrebiteľa, dané spotrebiteľské úvery sa považujú v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) a d) za bezúročné a bez poplatkov. Záverom súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že odplata v zmluvách bola stanovená v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 a §1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže daná hodnota presahovala dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke v čase rozhodnom pre posúdenie veci. Podľa zverejnených informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok roku 2015, priemerná hodna RPMN predstavovala pri spotrebiteľských úveroch výšku 23,66%, teda jej dvojnásobok v súlade s § 1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 predstavuje výške 47,32%, pričom pri úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX predstavovala reálna hodnota (po zohľadnení korektných údajov) RPMN výšku 252,81% a pri úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX predstavovala reálna hodnota RPMN výšku 283,39%, teda niekoľkonásobne vyššiu ako bola v súlade so zákonom prípustná. Takto dojednaná odplata je tak neplatná pre jej rozpor so zákonom.

23. Pokiaľ ide o zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v danej zmluve boli síce uvedené údaje o výške a počte splátok ako aj o ich splatnosti, avšak zmluva obsahovala mylný údaj o výške odplaty (0,-€), keďže odplata v zmysle § 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v sebe zahŕňa úroky, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy. Výška RPMN bola taktiež vypočítaná v nesprávnej výške, keďže jej výška pri zadaných parametroch zmluvy dosahuje výšku cez 100 %. Uvedený údaj výšky RPMN je tak nielen uvedený nesprávne v neprospech spotrebiteľa (čo spôsobuje v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov), ale je aj v príkrom rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 1 a 1a citovaného Nariadenia vlády SR, a teda ide o absolútne neplatné dojednanie zmluvy (§ 39 Občianskeho zákonníka). Podľa prehľadu priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere alebo pôžičke predstavovala priemerná RPMN v danom období výšku 25,87%, teda jej

dvojnásobok dosahoval výšku 51,74%. Skutočná výška RPMN daného úveru tak presahovala najvyššie prípustnú odplatu stanovenú v danom čase daným nariadením vlády SR.

24. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, že pri zmluvách č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX priznal žalobkyni právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko je správne jej tvrdenie, že žalovaný nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú za poskytnuté úvery zaplatila a sumou, ktorá jej bola zo strany žalovaného poskytnutá, bez právneho dôvodu, a to z dôvodov vyššie uvedených konkrétne pri jednotlivých zmluvách (bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmlúv a rozpor so zákonom vo výške dojednanej odplaty). Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, t.j. 1.892,80€ ( pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 872,-€, pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 264,-€, pri zmluve č. XXXXXXXXX vo výške 756,80€.

25. Žalobkyňa požadovala súčasne od žalovaného aj zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej vo výzve, ktorú adresovala žalobkyňa žalovanému, t.j. od 15.11.2017. Úrok z omeškania súd priznal v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 5 % ročne.

26. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu plynúceho z troch záväzkových vzťahov - pri zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, súd sa v ďalšom zaoberal dôvodnosťou tejto námietky, a to pred samotným posúdením dôvodnosti merita žaloby, a dospel k záveru, že námietka premlčania bola žalovaným vznesená dôvodne. Súd daný zmluvný vzťah považuje za občianskoprávny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ustanovenia všeobecného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník. Tak je tomu i v prípade posudzovania vznesenej námietky premlčania nároku vzniknutého z titulu bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a objektívnej premlčacej dobe, ktorá je trojročná (a v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia je desaťročná) a začína plynúť odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Subjektívna premlčacia doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby a nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor. Súd v danom smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX U. A. XX.XX.XXXX, v ktorom NS SR zaujal právny názor, že pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového stavu“ a nie posúdenie jeho „právnej kvalifikácie“. Súd má za to, že pre posúdenie okamihu vzniku vedomosti žalobkyne o tom, že žalovanému uhrádzala platby nad rámec poskytnutej istiny je významné kedy žalobkyňa preukázateľne získala informácie, na základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšky istiny úveru poskytnutej zo strany žalovaného. Žalobkyňa sa preto prvýkrát mohla dozvedieť o tom, že platí žalovanému nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamihom kedy uhradila splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatila. Aj keď je žalobkyňa ako spotrebiteľka práva neznalá, bolo by neprimeranou ochranou jej práva, pokiaľ by bol začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posunutý na deň, keď sa od svojho právneho zástupcu dozvedela o tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. XCdo XX/XXXX).

27. Potom vychádzajúc z rozpisu splátok, ktoré žalobkyňa poukázala na úvery č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX (ktorý rozpis nebol v konaní nijakým spôsobom zo strany žalobkyne spochybnený a nebol z jej strany ani navrhnutý iný dôkaz, ktorý by daný rozpis splátok vyvracal) súd konštatuje, že pri zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX došlo k premlčaniu práva tak v subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej dobe, keďže žalobkyňa poukázala na daný úver poslednú splátku dňa 21.10.2014 a žaloba na súd bola podaná dňa 23.11.2017, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. V danom prípade sa žalobkyňa navyše mohla o bezdôvodnom obohatí

dozvedieť pri splátke poukazovanej dňa 11.08.2014, kedy došli k platbe nad rámec poskytnutej istiny, teda týmto dňom začala plynúť aj subjektívna premlčacia doba, ktorá taktiež ku dňu podania žaloby márne uplynula.

28. Pri zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd dospel k záveru, že dané právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno priznať, nakoľko došlo vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného k jeho premlčaniu márnym uplynutím subjektívnej premlčacej doby. Z rozpisu splátok zaslaných žalovaným súd zistil, že žalobkyňa preplatila poskytnutú istinu (1.000,-€) splátkou zo dňa 22.04.2015 a od tohto momentu mohla mať subjektívnu vedomosť o tom, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje. Keďže žaloba bola na súd podaná až dňa 23.11.2017, stalo sa tak po márnom uplynutí subjektívnej premlčacej doby.

29. A nakoniec, pri zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX nemožno právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať, nakoľko z rozpisu splátok zaslaných žalovaným vyplýva, že žalobkyňa poukázala dňa 29.05.2015 splátku nad rozsah poskytnutej istiny (350,-€), a teda týmto okamihom získala subjektívnu vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia. Aj v danom prípade došlo k márnemu uplynutiu dvojročnej subjektívnej doby, v ktorej mohla žalovaná uplatniť svoje právo na súde, a preto jej nárok z titulu bezdôvodného obohatenia nemožno priznať.

30. Z vyššie uvedených dôvodov súd ostatnej časti (pri zmluvách č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX) žalobu, vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania práva žalobkyne, zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 podľa pomeru úspechu strán sporu tak, že priznal žalobkyni nárok na pomernú náhradu trov konania, keďže mala pomerný úspech v spore (úspech žalobkyne 56,49% - úspech žalovaného 43,51% = 12,98%). O výške trov konania rozhodne prvoinštančný súd po právoplatnosti konania vo veci samej osobitným uznesením vypracovaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.